Trinásty deň rokovania

18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. novembra 2003 o 9.08 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram trinásty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 18. schôdze požiadali písomne poslanci Beňová, Cabaj, Danko, Dubovská, Jarjabek, Jasovský, Kolesár, Murgaš a Boris Zala. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Jozef Banáš a Robert Kaliňák.

Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej by som vás chcel informovať, že do programu 18. schôdze Národnej rady bol zaradený aj bod programu: informácia ministra školstva o riešení stavu porušovania zákona a Ústavy Slovenskej republiky o spoplatnení externého vysokoškolského štúdia a prijatých opatreniach ministerstva školstva voči fakultám, ktoré zákon obchádzajú prostredníctvom rôznych agentúr, resp. nadácií. Chcem vás informovať, že pán minister školstva mi oznámil, že v dňoch 10. a 12. novembra sa ako vedúci slovenskej delegácie zúčastní na rokovaní 21. zasadnutia Stálej konferencie európskych ministrov školstva v Aténach. V tejto súvislosti ma požiadal, aby sme tento bod, ktorý má on uviesť, mohli prerokovať v odpoludňajších hodinách dnešného dňa. Ja odporúčam, aby sme vyhoveli pánovi ministrovi školstva, aby sme tento bod prerokovali ako posledný bod programu rokovania 18. schôdze Národnej rady vzhľadom na okolnosti, ktoré som uviedol. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Áno. Ďakujem pekne.

Ďalej by som chcel navrhnúť, aby sme pokračovali v rokovaní prerokúvaním ďalších bodov programu, ktorým je najskôr návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite, a potom pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu a hlasovali o všetkých bodoch prerokovaných či už na schôdzi v piatok minulý týždeň alebo dnes do 11.00 hodiny. Páni poslanci, je súhlas s takýmto návrhom? Pán poslanec Mikloško nesúhlasí. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa... (Ruch v sále.) Pán poslanec Mikloško netrvá na hlasovaní, teda sťahuje svoj návrh.

Odporúčam, aby sme pokračovali teraz v rokovaní, tak ako som uviedol.

Pán minister pôdohospodárstva bude predkladateľom za vládu Slovenskej republiky troch ďalších nasledujúcich bodov programu, preto ho prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky ako prvý v poradí odôvodnil

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá iniciatívny návrh na ratifikáciu Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite.

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti je medzinárodný protokol, cieľom ktorého je prispievať k zabezpečeniu primeranej úrovne ochrany v oblasti bezpečnej prepravy, používania a iného nakladania so živými geneticky modifikovanými organizmami, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ochranu a trvalo udržateľné využite biologickej diverzity.

Protokol berie do úvahy aj riziká pre zdravie ľudí, a to s osobitným zreteľom na cezhraničný pohyb týchto organizmov v súlade s princípom predbežnej opatrnosti uvedeným v zásade č. 15 Deklarácie z Rio de Janeiro z Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji.

Slovenská republika sa aktívne zúčastňovala na príprave tohto protokolu, podpísala ho v Nairobi 24. mája 2000 a je pripravená plniť záväzky vyplývajúce z tohto protokolu.

Protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, na vykonanie ktorej je potrebný zákon.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vykonalo podrobnú analýzu princípov a záväzkov vyplývajúcich z Kartagenského protokolu a ich porovnania s platným právnym poriadkom a inými opatreniami v Slovenskej republike. Na základe výsledkov uvedenej analýzy možno konštatovať, že v Slovenskej republike sú vytvorené legislatívne, organizačné a inštitucionálne podmienky na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu a Slovenská republika je pripravená na jeho ratifikáciu. Protokol nadobudol platnosť 11. septembra 2003.

Prvá konferencia zmluvných strán sa bude konať vo februári budúceho roku. Na konferencii bude mať štatút členskej strany len tá delegácia, ktorá uloží ratifikačné listiny v sídle OSN 90 dní pred konaním konferencie. A to znamená do 20. novembra tohto roku. Všetky štáty Európskej únie a pristupujúce krajiny sa zaviazali, že tento termín stihnú aj jednotlivo, hoci Európska únia ako celok tento protokol ratifikovala už dávnejšie...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali pána ministra. Nech sa páči, pán minister.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Rokovacia skupina štátov Európskej únie tak bude mať šancu byť pri rokovaniach jednou z najsilnejších skupín.

Vážená Národná rada, dúfam, že svojím hlasovaním schválite ratifikáciu Kartagenského protokolu a podporíte návrh na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Prosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru pre životné prostredie Národnú radu informoval o výsledku rokovania, ako aj o odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu. Pán poslanec Muránsky, nech sa páči

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite (tlač 443) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 447 zo 6. novembra 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 67 zo dňa 7. novembra 2003 odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Zároveň gestorský výbor ako odporučil Národnej rade, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Muránskemu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou? Páni poslanci, nie je to tak.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem pánovi poslancovi Muránskemu.

Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky Národnej rade predniesol a odôvodnil

správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2003,

ktorú prerokúvame ako tlač 407.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme rozpravu o dvoch bodoch programu zlúčili, a to tak, že rozprava bude prebiehať tak, že poslanci sa môžu prihlásiť potom, ako pán minister uvedie druhú správu a spoločná spravodajkyňa poinformuje Národnú radu o výsledku prerokúvania vo výboroch o obidvoch správach. Potom bude nasledovať rozprava, kde sa môžu poslanci ľubovoľne slobodne prihlásiť do rozpravy k obidvom prerokúvaným bodom programu jednotlivo. Je súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? Ďakujem pekne.

Pán minister, prosím o prednesenie správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2003. Nech sa páči, máte slovo.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je to v poradí od roku 1993 už 11. správa, tzv. zelená správa, ktoré predkladá rezort pôdohospodárstva každoročne vláde a Národnej rade a po ich schválení aj širokej verejnosti.

