B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Buriana, aby sme vrátili návrh zákona na prepracovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za návrh hlasovalo 49, proti 66, zdržali sa 4.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Musím na začiatku upozorniť, že v rozprave pani podpredsedníčka pani poslankyňa Martináková a pani poslankyňa Sárközy vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 3, 9, 13 a 30.
Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1, 2, 4 až 8, 10, 11, 14 až 29 a o bode 31 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh hlasovalo 125, hlasovania sa zdržal 1.
Konštatujem, že spomínané body Národná rada schválila.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za návrh 20, proti 67, zdržalo sa 37 poslancov.
Konštatujem, že tento bod sme neschválili.
K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie.
Najprv budeme hlasovať o bode 3. Odporúčanie gestorského výboru je tento bod schváliť, ale musím ako spravodajkyňa podotknúť, že boli podané pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú vládny návrh zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 21, proti 45, zdržalo sa 60 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neschválili.
K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o bode 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho, ale...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za návrh 7, proti 55, zdržalo sa 62 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že bod 9 zo spoločnej správy sme neschválili.
K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o bode 13 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za návrh 28, proti 43, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že ani bod 13 sme neschválili.
K. Sárközy, poslankyňa: Teraz dajte hlasovať o bode 30 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 30, proti 39, zdržalo sa 58 poslancov.
Konštatujem, že ani bod 30 zo spoločnej správy sme neschválili.
K. Sárközy, poslankyňa: To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli zo spoločnej správy.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.
Ako prvá vystúpila pani podpredsedníčka pani poslankyňa Martináková. Odporúčam hlasovať spoločne o všetkých jej pozmeňujúcich návrhoch.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pani podpredsedníčky Martinákovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 101, zdržalo sa 25 poslancov.
Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy sme schválili.
K. Sárközy, poslankyňa: V rozprave 2. pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa Sárközy, kde budeme hlasovať spolu o pozmeňujúcich návrhoch.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sárközy.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 119, proti 1, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada schválila pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sárközy.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Burian, kde boli spolu 3 pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zvlášť.
Najprv dajte hlasovať o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 1. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za 51, proti 19, zdržalo sa 56 poslancov.
Konštatujem, že 1. pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sme neschválili.
K. Sárközy, poslankyňa: Teraz dajte hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 127.
Konštatujem, že Národná rada schválila tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana.
K. Sárközy, poslankyňa: Dajte hlasovať o 3. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za 51, proti 16, hlasovania sa zdržalo 58.
Konštatujem, že 3. pozmeňujúci návrh pána poslanca sme neprijali.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rozprave podali pani poslankyňa Navrátilová a pán poslanec Madej. Dajte hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Navrátilovej a pána poslanca Madeja.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 126, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ako posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Černá s pozmeňujúcim návrhom. Dajte o ňom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Černej.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh 127, hlasovania sa zdržal 1.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme schválili.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli jednak zo spoločnej správy a jednak z rozpravy. Mám odporúčanie výboru prerokovať tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 88 poslancov, za návrh 77, hlasovania sa zdržali 4, nehlasovalo 7.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.
Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku?
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že snemovňa tento návrh zákona odporúča prijať s odporučením gestorského výboru schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 115 poslancov, za návrh 76, proti 34, hlasovania sa zdržali 3, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pánu ministrovi, ako aj pani spravodajkyni.
Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k
správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003 (tlač 434).
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Odporúčam teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy (tlač 434a). A tento návrh má dve časti. V prvej časti konštatujeme celkovú výšku príjmov, výdavkov, ako aj schodku štátneho rozpočtu za I. polrok 2003 tak v absolútnych, ako aj v relatívnych číslach a v druhej časti odporúčame Národnej rade schváliť a prijať, zobrať na vedomie túto správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok. Teraz odporúčam hlasovať o týchto návrhoch spoločne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. Nech sa páči.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 76, proti 1, zdržalo sa 49 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003.
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k
správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2003 (tlač 403).
Pán predseda výboru Farkas, nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Budeme hlasovať o tom, že Národná rada zoberie na vedomie túto správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2003.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh 75, proti 2, hlasovania sa zdržalo 50, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 2003.
Teraz pristúpime k hlasovaniam o návrhoch, ktoré sme prerokovali dnes.
