V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Galbavému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán poslanec, nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe nášho gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2003 č. 540 pridelila vládny návrh zákona o Slovenskej televízii, tlač 395, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmto pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou. Nemusím ich, dúfam, čítať.

Vážené kolegyne, kolegovia, spoločnú správu máte pred sebou, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch, ktoré máte uvedené do dvoch kategórií, odporúča ich schváliť a neschváliť.

Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Slovenskej televízii, tlač 395, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Po b určuje poslanca Tomáša Galbavého za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ho, aby vystúpil na schôdzi Národnej rady a tak ďalej.

Pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. K predmetnému návrhu zákona sa písomne ako prvý za Klub Smer prihlásil pán poslanec Dušan Čaplovič.

Pán poslanec, nech sa páči, priestor pre vaše vystúpenie, máte slovo.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni ministri, vážený pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia. Verím, že každému z nás je zrejmé, že potreba nového zákona o Slovenskej televízii je veľmi akútna už niekoľko rokov a medializovalo sa to od roku 1991 a plne sa s týmto aj ja osobne stotožňujem.

Nový zákon by nás mal priblížiť k európskemu štandardu, a to najmä v spôsobe kreovania a kompetencie riadiacich a kontrolných orgánov Slovenskej televízie a zavedenia ekonomicko-právneho a organizačného modelu Slovenskej televízie, ktorý bude schopný zabezpečiť jej dlhodobé stabilné financovanie, kvalitnú obsahovú, podčiarkujem, verejnoprávnu programovú štruktúru, kvalitnú profesionálnu prácu jej zamestnancov, často najviac sledovaných redaktorov spravodajstva a publicistiky, tvorcov, autorov kultúrno-výchovných, vzdelávacích, umeleckých, duchovných a športových programov.

Vládny návrh zákona je v tomto zmysle pozitívnym posunom. Z hľadiska kreovania kompetencií orgánov je zásadnou zmenou, že riaditeľ Slovenskej televízie, ako tu už bolo spravodajcom povedané, by mal byť volený, prípadne odvolaný Radou Slovenskej televízie, čím by bol oslabený momentálny, aj keď sofistikovane veľmi skrytý politický vplyv na riadenie médií a zároveň by bol manažment televízie nútený vo väčšej miere brať do úvahy stanoviská, odporúčania a uznesenia rady.

Vážení prítomní, treba z tohto miesta pripomenúť, že Koaličná rada, najvyšší reprezentant moci v tomto štáte v úvodzovkách, však v skutočnosti naďalej nechce stratiť dohľad nad Slovenskou televíziou, a tak sa doplňujúcim návrhom snaží rozšíriť súčasný počet členov rady o šesť.

Keďže poznáme prax pri voľbách členov rád, keď si koalícia vždy zvolila nepomernú vo vzťahu k zloženiu parlamentu opozícia - koalícia väčšinu svojich nominantov do jednotlivých rád, veľmi sa tohto obávam. Čítame tu jasný zámer zmeniť definitívne pomery v rade v prospech koalície a takto si postrážiť politické záujmy súčasnej vládnej moci vo verejnoprávnej televízii.

Mať v rade najmenej desať, možnože jedenásť svojich nominantov, ktorí zabezpečujú pri desiatich dvojtretinovou väčšinou odvolanie alebo vymenovanie, alebo zvolenie nového riaditeľa. A v konečnom dôsledku si tak nedemokraticky uzurpovať možnosť odvolať a voliť podľa pozmeňujúceho návrhu v spoločnej správe č. 61 v § 18 ods. 1 dokonca neverejne, tajne riaditeľa a v zmysle posilnených kompetencií rady riadiť v podstate Slovenskú televíziu.

Je to zjavne účelový pozmeňujúci návrh. Pri neexistencii záruk, že nominanti opozície by boli v rade zastúpení tak, aby odrážali jej pomerné zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, ho musíme odmietnuť.

Pôvodný návrh rozšírenia o troch prostredníctvom vymenovania alebo vymenovania návrhov prostredníctvom pána prezidenta, ktorý predložil ústredný orgán štátnej správy ministerstvo kultúry, bol pre nás oveľa prijateľnejší.

Dôležitým prvkom nových zákonov je vznik nového orgánu, takzvanej dozornej komisie, ktorá má dohliadať na hospodárenie Slovenskej televízie, využívanie finančných prostriedkov a predovšetkým, čo je veľmi dôležité, so zmenou zo správcu do vlastníctva majetku terajšieho, nakladania s majetkom.

Malo by ísť o orgán kreovaný na základe odbornosti a jeho potrebnosť vyplýva nielen zo skúseností, že rada, teda myslím Rada Slovenskej televízie, nemá dnes potrebné kompetencie a kvalifikáciu na kontrolu hospodárenia, ale aj z dôvodu, že Slovenská televízia má možnosť podnikať a nový zákon prevádza majetok štátu, ako som tu už povedal, do jej vlastníctva, takže treba na druhej strane zaviesť aj silnejšie kontrolné mechanizmy.