Cieľom tohto materiálu je informovať o súčasnom stave agropotravinárskeho sektora a ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov, vývoji agropotravinárskeho trhu. Hodnotí sa v nej taktiež stav prístupového procesu rezortu do Európskej únie a harmonizácia agrárnej politiky.

Tak ako je to dokumentované v správe, v priebehu roka 2002 o. i. k pozitívam patrila aj skutočnosť, že bol dosiahnutý kladný hospodársky výsledok v celkovej výške 474 mil. korún, čo bolo ale o 6 % menej ako v roku 2001. Podiel počtu ziskových subjektov sa medziročne zvýšil a dosiahol 74 % u právnických osôb a 80 % u fyzických osôb. V zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami sa v roku 2002 stavilo dlhodobé prehlbovanie záporného salda, jeho medziročné zníženie o 1,7 mld. korún, resp. o 9 % vplyvom mierneho zníženia dovozu a zvýšenia vývozu o 7 %. Záporné saldo je však stále vysoké a predstavuje hodnotu 18,5 mld. korún. K negatívam patrilo podľa údajov Štatistického úradu to, že vývoj počtu hospodárskych zvierat v roku 2002 bol menej priaznivý ako v predchádzajúcich rokoch, klesol počet hovädzieho dobytka pod 37 000, dojných kráv o 13 200, prasníc o 13 000, oviec o 42 400. Obstarávacie investície síce medziročne vzrástli o 5,8 %, ale ovplyvnili znižovanie celkovej opotrebovanosti majetku v poľnohospodárstve len o 0,3 %. Najkritickejšia situácia je v strojoch pre rastlinnú výrobu, kde až 87 % sú stroje staršie ako 8 rokov, pričom starších ako12 rokov je 74 % týchto strojov. V živočíšnej výrobe je trocha priaznivejšia situácia. Tam je cirka 55 % strojov a zariadení starších ako 8 rokov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, upokojte sa. Nedá sa tak rokovať, že nepočuť ani to, čo hovorí pán minister. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Pod vplyvom ekonomickej situácie pretrváva tendencia relatívnej nízkej dôchodkovosti pracovníkov v poľnohospodárstve. Mzdová parita voči priemeru hospodárstva v Slovenskej republike sa medziročne zhoršila a dosiahla úroveň len 73,7 %. Rast priemernej mzdy vo výrobe potravín bol výraznejší ako v poľnohospodárstve o 8,4 %, ale nedosiahol priemerné tempo rastu v odvetví s ekonomicky silnou časťou. Výrobné podniky potravinárskeho priemyslu s počtom pracovníkov 20 a viac dosiahli zisk vo výške 1,6 mld. korún, čo bolo o 1,5 mld. viac ako v predchádzajúcom roku. Najlepšie z potravinárskeho priemyslu bol na tom cukrovarnícky priemysel, kde každý jeden podnik dosiahol zisk. Hospodárenie výrazne zhoršili podniky priemyslu mliekarského, pivovarníckeho, sladovníckeho, mraziarenského a rybného.

Záverom dovoľte, aby som sa vyjadril k prístupovému procesu k Európskej únii len strašne krátko, pretože táto téma bola v dostatočnej miere publikovaná v najaktuálnejších vývojoch v médiách, ale bola diskutovaná aj na pôde parlamentu. Iste viete, že tento proces bol dosť zanedbávaný do minulého roku, kde sme museli veľmi rýchlo naštartovať a pohnúť s prácou na budovaní inštitucionálneho rámca na prípravu na vstup do Európskej únie. Je to proces veľmi náročný, ale ja ako minister zodpovedný za tento rezort si túto skutočnosť uvedomujem a som presvedčený, že v tom tempe, ktoré sme nasadili, keď budeme pokračovať do mája budúceho roku, dajú sa všetky tie nedostatky, ktoré sú uvedené aj v hodnotiacej správe, odstrániť.

Pán predsedajúci, skončil som k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2003.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať a uviesť druhú správu, a to

správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2003,

a potom poprosím o slovo pani spravodajkyňu, ktorá aj k jednej, aj k druhej správe podá spravodajskú informáciu.

Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážená Národná rada, chcem povedať, že správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike na rok 2003 skôr hodnotí takisto ako predchádzajúci materiál vývojové tendencie a stav v roku 2002 a výhľadové tendencie na rok 2003 a 2004.

Chcel by som povedať, že výmera lesov predstavuje na Slovensku 2,008 mil. ha a táto výmera neustále rastie, za ostatných 25 rokov takmer o 5 %. Zásoby dreva predstavujú 423 mil. kubíkov a hektárová zásoba je viac ako 220 kubíkov dreva. Hodnota lesných pozemkov a lesných porastov na nich predstavovala v roku 2002 takmer 283 mld. Sk. Významná časť tohto majetku, takmer 43 %, je vo vlastníctve štátu. Vlastníkom sú obce takmer vo výške 10 %, cirkev vo výške 3 % a súkromné osoby vo výške 37 % z celkovej výmery lesov Slovenskej republiky. V roku 2002 bolo celkom vyťažených viac ako 6,2 mil. kubíkov dreva, ktorého spracovanie vytvára nie zanedbateľné pracovné príležitosti najmä v horských a podhorských oblastiach Slovenskej republiky. Upozorňujem však na to, že za ostatné tri roky dochádza v slovenských lesoch k preťažbám oproti únosom, a to od 6 % do 17 %, čo predstavuje cirka 1,8 mil. kubíkov. Evidentne sa totiž zvyšuje napätie medzi dosiahnutým výnosom vytvoreným vlastnou činnosťou a nákladmi, ktoré neboli eliminované ani prostriedkami vyčlenenými zo štátneho rozpočtu vo verejnom záujme na lesnícku činnosť. Lesné hospodárstvo však odviedlo v roku 2002 dane vo výške viac ako 1,2 mld. korún. Nemožno však zľahčovať ani úlohu štátu pri úhradách majetkovej ujmy vlastníkov a tých, čo obhospodarujú lesy, ktorá im zo zákona patrí a každoročne predstavuje dlh štátu vo výške cirka 920 mil. korún. Tento nárok vyplýva zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane krajiny a prírody. To však bezprostredne súvisí s využívaním hospodárskeho potenciálu lesov na Slovensku, kde sa neustále znižuje výmera hospodárskych lesov, ktoré dneska predstavujú len 66 % z celkovej výmery lesov.

