V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady, budeme pokračovať o 14.00 hodine.
Využijem informačný systém Národnej rady na to, aby som opakovane prezentoval pozvánku, ktorú dostali poslanci, že teraz o 12.00 hodine v kinosále Národnej rady Slovenskej republiky sa začína a bude sa konať v priebehu najbližšej jeden a pol hodiny seminár o elektroenergetike, ktorý organizuje Slovenská nukleárna spoločnosť a Slovenské jadrové fórum. Budú tam prednesené témy Svetové trendy v energetike, Jadrová energetika vo svete a tretia téma Ako zabrániť energetickej kríze v Slovenskej republike. Prednášať budú prof. Janíček, doc. Slugeň a Ing. Hanzel. Túto informáciu vám dávam na vedomie.
Želám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.)
Jedenásty deň rokovania
18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
6. novembra 2003 o 14.06 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
prosím, aby ste zaujali miesta určené pre vás v rokovacej sále. Poprosím pánov poslancov, ktorí sú najbližšie k dverám rokovacej sály - pán poslanec Galbavý, zatvorte dvere, prosím vás. A keby ste nežuvali žuvačku v rokovacej sále, bol by som rád. Zatvorte dvere, pán poslanec. Aj druhú stranu by som poprosil.
Pristúpime k rokovaniu o pravidelnom bode programu
hodina otázok,
ktorú týmto otváram. Chcem vás informovať, že zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.
Ďalej vás chcem, páni poslanci, informovať, že na otázky, ktoré položili páni poslanci, ak nie sú v čase tohto bodu programu prítomní v rokovacej sále, člen vlády nemusí odpovedať.
Ďalšia informácia je o tom, že pán premiér druhýkrát v poradí sa nezúčastňuje na hodine otázok, pretože má iné protokolárne povinnosti v súvislosti s oficiálnou návštevou predsedu írskej vlády v Slovenskej republike. Oznámil mi, že svojím zastupovaním poveril pána podpredsedu vlády Pála Csákyho, ktorého zároveň prosím, aby informoval Národnú radu o tom, ktorí z členov vlády budú na dnešnej hodine otázok zastupovať neprítomných členov vlády.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Za neprítomného pána podpredsedu Ivana Mikloša, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste vo Švédskom kráľovstve, bude odpovedať pán minister Kaník. Za neprítomného pána ministra Zajaca, ktorý je na výjazdovom rokovaní na východnom Slovensku, tak isto pán minister Kaník. Za neprítomného pána ministra Palka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, pán podpredseda Lipšic. Za neprítomného pána Ruska, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Slovinsku, a nemá otázky, pán minister Gyurovszky. Za neprítomného pána ministra Prokopoviča, ktorý je na pracovnej ceste v Humennom, pán minister Gyurovszky a za neprítomného pána ministra Lászlóa Miklósa, ktorý je zahraničnej pracovnej ceste, pán minister Simon.
Ďakujem pekne, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, aby ste zostali na mieste pred rečníckym pultom, pretože ste poverený odpovedať na otázky pánov poslancov, ktoré položili predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.
Prvú otázku položil pán poslanec Zubo, ktorý sa pýta: "Z úst viacerých ministrov a štátnych tajomníkov opakovane odzneli, žiaľ, len všeobecné tvrdenia, že reforma štátnej správy bude pre štátny rozpočet predstavovať stámiliónové úspory korún a tisícky pracovníkov štátnej administratívy. Vzhľadom na všeobecné, vecne nepodložené tvrdenie štátnych funkcionárov sa pýtam: Viete povedať, o koľko vláda v roku 2004 ušetrí na: 1. mzdových prostriedkoch, 2. tovarových a prevádzkových prostriedkoch, 3. kapitálových finančných prostriedkoch, 4. počte pracovníkov štátnej správy?"
Takto znie otázka, na ktorú, prosím, aby ste odpovedali. Nech sa páči, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa v súvislosti s reformou miestnej štátnej správy premietla úspora výdavkov súvisiaca so znížením 2 113 zamestnancov aparátov krajských úradov a okresných úradov v kategórii výdavkov na mzdy a platy vo výške 372 mil. Sk.
Výdavky potrebné na vytvorenie úradov špecializovanej štátnej správy budú známe v etape, keď vláda Slovenskej republiky odsúhlasí návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na dislokáciu budov. V tejto etape Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uvoľní finančné prostriedky v súvislosti so zamestnancami vykonávajúcimi obslužné činnosti, ktoré sú v súčasnosti premietnuté v rozpočte ministerstva vnútra na rok 2004. Konkrétne prevádzkové výdavky budú môcť príslušné rezorty, na ktoré prešli kompetencie, kvantifikovať až v neskoršom období.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v roku 2003 neuvoľnilo osobitné prostriedky na koncipovanie úradov špecializovanej štátnej správy. Ide napríklad o výdavky na označenie budov, tlačivá, úradné pečiatky a podobne. Rozpočtové kapitoly krajských úradov sa od 1. 1. 2004 rušia.
Z celkového objemu finančných prostriedkov vo výške 58 mld. 845 mil. 349 tisíc Sk, ktoré boli vo východiskách štátneho rozpočtu na rok 2004 rozpočtované pre kapitoly krajských úradov na zriadenie špecializovanej miestnej štátnej správy, sa presúvajú finančné prostriedky v objeme 57 mld. 473 mil. 229 tisíc Sk, z toho na bežné výdavky 56 mld. 856 mil. 614 tisíc Sk, na kapitálové výdavky, pardon, na bežné výdavky, a na kapitálové výdavky 616 mil. 615 tisíc Sk.
Do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov v nadväznosti na prechod pôsobností po 1. januári 2004 sa presúvajú finančné prostriedky v objeme 708 mil. 949 tisíc Sk, z toho na bežné výdavky 633 mil. 814 tisíc Sk a na kapitálové výdavky 75 mil. 135 tisíc Sk. Úsporu zo zavedenia novej špecializovanej štátnej správy vyčísli ministerstvo vnútra v spolupráci s príslušnými rezortmi a táto sa bude analyzovať a prehodnocovať každoročne pri tvorbe štátneho rozpočtu na príslušný rok.
Ďakujem pekne, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Zubo chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán podpredseda, je len samozrejmosťou, že po takejto odpovedi sa žiadajú ďalšie doplňujúce otázky. Žiaľ, nie je tu pán predseda, ktorému otázka bola adresovaná, a preto si myslím, že všetky ďalšie otázky by šli bokom. Ale uspokojím sa aspoň s tým, že táto moja otázka poslúžila na to, aby sa pán premiér zamyslel nad pôvodnými zámermi, ktoré boli pri nastolení transformácie štátnej správy, a súčasnou realitou, ktorá je na Slovensku. Nie náhodou táto otázka z mojej strany bola postavená, pretože o chvíľu uvidíme, že na ňu nadväzujú ďalšie otázky. Som zvedavý, aké odpovede budú v tých otázkach, či ich robil jeden autor, alebo nezávisle od seba robili iní autori a odpovede budú iné. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády, ďalšiu otázku, keďže pán poslanec nepoložil doplňujúcu otázku, len konštatoval to, čo ste vlastne vy vo svojej odpovedi povedali.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kolesár, ktorý sa pýta pána premiéra: "Ako sa podľa vás zvýšia mesačné životné náklady bežnej slovenskej rodiny v roku 2004 v súvislosti so zvýšením cien energií, cien potravín v súvislosti s 19-percentnou DPH, spoplatnením zdravotníctva, cien cestovného v železničnej a cestnej doprave, cien zákonného poistenia a tak ďalej, a tak ďalej. Je to podľa vás únosné?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážený pán poslanec, podľa prepočtov Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že situácia bude únosná. Po prvé finančnú situáciu priemernej rodiny v roku 2004 treba vnímať komplexne, to znamená, nielen výdavkovú, ale aj jej príjmovú stránku. A po druhé únosnosť možno najrýchlejšie posúdiť komparáciou s rokom 2003, prípadne s ďalšími rokmi.
Agregovaný obraz o celkovom náraste životných nákladov priemernej rodiny dáva priemerná medziročná miera inflácie a tá sa na rok 2004 odhaduje na nižšej úrovni ako v roku 2003, to znamená na nižšej úrovni približne o 0,7-percentuálneho bodu. Konkrétne očakávame, že:
1. Zvýši sa rast priemernej mesačnej mzdy.
2. Zvýši sa disponibilný dôchodok priemernej domácnosti znížením daňového zaťaženia príjmov a uplatnením bonusov na deti.
3. Na základe avizovaného rozsahu úprav regulovaných cien sa odhaduje, že príspevok všetkých administratívne upravovaných cien k celkovej inflácii, vrátane vplyvu nepriamych daní neprevýši ich príspevok z roku 2003.
Na základe uvedených predpokladov možno očakávať, že finančná situácia priemernej rodiny sa oproti roku 2003 nezhorší.
Pokiaľ by sme premenili na drobné výdavkovú časť, tak prvým faktorom, ktorý po 1. januári 2004 ovplyvní úroveň spotrebiteľských cien, bude úprava DPH. Vplyvom zavedenia jednotnej DPH od 1. januára 2004 sa v prípade 44 položiek spotrebného koša zvýši DPH z 0 na 19 %, v prípade 280 položiek dôjde ku zvýšeniu DPH zo 14 na 19 % a v prípade 383 položiek dôjde ku zníženiu DPH z 20 na 19 %.
