Středa 3. prosince 2003

D. Jarjabek, poslanec: Ja len naozaj veľmi krátko. Chcem sa poďakovať pani Podrackej za to, čo povedala a doplnil by som svoje vystúpenie o procedurálny návrh, aby sme nehlasovali o tomto návrhu zákona dnes, ale na budúci týždeň ako prvý bod v hlasovaní prvého rokovacieho dňa v parlamente.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Žiaľ, o procedurálnom návrhu sa musí hlasovať hneď. Pýtam sa, je všeobecný súhlas v snemovni? (Hlasy v sále.) Nie je, chce niekto hlasovať o tomto? Nie. Budeme pokračovať v rokovaní, pán poslanec Heriban. Hlasovať môžem dať, ale vidím, že snemovňa nebude uznášaniaschopná.

Pán Hopta, budeme racionálni ľudia a pokračujeme v rokovaní.

Nech sa páči, pán Heriban, máte slovo v rozprave.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, vážení televízni a filmoví tvorcovia. Myslím si, že tento návrh zákona sa mal prijímať pred trinástimi rokmi v Národnej rade Slovenskej republiky a možno by Slovenská televízia nemusela mať trinásť riaditeľov za dvanásť rokov, možno by nemusela mať Slovenská televízia totálne deštruovaný imidž, možno by z nej nemuseli odísť najlepší tvorcovia, ktorí potom hneď prešli do komerčných televízií a stali sa tam hviezdami. Možno nemusela existovať situácia, že po každých šiestich mesiacoch sa musela kreovať nová Rada Slovenskej televízie, tá bola znefunkčnená, riaditeľ bol znovu odvolaný a všetci veľmi dobre vieme, ako to tu prebiehalo.

Ja som vždy rozmýšľal, prečo to tak je a predpokladám, že nemali sme dosť síl a dosť odvahy, tí, ktorí ste tu boli, samozrejme, je tu veľa nových poslancov, ktorí do toho nemohli zasiahnuť, ale tí, ktorí tu boli, asi si nevedeli predstaviť, že by mohla napríklad Slovenská televízia byť riadená radou a že táto rada by mohla vymenovať riaditeľa a mohla by ho odvolávať a mohla by ho kontrolovať, tak ako to je vo všetkých kultúrnych európskych krajinách, tak ako je to v Japonsku, a tak ako je to všade v normálnom svete.

Rovnako sme si určite nevedeli predstaviť, že budeme aj tu diskutovať a že budeme tu schvaľovať zákony takým spôsobom, ako sa momentálne v parlamente zákony schvaľujú. Takže ja som veľmi rád, že ministerstvo kultúry, že pán minister so svojím tímom dokázal pripraviť takýto zákon, ktorý zásadne mení filozofiu riadenia Slovenskej televízie. A ja pevne verím, že sa nám podarí tento zákon prijať, a bol by som veľmi nešťastný, keby sme ho neprijali, pretože potom všetko bude fungovať tak, ako to fungovalo doteraz. Nič sa nezmení. Nikto nebude zodpovedný, nikto nebude kompetentný, rada sa znefunkční, keď bude treba, odstúpi, budeme voliť ďalšiu radu a Slovenská televízia znovu bude klesať dolu a dolu a už neviem, kam klesne, pretože pred nástupom Richarda Rybníčka na jeho post si myslím, že už bola úplne dolu a riaditeľ musel urobiť to, čo urobil a nemal iné východisko.

Mne sa zdá, že na Slovensku existuje nejaká karma. My môžeme veci riešiť len vtedy, keď už je katastrofálna situácia. Či je to v televízii, či je to v zdravotníctve, či je to v školstve. Až keď je situácia neriešiteľná, až vtedy sme ochotní niečo zmeniť či v zákonoch, či v našom živote.

Rád by som sa pristavil pri návrhu, pretože som filmár a človek, ktorý roky spolupracoval s producentmi, o ktorých sa tu v kuloároch tak veľmi diskutuje. Rád by som sa pristavil pri návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, a ten návrh mal za cieľ podporiť nezávislých producentov, podporiť televíznych pracovníkov, scenáristov, režisérov, filmárov, podporiť všetkých tvorivých pracovníkov, ktorí chcú, aby na Slovensku existovala pôvodná slovenská tvorba, ktorí chcú, aby na Slovensku vznikali detské programy, animované filmy, dokumentárne filmy, hrané filmy. Tieto všetky audiovizuálne programy totiž v minulosti reprezentovali Slovensko, vyhrávali svetové a európske festivaly. A my sme na túto vec všetci rezignovali, nás to vôbec nezaujíma. Nás vôbec nezaujíma, že na Slovensku neexistuje filmová tvorba, nás nezaujíma, že na Slovensku neexistuje televízna pôvodná tvorba, nás nezaujíma vôbec nič.

Budem teraz emotívny, lebo je to moja srdcová záležitosť. Celý život som medzi tými ľuďmi bol a ja viem, ako ťažké je vyprodukovať akýkoľvek film. Ja viem, aké je ťažké dať dokopy peniaze. To vôbec nie je pravda, čo sa tu rozpráva, že niekto sa tu pripravoval na tunelovanie a že niekto chcel spreneveriť nejakých, ja neviem koľko miliónov. To vôbec nie je pravda. To je nepochopenie situácie.

Naši filmári nemôžu konkurovať európskym filmárom, pretože nemajú podporu tohto štátu, tejto televízie, to je najdôležitejšie. Tak sme si zničili filmovú tvorbu, zničili sme Kolibu, zničili sme celú jednu skupinu perfektných profesionálov, ktorí museli odísť do televízie, museli odísť do reklamy, museli odísť do médií printových a neviem akých alebo momentálne podnikajú v reštauráciách. Tak ako sme si zničili filmárov, tak ideme ničiť teraz televíznych pracovníkov. Tí už tam v podstate ani nie sú, pretože ich už medzitým všetci riaditelia vyhodili. Ale aspoň žijú, aspoň chcú bojovať, aspoň chcú vytvárať hodnoty, ktoré by mohli reprezentovať našu slovenskú kultúru, náš štát a títo ľudia by mohli robiť dobré meno Slovensku a mohli by sa starať o náš imidž. Neviem, kto sa tu stará o imidž Slovenska nejako zodpovedne, nepoznám žiadnu koncepciu, ktorá by rozmýšľala o tom, ako Slovensko vyčleniť v rámci Európskej únie od ostatných a, samozrejme, že títo ľudia, tak ako športovci a všetci ostatní, ktorí niečo vedia, by to mohli dokázať, ak by sme im my vytvorili priestor. Ale my im nevytvoríme priestor.

Ukazuje sa, že momentálne v parlamente nie je vôľa, aby sme pochopili základnú vec, že súkromní podnikatelia - producenti môžu len vďaka takejto pomoci vytvárať plnohodnotné európske diela a môžu byť konkurenciou v rámci Európy, pretože nie všetci podnikali asi v tomto biznise, ale chcem vám povedať jednu vec. Ak by televízia dala filmárom len 20 percent, 30 alebo 50 percent finančných prostriedkov, oni sú schopní z Európskej únie, z fondov, ktoré tam sú EUROMAGE, MEDIA PLUS získať ďalšie prostriedky. To nemôže získať Slovenská televízia. To nemôže získať žiadna štátna inštitúcia, to môžu získať len producenti, tak je to vymyslené. My ich vlastne likvidujeme. My likvidujeme možnosť získať z Európskej únie fondy, ale pritom platíme do tej Európskej únie 12 miliónov každý rok. My tam platíme 12 miliónov, aby sme boli rovnocenní, ale pritom nevytvárame žiadne podmienky, aby tie peniaze mohli prísť sem. Samozrejme, nejde len o Európsku úniu, EUROMAGE, MEDIA PLUS.

Ak by sme toto dokázali, tak naši producenti by boli schopní aj z nášho prostredia, komerčného prostredia získať ďalšie prostriedky. O tomto zákone, o tejto novele, o tomto paragrafe sme tu rozprávali tri týždne. Bol návrh, aby to bolo 20 percent z koncesionárskych poplatkov. Bol nepriechodný, lebo je to 300 miliónov, a ja súhlasím s pánom riaditeľom Rybníčkom, že to je veľa. To nebolo múdre. 300 miliónov z 550 miliónov na tvorbu nie je múdra vec, lebo neviem, ako by mohla televízia ďalej fungovať.

Dobre. Išli sme na kompromisný návrh, 10 percent z koncesionárskych poplatkov. To bolo 150 miliónov, to bolo nepriechodné. Pripravili sme ďalší návrh, ktorý je podľa mňa už absolútne logický a múdry a správny, viazať prostriedky na finančné prostriedky, ktoré sú určené na výrobu programov. To znamená, ak hovorí pán riaditeľ 550 miliónov, prečo nemôžeme podporiť filmárov, ktorí sú na Slovensku 20 percentami z tejto sumy? Veď oni by vyrábali dokumenty, filmy hrané, animované filmy, rozprávky, detské programy, veď oni by to vyrábali, veď by to nevyrábali pre Markízu alebo JOJ, alebo TA3, oni by to vyrábali pre Slovenskú televíziu. Ani to nebolo priechodné. Ani 20 percent z prostriedkov vyčlenených na program, ani to nie je vhodné a priechodné, išli sme ešte na ďalší návrh, že je to 10 percent. To znamená z 2 miliárd, ktoré má Slovenská televízia, bol návrh, aby sme dali našim filmárom, televíznym pracovníkom, scenáristom 55 miliónov. Ani 55 miliónov nie je priechodné a ja sa pýtam, načo máme Slovenskú televíziu, ktorá má 2-miliardový budget, keď nemôže dať na podporu slovenského filmu, na podporu slovenskej kultúry, na podporu imidžu tejto krajiny 55 miliónov. Neviem to pochopiť. (Potlesk.)

A teraz by som chcel ešte nakoniec zareagovať na pána profesora Devínskeho. Pán profesor Devínsky, túto petíciu podpísalo 200 ľudí, možno viac. Vy ste profesor a vy by ste asi mohli vedieť, že ktorí ľudia to podpísali. Ja vám len časť z nich prečítam. Na našu reakciu a na naše rozhodnutie čaká momentálne 1 000 umelcov, scenáristov, kameramanov, režisérov a my sme sa zachovali, tak ako sme sa zachovali. Takže čítam mená, je to len voľné: Tibor Biath - kameraman, Dagmar Dittrichová - dramaturgička, Michal Dočolomanský - herec, Dušan Dušek - spisovateľ, Zuzana Giendlová-Tatarová - dramaturgička, Dušan Hanák - režisér, Martin Holý - režisér, Emil Horvát - herec, Andrej Hryc - herec, Igor Hudec - producent, Peter Jaroš - spisovateľ, Laco Kraus - kameraman, Matej Landl - herec, Milan Lasica - herec, Juraj Lihosit - režisér, Miroslav Lutter - režisér, Albert Marenčin - dramaturg, Peter Mojžiš - majster zvuku, Ján Krížik - výtvarník, Patrik Pašš - producent, Stanislav Párnický - režisér, Jozef Paštéka - scenárista, Kamil Peteraj - spisovateľ, Peter Procházka - fotograf, Marián Pôbiš - dramaturg, Roman Rjachovský - scénograf, Marián Slovák - herec, Ondrej Slivka - animátor, Ondrej Starinský - študent, Martin Šmatlák - filmový teoretik, Ondrej Šulaj - scenárista, Marek Ťapák - herec, Božidara Turzonovová - herečka, Dušan Trančík - režisér, Marián Urban - producent, Zuzana Urbanová - študentka, Emília Vášáryová - herečka.

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som neprečítal, lebo rovnako by si zaslúžili, aby som ich bol prečítal, ale nechcel som mojich priateľov, kolegov a kolegyne dlhšie zdržovať.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou páni poslanci a poslankyne: Jarjabek, Mikloško, Belohorská, pán profesor Devínsky. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Slovo má pán poslanec Jarjabek. Zapnite mikrofón pánovi Jarjabkovi, prosím.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, úplne pragmaticky chcem nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Heriban. Ideme do Európskej únie. Nestačí mať v Slovenskej televízii ako verejnoprávnej inštitúcii európsku tvorbu, to nestačí, musíme tam mať pôvodnú slovenskú tvorbu a nechceme ukazovať po prvom máji Európskej únii autostrády, Carrefoury, alebo ja neviem čo ešte. Čím sa chceme prezentovať v Európskej únii? Nuž predsa kultúrou, ktorá aj z hľadiska navrhovanej európskej ústavy nepodlieha globalizácii. Tak to predsa využime, tak ako to využívajú Poliaci, Maďari, Rusi, a opäť sa netvárme ako tí, ktorí zmeškali vlak.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Heriban, trošku ste tu na nás zvyšovali hlas, ako keby sme my problémom kultúry nerozumeli, alebo boli k nim ignorantskí. Ja som tretie volebné obdobie vo výbore, ktorý má na starosti médiá, a teda aj televíziu, a tretie volebné obdobie, to znamená, už deväť rokov riešime problém Slovenskej televízie absolútne zúfalo a beznádejne. To, že sme ho chceli riešiť seriózne, dosvedčuje aj to, že celé minulé štyri roky sme sami voči svojmu vlastnému koaličnému ministrovi odmietali zákon o televízii, pretože neveštil základný problém, a to je financovanie. Som rád, že ste nám tu čítali tie mená a ja, my všetci si tie mená vážime, pretože vieme, čo pre slovenskú kultúru tie mená urobili a robia a verím, že ešte aj urobia.

Ale pán poslanec Heriban, buďte taký láskavý a povedzte nám. Vo vládnom návrhu zákona je, aby 20 percent z koncesionárskych poplatkov bolo daných na pôvodnú slovenskú tvorbu. To je 300 miliónov korún. Buďte taký láskavý, povedzte mi, keď všetky peniaze, ktoré má tento riaditeľ na program, je 550 miliónov korún, akým spôsobom má potom z tých 250 miliónov korún zabezpečiť ostatný program, keď toto ide len na pôvodnú slovenskú tvorbu. Ak nám toto vysvetlíte, tak potom, samozrejme, môžete zvyšovať hlas a myslieť si, že my sme ľudia, ktorých kultúra nezaujíma, respektívne, že jej vôbec nerozumieme a sme barbari. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zvyčajne sa k témam takéhoto charakteru nevyjadrujem, pretože si myslím, že je tu dostatok odborníkov aj na tento problém, ale jednu vetu, ktorú povedal pán kolega, by som chcela rozvinúť. Povedali ste: "V súčasnom parlamente nie je vôľa vytvoriť nezávislú televíziu." Ani v súčasnom, ani v minulom, pán poslanec, a musím vám povedať, keď sa začali robiť politické čistky a vyhadzovať šírom radom ľudia, tak jednoducho to nerobí dobre. Pozrite si program a budete vidieť, že je koalíciou zmonopolizované právo na informácie, ktoré sa podávajú, a musím vám povedať, že okrem jednej televíznej diskusie, opozícia nedostane žiaden priestor vyjadriť svoje názory. Aj dnes sa platia možno aj prostredníctvom Slovenskej televízie veľké poplatky na rôzne mediálne prieskumy, ale priam panicky sa boja ísť z televízie vypočuť si ľudí, ktorí tu boli aj dnes. To nebola opozícia, to neboli ľudia, ktorí boli nahnaní politickými stranami, prečo sa televízia nešla opýtať na ich názor? Ja som zato, aby Slovenská televízia dostala to, čo jej patrí. Ani nechcem vstupovať do pracovnoprávnych a personálnych problémov Slovenskej televízie, ale myslím si, že sa už skončila doba nato, aby politici riadili tok informácií.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Heriban, ja si takisto veľmi vážim tých ľudí, ktorých ste citovali, a nie preto, že som profesor, ale preto, že ich poznám a viem, čo urobili pre Slovensko. Ale na druhej strane zase musím povedať, že nevidím žiaden dôvod nato, aby bola selektívne podporovaná istá špecifická tvorba. Ja som preto navrhoval, aby sme účelovo prerozdelili prostriedky aj na publicistiku, aj na dokumentárne, aj na hudobné, športové a predovšetkým vzdelávacie programy, lebo celkom iste mi dáte za pravdu, že Slovensko sa neprezentuje len kultúrou, ale sa prezentuje aj vzdelanosťou.

A rád by som ešte dodal jednu poznámku. Celkový vysielací čas je 10-tisíc hodín Slovenskej televízie, podľa slov riaditeľa televízie z 300 miliónov je schopný vytvoriť 50 hodín vysielacieho času. Zo zvyšných 250 miliónov by musel pokryť 9 950 hodín. Takže sa chcem opýtať, ako by ste mohli k tomuto potom pristúpiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Som veľmi rada, že náš parlament si mohol vypočuť túto plamennú obhajobu ľudí, dá sa povedať špičkových odborníkov, lenže, žiaľ, musím konštatovať, že podobní špičkoví odborníci a priemysel bol zmrhaný napríklad, keď sa zdevastoval zbrojný priemysel, komárňanské lodenice a všetky ostatné podniky, o ktorých určite viete všetci, a pomaličky sa devastuje zdravotníctvo a školstvo, a preto, pán poslanec, dúfam, že sa vám niečo, aspoň niečo podarí a že možnože to bude ten prvý bod, kritický bod zlomu, ktorý konečne posunie do popredia verejný záujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Heriban. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem mojim kolegom. Už som v poriadku, už strácam emócie. Myslím si, že by ste rovnako reagovali, keby ste pätnásť rokov boli medzi ľuďmi, ktorí sedia tam hore na balkóne a ktorí čakajú na naše rozhodnutie.

Chcel by som povedať pánovi Mikloškovi, že všetko, na čo sa ma spytoval, som vo svojej reči ozrejmil. Mám rovnaký názor ako on, takže nemá zmysel, aby som na to odpovedal. Keby ma bol počúval, tak by sa ma nebol pýtal.

Pán profesor Devínsky, nehnevajte sa, tí ľudia, ktorých som čítal, nie sú tunelári, nie sú to korupčníci a nie sú to lobisti. Sú to umelci, ktorí ťažko pracujú každý deň, aby mohli reprezentovať slovenskú kultúru, aby sa mohli v ťažkých podmienkach nejako prebiť životom, a ja som si myslel o vás, že ste dosť citlivý nato, pretože som si vás vážil, že nikdy nenazvete týchto ľudí, tak ako ste ich nazvali. To je všetko. Nemám čo k tomu dodať.

Ďakujem vám veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek. Ste tam napísaný. Čo ste chceli? Faktickú poznámku? Tak ale rozprava už bola ukončená, pán poslanec, rozprava už bola ukončená. (Hlasy v sále.) Pán poslanec má slovo. Zapnite pána poslanca Jarjabka.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len chcem istým spôsobom trošičku poopraviť môj druhý pozmeňujúci návrh, preto som sa hlásil do rozpravy. Moja poznámka bude trvať tridsať sekúnd, len ide o to, aby legislatívci nám tieto veci nevrátili späť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Hopta. Nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 17. november, mali sme štátny sviatok a v Bratislave bolo päťdesiat občanov, ktorí ho oslavovali, a boli možno medzi nimi aj tí, čo možno sedia dnes na balkóne.