Nie náhodou opakovane zvýrazňujem, že výmera osobitne chránenej prírody tvorí z územia republiky 23 % a z rozlohy lesného pôdneho fondu 43 %. Preto si myslím, že by bolo dobré prijať moratórium na vyhlasovanie ďalších chránených území na lesnom pôdnom fonde. To všetko má a môže mať výrazný vplyv na výsledok hospodárskej činnosti subjektov hospodáriacich na lesnom pôdnom fonde.

Vysoký podiel živej práce, ale aj režijné náklady najmä v štátnom podniku Lesy naznačujú, že zmena v organizácii správy lesného majetku štátu je nevyhnutnosťou. To však už súvisí s opatreniami, ktoré má vláda posúdiť a schváliť. Rozsah a zámery navrhovaných opatrení sú dané nielen medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, sú tu aj ale úlohy, ktoré je potrebné plniť v predvstupovom období, ako aj opatrenia, ktorými sa postupne realizuje programové vyhlásenie vlády.

Pre úplnosť uvádzam, že predkladaná správa bola vcelku pozitívne hodnotená pri jej prerokovaní v Rade hospodárskej a sociálnej dohody i na rokovaní vlády.

Pán predseda, skončil som, ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím teraz poverenú členku výboru pre pôdohospodárstvo pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, aby ako spravodajkyňa informovala Národnú radu o prerokovaní týchto dvoch správ vo výboroch. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám za gestorský výbor predložila spoločné správy o priebehu rokovania o zelenej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003.

Všetky výbory, ktorým bola správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2003 pridelená na prerokovanie, správu prerokovali v určenej lehote s týmto výsledkom.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade po prvé, vziať správu na vedomie a po druhé, zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 251 z 12. júla 1993 ku Koncepcii a zásadám poľnohospodárskej politiky s tým, že uvedenou problematikou sa bude zaoberať každoročne len gestorský výbor, nakoľko uvedená správa má nadväznosť na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva. Pre úplnosť uvádzam, že predmetné uznesenie ukladá plénu Národnej rady zaoberať sa zelenou správou.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil plénu Národnej rady správu vziať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu vzal na vedomie s tým, že navrhol Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky o opatrenia, tak ako sú uvedené v spoločnej tlači 407a, a odporučil Národnej rade správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2003 vziať na vedomie vrátane uvedených úloh.

Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov.

Gestorský výbor schválil návrh uznesenia, ktorý máte v tlači.

Gestorský výbor ma poveril predložiť správu na tejto schôdzi.

Toľko k spoločnej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2003.

Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 408).

Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

Výbor pre financie, rozpočet a menu správu odporučil vziať na vedomie. A takisto odporučil zrušiť uznesenie č. 251 z 12. júla 1993, ako som už uviedla pri predchádzajúcej spoločnej správe.

Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

Výbor pre pôdohospodárstvo správu vzal na vedomie a takisto ju odporučil Národnej rade vziať na vedomie.

Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov Národnej rady k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003.

Gestorský výbor schválil návrh uznesenia, ktorý je súčasťou tlače 408.

Gestorský výbor ma poveril predložiť a predniesť správu vrátane uznesenia na tejto schôdzi.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2003 pán poslanec Maxon, predseda výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k týmto dvom bodom.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tzv. zelenej správe o stave poľnohospodárstva v Slovenskej republike i vo väzbe na to, čo bolo povedané v spoločnej správe, i vo väzbe na aktuálnu situáciu, ktorá v poľnohospodárstve je.

Dámy a páni, celkom úvodom by som chcel poďakovať všetkým vám, a aj výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorí prejavili ochotu riešiť problémy v poľnohospodárstve. To moje poďakovanie patrí i vo väzbe na uznesenie, ktoré sme prijali 25. apríla tohto roku v súvislosti s petíciou poľnohospodárov Slovenskej republiky. Len na spoločné osvieženie pamäti by som chcel zdôrazniť, že túto petíciu podpísalo viac ako 103 000 občanov Slovenskej republiky. Nepochybne jej obsah poznáte a určite poznáte aj uznesenie, ktoré sme spoločne toho 25. apríla prijali. Túto skutočnosť zdôrazňujem preto, že vo svojom vystúpení s vaším dovolením sa k obsahu tejto petície a k schválenému uzneseniu ešte vrátim.

Ak som teda konštatoval, že moje poďakovanie patrí aj výboru pre financie, rozpočet a menu, tak súčasne mi dovoľte, aby som vyjadril takú vlažnú kritiku k tomu uzneseniu, ktoré výbor pre financie, rozpočet a menu prijal v súvislosti s odporučením, aby bolo zrušené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, na základe ktorého by mal zelenú správu prerokovávať len výbor, ktorý je gestorsky určený, to znamená výbor pre pôdohospodárstvo. Chcel by som zdôrazniť, že toto uznesenie je síce dôležité, ale z hľadiska právneho postavenia a povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky by zásadne náš postup nemalo ovplyvňovať, pretože naša povinnosť prerokovať zelenú správu vyplýva z § 9 zákona č. 240/1998 Z. z., v ktorom sa hovorí, že vláda každoročne predloží správu o poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorú predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie. Takže z tohto pohľadu by som chcel zdôrazniť, že to uznesenie výboru pre financie, rozpočet a menu nie je možné považovať za opodstatnené, pretože nie je v súlade so zákonom o poľnohospodárstve. Ja túto skutočnosť zdôrazňujem aj preto, že závažnosť odvetvia, ktoré pojednáva o situácii v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve, je podľa môjho názoru natoľko dôležitá a aj z hľadiska prístupového procesu natoľko prioritná, že by Národná rada Slovenskej republiky mala tejto problematike venovať primeranú pozornosť.

