B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. V jednej časti pán poslanec Maxon poukázal na zovšeobecňujúci, nežiaduci a nebezpečný vývoj posledných dní. Totiž je celkom zreteľne vidieť, že v poslednej dobe vláda Slovenskej republiky ako celok nebadane, ale o to razantnejšie neakceptuje, nerešpektuje, až ignoruje odborné rezortné a ostatné kooperujúce odborné názory, analýzy a odporúčania, podotýkam, vláda ako celok. Nie vždy sa to týka jednotlivých ministerstiev. Následne z toho vyplýva, že tieto spoločnosti sa obracajú na výbory a tieto podnety smerom k výborom Národnej rady majú narastajúci trend. A dnes je už to na úrovni zodpovednosti, ako s touto dôverou naložíme, pretože prispejeme k tomuto trendu, ktorý momentálne cítime, vypočujeme a nebudeme riešiť alebo urobíme rozsiahle zásady do zákonov, či aj v zásade nepodporíme zákonotvornú iniciatívu vlády. A domnievam sa, že musíme siahnuť už dnes aj po tejto poslednej alternatíve, v opačnom prípade na ďalšie svojvoľné presadzovanie záujmov časti vlády Slovenskej republiky dávame oprávnené predpoklady a nesieme za ňu spoluzodpovednosť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja mám niekoľko poznámok k vystúpeniu pána poslanca Maxona.

Jednou zo základných myšlienok zákona o dani z príjmu bolo zrušenie všetkých výnimiek, teda i výnimky pre poľnohospodárov. Myslím si, že zvýhodňovaní a podporovaní sú štátnymi subvenciami a dotáciami.

Keď hovoríme o daňových otázkach, môžem s vami súhlasiť v tom, aby sme začali diskusiu o zrušení dane z pôdy, pretože to je skutočne nesystémový prvok, aby sa platila daň zo základného prostriedku.

Pán poslanec, keď hovoríte, že 4 000 korún na hektár je skutočnosť na Slovensku a 17 000 korún v Európskej únii, musíme povedať ale aj druhú časť, že náklady na jeden hektár sú na Slovensku tiež najnižšie.

Ďalej by som chcela povedať, že nie je potrebné strašiť roľníkov, že dostanú zo štátneho rozpočtu menej, pretože nie je dôležitý zdroj, ale dôležitý je objem financií a tých zdrojov bude niekoľko. Možná výška záväzkov Európskej únii voči slovenským poľnohospodárom v roku 2004 až 2006 môže dosiahnuť pri optimálnej konštelácii až 60 mld. korún.

Správne ste uviedli aj princípy spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii. Je to jedna z najstarších politík. A základné ciele, ako sú definované, boli splnené a ďalšie pretrvávanie na týchto princípoch vedie k nadprodukcii, a tým v podstate aj k znižovaniu cien poľnohospodárskych produktov. Preto je nutná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky a, myslím si, oveľa razantnejšia, ako je momentálne navrhnutá, a to aj v súvislosti s požiadavkami WTO a OECD na liberalizáciu obchodu.

Zároveň si myslím, že pán minister by vo svojom vystúpení po ukončení rozpravy mohol povedať, aký je stav v zakladaní úrody a či sa prejavilo nevyplatenie škôd na zakladaní úrody. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda výboru Maxon, nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, pani poslankyňa, o mnohých týchto veciach, ktoré som ja teda prezentoval pri zelenej správe, sme spoločne diskutovali vo výbore pre pôdohospodárstvo, ale za tými hrubými číselnými konštatovaniami si stojím. Ak vy konštatujete, že súčasne slovenské poľnohospodárstvo má jeden z najnižších nákladov na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, resp. intenzívne využívanej ornej pôde, tak môže to byť v istých porovnaniach pravda. Ale, dovoľte mi uviesť pre mňa ešte jednu mimoriadne dôležitú skutočnosť. Maďarskí poľnohospodári od 1. 5. 2004 budú mať približne o 2000 Sk viac na hektár poľnohospodárskej pôdy ako slovenskí poľnohospodári. Prečo túto skutočnosť uvádzam? Pretože pôdno-klimatické podmienky Maďarskej republiky sú absolútne nezrovnateľné s pôdno-klimatickými podmienkami Slovenskej republiky. Maďarský poľnohospodár má objektívne šancu dosiahnuť podstatne nižšie náklady na jeden hektár pri dosahovaní optimálnej produkcie ako slovenský poľnohospodár na hektár. Určite viete veľmi dobre prečo. Slovenské pôdno-klimatické podmienky sa zďaleka nedajú porovnať s podmienkami maďarských farmárov. Slováci sú na tom z objektívnych dôvodov horšie a podľa tých prepočtov budú mať o 2000 Sk menej ako maďarskí farmári. To nie je... (Prerušenie rečníka predsedajúcim.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa niekto hlási ešte ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, a potom vystúpi pán poslanec Karlin.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, obľube sa netešia diskusie o poľnohospodárstve v parlamente a poľnohospodári v spoločnosti tiež nie, ale priznajme si, koľkí z nás milujú pobyt v zasneženej krajine či prechádzky jesenným lesom, keď sa slnko usmeje z pavučín babieho leta, koľkí z nás majú spomienky z detstva na naháňačky po poliach. A práve táto nostalgia, túžba uniknúť zo stresu každodenného života v náručí prírody vedie spoločnosť k Európe, k úsiliu uchrániť život na vidieku a zabrániť jeho vyľudňovaniu a spustnutiu. Toto poznanie nesmieme opomenúť, keď kritizujeme roľníkov, napriek tomu budem vo svojom vystúpení kritická, pretože iba analýzou chýb a systémovými opatreniami môžeme robiť dobrú poľnohospodársku politiku.