Najprv budeme hlasovať o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite (tlač 443).
Pán spravodajca je Peter Muránsky. Nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
Chcem vás upozorniť, že na prijatie návrhu tohto uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená 76 poslancov.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 126, hlasovania sa zdržal 1.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.
Teraz prosím pani spravodajkyňu Jarmilu Tkáčovú, aby uvádzala jednotlivé hlasovania. Najprv budeme hlasovať o
správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2003 (tlač 407).
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Návrh uznesenia máte v tlači 407a.
V rozprave vystúpil pán poslanec Maxon a navrhol návrh uznesenia doplniť v bode B o 7. a 8. bod. Pán poslanec, chcete, aby sa hlasovalo o nich zvlášť alebo v rámci bodu B?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Osobitne o každom bode.
J. Tkáčová, poslankyňa: O tom 7. a 8. bode osobitne alebo o každom bode zvlášť?
M. Maxon, poslanec: Pri tých mojich pozmeňujúcich návrhoch navrhujem dať hlasovať o každom bode osobitne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: O každom bode osobitne. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Takže prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, najprv musíme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu, čo máte v návrhu uznesenia.
J. Tkáčová, poslankyňa: Dobre. A môžem navrhnúť...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, vy musíte navrhnúť spôsob hlasovania, ale zo spoločnej správy najprv.
J. Tkáčová, poslankyňa: Takže, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia v bodoch A aj C.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy týkajúcom sa bodov A aj C.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh 126, hlasovania sa zdržali 2.
Konštatujem, že návrh zo spoločnej správy pod bodom A aj C sme schválili.
Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode B, tých bodoch 1 až 6, ktoré sú predložené v návrhu uznesenia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zo spoločnej správy pod bodom B.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 83, proti nikto, zdržalo sa 41, nehlasovali 2. (Potlesk.)
Konštatujem, že aj bod B zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, ktorým žiada predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273. Prosím, dajte o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 89, proti 6, zdržalo sa 31, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Maxona sme schválili.
J. Tkáčová, poslankyňa: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, ktorým žiada vládu prehodnotiť rozhodnutie v oblasti kompenzácie priamych škôd vplyvom znížených úrod a zabezpečiť v revidovanom rozhodnutí prostriedky v objeme 1,3 mld. Sk.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 76, proti 4, hlasovania sa zdržalo 49. (Potlesk.)
Musím konštatovať alebo môžem konštatovať, že aj tento návrh pána poslanca Maxona bol prijatý.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Tkáčová, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o návrhu uznesenia ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Nech sa páči.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh 88, zdržalo sa 37, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada návrh tohto uznesenia schválila.
Budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia k
správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2003 (tlač 408).
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
J. Tkáčová, poslankyňa: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku, tak ako je predložený v spoločnej správe 408a.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 103 poslancov, hlasovania sa zdržalo 22, nehlasovali 4.
Konštatujem, že aj návrh tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ctená snemovňa schválila.
Ďakujem pekne.
Teraz by mala nasledovať informácia o stave a efektívnosti vynaložených finančných zdrojov na projekty riešenia problematiky Rómov za obdobie rokov 1999 až 2003. Podľa mojich informácií pán podpredseda vlády ešte je v nemocnici na určitom vyšetrení. Chcem sa vás opýtať, či by sme nemohli preto pristúpiť k prerokúvaniu ďalšieho návrhu. A to je návrh, ktorý sa týka tlače 378, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby. Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, aby sme začali prerokúvať tento bod programu. Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 378, spoločnú správu máte v tlači 378a.
Teraz prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o... (Ruch v sále.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, na chvíľočku vás preruším.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme venovali pozornosť tomuto bodu programu, prosím, ak máte nejaké diskusie, aby ste ich viedli mimo rokovacej sály, potrebujeme pokoj pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec, ale faktická poznámka má byť reakciou. Čiže máte procedurálny návrh, ak tomu dobre rozumiem? Pán poslanec, ja musím nechať dokončiť pána ministra. Potom sa vrátime k vášmu procedurálnemu návrhu. Ale faktická poznámka má svoj priestor podľa rokovacieho poriadku v istých presne vymedzených podmienkach.