V súvislosti s tým, čo som povedal vo väzbe na poďakovanie poslancom Národnej rady, ktorí hľadali spôsob, ako riešiť problematiku v poľnohospodárstve, by som chcel poďakovať aj členom pôdohospodárskeho výboru za ochotu a podporu riešiť ten stav, ktorý v poľnohospodárstve v tomto období je.

V súvislosti s týmto ale, ak dovolíte, by som chcel konštatovať, že ma veľmi znepokojujú niektoré vyjadrenia vládnych predstaviteľov na adresu požiadaviek, chcem zdôrazniť, oprávnených požiadaviek slovenských poľnohospodárov. Ak si zrekapitulujeme tie vyjadrenia ministra zdravotníctva v súvislosti s požiadavkou slovenských poľnohospodárov na kompenzáciu škôd, ktoré vznikli v dôsledku sucha, treba jednoznačne konštatovať, že toto jeho vyjadrenie nebolo ani odborné, ani kompetentné a už vôbec nie slušné voči poľnohospodárom Slovenskej republiky. Rovnako k tejto rétorike sa pridáva i minister financií Slovenskej republiky pán Mikloš. A pre mňa bolo veľmi zarmucujúce, keď som mal možnosť počuť konštatovanie predsedu vlády Slovenskej republiky, že už aj tých 50 % doplatku je dosť na ten hnoj, ktorý poľnohospodári vyrábajú. Ja chcem vysloviť presvedčenie, že to boli verbálne prešľapy vysokých ústavných činiteľov a že po bližšom sa oboznámení s touto problematikou naozaj budú k tomuto rezortu aj vo väzbe na dnešné naše rokovanie postupovať podstatne zodpovednejšie a kvalifikovanejšie.

Dámy a páni, v súvislosti s tým ako sa zľahčuje problematika poľnohospodárstva, by som chcel uviesť, že Slovenská republika má približne 2,4 mil. hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho asi 1,4 mil. je ornej pôdy, hovorím v hrubých číslach. Podiel na hrubom domácom produkte slovenského poľnohospodárstva podľa posledných štatistických údajov predstavuje 5,2 % a podiel agrárneho sektora na zamestnanosti je zhruba 6,5 %. Prečo tieto údaje uvádzam a prečo ich chcem významným spôsobom zdôrazniť? No predovšetkým preto, že vo väzbe na tieto údaje Štatistického úradu potom nasledujú kvalifikované prepočty predovšetkým odborníkov zaoberajúcich sa problematikou poľnohospodárstva a odborných kapacít. A medzi tieto odborné kapacity by som chcel zaradiť aj Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

Ak berieme do úvahy tieto štatistické čísla, že na hrubom domácom produkte sa slovenský agrosektor podieľa približne 5,2 %, tak potom ten kvalifikovaný prepočet jasne naznačuje, že celkový podiel po zarátaní oblasti služieb, po zarátaní oblasti vstupov, po zarátaní časti obchodu, ktorý súvisí predovšetkým s agrárnymi produktmi, podiel hrubého domáceho produktu agrárneho sektora vrátane tých oblastí, ktoré som vymenoval, predstavuje 20 až 25 % hrubého domáceho produktu. To už je údaj, ktorý naozaj nie je zanedbateľný. A chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, pri rozhodovaní o poľnohospodárstve aby sme mali na zreteli predovšetkým túto oblasť. Ak celá oblasť agrárneho sektora vstupuje do tvorby hrubého domáceho produktu 20 až 25 %, tak je to odvetvie, ktorému treba venovať naozaj veľmi významnú pozornosť predovšetkým v oblasti finalizácie prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Vážené dámy a páni, ak som teda konštatoval, že tejto problematike treba venovať mimoriadne veľkú pozornosť, tak by som chcel zdôrazniť postoj vlády Slovenskej republiky a riešenie problematiky slovenského poľnohospodárstva vo väzbe na už tu spomínané uznesenie z 25. apríla 2003 k petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek.

Určite si spomínate, že Národná rada Slovenskej republiky po istom procedurálnom pochybení alebo istých procedurálnych prieťahoch, kde bol teda na vyhodnotenie petície určený výbor pre pôdohospodárstvo, aj keď teda petícia bola adresovaná predsedovi Národnej rady, prijal to uznesenie a petíciu poľnohospodárov a potravinárov zobral na vedomie a požiadal vládu Slovenskej republiky v štátnych rozpočtoch Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006 dodržať objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky do výšky 50, 60 a 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie.

Po druhé, odporúčal zabezpečiť pre potreby intervenčnej poľnohospodárskej agentúry zdroje vo výške 800 mil. Sk, z toho 184 mil. korún prostredníctvom zrušenia viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a 250 mil. Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu.

Po tretie, týmto uznesením sme žiadali vládu zaviesť dočasné ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom hydiny zo zahraničia a požiadali sme preveriť, resp. analyzovať systém automatických licencií na dovoz hydiny a počet subjektov, ktoré hydinu dovážali.

Rovnako sme žiadali prostredníctvom Colného riaditeľstva preveriť colné a daňové úniky pri dovoze hydiny s dôrazom na prešetrenie uplatnenia dumpingových cien.

Prostredníctvom Štátnej veterinárnej správy a ÚKSÚP-u sme žiadali dôsledne aplikovať fytosanitárne a zooveterinárne opatrenia na úrovni štandardu Európskej únie.

A naostatok sme žiadali vypracovať a predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky a agrárnej politiky štátu so zameraním na podporu zvýšenia konkurencieschopnosti a obnovu prosperity poľnohospodárstva a potravinárstva.

Vážené dámy a páni, prečo som tejto problematike venoval takú pozornosť alebo prečo jej venujem takú pozornosť? Predovšetkým preto, že v tejto chvíli môžeme konštatovať, že je splnený len 6. bod, že v poslaneckých laviciach máme predloženú Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky. Všetky ostatné naše požiadavky buď to neboli akceptované, alebo boli akceptované naozaj len veľmi všeobecne a čiastočne.

Vo väzbe na tieto skutočnosti je aj stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ako rozhodujúceho subjektu v oblasti samosprávy poľnohospodárskej politiky a aj vyhlásenie Predstavenstva Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností v Slovenskej republike.

Vážené dámy a páni, ja pre to, aby som nepokúšal vašu trpezlivosť, nebudem ďalej robiť analýzu plnenia tohto uznesenia. Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu návrhu na doplnenie uznesenia k zelenej správe, ktorý predkladám. A ten návrh na doplnenie uznesenia v časti B/7 poviem ešte voľnejšie, teda budem parafrázovať. Ide o požiadavku voči vláde Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k petícii poľnohospodárov a potravinárov.

Považujem tento môj návrh na doplnenie uznesenia za veľmi dôležitý. Ak máme rešpektovať skutočnosť, že Slovenská republika je parlamentnou demokraciou a Národná rada Slovenskej republiky explicitne žiadala od vlády plnenie týchto spomínaných bodov, tak je úplne legitímne, aby sme sa uchádzali o informáciu, ako vláda Slovenskej republiky k naplneniu tohto uznesenia smerovala svoje kroky a ako tento problém mieni naďalej riešiť.

Vážené dámy a páni, chcel by som sa zmieniť ešte o niektorých ďalších kľúčových oblastiach, k riešeniu problémov poľnohospodárstva, aj vo väzbe na to, čo Národná rada prerokovala v predchádzajúcom období a čo má bezprostredný vplyv na stabilizáciu alebo v tomto období na zložitú situáciu v poľnohospodárskom sektore.

Za jednu z kľúčových vecí som považoval problematiku zdanenia podnikateľov na pôde.

Žiaľ, v tejto chvíli musím konštatovať, že niektoré vyhlásenia predstaviteľov vlády Slovenskej republiky sú zavádzajúce alebo priamo klamlivé, klamlivé predovšetkým preto, že predovšetkým minister financií, nakoniec aj predseda vlády Slovenskej republiky a v ostatnom čase aj minister hospodárstva Slovenskej republiky, ako som ho zachytil konštatovať, konštatoval, že všetkým podnikateľským subjektom v súvislosti s novým zákonom o dani z príjmu sa daňové zaťaženie znížilo. Dámy a páni, nie je to pravda. Agrárny sektor je postihnutý niekoľkonásobným zvýšením priamych daní, ak hovorím o dani z príjmu. Veľmi dobre viete, že podľa pôvodne platného zákona o dani z príjmu, podnikatelia hospodáriaci na pôde boli zdaňovaní 50 % zo základnej sadzby. Ak rešpektujeme v tomto období alebo v minulom týždni schválený zákon o dani z príjmu, tak slovenským poľnohospodárom sa zvyšuje daň z príjmu minimálne o 4 percentuálne body.

Ak konštatujem, že slovenskí poľnohospodári boli niekoľkokrát postihnutí, tak boli postihnutí aj oblasťou nepriamych daní. Veľmi dobre viete, že od 1. 1. bude platiť 19-percentná daň na základné potraviny. Zásadným spôsobom sa upravila spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív. Na jednej strane 19-percentná daň z pridanej hodnoty zásadným spôsobom komplikuje realizáciu poľnohospodárskych produktov slovenským poľnohospodárom, na druhej strane prostredníctvom spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív sa významným spôsobom zvyšuje oblasť nákladových vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.

V oblasti daňovej reformy alebo v oblasti nových daňových zákonov nebola ani naplnená aj sľúbená, aj požadovaná požiadavka, aby pri dani z nehnuteľností, teda dani z poľnohospodárskej pôdy, ktorá tvorí základný výrobný prostriedok, bola uplatnená nulová sadzba. Túto skutočnosť uvádzam predovšetkým preto, že veľmi často sa stretávame s tým, že Slovenská republika hľadá primerané podnikateľské prostredie alebo skoro rovnocenné podnikateľské prostredie s krajinami V-4. Tu by som chcel zdôrazniť, že napr. u nášho významného konkurenta v oblasti produkcie potravín z kandidátskych krajín a krajín V-4, v Maďarskej republike táto sadzba je nulová.

Rovnako napr. v novele zákona o cenách k 1. 1. 2004 sa ruší regulácia ceny mlieka. A dochádzame do veľmi zložitej situácie, že od 1. 1. budúceho roku do 1. 5. budúceho roku bude táto cena významným spôsobom alebo teda absolútne liberalizovaná. Vzhľadom na tie problémy, ktoré v súvislosti s kontraktáciou mlieka boli začiatkom tohto roku, táto novela podľa môjho názoru opäť negatívne postihuje slovenských poľnohospodárov, predovšetkým teda producentov mlieka, pričom treba zdôrazniť, že ešte do začiatku tohto roku práve u producentov mlieka bola stabilizovaná podnikateľská skupina, kde bola zabezpečená aspoň primeraná miera rentability, samozrejme, u tých výrobcov, ktorí vyrábali dostatočne efektívne.