Úloha poľnohospodárstva v slovenskej ekonomike sa dlhodobo znižuje. Porovnajme si dva hlavné ukazovatele v časovom horizonte asi 40 rokov. Podiel na hrubom domácom produkte v roku 1960 bol 20 %, v roku 1990 bol 8 %, podľa správy v roku 2002 to bolo 4,16 %. Podiel na zamestnanosti v roku 1960 bol 30 %, v roku 1990 bol 12 %, teraz je to 5,23 %. Ešte dve čísla by som chcela zo zelenej správy podčiarknuť. A to je podiel na celkovom vývoze a dovoze slovenského poľnohospodárstva. V poľnohospodárskych komoditách predstavuje podiel na celkovom dovoze 5,7 % a podiel na celkovom vývoze 3,7 % a toto číslo je významným signálom na zintenzívnenie vývozu a potreby zvýšenia našej výrobkovej konkurenčnej schopnosti.

Slovenské poľnohospodárstvo bolo pred druhou svetovou vojnou pevne zakotvené v súkromnom vlastníctve a v súkromnom podnikaní a malo pomerne veľký národohospodársky význam. Po vojne ho postihla tak ako všade v strednej a východnej Európe kolektivizácia realizovaná na princípe centrálneho plánovania s hlavným cieľom čo najväčšieho objemu výroby. Systémové zmeny v poľnohospodárstve po roku 1989 prebiehajú pomaly, bolestivo ako všetky reformy a transformácia nie je ešte zďaleka ukončená. Aj keď priniesla dôležité zmeny, tie sa zatiaľ neprejavujú merateľnými zlepšeniami, či už v oblasti konkurencieschopnosti, technickej výkonnosti či silnej a sebavedomej roľníckej vrstvy.

Analytická štúdia o slovenskom poľnohospodárstve vypracovaná Svetovou bankou, ktorá bola prezentovaná 1. júla 2002 v Bratislave, ohodnotila stav reforiem nasledovne: "Celkový prístup k sektoru, ktorý sa zakladal na intervenciách, na výdatnej dotačnej politike a na systéme finančných podpôr, vytvoril bariéry pôsobiace proti efektívnej reštrukturalizácii. Absencia primeranej reštrukturalizácie fariem sa stala jedným z najkritickejších bodov procesu prístupu Slovenska k Európskej únii." Podľa ratingového systému Svetovej banky, kde znamená jedna centrálne plánovanú ekonomiku a desať rozvinuté trhové hospodárstvo, za rok 2001 dosiahlo slovenské poľnohospodárstvo 8,2 bodu a v regionálnom porovnaní kandidátskych krajín sa zaradilo za Česko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko a Lotyšsko.

Chcela by som poukázať na dva problémy, s ktorými zápasí vidiek.

To sú, po prvé, nedoriešené vlastnícke a majetkové vzťahy. Riziká, ktoré sú spojené s neusporiadaním vlastníckych pomerov na pôde, sú jednak brzdenie rozvoja trhu s pôdou a investičnej výstavby, nemožnosť ručenia úveru pôdou a hlavne vytváranie prekážok pre dotačnú politiku Európskej únie.

Rozvoj podnikania na pôde ovplyvňuje aj stav legislatívy pri majetkových vzťahoch. V roku 1992 bol prijatý transformačný zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách, ktorý prinavrátil majetok v poľnohospodárskych družstvách podľa vnesenej pôdy, živého a mŕtveho inventára a odpracovaných rokov v pomere 50 : 30 : 20. Transformované družstvá boli povinné finančnú náhradu za majetkové podiely v sume asi 17 mld. korún vyplatiť do 7 rokov. V roku 1995 bola prijatá novela transformačného zákona č. 264/1995 Z. z., ktorá z transformačných podielov urobila družstevné podielové listy nazývané aj cenné papiere. Sú vedené na účtoch v Stredisku cenných papierov. Ich majitelia, oprávnené osoby každoročne platia poplatky za vedenie účtu, ale tým ich práva končia. Kúpiť tento cenný papier môže iba emitent, to znamená družstvo, ktoré ich vydalo. A oprávnené osoby nemajú nijaký spôsob, ako ovplyvňovať hospodárenie s vlastným majetkom. V družstvách, ktoré zbankrotovali, oprávnené osoby zväčša prišli o svoj majetok a družstvá, ktoré vytvorili alebo zvýšili hodnotu majetku, spravidla prišli o výnosy z neho. Triezvy odhad hovorí, že oprávnených osôb by mohlo byť okolo 300 000. Skúste si predstaviť, že miesto výnosov z vašich vkladov v banke by vám banka vydala papier, ktorý by mohla odkúpiť iba ona sama. Preplatenie a použitie tohto papiera by bolo v nedohľadne. Je to určite absurdná predstava, ale je to realita pre majiteľov družstevných podielnických listov.

Preto ešte skôr, ako vstúpime do Európskej únie, mám za to, že máme povinnosť túto skutočnosť v parlamente napraviť a vrátiť oprávneným osobám ich majetkové práva.

Druhý dôležitý aspekt je absentujúca reštrukturalizácia fariem. Fungujú na slovenskom trhu aj chronicky stratové farmy, ktoré majú rôzne spôsoby na prežitie, oneskorené platby. Napr. za rok 2002 podľa zelenej správy 62,6 % poľnohospodárskych podnikov je v prvotnej platobnej neschopnosti. Je to v tvorbe nedobytných dlhov, v riešení insolventnosti čerpaním ďalších úverov, neskorými platbami, použitím subvencií. Nie je vyvinutý dostatočný tlak, aby tieto podniky prispôsobili svoju činnosť novým ekonomickým podmienkam, aby zmenili svoju štruktúru či už v činnosti alebo produktivite a rentabilite alebo jednoducho aby prestali podnikať. Vytvorený zisk rezortu za rok 2002 predstavuje 474 mil. korún, hlavný podiel na zisku majú obchodné spoločnosti a fyzické osoby, fyzické osoby 11 mil. korún, obchodné spoločnosti 586 mil. korún zisku a poľnohospodárske družstvá sa dostali do straty 220 mil. korún. Až tri štvrtiny podnikov boli ziskové, ale vykázaný zisk bol minimálny. Aj keď obchodné bilancie sú ako-tak vyrovnané, tvorba zisku nestačí ani na splácanie úrokov, nieto ešte úverov. A musíme si otvorene povedať, že ziskovosť odvetvia sa udržuje ozaj najmä vďaka dotáciám, bez ktorých by asi aj súkromní farmári, ktorí vykazujú najväčšiu efektivitu, boli stratoví.

Preto ďalšie financovanie zo štátneho rozpočtu musí vytvoriť tlak na reštrukturalizáciu vo forme prísnejších podmienok poskytovania národných doplatkov a štátnej pomoci. Obmedzovať diskusiu dnešných dní iba na financovanie rezortu, na dotácie, na ich oprávnenosť, na výšku je krátkozraké.

Ako vyplýva z faktov, je pre rezort životne dôležité zamerať poľnohospodársku politiku jednak na úlohy, ktoré máme pri vstupe do Európskej únie, to je ten inštitucionálny rámec, akreditácia platobnej agentúry vrátane kontrolného systému IACS, aplikácia smerníc Komisie, Rady v smere Národného programu úradnej kontroly potravín a politiky, kvality ekonomického poľnohospodárskeho účtu či veterinárnych a fytosanitárnych opatrení. A ja som presvedčená aj na základe vyjadrení pána ministra, že to do vstupu do Európskej únie zvládneme.

Z pohľadu domácej podpornej politiky vidím 4 takéto oblasti. Jednak je to usporiadanie vlastníckych vzťahov, o ktorých som hovorila, identifikácia vlastníkov, verifikácia pozemkov, ukončenie reštitučných procesov, vrátenie výkonu vlastníckych práv oprávneným osobám, vytvorenie funkčného trhu s pôdou a tak ďalej. Ďalej je to definícia podmienok národnej podpory a celkového zmyslu subvencií vrátane transparentného procesu ich udeľovania. Ďalej, za veľmi dôležitú považujem aktívnu účasť na tvorbe spoločnej poľnohospodárskej politiky, na liberalizácii obchodu v zmysle požiadaviek WTO a OECD a taktiež spoluúčasť exekutívy a poľnohospodárskej samosprávy pri nábehu priamych platieb zjednodušeným spôsobom, ako ich odsúhlasila vláda, na vzdelávacie a informačné aktivity o trhových poriadkoch platných v Európskej únii a podmienkach čerpania prostriedkov z Európskej únie, pretože tak ako more tvoria kvapky vody, tak slovenské poľnohospodárstvo predstavujú jednotlivé družstvá a roľníci, ktorí keď budú silní, tak bude silný aj slovenský vidiek. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Hamerlik.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa, naozaj iba dve veci. Spomínali ste, že čím ďalej, tým menej ľudí pracuje v poľnohospodárstve. Je to samozrejmé, pretože v pôdohospodárstve, ako aj v iných odvetviach sa zavádza mechanizácia a tie stroje pracujú potom namiesto ľudí. A bodaj by tento potom trend trval aj ďalej.

A čo sa týka nemožnosti ručenia pôdou, tak neviem, či sa pamätáte na to, že pri prerokúvaní tohto zákona kto trval na tom, aby sa zaviedla desaťročná doba. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nechcem teda polemizovať s niektorými tými faktmi, ktoré ste, pani poslankyňa, uviedli, možno jednu takú vecnú poznámku poviem, že úroky sa neplatia zo zisku, ale z nákladov a z toho pohľadu teda aj to hodnotenie musí vychádzať z iných parametrov.