Ale ja by som naozaj v tejto chvíli chcela veľmi dôrazne poprosiť, aby sme venovali pozornosť pri prerokúvaní tohto bodu programu, pretože potom dôjde naozaj k zbytočným stretom a situáciám, ak sa nebudeme počúvať a ak nebudeme dávať pozor. Prosím, ak nie sme schopní zachovať pokoj v rokovacej sále, preruším rokovanie a budeme s týmto bodom programu začínať o 14.00 hodine. (Hlasy z pléna.)
Ale, pán poslanec, vôbec nejde o to. Ja som sa ozvala kvôli tomu, že v rokovacej sále vládne obrovský ruch, nepokoj a neporiadok. Ozvala som sa preto, nie kvôli pánovi poslancovi Ficovi. A ja si myslím, že musíme tento zákon prerokúvať tak, aby sme sa počúvali a rozumeli si, pretože potom dochádza k zbytočným stretom.
Ak sme schopní zachovať pokoj v rokovacej sále, budeme pokračovať, ak nie sme toho schopní, preruším schôdzu do 14.00 hodiny.
Po krátkej porade s pánom predsedom parlamentu prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.
O 14.00 hodine začneme prerokúvať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.
(Prerušenie rokovania o 11.39 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.13 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Nech sa páči, pán minister Prokopovič, uveďte návrh zákona.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.
K novele predmetného zákona pristúpilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Ťažiskovými bodmi celého návrhu zákona sú ustanovenia, ktorými sa upravuje § 10, čím sa umožní vláde Slovenskej republiky doprivatizovať majetok podnikov s tzv. charakterom prirodzených monopolov. Pri úprave tohto paragrafu však bola zachovaná rozhodovacia právomoc vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti zámeru a postupu privatizácie s ohľadom na záujmy štátu. Vládny návrh zákona vytvára len právny rámec na prípadnú privatizáciu podnikov s charakterom prirodzených monopolov, a to hlavne zrušením tzv. blokačného ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., v ktorom sú vymenované podniky, v ktorých musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikanie v rozsahu minimálne 51 %.
Vypracovaním tejto novely sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj dôchodková reforma, na úspešné spustenie ktorej je potrebný nemalý objem finančných prostriedkov, ktorými štát v rozpočte nedisponuje. A tieto prostriedky sa dajú získať len doprivatizovaním majetku podnikov s charakterom prirodzených monopolov.
Vzhľadom na objem štátneho majetku, ktorý bude možné potenciálne privatizovať, ako aj z dôvodu zvýšenia dohľadu nad procesom privatizácie sa navrhuje pri podnikoch s charakterom prirodzených monopolov predĺžiť lehotu na podanie návrhu o určení neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva z 3 rokov na 10 rokov.
Ďalej sa návrhom zákona na základe doterajšej praxe upravujú niektoré ustanovenia tak, aby zo zákona jednoznačne vyplývali práva a povinnosti dotknutých subjektov. Ide tu najmä o upresnenie prechodu záväzkov nadobúdateľov privatizovaného majetku, ktorý je zabezpečený štátnou zárukou, ďalej, upresnenie postupu pri žiadostiach o udelenie výnimky z § 45.
Ďalej sa upravuje bezodplatný prevod bytových domov, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva hospodárstva, do vlastníctva obce, pričom obec je povinná zachovať účelové určenie nehnuteľnosti. Ide tu o štátny majetok podnikov, ktorý nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať. Majetok sa bude prevádzať zmluvne s vysporiadaním všetkých vzťahov medzi zainteresovanými subjektmi. K tomuto kroku vedie ministerstvo o. i. aj skutočnosť, že na správu takéhoto majetku je potrebné vynakladať pomerne značné finančné prostriedky, napr. na strážnu službu objektov, vykonávanie správy objektov, s tým spojené vymáhanie nájomného od neplatičov, vedenie súdnych sporov a podobne. A som presvedčený, že ministerstvo má plniť iné úlohy, ako som tu vymenoval.
Návrhom zákona sa tiež novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách. Ide o malú novelu súvisiacu s premenou Reštitučného investičného fondu, akciová spoločnosť, založeného fondom na Reštitučný otvorený podielový fond v súlade so zákonom č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, ktorým sa akcie nahradili podielovými listami.
Návrh zákona bol v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 464 zo 17. septembra 2003 prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Pripomienky legislatívnotechnického charakteru uplatnené odborom legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ako i ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce poslanecké návrhy a pripomienky k vládnemu návrhu zákona v mene predkladateľa akceptujeme.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu schválenia uvedeného návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády.
Teraz prosím pána poslanca Janiša, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby (tlač 378), Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podáva ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona (tlač 378) na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru a výboru pre verejnú správu. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, nasledovne.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v spoločnej správe.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokovali návrh zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v bodoch 1 až 8 časti IV tejto správy.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby, schváliť.
Súčasne výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril má právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som dostal do rozpravy 5 prihlášok a to sú za poslanecký klub Komunistickej strany pán poslanec Ondriaš, Smeru Robert Fico, HZDS Sergej Kozlík a ďalej sú prihlásení páni poslanci Fajnor a Kondrót.
Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom príspevku na faktoch ukážem, že privatizácia strategických podnikov mala negatívny vplyv a ich doprivatizácia bude mať opäť negatívny vplyv na rozvoj Slovenska.
O pár dní si budeme pripomínať už 14. výročie ekonomickej, politickej a duchovnej závislosti Slovenska od zahraničia, ktorá spôsobila úpadok veľkej časti slovenskej spoločnosti. Predpokladaný návrh zákona o doprivatizácii strategických podnikov je súčasťou tejto zahraničnej závislosti. Má ju viac upevniť a zabezpečiť jej dlhodobé trvanie. Má nahradiť naše štátne vlastníctvo kolonizačným vlastníctvom. Doprivatizáciou strategických podnikov stratíme ešte viac z našej ekonomickej suverenity, ktorá je úzko spojená s našou celkovou suverenitou. Ako uvádzajú fakty počas našej viac ako tisícročnej histórie, Slovensko bolo už odpradávna viac alebo menej kolonizované.
Poukázal by som na to citátom Michaela Parentiho, prednášateľa sociológie a politológie na Kalifornskej štátnej univerzite v USA: "Ľudia, ktorí pracovali až na smrť v baniach Karola Veľkého na začiatku IX. storočia v Európe, boli Slovania. Zotročenie Východoeurópanov bolo také časté a také dlhé, že pomenovanie Slovan sa stalo synonymom pre otroctvo. Skutočne, anglické slovo Slave (otrok = pozn. autora) je odvodené od slova Slovan, Slav. Východná Európa bola počiatočným zdrojom akumulácie kapitálu a v XVII. storočí sa už stala úplne závislou od západného spôsobu výroby."
Ekonomická a politická závislosť Slovenska od zahraničia je už tradičná. Vždy nám niekto na Slovensku vládol a vždy niekto mal sprivatizovaný náš majetok a vlastníci sa len menili. Napr. počas slovenského štátu stačilo len šesť rokov, aby podiel nemeckého kapitálu v slovenských spoločnostiach stúpol zo 4 % v roku 1938 na 51,6 %. Slovensko sa oddelilo od západoeurópskej závislosti len počas 40 rokov socializmu, čo bolo sprevádzané rozvojom priemyslu, poľnohospodárstva, kultúry a životnej úrovne. Po prevrate v roku 1989 aj zásluhou privatizácie sa Slovensko dostalo opäť pod zahraničný ekonomický a politický vplyv.
Budem to dokumentovať neskoršie faktmi, ale najskôr zacitujem zahraničných profesorov, ako oni charakterizujú privatizáciu a výsledky privatizácie v bývalom socialistickom bloku po roku 1989.
Zacitujem ešte raz Michaela Parentiho prednášateľa sociológie na Kalifornskej štátnej univerzite: "Len čo si kapitalizmus upevnil pozíciu vo východnej Európe a v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu, tvrdo pracoval, aby si tam zabezpečil dlhotrvajúci nový poriadok pľundrovania korporáciami, individuálnej chamtivosti, malých platov, nezmyselnej pop kultúry a ohraničenej volebnej demokracie, zabezpečil demontáž ľudového vlastníctva, produkcie a sociálnych programov, integroval tieto komunistické krajiny do globálneho kapitalistického systému vyvlastnením ich pôdy, pracovnej sily, prírodných zdrojov, trhu, aby ich mohol rýchlo transformovať medzi chudobné krajiny tretieho sveta. Všetko toto americké médiá vítali a oslavovali ako veľký pokrok humanity. Bývalé komunistické krajiny sa rekolonizujú západným kapitálom."
