P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci pánovi premiérovi, za ktorého, pán podpredseda vlády, budete odpovedať vy.
Prvú otázku položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: "Koľko je mesačný priemerný hrubý a čistý príjem pracovníka v eurách vo Volkswagene v Bratislave a koľko pracovníka vo Volkswagene v Nemecku?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám tlmočil odpoveď predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán poslanec, najprv mi dovoľte vyjadriť opakovanú radosť nad tým, že môžete v Slovenskej republike na pôde slobodného slovenského parlamentu položiť takúto otázku. Pred takými 15 rokmi za vlády komunistickej strany by ste ju totiž položiť nemohli a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, asi by sa vám nepovodilo dobre, keby ste sa verejne pýtali na rozdielne platové pomery zamestnanca na Slovensku a zamestnanca na Západe.
Po druhé, ani by ste sa veľmi nemali na čo pýtať, lebo fabrika Volkswagen v Bratislave by bola utópiou a bola utópiou v tom čase. Automobil Volkswagen bol v tom čase v slovenských uliciach skôr kuriozitou. Pravdu povediac, pán poslanec, s vašou otázkou som mal naozaj vážne problémy, a to hneď dvojakého druhu. Jednak filozofické a jednak technické. Firma Volkswagen, dávam do vašej láskavej pozornosti, je súkromná spoločnosť a predseda vlády, ani vláda, ani nijaká, vašim predstavám určite blízka, plánovacia komisia nerozhoduje o výške platov zamestnancov, a to ani v Nemecku, ani na Slovensku.
Možnosti predsedu vlády, pán poslanec, sú zároveň také obmedzené a mravy už dnes také rozdielne, že zatelefonovať zo slovenského úradu vlády do nemeckého Volkswagenu s otázkou, koľko tam zarába robotník, sa naozaj nepatrí.
Toľko pre vašu aktuálnu informáciu, takpovediac, o stave sveta. Chcel som však, pán poslanec, urobiť pre vás aj niečo praktické v súvislosti s otázkou a tak som si nechal pripraviť verejne dostupnú informáciu o priemernom zárobku v bratislavskom Volkswagene.
Za prvých 9 mesiacov tohto roka to mali byť 25 780 Sk. A teraz mi dovoľte hádať. Vidím vám na perách doplňujúcu otázku. Ako je možné, prečo a dokedy bude slovenský robotník zamestnanec zarábať x-krát menej ako zamestnanec robotník nemecký napríklad toho istého koncernu Volkswagen.
Moja odpoveď znie, neviem, pán poslanec. Zato viem iné. Keby tu od roku 1948 do roku 1989 nevládla komunistická strana, možno by sa tu koncern Volkswagen usídlil už pred 25. rokmi, potom by ten rozdiel určite nebol taký veľký alebo by nebol žiadny. Keby tu od roku 1948 do roku 1989 nevládla komunistická strana, tak by mal nielen zamestnanec automobilky u nás a na takzvanom bývalom Západe podobný plat, ale podobné platy by mali aj lekári, učitelia, stavbári, čašníci a štátni zamestnanci. Pretože, pán poslanec, ja naozaj iný dôvod nevidím. Nežili u nás a nežijú ani menej schopní ľudia, ani tu nemáme iné klimatické podmienky, ani nás nepostihla žiadna živelná katastrofa. Postihla nás všetkých jediná katastrofa. A to bolo takmer polstoročie vlády komunistov, pán poslanec. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.
K. Ondriaš, poslanec: Ja by som chcel povedať, že odpoveď ma neuspokojila. Ja som nezistil, koľko, aký ten pomer je. Ja som chcel vypočítať, koľko prichádzame, o koľko peňazí prichádzame tými nízkymi platmi na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. A koľko má Volkswagen zisk zo Slovenska, koľko má U. S. Steel zo Slovenska, koľko bude mať trnavský Peugeot zo Slovenska. Chcel som to tak spočítať, ako tá demokracia funguje a vlastne kvôli čomu bola tá zamatová revolúcia v roku 1989.
Len by som chcel povedať, že zaujímavé, že ten Volkswagen tu nebol, ani U. S. Steel tu nebol, ale nebolo tu ani 630 tisíc ľudí v hmotnej núdzi. A mám taký pocit, že čím viac nejako budujete kapitalizmus, tých ľudí v hmotnej núdzi máte viac. Neviem, či mi môžete odpovedať na doplňujúcu otázku. Vy ste mi nepovedali ten pomer, aký je na Slovensku a v Nemecku. Chcel by som vedieť do budúcna, či si myslíte, že sa bude zväčšovať, alebo zmenšovať. To bola moja doplňujúca otázka.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.
Pán poslanec, dovoľte mi teraz, aby som povedal ja svoju odpoveď na vašu otázku, lebo to prvé som citoval odpoveď pána predsedu vlády. Aj keď sa s ňou plne stotožňujem, pretože si myslím, že bola veľmi výstižná a pravdivá.
