V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nech sa páči, pán Bugár bude pokračovať. Pristúpime k hlasovaniu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniam o jednotlivých zákonoch, ktoré sme dnes prerokovali.
Najprv by sme mali hlasovať o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách (tlač 385).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, dámy a páni, skončilo sa druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, tlač 385. Vážený pán predsedajúci, pretože v rozprave vystúpil prakticky jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, takže je možné, aby ste, pán predsedajúci, dali hlasovať o bodoch spoločnej správy, pričom tak, ako je uvedené v spoločnej správe, je potrebné dať hlasovať o bodoch spoločnej správy takto. O bodoch 1 až 16 spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. O bode 17 hlasovať osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Budeme najprv hlasovať o bodoch 1 až 16, kde gestorský výbor odporúča schváliť ich. Nech sa páči, prezentujem sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za 121.
Konštatujem, že body 1 až 16 sme prijali.
Nech sa páči.
J. Jasovský, poslanec: Áno, budeme hlasovať, pán predsedajúci, o bode 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.
Pán poslanec Mikloško, hlasujte veľmi rýchlo,10 sekúnd.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 25, proti 77, zdržalo sa 21 poslancov.
Konštatujem, že bod 17 zo spoločnej správy sme neschválili.
Nech sa páči.
J. Jasovský: Áno. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 127, za návrh 125, hlasovania sa zdržali 2.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Nie je to tak. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán poslanec, záverečné hlasovanie.
J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Je možné dať, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona, to znamená v uznesení č. 241 výboru, schvaľuje. Môžeme hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za návrh 129, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
Ďakujem, pán spravodajca.
Budeme teraz pokračovať v hlasovaní o
vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách (tlač 394).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Janiš. Nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto zákonu vystúpilo celkovo šesť poslancov, ktorí vystúpili s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Dvaja poslanci žiadali vyčleniť na osobitné hlasovanie body zo spoločnej správy. Preto pristúpime najskôr k hlasovaniu o spoločnej správe o bodoch 1, 3 až 10, 13, 21, 23, 24, 26, 30 až 32, 34 až 36, 38 až 42, 44, 46, 48 až 51, 53, 57, 60, 62 až 64, 67 až 80, 83, 85 až 108, 110 až 112, 114 až 120, 123 až 126, 129 až 132, 134, 136, 138 až 141, 143, 144, 146 až 148, 150, 151, 154, 157 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ak som dobre rozumel, z tohto návrhu bol vyňatý na osobitné hlasovanie bod č. 2.
S. Janiš, poslanec: Bod 2, 45, 55, 56, 109, 122 a 84 a 27.
B. Bugár, podpredseda NR SR: V poriadku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o navrhnutých bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných 129, za návrh 127, proti nikto, zdržali sa 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o ďalších bodoch spoločnej správy. O bodoch 11, 12, 22, 25, 27 až 29, 33, 37, 43, 47, 52, 54, 58, 59, 61, 65, 66, 81, 82, 113, 121, 128, 133, 135, 137, 142, 145, 149, 152, 153, 155 a 156 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru neschváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 19, proti 86, zdržalo sa 26 poslancov.
Konštatujem, že tieto body Národná rada neschválila.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Teraz budeme hlasovať osobitne o bodoch, ktoré boli vyňaté na základe vystúpenia pána poslanca Bašku, o bodoch spoločnej správy vyňatých na osobitné hlasovanie. Hlasujeme o bode č. 2 spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Odporučenie gestorského výboru?
S. Janiš, poslanec: Gestorského výboru schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 93, proti 35, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že bod č. 2 zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o bode 45 spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 31, proti 73, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že bod č. 45 sme neschválili.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o bode 55 spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 55 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 30, proti 77, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.
Konštatujem, že ani bod č. 55 sme neschválili.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o bode 56 zo spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Gestorský výbor odporúča tento bod neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 32, proti 74, zdržalo sa 26 poslancov.
Konštatujem, že ani bod 56 zo spoločnej správy sme neschválili.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o bode 109 spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: 84, pán poslanec, sme nehlasovali.
S. Janiš, poslanec: O bode 84 spoločnej správy. Hlasujeme o bode 84 spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 84 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 114, proti 9, hlasovania sa zdržali 8.
Konštatujem, že bod č. 84 sme schválili.
Nech sa páči, teraz môžeme hlasovať.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o bode 109 spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh 27, proti 72, hlasovania sa zdržalo 26 poslancov, nehlasovali 3.
Konštatujem, že ani bod 109 zo spoločnej správy sme neschválili.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o bode 122 zo spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za 28, proti 74, zdržalo sa 22 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že bod 122 sme neschválili.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o bode 127 spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, nech sa páči. Musel som to skontrolovať, takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode 127 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Žiada niekto, aby sme opakovali hlasovanie. (Reakcie z pléna.) Nie. Dobre, ďakujem pekne.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 3, proti 100, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.
Pán poslanec, ešte máme nejaký bod, o ktorom sme nehlasovali.
S. Janiš, poslanec: Tým sme sa vysporiadali so všetkými bodmi spoločnej správy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zazneli v rozprave v tom poradí, ako vystúpili ich navrhovatelia.
Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Drgonca. Podal spolu štyri pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh pod č. 1 hovorí o § 55 ods. 1 písm. d)...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, každý poslanec predsa má návrhy.
S. Janiš, poslanec: Ak dovolíte, chcem povedať toľko, že v bode 123 spoločnej správy sme o tomto paragrafe, odseku a písmene hlasovali, takže nemôžeme dať hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Nech sa páči, môžeme ísť ďalej.
S. Janiš, poslanec: Ďalej môžeme hlasovať o návrhu č. 2 pána poslanca Drgonca.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu č. 2 pána poslanca Drgonca.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 67, proti 14, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že druhý bod pána poslanca Drgonca bol schválený. (Potlesk.)
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať. Pozmeňujúci návrh pod č. 3 hovorí o § 5 ods. 6 písm. b), ale v spoločnej správe sme schválili bod 24, ktorý je identický s týmto návrhom, takže nemôžeme o ňom hlasovať. Budeme preto hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod č. 4 pána poslanca Drgonca.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pod č. 4 pána poslanca Drgonca.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 94, proti 8, zdržalo sa 28 poslancov.
Konštatujem, že štvrtý návrh pána poslanca Drgonca sme schválili.
Prosím väčší pokoj v rokovacej sále.
S. Janiš, poslanec: Budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Môžeme hlasovať spoločne o bode 1 až 5 tohto pozmeňujúceho návrhu spoločne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 116, proti 1, hlasovania sa zdržali 14, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 127, hlasovania sa zdržali 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.
S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada uvedený návrh zákona schvaľuje.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 129, zdržali sa 2, nehlasoval 1. (Potlesk.)
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.
Ďakujem, pán spravodajca.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (tlač 402).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Opaterný. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.
B. Opaterný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v rozprave k tomuto zákonu vystúpil jeden poslanec, žiadny poslanec nepodal pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4, a to spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných 128, za 126, hlasovania sa zdržali 2.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči, ďalšie odporúčanie.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
Prosím, dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme. Hlasujeme o tom, že tento vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 110, hlasovania sa zdržalo 22.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní a otváram zároveň rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.
Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 109, proti 1, hlasovania sa zdržali 19, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
Ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 404).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Opaterný. Nech sa páči, máte slovo.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9, a to spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
B. Bugár, predseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Hlasujeme o bodoch 1 až 9.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 130, zdržal sa 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem. Tým boli odhlasované všetky body spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporučil hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
B. Bugár, predseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 125, zdržali sa 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Nech sa páči, končím rozpravu a dávam vám slovo na záverečné hlasovanie.
B. Opaterný, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.
B. Bugár, predseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za návrh 130, zdržali sa 2.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe.
Ďakujem, pán spravodajca.
Pristúpime k hlasovaniu o
vládnom návrhu zákona o elektronickom obchode (tlač 381).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Vážny. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 16 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
B. Bugár, predseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 129, hlasovania sa zdržal 1.
Konštatujem, že tieto body sme prijali.
Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Odhlasovali sme všetky body spoločnej správy a zároveň mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporučil hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
B. Bugár, predseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 129, za návrh 125, hlasovania sa zdržali 2, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Ľ. Vážny, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.
B. Bugár, predseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za návrh 127, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh zákona o elektronickom obchode.
Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, teraz pristúpime k hlasovaniu o
vládnom návrhu zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (tlač 382).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, a keďže v druhom čítaní neboli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ani zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie, aby sme pristúpili v rámci tretieho čítania k hlasovaniu návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, nakoľko sme v treťom čítaní, samozrejme, otváram v treťom čítaní v rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Cabaj, nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Až teraz dám hlasovať, pán poslanec, tak ako ste uviedli, o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 112, hlasovania sa zdržali 16, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov.
Ďakujem, pán spravodajca.
S procedurálnym návrhom pán poslanec Cabaj. Nech sa páči, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v mene štyroch klubov opozície požiadal o 30-minutovú prestávku pred hlasovaním. Ale, pán predsedajúci, ak pozerám na čas, možno by bolo aj také riešenie, že odložme hlasovanie na ráno a teraz by sme nerobili prestávku, ale ďalej pokračovali v bodoch. To znamená, potrebujeme prestávku pred hlasovaním o týchto bodoch.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Je s tým všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, mne sa to zdá ako veľmi korektný návrh, že by sme o tomto hlasovali ráno a do tej doby by sme prerokovali ďalšie návrhy. Ale ak máte iný názor, samozrejme, môžem dať hlasovať, pokiaľ to bol procedurálny návrh aj o tomto.
Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, nevidím celkom zmysel toho, pretože tých pozmeňujúcich návrhov bolo veľmi málo a spoločnú správu máme od rána. Čiže názor klubov musí byť jasný. Pol hodina môže úplne stačiť podľa mojej mienky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, je to absolútne jedno, či vidíte zmysel, alebo nie. Ak ale štyri kluby, to je jedno, či opozície, alebo vládnej koalície, si pýtajú prestávku, samozrejme, na to majú okamžite nárok. To znamená, ja vyhlásim 30-minútovú prestávku. Ale bol tu procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tomto návrhu zajtra ráno. Ak s tým nie je všeobecný súhlas, dám o tomto hlasovať. (Ruch sále.) Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, že body vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, o týchto bodoch budeme hlasovať zajtra. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za 67, proti 17, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasovali 7.
Konštatujem, že sme schválili, že o týchto bodoch budeme hlasovať zajtra ráno.
A teraz budeme pokračovať v rokovaní. Zajtra ráno znamená o 9.00 hodine, aby každý teda rozumel, tak ako sme sa dohodli už asi pred dvoma mesiacmi, vždy sa hlasuje o 11.00 hodine, o 17.00 hodine, a ak po 17.00 hodine poprípade niečo prerokujeme a ostane niečo na hlasovanie, tak sa hlasuje ráno o 9.00 hodine. To znamená, zajtra ráno o 9.00 hodine budeme hlasovať aj o týchto dvoch, ale aj o ďalších prerokovaných zákonoch.
Páni poslanci, prosím vás, je tu ešte jeden procedurálny návrh, ktorý podávam v mene, teda predpokladám, že všetkých klubov, síce na to súhlas nemám, ale predpokladám, že sa ozvú, ak nebude súhlas, a to je správa teda zaradiť ďalšie body do programu zajtrajšieho dňa Národnej rady a navrhujem to zaradiť po hodine otázok.
Prvý bod Správa mandátového imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o neuplatňovaní mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Druhý bod Sľub poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a tretí bod Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte raz s tým, že uvedené body prerokujeme zajtra po hodine otázok. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu. Aby nám bolo jasno, ide o doplnenie programu o tie tri body.
(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za návrh 110, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto tri body sme doplnili do programu schôdze s tým, že o nich budeme rokovať zajtra po hodine otázok.
Vážená Národná rada, teraz pristúpime k rokovaniu, a to k druhému čítaniu
o vládnom návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, takzvaný (autorský zákon).
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 397. Spoločnú správu výborov máte v tlači 397a.
Nech sa páči, pán minister kultúry Slovenskej republiky, pán minister Chmel, môžete uviesť tento bod. Nech sa páči.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám vám na prerokovanie v druhom čítaní návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Rovnako ako pri prvom čítaní tohto zákona by som vás chcel stručne informovať, že dôvodom vzniku tejto právnej normy je záväzok Slovenskej republiky zapracovať do slovenskej legislatívy ostatné dve smernice týkajúce sa oblasti autorského práva, takzvanú informačnú smernicu a smernicu o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela.
Cieľom návrhu zákona je tiež vytvoriť komplexnú úpravu autorskoprávnej problematiky, ktorá je dnes rozložená v dvoch základných právnych predpisoch - autorskom zákone a zákone o kolektívnej správe. Návrh reflektuje tiež požiadavku informačnej smernice zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti vo väzbe na súlad so súťažnými pravidlami.
Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe a ktoré navrhuje gestorský výbor akceptovať, sú zmenami, ktoré vládny návrh zákona vylepšujú, a dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, požiadať o ich podporu, ako i podporu celého návrhu zákona.
Zároveň by som vás chcel upozorniť, že nielenže sa stotožňujem s návrhom spoločnej spravodajkyne neschváliť body 21 a 22, ale chcem vás o ich neschválenie veľmi vážne požiadať. Ak by boli zmeny navrhované v bodoch 21 a 22 v predloženej podobe schválené, musel by som pred 1. májom 2004 predložiť do tohto parlamentu novelu, pretože autorský zákon by nebol v súlade s legislatívou Európskeho spoločenstva.
Na záver mi dovoľte požiadať pani spoločnú spravodajkyňu o vyňatie bodu 34, ktorý navrhuje posunúť účinnosť zákona, na samostatné hlasovanie. Vzhľadom na termín, keď sa zákon dostal na prerokovanie, nepovažujem túto zmenu za nevyhnutnú. Navyše, podľa nášho záväzku by zákon mal nadobudnúť účinnosť k 1. januáru 2004. Ak sa s mojím názorom stotožníte, tak navrhujem, aby ste pozmeňujúci návrh pod bodom 34 neschválili.
Ďakujem, pán podpredseda.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dámy a páni, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále. Poprosím pánov poslancov, ktorí riešia nejaký problém, potrebujú diskutovať, aby tak robili mimo rokovacej sály. Je to nedôstojné, aby pán minister aj pán spoločný spravodajca uvádzali zákon v takom hluku, a myslím si, že ten zákon viacerých z nás, prepáčte, zaujíma.
Poprosím poslankyňu, pán poslanec, ale aj na poslancov HZDS sa to vzťahuje a, bohužiaľ, na mňa vždy pripadne to, že musím upozorniť poslancov, aby boli tichšie. Vôbec ma to neteší, pán poslanec. Poprosím pani poslankyňu Brestenskú, spoločnú spravodajkyňu z výboru pre vzdelanie, vedu a šport a mládež, kultúru a médiá, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím, páni poslanci z SDKÚ, teraz musím upozorniť svojich kolegov. Ja vyhlásim prestávku, keď nebude pokoj v rokovacej sále, vyhlásim prestávku. (Ruch v sále.)
Ďakujem za pochopenie.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, teraz máme, myslím si, že sa treba trošku aj na seba usmiať, nielen mračiť. Takže poďme na tú spoločnú správu gestorského výboru. Dovolím si vám predložiť správu gestorského výboru, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2003 č. 542 pridelila vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre vzdelanie, vedu šport, mládež, kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že po začatí rokovania o návrhu zákona nedostali žiadane stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne... (hlasy zo sály), ale mňa, dúfam, počujete, tak nie je potom žiaden problém.
Takže dovoľte mi, aby som pokračovala, že k predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
V návrhu jednotlivé výbory, ktoré ho prerokovali, predložili 34 pozmeňujúcich návrhov, sú v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov hlasovať nasledovne. Spoločne o bodoch 1 až 10, 12 až 14, 17 až 20, 23 až 44 a tieto navrhované body schváliť. Spoločne o bodoch 11 a 15 a tieto neschváliť. Vyňať na samostatné hlasovanie body 16, 21 a 22 a tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich autorským právom (tlač 397) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Dovoľujem si požiadať teraz, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci. Za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič a za poslanecký klub HZDS pani poslankyňa Podracká. Potom otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, dávam vám slovo.
D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Svoje vystúpenie opieram o stanovisko Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, najmä jedného z autorov, ktorý sa zaoberá problematikou autorského práva, pána prof. Dr. Jána Švidroňa, CSc., ak nie, myslím si, jedného z mála renomovaných odborníkov v Slovenskej republike na problematiku autorského práva.
Za neprofesionálne považujem oslovenie tohto pracoviska až v rámci pripomienkového konania cez Slovenskú akadémiu vied, a nie ešte v čase, keď sa zákon pripravoval, jeho filozofia a následné paragrafované znenia sa upravovali, a to napriek tomu, že Slovenská akadémia vied je jedným z významných zdrojov autorského, podčiarkujem, vedeckého zázemia v našom štáte so skúsenosťami využívania autorských práv originálnych vedeckých prác, základného, ale aj aplikovaného výskumu, ale aj patentov z medzinárodného hľadiska v európskom a svetovom kontexte. To sa týka aj vo vzťahu k slovenským univerzitám či rezortným vedeckým pracoviskám. Z tohto dôvodu bolo už veľmi nepravdepodobné dačo zásadné a celkovo koncepčné ovplyvniť v tomto pripomienkovom konaní aj so vzťahom ku tvárneniu predloženého textu v legislatívnom procese.
Ako vedec dlhé roky sa pohybujúci v tomto procese originality, tvorivosti, inovačných prvkov musel som v úvode tieto myšlienky vysloviť. Chýba nám úcta k odbornosti, profesionalite, skúsenosti a istej rozhľadenosti. Dnes už, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nestačí prekladať len z cudzieho jazyka a vytvárať rozličné kompiláty, implantovať do jedinečného európskeho právneho organizmu svojím spôsobom cudzie americké zákonodarné normy. Takýmto nedostatkom trpelo naše právo po roku 1948, ja sa pozerám nato ako historik, keď sa do nášho európskeho hodnotového právneho systému od tohto roku implantovali cudzie prvky vtedajšieho sovietskeho či ruského práva.
Vážení prítomní. Už na rokovaní gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky som uviedol zásadné odmietavé pripomienky s procedurálnym návrhom vrátiť navrhovateľovi zákon na dopracovanie. Tento návrh neprešiel, a preto sa pokúsim ho znovu predložiť. Podobne ako všetky akceptovateľné pozmeňujúce návrhy, ktoré však nemôžu vyriešiť, samozrejme, už pri príprave a základnej filozofii zle nastaveného návrhu zákona.
Pána ministra kultúry som ešte v gestorskom výbore oslovil a osobne som sa ho opýtal, či v zmysle terajšieho návrhu z obsahu zákona tento ústredný orgán štátnej správy, toto ministerstvo pracovalo predovšetkým pre autorov, pre tvorcov pri obhajobe ich nezmazateľného autorstva, ich autentickosti, slovom ochrany ich duchovna, alebo pracovalo v prospech istých obchodných skupín.
A už tu máme okrem problematických obchodných reťazcov aj iný druh obchodného reťazca, a ja si dovolím povedať pauperizujúceho autorov, tvorcov, inovátorov a ich nepopierateľnej originality, jedinečnosti, ktorý sa správa k tomuto fenoménu ľudského ducha len ako k tovaru, na ktorom sa dá zarobiť, samozrejme, predovšetkým v prospech seba. Veľká škoda, že sa až teraz vedie k obsahu návrhu zákona kvalifikovaná diskusia, a to napriek tomu, že ide o jeden zo spoločensky najzávažnejších zákonov, ktorý upravuje neobyčajne citlivé, mnohoaspektové vzťahy týkajúce sa tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti a má aj mimoriadne závažné medzinárodné súvislosti. Najmä vzhľadom na celý rad medzinárodných zmlúv o duševnom vlastníctve, ktorým je Slovenská republika viazaná tak v európskom meradle, ale, samozrejme, ako aj v globálnych súvislostiach. V širokej miere sa však dotýka aj subjektov, ktoré sa priamo o oblasť autorského práva a s ním súvisiacich práv ani nezaujímajú, u časti podnikateľov s modernou technikou i občanov spotrebiteľov.
Chcem preto zdôrazniť, že toto stanovisko je odmietnutím uvedeného materiálu ako celku, pretože nerieši najzákladnejšie koncepčné otázky, ktoré moderný autorský zákon by mal riešiť. Vedeckí pracovníci Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied môžu dokumentovať veľmi rozsiahlym zoznamom svojich vedeckých, odborných, ale aj popularizačno-osvetových prác vrátane už spomínaných prekladov prác renomovaných svetových odborníkov z oblasti autorského práva, najmä z nemeckého, anglického a francúzskeho prostredia, kde sú uverejnené. Kto nechce veriť v časopise Ústavu štátu a práva Právny obzor, inak v časopise, ktorý je najstarší na Slovensku, vznikol v roku 1921, a v časopise vydávanom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky Justičná revue.
Tu prejavovali svoju dlhodobú intenzívnu aktivitu v záujme serióznej prípravy nového slovenského autorského zákona. Od roku 1993, t. j. od vzniku Slovenskej republiky, konkrétne mnohými osobnými listami písanými a adresovanými kompetentným predstaviteľom ústredných orgánov štátnej správy a členom zákonodarného zboru.
Kto však mal v minulosti i dnes má záujem o profesionálny, odborne fundovaný prístup. Tak ako pri iných zákonoch, a v tomto prípade však zvlášť, Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied ako vedecká inštitúcia v oblasti právnych vied nebol nikdy oslovený, aby sa zásadne koncepčne podieľal na tvorbe takej závažnej normy, ktorá sa týka celej Slovenskej akadémie vied. Konkrétne ide najmä o autorsko-právnu ochranu výsledkov vedeckej tvorby realizovanej v rámci tejto inštitúcie. Samozrejme sa to dotýka aj vysokých škôl, našich univerzít, a ako som spomínal aj rezortných vedeckých pracovísk, ktoré ešte máme a pôsobia v našom prostredí.
Okrem vedeckej sféry sa návrh zákona dotýka aj iných tvorivo činných osôb. Osobitne umelcov vo všetkých oblastiach umenia i činnosti masových médií.
Zásadným spôsobom sa však dotýka aj podnikateľov, ktorí nové výsledky tvorivej činnosti rozširujú v spoločnosti. Osobitne chcem zdôrazniť spojitosti s inštitútom takzvanej kolektívnej správy práv podľa autorského zákona, že bude mať ekonomický dopad aj na výrobcov a dovozcov nenahraných nosičov, prístrojov na zhotovovanie rozmnožených zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, reprografických a podobných technických zariadení právnických alebo fyzických osôb poskytujúcich rozmnožovacie služby, ako aj predajcov uvedených zariadení a nosičov, porovnajme najmä § 21 ods. 5 až 8 platného autorského zákona a § 24 ods. 6 až 9 a § 78 a nasledujúceho návrhu nového autorského zákona.
Rozhodne aj na celé trhové prostredie podnikania bude mať dopad s touto technikou aj na konečných adresátov, teda spotrebiteľov. Pritom spojitosti s inštitútom takzvanej kolektívnej správy a s tým, za čo všetko chcú organizácie takzvanej kolektívnej správy dnes vyberať peniaze z titulu, citujem, "používania autorských diel", už v reálnom praktickom živote dochádza doslova k absurdnostiam, ktorým však dotknuté subjekty nevedia čeliť pod tlakom organizácií takzvanej kolektívnej správy, ktoré sa odvolávajú na platný zákon.
Napríklad ani šofér v autobuse, aby som uviedol jeden z konkrétnych príkladov, nemá púšťať nahlas hudbu, lebo ak by ju počul cestujúci, už i tu ide o údajné verejné šírenie predmetov ochrany podľa autorského zákona, za ktoré má prevádzkovateľ dopravného prostriedku platiť príslušnej organizácii kolektívnej správy. To je však jeden z príkladov absurdností, kam dospela takzvaná kolektívna správa práv podľa autorského zákona od roku 1997 v praxi.
Veď verejnosť predsa nenastupuje do dopravného prostriedku, aby počúvala hudbu so šoférovho rádia, ale aby využila dopravnú službu a odviezla sa tam, kam potrebuje. Na druhej strane vodič si ju púšťa azda aj preto, aby neupadol do mikrospánku, čo pri jeho vysokej zodpovednosti za životy a zdravie cestujúcich možno ľudsky celkom chápať. Podobne je to pri hudbe znejúcej, citujem, prepáčte, na verejnej toalete...
Špekuluje sa už aj o tom, že týmto spôsobom by mali byť spoplatnené dokonca aj hudobné nástroje a pri tejto extenzívnej logike nevieme, čo nás v spojitosti s inštitútom takzvanej kolektívnej správy ešte čaká. Pripomínam, aby som aj ja zachoval autorské práva, že vo svojom vystúpení vám, ctená Národná rada, sprostredkúvam stanoviská právnych expertov, najmä spomínaného pána prof. Dr. Jána Švidroňa. Samozrejme, v plnej miere som sa s nimi stotožnil, pretože zohľadňujú aj moje skúsenosti tvorcu, autora.
Kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, autorský zákon je základným zákonom pre celú oblasť kultúry, vedy i médií. Jeho poslaním na prvom mieste má byť stimulovanie novej tvorivej činnosti a spoločenského rozširovania jej výsledkov v korektných, presne stanovených právnych normách a formách. Pripomínam, že práve prof. Švidroň celým radom článkov, i keď sa veľmi často spochybňuje, a ja som si vytiahol z internetu jeho príspevky, teraz najnovšie v Nemecku, v Spolkovej republike Nemecko, aj prekladov zo zahraničnej vedeckej literatúry medializoval v odbornej a vedeckej právnickej tlači potrebu serióznej prípravy nového autorského zákona.
Tieto teoretické úvahy o potrebe prípravy nového autorského zákona do praktickej legislatívnej roviny uplatnil aj tým, že v marci, a budem trošku historický v tejto oblasti, že v marci v roku 1994 pripravil pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky legislatívny zámer na prípravu nových zákonných úprav v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv. Hoci tento legislatívny zámer operatívna porada ministra kultúry prijala dňa 28. marca 1994, nerealizoval sa a príprava autorského zákona bola administratívne zverená odborníkom z iných oblastí, čo sa, žiaľ, u nás na Slovensku často stáva, ako je autorské právo, konkrétne v roku 1995 vtedajším ministrom a ministerstvom kultúry prof. Dr. Jurajovi Cúthovi, DrSc., a po ňom ďalším. Táto neprofesionalita už v samotných prístupoch na uvedenom ministerstve naďalej, žiaľ, prežíva.
Spomínaný legislatívny zámer z roku 1994 predpokladal čas serióznej prípravy nového slovenského autorského zákona vrátane nevyhnutnej hĺbkovej komparácie nových zákonov pre oblasť autorského práva prijatých v západnej Európe od druhej polovice 80. rokov, najmä pod vplyvom dopadu vedecko-technického rozvoja na autorské právo a s ním súvisiace práva a ich medzinárodné súvislosti. Operatívna porada ministra kultúry, ktorá uvedený zámer prijala, však zároveň uznesením nastolila požiadavku pripraviť nový návrh autorského zákona v úplne nereálnej lehote tri mesiace.
A v podstate s takýmto prístupom sa veľmi často stretávame naďalej v slovenských podmienkach aj na ústredných orgánoch v štátnej správe, kde sa radšej, s prepáčením, nie desaťkrát meria a raz strihá, ale opačne, raz sa zastrihne, a tým sa všetko zlikviduje.
Možno poukázať na skutočnosť, že napríklad v Belgicku sa veľmi dlho pripravovalo na nahradenie svojho starého autorského zákona, ktorý, to je práve západná Európa, ktorá má vždy tradíciu, bol platný od roku 1866. Stalo sa to až v roku 1994 po dlhej príprave, ako sa nedávno medzinárodne medializovalo. Takisto sa tak nestalo bez nových a nových problémov, lebo je to veľmi živý zákon, ktorým treba reagovať na nové a nové trendy v oblasti toho autorského práva.
Uvedený počet rokov predpokladaných na prípravu nového autorského zákona v uvedenom legislatívnom zámere nielenže uplynul, ale bol aj podstatne prekročený. Stále však bez výsledku, ktorý by z právnovedeckého hľadiska bolo možné ohodnotiť ako seriózny.
Slovenská republika sa naďalej borila, a ja hovorím, aj borí s prípravou nových zákonov pre oblasť autorského práva a ani aktuálny stav nenasvedčuje podľa mňa, že sa podarí prijať kvalitný zákon, ako mám z podkladov od expertov, ktorí so mnou spolupracovali.
Samozrejme, na aktuálnom stave prípravy nového autorského zákona sa takisto podpísali časté zmeny na čele zodpovedného rezortu a meniace sa politické priority jednotlivých ministrov v oblasti kultúry.
V nadväznosti na uvedené musím v záujme historického rozmeru poukázať na podstatnú chronológiu doterajšieho legislatívneho procesu, ktorý napokon vyústil do súčasného stavu, keď máme na parlamentnom stole návrh nového zákona, zákona vo svojej podstate aj s vypracovanými prílohami objemného, ale vo vzťahu k autorom a tvorcom čiastočne a možnože aj z veľkej časti macošského. To však neznamená, že chcem znevažovať prácu autorského tímu, ale pripomínam a opäť to opakujem, ako som to povedal pred chvíľou, radšej desaťkrát merať, raz strihať, ako bez merania len raz strihať. Potom mi táto situácia pripomína tvorcov daňovej reformy na slovenský spôsob, keď východiskom pre túto náročnú reformu bola diplomová či magisterská práca absolventa Ekonomickej univerzity v Bratislave pána Sulíka, a to je čo povedať.
Dovoľte mi ešte pár slov k spomínanej genéze tvorby autorského zákona. V roku 1997 bol prijatý bez účasti pracovníkov Ústavu štátu a práva na jeho príprave s výnimkou opakovaných kritických stanovísk zaujímaných v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky k predkladaným návrhom, kde pôsobila pani profesorka Ovečková, ktorá má obchodné právo, ale nemá problematiku natoľko zoštudovanú. Predkladala tieto pripomienky za Ústav štátu a práva a konkrétne za Slovenskú akadémiu vied.
Kolektív Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Komenského, najmä však pána profesora Švidroňa, ktorý bol autorom vyššie uvedeného legislatívneho zámeru, už do roku 1994 vo viacerých publikáciách varoval pred medzinárodným fiaskom, ak sa nový autorský zákon nepripraví seriózne a v náležitej legislatívnej kvalite, pretože nové autorské zákony sú pod drobnohľadom zahraničných a medzinárodných inštitúcií tak vládnych, ako aj mimovládnych, akademických nevynímajúc.
Prijatím zákona č. 383/1997 Z. z. už Slovenská republika jedno medzinárodné fiasko utrpela, stačí porovnať tento legislatívny zmätok so seriózne a kvalitne koncepčne úplne novým spôsobom premysleným, pripraveným českým autorským zákonom č. 121/2000 Zb.
Do pozornosti všetkých dávam články uverejnené v časopise vydávaným Ústavom štátu a práva: Postmoderna, zneužívanie práva a nový slovenský autorský zákon, Právny obzor z roku 2000. Súvislosti práva proti nekalej súťaži s autorským mediálnym právom Právny obzor z roku 2001. Nebudem teraz rozoberať tieto štúdie, ktoré mali byť základným a dôsledným podkladovým materiálom vychádzajúc z istej komparácie pri príprave aj tohto zákona. Žiaľ, myslím si, že sa tak nestalo.
Dovolím si upozorniť toto vážené plénum, že to, čo sa tentoraz predkladá ako návrh nového autorského zákona, nie je v podstate nič iné, ako jeho pôvodne predkladaná druhá verzia z prvého polroku 2003. Navrhovalo sa vzápätí prijať jej úplné znenie, čo by bol býval presne ten istý odborný efekt. Nesie v sebe všetky koncepčné aj legislatívnotechnické nedostatky nekvalifikovaného legislatívneho procesu, ktorý sa v Slovenskej republike začal v roku 1995 za vlády alebo ministrovania pána ministra Hudeca.
V zákone č. 383/1997 Z. z. sa v značnom rozsahu nachádzajú celkom bezducho prevzaté ustanovenia ešte predchádzajúceho zákona č. 35/1965 Zb., a hoci ten vo svojej dobe pripravovali skutoční odborníci v oblasti autorského práva, vývoj však v tejto oblasti v medzinárodnom meradle od 80. rokov celkom nepredvídateľne akceleroval, a teda už ani tieto mnohé prvky, ktoré sa potom preniesli do toho zákona z roku 1997, nebolo možné realizovať. Nuž a takýto nekonzistentný legislatívny materiál nám nemožno ani v tomto prípade odborne, vedecky seriózne pripomienkovať.
Krátko pred prijatím toho spomínaného zákona č. 383/1997 Z. z. bol potom prijatý zákon č. 283/1997 Z. z. Ten zaviedol spomenutý inštitút pod názvom Kolektívna správa práv podľa autorského zákona je spôsobom, ku ktorému v zákonnej úprave bolo zo strany právnej vedy ostro vyjadrené veľmi tvrdé a kritické stanovisko. Ako spoločensko-právny inštitút zásadne svoje opodstatnenie má, nie však v takejto zákonnej úprave.
Prvá novela autorského zákona č. 234/2000 Z. z. aj napriek mediálnym protestom mnohých zainteresovaných subjektov postavenie organizácií takzvanej kolektívnej správy ešte výrazne posilnila, avšak bez ustanovenia akejkoľvek účinnej verejnej kontroly nad nimi.
Z hľadiska právnej povahy ide iba o občianske združenia, teda subjekty čisto súkromnoprávne, pričom odporcovia tohto zákona v médiách správne poukazovali na netransparentnosť ďalších finančných tokov, peňazí vyberaných organizáciami takzvanej kolektívnej správy, dokonca s možnosťou legislatívne veľmi svojráznym spôsobom sankcionovať iné podnikateľské súkromnoprávne subjekty, čím sa absolútne narúša základná zásada súkromného práva, rovnosť jeho subjektov, porovnaj § 21 ods. 8 platného autorského zákona. Pripomínam, že český zákonodarca si nič také nedovolil.
Navrhovaná druhá novela autorského zákona č. 383/1997 Z. z., ktorá bola zverejnená na internetovej stránke Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v prvom polroku 2003, tento nežiaduci trend zamýšľala ešte viac posilniť napriek, napríklad zvýšením percentuálnych sadzieb náhrad odmien, ktoré majú rôzne podnikateľské subjekty platiť týmto organizáciám, bez súčasného usilovania sa o zavedenie účinnej verejnej kontroly nad činnosťou organizácií takzvanej kolektívnej správy a bez zdokonalenia verejnej transparentnosti ďalších finančných tokov nimi spravovaných značne veľkých objemov peňazí.
Aj proti tomu sa nielen vedecká, ale aj umelecká obec ozvala a je možné, že minimálne v tomto mal jej ohlas účinok, lebo od tejto nijakým ekonomickým rozborom nepodloženej požiadavky a jej právnej stránky, už opakovane ani nehovoriac, sa v ďalšom procese upustilo natrvalo alebo len na "prechodný čas". Pozor však. Z návrhu tejto druhej novely autorského zákona sa však nedávno pripravil návrh nového autorského zákona, ktorý máme na stole. Nepochybne sa aj v tomto nekvalitnom legislatívnom návrhu odzrkadľuje istý vývoj, aj celý rad ustanovení má svoje opodstatnenie v európskych smerniciach pre oblasť autorského práva a iných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ako hrubý legislatívny materiál tento pracovný podklad by sa dal využiť pri serióznej príprave skutočne nového slovenského autorského zákona.
Prijať však tento návrh v takejto podobe ako zákon by bolo opäť veľmi nesprávnym legislatívnym krokom. Po rokoch 1997 a 2000 by to bolo v roku 2003 už po tretíkrát. Verím, že sa dá takejto trojročnej periodicite predsa len vyhnúť. Odmietam uvažovať v rovine menšieho zla, t. j. prijať takýto návrh zákona radšej ako žiaden.
Ak sa v legislatívnom procese prípravy nového autorského zákona výraznejšie zaangažuje aj Slovenská akadémia vied, vysoké školy, odborníci, profesionáli, tieto inštitúcie sú iste pripravené v rámci svojich možností a svojím dielom prispieť k budúcemu zdarnému výsledku, nie však na báze tohto legislatívneho návrhu, ktorý je už zaradený do programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto opakovane znovu pripomínam, že takýto návrh zákona nie je možné zo strany nášho poslaneckého klubu prijať. V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne § 73 ods. 3a navrhujem, aby Národná rada, to je procedurálny návrh, vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem vám za pozornosť a pani spravodajkyňa, nech sa páči.