Druhým faktorom, ktorý bude mať dosah na spotrebiteľské ceny od začiatku roku 2004, je uvažovaná liberalizácia regulovaných cien, hlavne energií a cien niektorých služieb. Vychádzajúc zo spotrebných výdavkov domácností v roku 2002, po zohľadnení vývoja indexu spotrebiteľských cien tovarov a služieb v priebehu roka 2003 a očakávaných úprav DPH a deregulácie avizovaných cien tovarov a služieb od 1. januára 2004 možno modelovo dospieť k orientačným dosahom týchto úprav na výdavkovú situáciu vybraných typov domácností. Úprava regulovaných cien, vrátane zmien DPH bude znamenať pre priemernú domácnosť zvýšenie výdavkov v januári roku 2004. Zvýšenie výdavkov najviac ovplyvnia ceny za bývanie, elektrinu, plyn a palivá približne o 250 Sk mesačne na člena domácnosti, ďalej ceny potravín približne 80 Sk mesačne na člena domácnosti, ceny služieb v oblasti spojov približne 40 Sk mesačne na člena domácnosti.
Pán poslanec, nezakrývame fakt, že výdavky domácností po 1. januári 2004 stúpnu. Je to prirodzený proces pri odbúravaní nereálnych regulovaných cien energií, ktorých predošlé zmeny, resp. zmrazenia, boli často predmetom politických obchodov. Avšak hodnotenie nárastu výdavkov predsa nie je úplné bez informácie o náraste príjmov, ktoré spôsobí nedávno prijatá daňová reforma. Sociálne slabšie skupiny budú do veľkej miery oslobodené od dane a niektoré rodiny s deťmi budú dokonca poberať dane od štátu, to znamená, budú mať zápornú daň. V zásade je nový daňový systém, podľa nášho názoru spravodlivejší a ľuďom ponechá v peňaženkách viac peňazí ako doteraz. Z toho dôvodu dovoľujem si opakovať, že novoročný rast výdavkov bude kompenzovaný nárastom príjmov a pre bežné slovenské rodiny bude podľa prepočtov odborníkov Ministerstva financií Slovenskej republiky únosný.
Ďakujem pekne, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kolesár chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predseda vlády, v zastúpení pána podpredsedu vlády, z toho, čo ste povedali, že situácia pre bežnú slovenskú rodinu bude v budúcom roku únosná, je mi jasné len to, čo si myslím už veľmi dávno, že absolútne, absolútne vaša vláda, ktorej ste predsedom a vy, pán podpredseda, podpredsedom, nemá prehľad už o životných nákladoch v živote bežnej slovenskej rodiny. Zdražujete energiu, potraviny, cestovné v autobusovej, železničnej doprave, v MHD. Siahate už dokonca na zľavy pre ťažko postihnutých občanov, v zdravotníctve dokonca už aj chrípku spoplatníte. O 40 % zdražie zákonné poistenie, kde už ideme do takých absurdít, že si občan musí na polroka odhlásiť svoje motorové vozidlo, aby mohol vôbec zaplatiť toto zákonné poistenie. A vy v takejto situácii - a tak ďalej, a tak ďalej sa dá v tom pokračovať - vy v tejto situácii poviete, že toto všetko sú veci únosné?
Pripravujete pre bežnú slovenskú rodinu katastrofálne zníženie životnej úrovne v roku 2004. Už absolútne nejde tejto vláde o to, o čo má vláde ísť, o zabezpečenie kvality života. Pre množstvo bežných slovenských rodín pripravujete už len obyčajný boj o prežitie. A preto sa na vás obraciam znovu a opätovne s otázkou, či si skutočne myslíte, že to, čo pripravujete na rok 2004, je pre bežnú slovenskú rodinu únosné. Prosím, len odpovedzte áno, alebo nie, a ja sa vás potom o rok veľmi rád opäť na túto otázku opýtam.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, môžem len zopakovať to, čo som pred chvíľou povedal. Súhlasím s vami, že situácia nie je jednoduchá, je zložitá. Ale aj vy musíte vidieť, že vláda v tejto zložitej situácii musí konať. Myslím si, že pre krajinu by bolo najhoršie, keby vláda nerobila nič. Vláda sa snaží zaviesť reformné kroky, niektoré kroky sú bolestivé pre jednotlivé sociálne vrstvy. Na druhej strane vláda slovenskej republiky sa snaží aj zaviesť kompenzačné opatrenia, ktorými tieto negatívne dosahy sa dajú zmierniť.
Takže, pán poslanec, moja odpoveď a výpočty, ktoré tu mám pred sebou, sa opierajú o oficiálne výpočty a oficiálne čísla Ministerstva financií Slovenskej republiky a na základe týchto čísel a týchto výpočtov si vám dovoľujem tvrdiť, na základe tých faktov, ktoré som tu povedal, že situácia bude aj o rok únosná.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo položil ďalšiu otázku pánovi premiérovi tohto znenia: "Na základe informácií z tlače viem, že jednotlivé ministerstvá majú nemalé problémy pri získavaní zamestnancov potrebných v súvislosti s prípravou Slovenskej republiky na vstup do EÚ. Mohli by ste: 1. bližšie špecifikovať tieto problémy, 2. vyčísliť, o koľko ľudí v priebehu roka 2003 budú vyššie stavy pracovníkov ministerstiev, ako boli v januári, 3. prijatím tohto počtu pracovníkov na ministerstvá nedôjde k narušeniu jednej zo základných myšlienok transformácie štátnej správy - zníženie počtu pracovníkov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte na položenú otázku.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vážený pán poslanec, počiatočné problémy s obsadzovaním uvedených miest boli dôsledkom viacerých faktorov.