Vážené dámy a páni, vo väzbe na zelenú správu za rok 2002 treba určite spomenúť aj budúce východiská pre agrárny sektor. A možno dať na pravú mieru opäť podľa môjho názoru veľmi skreslené a nepravdivé konštatovania predovšetkým ministra financií Slovenskej republiky. Chcel by som zdôrazniť, že ak dnes minister financií donekonečna konštatuje, že slovenskí poľnohospodári dostanú o 6,8 mld. Sk viac v roku 2004, ako to bolo v roku 2003, tak nie je to, prosím, pravda. Ak budeme brať do úvahy len slovenský rozpočet, tak slovenskí poľnohospodári dostanú v roku 2004 o 1,5 mld. Sk menej. Samozrejme, je potrebné do tohto objemu počítať aj prostriedky Európskeho spoločenstva, ktoré kvantifikujeme v sume asi 6,8 mld. Sk. Rovnako treba konštatovať, že slovenské poľnohospodárstvo a slovenský vidiek dostane aj 1,5 mld. Sk vrátane spolufinancovania. Potom súhrnne to vytvára priestor, aby slovenské poľnohospodárstvo, a podčiarkujem dvakrát, dámy a páni, vrátane rozvoja vidieka disponovalo čiastkou 19,8 mld. Sk, pričom treba zdôrazniť, že rozhodujúcu alebo významnú časť týchto prostriedkov bude možné čerpať len prostredníctvom projektov. V tomto období by už mala byť jasná metodika, ako v týchto projektoch bude potrebné postupovať.

Veľmi veľa sa diskutuje v súvislosti s pôvodne alebo zatiaľ navrhovaným doplatkom priamych platieb v rámci štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Určite ste informovaní, že v tomto období máme návrh, aby tento doplatok priamych platieb bol do úrovne 50 % krajín Európskej únie. Opäť, dámy a páni, sú to účelovo skresľujúce informácie. Ak minister financií tvrdí, že slovenskí poľnohospodári budú mať medziročne najväčší nárast prostriedkov pre agrárny sektor, na jednej strane treba konštatovať, že je to pravda, na druhej stane treba konštatovať, že predovšetkým po roku 1999 podpora agrárneho sektora na Slovensku mala stále klesajúcu tendenciu. Ak Maďarská republika, ak Poľská republika, ak Česká republika nemá medziročný nárast medzi rokmi 2003 až 2004 taký radikálny, tak je to jednoducho predovšetkým preto, že všetky tieto pristupujúce krajiny medziročne za posledné päťročné obdobie zásadným spôsobom zvyšovali objem prostriedkov do agrárneho sektora. Slovensko bolo absolútnou výnimkou, kde celkový objem prostriedkov, ktoré plynú do agrárneho sektora, významným spôsobom klesal.

Určite ste sa už mnohí oboznámili aj s tými základnými číslami, ktoré potom súvisia s priamym doplatkom. Poviem teda už len niekoľko údajov, pretože predpokladám, že o tejto problematike sa budeme baviť pri návrhu zákona o štátnom rozpočte. Spomeniem naozaj len veľmi hrubé čísla. Tie presnejšie budeme prezentovať potom pri zákone o štátnom rozpočte. Ale, dámy a páni, ak slovenskí poľnohospodári budú mať doplatok priamych platieb do výšky 50 %, tak tá podpora na jeden hektár bude pre slovenského farmára, pre slovenského agropodnikateľa oscilovať niekde okolo 4 000 Sk na hektár. Pri tejto skutočnosti treba zdôrazniť to, že priemerný farmár Európskej únie má tento doplatok 17 000 Sk. Je to absolútne priepastný rozdiel. Vláda Slovenskej republiky deklaruje, že už aj tých 50 % je ústretovosť voči slovenským poľnohospodárom. Vážené dámy a páni, ak spoločným úsilím potom pri prerokovávaní dosiahneme, v čo pevne verím, 55-percentný doplatok, tak ešte stále to nebude ústretovosť slovenskej vlády, ale predovšetkým to bude ústretovosť slovenských poľnohospodárov, že aj s tak veľkým finančným handicapom sú ochotní vstúpiť do konkurenčného liberalizovaného prostredia v oblasti agrárnej politiky budúcej Európskej únie.

Napriek tomu, že hodnotíme spoločne rok 2002, dovoľte mi opäť teda zabŕdnuť do aktuálnej situácie v súvislosti s mimoriadne nepriaznivými klimatickými podmienkami pre poľnohospodárstvo v tomto hospodárskom roku. Celkom úvodom mi dovoľte skonštatovať, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením schválila kompenzáciu poľnohospodárom v súvislosti s mimoriadnym suchom v tomto roku vo výške 400 mil. Sk. Napriek tomu, že toto rozhodnutie vlády bolo prijaté, myslím 25. októbra alebo niečo po 20. októbri, do dnešného dňa agropodnikatelia postihnutí suchom nedostali ešte ani korunu. Naopak, situácia sa stále komplikuje, stále sa hľadajú iné metodiky riešenia.

Chcel by som vám zdôrazniť a informovať vás o tom kľúčovom, čo sa v tejto oblasti udialo. Tie priame škody, ktoré boli vyčíslené vplyvom znížených úrod, kvantifikuje poľnohospodárska samospráva, teda Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností v objeme 2,1 mld. Sk. Súvisiace väčšie náklady so suchom , to znamená vyorávky, kvantifikuje poľnohospodárska samospráva v objeme 1 mld. Sk, cenové dopady sú kvantifikované v objeme asi 1,2 mld. Sk. Ak by sme vychádzali iba z priamych škôd zo sucha vplyvom znížených úrod, tak tie škody sú v rozsahu 2,1 mld. Sk. Pri diskusii o možnej kompenzácii poľnohospodárom v súvislosti s týmito škodami sa vyjadrilo ministerstvo financií o potrebe spoluúčasti poľnohospodárov minimálne vo výške 30 %, teda vláda podľa takéhoto vyjadrenia bola ochotná rokovať o objeme 70 % z 2,1 mld. Sk, čo je 1,7 mld. Ako som už avizoval, vláda ale svojím uznesením rozhodla, že táto kompenzácia bude vo výške 400 mil. Sk. Chcel by som zdôrazniť, že je to iba necelých 20 % z priamych škôd a iba necelých 10 % z celkových strát v agrárnom sektore. To je, vážené dámy, a páni dôvod na to, aby predovšetkým v období, keď máme stabilizovať toto odvetvie vo väzbe na 1. máj 2004, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky opätovne rokovať o kompenzácii škôd, ktoré poľnohospodári v tomto hospodárskom roku utrpeli.

