Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belohorská bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, predovšetkým dnes dámy, a páni. Chcel by som sa v prvom rade veľmi pekne poďakovať za veľmi dobré a veľké množstvo kvalitných vylepšujúcich pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že k veľkej časti týchto návrhov z môjho pohľadu sa dá povedať áno a dajú sa považovať za návrhy, ktoré zlepšia tento zákon. Predovšetkým by som chcel oceniť a podporiť návrh pani podpredsedníčky Martinákovej, ktorým sa zvýši aktivačný a ochranný príspevok. A zároveň by som chcel zdôrazniť, že akceptovanie tohto návrhu, zvýšenie z 800 korún na 1 000 korún sa dá zrealizovať len vďaka tomu, že vďaka opatreniam, ktoré boli prijaté pred rokom po nástupe tejto vlády vyplývajúc zo správy, ktorú pán Blajsko spomínal, ale nespomínal práve to, kam ja smerujem, sa znížil výraznou mierou počet ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní.

A vďaka tomu je možné, a keďže prognóza tohto trendu je taká, že tento proces bude pokračovať, a to bola správa len za prvý polrok, takže už v druhom polroku očakávam, že budeme mať obdobné alebo ešte lepšie výsledky a v ďalšom roku ešte lepšie, môžeme bez ohrozenia rozpočtových príjmov v takomto rozsahu alebo bez ohrozenia rozpočtových výdavkov zvýšiť ochranný príspevok. Ale je to len a len vďaka tomu, že sociálna politika nastolená touto vládou prináša svoje reálne pozitívne výsledky, že znižuje počet ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní. A pokiaľ vytrváme pri tejto politike, touto cestou aj v budúcnosti budeme môcť kráčať.

Pán poslanec Blajsko veľmi rozsiahlym spôsobom analyzoval situáciu a názory na ňu. Ja sa s mnohými názormi môžem stotožniť. Určite sa môžem stotožniť s tou filozofiou, ktorá odznela aj v príspevku pani Belohorskej, že je lepšie podporovať a odstraňovať príčiny, ako riešiť následky. Ale práve tento zákon je na tom postavený. Práve takto je postavený aj zákon o rodinných prídavkoch, ktorý sme schválili, pretože tento zákon, filozofia tohto zákona je postavená na tom, že podporuje a oceňuje aktivitu, iniciatívu a motivuje k takémuto správaniu a oceňuje tých, ktorí takýmto spôsobom pristupujú k životu. A to práve vytvára predpoklady na to, aby ľudia vyšli zo sociálnej vylúčenosti, aby sa postavili na vlastné nohy, a to je, myslím si, dobrá sociálna politika a tú by som chcel presadzovať.

Priemerný dôchodok dnes je naozaj taký, že s ním nemôžeme byť veľmi spokojní a z hľadiska miery náhrady je menší ako 45 percent. To je pravda. Ale prijatý zákon, ktorý bol opätovne schválený snemovňou, ustanovuje mieru náhrady na 50 percent. Tak pýtam sa, je to horšie alebo lepšie, ako je súčasný stav, ako bolo v minulosti. Je to jednoznačne lepšie. To je ďalší dôkaz toho, že naša sociálna politika smeruje k zlepšovaniu stavu sociálnej situácie občana. Že nemáme žiadne zázračné patenty, ktoré zo dňa na deň spravia z tejto krajiny Kuvajt alebo inú prebohatú krajinu, to je samozrejmé.

Všetko musí ísť postupne, všetko musí ísť po krokoch, ale jednoznačne výsledky, ktoré som už spomínal, a ešte teraz k tomu pripočítam systematické znižovanie nezamestnanosti, ukazujú, že sme na tej správnej ceste. A keď z nej nezídeme, tak budeme z roka na rok alebo z mesiaca na mesiac v lepšej situácii z hľadiska sociálnej situácie našich občanov.

Boli tu spomínané ako príklad cesty, kadiaľ by sme nemali ísť. Aj bohaté krajiny, ako Spojené štáty americké, Veľká Británia, neviem či aj Austrália, ale aj tam majú za 22 rokov najnižšiu mieru nezamestnanosti, ale opäť len vďaka úplne racionálnym, zdravým a sedliackym rozumom naplnených rozhodnutí, o ktoré sa opiera aj naša filozofia. Ale to nie je žiadna ani ultraliberálnosť, ani niečo, čo je cudzie Slovensku, je to zdravý sedliacky rozum, podporiť aktivitu, oceniť aktivitu, dať ľuďom peniaze za to, že pracujú, nie za to, že nepracujú, a vteliť to do zákonov.