Na jednej strane to bol dôsledok neúspešnosti prvých výberových konaní, na základe čoho bolo potrebné vyhlasovať opätovné výberové konania.
Na strane druhej to bol ich počet. Takýchto miest je 1 551, z toho 1 311 v štátnej službe a 240 vo verejnej službe. V súčasnosti všetky miesta vo verejnej službe sú obsadené. V režime štátnej služby je obsadených k 1. novembru 2003 1 271 miest, čo predstavuje 97 % z celkového počtu týchto miest. Dosiahnutie 100-percentného stavu je z dôvodu prirodzenej fluktuácie prakticky nemožné. (Prerušenie vystúpenia časomierou.) Mám dokončiť, pán predseda, alebo?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, bol by som rád, keby pán podpredseda vlády mohol dokončiť odpoveď na otázku, a potom by sme pokračovali v odpovediach na otázky položené členom vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Skúsim sa zmestiť do dvojminútového limitu.
Takže upravený limit počtu zamestnancov v ústredných orgánoch k 30. novembru predstavuje nárast o 184 osôb. Do konca roka budú zvýšené limity počtu zamestnancov v zmysle rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa rieši zabezpečenie administratívnych potrieb o 718 osôb. Zvýšením uvedeného limitu počtu zamestnancov nedôjde k narušeniu zníženia uvažovaného v rámci transformácie štátnej správy z dôvodu, že zníženie počtu zamestnancov na návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 je vyššie ako nárast z titulu nariadenia vlády.
Vláda Slovenskej republiky venuje osobitnú pozornosť miestam, na ktorých sa budú realizovať eurofondy. Takýchto miest, na ktoré sa vzťahuje najmä zlepšenie odmeňovania, je 898. Z toho počtu je v tejto chvíli 827 miest obsadených. Všetky neobsadené miesta, alebo na všetky neobsadené miesta sú vyhlásené výberové konania, ktoré sa priebežne realizujú.
Ďakujem pekne, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády, ktorý odpovedal na otázky, ktoré boli položené premiérovi vlády Slovenskej republiky.
Teraz budeme pokračovať v odpovediach na položené otázky členom vlády.
Poprosím ako prvého pána ministra kultúry Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás, pán minister, pýta: "Ani po stretnutí predsedu Matice slovenskej a ministra kultúry u prezidenta SR R. Schustera v júli 2003 nedošlo k žiadnemu riešeniu krízovej finančnej situácie Matice slovenskej. Prečo?"
Prosím o odpoveď.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, na činnosť Matice slovenskej boli v rozpise štátneho rozpočtu na tento rok 2003 pridelené účelové prostriedky na bežné výdavky vo výške 15 mil. Sk, a to na financovanie projektov v zmysle podpísanej zmluvy a jej dodatku. K dnešnému dňu boli poukázané Matici slovenskej v objeme 13 mil. 650 tisíc Sk, čo je 91 % z príslušnej sumy. Na kapitálové výdavky bol v roku 2003 schválený objem prostriedkov štátneho rozpočtu v sume 8 mil. Sk na rekonštrukciu druhej historickej budovy Matice slovenskej, z čoho bolo poukázaných doteraz 5 mil. 12 tisíc Sk. Okrem toho dostala Matica slovenská v jednotlivých účelových transferoch a podprogramoch ministerstva kultúry v roku 2003 celkovú sumu finančných prostriedkov vo výške 3 mil. 570 tisíc Sk a osobitné granty na vydavateľskú činnosť na iné projekty v hodnote 15 mil. Sk.
Vzhľadom na celkový nedostatok prostriedkov štátneho rozpočtu v rezorte kultúry na rok 2003 nebolo možné Matici slovenskej prideliť vyššie, či iné finančné zdroje. Kritériá, systém a rozdeľovanie grantových prostriedkov v rezorte kultúry sú obdobné ako inde v zahraničí. I tak ide o nadštandardné finančné prostriedky v porovnaní s inštitúciami, ktoré sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.
Ministerstvo kultúry uznáva Maticu slovenskú ako významnú kultúrnu inštitúciu slovenského národa. Na plnenie úlohy Matice slovenskej sa v primeranej výške v rámci možností štátneho rozpočtu prideľujú prostriedky štátneho rozpočtu. Štát nemá objektívne a stále informácie o vlastných zdrojoch a hospodárení Matice slovenskej, pretože z platnej legislatívy nevyplýva povinnosť Matice slovenskej predkladať účtovné výkazy, či správy o hospodárení mimo Matice slovenskej.