Prečo zdôrazňujem aj ten prístupový proces a prečo zdôrazňujem neustále predovšetkým skupinu krajín V-4? Nuž, dámy a páni, predovšetkým preto, že štátny rozpočet Českej republiky nie je na tom o nič lepšie ako slovenský, nuž preto, že štátny rozpočet Maďarskej republiky nie je na tom o nič lepšie ako slovenský. A len pre vašu informáciu poviem, že kompenzácia škôd v Českej republike bola realizovaná vo výške 3,6 mld. CZK. Ak by sme tu predpokladali, že Slovenská republika z hľadiska produkčných kapacít a z hľadiska agrárneho podielu má asi 50 %, tak by to korešpondovalo s čiastkou približne 1,8 mld. Ešte raz opakujem, dámy a páni, Česká republika kompenzovala tento veľmi nepriaznivý rok poľnohospodárom v čiastke 3,6 mld. Sk. Čo je ale absolútne rozhodujúce a kľúčové, je to, že českí poľnohospodári tieto prostriedky dostali v čase, keď ich reálne potrebovali, to znamená v čase, keď zakladali úrodu v roku 2004.

Ja by som v tejto oblasti chcel zdôrazniť skutočnosť, že poľnohospodárska samospráva veľmi intenzívne podporuje ministra pôdohospodárstva v snažení dosiahnuť predsa len optimálnejšie odškodnenie týchto dopadov sucha a poľnohospodárska samospráva v tejto oblasti vždy podporovala ministra pôdohospodárstva. Myslím, že tomu tak nie je inak ani v tomto období, ten výsledok ale, o ktorom rozhodla vláda Slovenskej republiky, je pre poľnohospodársku verejnosť neakceptovateľný. A s istou dávkou kritiky treba podrobiť skutočnosť, že poľnohospodári do dnešného dňa z tých 400 mil. Sk nedostali zatiaľ ani korunu, čo vzhľadom na agrotechnické termíny, čo vzhľadom na disponibilné zdroje, ktoré poľnohospodári v tomto období majú aj vo väzbe na dosahované tržby za poľnohospodársku produkciu, je neakceptovateľné a z môjho pohľadu aj nepochopiteľné.

Dámy a páni v súvislosti s tým, čo som povedal, tak predkladám návrh na doplnenie uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2003, kde v časti B/8 Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu prehodnotiť rozhodnutie vlády Slovenskej republiky v oblasti kompenzácie priamych škôd vplyvom znížených úrod a zabezpečiť v revidovanom rozhodnutí prostriedky v objeme 1,3 mld. Sk.

Vážené dámy a páni, ja som prístupný, samozrejme, a, myslím si, aj poľnohospodárska verejnosť je prístupná k akýmkoľvek ďalším rokovaniam. A tú požiadavku 1,3 mld. Sk by som nepovažoval za explicitnú. Ale v každom prípade považujem za mimoriadne dôležité a kľúčové, aby sa vláda k prehodnoteniu svojho pôvodného uznesenia v každom prípade vrátila.

Dámy a páni, ak sa snažím hovoriť napriek tomu, že tá situácia je mimoriadne zložitá a komplikovaná, aj tie východiská pre rok 2004 sú naozaj veľmi traumatizujúce poľnohospodársku verejnosť, by som povedal, čiastočne ústretovo, chcem sa vyjadrovať takýmto spôsobom predovšetkým preto, aby som citlivo nastavil vaše uši na problematiku poľnohospodárstva, aby sme zbytočne nehľadali politické rozpory, aby sme sa zbytočne nedelili v tejto oblasti na koalíciu a opozíciu, aby bola z vašej strany ochota sa počúvať a aby sme spoločne vo väzbe na tú správu, ktorú sme si mali možnosť preštudovať, hľadali riešenia.

Vážené dámy a páni, prečo ja považujem za veľmi dôležité, aby sme aspoň jeden deň v roku správe o stave poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva venovali diskusiu v Národnej rade Slovenskej republiky? Nuž predovšetkým preto, že musíme vychádzať z reálnych skutočností, aké sú v Európskej únii. Dámy a páni, 50 až 80 % spoločného rozpočtu Európskej únie ide na podporu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Ja v tejto chvíli nechcem konštatovať, že je to optimálne riešenie, ale toto riešenie vychádza zo spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Napriek tomu, že došlo k istým zmenám spoločnej poľnohospodárskej politiky, Európska únia do dnešného dňa nenašla optimálnejšie a lepšie riešenie.

A, dámy a páni, vo väzbe na spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie by som chcel povedať tri zásadné a kľúčové veci, ktoré pri všetkých rozhodovaniach o poľnohospodárstve by sme mali mať na zreteli.

Vážené dámy a páni, veľmi krátka rekapitulácia, čo bolo dôvodom vzniku spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii. Nuž predovšetkým to bolo zabezpečenie výživy obyvateľstva, po druhé to bolo dosiahnutie primeranej cenovej úrovne potravín pre obyvateľstvo, po tretie to bolo hľadanie cesty na zvýšenie produktivity v oblasti poľnohospodárstva, po štvrté to bola stabilizácia agrárnych trhov v Európskej únii a po piate to bolo zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov. To sú dôvody, prečo spoločná poľnohospodárska politika dnes má také parametre, aké má.

Ale, dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. A tým sa nikto netají a tým sa netají ani veľký reformátor spoločnej poľnohospodárskej politiky pán Fischler. Tie základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky do dnešného dňa nie sú zmenené a predpokladám, že ani nie je dôvod, aby menené boli.

Tými základnými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo zvýšiť poľnohospodársku produktivitu uvedením technického pokroku a zabezpečením racionálneho rozvoja poľnohospodárskej produkcie s optimálnym využitím výrobných faktorov, najmä živej práce. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa dvoma vetami pristavil pri tomto základnom cieli spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Slovenské poľnohospodárstvo napriek tým všetkým negatívam, napriek všetkým tým traumám, ktoré prekonalo, je odvetvím, kde došlo v ostatnom období k najzásadnejšiemu zvýšeniu produktivity práce. Takže napriek tomu, že Slovensko ešte nie je súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky, v tejto oblasti slovenskí poľnohospodári, slovenskí podnikatelia na pôde spravili zásadné reformné kroky dopredu. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že v produktivite práce nie sú ďalšie rezervy, zvyšovanie produktivity práce ale bolo významným spôsobom handicapované predovšetkým v rokoch 1999 - 2000, keď sa zásadným spôsobom znížili dotácie do technologickej inovácie,

Ale, dámy a páni, čo je druhým hlavným cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky? A tento cieľ akoby vláda Slovenskej republiky a niekedy aj Národná rada Slovenskej republiky nechcela mať na pamäti. Nie je to výmysel Miroslava Maxona, nie je to výmysel agrárnej loby, ktorá pôsobí v každej krajine, ale druhým základným cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečiť slušný životný štandard poľnohospodárskej komunity najmä zvýšením individuálnych príjmov osôb aktívnych v poľnohospodárstve. Ak som konštatoval, že v tej prvej oblasti slovenské poľnohospodárstvo dosiahlo významný pokrok, tak, dámy a páni, v tejto druhej oblasti je situácia dramatická. Slovenskí poľnohospodári sa už dlhodobo nachádzajú na posledných priečkach z hľadiska príjmových skupín. A štatistické údaje, ktoré boli zverejnené minulý týždeň v oblasti reálnych miezd, v oblasti nominálnych miezd, ukazujú, tak sektor poľnohospodárstva ani vo svojej tlačovej správe neuvádzali. No neuvádzali ho jednoducho preto, že tam tá situácia je dlhodobo naozaj veľmi vážna a veľmi nepriaznivá.

A opäť, dámy a páni, zacitujem zo základných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky v tretej oblasti, v ktorej sa často liberáli pôsobiaci aj tu v Národnej rade alebo teda tí ortodoxní liberáli usmievajú, niektorí teda túto skutočnosť nerešpektujú. Ale tým tretím cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečenie dostupnosti potravín za primerané ceny. Dámy a páni, v trhovom mechanizme Európskej únie je pod cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky a ako tretí bod táto skutočnosť. Z hľadiska celého trhového mechanizmu, z hľadiska potravinovej bezpečnosti, z hľadiska potravinovej dostatočnosti to Európska únia považuje za mimoriadne dôležitý prvok svojej agrárnej politiky. Ak som teda hovoril, že v tej prvej oblasti v produktivite práce tá situácia naozaj z hľadiska poľnohospodárskych manažérov podnikateľských subjektov smerovala významným spôsobom nahor a v tej druhej oblasti z hľadiska príjmov skupiny osôb, ktoré robia v poľnohospodárstve, tá situácia je veľmi zložitá, tak v oblasti dostupnosti potravín za primerané ceny tá situácia na Slovensku naozaj nie je dobrá. Ak za hodnotené štatistické obdobie v tomto roku konštatujeme, že miera inflácie sa pohybuje niekde okolo 9 %, ak konštatujeme rast spotrebiteľských cien prakticky všetkých základných životných potrieb, mám na mysli bývanie, mám na mysli elektrickú energiu, tak rast cien je dosť dramatický a podstatne ovplyvňuje mieru inflácie Slovenskej republiky.

Ak si zoberieme správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za prvý polrok, tak v tejto správe sa konštatuje, že realizačné ceny produktov poľnohospodárskej produkcie majú zásadný výrazný pokles a spotrebiteľské ceny poľnohospodárskych výrobkov rastú len minimálne nad nulovú hranicu. Čo tým chcem povedať? Jednoducho tým chcem povedať, že to, že miera inflácie na Slovensku má parametre 9 %, že miera inflácie nemá parametre dvojciferného čísla, je predovšetkým zásluhou poľnohospodárov, "zásluhou", dámy a páni, pretože rozhodujúce časti komodít, ktoré poľnohospodári realizovali v tomto období a aj na rozhraní rokov 2002 a 2003, im neuhrádzali ani objektívne vynaložené náklady.

Vážené dámy a páni, ja som sa snažil vás osloviť tými aktuálnymi problémami, ktoré v poľnohospodárstve sú, snažil som sa vám na niektorých porovnateľných údajoch vysvetliť, v akej situácii sa slovenské poľnohospodárstvo nachádza. Všetko to, čo som vám povedal, aj akým spôsobom som vám to povedal, smeruje k tomu, aby sme spoločne hľadali a našli ochotu tento stav významným spôsobom zlepšiť.

Vážené dámy a páni, za vašu pozornosť, ktorú ste venovali môjmu vystúpeniu, za vašu pozornosť, ktorú budeme venovať týmto problémom, vám ďakujem v mene pôdohospodárskeho výboru, ale dovoľte mi, aby som vám poďakoval predovšetkým v mene poľnohospodárskej samosprávy za budúce riešenie veľmi vážnej situácie, ktorá v poľnohospodárstve je.

Vo väzbe na to, aby sme sa optimálnejším spôsobom pohli dopredu, navrhujem aj doplnenie tých dvoch uznesení, ktoré som spoločnej spravodajkyni odovzdal. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)