Začnem priamou odpoveďou na záver vašej otázky. Áno, myslím si, že ten rozdiel sa bude zmenšovať, myslím si, že ten rozdiel sa bude zmenšovať pomerne rýchlo, ale pomerne rýchlo neznamená, že o 5, či o 10 rokov dosiahneme tú úroveň, ktorá je v Nemecku. Ale tá rýchlosť približovania sa našej životnej úrovne, našich platov, našej ekonomickej úrovne k tej, ktorá je dnes v Nemecku, bude závisieť od rýchlosti ekonomického rastu na Slovensku. Rýchlosť a udržateľnosť ekonomického rastu závisí práve od reforiem, ktoré na Slovensku robíme. A nie je náhoda, že dnes Slovensko má najvyšší ekonomický rast spomedzi stredoeurópskych krajín a spomedzi všetkých krajín, áno, spomedzi všetkých krajín aj Európy strednej, ale aj západnej, teda aj tých dnešných členských krajín. Niektoré baltské krajiny majú vyšší rast, ale v strednej Európe a západnej Európe dnes nikto nemá vyšší ekonomický rast a reformy, ktoré na Slovensku robíme, vytvárajú predpoklady na to, aby ten rast bol ešte vyšší a udržateľný a aby sme sa k tej úrovni Nemecka približovali.
A dovoľte mi povedať ale aj pár slov k tomu meritu veci, teda k platom ako-takým.
Po prvé chcem povedať, stalo sa zvykom na Slovensku, že sa porovnáva len nominálny plat, čo, samozrejme, nie je porovnanie reálnych príjmov, pretože reálne príjmy nezávisia len od platovej úrovne, ale aj od cien, teda od životných nákladov. A faktom je, že na Slovensku sú najnižšie ceny, najnižšia cenová úroveň spomedzi všetkých 25 krajín, ktoré budú členmi Európskej únie. Teda spomedzi aj tej desiatky novopristupujúcich krajín máme najnižšiu cenovú úroveň. Dnes cenová úroveň na Slovensku oproti priemeru Európskej únie je 40 % priemeru Európskej únie.
Aj preto je korektné merať takéto ukazovatele a porovnávať v takzvanej parite kúpnej sily. Parita kúpnej sily práve zohľadňuje rozdielnosť cenových úrovní. Aj preto vlastne platí, že v hrubom domácom produkte napríklad alebo aj v mzde, keď chcete, nominálna mzda oproti nominálnym mzdám, dajme tomu v Nemecku, je dnes na Slovensku asi 12-percentná, 13- percentná. Ale z hľadiska kúpnej sily tejto mzdy je to oveľa vyššia úroveň, je to úroveň až okolo 40 - 50 %, podľa toho ku ktorej krajine.
To isté platí o hrubom domácom produkte. Ak porovnáme celé HDP na Slovensku teda na obyvateľa, aby to bolo porovnateľné v eurách, tak máme omnoho nižšiu úroveň, ale ekonomickú silu vyjadruje pomer hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily. A v parite kúpnej sily máme hrubý domáci produkt na úrovni 50 % priemeru Európskej únie. A to, že môže existovať a existuje úspešný model dobiehania tých vyspelých krajín, môžeme vidieť aj na príklade Írska. Írsko malo 50 % priemeru HDP v parite kúpnej sily pred 20. rokmi a dnes má viac ako 100 %. A práve reformy, ktoré dnes na Slovensku robíme, bývajú porovnávané aj s tými, ktoré robilo Írsko, a nie náhodou, myslím si, čím ďalej tým častejšie aj analytici, západní experti, ekonómovia uvádzajú, že Slovensko má šancu byť druhým Írskom v tom zmysle, ak sa reformy, ktoré robíme, ktoré nie sú ľahké a s ktorými vy zásadne nesúhlasíte, čo je vaše právo, samozrejme, ale my ich robíme preto, že sme presvedčení, že tieto reformy vytvoria predpoklady na dlhodobý udržateľný a vysoký ekonomický rast a teda práve na to, na čo sa pýtate, na rýchlejšie dobiehanie mzdovej úrovne na Slovensku k tej úrovni, ktorá je dnes vo vyspelých krajinách.
A, myslím si, že programové vyhlásenie je práve na tomto postavené a že práve takéto predpoklady sa vytvárajú.
A poslednú poznámku mi dovoľte. Lebo naozaj je to tak, že Slovensko mohlo byť aj v platoch rádovo vyššie a rádovo ďalej, pretože Slovensko vtedy ako súčasť Česko-Slovenska, kým nezažilo desaťročia komunizmu a komunistických deformácií, patrilo medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Je to pravda. Darmo sa vám to nebude páčiť. Česko-Slovensko bolo na 10. až 12. mieste koncom 30. rokov v hrubom domácom produkte na obyvateľa. A práve potom, a takisto v úrovni platov, takisto v životnej úrovni atď. Je pravdou, že rozdiel medzi slovenskou a českou časťou Česko-Slovenska bol pomerne výrazný, ale je pravdou, a to by som vám chcel zdôrazniť, lebo je pravdou, že na Slovensku sa vybudovalo za takzvaného komunizmu pomerne veľa, ale vybudovalo sa spôsobom, ktorý znamenal znižovanie konkurencieschopnosti, znižovanie ekonomickej úrovne a v konečnom dôsledku aj znižovanie životnej úrovne. A som si istý, že keby Slovensko, či už ako samostatný štát alebo ako súčasť Česko-Slovenska, nebolo muselo prežiť desaťročia komunistických deformácií, tak dnes úroveň platov, úroveň životnej úrovne by bola rádovo vyššia, rádovo vyššia, ako je tá, ktorá je vo vyspelých krajinách a možno by neboli žiadne rozdiely v mzdách vo Volkswagene v Nemecku a vo Volkswagene v Bratislave.
A poslednú vetu, ktorú k tomu chcem povedať, lebo z tej vašej otázky zaznievala ďalšia ilúzia, podľa môjho názoru ilúzia, a veľmi rozšírená, ktorá tvrdí asi niečo také, že keď sem niekto príde, nejaký investor a má z toho výhodu, tak to musí byť pre nás nevýhoda. Toto neplatí. Samozrejme, že Volkswagen má z toho zisky a výhody, že investoval na Slovensku. Samozrejme, že aj Peugeot, Citröen bude mať, ale to vôbec neznamená, že my z toho nemáme výhody a zisky. Keby tu ten Volkswagen nebol, tak by bol inde. Inde by zamestnával ľudí, inde by dával priemerný plat, ktorý je dnes vyše 25 000 korún, ako som vám vravel, čiže vysoko nad priemerný plat v národnom hospodárstve. Takže, prosím, mohli by sme rešpektovať to, čo, myslím si, že v ekonomickej teórii dnes rešpektuje už každý ekonóm, že v ekonómii platí princíp takzvaného win-win strategy, alebo inými slovami princíp vzájomnej výhodnosti, že investícia je výhodná nielen pre toho, kto prichádza, ale je výhodná aj pre toho, pre tú krajinu a tých ľudí v krajine, do ktorej investícia prichádza. Myslím si, že Volkswagen je veľmi dobrým príkladom práve takejto obojstrannej výhodnosti, lebo som presvedčený, že aj investícia v Bratislave spôsobuje, že Volkswagen v svetovej v tvrdej konkurencii automobiliek je úspešný, ale zároveň investícia Volkswagenu v Bratislave je jedným z dôvodov, prečo slovenská ekonomika sa vyvíja tak pozitívne, ako sa vyvíja, prečo slovenská ekonomika dokázala za prvé tri štvrťroky tohto roka mať 30-percentný rast exportu napriek tomu, že väčšina nášho exportu ide do vyspelých krajín, ktoré sú dnes v recesii alebo v nízkom ekonomickom raste.
Takže, aj toto je jeden z dôvodov pozitívneho ekonomického vývoja, ktorý, ak bude pokračovať, ak budú reformy pokračovať, tak sa prejaví pozitívne aj v životnej úrovni, aj v raste reálnych platov, aj v tvorbe nových pracovných príležitostí. Nakoniec, vývoj miery nezamestnanosti za posledný rok je toho jasným a jednoznačným dôkazom.
Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Ďalšiu otázku znovu položil pán poslanec Ondriaš a pýta sa vás: "Koľko podnikov na Slovensku má daňové prázdniny, a o akú sumu peňazí Slovensko prišlo a ešte príde v dôsledku týchto daňových prázdnin?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, za zdaňovacie obdobie roku 2002 si v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb uplatnilo úľavu na dani podľa § 35 a § 35a zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov 32 subjektov, a to v celkovej úhrnnej sume 2 mld. 481 mil. 347 454 Sk. Novým zákonom o dani z príjmov sa uvedené ustanovenia v zákone rušia a úľavy na daniach sa budú len dočerpávať. Úľavy poskytnuté podľa citovaného § 35 a, pardon, úľavy poskytované podľa § 35b a § 35c menovaného zákona sa budú poskytovať na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva, ktoré ale musí schváliť vláda Slovenskej republiky do 31. 12. 2006.
Vzhľadom na skutočnosť, že úľava podľa § 35b sa poskytuje len novovzniknutým daňovníkom na nové investície a úľavy, podľa § 35c sa poskytujú len na pomernú časť základu dane vypočítaného podľa výšky novej investície, je možné konštatovať, že tieto úľavy oproti v súčasnosti fungujúcim daňovníkom, odvádzajúcim daň, neovplyvnia príjmy štátneho rozpočtu. Poskytnuté úľavy podľa § 35b a 35c sú v podstate len z titulu navýšenia nových výrobných kapacít, ktoré by mali priniesť nové zisky. Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, čas vyhradený na odpovede premiéra..
K. Ondriaš, poslanec: Pán predseda, vy to vždy viete tak urobiť, že ten čas vyprší presne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ja nie, to je, ja to neviem ovplyvniť. Členovia vlády odpovedajú v čase, ktorý považujú za najlepší na to, aby využili konkrétne odpovedať na otázky. Ja to neviem v tejto chvíli... (Zaznel zvuk časomiery oznamujúci prerušenie vystúpenia.) ... ovplyvniť, preto chcem poďakovať pánovi podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi za odpovede pánovi poslancovi Ondriašovi.
Pristúpime teraz k odpovediam členov vlády.
Prvú otázku položil pán poslanec Čaplovič pánovi ministrovi školstva, ktorý sa vás pýta: "Vážený pán minister, terajší Študentský pôžičkový fond je neštátny a pôsobí efektívne a transparentne. Prečo v návrhu novely zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách navrhujete ho začleniť pod MŠ SR ako právnickú osobu?"
Nech sa páči, pán minister školstva.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predseda.
Vážený poslanec, ja budem stručný a vecný a nechám priestor aj na odpovede na ostatné otázky.
Návrh zákona neobsahuje začlenenie Študentského pôžičkového fondu pod Ministerstvo školstva SR ako právnickej osoby. Návrh rozlišuje Študentský pôžičkový fond ako zoskupenie zdrojov bez právnej subjektivity a jeho správcu. A správcom má byť transformovaný Študentský pôžičkový fond ako nová právnická osoba, zriadená ministerstvom školstva.
Návrh zákona, chcel by som ešte podotknúť, uplatňuje podobný model poskytovania pôžičiek, postavenia a fungovania fondu, ako sa používa v zahraničí a ktorý sa považuje z praktického hľadiska za veľmi efektívny a transparentný a aby som nechodil ďaleko, najbližšie takýto systém funguje na juhu v Maďarsku.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem.
Vážený pán minister, ide o veľké peniaze, 1 mld. majetku Študentského pôžičkového fondu plus 100-miliónové návratky ročné. Máme už na Slovensku v našom štáte skúsenosti, že páni Ivan Mikloš, Kaník a Zajac pripravujú zákony proti prevažnej väčšine občanov, tunelujú verejné financovanie a tým okrádajú našich občanov. A v tomto prípade pán Mikloš a pán Beblavý, pravá ruka pána Kaníka, sú pri príprave tejto podozrivej, pre mňa a pre mnohých študentov, transformácie neštátneho fondu pod vaše ministerstvo. Je to podozrivé, aj keď si to všelijako sofistikovane vysvetlili. A nebezpečné preto, lebo to bude "fungovať" ako "nový veriteľ", tentoraz študentský s vyššími úrokmi pre študentov ako v doterajšom neštátnom fonde. V návrhu novely zákona č. 131 nie je ošetrené, že sa následne nestane tento fond privátnou spol. s r. o. vyššie spomenutých pánov ministrov a ich straníckych kamarátov. A pri tomto by ste, vážený pán minister, asistovať nemali.
Ďakujem.
M. Fronc, minister školstva SR: Rád by som zareagoval.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, nie je mi známe a nie som si toho vedomý, že by kolega z vlády tuneloval a môžem vás ubezpečiť, že nikdy som netuneloval ja osobne a som rád, že aspoň to predpokladáte, že som to nerobil ja a ani to nehodlám, čiže, samozrejme, budem mať záujem na tom, aby ten Študentský pôžičkový fond teraz ako združenie osôb a správca fungoval poriadne a efektívne. Je pravdou, je pravdou, že v tom návrhu zákona sa hovorí o vyšších úrokoch, o možných vyšších úrokoch, ktoré sa budú odvíjať ale od najnižšieho možného úročenia v krajine, a to výška úrokov by mala byť odvodená od toho, ako si požičiava vlastne štát. A toto by bol teda ten minimálny úrok, za podmienok ktorých by boli poskytované pôžičky študentom.
Musím povedať, že naozaj skúsenosť ukazuje, že ide o model, ktorý navrhujeme, veľmi efektívny model, pretože pokiaľ sú iné modely poskytovania pôžičiek s dotovanými úrokmi, tak to vedie k tomu, že si to požičiavajú často tí, ktorí pôžičky nepotrebujú, požičia si a uloží si do banky na vyšší úrok a skúsenosť je taká, že takéto systémy s dotovanými úrokmi majú až 50-percentné straty. Odvolávam sa na štúdiu, trebárs, významného ekonóma, profesora Barra z londýnskej školy ekonómie. Toto je všeobecne sledovaný postup pri pomoci tým študentom, ktorí sú z menej majetných rodín.
A posledná poznámka, vnímam Študentský pôžičkový fond ako zoskupenie osôb ako doplnkový, pretože súčasne, ako ste si iste všimli v zákone, vytvárame aj sociálny podporný systém a pokladám za dôležité, aby existovali sociálne štipendiá pre študentov, čiže len s touto kumuláciou, ak už sa k tomu návrhu zákona vraciame, len v spojení týchto dvoch navrhujeme aj zavedenie poplatkov. Bez toho celkom isto nie a to pokladám za postup, ktorý je taký, že umožní študovať skutočne chudobným študentom.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Poprosím vás potom ešte o odpoveď na ďalšiu otázku pána poslanca Čaploviča. Ale teraz poprosím pána poslanca... (Hlasy v sále.) Sťahujete, áno.
Pán poslanec Ondriaš položil otázku pánovi ministrovi pôdohospodárstva Simonovi. Pýta sa vás: "Poľnohospodárska produkcia je v súčasnosti v stálych cenách len 53 % produkcie z roku 1989. Koľkokrát by sa museli zvýšiť dotácie do poľnohospodárstva, aby produkcia dosiahla úroveň roku 1989?"
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec, myslím si, že táto otázka, ako je tu formulovaná, je vcelku dobrá, ale by som povedal, trošku tendenčná, pretože treba si všímať, z akej literatúry berieme tieto základné údaje. Je skutočnosťou, že úroveň poskytovania dotácií v roku 2002 dosahovala na Slovensku 8 mld. 800 mil., čo predstavuje len 23,5 % výdavkov štátu na dotácie v roku 1989, ktorá bola v úrovni 37,7 mld. Sk. Na spresnenie je podstatné uviesť, tak ako som povedal v úvode, z akých podkladov boli čerpané. Výrobný proces v poľnohospodárstve je vždy závislý od prírodných podmienok, od podmienok počasia a presahuje nielen hranice jedného roku, ale aj niekoľkých rokov a následky extrémneho sucha z roku 2000 sa prenášajú aj do roku 2001 a následne aj do ďalších rokov, pretože nedostatok finančných prostriedkov a výpadok produkcie spôsobuje dlhodobý charakter oživenia tohto sektoru.
Skôr by som povedal, že dôležitejšie než hovoriť o tom, o koľkokrát by sme mali navýšiť prostriedky do poľnohospodárstva, aby sme sa dostali na úroveň roku 1989, je, aby sme vytvorili maximálne podmienky vo vzťahu k vstupu Slovenska do Európskej únie na to, aby sme čo najlepšie prispôsobili spoločnú poľnohospodársku politiku podmienkam Slovenskej republiky, za čo sa vyjadrila väčšina Slovenskej republiky pri hlasovaní v referende.
Chcel by som povedať, že z tendrov a tendencií v agropotravinárskom sektore sú našimi cieľmi udržania v posilnení konkurencieschopnosti agropotravinárskeho sektoru s využitím absolútnych a porovnateľných výhod, ktoré poskytujú naše prírodné podmienky, organizácie poľnohospodárskej výroby, či kvalita ľudského faktora a iné činitele aj konkurencie na jednotnom trhu, na ktorý vstúpime 1. mája budúceho roku.
Tiež je naším cieľom zabezpečenie zdravotnej neškodnosti a zvyšovania kvality výrobkov pre výživu obyvateľstva, takisto podpora poľnohospodárstva v jeho funkcii ochrany a udržiavania prírodných zdrojov, ale aj skutočnosť, aby poľnohospodárstvo plnilo aj svoje krajinotvorné, environmentálne a sociálne funkcie. Takisto je naším cieľom, aby sme v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a jeho adaptácie zabezpečili trvalú životaschopnosť vidieka v komplexe jeho ekonomických, sídelných, environmentálnych a rekreačných funkcií.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ja veľmi pekne ďakujem, pán minister, myslím, že za úplnú a vyčerpávajúcu odpoveď, som veľmi spokojný. Ale ešte by som mal takú malú otázočku. Ako vidíte budúcnosť poľnohospodárstva, nášho poľnohospodárstva v Európskej únii, či budeme ozaj konkurencieschopní, ako to vy vidíte?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, prosím odpovedať na malú otázočku. Nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Pán poslanec, musím povedať, že Slovenská republika so svojou štruktúrou má všetky predpoklady, aby v dlhodobom horizonte mohla byť vysokou konkurencieschopnosťou na jednotnom trhu Európskej únie. Myslím si, že nemusím nikomu vysvetľovať, že nikde v Európskej únii v súčasných členských krajinách nenájdete taký systém, kde by ste mali priemernú veľkosť fariem vyše tisíc hektárov. Toto dáva pre slovenské poľnohospodárstvo isté výhody. Samozrejme, bude veľmi veľa záležať od roku 2004, pretože to bude zlomovým bodom, keď Slovensko vstúpi do Európskej únie a všetky podniky do kvalitatívne iných podmienok.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Ondriaša.
Pán minister, prosím, aby ste teraz odpovedali na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa vás pýta: "Vážený pán minister, nie je tajomstvom, že na katastroch sú čakacie lehoty polroka i viac. Podľa pracovníkov katastra je to len v dôsledku nedostatočného počtu pracovníkov. Prečo s týmto niečo neurobia kompetentné úrady?"
Nech sa páči, pán minister.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec, áno, je to pravda. Najkritickejšia je situácia v Bratislave, kde lehota na vybavenie katastrálnych konaní na správach katastra Bratislava I. až IV. sa pohybuje od 9 do 11 mesiacov. Napriek značnému úsiliu pracovníkov na uvedených správach katastra nedarí sa Úradu geodézie a kartografie tento sklz aj vďaka nárastu počtu vkladov odstrániť. Kritickú situáciu rieši Úrad geodézie a kartografie aj nesystémovými opatreniami, a to presunom zamestnancov z ústavov rezortu úradu geodézie, ktoré riešia iné dôležité úlohy, na výpomoc formou stáže na preťažených správach katastra.
Podľa predsedníčky Úradu geodézie a kartografie jedným zo systémových opatrení by bolo navýšenie počtu zamestnancov, ale treba vidieť problematiku v širších kontextoch. Treba pochopiť, že správa katastra sa musí tiež prispôsobiť a musí byť naň vyvinutý maximálny tlak, aby svoju štruktúru prispôsobil svojim požiadavkám. Takže keď v Bratislave sú vysoké nároky, aby sa posilnila Bratislava, a tam, kde nie sú takéto nároky, aby sa obmedzil počet pracovníkov. Predsa sa musíme prispôsobovať štandardom a požiadavkám trhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec nech sa páči, chce položiť doplňujúcu otázku.
B. Hanzel, poslanec: Áno, ďakujem. Pán minister, tak ako ste to hovorili, tak som to počul aj zhodou okolností pred nejakými dvoma týždňami na katastri, kde som sa bol pýtať na nejakú vec a práve pani riaditeľka mi vysvetľovala, že v podstate nebol by problém, keby boli posilnení aspoň o pár ľudí a že by sa tento čas dal výrazne, výrazne skrátiť. Takýmto spôsobom, že keď sa nerešpektuje tá potreba, ktorú tam majú, možno z titulu nejakého šetrenia, ale sám ste povedali teraz, že v Bratislave je tá potreba a sklz je veľký. Tak oni nedokážu, aspoň tak tvrdia, nedokážu dohnať tento sklz s počtom pracovníkov, ktorý majú a že by bolo veľmi dobré, keby nejakým spôsobom to niekto zobral na vedomie a posilnil aspoň počas tej lehoty, pokiaľ sa ten sklz dobehne, lebo potom by sa to pravdepodobne malo trošku vyrovnať.
Ja som sľúbil aj tej pani riaditeľke, že vznesiem túto otázku už len kvôli tomu, aby ten hlas prišiel do neba.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva: Na toto môžem len odpovedať, že nie je v mojej kompetencii, aby som riešil problematiku Úradu geodézie a kartografie, pretože je samostatnou kapitolou a má samostatný rozpočet a ja naň nemám absolútne žiadny dosah.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz poprosím pána ministra Gyurovszkého, aby odpovedal za neprítomného pána ministra Prokopoviča na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa pýta: "Vážený pán minister, nie je tajomstvom, že na katastroch sú... Pardon. "Vážený pán minister, naše cesty sú čím ďalej tým viac neprejazdné v dôsledku nárastu počtu dopravných prostriedkov. Čo sa s tým bude robiť?"
Nech sa páči, pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem.
Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská správa ciest vykonávajú kontinuálne analýzu výkonnosti a technického stavu cestnej siete. Prerokovaním tejto analýzy sú najmä počty osobných automobilov, nákladných automobilov, stupeň automobilizácie a motorizácie, intenzita dopravy, bezpečnosť cestnej premávky a ukazovatele výkonnosti.
Súhlasím s pánom poslancom, že takmer všetky sledované ukazovatele majú narastajúci...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, upravte si mikrofóny, pretože páni poslanci vás nepočujú. Nech sa páči.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: ... trend, čo však považujem za prirodzene civilizačný jav a v širšej súvislosti aj za pozitívny ukazovateľ životnej úrovne. Výsledky analýzy nám slúžia na zostavenie programu rozvoja, menovite na Program výstavby cestnej siete a Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Predpokladám, že tieto programy sú odbornej verejnosti známe. Obsahujú harmonogram prípravy a výstavby jednotlivých úsekov ciest a plánované finančné výdavky. Je zrejmé, že rámec reálnych finančných výdavkov určuje tempo výstavby, a tým aj postupné znižovanie dĺžky úsekov ciest s prekročenou intenzitou.
Pokiaľ mám hovoriť o konkrétnych číslach, v súčasnosti evidujeme približne 120 km ciest s prekročenou intenzitou, prevažne na sieti ciest I. triedy. Reálne tempo výstavby nových úsekov, prípadne prestavby existujúcich úsekov, predstavuje približne 16 km ročne na sieti diaľnic a približne 10 km ročne na inej cestnej sieti. Je teda istá disproporcia v rýchlosti riešenia problému. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií to v súčasnosti študuje a robí konkrétne kroky na realizáciu vstupu súkromného kapitálu do výstavby diaľnic.
Realizácia tohto zámeru nám umožní riešiť zásadný problém výkonnosti cestnej siete rýchlejšie ako doteraz. Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pán poslanec Hanzel, nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Je mi teda ľúto, že tu nie je pán minister, ale napriek tomu budem odpovedať, ako keby tu bol.
Jednak ma prekvapilo, naozaj prekvapilo, že sa plánuje 16 km diaľnic ročne a 10 km iných ciest, čo som, myslím si, že nepríjemne prekvapený, ale ja som chcel o inom hovoriť. Ja nehovorím stále, že musíme stavať nové cesty. Pýtam sa, akým spôsobom môžeme sprejazdniť to, čo tu máme. Ja už som niekoľkokrát aj v rozprave hovoril aj v jednej otázke som tu hovoril - dokonca pán minister bol pri tom prítomný -, že sú iné metódy, akým spôsobom sa dá zvýšiť prejazdnosť slovenských ciest, existujúcich slovenských ciest a za relatívne malé peniaze.
Postavenie kilometra diaľnic, teda nejakej diaľnice nás stojí miliardy a za tú miliardu by sme možno sprejazdnili celé Slovensko alebo celé južné Slovensko, keby sme spravili len nejaké predbiehacie pásy, už som tu o nich niekoľkokrát hovoril. Po celom Slovensku by mohli existovať malé firmy, čo by v priebehu roka alebo dvoch urobili, by som povedal, no minimálne 20-, 30-percentné zvýšenie prejazdnosti ciest, navyše to súvisí aj s dopravnými nehodami, so životmi atď. Tak prečo sa nepustíme aj inou cestou? Ja nehovorím, že nemáme stavať diaľnice. Stavajme ich, ale to je nekonečná vec. To strašne dlho trvá a nevyriešime situáciu, ktorú máme dnes, a ubezpečujem, že tá situácia, ako ju každý vidí, je z roka na rok horšia. Však stačí, ja som presvedčený, že aj vy to vidíte, každý z nás čo tu sedí, vidí, keď ideme po tej ceste, že sa už nedá prejsť, o chvíľočku sa nedá. A tie cesty sa nám zapchajú, keď neurobíme niečo, a niečo rýchle.
Diaľnice to nevyriešia, lebo sú pomalé. Ten projekt je pomalý. Okrem toho, že hovorím o takýchto veciach, existuje niekoľko ďalších riešení, ktoré by to dokázali riešiť, ale v operatívnom riešení, nie výstavbou ciest, inými riešeniami. A na to sa pýtam, existuje aspoň nejaký štáb ľudí na ministerstve, ktorý sa tým zapodieva ako sprejazdniť Slovensko bez toho, že by sme rvali nejaké obrovské miliardy do diaľnic.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: No podľa mojich informácií existuje. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Bollovej, ktorá sa vás pýta: "Pán minister, zvýšenie dôchodkov o cca 246 Sk ste navrhli od 1. 2. 2004 brané do úvahy, že platby za energie budú uhrádzané za január až vo februári. Poraďte, prosím, dôchodcom ako finančne zvládnuť zvýšenie cien tovarov dennej potreby, ktoré je avizované od 1. 1. 2004 a z čoho hradia platby za energie vo februári, ak zvýšenie nákladov na rozpočet rodín sa predpokladá minimálne 3-krát vyšší ako zvýšenie dôchodkov o 246 Sk."
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Dôchodky v roku 2004 mali byť pôvodne zvyšované podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení od 1. 7. automatickým mechanizmom závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom. Podľa doterajších odhadov Národnej banky Slovenska, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR by percento zvýšenia predstavovalo približne 8 % pri zvyšovaní dôchodkov od 1. 7. 2004.
Vzhľadom na očakávané dosahy zvýšenia spotrebiteľských cien v budúcom roku a vzhľadom na snahu zmierniť tento dosah na skupinu dôchodcov bol vypracovaný návrh, ktorý zasahuje do tohto mechanizmu, do tohto automatického mechanizmu, a to tak, že zvýšenie dôchodkov sa vykoná v dvoch termínoch, pokiaľ bude, samozrejme, návrh zákona schválený. K 1. 2. 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky a k 1. 12. 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené o 4 %.