Ale ja možno súhlasím s niektorými tými vecami, ktoré vy navrhujete ako kľúčové riešenie, ale rozhodujúce, prioritné riešenie v oblasti agrárnej politiky musí smerovať k tomu, aby poľnohospodári mali také postavenie, ako im v spoločnosti patrí, aby poľnohospodári mali také postavenie, aké v Európskej únii majú. Ak poľnohospodári takéto postavenie budú mať, primerane tomu budú dosahované aj ekonomické výsledky, primerane tomu sa bude rozvíjať trh s pôdou, primerane tomu sa usporiadajú vlastnícke vzťahy. Ak súčasná agrárna politika smeruje k tomu, že ekonomická efektívnosť poľnohospodárstva je nulová alebo mínusová, tak to nemôže aktívne pôsobiť ani na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde, ani na usporiadanie majetkových podielov, ktoré sa dostali do situácie, že mnohé z nich už neexistujú. To znamená, že všetko môže zásadným spôsobom ovplyvniť pozitívna agrárna politika alebo pozitívna agrárna politika vytvorí nástroje na to, aby všetky tieto veci sa v krátkej budúcnosti optimálne usporiadali. Ale poľnohospodárom treba dať to postavenie v spoločnosti, ktoré im právom patrí. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Karlin. Nech sa páči.

G. Karlin, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, je dobrým signálom, že po dvoch rokoch absencie sa tzv. zelená správa znovu dostáva do pléna Národnej rady. Myslím si, že tento ťažko skúšaný rezort si to plne zasluhuje. A budem rád, ak to bude tak aj v budúcnosti, lebo bez politického dialógu a snahy o pochopenie, ale aj riešenia zložitých podmienok v agrosektore progres nie je možný.

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na toto volebné obdobie sa uvádza táto veta: "Vláda bude podporovať zvyšovanie efektívnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, resp. lesníctva v súčinnosti s udržateľným rozvojom vidieka a rozvojom ľudských aktivít." Je to vstupná veta do celého programu v oblasti pôdohospodárstva. A zároveň ak by tam už nič iné napísané alebo vytýčené nebolo, tak je to plne postačujúce na to, aby sa poľnohospodári a celý slovenský vidiek mali v tomto volebnom období lepšie.

Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj lesnom hospodárstve, ktorú prerokovávame, tento zámer ale vôbec nepotvrdzuje. Práve naopak, potvrdzuje skutočnosť, že sa od toho cieľa celý sektor stále vzďaľuje. Efektívnosť deklarovaná dosahovanými výsledkami najmä družstevných organizácií, ale aj súkromne hospodáriacich osôb je horšia, ako bola v rokoch predchádzajúcich. Rentabilita hospodárenia v poľnohospodárskej výrobe meraná podielom celkového kapitálu na zisku, ako ju vyčíslil predkladateľ, sa dosiahla len 0,44 %, kým v roku 2001 to bolo 0,62 %. Rentabilita vlastného kapitálu sa znížila z 1,01 % na 0,72 %. Pritom úverová zadlženosť majetku stúpla zo 7,76 % na 8,82 %. Ešte horšie hospodárenie poľnohospodárskych podnikov sa ukázalo v jednotlivých regiónoch. Aj keď poľnohospodárske podniky súhrnne dosiahli zisk vo výške 474 mil. Sk, tento je oproti roku 2001 nižší o 6 %. Zlepšil sa výsledok hospodárenia len v Trnavskom kraji a Žilinskom kraji, naopak, v Bratislavskom kraji, Nitrianskom kraji a Trenčianskom kraji sa zisk výrazne znížil a v Košickom kraji sa značne prehĺbila strata. Predpoklad dosiahnutia lepších výsledkov v tomto roku je ešte nižší, lebo klimatické podmienky a zvýšenie spotrebných daní, ktoré v tomto roku dopadli na poľnohospodárov, predurčujú takýto predpoklad. Radi by sme preto pána ministra pôdohospodárstva počuli, ako to za tri štvrte roka v našich podnikoch tohto roku dopadlo.

Ukážme si ďalej, kde a v akej pozícii sa nachádza naše poľnohospodárstvo v medzinárodnej konkurencii teraz, v súčasnosti. Správa to síce čiastočne uvádza, ale na jar tohto roku sme sa mali možnosť aj vo výbore pre pôdohospodárstvo, aj v poľnohospodárskej verejnosti zoznámiť s predvstupovou realitou a postupovou víziou nášho poľnohospodárstva tak, ako ju prednášal pán minister Simon. Táto predpoveď jednoznačne rátala s takými injekciami do ekonomiky poľnohospodárstva, ktoré zabezpečia jej efektívnosť aj konkurencieschopnosť. Je to tak? Pýtam sa a zároveň konštatujem, že nie. Čísla, ktoré boli vtedy uvádzané ako príjem poľnohospodárov v priamych platbách v trhovo orientovaných opatreniach, predstavovali pre rok 2004 výšku 12,4 mld. korún, v navrhovanom štátnom rozpočte na rok 2004 sa tu však predpokladá len 11,1 mld. Sk. Kde je teda sľúbená pozícia slovenských poľnohospodárov a predpoklad, ako to vyslovil pán premiér slovenskej vlády, keď zapíjal spoločne s pánom ministrom v Kodani dosiahnutý úspech? Na túto pozíciu chýba 1,3 mld. Sk.

Poďme však ďalej. Na strane 163 správy, ktorú prerokúvame, v tabuľke č. 134 je rozdiel cez 2 mld. korún medzi potrebou na priame platby, teda východiskom pre štátny rozpočet na rok 2004, ktoré predložilo ministerstvo pôdohospodárstva, a zdrojmi, ktoré chce ministerstvo financií Slovenskej republiky do predvstupovej reality poľnohospodárov zabezpečiť. Ale rozdiel medzi celkovou pozíciou kapitoly rezortu, ktorú požaduje ministerstvo pôdohospodárstva, a tým, čo máme požadovať do tejto kapitoly celku aj my, je 3,14 mld. korún. Tento rozdiel minister financií zmiernil v návrhu štátneho rozpočtu o 366 mil. korún.

Takéto pozície vytvára naša vládna koalícia pre poľnohospodárov v predvstupovej fáze a od toho sa, samozrejme, odvíja aj ten veľký hrmot o navýšení viacej ako 45 % zdrojov poľnohospodárom oproti minulosti. Nuž viete, keď vám niekto dával korunu a dá teraz dve koruny, tak zvýšil vám to o 100 %. Ale kto dá 100 korún a pridá len 1 korunu, tak zvýši to len o 1 %. Neviem, do ktorej skupiny by ste chceli byť zaradení, či do tej prvej, ktorým sa tam zvýšilo o 100 %, alebo do tej druhej, ktorým sa tam zvýšilo síce len o 1 %, ale ktorí budú mať 101 korún. Viete, tak je to. Nuž kto nedáva nič, dáva aspoň niečo, a kto dáva niečo, dáva teraz toľko, aby úroveň neklesala, ale zvýšila sa. To sa však nedotýka poľnohospodárov v Slovenskej republike, ale v susedných partnerských krajinách. Naše poľnohospodárstvo aj napriek týmto ľudským neprajnostiam a živelným pohromám má ešte stále akú-takú silu, vážia si ho aj v zahraničí aj niektorí podnikatelia, ktorí budú budúcimi, ale sú aj dnešnými partnermi v spoločnej Európe. Majú konkurenčné obavy.

Najväčšie obavy však majú samotní poľnohospodári, keď počúvajú arogantné vyjadrenie na svoju adresu od niektorých členov vlády s priezviskom, ktoré má tiež poľnohospodársky základ. O takýchto postojoch však nemienim hovoriť, lebo si nezaslúžia väčšiu pozornosť, ako je skutočný význam uvedeného hlodavca v poľnohospodárstve ako celku.

Slovenské poľnohospodárstvo v medzinárodnej konkurencii meranej podielom na hrubom domácom produkte, ako sa uvádza v správe, má slušnú pozíciu. V roku 2002 to bolo 4,16 %, čo predstavuje nárast oproti roku 2001 o 0,06 %. Susedné, taktiež prístupové krajiny tento podiel dosiahli vlani, napr. to bolo v Českej republike 3,7 %, v Maďarsku cez 3 %. Tento podiel sa však každý rok znižuje, čo je spôsobené tým, že neustále rastie ekonomika v štáte vnútornou spotrebou, ale aj v priemysle na rozdiel od stavebníctva. Toto všetko dosahuje naše poľnohospodárstvo pri podiele zamestnanosti na úrovni 6,2 %, čo dosahuje aj Maďarsko, Česko ju má ešte nižšiu, 4,8 %, ale Slovinsko ešte ju má 9,1 % a Poľsko ju má až 19,3 %. Slovenskí poľnohospodári musia dosahovať tieto výsledky, keď majú najnižšie mzdy v našom národnom hospodárstve. Na priemer v štáte za rok 2002 je to len 10 478 korún. Čiže v parite na priemer odvetví hospodárstva to predstavuje len 73,7 %. Táto parita predstavovala 76 % ešte v roku 2001, 85 % v roku 1993, ale v roku 1989 to bolo 106,8 %.

Slovenskí poľnohospodári sú nútení vyrábať nielen za nízkeho priameho ohodnotenia svojej pracovnej sily, možno by pritiahli aj japonské automobilky, ale aj za neustáleho poklesu investičnej vybavenosti svojich hospodárstiev novou technikou a technológiou. Toto zaostávanie zreteľne pociťujú aj potravinári. Nakoniec sa to prejavilo aj v posledných rokovaniach s Európskou úniou, hlavne čo sa týka mäsového priemyslu, čo môže potvrdiť aj pán minister.

Opotrebovanosť majetku na výške 50,2 % a hodnota majetku tak potrebná pre bankové záruky klesla od roku 1997 o 25 mld. Ako by asi vyrábal slovenský Volkswagen, keby mal 79 % strojov za hranicou odpisovania? U poľnohospodárov je to na 12 rokov. Ako by vyšetrovali naši lekári pacientov, keby mali 80 % prístrojov 10 rokov po životnosti? Pýtam sa pána ministra Zajaca. Čo môže vtedy závidieť našim poľnohospodárom? Iba tie kapustové listy, čo ostávajú po zbere na poliach. Opačne sa pýtam: Nebolo by potrebné viacej pomôcť pri daňových zákonoch? Pýtam sa to aj vás, vážení poslanci, z vládnej koalície.