Zákon naozaj nemôže zmeniť sociálnu situáciu občanov, zákon môže zmeniť podmienky, za ktoré sa buď dostávajú do lepšej, alebo horšej situácie. A tento a celý rad ďalších zákonov, spomínaný prídavok na dieťa, ale aj reforma dôchodkového systému, vytvárajú nový systém, ktorý podporí to, aby bolo chudoby na Slovensku čoraz menej.

Na záver by som, pani poslankyňa Belohorská tak až emotívne sa snažila na mňa zapôsobiť. Ja len súhlasím s tým, že pozornosť tomu venujeme a môžem ju tiež uistiť, že nemyslím si, že by mňa bolo treba presviedčať, že mám brať či už vás, alebo kohokoľvek iného ako ženy za rovnocenné partnerky. V tom ja nemám najmenší problém a naopak, myslím si, že ste ženy rovnocenné partnerky nám mužom.

Môžem vás tiež uistiť, že veľmi pozorne myslíme predovšetkým na starších ľudí, aj zo keď správy o sociálnej situácii obyvateľstva vyplýva, že z hľadiska príjmov sú na tom omnoho horšie tí najmladší, mladé začínajúce rodiny, mladí začínajúci ľudia. Ale nijak nechcem znížiť vážnosť pozornosti, ktorú treba venovať starším ľuďom, ľuďom v dôchodku, ľuďom, ktorí celý život tvrdo pracovali a naozaj tak sú postavené aj myšlienky vtelené do tohto zákona, len pripomeniem, že človek, ktorý odpracuje 25 a viac rokov alebo odpracoval, má vyšší nárok na sociálnu dávku, pokiaľ je v hmotnej núdzi, ako ten, ktorý tak neurobil. A čím dlhšie odpracoval, pokiaľ bude prijatý pozmeňujúci návrh opäť pani poslankyne Martinákovej, tak s každým rokom sa tento príjem odpracovaným rokom ešte viac zvýši. Takže to je ďalší dôkaz toho, že na dôchodcov naozaj myslíme. A ja veľmi dobre poznám túto situáciu. Môj otec bol baník, 30 rokov odfáral, moji rodičia z manželkinej strany celý život tvrdo pracovali v družstve, veľmi dobre poznám túto situáciu a verte mi, že jej budem venovať veľkú pozornosť.

Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani spravodajkyňa, chcem sa spýtať, nechcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prerokúvaniu

správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003.

Správu vlády ste dostali ako tlač 434 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 434a.

Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Pán minister, prosím, aby ste správu uviedli.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2003. K 30. júnu rozpočtové príjmy dosiahli 100,9 miliardy korún, čo predstavuje 42,9 percenta ročného rozpočtu. Inkaso príjmov tak absolútne, ako aj z hľadiska časovej proporcionality negatívne ovplyvňuje najmä zaostávanie v plnení daňových príjmov, ktoré je o 1,5-percentného bodu nižšie než plnenie úhrnných príjmov. Z rozpočtovaného výnosu dane z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje najvýznamnejší daňový príjem štátneho rozpočtu, sa za pol roka vyinkasovalo len 36,2 percenta, na čom najväčší podiel má zmena systému pri uplatňovaní dane na vstupe, s ktorou sa pri tvorbe rozpočtu neuvažovalo a ktorej dopad odhadujeme až na 12,1 miliardy korún.

Riziko nenaplnenia ročného rozpočtu daňových, ale aj celkových príjmov bolo teda k 30. 6. vysoko reálne. Na elimináciu takéhoto rizika boli s účinnosťou od 1. augusta uskutočnené zmeny v daňovej legislatíve, s ktorými je spojené zvýšené tempo plnenia rozpočtových príjmov v zostávajúcom období roka. Výpadok rozpočtových príjmov by preto mal byť nižší než v správe uvádzaných 16,8 miliardy korún. A v súčasnosti ho kvantifikujeme na 11,9 miliardy korún. Výpadok daňových príjmov odhadovaný na zhruba 17,4 miliardy by totiž mohlo kompenzovať vyššie plnenie nedaňových príjmov a prijatých grantov a transferov v objeme spolu okolo 6 miliárd korún.

Výdavky štátneho rozpočtu dosiahli k 30. júnu 128,5 miliardy korún, čo predstavuje 44,1 percenta ročného rozpočtu. Aj čerpanie výdavkov je z časového hľadiska podproporcionálne a opticky vytvára určitú rezervu pre druhý polrok. Vo výdavkovej časti rozpočtu však evidujeme viaceré problémy konkrétne uvedené v správe, ktoré môžu ovplyvniť celkové výdavky rozpočtového hospodárenia v tomto roku.

Ako pozitívum chcem uviesť, že ministerstvo financií a vláda v priebehu roka vyriešili dve zásadnejšie a finančne náročné úlohy, s ktorými sa pri príprave rozpočtu na rok 2003 nepočítalo. Ide o finančné krytie mzdového nárastu v súvislosti s neprijatím novely zákona o verejnej službe vrátane príspevkov do poistných fondov, to predstavuje 3,4 miliardy korún a vyčlenenie 2,2 miliardy korún na výstavbu automobilky Peugeot Citroen v Trnave. Vyriešením týchto nárokov sa však do určitej miery zmenšil manévrovací priestor na riešenie prípadných ďalších problémov na výdavkovej strane rozpočtu. Z plnenia príjmov a čerpania výdavkov vychádza schodok rozpočtového hospodárenia k 30. júnu v sume 27,6 miliardy korún, čo je 49,3 percenta jeho celoročne rozpočtovanej výšky.

Predložená správa dáva na výsledky v plnení štátneho rozpočtu len statický pohľad podľa stavu ku koncu prvého polroka. Rozpočtové hospodárenie je však veľmi dynamický proces, dovoľte mi preto uviesť aspoň základné aktuálnejšie údaje o plnení rozpočtu k 30. septembru, o ktorom v súčasnosti pripravujeme podrobnú správu pre vládu. Za tri štvrťroky dosiahli príjmy 163,4 miliardy, výdavky 201,1 miliardy a schodok 37,7 miliardy korún. V relatívnom vyjadrení to pri príjmoch predstavuje 69,4 percenta ich ročného rozpočtu, pri výdavkoch 69 percent a pri schodku 67,2 percenta. Plnenie príjmov a výdavkov je i naďalej nižšie, než by zodpovedalo alikvotnému podielu z ročného rozpočtu, ale ak tieto výsledky porovnávame s ich priemerným plnením v prvom polroku, ukazuje sa, že dochádza k určitému zrýchleniu tejto tendencie.

A dovoľte mi uviesť aj úplne najaktuálnejšie údaje, ktoré hovoria o vývoji príjmov a výdavkov k 6. 11., teda k včerajšiemu dňu, keď príjmy dosiahli 190,882 miliardy korún a výdavky 232,273 miliardy korún, čo znamená deficit k včerajšiemu dňu vo výške 41 391 miliónov, čo je 73,9 percenta z rozpočtu plánovaného schodku pre tento rok.

Takže dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uzavrieť prednesenie tejto správy tým, že je predpoklad, že predpokladané príjmy, výdavky aj deficit štátneho rozpočtu v zásade budú naplnené a že nebude potrebné štátny rozpočet revidovať.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

P. Farkas, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 423 z 10. októbra 2003 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu za prvý polrok 2003 na prerokovanie Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo do 20. októbra 2003. Zároveň určil výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Závery rokovaní výborov. Správu prerokovali všetky výbory, ktorým bola pridelená. Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 220 zo dňa 21. októbra 2003, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 194 zo dňa 21. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 114 zo dňa 14. októbra 2003.

Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2003 a vzal ju na vedomie. Odporučil NR SR, aby predmetnú správu vzala na vedomie.

Výbor pre pôdohospodárstvo. Vzal ju na vedomie a odporučil, aby predmetnú správu vzalo na vedomie aj plénum.

Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2003 a vzal ju na vedomie. Zároveň konštatoval výšku príjmov, výdavkov, ako aj schodku k danému dátumu.

Ďakujem pekne.

Súčasťou tejto spoločnej správy je, samozrejme, aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a v tomto návrhu uznesenia konštatujeme výšku príjmov, výdavkov a schodku tak v absolútnych, ako aj v relatívnych číslach a berieme na vedomie správu o plnení rozpočtu k danému dátumu.

Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Prosím, ak má niekto z prítomných poslancov záujem prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spravodajca môže zostať na svojom mieste.

Pokračujeme

Správou o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 2003.

Správu ste dostali ako tlač 403 a spoločnú správu výborov ako tlač 403a.

Prosím guvernéra Národnej banky pána Mariána Juska, aby správu v snemovni odôvodnil. Nech sa páči, pán guvernér.

M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v stručnosti zhrnul hlavné charakteristiky ekonomického a menového vývoja v prvom polroku 2003, ktoré sú obsahom správy o menovom vývoji Slovenskej republiky za prvý polrok tohto roku predkladanej na rokovanie Národnej rady SR v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov.

Makroekonomický vývoj v prvom polroku 2003 bol do značnej miery ovplyvnený blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie tak z pohľadu realizácie politík nevyhnutne súvisiacich s týmto procesom, ako aj z pohľadu formovania očakávaní ekonomických subjektov. Medzi najvýznamnejšie kroky hospodárskej politiky, ktoré vyplývajú zo záväzkov Slovenska ako budúceho člena Európskej únie, patrila predovšetkým realizácia úprav regulovaných cien a naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií.

Cenový vývoj bol v prvom polroku determinovaný predovšetkým nákladovými faktormi bez výraznejších dopytových impulzov. Medziročná miera celkovej inflácia sa zvýšila z 3,4 percenta v decembri 2002 na 8,4 percenta v júni. Príspevok administratívnych úprav regulovaných cien a nepriamych daní k medziročnej miere inflácie predstavoval v júni viac ako 71 percent. Prostredníctvom sekundárnych nákladových efektov sa úpravy regulovaných cien premietli aj do vývoja jadrovej inflácie predovšetkým v sektore trhových služieb. Dynamika jadrovej inflácie zaznamenala nárast z 1,9 percenta v decembri 2002 na 3,1 percenta v júni.

V dôsledku zvýšenia výdavkov v domácnosti na tovary s regulovanými cenami nedochádza v priebehu tohto roka k vytváraniu dopytových tlakov. To sa spolu s relatívne dynamickým rastom produktivity práce predstihujúcim rast reálnych miezd premietlo do zlepšenia štruktúry ekonomického rastu a konkurencieschopnosti Slovenskej ekonomiky. Kým v minulom roku predstavoval domáci dopyt a v rámci neho konečná spotreba významný prorastový faktor ekonomického rastu, v prvom polroku 2003 bol vplyv domáceho dopytu na rast HDP nulový.

Prijaté opatrenia hospodárskej politiky v oblasti regulovaných cien a konsolidácie verejných financií sa tak premietli do spomalenia rastu konečnej spotreby domácností a verejnej správy. Práve dynamický rast týchto dvoch zložiek HDP v roku 2002 predovšetkým v dôsledku nevyváženého mzdového vývoja vo verejnom i súkromnom sektore vytvára riziko formovania nadmerných dopytových tlakov v ekonomike.

Vývoj domáceho dopytu v prvom polroku 2003 bol ovplyvnený aj znížením investičného dopytu. V rámci štruktúry hrubého fixného kapitálu však došlo k rastu investícií do budov na bývanie, ale najmä stavieb predovšetkým infraštruktúrneho charakteru, čo by malo v budúcnosti predstavovať rozvojový impulz aj pre investície do strojov a technológií.

Napriek stagnácii domáceho dopytu je Slovensko jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v regióne, keď v prvom polroku vzrástol reálny hrubý domáci produkt o 3,9 percenta. Aj keď ekonomiky väčšiny našich obchodných partnerov sa nachádzajú v období recesie, bol rast slovenského hospodárstva determinovaný výrazne zrýchlením dynamiky exportu tovarov a služieb. Tá sa aj pri relatívne vysokom raste dovozov, ktorý však súvisel predovšetkým s vyššou exportnou výkonnosťou, premietla do významného zlepšenia salda čistého exportu. Vysoká dynamika exportov a jej predstih pred rastom dovozov sa odrazili aj v poklese deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorého podiel na HDP dosiahol v prvom polroku 1,3 percenta v porovnaní so 7,9 percentami v rovnakom období minulého roka.

Napredovanie integračného procesu a realizácia potrebných opatrení zo strany hospodárskej politiky sa premietajú aj do očakávaní ekonomických subjektov, predovšetkým zahraničných. Na jednej strane je to rastúci záujem priamych zahraničných investorov o investície na Slovensku, ktorých význam je z pohľadu posilňovania konkurencieschopnosti našej ekonomiky a dobiehania ekonomickej úrovne vyspelých štátov kľúčový.

Na druhej strane však integračný proces a jeho kredibilita motivuje aj záujem o špekulatívne investície za účelom využívania úrokového diferenciálu, ako aj realizácie prípadného kurzového zisku, vychádzajúceho z predpokladu apreciácie slovenskej koruny.

Mierne posilňovanie domácej meny je prirodzeným sprievodným znakom ekonomickej konvergencie založenej na rýchlejšom raste produktivity práce v dobiehajúcej ekonomike. Nárazový príval krátkodobého kapitálu zameraný na kurzový zisk má však tendenciu výrazne vychýliť tempo apreciácie výmenného kurzu od rovnovážnej úrovne determinovanej ekonomickými fundamentmi.

Vzhľadom na vznik takýchto neopodstatnených tlakov na zhodnocovanie slovenskej koruny v priebehu prvého polroka Národná banka Slovenska viackrát vstúpila na trh za účelom devízových intervencií a stabilizácie kurzového vývoja. V porovnaní s východiskom roka sa tak výmenný kurz slovenskej koruny voči euru významnejšie nezmenil. Na medziročnej úrovni však došlo k zhodnoteniu nominálneho výmenného kurzu koruny tak voči euru, ako aj americkému doláru. To sa spolu so zrýchlením cenového rastu premietlo do výraznejšieho medziročného zhodnotenia reálneho efektívneho výmenného kurzu. Ten sa na báze cien priemyselných výrobcov v júni medziročne zhodnotil o 17,6 percenta a na báze cien produktov priemyselnej výroby o 11,1 percenta.

Menový a ekonomický vývoj v roku 2003 je v značnej miere determinovaný realizáciou úprav regulovaných cien a zvýšením spotrebných daní. Administratívne zásahy do cenovej hladiny ovplyvnili kúpyschopný dopyt domácností a vývoj konečnej spotreby v druhom štvrťroku 2003 výraznejšie v porovnaní s pôvodnými očakávaniami Národnej banky Slovenska. Pri pokračovaní stagnácie domáceho dopytu by mohlo v budúcom období dôjsť k spomaleniu tempa hospodárskeho rastu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V relatívne krátkom období sa Slovenská republika stane členom Európskej únie. Podpísaním prístupovej zmluvy do Európskej únie vyplýva pre Slovensko záväzok vstupu do Hospodárskej a menovej únie (HMÚ, respektíve EMU). V tejto súvislosti Národná banka Slovenska v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vypracovali materiál Stratégia prijatia eura v Slovenskej republike, ktorý bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky. Na rokovaní vlády k tomuto materiálu bolo schválené spoločné vyhlásenie vlády SR a NBS k postupu pri vstupe Slovenskej republiky do eurozóny. Vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska konštatovali, že vstup do eurozóny by mal predstavovať významný impulz pre zdravý rast slovenskej ekonomiky, pričom výhody členstva prevýšia jeho nevýhody. Slovenská republika by preto mala zaviesť euro čo najskôr po tom, ako udržateľným spôsobom splní Maastrichtské kritériá.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán guvernér. Prosím pána poslanca Pála Farkasa, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 399 z 30. septembra 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do 20. októbra 2003. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch.

Výsledky rokovania výborov. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 30. septembra 2003 č. 399 určené výbory Národnej rady prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 2003 s týmto výsledkom.

Príslušné výbory predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami zhodne ju zobrali na vedomie. Odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 2003 taktiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu uznesením č. 204 zo dňa 14. októbra, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie zo dňa 14. októbra uznesením č. 191 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 102 zo dňa 14. októbra 2003.

Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 222 zo dňa 21. októbra 2003. Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 2003. O tomto návrhu budeme potom hlasovať po rozprave pri hlasovaní o návrhoch, ktoré prerokúvame teraz.

Ďakujem pekne za pozornosť. Žiadam vás, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k správe o menovom vývoji v Slovenskej republiky za prvý polrok 2003. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dámy a páni, chcem do 14.00 hodiny vyhlásiť obedňajšiu prestávku. Vzápätí môžem teda konštatovať, že prerušujem rokovanie schôdze, zídeme sa v utorok o 9.00 hodine ráno a budeme pokračovať v rokovaní o tých bodoch, ktoré sme doteraz neprerokovali, a hlasovaním o tých bodoch, ktoré sme prerokovali, ale neodhlasovali.

Dovidenia, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

(Prerušenie rokovania o 13.17 hodine.)