Zo zákona o Matici slovenskej vyplýva povinnosť pre Maticu slovenskú používať na plnenie svojich úloh výnosy z vlastného majetku. Toto upravuje zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej, ktorý v § 6 ods. 1 písm. a), b) uvádza, že Matica slovenská hospodári s vlastným majetkom a majetkom štátu a v ods. 5 toho istého paragrafu uvádza, že Matica slovenská môže s vlastným majetkom vykonávať podnikateľskú činnosť spravidla prostredníctvom ňou založených obchodných spoločností. Výnosy z podnikateľskej činnosti používa na plnenie svojich úloh.
V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že vo vlastníctve Matice slovenskej je akciová spoločnosť Neografia Martin, ktorú získala Matica slovenská v privatizácii za 1 Sk. Je otázkou, ako Matica slovenská hospodári s vlastným majetkom, či dosahuje primerané výnosy a na plnenie akých úloh ich používa. Štát poskytuje Matici slovenskej prostriedky štátneho rozpočtu na grantové projekty a nie je jeho úlohou vykrývať takzvaný deficit finančných prostriedkov, vyčíslených Maticou slovenskou.
Aj v tomto kontexte je potrebné sa zamyslieť nad zákonom o Matici slovenskej a prípadnej možnej novelizácii tohto zákona. Inak odporúčam Matici slovenskej, aby sa aktívne pričinila o zlepšenie systému vlastného hospodárenia a zefektívnenie využívania vlastného majetku na plnenie svojich úloh v zmysle zákona o Matici slovenskej.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. V rámci doplňujúcej otázky chcem povedať, že Maticu slovenskú chápem ako inštitúciu reprezentujúcu počas svojej 140-ročnej existencie nielen slovenskosť, ale aj slovenskú inakosť, ktorú bude veľmi dôležité reprezentovať aj po vstupe do Európskej únie, kde sa táto inakosť európskych národov a kultúr bude musieť prejaviť.
Matica slovenská v zmysle zákona, ktorý ste citovali, teda zákona č. 68/1997 Z. z. je kodifikovaná ako verejnoprávna ustanovizeň, ktorá okrem svojich úloh má plniť aj úlohy z poverenia štátu, ba aj spravuje jeho majetok. Je však naozaj vo finančnom kolapse, je tam zadlženosť, platobná neschopnosť a zamestnanci od septembra nedostali mzdy. Transfer zo štátneho rozpočtu, o ktorom ste hovorili, nepočíta na bežné výdavky a je očistený od aktivít, ktoré teraz vykonáva Slovenská národná knižnica a klesol oproti roku 1999 o tri štvrtiny. Na porovnanie v roku 1999 to bolo v tisíckach slovenských korún 63 909 a v roku 2003 len 15 000. Ak je rok 1999 vyjadriteľný indexom 100, tak rok 2003 predstavuje index iba 23,5. Preto by som sa chcela dozvedieť odpoveď na otázku, či môžete dať nejaký verejný prísľub, že Matica slovenská na základe podanej žiadosti spred troch mesiacov dostane mimoriadnu finančnú dotáciu, a kedy, alebo nedostane, a či spôsob nakladania s Maticou slovenskou nie je nebodaj znakom postupného jej zmŕtvenia a likvidácie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Vážená pani poslankyňa, dohodneme sa na tom, že Matica slovenská je historicky a nepochybne aj aktuálne symbolom, ktorý patrí, ktorý sa nedá odpárať zo slovenskosti, zo štátnosti slovenskej, dokonca je symbolom národnej kultúry, aj symbolom národa zároveň a v tomto zmysle jej patrí, aby som tak povedal, to najpoprednejšie miesto v našej, ak sa to dá tak povedať, v našej národnej identite. (Potlesk.) Na tom sa vari všetci dohodneme a pravdepodobne by sme sa o tom nemuseli ani vzájomne takto veľmi deklaratórne presviedčať.
Iná vec je, či nežijeme ešte trošku v zajatí nejakej mytológie 19., ale aj 20. storočia, keď Matica slovenská mala nepochybne aj po svojom vzniku, aj po zrušení, aj po obnovení počas prvej Česko-slovenskej republiky, keď mala nepochybne aj tie národnoemancipačné a národnozáchovné funkcie. A to, si myslím, že je jednoducho absolútna zásluha Matice slovenskej, o ktorej vari nikto súdny nebude pochybovať. Iná vec je, či dnes tento symbol, keď si ho takýmto spôsobom konzervujeme a petrifikujeme, ešte má nejaké takéto aktuálne politické funkcie mať, či jednoducho nie je účinnejšie - a z toho vlastne sa odvíja aj ten iný spor, o ktorom tu, chvalabohu, nehovoríme dnes, ten spor pri delimitácii Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej, ale ktorý je v podhubí tohto veľmi dobre cítiť - jednoducho, či si ešte chceme naďalej pestovať Maticu ako relikt 19. alebo prvej polovice 20. storočia, alebo jej chceme dať to miesto v našich dejinách, ktoré jej, ako hovorím, nepochybne patrí.
Podľa nás, a to je, povedal by som, interpretácia, ktorá je veľmi voľná, Matica samozrejme má svoje miesto v spoločnosti, ale proste na základe takejto exkluzivity predsa len nemôže narábať s financiami štátu nejakým veľmi voľným spôsobom. To, že dnes sa dostala do istej finančnej krízy, ako vy hovoríte, je možné, že sa bude nejako aj za účasti štátu riešiť. No v tejto chvíli ešte nemám nejaké konkrétne návrhy, takže ani žiadne prísľuby vám pravdepodobne nemôžem dať. Ale aj Matica slovenská musí veľmi transparentne, opakujem, transparentne nakladať so svojimi finančnými prostriedkami, nehovoriac už o tom, na čo som len v jednej vete upozornil a nechcem o tom ďalej hovoriť, že Matica slovenská je majiteľom, na desať rokov dostala, takpovediac, za korunu Neografiu a o týchto finančných prostriedkoch jednoducho nemáme, ani o hospodárení Matice nemáme absolútne, nie že prehľad, ale akúkoľvek informáciu.
Takže, nejakým spôsobom nás obviňovať z toho, ako to cítim v podtexte, že nebodaj táto vláda a toto ministerstvo sa pokúša nejako, ak nie priam dokonca zničiť Maticu slovenskú, je, myslím si, naozaj, naozaj trošku pritiahnuté za vlasy. O to nám nikdy nešlo. Naopak, Matica má aj v tých programoch, ktoré na budúci rok vypisujeme - podporných grantových - má svoje miesto a bude sa uchádzať o to, tak ako sa budú uchádzať všetci a bude to musieť aj niekto nezávisle, nezávislé rady, komisie to budú musieť aj posúdiť, tak ako je to aj doteraz. Že tých peňazí je málo v celom rezorte, o tom vás asi nemusím presviedčať, takže, bohužiaľ, redukujeme, resp. nie sme veľkorysí ani v iných rezortoch.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.
Teraz poprosím pána ministra Gyurovszkého, aby odpovedal za neprítomného člena vlády pána ministra Prokopoviča na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa pýta: "Vážený pán minister, Bratislava je napriek novému obchvatu čím ďalej menej prejazdná. Obávam sa, že v krátkom čase môže nastať dopravný kolaps. Aké riešenie navrhujete, aby sa tomuto predišlo?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, prečítam vám znenie odpovede ministra Prokopoviča.
Kompetencie k cestám I., II. a III. triedy na území mesta Bratislava patria mestu. Rezort dopravy má v Bratislave kompetencie iba v oblasti prípravy a výstavby diaľnic, k ich zabezpečeniu vždy pristupoval s veľkou zodpovednosťou a vážnosťou. Ako isto viete, na území mesta sú situované časti diaľničných ťahov D1, D2 a celý ťah D4. Okrem dvoch úsekov diaľnice D1 Viedenská cesta - Prístavný most a diaľnica D2 Lamačská cesta - Staré Grunty, ktoré sú rozostavané, sú všetky diaľnice na území mesta vybudované a slúžia motoristickej verejnosti. Bez nich by bola Bratislava fakticky neprejazdná a bol by už dávno dopravný kolaps, o ktorom hovoríte.
Uvedením obidvoch rozostavaných úsekov do prevádzky sa dopravná situácia v meste výrazne zlepší. Termín odovzdania D1 je v roku 2005 a D2 v roku 2006.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hanzel, nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne.
Nie je tu síce pán minister, ale ja sa pokúsim aspoň krátko formulovať, čo som tým myslel. Nejde len o diaľnice v našom štáte, však napríklad Bratislava má takú vysokú premávku, hustotu dopravy, že v každom prípade to treba riešiť. Ja si myslím, že všetci, čo do Bratislavy chodíme, alebo chodíme autom po Bratislave, vidíme každý rok, že je to z roka na rok horšie. A keď sa spoliehame na to, že takéto veci vyrieši len primátor mesta, alebo nejaký dopravný inšpektorát v meste, tak si myslím, že sme trošku na omyle. Tam treba odbornú pomoc, lebo tu ide o veľmi vážny dopravný problém. A keď to pôjde takou rýchlosťou, akou to išlo doteraz, tak sa naozaj obávam, že nestačíme dobudovať nejaké obchvaty a budeme mať problém.
Ja chcem povedať konštruktívne, zas nie nejako kriticky, ale sú aj iné spôsoby, akým spôsobom dosiahnuť zlepšenie premávky nielen vybudovaním nových ciest. A na to som chcel poukázať, lebo dopravný problém je na svete v mnohých mestách a rieši sa rôzne. Sú na to vybudované rôzne štúdiá, sú na to experti v zahraničí. V Amerike kedysi, keď mali v 60. rokoch vypočítané, že v priebehu 20 rokov sa zastaví Amerika, tak sa prijali napríklad skrátené modely vozidiel a všelijaké iné veci, takže aj na toto sú odpovede. Preto by som odporúčal ministerstvu v prvom rade, lebo by malo byť gestorom všetkých týchto vecí, aby sa nejakým spôsobom zaangažovalo do toho ako sprejazdniť mesto, lebo nemusí to byť len vybudovaním nových ciest. Dá sa to aj ináč.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, doplňujúca otázka nebola položená. Prosím, aby ste sa vrátili na svoje miesto.
A poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hrdličku, ktorý sa pýta: "V rámci rezortu školstva už niekoľko rokov prebieha proces... Pán poslanec Hrdlička nie je prítomný.
Pani poslankyňa Angyalová je prítomná - vy nesedíte vždy na svojom mieste, preto som vás hľadal, kde sa nachádzate - sa vás pýta: "Pán minister, čo bude s prebytkami hospodárenia Národného úradu práce cca 10 mld. po zlúčení úradov práce so sociálnymi odbormi okresných úradov?"
Nech sa páči, odpovedajte.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, saldo jednotlivých fondov Národného úradu práce k 31. 12. prechádza do Sociálnej poisťovne, verejnoprávnej inštitúcie a ide o tieto jednotlivé saldá vzťahujúce sa k príslušným fondom: Základný fond poistenia v nezamestnanosti v sume 6,7 mld., Garančný fond v sume 2,4 mld. a Rezervný fond v sume 0,9 mld. Spolu teda do Sociálnej poisťovne prechádzajú zostatky z týchto fondov v sume rovných 10 mld. korún. Nebudú použité na nič iné, len na ten istý účel, na ktorý boli použité aj doteraz. To znamená, budú súčasťou fondov, príslušných fondov, tak ako boli vo fonde v Národnom úrade práce vo Fonde poistenia, tak aj v Sociálnej poisťovni budú slúžiť len a len na zabezpečenie úloh Fondu poistenia v nezamestnanosti. A to isté sa týka aj ostatných fondov.
Takže žiadna zmena účelu, ani zmena použitia, len zlúčenie všetkých tokov do verejnoprávnej inštitúcie Sociálnej poisťovne.
To je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister.
Ja som sa rozhodla túto otázku vám položiť preto, lebo aj na tomto mieste v parlamente, aj v médiách rezonuje v súvislosti s tým zlučovaním úradov práce a sociálnych odborov na okresných úradoch a je prirodzená obava, že tieto peniaze môžu nejakým spôsobom do nejakej miery byť vytunelované, alebo byť použité na iné účely, alebo teda jednoducho sa stratia, tak ako sa to, bohužiaľ, v mnohých prípadoch stalo v minulosti. Takže ja som vás len chcela vyprovokovať k tomu, aby ste dali tu, na tomto mieste verejný prísľub, že sa takto s týmito prostriedkami nenaloží.
Ďakujem pekne.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Aj ja ďakujem. Som rád, že ste využili takúto možnosť. Aj ja si často v novinách prečítam rôzne nezmysly, tak toto tiež patrí k takémuto typu informácií. Zákon je neúprosný v tomto smere, na nič iné - v zákone je to napísané natvrdo, čierne na bielom - nie je možné použiť. Teda nemusím ani prísľub dávať, lebo zákon je viac ako môj prísľub a zákon hovorí jednoznačne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Poprosím teraz pána ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby odpovedal otázku poslanca Ondriaša za neprítomného pána ministra vnútra Palka: "Odpočúvate členov KSS alebo poslancov NR SR za KSS? Ak áno, ktorých menovite."
Pán minister, vymenujte členov parlamentu. Nech sa páči, pán minister.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, otázka je síce humorná, odpoveď bude predsa len vážna.
Vážený pán poslanec Ondriaš, Policajný zbor vykonáva odpočúvania a záznam telekomunikačných činností ako jeden z druhov použitia informačno-technických prostriedkov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním alebo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
V zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností a vyhlášky Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa ustanovuje zoznam utajovaných skutočností, je použitie informačno-technických prostriedkov v konkrétnych prípadoch utajovanou skutočnosťou. Z uvedeného vyplýva, že akoukoľvek odpoveďou na takto položenú otázku, kladnou, či zápornou, by došlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti. V tejto súvislosti ale je potrebné ďalej uviesť, že aj keby minister vnútra mohol na takúto otázku odpovedať, nebolo by možné vám dať presnú odpoveď, pretože pri zadávaní odpočúvania sa nesleduje a ani neeviduje politická príslušnosť odpočúvanej osoby.