Budem citovať Chomského profesora lingvistiky na Cambridgeskej univerzite v USA: "Tzv. reformy, ktoré sa začali v bývalom Sovietskom zväze v roku 1985, boli úmyselne naprojektované vonkajšími a vnútornými poradcami pre ľudské práva a demokraciu tak, aby vrátili Sovietsky zväz na úroveň krajín tretieho sveta. Armády západných expertov prišli pomôcť týmto štátom v období prechodu písať zákony, ktoré pripravia cestu pre ekonomickú a politickú závislosť. Modelom pre postup vykorisťovania východnej Európy môže byť napr. Mexiko alebo Brazília."
Budem citovať Edwarda Hermana, profesora financií na Pensylvánskej univerzite v Spojených štátoch amerických: "Áno, "reformy" v Rusku, rýchla privatizácia ekonomiky a otvorenie dverí zahraničnému obchodu, investíciám a financiám bolo sprevádzané historicky unikátnym ekonomickým a sociálnym úpadkom, ktorý nemá obdobu v mierových časoch. Toto ožobráčilo väčšinu populácie a zaradilo Rusko medzi krajiny tretieho sveta."
Aby som necitoval len zahraničie, uvádzam citát Jána Chryzostoma kardinála Korca z júla 2001: "Nech by sme akceptovali akékoľvek zložitosti vývoja, tak dnes nie sme hospodársky ani tam, kde sme boli na sklonku osemdesiatych rokov."
Zacitujem bývalého ministra vnútra Ladislava Pittnera z júna 2000, ktorý uviedol: "Približne 100 mld. korún sa nelegálne pobralo zo Slovenska. A v našich bankách je zlých úverov, teda nesplácaných a bez reálnych záruk za 140 mld. korún."
Zacitujem z najlepších svetových organizácií.
Zacitujem zo správy Svetovej banky z roku 1999 o výsledkoch privatizácie v bývalých socialistických krajinách: "V roku 1989 okolo 14 mil. ľudí v socialistických krajinách strednej a východnej Európy žilo pod hranicou chudoby. V strede deväťdesiatych rokov, za 5 rokov kapitalizmu to bolo už 147 mil., každý tretí obyvateľ."
Zacitujem zo správy OSN z roku 1999 o privatizácii vo východnom bloku: "Zavedenie kapitalizmu v bývalých socialistických krajinách bolo doslova smrteľné pre 9,7 mil. ľudí, ktorí by teraz boli žili, keby sa tam kapitalizmus nezaviedol."
Pre zaujímavosť, len toto číslo zločinov kapitalizmu v bývalom socialistickom bloku za 8 rokov je 4,2-krát vyššie ako počet obetí stalinských gulagov počas 33 rokov. V prepočítaní na počet obetí za 1 rok kapitalizmus zabíja vo východnom bloku až 17-krát viac ako stalinské gulagy. To hovoria číslo zo správy OSN.
Ako privatizácia zmenila život detí. Opäť zacitujem zo štúdie Detského fondu (UNICEF) OSN z roku 1999: "Väčšine z odhadovaného počtu 150 mil. detí zo strednej a východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu sa po roku 1989 zhoršila životná úroveň. V strednej a východnej Európe sa znova objavila diftéria a tuberkulóza. Počet ľudí nakazených vírusom HIV sa zvýšil z 30 000 v roku 1995 na 270 000 v roku 1998. Medzi dospelými sa zvýšil počet alkoholikov, telesne a duševne chorých, narkomanov, čo malo vplyv na dezintegráciu rodín a vznik nového fenoménu, akým sú sociálne siroty."
Všetky tieto fakty jasne ukazujú, že po roku 1989 Slovensko a celý socialistický blok bol ekonomicky a politicky obsadený. Základom tohto stavu bola privatizácia podnikov vo všeľudovom vlastníctve a privatizácia strategických podnikov.