To znamená, celkový objem dôchodku vyplateného dôchodcom bude presne rovnaký, ako bol zámer, ale dôjde k posunu a k zrýchlenej výplate časti dôchodku práve s cieľom eliminovať rast spotrebiteľských cien, ktorý sa predpokladá po novom roku. Tu si treba uvedomiť, že jednak musíme prihliadnuť na finančné možnosti Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa má len tie prostriedky, ktoré sú uvádzané v jej rozpočte a len z týchto prostriedkov môže realizovať vyplatenie dôchodkov, zo žiadnych iných a jej zdroje pochádzajú z odvodov platených zamestnancami a zamestnávateľmi za svojich zamestnancov.
Tiež by som chcel zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie je pravdivé a korektné tvrdiť...
(Ruch v sále. Predseda NR SR P. Hrušovský: "Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci.")
... že zvýšenie cien bude minimálne trikrát vyššie ako zvýšenie dôchodkov. To je argument, ktorý nie je pravdivý a život a prax potvrdí tieto moje slová. Obdobne ako v minulom roku, keď sa avizovalo 30-, 40-percentné zvýšenie cien, sa nič také nestalo a nestane sa tak ani v tomto roku. A preto si myslím, že zvýšenie, ktoré je navrhované, iste nie je ideálne, ale je maximálne možné v rámci existujúcich reálnych možností.
Tiež to znamená, že zavedením tohto mechanizmu, kde sa kombinuje rast priemernej mzdy a rast inflácie, sa postupne z roka na rok bude reálna hodnota dôchodkov zvyšovať, z roka na rok, nedá sa to jednorazovým skokom, ale ten proces sa začína, začína sa od budúceho roku a každým rokom bude významnejší a významnejšie ho budú dôchodcovia pociťovať, tí, ktorí už v dôchodku sú, alebo tí, ktorí do dôchodku bezprostredne pôjdu. A poviem to, čo som už povedal mnohokrát, nie je to žiadna nová informácia, v najbližších troch rokoch pri predpokladanom ekonomickom raste Slovenska sa zvýšia dôchodky približne o 20 %.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister, aj keď si myslím, že nemám za čo, pretože všetko to, čo ste hovorili, sme už čítali v novinách. Otázka sa končila, čo poradíte dôchodcom, ako majú s tými 240 Sk narábať. Na to ste neodpovedali.
Ďalej by som chcela poznamenať, že od 1. 7. do 1. 12. ušetríte na dôchodkoch 4 % z pôvodne naplánovaných, lebo sa hovorilo, že od 1. 7. bude 8 %. Teraz dávate od februára 4 a až od 1. 12 ďalšie 4. Takže tam je nejaké rozmedzie.
No a o tom zvýšení nákladov, to som tiež prečítala v novinách, že na jednu osobu sa predpokladá dosah zvyšovania cien od 500 až do 700 Sk, pokiaľ ide o úhrady energií. Tak ja som sa chcela len opýtať, z čoho to budú tí dôchodcovia platiť, ak im pridáte 246 korún, resp. poraďte im, čo majú urobiť, aby mohli zaplatiť svoje dlhy."
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pani poslankyňa, netreba všetkému veriť, čo si prečítate v novinách. To je moja dobrá rada pre vás.
Z hľadiska kalkulácie, o ktorej ste hovorili, treba si zobrať opäť len kalkulačku do ruky, aby ste zistili, že nejde o žiadne zníženie, lebo tým, že začneme niečo vyplácať o niekoľko mesiacov skôr, ako je v zákone stanovené, znamená, že Sociálna poisťovňa bude mať väčšie výdavky, a preto musí dôjsť k takémuto mechanizmu, aby sme sa zmestili do tých rozpočtovaných výdavkov, ktoré Sociálna poisťovňa má.
Ale práve preto, aby dôchodcovia v ďalšom roku z hľadiska budúcej valorizácie neprišli ani o korunu, aby nebol znížený základ, z ktorého sa bude valorizovať, kvôli tomu v decembri dochádza k dorovnaniu na tú sumu, ktorú určí vývoj hospodárstva a nikto z nich tým pádom nepríde ani o korunu. To je jedna časť otázky.
Z hľadiska toho poradenia, no poradil som jednu vec vám z hľadiska naloženia s prostriedkami. Ja mám veľkú vieru a presvedčenie v múdrosť našich ľudí a myslím, že nepotrebujú rady. Oni sa vedia zariadiť a zariadia sa tak, ako to bude pre nich najvýhodnejšie a určite to rozhodnutie bude múdre a správne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pani poslankyne Bollovej.
Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa vás pýta: "Vážený pán minister, pri schvaľovaní poplatkov za recept bolo zdôraznené, že na jeden recept bude možné predpísať maximálne dva lieky. Je to ešte stále tak?"
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, je to stále tak, pretože je to podľa § 40 ods. 7 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Neplatí to len v prípade, ak by liek obsahoval omamné látky II. skupiny alebo psychotropné látky II. skupiny. V týchto prípadoch kvôli evidencii by mohol byť...