Ja som už viackrát aj pred touto snemovňou vyjadril názor, že na Slovensku nie je problém s otázkou legálneho odposluchu schváleného príslušným sudcom. To znamená, ak sa parlament vybral cestou sprísňovania legálnych odposluchov, tak možno len zviazal trochu ruky orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní organizovaného zločinu. Problém na Slovensku bol v minulosti s nelegálnymi odposluchmi, a preto som rád, že pred dvomi týždňami snemovňa na návrh ministerstva spravodlivosti prijala novelizáciu Trestného poriadku a Trestného zákona, v ktorom zakotvila nový trestný čin, ktorý sankcionuje samotnú držbu odpočúvacieho zariadenia. Mrzí ma, že ste návrh novely nepodporili, ale to je ten krok správnym smerom.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď. Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem, pán minister. Myslím, že to bola veľmi úprimná odpoveď. Ja som tú otázku dal preto, lebo vždy, keď mi niekto telefonuje, povie, že toto ti nemôžem povedať do telefónu. Ja som si to chcel objasniť, aby som mu mohol povedať, že spokojne mi to povedz. Ale musím povedať, že teraz neviem, čo tým pánom, ktorí mi telefonujú, mám povedať. Takže nedozvedel som sa to, čo som chcel, ale ďakujem za odpoveď. Myslím, že bola úprimná. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Ak chcete.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, neviem, o čom a s kým telefonujete. Ja sa priznám, že nemám obavy telefonovať, lebo nehovorím s nikým o ničom, kde by som mal mať problémy.
(Smiech a potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, ani ja neviem, o čom telefonujete. Páni poslanci, teraz vážne.
Poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hanzela, ktorý sa vás pýta: "Pán minister, slovenská filmová tvorba sa prakticky po novembri 1989 zlikvidovala. Máte riešenie ako sa navrátiť k pôvodnej slovenskej filmovej tvorbe? Alebo budeme nasávať krvavú a násilnícku kultúru našich zámorských bratov v triku?"
Pán minister, odpovedajte.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda.
Vážený poslanec, ani ja som nebol pri tom, keď sa slovenská filmová tvorba, ako vravíte, zlikvidovala. Ale pravdou je, že sa skutočne nachádza na pokraji zániku. Dôvodov tohto stavu je viacero, ale nie je asi teraz celkom účelné ich analyzovať, lebo na to by nevystačil ani jeden niekoľkodňový seminár.
Faktom je, že takmer všetky filmárske profesie na Slovensku sú na vyhynutie. A teraz paradoxne ešte nehovorím o tvorcoch, lebo tí si uplatnenie nájdu v reklame alebo v zahraničí. Po likvidácii filmových štúdií na Kolibe prišlo o prácu približne 2 000 ľudí, odborníkov na rôzne filmové remeslá. Postupne sa začali venovať inej činnosti. Zanikli laboratóriá. Na Slovensku neexistuje v tejto chvíli infraštruktúra na výrobu filmu. Slovenská televízia, ktorá by mala časť týchto potrieb sanovať, sa nachádza v kríze a jedným z riešení boli radikálne kroky terajšieho ústredného riaditeľa. Tie boli na stabilizáciu STV možno potrebné, ale znamenali definitívny zánik niektorých profesií. Hovorím to preto, lebo v takejto situácii vyrobiť na Slovensku film je vlastne drahšie a komplikovanejšie ako v krajinách, ktoré infraštruktúru majú.
Z toho vyplýva, že opatrenia na revitalizáciu, či ak chcete, na zmŕtvychvstanie slovenskej filmovej tvorby musia byť rôzne a situáciu nevyrieši len jednorazové naliatie financií do podpory tvorby, aj keď je to istotne dôležité a prvoradé.
Takže by som si vás dovolil informovať, pán poslanec, že v budúcom roku sme na podporu programu Audiovízia vyčlenili 100 mil. korún, z čoho minimálne 60 mil. je určených na produkciu filmov pre kiná, a tie vyčlenila priamo vláda z prostriedkov na podporu prioritných projektov. Súčasťou opatrení sú aj návrhy obsiahnuté v návrhu zákona o Slovenskej televízii, ktorý sa nachádza práve teraz u vás v druhom čítaní. V návrhu je okrem iného ustanovenie, ktoré určuje, že 20 % koncesionárskych poplatkov musí STV použiť na pôvodnú televíznu tvorbu.
Revitalizácia filmovej tvorby bez revitalizácie celkového audiovizuálneho prostredia totiž nie je možná. Medzi opatrenia, ktoré sme už realizovali, patrí aj zriadenie kancelárie Media Desk v apríli tohto roku, ktoré umožnilo slovenským žiadateľom začať sa uchádzať o podporu z programov Európskej komisie Media plus. A môžem vás informovať, že túto možnosť už začínajú úspešne využívať.
V budúcom roku predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, nového zákona o audiovízii, v ktorom by sme v systematických krokoch, ktoré by mali viesť k vytvoreniu kvalitných podmienok pre slovenskú filmovú tvorbu, chceli naďalej pokračovať.
Ďakujem, pán predseda.