Dovoľte mi, aby som sa zaoberal aj ďalšími parametrami konkurencieschopnosti poľnohospodárstva či už na báze našich výrobkov alebo cenovými reláciami a, samozrejme, aj parametrami intenzifikácie, lebo v konečnom dôsledku taktiež závisia nielen od produktivity práce, ale i od vyrovnávania dotačných faktorov na úroveň podmienok všetkých, ktorí budú v spoločnom trhu v Európe pôsobiť. Súhlasím s hodnotením vývoja konkurencieschopnosti našich cien v porovnaní s cenami niektorých štátov v Európskej únii, kde sa zatiaľ nekopírujú vplyvy rovnakých podmienok, lebo ony rovnaké ozaj nie sú. Najviac je cítiť priepastný rozdiel v platobnej čiže kúpnej sile nášho obyvateľstva, a to nielen v porovnaní s obyvateľmi v Európskej únii, ale aj obyvateľmi susedných štátov V-4.

Je pohoršujúce, keď niektorí experti vo vláde, ale aj pri nej odôvodňujú občanom zvyšovanie cien nákladov, teda aj vstupov do výroby a do domácnosti tým, že ešte aj tak nemáme európsku úroveň, ale jedným dychom nepovedia, kde je naša úroveň pri platoch alebo iných príjmoch. Aká je porovnateľnosť, keď ceny vstupov oproti roku 1990 vzrástli v krajinách Európskej únie len o 21 %, ale v Slovenskej republike o 286 %, v Česku o 241%? Porovnajte si to s rastom cien príjmov v týchto krajinách. Veď len v Česku nás predbehli v priemere v národnom hospodárstve za posledné štyri roky o 40 %. Pritom v porovnaní s rastom cien produktov napr. rastlinnej výroby je relácia taká, že kým u nás rástli ceny o 52 %, v Čechách to bolo o 75 %, v Maďarsku to bolo o 97 %, ale v Európskej únii to bolo len o 14,4 %, lebo sú aj tak vysoké. Zároveň ceny živočíšnych produktov rástli v Slovenskej republike o 85 %, v Čechách o 22 %, v Maďarsku o 318 %. Potom parita medzi rastom cien vstupov a rastom cien produktov sa dosiahla od roku 1990 v Slovenskej republike 48 %, v Českej republike 42 %, v Maďarsku 70 %, ale v Európskej únii 86 - 88 %. K tomuto vývoju je potom zákonite aj rovnaký vývoj intenzifikačných vkladov do pôdy alebo do úžitkovosti zvierat. Preto sa v Slovenskej republike dosahuje najnižšia úroveň hnojenia. Napr. v prepočte na čisté živiny je táto úroveň len 38,8 %, kým v Čechách je to 58,4 %, v Maďarsku 67 %, v Poľsku 68 % a v Slovinsku 121 %.

Keď si tento stav dáme do súvisu s dotačnou podporou, tak naša konkurencieschopnosť vyzerá tak, že keď naša vláda pridá z domácich rozpočtových zdrojov aj 55 % na priame platby, nedosiahneme úroveň, ktorú dosahujú okolité štáty najmä v produkčnosti, ani za 5 rokov. Veď si porovnajme, Slovensko dosiahlo v úrodách obilovín v porovnaní s krajinami EÚ v roku 2002 len 68,4-percentnú úroveň, úroveň je v kukurici 58-percentná, v cukrovej repe 72-percentná, v zemiakoch 52-percentná, v repke olejnej 70-percentná a strukovinách 80-percentná, v dojivosti na kravu a rok 82,9-percentná, v Čechách je to 87,4 %, a v znáške vajec len 75-percentná.

V tomto kontexte dovoľte uviesť aj paritu dotačnej úrovne voči krajinám, na ktoré nás zameriava aj pán Ivan Mikloš, minister financií. Podpora slovenského poľnohospodárstva vyjadrená ekvivalentom produkčných subvencií podľa metodiky OECD je výrazne nižšia ako v Európskej únii alebo v krajinách CEFTA. Po Poľsku máme najnižšiu produkčnú subvenčnú podporu, 21 %, kým je to v Čechách 28 %, v Maďarsku 29 %, v Poľsku 14 %, v USA 18 %, v Kanade 20 %, v Nórsku 51 % a vo Švajčiarsku je to 75 %. Priemer štátov EÚ je tu 36 %. Ak sa tieto percentuálne podiely premenia na absolútne čísla vyjadrením dolárov na hektár poľnohospodárskej pôdy, tak je to v Spojených štátoch amerických 215 dolárov, v Kanade 330 dolárov, v Nórsku 2 755 dolárov, vo Švajčiarsku 3 497 dolárov, v krajinách EÚ priemerne 817 dolárov a u našich najbližších susedov, a to v Čechách 277 dolárov, v Maďarsku 307 dolárov, v Poľsku 130 dolárov a u nás 158 dolárov.

V subvenčnej podpore na trhové ceny sme však absolútne najhoršia krajina na svetových trhoch. Kým podporujú svoje výrobky na trhu štáty v Európskej únii 57,4 % , Česko až 74,6 %, Maďarsko 60,5 %, Poliaci 68 %, tak na Slovensku je to len 35 %. Takto to vyzerá na jar, v lete, na jeseň aj v zime, pán minister zdravotníctva.

V ekvivalente produkčných subvencií sme sa ešte nedostali ani na úroveň rokov 1991 - 1993. Keď sa dostaneme na prijateľnú úroveň, to nie je len otázka subvenčnej podpory, ale aj umu a fortieľa našich poľnohospodárov. Predovšetkým však musia prežiť túto politickú nepriazeň, neskrachovať, ale hľadať vlastné ľudské zdroje, lebo parlamentný aj vládny mechanizmus zatiaľ zlyháva.

Plne preto podporujem návrhy opatrení, ktoré prijal Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a sú predložené na schválenie dnešnému plénu. Žiadam vás všetkých o ich podporu.

Úplne na záver by som chcel upriamiť pozornosť cteného auditória na posledné hlásenie ÚKSÚP-u, kde v poslednej signalizačnej správe, a tu upriamujem na to pozornosť aj pána ministra, upozorňuje na výskyt nových škodcov, hlavne na istý druh hlodavca a jeho zmenené správanie. Je to zajac s náturou vlka preoblečeného za človeka so sklonom ku kanibalizmu. Môže to predstavovať ale skutočne nepredvídateľné nebezpečenstvo aj pre budúce generácie, a to nielen pre poľnohospodárov, kolegovia. Nákaza sa šíri, počuli ste to zo správy, že kto všetko už sem sa vyjadruje. Našťastie veľmi rýchlo sa našiel aj liek a nestojí to veľa, skoro nič, ctené auditórium, len trochu sebazaprenia, aby sme v budúcnosti hovorili len k tomu, čomu aj rozumieme. Viete, keď niekto dokáže vymenovať štyri ročné obdobia, to ešte neznamená, že je už odborníkom na poľnohospodárstvo. A nebude to také jednoduché ani na jar, ani v lete, ani na jeseň, ale ani v zime. Ďakujem vám za trpezlivosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcel všetkých poprosiť, moje slová aby si vysvetlili, tak ako ich chcem povedať, aj poprosiť ctených hostí, ktorí zastupujú túto oblasť na balkóne, aby ich nebrali osobne. Lenže trikrát spomenul pán poslanec Karlin, raz priamo a raz skryto, člena vlády, ktorý sa istým spôsobom vyjadril k peniazom, ktoré by mali ísť do tohto sektora. Ja sa teda za ministra ospravedlňujem, že použil také výrazy, ale ja som sedel aj s ľuďmi z agrosektora a viem, ako aj oni používajú, keď sú rozčúlení, slová, čiže neodsudzoval by som ministra zdravotníctva za slová, skôr by som si uvedomil jeden fakt. Tak ako pán minister Simon a ďalší ľudia bojujú za financie pre agrosektor, tak minister zdravotníctva bojuje za peniaze pre zdravotníctvo. A keď, viete, nebudeme mať na oddlženie a bude taký stav, ako v zdravotníctve pretrváva, tak darmo aj niečo vypestujeme, tak jednoducho tie potraviny alebo to, čo ide z pôdy, nebude mať kto jesť. Čiže to hovorím, len aby som ozrejmil postoje ministra zdravotníctva v tomto smere. A prosím všetkých ctených diskutérov, aby už do Zajaca nerýpali. (Smiech v sále.) Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ja využijem tú príležitosť, že pán poslanec Karlin spomenul pána ministra zdravotníctva. Nuž, dámy a páni, to má principiálny rozmer. Ak konštatujeme, že v zdravotníctve je 28 mld. Sk, tak tých 28 mld. Sk zaplatia daňoví poplatníci Slovenskej republiky.

S tou stratou, ku ktorej dospejú slovenskí poľnohospodári prostredníctvom nesprávnej agrárnej politiky, sa musia vysporiadať podnikateľské subjekty samy na konto svojej životnej úrovne, na konto svojich ekonomických problémov.

Ale, dámy a páni, dovoľte mi ešte zabŕdnuť do dvoch oblastí, o ktorých hovoril pán poslanec Karlin.

Podpredseda vlády pre európsku integráciu konštatoval: "Mohli sme mať o nejaký červený bod menej, keby bol minister Simon v Kodani väčším diplomatom." Nuž je mi ľúto, že to hovorí podpredseda vlády. Rokovanie s Európskou komisiou nie je o diplomacii, je o podmienkach pre našich poľnohospodárov.

A, dámy a páni, Fischler povedal: "Poľnohospodárstvo v Európskej únii je jednou z oblastí, ktorým je venovaná mimoriadna pozornosť. Poľnohospodári sú spotrebiteľmi a daňovými poplatníkmi v Európskej únii považovaní za spoločensky záslužnú skupinu obyvateľov, ktorá ťažko pracuje a zaisťuje bezpečnosť stabilného potravinového zásobovania." Toto sú konštatovania veľkého reformátora spoločnej poľnohospodárskej politiky a šéfa Agrárnej komisie v Európskej únii. Takto by sme mali hodnotiť slovenských poľnohospodárov aj my tu v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Aj keď mi to nepatrí, pán poslanec Maxon, musím povedať, že súhlasím s vami. (Potlesk.)

Pán poslanec Karlin, nech sa páči, môžete reagovať.

G. Karlin, poslanec: Chcem reagovať a oceniť v prvom rade pána poslanca Lintnera, že sa zastal svojho kolegu.

Predpokladal som, že keď pán minister zdravotníctva ako hobby si zobral poľnohospodárstvo, že bude tu na rokovaní takejto vážnej správy. Ale keďže tu nie je, mrzí ma to, inak to isté by som hovoril ako dneska. Totiž je obrovský rozdiel medzi pánom Simonom a pánom Zajacom v tom, že pán Simon nikdy nechcel prostriedky od zdravotníctva na posilnenie svojho rezortu, kým pán Zajac dvakrát, raz neviem, kde to bolo, keď vymenoval ročné obdobia, a druhý raz cestou zvyšovania cien potravín. Tak to si vyprosím, aby takéto odporúčania dával do nášho rezortu, ibaže by prebral zodpovednosť za jeho riadenie. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

A zároveň vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime potom k hlasovaniu.

Nech sa páči, pán minister.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Bol som v priebehu rozpravy vyzvaný na niektoré reakcie, takže prednostne by som chcel na to reagovať.

Chcel by som na pripomienku pani poslankyne Tkáčovej, aby som podal správu, ako stojí osev poľnohospodárov, povedať že podľa plánu osevu pšenice sú osiate na výmere 328 000 ha, čo je 88 % plánovanej výmery osiatej na jeseň roku 2003. V oblasti jačmeňa máme splnené plány na úrovni 70,9 %, v oblasti raže, triticale a repky olejnej máme plnenie plánov nahlásené na 100 %, v prípade repky je to až 104 % osevu. Takže vyplatenie prostriedkov za sucho nijako neovplyvnilo osev, pretože nevychádza z rámca predchádzajúcich rokov. Chcel by som povedať, že ministerstvo riešilo tento problém s predstihom, a to takým spôsobom, že zabezpečilo na skladištné záložné listy na nákup a prefinancovanie obilia 1,8 mld. korún z komerčných bánk, ktoré poskytli poľnohospodárskemu sektoru, a ďalej predstihové čerpanie dotačných prostriedkov vo výške 1,6 mld. korún.

Na pripomienku pána Karlina, aká sa dá očakávať strata alebo hospodársky výsledok tohto roku, musím povedať, že jednoznačne na základe prvých analýz, ktoré sme vykonali a ktoré vykonal Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, táto strata sa dá približne odhadnúť na úrovni 1,2 mld. až 1,5 mld. Sk. Pritom musím povedať, že vo veľkej miere bude to vďaka vplyvom klimatických zmien. A chcel by som ešte raz podotknúť, že to je prvotný odhad.

Chcel by som povedať, pretože aj ja som postrehol pripomienku, že nebol som diplomatický, nech mi každý prepáči, keď hájim záujmy Slovenskej republiky v oblasti čerpania štrukturálnych fondov a nástojím na tých metódach a tých princípoch, ktoré pomôžu našim poľnohospodárom a agrárnemu sektoru čerpať prostriedky, pretože vychádzam z tých skúseností, ktoré som nadobudol pri spustení programu SAPARD a tie čísla jasne hovoria o tom, že v tejto oblasti som mal pravdu. A chcel by som len pokračovať v tom, aby čerpanie sektorového operačného programu a štrukturálnych fondov z Európskej únie pre tento sektor bolo minimálne na takej úrovni, ako sa ukazuje v programe SAPARD. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážené dámy a páni, chcem povedať, že si vážim ťažkú a náročnú prácu roľníkov, ktorá nepozná sviatky, piatky, soboty, nedele, dovolenky, poznám ju z vlastnej praxe.

Pán poslanec Hamerlik, keď som hovorila, že menej ľudí pracuje v poľnohospodárstve, je to trend aj v Európskej únii a ja som to hodnotila pozitívne, tým sa zvyšuje efektivita práce. A, prosím, nevytrhávajme z kontextu opatrenia, ktoré sme prijali v rámci iného zákona.

Postavenie poľnohospodárov nie je iba záležitosťou vlády a parlamentu, ale, chcem zdôrazniť, i samotných roľníkov a ich samosprávy. Ako poznamenali kolegovia, dajme postavenie roľníkom, ale aj učiteľom, vedcom, zdravotným sestrám a dosaďte si to ďalej. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k hlasovaniam k tým bodom, ktoré sme prerokovali buď dnes, alebo ešte minulý týždeň v piatok.

Predtým dám slovo pánovi poslancovi Hanzelovi s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja dávam procedurálny návrh, aby Národná rada svojím uznesením zaviazala ministra zdravotníctva, aby sa nepokúšal riadiť poľnohospodárstvo. Ďakujem. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, veľmi jemne, to nie je procedurálny návrh. Ak chcete také niečo, musíte podať návrh uznesenia. A ten sa musí prerokovať a tak ďalej. V poriadku, beriem to ako vtip.

Pristúpime k hlasovaniam, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne.

Najprv budeme hlasovať o

vládnom návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Pani spoločná spravodajkyňa Klára Sárközy, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. V rozprave vystúpilo osem poslancov, z ktorých siedmi podali pozmeňujúce návrhy.

Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Burian, ktorý žiada, aby snemovňa vrátila vládny návrh zákona na prepracovanie.