P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh, dávam o ňom hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. Páni poslanci...

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 111 za návrh, 5 proti, 12 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Prosím teraz ďalšie návrhy.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ďalšie návrhy predniesol pán poslanec Paška. Keďže z technických dôvodov neboli rozdané, ja ho poprosím, aby prečítal svoj návrh.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Uznesenie, o ktorého prijatie som požiadal, je identické až do bodu 2 s návrhom uznesenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Záborská a pokračuje bodom 3, ktorý hovorí: "Žiada vládu Slovenskej republiky, aby uznesením rozšírila bod 2 o vyčíslenie objemu finančných zdrojov a časového harmonogramu ich plnenia."

Ďalším štvrtým bodom bude, že "žiada vládu Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktoré bude garantovať, že všetky opodstatnené a odsúhlasené pohľadávky všetkých veriteľov budú umorené bezo zvyšku v zmysle príslušných súvisiacich právnych noriem a predpisov", a bodom 5 je potom, že "žiada ministerstvo financií a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, aby dvakrát v kalendárnom roku predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vyhodnotenie celého mechanizmu oddlžovania vrátane finančnej analýzy nákladov na jeho zabezpečenie, a to, pričom aby prvé priebežné vyhodnotenie predložila so stavom k 31. 12. 2003".

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, o všetkých budeme hlasovať spoločne alebo žiadate jednotlivo?

P. Paška, poslanec: Žiadam o spoločné hlasovanie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 68 za návrh, 16 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali. (Potlesk.)

Návrh sme schválili.

Tým sme odhlasovali všetky predložené návrhy uznesení k tomuto prerokúvanému bodu programu.

Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že dnes o 14.00 hodine prerušíme rokovanie Národnej rady a budeme pokračovať budúci týždeň v rokovaní Národnej rady o 9.00 hodine v utorok ráno.

Páni poslanci, budeme pokračovať teraz prerokúvaním

vládneho návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 369.

Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu Sárközy miesto pre spravodajcov a pani podpredsedníčku Národnej rady Martinákovú, aby ako prvá vystúpila v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona.

Pani podpredsedníčka, máte slovo.

Páni poslanci, páni poslanci, prosím, aby sa rokovacia sála upokojila, aby ste si svoje problémy vyriešili mimo rokovacej sály, nevyrušovali pani podpredsedníčku Národnej rady, ktorá chce predniesť pozmeňujúci návrh k prerokúvanému návrhu zákona.

Pani poslankyňa Plháková, prosím, zaujmite svoje miesto.

Nech sa páči, pani podpredsedníčka Martináková.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, chcem podať dva pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze.

Prvý pozmeňujúci návrh má štyri body, spolu však súvisia, prosím, aby sa potom o nich hlasovalo spoločne.

Druhý môj pozmeňujúci návrh má jeden bod a treba o ňom hlasovať osobitne.

Zároveň chcem poprosiť, pani spravodajkyňa, vyňať na osobitné hlasovanie body 3 a 13 zo spoločnej správy. Týchto bodov sa týkajú moje pozmeňujúce návrhy, a preto prosím, aby sme o bodoch zo spoločnej správy rokovali osobitne. Prvý pozmeňujúci návrh, ktorý... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pani podpredsedníčka, prepáčte, prerušujem rokovanie na päť minút, páni poslanci. Prepáčte, ale cítim, že je nedôstojná atmosféra v rokovacej sále. Prerušujem na päť minút rokovanie. (Ruch v sále.)

(Prerušenie rokovania.)

(Pokračovanie rokovania.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady. Poprosím teraz pani podpredsedníčku, aby pokračovala vo svojom vystúpení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze.

Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda. Nebudem už opakovať technické záležitostí okolo mojich pozmeňujúcich návrhov. Chcela by som globálne povedať, že skutočne tieto pozmeňujúce návrh smerujú k zmierneniu hmotnej núdze u istej časti našich občanov, a preto by som vás chcela poprosiť o ich podporu.

K článku 1 v § 12 ods. 2 sa suma "800 korún" nahrádza sumou "1 000 Sk".

Po druhé, v § 12 ods. 8 sa suma "800 korún" nahrádza sumou "1 000 Sk".

Myslím si, že už zo znenia týchto paragrafov je jasné, že takzvaný aktivačný príspevok, ktorý je vo vládnom návrhu zákona stanovený na sumu 800 korún, sa snažíme zvýšiť a veľmi úprimne hovoríme o tom, že ak má priniesť ten význam, s ktorým bol do zákona ustanovený, tak by bolo veľmi dobré, keby sme vedeli nájsť finančné prostriedky nato, aby sme ľudí motivovali aktívne zmeniť svoju sociálnu situáciu a čím viac prostriedkov nato budeme vedieť získať, ale aj rozumne vynaložiť, tým sa nám tento cieľ bude lepšie dariť napĺňať.

Odôvodnenie. Úpravou navrhovanej sumy sa sleduje zvýšenie aktivity a motivácia občana zapojiť sa do činností, ktoré smerujú k vytvoreniu alebo obnoveniu pracovných zručností a zvyklostí.

Tretí bod. V § 14 ods. 2 sa suma "800 korún" nahrádza sumou "1 000 korún". Je to podobný princíp. Zvýšenie sumy ochranného príspevku prispeje k zmenšeniu rizika sociálneho vylúčenia chránených skupín obyvateľstva pri taxatívne ustanovených životných, respektíve sociálnych udalostiach, keď občan v hmotnej núdzi si sám alebo s pomocou rodiny nie je schopný zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou.

Po štvrté. V článku 1 v § 12 sa za ods. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie: "Aktivačný príspevok vo výške 1 000 korún mesačne patrí najviac šesť mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá začne vykonávať samostatne zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu a pred začatím tejto činnosti mala zabezpečované základné životné podmienky a zmiernenú hmotnú núdzu. Obsah odseku 7 na účely aktivačného príspevku pre dlhodobo nezamestnanú osobu platí primerane."

Chcem ešte podotknúť, že v tejto súvislosti sa následne upraví potom aj celý text zákona, aby sa táto suma upravila vo všetkých ustanoveniach tohto zákona. Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie: "Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov." V tomto prípade ide o možnosť poskytnúť aktivačný príspevok, respektíve zvýšiť v mojom pozmeňujúcom návrhu tento aktivačný príspevok aj dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá rieši svoju situáciu začatím vykonávania samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Aj v tomto prípade by som chcela podotknúť, že je to jeden z nástrojov, ktorý som sa snažila presadzovať už do volebného programu strany, za ktorú som kandidovala, a som veľmi rada, že sme sa dopracovali k situácii, že naozaj vieme prijímať zákony, ktoré takto riešia situáciu.

Môj druhý pozmeňujúci návrh. Len na vysvetlenie som podala aj v gestorskom výbore pre sociálne veci a bývanie, teraz som požiadala o vyňatie tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože ho podávam v upravenej legislatívnej forme tak, aby plne tento pozmeňujúci návrh korešpondoval aj so zákonom o sociálnom poistení a týka sa § 5. V článku 1 v § 5 ods. 4 písm. b) sa "čiarka" nahrádza "bodkočiarkou" a na konci sa pripájajú tieto slová "za každý ďalší rok dôchodkového poistenia sa táto suma zvyšuje o 1 percento z priznaného starobného dôchodku". Týmto návrhom sa sleduje princíp zvýšenia zásluhovosti podľa počtu rokov u tých občanov, ktorí dlhodobo pracovali a prispievali do dôchodkového poistenia. Gestorský výbor vtedy prijal tento pozmeňujúci návrh, preto upozorňujem, že ide o jeho legislatívne presnejšie vymedzenie.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani podpredsedníčke za predloženie pozmeňujúcich návrhov. Teraz poprosím pani spoločnú spravodajkyňu Sárközy, ktorá sa prihlásila do rozpravy, aby vystúpila.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Môj pozmeňujúci návrh sa týka čl. III., kde sa čl. III nahrádza novým čl. III, ktorý znie. Čl. III. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 251/1997 Z. z. a zákona č. 332/1997 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 17/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 138/2003 Z. z. sa mení takto.

Po prvé. V § 3a ods. 10 písm. a). V šiestom bode sa za slová "osoba v stave hmotnej núdze" vkladajú slová "od štvrtého dňa poskytovania ústavnej starostlivosti alebo poskytovania ústavnej starostlivosti v liečebni pre dlhodobo chorých, ktorý sa preukáže rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o dávke v hmotnej núdzi a príspevkom k dávke vydaným podľa osobitného predpisu (ďalej len osoba v hmotnej núdzi)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 5f znie: 5f zákon číslo, to bude tento zákon, ktorý bude prijatý, Zbierky zákonov o zmiernení hmotnej núdze o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Po druhé. V § 3a ods. 10 písm. b) sa vypúšťa štvrtý bod. Doterajší 5. až 8. sa označuje ako 4. a 7. bod.

Po tretie. V § 10 ods. 5) sa vypúšťajú slová "osoba v hmotnej núdzi a". Odôvodnenie. Návrhom na doplnenie ustanovenia sa sleduje, aby občania v hmotnej núdzi nachádzajúci sa v nemocničnom zariadení alebo v ústavnej starostlivosti liečebne pre dlhodobo chorých si hradili svoj pobyt len po dobu prvých troch dní. Úhrada pobytu po uvedenej dobe by občanovi mohla spôsobiť to, že by sa mohol dostať do mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácie, ktorú by nedokázal prekonať bez pomoci iných. V nadväznosti na predložený návrh odporúčam body 9 a 30 zo spoločnej správy, ktoré súvisia s predloženým návrhom, vyňať na samostatné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru tam bude tieto body prijať a budem v súvislosti s tým, čo som pred chvíľou povedala, odporúčať tieto body neschváliť.

Dovoľte mi ešte kratučkú poznámku k tomu. Tento vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a doplnení niektorých zákonov hovorí i o tom, že sa zavádza príspevok na zdravotnú starostlivosť 50 korún mesačne, ale neriešil situáciu. Mysleli sme, že vo výbore sme mali o tomto dosť veľkú diskusiu. Tých 50 korún mesačne to je zrejme tá dávka, ktorá vychádzala z toho priemeru, koľko občan dáva na zdravotnú starostlivosť, lenže priemerné čísla sú rozdielne, pretože iné je u toho človeka, v tomto priemere sú aj tí, ktorí neboli desať rokov u  lekára, a sú aj tí, ktorí pravidelne navštevujú lekára. Samozrejme, nemôžeme s týmito číslami nič spraviť, pretože je to nejaký štatistický priemer. Lenže tých 50 korún by stačilo na to, aby ten, kto je v hmotnej núdzi, navštívil raz lekára a dal si predpísať liek na recept a potom by mu ešte zostalo 10 korún.

Náš pôvodný návrh znie, a možno, že ste sa s tým stretli, pretože to bolo rozdané na stoloch, že sme vo výbore chceli túto situáciu riešiť tak, že ten občan, ktorý je v hmotnej núdzi, by platil takisto poplatok 20 korún pri návšteve u lekára a za vypísanie lieku na lekársky predpis a neplatil by za hospitalizáciu.

Žiaľbohu, treba povedať, že darmo sme prijali tento náš pozmeňujúci návrh, bolo rozhodnuté inak. Ja to teraz nejdem rozvádzať, že na základe koho a čoho, ale musel sa prijať kompromisný záver, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí sú v hmotnej núdzi, prvé tri dni budú platiť za pobyt v nemocnici, teda hospitalizačný príspevok 50 korún, a potom od štvrtého dňa na základe toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložila, budú oslobodení. Samozrejme, potom sa ich nebudú týkať tie ostatné záležitosti. Toto som potrebovala vysvetliť.

Ďakujem pekne. Prosím o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Blajsko. Pán poslanec Burian do rozpravy po vystúpení pána poslanca.

Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, pani poslankyne, poslanci. Predložený návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe unesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003, bod B1, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila stratégiu podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce. Návrh zákona nebol úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Po prečítaní si tohto návrhu zákona som dlho premýšľal o tom, ako sa vy ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny ako nekompromisný liberál pozeráte na približne 600-tisícovú armádu občanov, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Ďalej. Do akej miery je hmotná núdza v súvislosti s nazeraním na chudobou. A vlastne, čo je chudoba. A ako sa pozeráte na hranice príjmov, pod ktorými nastáva stav chudoby v Európe, do ktorej po máji roku 2004 chceme vstúpiť.

Veď hranice príjmov, pod ktorými nastáva stav chudoby, sa pohybuje medzi 50 až 70 percentami priemerných príjmov. V Slovenskej republike 62 percent produktívneho obyvateľstva nedosahuje priemernú hodnotu, teda mzdu v národnom hospodárstve. Priemerná výška vyplácaného starobného dôchodku je 6 120 korún, a teda k priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky predstavuje ani nie 45 percent.

Fenomén chudoby, pán minister, je pre sociálnu politiku a politiku vôbec mimoriadne významnou kategóriou, a to bez rozdielu, či ste liberálny, stredový, alebo ľavicový politik. Samotná existencia chudoby, vzťah k chudobe, voľba nástrojov, ktorými sa rieši aj existencia a dôsledky, ako aj miera prostriedkov, ktoré sa na tento účel prerozdeľujú, sú kritériom na odlíšenie jednotlivých sociálnych doktrín.

Bipolarita a bohatstvo predstavujú jeden z hnacích motorov ľudskej motivácie a rozvoja spoločnosti vôbec. Súčasne je však trvalým rizikom spoločenského vývoja. Tradične je ako chudoba chápaný stav, keď nedostatok hmotných prostriedkov obmedzuje možnosti spotreby na Slovensku, niekedy aj spotreby potravín, keď nedostatok peňazí neumožňuje zabezpečovať dôležité životné potreby na primeranej úrovni.

Vážený pán minister. Spoločensko-ekonomický vývoj modernej spoločnosti toto hodnotenie akceptuje, ale dáva mu aj inú kvantitatívnu dimenziu. Vo vašom návrhu, pán minister, vidím dimenziu ozaj tvrdej reštrikcie s fenoménom určitej pre mňa virtuálnej motivácie, aj keď súhlasím s tými motivačnými návrhmi, ktoré ste v zákone dali.

V návrhu zákona mi chýbajú nástroje pomoci. A hlavne reálne podmienky na naplnenie tohto cieľa. V modernej spoločnosti sa rozdeľuje chudoba na absolútnu a relatívnu a zaoberá sa jej sociálnymi dôsledkami. Ako absolútnu chudobu možno charakterizovať stav, keď nedostatok prostriedkov neumožňuje uspokojovať základné životné podmienky. Mám na mysli strechu nad hlavou, ošatenie, jedlo do tej miery, že je ohrozená sama existencia človeka a hrozí mu smrť. Nemusím ísť ďaleko za príkladom, pozri trnavská nemocnica.

Relatívna chudoba je stav, v ktorom jedinec, rodina alebo sociálna skupina uspokojuje svoje potreby na relatívne nižšej úrovni, než je priemerná úroveň v danej krajine. Ak sa, pán minister, dohodneme, z vašich štatistických dát uverejnených v materiáli, Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2003, tak na Slovensku žije 2 392 591 občanov, ktorí sú chudobní.

Ako som prišiel k tomuto číslu. 561 123 občanov je poberateľmi dávok, čiže sú v hmotnej núdzi. 805 918 je dôchodcov, myslím, starobné dôchodky. 225 550 je invalidných dôchodcov, plno invalidných. Zhruba odhadujem, že 800 000 občanov je s nižšími príjmami pod hranicou 70, 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

V nadväznosti na konštatovanie chudoby by sa na Slovensku mali rozvíjať sociálne programy a adekvátna redistribúcia hmotných prostriedkov. Významnou otázkou je v našej situácii stanovenie relatívneho vzťahu spotreby v stave chudoby. Všeobecne, pán minister, platí, že chudoba prináša sociálnu izoláciu a stav núdze. Mám pocit, že vy sa na občanov v hmotnej núdzi pozeráte tak, že oni sú zodpovední za svoj stav a chudobu. Ja som trochu iného názoru. Zodpovednosť za životné podmienky občanov a ich rodín, za stav chudoby a hmotnej núdze je jednoznačne zodpovedný štát a sociálna politika v ňom.

Som presvedčený, že úlohou sociálnych aktivít štátu by malo byť pomocou systému spoločenských politík zabrániť, aby ktorýkoľvek spoločenský jav sa stal pre občanov príčinou ich znevýhodňovania trebárs na trhu práce, a tým priamo alebo nepriamo sprostredkovania aj príčinou chudoby.

Podstatou štátom organizovanej solidarity je ochrana občanov a ich rodín pred chudobou. Vy, pán minister, týmto návrhom zákona nevyriešite stav chudoby. Naopak, myslím si, že ju prehĺbite. Tento problém musí riešiť celá vláda vytvorením podmienok pre pracovné príležitosti s odstránením medziregionálnej nerovnosti a nespravodlivosti.

Tento návrh zákona má za cieľ ušetriť podľa mojich analýz zhruba 3 miliardy Sk v štátnom rozpočte. Takýmto návrhom zákona ste ma presvedčili, že na Slovensku zavádzate oceánsky liberálny model, ktorý je uplatňovaný v Spojených štátoch, Kanade, Veľkej Británii a v Austrálii. Tento model sa striktne riadi trhovými vzťahmi. Je charakteristický skromným prerozdeľovaním v prospech sociálneho poistenia nízkou výškou dávok. Štát zabezpečuje občanom iba minimálnu sociálnu pomoc, ale na druhej strane podporuje nepriamymi formami fungovanie trhu. Takýto model môže fungovať. Ja si ho viem predstaviť, ale len v takých krajinách, ktoré som už menoval, ale nie na Slovensku, kde na fungovanie takéhoto modelu podľa môjho názoru ešte 30 rokov nebudú vytvorené adekvátne podmienky.

Som presvedčený, že ak chcete riešiť chudobu cez reintegráciu chudobných do spoločnosti, je nutné zaoberať sa viac problémami bývania, zamestnanosti, vzdelávania, zdravotného stavu obyvateľstva. Ďalej si myslím, že cieľový zámer našej sociálnej politiky má byť v odstraňovaní príčin, a nie účinkov chudoby. Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy, má byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný, musí byť terminologicky presný a jednotný, každý nový pojem má byť v zákone právne vymedzený. Musím konštatovať, že uvedené zásady nie sú v návrhu zákona plne rešpektované, s ohľadom na predmet úpravy nie je definovaný pojem základné životné podmienky, ja som na to upozorňoval aj v diskusii vo výbore.

Článok 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon. Vychádzajúc z tohto ústavného práva sa ustanovenie § 19 ods. 2 návrhu zákona aj pre mňa javí ako nedostačujúci. O chvíľku vysvetlím prečo. Odcitujem paragraf, ktorý som menoval. "Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, ošatenie a prístrešie."

Návrh zákona nepatrí medzi prioritne uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani predmetom odporúčania v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Mám na mysli Bielu knihu. Je však už vypracovaný návrh P2003PC0468 novely nariadenia č. 1408/1971 o použití systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby pohybujúce sa v rámci Európskeho spoločenstva, v ktorom sa navrhuje rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na osobitne nepríspevkové hotovostné dávky, ktoré vzhľadom na svoj osobný rozsah a podmienky poskytovania majú zmiešaný charakter dávok sociálneho zabezpečenia, ale aj sociálnej ochrany. Sociálna problematika je práve Európskym spoločenstvom, Európskou úniou upravovaná, a to tak v primárnej legislatíve, ako aj v sekundárnej legislatíve.

V primárnej legislatíve čl. 136 až 140 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení jej zmien a doplnkov naposledy zmluvou z Nice, podľa ktorých Európske spoločenstvo a členské štáty majú za cieľ podporovať zamestnanosť, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovávaní dosiahnutej úrovne a priemerná sociálna ochrana.

Na tento účel Európske spoločenstvo podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti, teda v sociálnej oblasti okrem iného aj na poli sociálnej ochrany pracujúcich a boja so sociálnym vylúčením. V sekundárnej legislatíve, ktorá je záväzná, Smernica Rady 203/9 Európskeho spoločenstva z 27. 1. 2003 ukladajúca minimálne štandardy na prijímanie žiadateľov o azyl, ktorá definuje podmienky materiálneho príjmu ako podmienky zahrnujúce bývanie, stravu, oblečenie a v čl. 13 ukladá členským štátom prijať opatrenia na ich poskytovanie tak, aby zabezpečovali primeranú životnú úroveň a životné potreby žiadateľa.

Prečo spomínam tieto smernice. Pretože po máji budúceho roku vstúpime do Európskej únie a budeme sa trochu ináč baviť a budeme donútení znova pristupovať k zmene tejto právnej úpravy.

Nedávno sa moja kolegyňa Belohorská zúčastnila na latinskoamerickom verzus európskom samite a rozprávalo sa tam o problémoch práve sociálneho vylúčenia a de facto hmotnej núdze.

Pán minister, nie som presvedčený, že aj keď súhlasím s tými motivačnými prvkami, ktoré ste navrhli v danom návrhu zákona, ale miera výšky týchto dávok je nízka. Je nízka preto, že keď som si porovnal, aké náklady idú na utečencov, nazveme, teraz sa ospravedlňujem za termín, azylantov, tak azylant na území Slovenskej republiky je lepšie zabezpečený ako občan Slovenskej republiky, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi. Mám na mysli, ľahko si pozrime, aké sú prevádzkové náklady v zariadeniach, ktoré spravujú a ktoré sa starajú o utečencov, a ako navrhujete, aké výšky dávok navrhujete pre slovenského občana, ktorý je v hmotnej núdzi.

Vážené poslankyne, poslanci, som oboznámený s návrhmi, pozmeňujúcimi návrhmi, opozícia jednoznačne, aspoň za náš klub hovorím, podporí všetky pozmeňujúce návrhy, lebo sú múdre, ale osobne ja vyhlasujem, že za tento návrh zákona nemôžem pozitívne hlasovať.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Blajsko bol jediným poslancom písomne prihláseným do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Burian, pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Madej, pani poslankyňa Černá, pani poslankyňa Belohorská, evidujem vás, skúste to ešte. Pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Teraz podľa pôvodného poradia by mal vystúpiť pán poslanec Burian ako prvý.

Pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Tak ako som vystúpil v prvom čítaní tohto zákona, chcem len vlastne potvrdiť tú ideu, ktorú som vyjadril aj pri prvom čítaní tohto zákona, že tento zákon sám osebe je, by som povedal, v rozpore s čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a ktoré ratifikovala aj Slovenská republika a ktorými sa zaviazala neznižovať životnú úroveň občanov Slovenskej republiky a v podstate dostávať ich doslova do pasce chudoby.

Vzhľadom na to, že tu boli a aj sú pozitívne pozmeňujúce návrhy, musím povedať, že základnou ideou tohto zákona je reštrikcia, dá sa povedať, vo výdavkoch, verejných výdavkoch na úkor najchudobnejšej časti obyvateľstva. Tak ako tu predrečník pán poslanec Blajsko hovoril, v podstate dostávame týchto ľudí doslova do neriešiteľnej situácie.

Chcem podať procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na dopracovanie vláde. V prípade, ak neprejde tento procedurálny návrh, dávam ďalšie pozmeňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce návrhy boli rozdané, ja ich prečítam.

Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. 1 § 5 ods. 4 písm. b) sa slová "25 percent" nahrádzajú slovami "35 percent", "čiarka" sa nahrádza "bodkočiarkou" a na konci sa pripájajú tieto slová: "Za každý rok dôchodkového poistenia sa 30 percent zo starobného dôchodku zvyšuje o 1 percento." Odôvodnenie. Možnosť odpočítania len 25 percent zo starobného dôchodku znižuje v súčasnosti dosiahnuté právne nároky dôchodcov s nižšími príjmami, poberateľov sociálnych dôchodkov do výšky životného minima a poberateľov dôchodkov ako jediného zdroja príjmu vo výške 1,1-násobku sumy životného minima, ktorým za súčasne platných právnych podmienok vzniká nárok na príspevok na bývanie podľa paragrafu alebo podľa zákona č. 300/1999.

Druhý pozmeňujúci návrh. V § 5 ods. 4 písm. f) odporúčame vypustiť slová "znížené o prídavok na dieťa". Odôvodnenie. Ak by sa zo sociálneho štipendia mal odrátať prídavok na dieťa, študenti, ktorým sa poskytuje sociálne štipendium, by boli oproti ostatným osobám v kontexte § 6 ods. 3 písm. c) diskriminovaní.

Tretí pozmeňujúci návrh. V § 13 ods. 2 písm. a) nahradiť slová "780 Sk" slovami "1 340 Sk", písm. b) nahradiť slová "1 330 korún" nahradiť slovami "1 980 korún". Odôvodnenie. Dá sa povedať jednoduché. V nadväznosti na neustále zvyšovanie nákladov na bývanie je tento príspevok dôležitý.

To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť a za podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová ďalej vystúpi v rozprave.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Zákon o zmiernení hmotnej núdze má jeden z cieľov zmeniť sociálnu paradigmu v starostlivosti o občana, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi, na pomoc občana s jeho aktívnou účasťou. Zároveň sa na účely posudzovania hmotnej núdze rozširuje okruh spoločne posudzovaných osôb o deti do 25 rokov, pričom sa vychádza z § 85 zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné sa sami živiť. Akcent na aktivitu občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi, navrhujem podporiť tak, aby mohli študenti stredných a vysokých škôl pracovať bez toho, aby sa ich príjmy do výšky 1,2-násobku životného minima nezarátali do príjmu pri posudzovaní hmotnej núdze spoločne posudzovaných osôb.

Uchádzam sa spolu s pánom Madejom a ďalšími poslancami o podporu predkladaného doplnenia návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze, ktorou sa zlepší finančná situácia rodín so študujúcimi deťmi a nepriamo sa podporuje aj vzdelávanie mládeže. Náš spoločný návrh znie: Vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V čl. 1 v § 5 ods. 4 sa za písm. e) vkladá nové písm. f), ktoré znie: "(f) príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak tento príjem neprevyšuje 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom." Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Madej, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovolím si nevyjadrovať sa už k návrhu zákona ako o celku. Jednoznačný postoj prijal a vyslovil môj predrečník z našej politickej strany, ale chcel by som vystúpiť na podporu niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré už boli doteraz prednesené. Chcel by som sa najmä vyjadriť k spoločnému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som mal príležitosť podať s pani poslankyňou Navrátilovou a chcel by som sa aj jej týmto poďakovať za konštruktívnosť a za snahu pomôcť študentom, ktorí si plnia svoje povinnosti a snažia sa podporiť si svoje vzdelávanie.

Prijatím tohto zákona bez takéhoto pozmeňujúceho návrhu by sa v praxi mohlo stať, čo platil aj súčasný stav doteraz, že študent bude zarábať napríklad do sumy 1,2-násobku sumy životného minima, teda študent vysokej školy alebo ten, ktorý si dorába maturitu, jeho príjem by sa započítaval do príjmu spoločne posudzovaných osôb. To znamená, že o sumu, ktorú zarobí, o tú sumu by sa znížila dávka sociálnej pomoci pre jeho rodičov a prípadne aj pre súrodencov. V tom prípade by sa porušil napríklad zákon o rodine, kde vyživovacia povinnosť nie je určená pre jedného súrodenca voči tým ostatným, ale vyživovacia povinnosť platí pre rodičov voči ich deťom. V tom prípade by som chcel vysloviť podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ak máme podporovať študentov a ľudí, ktorí si privyrábajú na svoje vzdelávanie najmä v súvislosti s tým, že sa pripravuje, hoci my to odmietame, ale pripravuje sa aj spoplatnenie vysokoškolského štúdia.

V prípade, ak máme hovoriť študentom, aby si zarobili, tak nemôžeme na druhej strane ich rodinám krátiť dávky sociálnej pomoci. V tomto kontexte si teda myslím, že tento pozmeňujúci návrh je veľmi dobrý a konštruktívny a prosím o podporu, taktiež o podporu zo strany Národnej rady.

Myslím si, čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu, ktorý v súbornom rade predložil pán poslanec Burian, budem sa zaoberať pozmeňujúcim návrhom č. 2. Myslím si, že pánom poslancom a paniam poslankyniam je určite známe, že asi pred pol rokom som podával návrh novely zákona o životnom minime, kde sa riešil problém nezapočítavania do príjmu sociálnych štipendií. Na jednej strane študent dostal sociálne štipendium a na strane druhej štát o tú istú sumu znížil dávku sociálnej pomoci rodinám študenta. Bol som rád a tiež na základe konštruktívnej spolupráce sa od 1. 9. tohto roku tento problém spoločne vyriešil, ale, bohužiaľ, do istej miery sa nám vracia späť. Vracia sa nám späť v tom, že sociálne štipendium sa nezapočítava, ale je znížené o prídavok na dieťa. V tomto prípade teda dostane rodina prídavok na dieťa, mal by študent dostať štipendium, ale mal by dostať aj dávku sociálnej pomoci. Lenže dávka sociálnej pomoci sa znižuje o sumu prídavku na dieťa. V tom prípade si môžeme paralelne povedať, že buď študent dostane o 500 korún nižšiu dávku, teda rodina toho študenta, alebo študent nedostane prídavok na dieťa, sumu 500 korún alebo opačne je krátených 500 korún zo sociálneho štipendia. Ak bolo v programe, že prídavok na dieťa má dostať každý študent, pardon, každé dieťa, práve u tejto skupiny študentov sa suma podľa môjho názoru kráti. To znamená, že aj programové vyhlásenie, ktoré hovorí o rovnosti všetkých detí, je určite do veľkej miery porušené. Tých 500 korún jednoznačne bude zníženie príjmu tejto skupine, neodôvodnené zníženie príjmu.

Preto by som chcel osobne vysloviť podporu bodu 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Buriana a poprosil ctenú snemovňu o jeho prijatie.

Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Černá ďalej vystúpi v rozprave.

E. Černá, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, ctení ministri, vážení kolegovia, kolegyne. Návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze logicky a správne nepovažuje za občana v hmotnej núdzi osobu, ktorá síce nemá dostatočné príjmy, ale disponuje majetkom, ktorého predajom alebo prenájmom môže riešiť svoju sociálnu situáciu. V tomto smere majú odlišné postavenie dôchodcovia, ktorí majú len veľmi obmedzené možnosti zmeniť vlastnými silami svoju sociálnu situáciu. Nedávno schválený zákon o sociálnom poistení v súlade s poistnými princípmi nepozná minimálnu garantovanú výšku dôchodku. Tým budú na rozdiel od súčasnosti nastávať aj prípady, že dôchodcom bude potrebné vyplácať dávky v hmotnej núdzi. Aj napriek tomu, že podľa štatistík pôjde skôr o ojedinelé prípady, je potrebné tomuto problému venovať náležitú pozornosť.

Návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze správne priznáva týmto ľuďom osobitný status z hľadiska výšky dávky, či už ide o takzvaný ochranný príspevok, alebo o nezapočítavanie štvrtiny dôchodku do príjmov na účely posudzovania stavu hmotnej núdze. Čo však zákon nerieši, je osobitné posudzovanie majetkových pomerov sociálne odkázaných dôchodcov. U nich nie je spoločensky únosné, aby priznanie dávky hmotnej núdze bolo podmienené odpredaním rodinného domu či bytu, v ktorom prežili neraz väčšiu časť života, a presťahovaním sa do skromnejších priestorov. Nútená zmena prostredia často spôsobuje u ľudí v dôchodkovom veku traumu a je morálne pochybná. Pritom neraz môže ísť o prípady, keď nízky dôchodok nie je výsledkom malého počtu odpracovaných rokov, ale dlhodobým vykonávaním určitej profesie, pri ktorej sú všeobecne nízke mzdy.

Za účelom odstránenia uvedeného rozporu podávam nasledovný pozmeňujúci návrh. V čl. 1 v § 8 ods. 3 písm. a) znie: "(a) Nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie u občana a fyzickej osoby, ktorá sa občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé bývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek."

Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belohorská ako posledná vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Dovoľte aj mne povedať pár slov k otázke ľudí, ktorí potrebujú našu pozornosť, pozornosť politikov, a mňa veľmi mrzí, že viacerí sa ponáhľali odísť a venujú svoju pozornosť momentálne možno dobrému obedu. Aj keď napríklad naša pani poslankyňa Záborská si povedala, že ide vyskúšať žiť z príjmu, z nízkeho príjmu z minimálnej mzdy, akú reklamu vo verejnosti to vyvolalo. Veľa ľudí, ktorí z tohto príjmu musia žiť, to zobrali ako výsmech chudoby a niet horšieho, niet arogantnejšieho správania od nás, ak tým ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc prostredníctvom zákonov, ktorí potrebujú pomoc štátu, ju nedostanú.

Chcem upozorniť, že ak Slovensko vzniklo ako samostatný štát a uchádzalo sa o členstvo v mnohých organizáciách, boli nám dané určité podmienky a jedna z týchto podmienok bola aj podpísanie a ratifikácia Európskej sociálnej charty, dodatkových protokolov, ale aj základných dokumentov Rady Európy a, samozrejme, podobný proces nás čakal aj pri napĺňaní a pri mnohých prístupových rokovaniach s Európskou úniou.

Ale chcem upozorniť na základné heslo, ktoré práve pre túto skupinu ohrozených obyvateľov v Európe platí, že je oveľa ľudskejšie, oveľa serióznejšie pre vládu, ak robí programy pre takzvanú sociálnu kohéziu, ako keď bojuje proti sociálnej exklúzii. Aby som to teda poslovenčila, ak podporuje ľudí v zamestnaní, ak podporuje a dáva ľuďom príjmy alebo sa snaží riešiť ich momentálnu situáciu, je to oveľa výhodnejšie, ako keď robí kroky na záchranu týchto ľudí v záchrannej sieti, a to je doslova v sieti chudoby.

V Európe dnes z 800 miliónov obyvateľov, ktorí žijú v 45 štátoch, ktoré sú členskými štátmi Rady Európy, je zhruba prepočítané, že žije 60 miliónov ľudí, ktorí žijú v chudobe. Myslím si, že to nie je len Slovensko, ale to sú aj veľké štáty, ako je napríklad Francúzsko, ktoré sa snažia a veľmi citlivo sa snažia riešiť túto situáciu. Hlavne, ak sa veľmi tvrdo poučili, čo je to nechať starých ľudí samých bez pomoci v tomto lete.

V pondelok som mala možnosť zúčastniť sa na pozvanie štátnej tajomníčky pani Versini z ministerstva práce, sociálnych vecí Francúzska na takejto diskusii o pomoci ľuďom, ktorí sú zraniteľní, teda pomoc ľuďom starým, ženám, hlavne ženám s deťmi, pomoc ľuďom, ktorí sú hendikepovaní.

Ja viem, že práve aj v predchádzajúcom volebnom období vláda čelila tlakom, teda pravicovej časti vládnej koalície. Keď sa na Slovensku diala práve konferencia ministrov práce a sociálnych vecí členských krajín Rady Európy, Slovensko k podpisu niektorých častí nepristúpilo. Ale chcem vás upozorniť, pán minister, že aj vo Francúzsku je pravicová vláda, vláda pána Raffarina skutočne nie je ľavicovo orientovaná, ale už dnes pripravujú program a môžete si zistiť, je to aj špeciálna pomoc pre ľudí, ktorí napríklad nemajú bývanie. Myslím si, že po prípade bezdomovca z Trnavy by sme sa mali poučiť aj my radšej na chybách možno druhých. Francúzi majú sanitku, ktorá chodí po meste, ktorá reaguje aj na telefónne volanie čísla 115, kde ktorýkoľvek z občanov môže upozorniť, že vidí niekde človeka, ktorý leží povedzme na ulici, alebo človeka, kde hrozí, že by zima mohla urobiť svoje.

Veľmi ma mrzí, že dnes po 14 rokoch po roku 1989 akosi nevieme pomôcť týmto ľuďom a povedali sme si, že budeme štát, ktorý sa skutočne bude snažiť vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí sú v núdzi. Ja si spomínam tie predchádzajúce heslá, keď sa hovorilo, že budujme šťastnú budúcnosť pre naše deti. Ale aby sa tie deti toho aj dožili, lebo ak dieťa nemá šťastnú prítomnosť, tak neviem, či bude mať šťastnú budúcnosť. Mnohé matky dnes odhlasujú deti zo školských jedální a bolo by veľmi dobré, pán minister, a ja som ochotná bez najmenších problémov vám pomôcť aj mnohými menami odborníkov z Rady Európy, keby ste zorganizovali konferenciu, aby sme si povedali, kde máme najviac pridať, alebo čo máme najviacej urobiť. Ja viem, že možno mi poviete, že to viete, ale myslím si, že si chudoba ozaj nezaslúži z našej strany nevšímavosť alebo taký stav, ako keby tí ľudia za to mohli.

Rozhodne sa prihováram teda k návrhu pani poslankyne Černej, pretože mnohí starí ľudia už vo veku nad 65 rokov začínajú trpieť niektorými chorobami, ako je Alzheimerova choroba, ako je artérioskleróza, ako je začínajúca senilná demencia, horšie orientovanie sa aj v priestore. Pre týchto ľudí je veľmi dôležité, aby možno nezmenili to svoje okolie, v ktorom boli zvyknutí bývať celý život, lebo poznajú tam susedov, veľakrát vznikajú tie vzťahy, že keď nie je možné, aby pomohla rodina, pomôžu ľudia zo susedstva. Títo starí ľudia sa veľmi ťažko prispôsobujú novým podmienkam a je pre mňa hrozné počuť, že mnohí z nich sú už nútení v dnešnej dobe dopredu predať byt a s tým, že ten budúci alebo ten kupec vlastne čaká, kedy starí človek zomrie. To sú veci, ktoré by sme nemali opomenúť.

Ďalej by som vás poprosila, pán minister, veľmi veľa sa hovorí o rovnosti príležitosti a  o rovnosti žien a mužov. Aj tlačou teraz prebehla informácia, že ženy majú o päťtisíc korún zhruba nižší príjem v priemere, ako majú muži. Z toho, samozrejme, plynú aj podstatne alebo vyplývajú podstatne nižšie dôchodky u žien ako u mužov. Veľakrát ale práve ženy bývajú opustené mužmi aj v tomto staršom veku, hlavne ak majú starostlivosť prípadne o dieťa, ktoré je hendikepované a podobne.

Veľmi sa teda prihováram za to, aby ste konečne urobili krok, a to nielen tým smerom, že nás začnete brať za rovné partnerky čo do veku odchodu do dôchodku, ale že zvážite aj tento fakt a pristúpite trochu k sociálnejšej sociálnej politike. Lebo sociálna kohézia, to je aj o prístupe k zdravotníctvu. Boli ste tu a ja som si vás veľmi dobre všímala aj počas celej diskusie o zdravotníctve. Ak by vám robili problém niektoré medicínske termíny, môžeme sa k tomu posadiť. Neviem, či by pán minister zdravotníctva mal chuť alebo odvahu vám vysvetliť, že dáva platiť aj za také veci, kde si skutočne občan ochorenie nespôsobil. Nebudem hovoriť napríklad, ja som to spomenula vo svojom príspevku, vírusová meningitída, čo je vírusový zápal mozgových blán. Je choré, ak ešte človek povedzme aj s malou penziou, s problémami pri uvoľnenom nájomnom ešte si má priplácať aj na takéto ochorenia.

A určite verím, pán minister, že aj vy máte rodičov a vidíte sám veľmi dobre, že z dôchodku starý človek nie je schopný, nie je schopný vyžiť.

Takže odo mňa nebudete počuť nejakú pripomienku, ale vás prosím o adekvátnu starostlivosť o starých ľudí. Ak ju chcete naplniť a ak raz nechcete, aby sa o vašom období vyjadrovali ľudia veľmi zle, tak vás prosím, aby ste mysleli na ľudí, ktorí to potrebujú. Znovu ich zopakujem. To sú ľudia, ktorí sú potrební. To sú nie boháči. To sú nie ľudia, ktorí sú mladí, pekní a usmiati. To sú ľudia, ktorí majú možno vráskavé ruky a vráskavú tvár, ale z práce, ich celoživotnej práce dnes profitujú veľké skupiny ľudí. A tí ľudia, samozrejme, majú v prvom rade zodpovednosť sami za seba. Ja som ochotná pristúpiť aj na to, že sa dohodneme na väčšej zodpovednosti rodiny smerom k starým ľuďom, ale veľmi vás prosím, aby ste vy ako minister, od ktorého rezortu sú títo ľudia vlastne závislí, aby mali ministra, ktorí bude myslieť na nich.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)