Chcem povedať, že kým v roku 1989 sa menil spoločenský systém, tak prakticky ak nie väčšina, tak mnohí z nich, čo napísali petíciu, boli za zmenu spoločenského systému. Žiaľ, dnes zisťujem, že títo páni a dámy sa zmýlili a dnes opäť chcú socializmus. Ale chcú socializmus len pre seba, pretože ich nezaujíma, ako žijú občania Slovenskej republiky v ostatných sférach našej spoločnosti, ale ich zaujíma iba to, či dostanú tristo miliónov na svoju tvorbu. Preto ja osobne zásadne odmietam, aby určitá skupina ľudí mala zo zákona vymedzených tristo miliónov korún nato, a citujem: "Na výrobu slovenských hraných, dokumentárnych, animovaných, audiovizuálnych diel vyrobených v spolupráci s nezávislými producentmi v Slovenskej republiky so sídlom."

Absolútne nemám nič a myslím si, že ani nikto z nás proti tomu, aby Slovenská televízia vysielala slovenské filmy, slovenské dokumenty. Len treba, prosím vás, nájsť iný spôsob, ako sa k týmto peniazom dostať a nie, že v zákone určíme, že Slovenská televízia zo svojho rozpočtu bude dávať 20 percent na tieto otázky.

Čiže, vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že listom, ktorí podpísali vymenovaní umelci, priznali svoju chybu, že v roku 1989 búrali minulý spoločenský režim, pretože de facto minulý spoločenský režim im umožňoval dostatok finančných prostriedkov na kvalitnú výrobu programov aj slovenskej tvorby.

Čo sa týka samotného zákona, dovoľte mi niekoľko poznámok. Predovšetkým si myslím, že predtým, než bol prijatý tento zákon, mal byť prijatý zákon o verejnoprávnych inštitúciách, pretože verejnoprávnych inštitúcií je viac ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Mal byť prijatý zákon preto, aby sme vedeli, ako sa budú financovať, aký majú cieľ a aké úlohy budú plniť v spoločnosti.

Po ďalšie. Absolútne nesúhlasíme s tým, že by voliť riaditeľa STV a Slovenského rozhlasu mala iba úzka dvanásťčlenná skupina ľudí združených v Rade STV alebo Slovenského rozhlasu, a nie celý parlament. Osobne som presvedčený, že voľbou v Národnej rade by bola zabezpečená účasť celého relevantného politického spektra Slovenskej republiky pri voľbe generálneho riaditeľa STV, a tým aj väčšia objektivita a nezávislosť. Myslím si, že je oveľa ľahšie skorumpovať desať ľudí v Rade STV ako 150 poslancov parlamentu.

Po ďalšie. My sme týmto zákonom, vážený pán minister, trošku urazili aj poslancov parlamentu, pretože ste dali, že členom rady môže byť iba občan, ktorý má 25 rokov. To znamená, že ak poslancom môže byť už občan od 21 rokov a členom Rady STV občan až nad 25 rokov, vychádza mi tak, že je to dôležitejšia inštitúcia ako parlament Slovenskej republiky. Čiže ja osobne s tou podmienkou nejako neveľmi môžem súhlasiť. Absolútne nemôžem súhlasiť s tým, že dozorná rada alebo dozorná trojčlenná komisia bude vymenovaná vládou a de facto dá tam iba vládna koalícia svojich ľudí. Takisto volebné obdobie hovorí o tom, že Rada STV bude šesť rokov, čiže takisto sa mi zdá neporovnateľne dlhé obdobie nato, aby tam ľudia takú dlhú dobu sedeli v tejto komisii alebo v tejto Rade STV.

Ja osobne preto z týchto dôvodov nebudem hlasovať za tento zákon, pokiaľ tam nebudú zmenené záležitosti, ako je voľba v parlamente a nebude vybraný paragraf, ktorý hovorí o tom, že 20 percent príjmov sme povinní dávať súkromným výrobcom, producentom so sídlom v Slovenskej republike. Nájdime iný spôsob v rámci rozpočtu Slovenskej republiky nato, aby sme mohli podporiť domácu umeleckú tvorbu a myslím si, že ak tento spôsob bude transparentný a táto krajina bude mať dostatok finančných prostriedkov, tak nemáme s tým problém podporiť to.