Odmietame, aby členov tejto komisie vymenovala vláda, respektíve navrhoval prezident, vláda a parlament, teda predseda parlamentu, a takýmto spôsobom by boli volení do tejto komisie prostredníctvom parlamentu. Myslíme si, že návrh by mal obsahovať predovšetkým profesijné zloženie odborníkov, ktorí by tam mali byť dosadzovaní, respektíve nominovaní, ktorí by mali mať svoje pevné miesta v profesijných, odborných organizáciách, ktoré vedia veľmi dôsledne posúdiť hospodárenie, narábanie s majetkom Slovenskej televízie ako verejnoprávneho médiá.

Za najlepší spôsob, a to je tá cesta, o ktorej som už ja dávno hovoril, aby sme sa často aj v radách perspektívne, aby aj v týchto radách Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sme sa priblížili k práci tých kurátorií, ktoré pracujú či pri BBC, či pracujú pri ORF v Rakúsku, alebo či v Spolkovej republike Nemecko. Čiže naozaj sa dostať takýmto spôsobom k profesionalizácii, odbornosti a odpolitizovaniu takýchto významných orgánov, ktoré budú riadiť, respektíve zodpovedať za činnosť verejnoprávnych médií.

Za najlepší spôsob považujeme, keby komisiu, teda kontrolný orgán volila Národná rada, a to výlučne z návrhov odborných komôr, audítorov, komerčných právnikov a daňových poradcov. Tým by bola zaručená nestrannosť a predovšetkým profesionalita tohto kontrolného orgánu.

Predmetom, ctené dámy, vážení páni, najväčších diskusií sa stalo ustanovenie, podľa ktorého by mala Slovenská televízia povinnosť použiť najmenej 20 percent z príjmov z koncesionárskych poplatkov na výrobu slovenských hraných dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel v spolupráci s nezávislými producentmi.

Pripomínam, že už v zákone o vysielaní a retransmisii mala Slovenská televízia vychádzajúc z tohto strešného zákona, ktorý bol negociovaný a vynegociovaný aj vo vzťahu k Európskej únii, povinnosť odvysielať 20 percent európskej nezávislej tvorby, a to na každom programovom okruhu. Táto povinnosť sa podľa zákona považuje za splnenú aj vtedy, ak použije 20 percent zo svojho programového rozpočtu na výrobu a nákup diel od nezávislých producentov. Teda nič nové v našej legislatíve.

Spomínané ustanovenie v návrhu zákona túto požiadavku len upresňuje a vzťahuje na slovenských nezávislých producentov. Je to v súlade s celospoločenskými úlohami, ktoré očakávame od verejnoprávnej televízie, t. j., že bude významným vysielateľom a výrobcom audiovizuálnych diel, a to aj v koprodukcii s nezávislými producentmi.

V žiadnom prípade nemožno tento vzťah hodnotiť len ako sponzorovanie súkromníkov, čo sa často vo vyjadreniach aj nás niektorých kolegov poslancov objavuje. Predpokladá sa vzájomne výhodný koprodukčný vzťah, oživenie siete nezávislých producentov a uspokojenie verejnosti takými náročnými druhmi a žánrami pôvodnej tvorby, ktoré by Slovenská televízia sama nebola schopná realizovať, teda rôznymi kanálmi mnohozdrojovo financovať. Je to poistka, ktorá vychádza v ústrety záujmom a potrebám slovenskej kultúry a televíznym divákom, a keď si dobre pamätám, keď sme prijímali navýšenie koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu na terajší stav, teda 100 Sk zo 75 Sk, sme jasne v našom gestorskom výbore hovorili, že tieto peniaze by mali predovšetkým ísť do pôvodnej slovenskej tvorby.

Takto sme to aj zadefinovali, žiaľ, akosi sa mi to stratilo v pozmeňujúcom návrhu, ktorý ide z nášho gestorského výboru, ale v pôvodnom návrhu, ktorý si nesmierne vážim, ministerskom, tieto veci sú dobre ošetrené. Je to poistka, ktorá vychádza v ústrety, ešte raz to zopakujem, záujmom a potrebám slovenskej kultúry a televíznym divákom.

To, že opäť na základe rozhodnutia a myslím si, možnože sa len domnievam a nemám pravdu, ale poviem to do tohto pléna Koaličnej rady, má toto ustanovenie zo zákona vypadnúť. Považujem to za facku verejnosti, ktorej sme sa nehanbili zvýšiť koncesionárske poplatky, ale program jej dať nechceme a toto považujem za aroganciu a ľahostajnosť súčasnej moci ku kultúre a jej tvorcom.

Áno, je to odpoveď všetkým umelcom, ktorí sa pred rokmi snažili zachraňovať kultúru. Vtedy ich mnohí zo súčasnej vládnej koalície radi použili pre svoj politický boj. Vtedy sa s nimi ochotne predvádzali a falošne s nimi súcitili. Dnes, keď môžu pre kultúrnu obec a v konečnom dôsledku pre divákov niečo urobiť, dokazujú, že kultúra je pre nich neznámy pojem. Je smutnou vizitkou vládnej koalície, že podrobila vlastný vládny návrh zákona predložený ministerstvom kultúry, a myslím si značne profesionálne pripravený, množstvu pozmeňujúcich návrhov, ktoré, ak by prešli, zásadne by zmenili jeho obsah.

Z toho je zjavné, že Slovenská televízia je pre súčasnú moc stále skôr predmetom politického boja, účelového lobizmu, a nie otázkou odbornou, otázkou profesionálnou.

Preto až podľa definitívnej podoby zákona ako celku sa rozhodneme, či zaň bude celý poslanecký klub našej politickej strany aj hlasovať.

V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadam zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii, tlač 395a, dať na osobitné hlasovanie body č. 11, 32, na ne sa viažu body 35 a 37, 49, 50 a 61. Takže 11, 32, 35 a 37, tieto dva sa viažu s bodmi 32, 49, 50 a 61.

Ďalej v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy, o ktorých navrhujem hlasovať vcelku. Sú štyri a týkajú sa jedného problému, ale ich treba ošetriť v celom návrhu zákona.

V § 16 ods. 1 vypúšťajú sa slová "vymenúva vláda Slovenskej republiky" a za slovo "ktorých" doplnia sa slová "navrhujú Národnej rade po jednom zástupcovi Slovenská komora audítorov, Slovenská komora komerčných právnikov a Slovenská komora daňových poradcov". Za slová, citujem, "ustanovené v § 10" doplniť novú vetu "členov komisie volí Národná rada".

Odôvodnenie: Podobne ako členov rady, aj členov komisie by mala voliť Národná rada ako zastupiteľský orgán celej verejnosti. Nominácie by mali vyjsť predovšetkým z profesijných združení, z profesijných klubov občanov, nie cez vládu, cez prezidenta a predsedu Národnej rady, teda cez občanov Slovenskej republiky a hlavne profesionálov, ktorí v tejto oblasti robia. V podstate ide, ako som to už povedal vo svojom úvodnom vstupe, o odpolitizovanie, a to je jedno, kto bude pri moci, tohto kontrolného orgánu.

Po druhé. K § 16 ods. 2. V prvej vete nahradiť slová "vládu Slovenskej republiky" slovami "predsedu Národnej rady" a slovo "vymenovanie" nahradiť slovom "voľbu". V druhej vete nahradiť slová "vládu Slovenskej republiky" slovami "predsedu Národnej rady". Je to odôvodnenie v zhode s úpravou bodu 4, tak ako tieto ďalšie dva body pod číslom 3 a 4 budú vyplývať z pozmeňujúceho návrhu § 16 ods. 1.

K § 16 ods. 3. Nahradiť slovo "vláda" slovami "Národná rada" .

Po štvrté. V § 23 ods. 5 slová "vláda vymenuje" nahradiť slovami "Národná rada zvolí".

Ďakujem vám za pozornosť a odovzdávam pánu spravodajcovi tieto pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie sa hlási pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec Čaplovič, cieľom rozšírenia Rady STV je to, aby o takej závažnej veci, ako je voľba či odvolanie ústredného riaditeľa STV, rozhodoval čo najväčší počet členov rady, ktorý určite prispeje k tomu, aby zvolili najlepšieho kandidáta. Ak by sme prijali vami podporované riešenie, návrh na troch členov len zo strany pána prezidenta, pri dnešnom blízkom vzťahu pána prezidenta k vašej opozičnej strane by sme sa právom mohli obávať o to, či by obsadenie Rady STV bolo vyvážené.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem za pripomienky. To je váš pohľad. Môj pohľad opozičného poslanca zo skúseností práce tohto ročného parlamentu, keď sme volili Radu Slovenskej televízie a Radu Slovenského rozhlasu, sú tie počty jednoznačné: dva ku siedmim. Dva posty zostali pre opozíciu a sedem pre koalíciu. Nuž tak potom neverím ani pri tom rozšírení, že sa dodrží táto vyváženosť, aká existuje v parlamente. Čiže ideálne by bolo v tomto terajšom zložení štyri ku piatim alebo v tom inom zložení v podstate, aby tam nebola možnosť tých desať alebo tých šesť, ktoré môžu rozhodnúť v tomto prípade pri posilnení postavenia rady o odvolaní, respektíve volení riaditeľa a ďalších kompetencií. Toto je podstatné. Veď meníme postavenie rady.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Do rozpravy sa ďalej písomne prihlásila poslankyňa Zuzana Plháková z SDKÚ.

Nech sa páči, máte slovo.

Z. Plháková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Slovenská televízia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá hospodári s koncesionárskymi poplatkami a mala by slúžiť verejnosti, preto by mala programová štruktúra obsahovať pôvodnú slovenskú tvorbu. STV má povinnosť podporovať rozvoj umeleckej tvorby a vzdelávanie, preto predkladám Národnej rady v mene 18 poslancov pozmeňujúci návrh k tlači 395, v ktorom navrhujem.

V § 5 ods. 3 sa "20 percent" nahrádza "10 percent" a v § 5 ods. 3 sa vynechávajú na konci textu slová "vyrobených v spolupráci s nezávislými producentmi so sídlom v Slovenskej republike". V § 25 text znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. februára 2004 okrem ustanovenia § 5 ods. 3, ktoré nadobudne účinnosť od 1. januára 2005."

Po vstupe do Európskej únie sa Slovenská republika môže prezentovať svojou kultúrou, je nevyhnutné, aby zákon o STV obsahoval ustanovenia takéhoto znenia. Inak by sme nemali záruku, že finančné prostriedky na pôvodnú slovenskú tvorbu pôjdu. Ak by nešli, znamenalo by to jej postupnú likvidáciu. Keďže Slovenská televízia sa nachádza v kríze, navrhujem, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1. januára 2005, keď predpokladám, že situácia v Slovenskej televízii bude stabilizovaná. Argument, že v súčasnej situácii STV nemá a ani tak skoro nebude mať dostatok finančných prostriedkov, neuspeje, nakoľko sme STV umožnili podnikať a tiež z vyrobených diel získa okrem časovo neobmedzených práv na televízne vysielanie aj príslušný podiel na výnosoch z každého predaja takto vyrobeného diela.

Kolegyne a kolegovia, žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, žiadam vás o podporu pôvodnej slovenskej tvorby.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Plháková bola posledná prihlásená písomnou formou. S faktickou poznámkou pán poslanec Devínsky.

Nech sa páči, pán poslanec.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som reagoval na to, čo tu povedala kolegyňa Plháková, a chcel by som povedať, že verejnoprávna televízia má okrem pôvodných hraných dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel, a to je presná textácia návrhu zákona, vládneho návrhu zákona, plniť aj iné úlohy. Napríklad spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy.

Podľa môjho názoru niet žiadneho dôvodu nato, aby sa účelovo a v zákone vyčleňovala časť prostriedkov na účely v tomto prípade len audiovizuálne. Potom bude najlepšie, ak zákonom rozdelíme účelovo celý rozpočet televízie a ušetríme napríklad na riaditeľovi, lebo potom ho nebudeme potrebovať. Účelovo určené prostriedky každý z nás, ktorý riadil, vie, že veľmi významným spôsobom zväzujú ruky akémukoľvek manažmentu, a to nielen v Slovenskej televízii.

Navyše ja sa nemôžem zbaviť veľmi silného dojmu z toho, že tu ide o lobistický paragraf, a keď mám byť celkom úprimný a celkom otvorený, s mimoriadne silným prokorupčným charakterom.

Nakoniec v odôvodnení sa píše o pôvodnej slovenskej tvorbe a dáva sa to do vzťahu s Európskou úniou. Žiada sa tu upresniť aj to, že je faktom, že po vstupe do Európskej únie bude musieť televízia vysielať európske programy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dúfam, že s faktickou poznámkou najskôr vystúpi kolegyňa Plháková, nech sa páči. Zapnite mikrofón, prosím, pani Plhákovej.

Pán Jarjabek, sústreďte sa na vaše budúce vystúpenie.

Z. Plháková, poslankyňa: Vážený pán kolega poslanec, nemôžem súhlasiť, ako ste to nazvali, že ide o lobistický charakter tohto ustanovenia. Keďže sa chystáme vstúpiť do Európskej únie, tak si myslím, že poznáte, že existuje aj základný dokument, ktorým je direktíva Európskej únie Televízia bez hraníc, ktorá dokonca hovorí o nezávislých producentoch, kde čl. 5 určuje ako minimum podielu pre nezávislých producentov 10 percent, hej. Ja som toto ustanovenie nezávislých producentov vynechala, a úmyselne, pretože v podstate tieto prostriedky môže použiť celé len Slovenská televízia bez nezávislých producentov. Takže myslím si, že váš názor o lobistickom charaktere je nesprávny.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Otváram ústne možnosti prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili poslanci: páni Jarjabek, Heriban, Hopta. Nikto viacej. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

Teraz bude v rozprave hovoriť pán Jarjabek Dušan. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán minister kultúry, vážený pán minister zahraničných vecí, vážený pán podpredseda parlamentu, dámy a páni, dovoľte mi, aby som po tejto pre mňa sprche od pána profesora Devínskeho začal trošku z iného konca a bol presvedčený, že zákon o Slovenskej televízii budeme riešiť nie koalično-opozične alebo koalično-platformovo, ale že ho budeme riešiť z hľadiska profesionality a profesijnosti, z hľadiska záujmov celej spoločnosti, ktorú tu všetci zastupujeme.

Čiže, vzácne kolegyne, ctení kolegovia, nechcem, aby to vyzeralo pateticky, ale uvedomme si, prosím, že dnes toto zákonodarné zhromaždenie skladá maturitu z demokracie. Áno, 14 rokov po novembri 1989 pred bránou Európskej únie a jednou nohou v NATO, je ten najvyšší čas, aby sme spôsobom už nielen ospravedlniteľným časom transformácie, ale plne akceptovateľným v demokratickej a pluralitnej spoločnosti vyriešili časť otázok, ktoré súvisia s podmienkami, za akých spoločností funguje povestný strážny pes demokracie.

Médiá, v našom prípade elektronické a verejnoprávne, tie printové nás ešte čakajú, predpokladám predložením nového zákona, potrebujú na svoje fungovanie jasné pravidlá. Som rád, že môžem z tohto miesta naozaj vysloviť úprimnú vďaku pánovi kolegovi Ferkovi Mikloškovi, ktorý pred 12 rokmi s minimom skúseností, je to tak, s minimom skúseností a skôr s dobrým úmyslom, ako poznajúc zložitosti a protirečivosti systému fungovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu, vzal na seba zodpovednosť a v spolupráci s ľuďmi, ktorí v tých časoch stáli na čele Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, pripravili zákony, ktoré s malými zmenami, dodajme úprimne, že nie vždy k lepšiemu, fungujú dodnes. Uplynulé volebné obdobie začínala koalícia zmenou týchto zákonov.

Prestala sa pri voľbe členov rád cítiť odbornosť, zrušil sa mechanizmus postupného obmieňania členov týchto rád, ten kolotočový systém pri prijímaní členov rád, roky 2, 4, 6, ktorý sa zhodou okolností do tohto zákona znovu zavádza, a pri ich formovaní dostali slovo jasné stranícke záujmy a na tretinkový model rozdelenia času v spravodajstve medzi koalíciou a opozíciou a exekutívou sme od tej chvíle mohli iba spomínať.

Z tohto miesta na námietky opozície vtedajší minister kultúry Kňažko vyhlásil, že je to zmena na krátky čas, pretože čoskoro predloží snemovni nové, moderné zákony. To, čo sme po tri a pol roku do Národnej rady dostali, sme však mohli nazvať rôzne, určite by to ale neznieslo ani prívlastok moderný, ani prívlastok nový, a už tobôž nie označenie zákon. Takže krátka dočasná novela pretrvala dodnes.

Na jednom z konzultatívnych stretnutí s predstaviteľmi súčasného ministerstva kultúry sme hľadali možnosť zhody na základných východiskách našich predstáv o postavení a pôsobnosti oboch verejnoprávnych inštitúcií a pokúšali sme sa pomenovať problém, ktorý spôsobuje, že ak sú spokojní televízni manažéri, búria sa právnici a ekonómovia, ak sú spokojní umelci, nesúhlasia novinári, ak vyhovieme ekonómom, nešťastní sú koncesionári a tak ďalej.

Je jasné, že na pôde verejnoprávnej televízie a rozhlasu sa stretáva priveľa protichodných záujmov a v záujme týchto médií ako celku je podstatné záujmy jednotlivých skupín korigovať tak, aby sa zachovala maximálna efektívnosť pre spoločnosť.

Vieme sa totižto zhodnúť na zásadách, ktoré rešpektujú aj iné verejnoprávne médiá v Európe. Musia slúžiť občanom, nesmú sa dať strhnúť do konkurenčného zápasu s komerčnými stanicami, musia sprostredkúvať programy a relácie, ktoré diváka vzdelávajú, obohacujú duchovne a vedomostne, nemôžu sa spreneveriť objektivite, uprednostňovať záujmy jednej skupiny občanov pred záujmami iných a tak ďalej a tak podobne.

V čom však sa spoločná reč hľadá omnoho ťažšie, to je skúmanie možností, ako tie služby koncesionárovi poskytnúť. Spočiatku som sa nazdával, že príčinu nedorozumení treba hľadať kdesi v rovine významu, aký jednotlivé politické strany prikladajú médiám všeobecne a verejnoprávnym médiám špeciálne. Že teda jestvuje niečo ako ideový spor medzi tým, ako STV a SRo vnímajú liberáli a konzervatívci, ľavičiari a pravičiari, ba možno i kresťania a ateisti.

No ešte ako bývalý člen a chvíľu aj predseda Rady STV som začal mať podozrenie, ktoré sa mi potvrdilo v tomto parlamente. My všetci cítime, aká by verejnoprávna televízia a rozhlas mali byť, vedeli by sme sa na tom dohovoriť veľmi rýchlo, ale bráni nám v tom maličkosť. Tí, ktorí majú moc a chcú mať aj prostriedky na ovplyvňovanie verejnosti. Nebolo a asi ani nebude vlády, ktorá by nevnímala ako krivdu na nej páchanú, ak novinári so zanietením a znepokojujúcou dôslednosťou, ak chcete investigatívnosťou, píšu a hovoria o tom, čo sa nedarí a to, čo sa podarilo, preletia len z povinnosti.

Nebolo a asi ani nebude vlády, ktorá by odolala pokušeniu ukázať sa ľudu, ktorý si ju zvolil, z toho fotogenickejšieho uhla, ktorej by neprekážalo, keď sa verejnosť dozvedá o nej o nie najčistejších a najkorektnejších krokoch, ktoré možno pod tlakom, možno aj v mene ušľachtilého konečného cieľa činitelia exekutívy zavše robia alebo robiť musia.

Všimnite si, prosím, že všetko to, čo spôsobuje principiálne rozpory, sa týka jediného, veľmi úzkeho segmentu pôsobnosti verejnoprávnych médií, totižto ich spravodajstva a publicistiky. Pokiaľ ide o priestor a šírku spektra, v ktorom by sa mali venovať deťom a mládeži, armáde, cirkvám, pôvodnej tvorbe, menšinovým hudobným žánrom, vzdelávaniu, rodine, zdravotnej prevencii alebo hoci vedomostným súťažiam, tam niet sporu.

Verím, že tam by sme aj ústavnou väčšinou bez problémov zverili kompetencie odborne erudovaným, všeobecne rešpektovaným autoritám, ktoré by v našom mene riaditeľom televízie a rozhlasu skôr pomáhali a radili, ako ich kontrolovali. Ak ale vstúpi do hry oblasť informácií o politike a spoločnosti, už je oheň na streche a milší je poslušný straník, ktorý vo verejnoprávnom médiu má iba veľmi vágnu predstavu a ktorého úlohou je strážiť v mene nominujúcej strany jej úzke záujmy.

Poviem otvorene, že ma potešilo, keď na rokovanie výboru pre školstvo, kultúru a médiá, prepáčte, že používam tento skrátený názov, oficiálny je neuveriteľne krkolomný, prišli spoločne ľudia, ktorí vo voľbách skrášľovali rozličné tribúny a ktorí verejne prezentujú svoju občiansku podporu politicky antagonistickým subjektom. Potešilo ma, ak podporili zámer, na ktorom som sa zhodol aj ako opozičný poslanec s koaličným ministrom, ktorý zákon predkladá, že totižto je dôležité v zákone definovať minimálny rozsah, ktorý verejnoprávne médiá vyčlenia pôvodnej tvorbe z veľmi jednoduchých príčin, aby sa totiž televízia a rozhlas opäť stali akýmisi lokomotívami, ktoré za sebou pritiahnu celý vláčik našej národnej kultúry. Ono sa totižto môže niekomu zdať, že dákych 5 či 10 percent sledovanosti, napríklad rozprávky alebo prenosu z divadla, nie je žiadna veľká sláva. Ale ak si uvedomíme, že aj pri týchto číslach vidí napríklad dobrú inscenáciu viac divákov, ako sa vystrieda možno pri 100 reprízach, už to číslo vyzerá inak.

Ak si uvedomíme, že televízia vyrába, že televízna výroba stimuluje tvorbu slovenských spisovateľov, scenáristov, hercov, režisérov, hudobníkov, výtvarníkov, že prácu a možnosť tvorivej sebarealizácie zabezpečuje pre kameramanov, zvukárov, strihačov a desiatky ďalších umelecko-technických profesií a že títo ľudia potom majú možnosť vstupovať do nášho kultúrneho života aj nad tento rámec svojou voľnou tvorbou, začína sa pred nami vynárať ten inak skrytý ľadovec spoločenského zmyslu pôvodnej tvorby v elektronických verejnoprávnych médiách.

Dámy a páni, skúste si poctivo každý v duchu porátať všetkých slovenských hercov, ktorých poznáte, a porovnajte si, koľko je medzi nimi tých, ktorých si pamätáte z niekdajších pondelkov, zo seriálov, zábavných relácií a rozprávok, a koľko je medzi nimi tých, čo majú menej ako 35 rokov.

Je celospoločensky efektívne mať generáciu hercov bez tváre, umelcov nepochybne rovnako talentovaných, ako boli ich predchodcovia, no odkázaných len na život v prítmí dabingových štúdií, no je to maličkosť? Je to iba márny detail v porovnaní s tými veľkými štátnickými úlohami, ktoré tu zaujato riešime alebo sa tak aspoň tvárime? Nuž pre toho, kto, prepáčte za výraz, funiac v kresle prepína medzi kovbojkou a kriminálkou, popíjajúc pivo a netušiac, že jestvuje aj čosi ako myšlienka alebo, prepytujem, krása a ušľachtilosť, pre toho to možno je taľafatka, ktorou sa zaoberať nehodno.

Verím však, že ani v tejto sieni, ani v tomto štáte ich ale nie je väčšina. Chápem, že zámer nanovo definovať postavenie a funkcie verejnoprávnych médií naráža na odpor tých, ktorí v novom texte zákona vinia obmedzenie svojich doteraz nelimitovaných možností. Nechápem však, prečo sa mu tak úprimne bránia tí, ktorým by mohlo veľmi, naozaj veľmi vyhovovať, ak by obe médiá získali skutočnú nezávislosť od politickej moci a stali sa jej partnermi. Kto sa reálne zadíva na vývoj krivky preferencií jednotlivých politických subjektov, vie, o čom hovorím.

Chcem vás preto, dámy a páni, ešte naposledy poprosiť, aby sme nepodľahli zmätku a aby sme nezvolili naoko jednoduchšie riešenie a nezhodili návrh zákona o STV a SRo zo stola. Ja by som sa v krátkosti priklonil k pozmeňujúcim návrhom v prvom rade, ktorý predniesla pani poslankyňa Plháková. Pokladám tento názor a jej prednesený návrh za istý kompromis, dobre, dohodnime sa na tomto kompromise, len si myslím, že doba, o ktorej pani poslankyňa hovorí, to znamená jeden rok, vzhľadom na istý krízový stav v Slovenskej televízii je trošičku mimo informácií, ktoré mám ja.

V Slovenskej televízii neexistuje krízový stav, Slovenská televízia je alebo mohla by byť plne funkčnou slovenskou verejnoprávnou televíziou. Hovorím mohla by byť, lebo podľa môjho názoru stále nie je. Ale nie je to v tejto chvíli otázka opäť podľa môjho názoru a mojich istých skúseností peňazí. Peňazí je dosť, len sa akosi divne prerozdeľujú. Ale o tom iste budú hovoriť nasledujúce poslanecké prieskumy tohto parlamentu.

Preto dávam pozmeňujúci návrh identický s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Plhákovej až na jednu maličkosť. Nie o rok, ale s účinnosťou tohto zákona, ak prejde.

Ďakujem za pozornosť a ešte jeden, ak dovolíte, pozmeňujúci návrh. Mám taký pocit, že ak tento návrh zákona prejde, Rada Slovenskej televízie, ktorá bola do dnešného dňa radou, ktorá bola zvolená na základe iných kritérií, ktoré mal zákon z roku 1991 o Slovenskej televízii, dnes musí byť jednoducho z tohto dôvodu prevolená preto, lebo nový zákon prináša nové kompetencie pre Radu Slovenskej televízie, prináša nové práva a nové povinnosti pre Radu Slovenskej televízie, prináša absolútne inú zodpovednosť, a to v prvom rade zodpovednosť za riaditeľa a zodpovednosť za majetok. Zodpovednosť za majetok v jednej obrovskej sume. O tomto všetkom bude rozhodovať Rada Slovenskej televízie, ktorá v súčasnosti z hľadiska týchto aktivít, ktoré bude mať v budúcom schválenom zákone o STV, jednoducho mať nebude.

Čiže dávam pozmeňujúci návrh, citujem: "V § 23 vypustiť ods. 3 až 5 a nahradiť ich novým ods. 3. Národná rada Slovenskej republiky neodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona zvolí členov Rady Slovenskej televízie." Nie tých istých, ktorí sú tam teraz, ale nových členov rady, ktorí si budú vedomí nových povinností.

Dámy a páni, som trošku v rozpakoch a iste budete hovoriť po týchto diskusiách, čo je vlastne výhodnejšie, už to tu aj zaznelo z úst pána poslanca Čaploviča, či v podstate nový zákon, ktorý rieši nanovo majetkové pomery Slovenskej televízie, alebo súčasný stále viac a viac novelizovaný starý zákon z roku 1991.

Ten súčasný stav je naozaj takýto, že vzhľadom na to, že sme prijali novelizáciu zákona z roku 1992, Slovenská televízia od 1. januára začne podnikať. Začne podnikať nekontrolovateľne, začne podnikať v rámci mnohých eseročiek, ktoré bude môcť na dlhé roky nekontrolovane, lebo už nebude na nich mať v tej chvíli vplyv o pol roka, o rok, o rok a pol, o dva roky, jednoducho cez tieto eseročky pôjde, prepáčte, grča peňazí, ktorá bude v tejto chvíli nikým nekontrolovaná preto, lebo Rada Slovenskej televízie jednoducho nemá kompetencie, aby tak mohla spraviť.

Ďalej súčasný stav je taký, že majetok Slovenskej televízie, to je v podstate majetok štátu v prenájme Slovenskej televízie. Čo sa môže stať počas krátkej doby po tejto reforme, keď sa vyprázdnila výšková budova, keď žijeme v istom období nedôvery a keď jednoducho isté veci sú aj pred poslancami permanentne zakrývané.

Nuž, môže sa stať, že manažment Slovenskej televízie celý majetok Slovenskej televízie, a to znamená budovy, to znamená takzvaný nepotrebný prebytkový majetok, napríklad tých niekoľko hektárov, ktoré okolo Mlynskej doliny, pre vašu informáciu štvorcový meter, tých hektárov je okolo 14, 15, nepoznám presné čísla, ale štvorcový meter v Bratislave je okolo 12-tisíc, 13-tisíc korún pre vašu informáciu, zrátajte si to.

Čo keď Slovenská televízia povie, tento majetok vraciame ministerstvu financií preto, lebo je jednoducho nepotrebný. No a ministerstvo financií, čo bude robiť s týmto majetkom? Poznáme veľmi kladný vzťah medzi ústredným riaditeľom a medzi ministrom financií, ten kladný vzťah sa prejavil v neobvykle rýchlom daní istých miliónov na isté odstupné zamestnancom, ktorých reforma pána ústredného riaditeľa Rybníčka priniesla Slovenskej televízii. Tie milióny skutočne boli veľmi rýchlo poskytnuté Slovenskej televízii. A ja sa pýtam, kedy sa Slovenská televízia bude revanšovať, celkom otvorene?

Na druhej strane, keď prijmeme tento zákon, vyriešime v podstate prenos majetku zo správy štátu do majetku Slovenskej televízie a Rada Slovenskej televízie, ktorá bude zo zákona mať jednu obrovskú právomoc kontroly tohto majetku, bude zodpovedná výboru a hlavne parlamentu a bude braná na zodpovednosť, podotýkam aj trestnoprávne. A bude zodpovedná za to, akým spôsobom sa s týmto majetkom bude nakladať.

Čiže volíme skutočne v rámci istej nedôvery v spoločnosti, ktorá momentálne existuje, medzi dvoma zlami. Neviem povedať v tejto chvíli, ktoré je menšie a ktoré je väčšie, ale zdá sa mi, že nekontrolované odovzdanie majetku Slovenskej televízie ministerstvu financií, čo by sa mohlo stať po neprijatí tohto zákona, by bolo oveľa horšie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na kolegu Jarjabka najmä k tej časti, kde hovoril o pôvodnej tvorbe, pretože je to kľúčová otázka zmyslu fungovania televízie s perspektívou do budúcnosti, najmä po vstupe do Európskej únie. Je to napokon obsiahnuté aj v § 3 písm. c) v navrhovanom zákone o poslaní Slovenskej televízie, kde je písané, že sa má rozvíjať kultúrna identita. Už v slove pôvodná tvorba je obsiahnutý pôvod, teda prameň tejto identity, avšak plánovaný podiel novej pôvodnej audiovizuálnej tvorby v programovej štruktúre Slovenskej televízie na rok 2004 má tvoriť len 0,7 percenta z celkového objemu vysielacieho času na oboch okruhoch.

Keď si to predstavíme v minútach, tak na každých 100 minút vysielacieho času pripadne len 42 sekúnd. Dokonca s vysielacím časom pre novú hranú a animovanú tvorbu vo vysielacej štruktúre na rok 2004 sa vôbec neuvažuje. Slovenská filmová a televízna akadémia, Slovenská asociácia producentov v audiovízii a herecká obec Slovenska vo svojej výzve, pod ktorú sa podpísalo viac ako 200 predstaviteľov kultúrnej obce, vyzýva k spolupráci Slovenskú televíziu a nezávislých producentov.

Mali by sme sa však spoliehať predovšetkým na tvorbu vo vlastnej produkcii, aspoň minimálne porovnateľnú s európskymi verejnoprávnymi televíziami, kde je tento podiel percentuálne vyjadrený od 5 do 60 percent. Najpregnantnejší je podiel pôvodnej tvorby v Českej republike, ktorý dosahuje z hľadiska výroby až 59 percent. Takže po príklady nemusíme chodiť ďaleko. Tento apel však smeruje do radov politikov, pretože tento stav je spôsobený zlou kultúrnou politikou na Slovensku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Svojím vystúpením v rozprave bude pokračovať pán poslanec Heriban, nech sa páči, pán poslanec.

Ospravedlňujem sa ešte skôr, ako sa ujme slova pán poslanec Heriban, pán Jarjabek bude reagovať na vystúpenie s faktickou poznámkou.