Vrátim sa k privatizácii. Základy na rozbehnutie veľkej privatizácie položila prvá Dzurindova vláda krátko po svojom nástupe v roku 1999. Urobila tak novelizáciou zákona o veľkej privatizácii a zrušením zákona o strategických podnikoch. Presne toto zahraniční privatizéri od vlády čakali a kvôli tomu ju aj podporovali vo voľbách 1998. Počas štyroch rokov prvej Dzurindovej vlády dosiahli príjmy z privatizácie štátneho majetku takmer 300 mld. korún, čo je viac ako ročný príjem štátneho rozpočtu. Paradoxne tento príjem nezlepšil situáciu v školstve, v zdravotníctve, dôchodkoch alebo v reálnych mzdách, nezabezpečil rozvoj Slovenska, skôr situáciu zhoršil. Paradoxne po privatizácii podnikov, keď sme dostali za ne stovky miliárd korún, musíme spoplatňovať školstvo a zdravotníctvo.
Ja by som chcel ukázať obrázky, aby som na číslach ukázal, ako sa zmenili niektoré hospodárske parametre Slovenska po privatizácii po roku 1989 a po privatizácii strategických podnikov. Na faktoch by som chcel ukázať, že privatizácia neprospieva Slovensku a Slovensku neprospeje ani doprivatizácia strategických podnikov. Ja by som prosil, ak je to možné... (Šum v sále.) Prosím vás, kúpili sme za drahé milióny zariadenia, aby sme mohli predvádzať odtiaľto aj obrázky. (Ruch v sále.) Prosím vás, páni poslanci, nie ste v kravíne, veď nehučte.
Na prvom obrázku by som chcel ukázať, že podiel súkromného sektora na hrubom domácom produkte v percentách začal stúpať v roku 1990 a v roku 1996 dosiahol 80 % a v súčasnosti ten podiel je okolo 90 %.
Na ďalšom obrázku by som chcel ukázať, ako vplývala privatizácia na produkciu nášho poľnohospodárstva. A bol by som nerád, keby moje vystúpenie vyznelo ako plošná kritika vládnych garnitúr, ktoré spravovali Slovensko po roku 1989. Rozhodne medzi nimi boli ľudia čestní a odborníci, ktorým išlo o záujmy Slovenska, ako aj ľudia nepoctiví, ktorým išlo len o osobný prospech. Chcel by som ukázať, že po roku 1948 produkcia v poľnohospodárstve začala stúpať a po roku 1989 nastal obrovský prepad poľnohospodárskej produkcie zásluhou privatizácie. V súčasnosti produkcia v poľnohospodárstve, to je tento bod, budem sa to snažiť naznačiť zelenou farbou, je v roku 1957, páni poslanci.
Toto je aj vaša robota. Keď som spočítal v stálych cenách z roku 1995, o koľko Slovensko prišlo len stratou poľnohospodárskej produkcie, a to počítam prípad, že po roku 1989 by produkcia už nestúpala, čo je veľmi nepravdepodobné, tak sme prišli do roku 2001 o 423 mld. korún. Ja by som vám chcel povedať, čo za tých 423 mld. korún by sa dalo postaviť, keby nenastal prevrat a nenastala privatizácia podnikov. Za tieto peniaze by sa dalo postaviť 144 nových národných divadiel, z ktorých vy neviete dokončiť ani jedno, dalo by sa postaviť metro v šiestich slovenských mestách, každé by malo 50 kilometrov a náklady by boli 2 mld. korún na kilometer, dalo by sa postaviť 600 kilometrov autostrády. Toto sú fakty, páni poslanci.
Na obrázku by som chcel ukázať, že Slovensko keď bolo napojené na západnú Európu pred rokom 1950, produkcia bola nízka, keď sme sa odpojili od západnej Európy, produkcia stúpala a opäť keď sme sa v roku 1990 napojili na západnú Európu, produkcia klesla.
Veľmi krátko poviem, aký mala vplyv privatizácia na Slovensku na produkciu mlieka. Produkcia mlieka na Slovensku stúpala, po roku 1950 a v roku 1989 dosiahla 2 mld. litrov ročne. Po privatizácii klesla na 1 mld. litrov ročne. A takúto sme dostali aj kvótu z Európskej únie. Strata len v mlieku je 9 mld. litrov.
Privatizácia sa prejavila aj na životnej úrovni. Dokumentoval by som to napr. na spotrebe masla. Produkcia masla stúpala počas socializmu na vyše 5 kg na obyvateľa a v súčasnosti klesla na asi 2,2 kg na obyvateľa. (Ruch v sále.)