Lenže, vážené dámy, vážení páni, je tu aj iná otázka, pretože sa tu vyčleňuje určitá skupina ľudí, občanov Slovenskej republiky, pre ktorú máme určiť zhruba 300 miliónov korún ročne prostriedkov, ale pritom zabúdame na zhruba 500-tisíc nezamestnaných občanov Slovenskej republiky, na ktorých finančné prostriedky nemáme, respektíve im prakticky každým zákonom znižujeme sociálne dávky.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta bol posledný z ústne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa pána navrhovateľa, ministra kultúry pána Chmela, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, len naivný človek mohol predpokladať, že návrh tohto zákona prejde v parlamente hladko a bez problémov. Na druhej strane myslím si, že ak sa oslobodíme od emócií a budeme sa venovať len podstate, tak vari prídeme na to, že najpodstatnejšou vecou je, že zákon ako celok je dnes na úrovni takpovediac tohto tisícročia. Je minimálne európsky kompatibilný a vyvážený a tie problémy, ktoré sme si pôvodne kládli za cieľ zákonom riešiť, napríklad problém pôvodnej tvorby, síce považujeme za podstatné, ale zároveň vás môžem ubezpečiť, že sa ich pokúšame riešiť aj paralelne, napríklad sústavou nového grantového systému, ktorý pamätá na podstatné zlepšenie podmienok a prostredia pre audiovizuálnu tvorbu. Nebol by som rád, keby sa pre tento - čo ako závažný - problém stratil zo zreteľa celok. Takže vás prosím, aby ste zohľadnili tieto skutočnosti, keď budete o zákone hlasovať. Ďakujem vám pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca nepožiadal o slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o Slovenskom rozhlase.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 396, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 396a. Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Pán Mikloško, vaše miesto je vedľa.

Nech sa páči, pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie v druhom čítaní návrh zákona o Slovenskom rozhlase. Rovnako ako v prípade návrhu zákona o Slovenskej televízii som vás pred prvým čítaním tohto zákona v Národnej rade informoval o dôvodoch potreby vzniku novej právnej normy, ktorá by upravovala existenciu rozhlasu verejnej služby.

Rovnako ako v prípade návrhu zákona o STV som po diskusiách vo výboroch presvedčený, že sme problematiku v zákone vystihli skutočne zo všetkých zorných uhlov.

Pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe a ktoré navrhuje gestorský výbor akceptovať, považujem za zmeny, ktoré vládny návrh zákona vylepšujú, a dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o ich podporu, ako i o podporu celého návrhu zákona.

Na záver mi dovoľte požiadať pána spoločného spravodajcu o vyňatie bodu 60, ktorý navrhuje posunúť účinnosť zákona na samostatné hlasovanie. Vzhľadom na termín, keď sa zákon dostal na prerokovanie, nepovažujem túto zmenu za nevyhnutnú. Ak sa s mojím návrhom stotožníte, tak navrhujem, aby ste pozmeňujúci návrh pod bodom 60 neschválili.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Teraz prosím pána Mikloška, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení prítomní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2003 č. 541 pridelila vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, výboru pre hospodárstvo, výboru pre ľudské práva a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a tak ďalej. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 78 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz v spoločnej správe nasledujú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, pretože je ich dohromady, hneď to poviem, 61 a máte ich vo svojich laviciach.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 až 23, 25 až 40, 42 až 61 a tieto schváliť. Spoločne o bodoch 2, 24, 41 a tieto neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Po b určuje poslanca Františka Mikloška za spoločného spravodajcu výboru a poveruje ho, aby vystúpil na schôdzi Národnej rady k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca.

Predmetná spoločná správa o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady pre vzdelanie 2. decembra 2003 č. 167.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, pán Čaplovič, máte slovo. Pán poslanec Čaplovič bude hovoriť za poslanecký klub poslancov Smer.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Budem stručnejší ako pri predchádzajúcom vystúpení k Slovenskej televízii aj z toho dôvodu, že väčšina z toho, čo som povedal vo vzťahu k Slovenskej televízii, sa týka v zrkadlovom obraze, pretože zákony sú viac-menej totožné, aj Slovenského rozhlasu.

Preto len stručne zopakujem, že kým vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase je oproti dnešnému zneniu zákona pozitívnou zmenou, mnohé zase pozmeňujúce návrhy zo strany poslancov vládnej koalície sú výrazom istej, by som povedal, nevyrovnanosti vo vzťahu, čo sa schválilo v ústrednom orgáne štátnej správy na ministerstve, vo vláde Slovenskej republiky a potom, čo sa prijíma v gestorskom výbore, konkrétne v našom výbore pre médiá.

Pri tejto príležitosti chcem však spomenúť a vyzdvihnúť významné špecifikum Slovenského rozhlasu, ktoré by sme aj pri prerokúvaní tohto zákona mali mať veľmi na zreteli. Na rozdiel od Slovenskej televízie je Slovenský rozhlas reálnou kultúrnou inštitúciou, ktorá si v našich pomeroch, ja si dovolím na tomto váženom fóre, i keď baviacom sa fóre, povedať, plní nadpriemerne svoje úlohy a odrazom toho je aj poslucháčska priazeň, ktorá skutočne teší.

Niežeby nebolo čo vylepšovať, ale musím vás i verejnosť upozorniť, že Slovenský rozhlas je ďalším príkladom často, a neviem si to vysvetliť, istej zaslepenej politiky vládnej moci alebo tých, čo sú pri moci, že všetko, čo ako tak funguje v Slovenskej republike, treba, obrazne povediac, zničiť.

Slovenskému rozhlasu sme nezvýšili dostatočne požadované koncesionárske poplatky v miere, ktoré by riešili jeho finančné problémy, hoci vzhľadom na služby, ktoré verejnosti poskytuje, by to bolo obhájiteľné. Najmä všemocné ministerstvo financií pristupuje k Slovenskému rozhlasu zaujato a nespravodlivo.

Predhadzuje mu ako príklad hodný nasledovania deštrukčnú pseudoreformu, ktorá sa sčasti deje aj v súčasnom období v Slovenskej televízii a v rozpočte na budúci rok je k nemu v úvodzovkách štedré tak, aby rozhlas musel likvidovať väčšinu svojho programu.

Považujem to za chybu. Stále dúfam, že pri rokovaní o štátnom rozpočte sa aj vo vládnej koalícii nájdu poslanci, ktorí sa s takýmto postojom nestotožnia, to, čo sa deje vo vzťahu k Slovenskému rozhlasu.

Ale nejde tu len o kultúrnu aroganciu akejkoľvek moci. Som presvedčený, že pozmeňujúci návrh, ktorý má rozšíriť, znovu tu podotýkam, počet členov rady, aj keď to bolo podrobené v diskusii, teda v poznámke k môjmu vystúpeniu zo strany pána Miššíka, kolegu poslanca, kritike, má v prípade Slovenského rozhlasu poslúžiť aj ako nástroj na výmenu vedenia Slovenského rozhlasu. To tu podčiarkujem, pamätajte nato, že sa tak môže stať, dosadenie politicky lojálnych ľudí do vedenia tejto významnej, skutočne schopnej kvalitnej verejnoprávnej inštitúcie. Preto opäť až definitívne znenie zákona ako celku rozhodne, či zaň bude poslanecký klub strany Smer hlasovať.

V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadam zo spoločnej správy, vážený pán spravodajca, výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Slovenskom rozhlase, tlač č. 396a, dať na osobitné hlasovanie body č. 22, 23, 26, 27, 33, 34 a 41.

Ďalej v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy, o ktorých navrhujem hlasovať vcelku, lebo je to jeden návrh, i keď sa to týka štyroch častí, áno, aj 41, to je posledný bod 41.

Po prvé. K § 16 ods. 1. Vypúšťajú sa slová "vymenúva vláda Slovenskej republiky" a za slovo "ktorý" doplnia sa slová, "navrhuje Národnej rade po jednom zástupcovi Slovenská komora audítorov, Slovenská komora komerčných právnikov a Slovenská komora daňových poradcov", za slová, citujem, "ustanovené v § 10" doplniť novú vetu, "členov komisie volí Národná rada".

Odôvodnenie: Podobne ako u členov rady, aj členov komisie by mala voliť Národná rada ako zastupiteľský orgán celej verejnosti, občanov Slovenskej republiky, nielen voličov vládnej koalície. V podstate ide o odpolitizovanie nominácie do tohto kontrolného orgánu.

Po druhé. K § 16 ods. 2. V prvej vete nahradiť slová "vládu Slovenskej republiky" slovami "predsedu Národnej rady" a slovo "vymenovanie" nahradiť slovom "voľbu".

V druhej vete nahradiť slová "vládu Slovenskej republiky" slovami "predsedu Národnej rady". To je v zhode s odôvodnením k bodu 1.

Po tretie. K § 16 ods. 3. Nahradiť slová "vláda" slovami "Národná rada". Tiež odôvodnenie v duchu bodu 1 a napokon podobne zhodne k bodu 1 s odôvodnením k § 23 ods. 5 slová "vláda vymenuje" nahradiť slovami "Národná rada zvolí".

Ďakujem a tento pozmeňujúci návrh dávam pánu spravodajcovi na jeho milovaný stolík. Nech sa páči. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Viac prihlášok som písomne nedostal. Teraz otváram príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy.

Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Mikloško, nech sa páči. Ďalej Dušan Jarjabek, pán poslanec Jarjabek, ospravedlňujem sa a uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, pôvodný návrh zákona dával účinnosť tohto zákona na 1. január 2004. Vo výbore pre kultúru a médiá, teda v gestorskom výbore došlo k istým pochybnostiam, či ten zákon dovtedy prijmeme, či nepríde k istým komplikáciám. A preto pre istotu sa dala účinnosť 1. február 2004. Nakoniec ale došlo ku konsenzu a z toho dôvodu pán minister navrhuje, aby sme tento bod vyňali na osobitné hlasovanie, čo si osvojujem, a teda je tam ten problém, že výbor pôvodne navrhoval schváliť tento bod, ale vzhľadom na to, že je reálny termín, skôr si myslím, že by ho bolo dobré neschváliť. Ale to sa už nejako pokúsim vám ukázať.

Ďakujem. Čiže osvojujem si to, aby bod 60 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave bude pokračovať pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený pán aj druhý podpredseda, dámy a páni. Skutočne len veľmi krátko, lebo naozaj v súvislosti s pôvodnou tvorbou bolo povedané veľmi veľa v rámci zákona o Slovenskej televízii. Chcem povedať len jednu jedinú vec.

V rámci jedného zákona, a chcem na to upozorniť bez ohľadu, že by som zákon o Slovenskom rozhlase chcel spochybňovať, ale v rámci jedného zákona z roku 1991 jedna inštitúcia Slovenská televízia sa dostala na pokraj nepozerateľnosti a na druhej strane dlhodobo, a teda k rozvratu, samozrejme, nechcem teraz hovoriť o dôveryhodnosti a rôznych prieskumoch, hovorím o pozerateľnosti normálnej ľudskej a v rámci tvorby o tom všetkom, čo sa v Slovenskej televízii v poslednej dobe deje, a druhá inštitúcia Slovenský rozhlas je nastavená z hľadiska toho istého zákona absolútne iným spôsobom. Slovenský rozhlas je jedna fungujúca inštitúcia, ktorá dlhodobo vykazuje skvelé výsledky aj z hľadiska porovnania s inými verejnoprávnymi inštitúciami v Európe.

Čiže ja sa bojím len jednej veci, aby niekomu nenapadlo robiť ten istý postup čo v Slovenskej televízii v rámci akejsi racionalizácie s otvoreným koncom, lebo Slovenský rozhlas má dnes fungujúci, vynikajúci orchester, najstarší na Slovensku, rozhlasovú skupinu, ktorá sa pravidelne stará práve o pôvodnú slovenskú tvorbu, o ktorej tak radi všetci hovoríme, len akosi tam kdesi sa to končí preto, lebo mali by sme vytvárať aj isté podmienky pre túto tvorbu a mnoho iných aktivít, ktoré Slovenský rozhlas sprevádza aj v porovnaní s komerčnými stanicami oveľa lacnejšie.

Preto by som chcel len apelovať na všetkých, aby sme Slovenský rozhlas chápali inak ako Slovenskú televíziu a jednoducho nepovedali si, že v Slovenskej televízii prebehla istá reorganizácia, ktorá nám prešla v úvodzovkách preto, lebo ja si myslím, že tvorcovia ešte nepovedali posledné slovo a budeme tento model bezhlavo aplikovať na Slovenský rozhlas. Platí presne to isté, čo som povedal v prípade Rady Slovenskej televízie aj pre Radu Slovenského rozhlasu, a preto dávam návrh.

V § 23 vypustiť odsek 3 až 5 a nahradiť ich novým odsekom 3. Citujem: "Národná rada Slovenskej republiky neodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona zvolí členov Rady Slovenského rozhlasu." Pre krátkosť času len toľko, nechcem zdržovať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek bol posledný z ústne prihlásených. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako predkladateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Asi áno, nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo. Zároveň mi dovoľte, aby som požiadal kolegyne a kolegov poslancov o viacej pokoja v parlamente, aby slová, ktoré tu do arény slovenských poslancov povie, aby bolo dobre počuť.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem vám za pravdivé slová, ktoré ste práve vyslovili.

K pozmeňujúcim návrhom chcem povedať nasledovné. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Čaploviča systémovo rieši ináč problémy, ktoré dnes zákon o Slovenskom rozhlase, tak ako bol vo výbore nakoniec učesaný a povedal by som predložený do pléna, len aby sme si boli toho vedomí.

Pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka považujem trošku za problematický. Bohužiaľ, tu nie je. Totiž tu je takýto pozmeňujúci návrh. Národná rada Slovenskej republiky neodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona zvolí členov Rady Slovenského rozhlasu.

Pán poslanec Jarjabek, podľa Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca je slobodný a prikázať poslancom, že musia niekoho zvoliť, sa mi osobne zdá byť protiústavné. Čiže ja mám obavy, že o takomto niečom nemôžeme hlasovať. Nemôžeme. No a čo keď to nesplníme. Veď poslanci nemusia hlasovať. Čiže bojím sa, že, nie je tu, bohužiaľ, pán poslanec, a bojím sa, že toto nemôžeme žiadať, že do toho a do toho dňa musíme zvoliť nejakú radu. Možno sa môže stať, že tú radu nezvolíme tri roky.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP