Pátek 7. listopadu 2003

V. Veteška, podpredseda NR SR: S ďalšou faktickou poznámkou, nie. Ukončíme faktické poznámky. Do rozpravy ďalej sa prihlásil pán poslanec Džupa.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister. Výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky a vedenie Ústredného profesijného klubu pre zdravotníctvo Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko sa problematike oddlženia zdravotníckych zariadení venovali opakovane a niekoľkokrát.

Vzhľadom na obsah správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o projekte oddlženie zdravotníctva prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ sme prehodnocovali dve hľadiská.

Po prvé. Reálnosť oddlženia zdravotníckych zariadení prostredníctvom tejto spoločnosti v celom spektre zdravotníckych zariadení a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a po druhé, vznik, obsah, ciele spoločnosti v súvislosti s doteraz realizovanými, rozbehnutými a avizovanými krokmi vlády Slovenskej republiky, najmä ministerstva zdravotníctva, ale aj Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Na zasadnutiach výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky sa v predmetnej veci postupne vystriedali štátni tajomníci oboch zainteresovaných ministerstiev, myslím tým ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva, obaja ministri samostatne a spolu s ďalšími pracovníkmi a kooperujúcimi partnermi.

V priebehu rokovania, respektíve rokovaní zodpovedali na časť uplatnených pripomienok a otázok, niektoré tézy ostali nedopovedané, formulovali aj odpovede, ktoré umožňujú viaceré možnosti výkladu jednotlivých etáp a činností akciovej spoločnosti Veriteľ. V konečnom dôsledku nepresvedčili väčšinu poslancov výboru. Preto na záver série rokovaní Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky výbor neprijal uznesenie. Tento fakt má závažnú výpovednú hodnotu, nielen politickú, ale aj odbornú a organizačnú.

Sled a dynamika udalostí posledných dní a hodín posúva celú záležitosť oddlženia zdravotníckych zariadení a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre nás do neželateľnej a nie vecnej, ale politickej a osobnej konfrontačnej polohy medzi navrhovateľom a predkladateľom najmä v období po poslednom rokovaní výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky a pred termínom, keď plénum Národnej rady začalo prerokúvať správu o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ.

Počnúc negatívnou medializáciou osoby navrhovateľa predloženej správy, osôb a predmetu činnosti akciovej spoločnosti Veriteľ, štatutárov tejto spoločnosti cez osobu predkladateľa správy, končiac razantným rozhodnutím a vyhlásením Koaličnej rady.

V tomto okamihu a uvedeným vývojom sa problematika oddlženia zdravotníckych zariadení, ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, jej výška, naliehavosť riešenia, respektíve dlhodobosť neriešenia a problémov z toho vyplývajúcich dostávajú na ďalšie miesto poradia dôležitosti. Táto skutočnosť je pre Ľudovú stranu HZDS nežiaduca a neprijateľná.

Výška a rast záväzkov zdravotníckych zariadení a ďalších poskytovateľov za realizovanú zdravotnú starostlivosť sa dostali do takého štádia, že, a v týchto dňoch prinajmenej v niektorých regiónoch nielen nerozbieha a zastavuje poskytovanie plánovaných výkonov v zdravotnej starostlivosti, ale ohrozuje aj výkony na zabezpečenie diagnostiky a liečby chorobných jednotiek akútnej medicíny.

A to je veľmi vážny, nanajvýš nebezpečný fakt. Nemôže ho prevýšiť diskusia o forme pred obsahom oddlženia a ktorá neúmyselne alebo zámerne odpútava pozornosť verejnosti od podstaty problému.

Vláda Slovenskej republiky zlyhala a za súčasný nepriaznivý stav v rezorte zdravotníctva nesie plnú a úplnú zodpovednosť. De facto to potvrdzuje aj obsah predloženej správy ministerstva zdravotníctva na použitých záveroch, ktoré majú zdôvodniť oprávnenosť vzniku akciovej spoločnosti Veriteľ.

Preto za Klub poslancov Ľudovej strany HZDS v Národnej rade Slovenskej republiky chcem vyhlásiť: Stojíme si za doteraz uplatnenými výhradami a pripomienkami v súvislosti so správou ministerstva zdravotníctva v Slovenskej republike o projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ. Sú súčasťou najmä zápisov Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky. V ich zmysle vyjadríme svoj názor pri záverečnom hlasovaní o tomto bode programu 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň budeme naďalej venovať sústredenú pozornosť problematike oddlženia zdravotníctva, ponúkame a poskytneme zdravotníckej i nezdravotníckej verejnosti priestor a čas, aby Klub poslancov Ľudovej strany HZDS Národnej rady Slovenskej republiky na základe konkrétnych a presných faktov vystupoval a konal predovšetkým v prospech a v záujme potrieb občana, pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a všetkých subjektov, ktoré ju priamo alebo nepriamo zabezpečujú, a to bez ohľadu, či budú realizované napríklad akciovou spoločnosťou Veriteľ, alebo inými formami a prostriedkami. Lebo, čo chcem opäť a na záver zdôrazniť, za súčasnú krajne nepriaznivú situáciu v zdravotníctve nesie plnú zodpovednosť staronová vláda Slovenskej republiky, nie iba ministerstvo zdravotníctva alebo nejaká akciová spoločnosť najmä z dôvodu, že dnes už nie je naplnené základné ústavné právo občanov Slovenskej republiky, a to dostupnosť a poskytnutie nielen zdravie ochraňujúcej, plánovanej, ale akútnej, neodkladnej lekárskej, život zachraňujúcej medicíny.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán podpredseda a predsedajúci, bola predložená správa o projekte oddlženia zdravotníctva akciovej spoločnosti Veriteľ, ktorú predkladá pán minister Zajac. V tejto správe, ktorá bola daná aj do zdravotníckeho výboru, je posledná časť informácia o priebehu oddlžovania realizovaného spoločnosťou Veriteľ, kde sa píše, nebudem ju čítať celú, lebo nemám čas: "Osoby, ktoré sa v médiách vyjadrujú k problematike oddlžovania za všetkých, spomeniem napríklad pánov Pašku, Urbániho, Štofka, Mihálika a Kvasnicu, však ministerstvo zdravotníctva ani spoločnosť Veriteľ, a. s., nikdy neoslovili so žiadosťou o informácie."

Pán predseda parlamentu, prinášam to do vašej pozornosti, to je správa ministra, ktorá bola predložená, a je to degradácia štatútu ústavných činiteľov. Je možno chybou aj našich niektorých kolegov, ktorí sa o to nejako snažia, ja si myslím, že stav a postavenie ústavného činiteľa má byť minimálne taký, aký je alebo na vyššej úrovni z každej stránky. A je nemysliteľné, aby v správe ministra bol vsunutý takýto list alebo správa, alebo čo to má byť, ktorú podpísala Ing. Silvia Bocková, predseda predstavenstva. Tak ak toto má byť partner nám, ja by som prosil, aby sa z toho vyvodili patričné dôsledky, aké je potrebné.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel zareagovať na jednu z viet pána poslanca Džupu, môjho predrečníka. Celkový dlh zdravotníctva sa pohybuje okolo 25 miliárd korún, pričom štát za svojich poistencov neodviedol od roku 1993, teda od 1. januára 1993 od vzniku samostatnej Slovenskej republiky bezmála 80 miliárd Sk.

Zvyšovanie miezd v zdravotníctve, ktoré nebolo kryté dostatočným prísunom finančných prostriedkov, sa uskutočnilo v rokoch 1996, 1997 a 2001. Hovorím to preto, že chcem vyvrátiť tú vetu, že za neutešený stav v slovenskom zdravotníctve môže táto a predchádzajúca vláda. Môžu za to všetky vlády od 1. 1. 1993, teda aj vaše dve vlády.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa chce reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem za reakcie na môj príspevok. K tomu, čo povedal pán poslanec Urbáni, nemám čo dodať.

Čo sa týka pána poslanca Novotného, poznám zdroj, podľa ktorého on tu predložil svoj názor v rámci faktickej pripomienky, ale zároveň aj poznám vývoj a jednotlivé etapy financovania zdravotníctva od roku 1990 k dnešnému dňu, a ak by som mal dlhší priestor, s úspechom by som jeho tézy vyvrátil.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Chovanec. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia. Spomeniem len niekoľko problémov, možno trošku z iného zorného uhla k téme, ktorú prerokúvame.

O transparentnosti vzniku Veriteľa sa pohovorilo už dosť, nebudem pokračovať v jej ďalšom spochybňovaní. Dovoľujem si však vrátiť sa k popisovaným spôsobom doterajšieho toku dodatočných finančných zdrojov do systému. Hovorí sa o kšeftovaní, nabaľovaní. Štátny tajomník Podstránsky dokonca použil vo výbore pre zdravotníctvo veľmi expresívne vyjadrenia. Doterajšie pomery nazval, citujem, brajgelom, šírom-šárom nakladaní s finančnými prostriedkami. Pýtam sa teda, kto je zodpovedný za tieto skutočnosti, kto spôsobil, odpusťte mi za výraz, brajgel v nakladaní s verejnými prostriedkami, kto sa nabalil a kto kšeftoval. Myslím si, že je tu dosť ústavných činiteľov, ktorí za vyššie popísané javy nesú minimálne politickú spoluzodpovednosť. Ak tomu tak naozaj bolo, je nutné vyvodiť závery, ak tomu tak nebolo, treba vážiť slová. V odstupe určite využijem možnosť interpelácie pánu ministrovi financií, ktorý vykonával aj v predchádzajúcej vláde funkciu podpredsedu vlády.

Pán minister Mikloš vo výbore pre zdravotníctvo priznal prekvapenie nad skutočnosťou, ktorou som bol prekvapený aj ja. Udivilo nás oboch, ale určite nielen nás, že konštituovanie Veriteľa bolo také tajné, že o ňom nevedel ani štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, dokonca nedokázal ani na úrovni televíznej diskusie vecne zapojiť sa do nej. Pán minister to vo výbore vysvetľoval, ale určite nepresvedčil osobitne tých, čo o komunikácii medzi pánom ministrom a štátnym tajomníkom niečo vedia. Neviem, či tieto veci sú len a len politickou záležitosťou SDKÚ, ktoré pána štátneho tajomníka do funkcie nominovalo.

Na záver k tejto časti chcem teda vyjadriť len nádej, že teraz už naozaj prišli tí praví, spravodliví, tí, ktorým je kšeftovanie a nabaľovanie sa cudzie na rozdiel od ich predchodcov. Skôr ako sa budem venovať druhej časti môjho vystúpenia, chcem zdôrazniť, tak ako som to už opakovane konštatoval, pán minister Zajac prevzal neuveriteľne zanedbaný rezort. Rezort, ktorý bol priam panensky nedotknutý pozitívne pôsobiacimi reformnými krokmi.

Dovoľte mi taktiež spýtať sa, kto nesie odbornú a politickú zodpovednosť za stav, v akom sa rezort nachádzal pri konštituovaní novej vlády, vlády kontinuity. Východiská, ktoré prezentoval pán minister, nám boli blízke a vo vystúpení k programovému vyhláseniu vlády som to aj z poverenia poslaneckého klubu Smer deklaroval.

Žiaľ, pán minister začal reformu robiť tak, že zaviedol to najdôležitejšie - poplatky, čo bolo v podstate všetko podstatné, čo za prvý rok vládnutia vykonal. Iste nemôžem opomenúť istú redukciu zariadení v Bratislave, istú prípravu reformných krokov v transfúziológii a snáď by sa ešte čo to pozitívne našlo.

Nekonala sa však žiadna smršť, žiadna zásadná zmena v samotnom systéme. Nedefinovala sa skutočná potreba zdravotníckych zariadení k adekvátnemu poskytovaniu liečebno-preventívnej starostlivosti.

Ani len sa nezačali v celoslovenskom pohľade vykonávať zmeny riešiace prezamestnanosť a neuveriteľné regionálne diskrepancie v systéme. Netransformovali sa prebytočné oddelenia na iné, v každom regióne tak potrebné, napríklad na oddelenia pre chronické bolesti, pre terminálne štádiá u onkologických pacientov a podobne.

Pretrvávajú naďalej kapitačné platby, v poisťovníctve platia naďalej v podstate rozpočtové pravidlá a mohol by som menovať ďalšie a ďalšie deformity, dlhy štátu, o ktorých tu už bolo hovorené nevynímajúc.

Existuje i naďalej základný rozpor v systéme medzi potrebami, nákladmi a finančnými prostriedkami plynúcimi do zdravotníctva. Existuje stále zlé rozdelenie aj toho mála, čo do systému plynie. Toto ja osobne pokladám za najviac deformujúce a najviac škodiace. Existuje stále zlé rozdelenie aj toho mála, čo do systému plynie. Dlhy pokračujú, a ak nepočítam snahu o ďalší pokles miezd pre zdravotníckych pracovníkov, robí sa len veľmi málo na jeho zastavenie, pochopiteľne okrem zavádzania ďalších a ďalších poplatkov.

A do tohto netransformovaného systému sa idú vlievať finančné prostriedky, ktorých adekvátne využitie bude len parciálne. Časť z nich zhltnú tak ako doteraz neodôvodnené prebujnené zariadenia, ktorých účelnosť je sporná, až zbytočná.

Nebrojím, a to chcem zdôrazniť, nebrojím za plošné likvidovanie oddelenia nemocníc, nebrojím za bezhlavé prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov. Nepostrehol som však ani len začiatok týchto nutných zmien, ktoré sa iste musia rozložiť na viac rokov. Čím neskôr sa však začnú, tým budú dramatickejšie a sociálne neúnosnejšie osobitne v niektorých regiónoch Slovenska. Pritom postupnými a logickými krokmi v konečnom dôsledku môžeme zlepšiť a zvýšiť úroveň poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti pre obyvateľov, zabezpečíme hospodárnejšie narábanie s finančnými prostriedkami pre pacientov i pracovníkov.

Niet sporu o tom, že systém je finančne insuficientný. Okrem priamej zadlženosti, ktorá činí 25 či 27 miliárd, to nie je najpodstatnejšie, existuje neodhadnuteľná zadlženosť v úrovni prístrojového vybavenia zastaranej na hranici funkčnosti existujúcej techniky, starých nevyhovujúcich budov, neuveriteľne mzdového podhodnotenia pracovníkov a podobne.

A teraz niekoľko slov, aj keď si uvedomujem, že parlament nie je najvhodnejšie miesto na prezentáciu poznatkov z metodickej návštevy na jednotlivých oddeleniach v kraji, ale dovolím si na konkrétnych prípadoch poukázať, v akom deformnom systéme je zdravotníctvo.

Sú oddelenia, ktoré pri polovičnom počte výkonov majú dvojnásobný počet zdravotníckych pracovníkov. Sú oddelenia, ktoré nie sú schopné zabezpečiť operačný výkon nie na tom istom poschodí, kde sa vykonáva rodenie rodičiek, ale nie sú schopné vykonať tento výkon ani v tej istej budove. Sú 20-lôžkové oddelenia akútne gynekologicko-pôrodnícke, ktoré sú 20 - 30 km od seba s 20 posteľami pri 60-percentnej využiteľnosti lôžkového fondu a aj ten 60-percentný lôžkový fond je nadnesený. Činnosť v týchto oddeleniach zabezpečujú štyria lekári. Ak by sme adekvátnym spôsobom postupovali pri 90-lôžkovom oddelení, museli by sme mať okolo 20 lekárov. Tu nejde iba o lekárov, o počet zdravotníckych pracovníkov, ale každé takéto oddelenie musí mať adekvátne prístrojové vybavenie, konziliárne zabezpečenie a podobne.

Ja viem, že tieto nemocnice, tieto zariadenia už nie sú v priamej závislosti alebo v priamej kompetencii pána ministra, že sú na úrovni VÚC, neziskových organizácii a podobne. Tu vidím taký základný filozofický rozdiel medzi vnímaním tohto problému medzi mnou a pánom ministrom, keď ja som presvedčený, že minister ako najvyšší odborník v rezorte zodpovedá alebo mal by riešiť tieto patologické stavy, ktoré jednoducho v systéme sú. Je tu istá jeho spoluzodpovednosť, aj keď nie je priama nadriadenosť nad týmito zariadeniami.

Chcem zdôrazniť, pán minister, nikdy by som si nedovolil vašu osobu, vašu funkciu spájať s nejakým osobným zlyhaním ktoréhokoľvek pracovníka v systéme a dávať vám to za vašu osobnú zodpovednosť. Nikdy by som si nedovolil, ale ak sa chyba alebo ak sa kroky, ktoré v systéme existujú, radia medzi tie takzvané v systéme zásadné, tak v tomto prípade vidím vašu zodpovednosť a v tomto prípade je mi ďaleko bližší názor pani poslankyne Sabolovej, čo sa týka zodpovednosti ministra ako vás.

Zistil som pri týchto návštevách jednu zaujímavú vec. Pán riaditeľ jedného zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa horko-ťažko dostalo na úroveň relatívne slušného dlhu, mi predložil informáciu z poisťovne, ktorá mu oznamuje, že vzhľadom na to, že poisťovňa musí vrátiť finančné prostriedky ministerstvu financií ako pri návratnej pôžičke, tak jednoducho mu znovu znižuje finančné príspevky. Tým sa pochopiteľne znovu zadlžuje. A teraz pre mňa hlavne včera vzišlo veľké prekvapenie, že poisťovňa odovzdáva prostriedky, lebo tam bolo i konštatované v správe, že tieto záležitosti bude realizovať Veriteľ, a včera som sa dozvedel, že opäť Veriteľ robí zmluvy s poisťovňami, prostredníctvom ktorých bude oddlžovať niektoré zariadenia. Nie som finančný manažér, nerozumiem celkom tomu, ale nezdá sa mi to naozaj logické. Predsa Veriteľ, zdôrazňovalo sa, že preto sa ide zakladať, aby sa vyvaroval tých chýb, ktoré všetky predchádzajúce subjekty spôsobovali.

Ja viem, pán minister, že reforma v zdravotníctve je neuveriteľne ťažká a náročná a nech by ktokoľvek sedel na vašom mieste, vždy bude mať obrovský problém v komunikácii, lebo bude musieť jednoducho robiť veľmi nepopulárne kroky. Avšak domnievam sa, že kroky, ktorými začínate vy a ktorými ste začali vy zvyšovať poplatky, zvyšovať vklad občanov, pokusy a snahy o znižovanie miezd, sú nie tie najsprávnejšie. Každá reforma musí vychádzať z istých sociálno-ekonomických podmienok, ktoré vládnu v tej ktorej krajine a musia sa hľadať iné mechanizmy, ako zaťažovať ľudí, ktorí jednoducho na to nemajú.

Dovolil som si načrtnúť niektoré veci, kde by sa dali nájsť finančné prostriedky, snažil som sa a veľmi som sa snažil, aby moje vystúpenie nevyznelo nejakým spôsobom populisticky, ale na vecných príkladoch som sa snažil dokázať, že sú rezervy v systéme, ktoré sa dajú hľadať a využiť a nielen bohapusté znižovanie miezd a narastanie nákladov.

Chcel by som ešte zareagovať na to, že pán Lintner a možno niektorí ďalší budú komentovať, že sa to netýkalo presne témy, ktorá bola. Nie je to pravda. Som presvedčený, že nie je to pravda. Veriteľ je len časť celkového problému, ktoré v zdravotníctve sú, a jednoducho súvisí so všetkým, čo sa v zdravotníctve deje. Predsa nemá význam, aby sme tu ďalej a ďalej hovorili o netransparentnosti, o utajovaní a neviem o čom všetkom, ale snažil som sa aj vo svojom vystúpení spomenúť, aký pozitívny dopad môže mať Veriteľ na nesystémové kroky, ktoré sa v zdravotníctve nevykonali.

Ďakujem všetkým veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené dámy, poslankyne a poslanci, chcem vás informovať, na žiadosť poslanca Jarjabka bol pozvaný člen vlády, podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš. Vitajte pán Mikloš. Pán minister sa dostavil na rokovanie parlamentu.

Teraz o slovo požiadal minister zdravotníctva pán Zajac. Nechcete? Úplne na konci chcete hovoriť? Dobre. Nech sa páči, pán Paška. Áno, nech sa páči, pán Paška, máte slovo. (Hlasy v sále.) Ale to v čase, keď som sa rozprával s pánom Zajacom, tak som si nevšimol, že sa niektorí prihlásili. Ideme s faktickými poznámkami.

Takže pani Sabolová, s faktickou poznámkou, nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Každý tu hovorí o tom množstve financií, ktoré treba na oddlženie, ale pokiaľ máme informácie, vlastne boli poskytnuté spoločnosti Veriteľ z Fondu národného majetku finančné prostriedky len vo výške zhruba 3,5 miliardy. Už samotné lekárne avizujú svoje pohľadávky vo výške 7 miliárd. Aké sú toky, aké budú toky alebo ako chceme zabezpečiť, ak hovoríme o 100-percentnom oddlžovaní, lebo to sa stále zdôrazňuje, ako chceme zabezpečiť alebo či máme predstavu doplniť teda 100 percent, ešte minimálne 100 percent zdrojov do spoločnosti Veriteľ, cez ktorú, ak teda budeme oddlžovať, a chcela by som sa spýtať možno asi tak odľahčene. Ako sa vám podarilo zlomiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu na uzatvorenie zmluvy so spoločnosťou Veriteľ, keď ešte v správe máme informáciu, že poisťovne neboli ochotné podpísať tieto zmluvy so spoločnosťou napriek tomu, že vieme, že Všeobecná zdravotná je 100-percentne garantovaná štátom. Čiže myslíte si, že toto bude lepšia forma, alebo budeme postupovať dvojakým spôsobom. Jedna bude prostredníctvom poisťovní a druhá bude prostredníctvom priamo tým, ktorým poisťovne dlhujú.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež by som chcela odpoveď na otázku, ktorú sa možno chcel opýtať aj pán poslanec o tom, či bude Veriteľ vymáhať peniaze aj od štátu, teda od ministra financií za dlh, ktorý štát má smerom k poisťovni.

Ďalej chcela by som povedať ešte aj inú vec. Veľmi často sa tu opakuje, že predchádzajúci ministri neurobili nič. Som predsedníčka Výboru pre sociálne veci, zdravia, rodiny v rámci Rady Európy, kde je 45 štátov. V tomto výbore pracuje viac ako 45 zástupcov, výbor má 78 členov. Sú tam aj také bohaté štáty, ako je Francúzsko a Nemecko, a verte mi, všetky tieto štáty a všetci títo zástupcovia opakovane hovoria, aj oni potrebujú reformu. Aj bývalý člen tohto výboru, terajší minister zdravotníctva pán Mattei vo Francúzsku, povedal, že potrebujeme tiež, ale môžu robiť len také kroky, ako znesú občania. Aby sa nestalo, že ten krok bude silný, že síce pacient či operácia sa podarila, ale pacient neprežil.

Používame peniaze Európskej únie na budovanie diaľnic. Mám obavu, že to budú diaľnice, ktoré povedú nikam, pretože aj toto je jeden z krokov, pre ktorý budú niektoré regióny opúšťať ľudia, že tam nemajú zabezpečené svoje základné práva a prístup k zdravotníckym službám patrí medzi základné práva.

Ďalej by som ešte chcela vedieť od pána ministra, aké peniaze sa používajú na reklamu, ktorú vidíme v Slovenskej televízii, v Markíze a v Novom Čase, akú reformu potrebuje zdravotníctvo, aké sanitky chodili v päťdesiatych rokoch.

Pán minister, vďaka vášmu opatreniu teraz... (Zaznel zvuk časomiery.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hanzel. Nech sa páči.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať na pána poslanca Chovanca, na niektoré jeho vyjadrenia. Tak chcel by som povedať, že ja súhlasím s názorom, že treba oddlžiť zdravotnícke zariadenia, ale nechápem, prečo by nejakých 10 - 20 percent malo z tých veľkých peňazí ostať v nejakej súkromnej firme. Ja by som privítal mať takú firmu, ktorá by absolútne bez akýchkoľvek problémov mala zaručený príjem niekde v rozpätí od 2 do 4 miliárd, lebo veritelia sa dajú vytvárať stále, stačí upravovať platby zo štátu a vytvárať nových a nových veriteľov. Potom je už len otázka, kto v tej firme vôbec je a kam tie peniaze pôjdu. Ja síce viem, že zákony fyziky hovoria, že energia sa nestráca ani nevzniká, takisto ani peniaze sa nestrácajú, ani nevznikajú. Tie, čo sa stratia na Slovensku, sa objavia určite niekde na Bahamách.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou bude, ešte minútu, áno.

B. Hanzel, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ďalej sa mi to zdá trošičku divné a naozaj ja si myslím, že nielen ja, ale viacerí z nás majú informáciu, že dohody sa robia pod nátlakom. Určite viem pozitívne, že sa robí obrovský nátlak na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Na druhú minútu mi stíšili mikrofón, takže už ma teraz skoro vôbec nepočuť. To nemá potom význam.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja by som poprosil technikov, keby napravili... Poslanec s faktickou poznámkou má dve minúty a v prípade pána poslanca Hanzela toto bolo neidentické.

Skončilo sa to? Je to správne? Dve minúty uplynuli?

B. Hanzel, poslanec: Po prvej minúte mi stiahli mikrofón, takže je mi to ľúto.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja si myslím, že máte ešte 30 sekúnd, dokončite.

B. Hanzel, poslanec: Áno, áno, áno, tak sa mi to asi pokazilo. Môžem...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, ide zapnúť mikrofón pre pána poslanca Hanzela? Ešte chvíľočku počkáme a...

B. Hanzel, poslanec: Jeden, dva, tri.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, už je to normálne. Teraz budem musieť nájsť niť. No, keď som rozprával o dohodách so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a o tom, že sa tieto dohody robia pod nátlakom. Naozaj viem, že sa tie dohody robia pod nátlakom a naozaj som presvedčený, že tu je viac poslancov, čo má o tom informáciu, a otázka je, či je toto korektné, aby sa založila firma, ktorá je súkromná, s pomocou štátu a potom táto firma pod nátlakom si urobí dohody so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a teraz je otázka, akým spôsobom budú prebiehať platby a či Všeobecná zdravotná poisťovňa bude prednostne platiť Veriteľovi, a tým bude vznikať vlastne nový kolotoč dlhov a dlhov a dlhov.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Šulaj. Nech sa páči.

I. Šulaj, poslanec: Ďakujem. Ja som veľmi rád, že tu v sále je aj pán minister financií a je tu aj pán guvernér Národnej banky Slovenska. Moja pripomienka bude zase profesionálna. Dozvedel som sa, že Veriteľ, a. s., požičal finančné prostriedky, niekoľko sto miliónov korún, alebo chce požičať Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Moja otázka teda znie, ak tam bude nulapercentný úrok, Veriteľ je obchodná spoločnosť, mal by teda daniť tento výnos v cene obvyklej v mieste a čase. To znamená, že aj keď je to nová spoločnosť, daňový úrad by mu mal už vyrubiť určité preddavky a odporúčam, aby tieto preddavky išli na oddlženie zdravotníctva, to je prvá vec.

Ako je to v podstate možné, že Veriteľ, a. s., dáme to oficiálnou správou do televízie a do novín, že bude robiť podnikateľskú činnosť v oblasti bankovníctva, však nato môže odpovedať aj pán guvernér, niekoľko sto miliónov korún, a nikto v tomto štáte nemá problémy s porušovaním práva. Takže pýtam sa, ako budú riešené tieto daňové dôsledky. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán Paška. Nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Dovoľte mi, aby som využil krátko možnosť a zmysel rokovacieho poriadku a dal návrh na rozšírenie uznesenia, ktoré predložila pani predsedníčka výboru Záborská. Myslím si, že medzitým ste už všetci dostali do lavíc, takže keď dovolíte, moje rozšírenie znie: V bode 2 v ods. b), ktorý žiada vládu Slovenskej republiky, aby svojím uznesením upravila použitie finančných prostriedkov z Fondu národného majetku Slovenskej republiky získané z privatizácie na doplnenie zdrojov v systéme financovania zdravotníctva, dopĺňam "s vyčíslením ich objemov a časového harmonogramu ich plnenia" a zároveň dopĺňam bod 3, ktorý znie: "Že žiada ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva jedenkrát za polrok predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyhodnotenie celého mechanizmu oddlžovania vrátane finančnej analýzy nákladov na jeho zabezpečenie a porovnanie so štandardnými postupmi prostredníctvom existujúcich subjektov zo zákona" a posledné bod 4: "Žiadame vládu Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktoré bude garantovať, že všetky opodstatnené pohľadávky všetkých veriteľov budú umorené bezo zvyšku v zmysle príslušných súvisiacich právnych noriem."

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská, žiadate o slovo? Nech sa páči, máte.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia, jednu vetu. Pri prepise uznesenia, ktoré som navrhla, vznikla chyba a prosím, aby ste si v bode 2 slovo "upravila" zmenili na slovo "schválila".

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadal pán minister zdravotníctva, pán Zajac. Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Keď som uvádzal túto správu, povedal som okrem iného, že hoci sme boli požiadaní len o informáciu, ktorú, ako iste viete, sa neprerokúva, sme podali správu práve preto, aby bola prerokovaná aj v pléne. Urobili sme to aj z toho dôvodu, že je veľmi dôležité, aby sa časť, ktorá je démonizovaná, uviedla na pravú mieru, a časť, ktorá pomôže nášmu zdravotníctvu, popísala.

Na otázku, či si píšem poznámky. V časti všetkých otázok, ktoré boli smerované akciovej spoločnosti Veriteľ, nemôžem ako jeden zastupujúci akcionár odpovedať, ale požiadam akciovú spoločnosť Veriteľ, aby písomne každému poslancovi, ktorý mal otázku, bolo odpovedané, pretože 95 percent otázok bolo smerovaných práve spoločnosti, kde ako akcionár nie som jej štatutárny zástupca a nemôžem sa v mene tejto spoločnosti vyjadrovať.

Ak dovolíte, zo širšia budem odpovedať, o čo vlastne ide. Nechcem teraz komentovať a súhlasím so všetkými, ktorí požiadali o vystúpenie, že treba oddeliť fakty a osobné veci. Zaznelo tu, čo asi chceme od Veriteľa čakať, prečo to muselo vzniknúť, niečo o Bahamách, to sú veci, ktoré, by som povedal, treba faktograficky doložiť a potom by sme sa mohli ďalej baviť.

Ústredná myšlienka je, že doteraz všetky existujúce oddlžovacie taktiky, ktoré sa používali, nesplnili svoj cieľ. Väčšinou došlo k pomerne veľkým stratám. Sčasti aj preto, že neboli jasné metodické pokyny. Pýta sa niekto v diskusii v rámci faktických poznámok, ako je možné, že dodnes nevedú nemocnice preukazné účtovníctvo.

Na jednej strane sme povedali, že od 1. januára sú v zriaďovateľských kompetenciách nemocnice, ktoré boli delimitované v rámci obcí alebo VÚC. Na druhej strane do dnešného dňa nevieme s niektorými z týchto zariadení, čo je pomaly jedenásty mesiac, uzavrieť ani len delimitačné protokoly. A iste viete, že pohľadávky a záväzky sú nepochybne súčasťou delimitačných protokolov.

Možno môžeme hovoriť širšie politicky, že to je moja vina alebo mojich predchodcov až po rok 1993. Ja dokonca hovorievam, že chaos, ktorý vládne v zdravotníctve, a nesystém, ktorý tu je, je problémom nás všetkých. To nie je problémom tej alebo onej vlády. A nepamätám sa, že by som bol niekedy verejne kritizoval mojich všetkých predchodcov, že by teda kvôli jednému, druhému, tretiemu alebo jedenástemu to bolo.

Akciová spoločnosť Veriteľ mala zverené 3,45 miliardy korún ako prostriedky, ktoré majú byť použité na oddlženie delimitovaných zariadení v zmysle zákona č. 416. Tieto zariadenia nám v prvom drafte vykázali dlhy vo výške 4,4 miliardy, teda tie záväzky, ktoré majú uhrádzať svojim dodávateľom. Dnes po intenzívnom vyčistení, hľadaní chýb, hľadaní zdvojených úhrad, strojených úhrad prispejeme k sume asi 3 miliardy korún. To znamená, tým, keď nemáme preukazné účtovníctvo ani záväzky našich zariadení nie sú vždy možné preukázať. Máme tam zdvojené faktúry, máme tam uprednostňovanie veriteľov, v tej správe sú naznačené veci, treba ale povedať, že ide o údaje tretích a tiež nemôžeme v údajoch tretích odtiaľ potiaľ dávať von.

Chcem povedať, že peniaze, ktoré nebudú minuté, ostávajú v akciovej spoločnosti Veriteľ a sú použité na ďalšie oddlžovanie. Inak by sme naozaj pôvodné dlhy vo výške 4,4 miliardy nemohli oddlžiť 3,4 miliardami.

V podnikateľskom prostredí je prirodzeným záujmom každého podnikateľa vytvárať zisk. To je legitímny záujem ako každý iný. A neurobili sme nič iné, len sme povedali, že máme legitímny záujem faktorovať pohľadávky voči zdravotníctvu, ktoré sú hradené z verejných prostriedkov, respektíve z prostriedkov z privatizácie. A takisto akciová spoločnosť Veriteľ má legitímne právo žiadať faktoring týchto pohľadávok. A súhra faktoru jednej a druhej strany prináša isté efekty. Sú dohodnuté objemy faktoru o 0,5, 0,8 v niektorých prípadoch až o 0,15 percenta.

Každý veriteľ, každý, kto komu dlhuje, pohľadávka je neodcudziteľné právo a je vlastníctvo. To nemôže spochybniť nikto. Takisto ale nikto nemôže spochybniť právo druhej strany, hlavne keď ide o finančné prostriedky štátu alebo finančné prostriedky z privatizácie, aby bojoval o to, aby ich minul čo najmenej, pokiaľ používa legitímne metódy uzákonené v zákonoch Slovenskej republiky.

Myslím si, že je dobré, že vznikla táto diskusia a oceňujem aj tie uznesenia, ktoré navrhli všetci a v spolupráci ich dotvorili. Myslím si, že došlo aj k niektorým chybám a nebudem zastierať, že mňa osobne veľmi mrzia. Naozaj zbytočne je predmet činnosti taký široký, hoci ide o štandardné predmety činnosti nelicencovaných a nekoncesovaných, ktoré sa dávajú priam automaticky. Akceptujeme návrh aj po dohode s ministrom financií, ktorý je druhým akcionárom, a zúžime predmet činnosti len na forfajting a faktoring a tie činnosti, s ktorými súvisí existencia týchto pohľadávok.

Chcem povedať, že veľmi nebezpečné je zamieňanie si pojmov. Myslím si, že každý, kto je z podnikateľského prostredia, vie, že neobchodovateľné akcie ešte neznamená, že sú nepredajné. Každý, kto je z podnikateľského prostredia, vie, že akciová spoločnosť sa zásadne správa podľa zákonu súkromného obchodného práva, teda podľa Obchodného zákonníka, ale o jej charaktere rozhodujú akcionári, teda vlastníci. A nie je to ani štátny podnik, je to akciová spoločnosť, ktorú vlastní štát. Nie je to ani štátna, ani iná. Také pojmy naše zákony nepoznajú. A štát, respektíve ústredné orgány štátnej správy, ktoré nemôžu vykonávať obchodnú činnosť a nepochybne forfajting a faktoring je obchodnou činnosťou, musí byť urobený týmto spôsobom. Preto aj parlament novelizoval zákon č. 303. Myslím si, že je to v poriadku. Keď ušetrí táto spoločnosť, ušetrí štát v prospech ostatných.

Niekoľkokrát tu odznela otázka, ako je možné, že sa tak zdravotníctvo zadlžuje? Je hlbokým nedorozumením hovoriť o tom, že štát je neplatič. Ale je hlbokou pravdou, že štát platí len toľko, koľko v jednotlivých rokoch vláda cez parlament presadila. Ak sa raz povie, že štát bude platiť 405 korún na hlavu svojho poistenca a parlament to schváli, tak je to zákonom a tento zákon štát drží. Problémom je, že platí výrazne menej za výrazne veľkú skupinu. Je to snáď dané aj istými ekonomickými parametrami a trochu aj našou ekonomickou minulosťou.

A zas nevidím za celkom rozumné a produktívne, prepáčte, skúmať, prečo sa to stalo, lebo trošku teraz tak úprimne poviem, je dobré vedieť, keď je nejaký úraz alebo akútne ochorenie, ale my sme v situácii, že najprv musíme riešiť ťažko zraneného pacienta alebo ťažko akútne chorého pacienta, ktoré sa volá slovenské zdravotníctvo, a možno budeme v budúcnosti musieť skúmať, ako k tomu došlo.

Je skoro nepodstatné povedať v roku 2003, že rast dlhu sa začal nekrytými platovkami. Začal sa. Štát dal návrh na zvýšenie platu, ale nedal na to príslušné zdroje. Ale s tým už my v roku 2003 veľa neurobíme. S týmto faktom sa musíme vyrovnať v situácii, v akej sme.

K otázke oddlžovania zdravotníctva. Myslím si, že dozrela doba, a myslím si, že aj Koaličná rada vyslala signál, že nemôžeme na jednej strane chcieť od zdravotníkov, aby znižovali náklady, aby sa znižovala zamestnanosť, nemôžeme od zdravotníkov chcieť, aby sa podrobili reštrikcii, reštrukturalizácii a ešte neviem akým procedúram, ktoré majú viesť k znižovaniu vlastných nákladov, inak povedané fixných, v prospech nákladov variabilných, teda nákladov pre pacientov, lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Nie je možné, aby sme 80 percent disponibilných zdrojov míňali na fixné náklady a len 20 percent mali na variabilné.

Na druhej strane musíme vedieť, že takto vykrvácaný, vychudobnený a dlhmi založený systém už sám osebe nemôže dobre fungovať. A teda Koaličná rada vyslala jasný signál, že tak ako bude postupovať miera znižovania dlhov, tak ako bude postupovať miera zmeny systému na efektívny systém, tak bude vláda oddlžovať. Ak parlament zaviaže vládu uznesením, v poriadku. Ak nezaviaže, vláda sama, respektíve Koaličná rada, to je myslím si dosť silný argument, povedala a jasný signál vyslala, musíme oddlžovať. Nemôžeme dosť dobre chcieť prostredie konkurencie, prostredie kompetície medzi poisťovňami poskytovateľmi a súčasne nechať 26-miliardový dlh. Nemôžeme chcieť od šprintéra na 100 metrov, aby išiel pretekať s inými svetovými šprintérmi a mal na nohe železnú guľu. Nemá šancu. Preto sa bude oddlžovať, ale technikou, ktorá sa ukázala ako najefektívnejšia.

Malé formálne poznámky čisto ako urológ. Viem, že v daňových zákonoch dnes faktorovaná pohľadávka, pán poslanec, je nákladová položka. Bola pripočítateľná do poslednej novely. Je to pravda, musíme sa s tým vyrovnať, verte mi, že dodávatelia a tí, s ktorými rokuje, pokiaľ som dobre informovaný, Veriteľ, nemajú až také problémy.

Ostala posledná otázka, otázka zdravotných poisťovní a akciovej spoločnosti Veriteľ. Nepopieral som a v zdravotníckom výbore sme o tom komunikovali aj z oblasti ministerstva financií, aj my, že išlo o transakciu, ktorá mala tri úlohy:

Po prvé, návratnofinančnú výpomoc voči štátnemu rozpočtu už aj preto, že isté metodiky účtovania štátneho rozpočtu nota bene štátnej pokladnice takýto pojem nepripúšťajú a návratná finančná výpomoc sú aktíva štátneho rozpočtu, bude transformovaná do iného typu pomoci zdravotným poisťovniam. Stalo sa, žiaľ, že Úrad pre štátnu pomoc mal pocit a zhruba tri týždne skúmal, že toto je jeho funkcia. Ukázalo sa, že nie a naozaj zdravotné poisťovne stiahli peniaze z obehu, z bežného obehu, pretože iné k dispozícii nemali.

Preto aj dnes, pani poslankyňa Sabolová, ich vraciame zdravotným poisťovniam a pred transformáciou poisťovní ich budeme vykrývať a budú ich splácať svojimi nedobytnými pohľadávkami, ktoré majú spolu v súbore asi za desať miliárd korún, pretože musíme likvidovať aj konsolidované dlhy zdravotných poisťovní všetkých, ak ich chceme transformovať. Zadlžený subjekt sa nedá transformovať.

Možno sme spravili chyby v komunikácii. Možno sa vám to zdalo všetkým utajené. Ale skúsenosti s oddlžovaním, a máme ich početné (ruch v sále), skúsenosti s oddlžovaním, a máme ich početné, ukazujú, že zle vedená technika oddlžovania pripravila nás všetkých, či koaličných, či opozičných, ale hlavne občanov o pomerne značnú čiastku prostriedkov, že keď sme dávali len napríklad peniaze do nemocníc na priame oddlžovanie, zdravotné poisťovne znížili úhrady v danom mesiaci skoro o tie čiastky, ktoré dostali.

Ako to slúžilo našim občanom? Keď sme dávali peniaze do zdravotných poisťovní, nemali sme istotu, že ich budú ďalej transportovať do nemocníc a ďalej dodávateľom. Ako toto slúžilo našim občanom? V roku 2001 a 2002 sme alokovali 12 miliárd korún do systému týmito technikami. Ale treba povedať, dlhy neklesli o 12 miliárd korún.

Posledná otázka - otázka lekární. Nikto nikdy nepovedal lekárnikom iné, ako že budú vyplatení vo výške 100 percent. Povedal im to premiér, povedal som im to ja, bolo to medializované. Problémom ale je, že vláda v súčasnosti nemá voľných 7 miliárd, druhý problém je, že v súčasnosti sú aj iné subjekty, ktoré treba držať "nad vodou". Môžeme dať 7 miliárd lekárnikom, ale dva mesiace nevyplatíme ani súkromných lekárov, ani všeobecných lekárov, ani nemocnice.

Myslím si, že je dobré, že sa hovorilo o Veriteľovi. Ja už budem končiť, aby som nemusel zdržovať. Myslím si, že chyby, ktoré sme spravili, hlavne v predmete činnosti, budú odstránené tak rýchlo, ako rýchlo sa podarí zvolať mimoriadne Valné zhromaždenie, čo by nemal byť problém.

Každý z poslancov aj na otázky, ktoré sa netýkali celkom predmetu Veriteľa, dostane písomnú odpoveď od ministra financií, pokiaľ bola smerovaná ministrovi financií, odo mňa, pokiaľ bola smerovaná mne a požiadame spolu akciovú spoločnosť Veriteľ, aby odpovedala, pokiaľ bola smerovaná akciovej spoločnosti Veriteľ. Nakoniec dlho a podrobne sa Veriteľ preberá na verejnom zasadaní zdravotníckeho výboru, kde má prístup každý aj tlač, aj poslanci, kde teda ale má prístup aj Veriteľ, zástupcovia Veriteľa, kde môžu veci vysvetliť, prinajmenšom predseda Dozornej rady a predsedníčka predstavenstva. Možnože by bolo dobré dokončiť toto rokovanie. Napriek tomu akékoľvek uznesenia budú prijaté, bolo by dobré dokončiť toto rokovanie na pôde zdravotníckeho výboru v širšom ansámbli tak, aby mohli aj zástupcovia Veriteľa priamo odpovedať všetkým poslancom, ktorí majú záujem dostať odpovede.

To posledné, čo poviem, bude trochu o pocitoch. Môže byť niekedy veľmi dobre a niekedy veľmi zle. Môže byť. Môj problém je v tom, že zastávam názor, pokiaľ šetríme verejné prostriedky v prospech systému a dokážeme znižovať dlhy tak, ako ich znižujeme, sa neviem dosť dobre vyrovnať s krikom, akí sme tunelári a zlodeji. Každý má právo povedať svoj názor. Ja som ten, ktorý to zastávam. Ale nie som si celkom istý, že tento názor je v tomto prípade správny.

A ukáže čas a pôsobenie všetkých, ktorí sú v systéme, kde bola pravda a pre koho to bolo výhodné. Naše presvedčenie je, že obmedzené zdroje, ktorých je málo, ktoré nám chýbajú, chýbajú nám pre školstvo, poľnohospodárstvo, nota bene pre zdravotníctvo, sociálnu sféru, na rozvoj priemyslu, na budovanie infraštruktúry, že keď začneme šetriť s tými zdrojmi, podľa môjho názoru skôr by sme mali počuť fajn, ako to je tunel. Ale je to tak. Každý je zodpovedný za názor, ako ho vysloví, a každý je zodpovedný za činnosť, akú koná. A v tejto veci mám aj ako osoba, aj ako šéf rezortu a takisto aj ministerstvo financií úplne čisté svedomie. A invektívy, ktoré boli týmto smerom dávané, berieme skôr ako nedorozumenie a možno aj istý komunikačný problém, za čo sa teraz ospravedlňujem všetkým poslancom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP