Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky. Chcem sa spýtať, pani poslankyňa Gabániová, či ste sa prihlásili s faktickou alebo s procedurálnym? (Reakcia poslankyne.) Do rozpravy. Tak dám ešte, pani poslankyňa, počkajte, kým otvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Henzélyová.
I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pri všetkej úcte k vám, pán Čaplovič, dovolím si nesúhlasiť a predniesť niekoľko poznámok.
Ja by som nemystifikovala súkromné školy, tak ako to tu zaznelo, pretože si nemyslím, že sú zvýhodňované oproti štátnym školám, v žiadnom prípade. Skutočne potrebujeme konkurenciu, potrebujeme mať viac typov zriaďovateľov a v zákone sa nikde neuvádza, že by súkromné školy mali niečo navyše oproti štátnym.
Čo sa týka podnikania alebo uvoľnenia možnosti získavať mimorozpočtové zdroje, sú na tom rovnako všetky typy škôl. Môže sa zdať z celkového poňatia všetkých zákonov, ktoré teraz prechádzajú Národnou radou, že tzv. ten neoliberálny tandem presadzuje niečo na úkor štátneho školstva. Môžem vás ubezpečiť, že ako riaditeľka, dlhoročná riaditeľka strednej školy, štátnej školy, nikdy by som si nedovolila také niečo, aby súkromné malo navrch oproti štátnemu.
Súhlasím s vami, s rozšírením pôsobenia štátnej školskej inšpekcie, pretože skutočne tam bude čo robiť po prijatí týchto zákonov a štát musí mať dozor nad všetkým školstvom v krajine.
Takisto ma veľmi mrzí vyjadrenie o reforme, že je to transformačný chaos alebo rozvrat školstva, pretože táto reforma skutočne nesmie byť ponímaná ako vnášanie chaosu do výchovno-vzdelávacieho procesu. A tak to skutočne ani pôvodne nebolo myslené, ani to v realite takto nebude.
Ešte jedna poznámka, s prienikom ideológie do škôl ja ako liberál a my ako Aliancia nového občana nikdy by sme s tým nesúhlasili. Ani sa to nedeje. Všimnite si naše pôsobenie v tejto oblasti. Je možný takýto prvý náhľad... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Dolník s faktickou poznámkou.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tiež kratučko by som chcela reagovať iba na začiatok vystúpenia pána poslanca Čaploviča.
Úprimne povediac, nie prvýkrát som od neho počula, lebo aj na výbore už vyjadril podobný názor, že sa uprednostňujú neštátne školy - cirkevné a súkromné - oproti takzvaným štátnym. Ja si myslím, tu by som chcela podčiarknuť, že sa iba vyrovnávajú šance, a to nie škôl, ale rodičov. Totiž rodičia ako občania majú právo vybrať si takú školu, akú chcú, to znamená štátnu alebo neštátnu, rovnako ako si môžu vybrať aj vyučovací jazyk, pričom - a to by som chcela podčiarknuť - hlavne cirkevné školy neslúžia iba členom príslušnej náboženskej cirkvi, ale chodia tam deti dokonca aj ateistov. Teda niekedy tá jedna škola slúži všetkým občanom. Teda ja by som nerada diskriminovala zase práve deti, ktoré chodia do týchto cirkevných škôl.
A druhá vec. Keď spomínal napríklad, že sa vyberajú poplatky, tak chcela by som upozorniť, cirkevné školy nevyberajú poplatky, nie je ani možné podľa zákona, len toľko čo aj štátne školy. A napríklad tie majetky, ktoré prípadne im boli reštitúciou vrátené, tu myslím hlavne na protestantské, napríklad reformovanú cirkev, potrebujú skôr investície, ako by mohli z toho získať nejaké také peniaze, s ktorými by mohli svoje školy, teda školy zriadené týmito cirkevnými spoločenstvami, udržiavať. To znamená, že názory, ktoré prezentoval pán Čaplovič, nezdieľam, neviem, odkiaľ čerpá tie svoje skúsenosti, ja chodím veľmi často do týchto škôl a mám presne opačné skúsenosti. Teda skutočne zdôrazňujem - iba sa vyrovnávajú šance občanov.
A už len jedna poznámočka. Tiež aj včera tu odznelo, že sa kupujú známky. No, je to dosť silné podľa mňa tvrdiť, že v týchto školách sa známky kupujú.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Čaplovič s reakciou, nech sa páči.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko.
Pani poslankyňa Henzélyová, ja hovorím o chaose z toho dôvodu, že sa tu najsamprv neprerokúva zákon, malá ústava v školstve, a to je zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý mal predchádzať týmto dvom zákonom. Nie je to chyba, samozrejme, tohto pána ministra, ale je to problém celého ministerstva za štyri roky, predchádzajúceho, ktorý prijal projekt Milénium v roku 2000, či 2001, a od roku 2001 nie sú schopní pripraviť za dva roky jeden kvalitný zákon, eurozákon o výchove a vzdelávaní, ktorý by sme mali schváliť v parlamente. A potom by sme mohli hovoriť aj o reforme školstva, aj o financovaní školstva, ktoré by malo na toto nadväzovať. Čiže určiť isté limity, isté pravidlá hry. Tieto, žiaľ, sa robia opačne, že zákon o výchove a vzdelávaní zrejme dostaneme do parlamentných lavíc až budúceho roku.
Čo sa týka pani poslankyne Dolník, ja mám zase, samozrejme, iné poznatky predovšetkým od riaditeľov škôl tzv. štátnych, ale aj od obcí a od miest, od ZMOS-u, ktorí ma veľmi často upozorňujú, že naozaj budú uvažovať o transformácii, pretože týmto zákonom sa zvýhodňujú predovšetkým súkromné školy.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne je ďalej do rozpravy prihlásený pán poslanec Zubo. Po ňom otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
S. Zubo, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už na základe stanovísk, ktoré boli mojím predrečníkom tu povedané, je všeobecne zrejmé i napriek tej polemike, ktorá nastala vo výmene názorov, že predkladaný návrh zákona bol spracovaný aj predkladaný na základe určitej časovej tiesne, a to i napriek tomu, že sa navrhuje výrazná zmena v systéme financovania preneseného výkonu štátnej správy v oblasti základného školstva a presunu zodpovednosti za financovanie škôl a školských zariadení z orgánov štátnej správy na obce a mestá. Je to skutočne výrazná zmena, ktorá poznačí prácu celej oblasti školstva i jednotlivých škôl a činnosť jednotlivých zriaďovateľov. A je ťažko dopredu povedať, či bude v plnom rozsahu efektívna a či bude zabezpečovať tie úlohy, ktoré sa od nej žiadajú.
Je teda vidieť, že i tento materiál je poznačený časovým stresom, ktorý môže spôsobiť nesystémové zásahy do celej sústavy financovania základného školstva a školských zariadení, ale aj ostatných výchovných zariadení v pôsobnosti v školstve. Nedostatočne posúdené dosahy zákona na financovanie základného školstva a školských zariadení v praxi môžu pôsobiť chaoticky, problémovo a môžu v konečnom dôsledku narušiť i celý štátny rozpočet, ktorý v decembri tohto roku máme zanedlho prerokúvať a schvaľovať. Samotné riziko je o to väčšie, že návrh nie je súčasťou celého balíka školských zákonov, ako aj zo strany pána Čaploviča tu bolo hovorené. Do určitej miery je vytrhnutý z kontextu školských zákonov a chýbajú tam také oblasti, ako je samotná oblasť výchovy a vzdelávania, teda zákona o výchove a vzdelávaní.
Chýbajú otázky súvisiace so zavedením povinnej predškolskej výchovy, podpory málotriednych škôl a podobne. Riešenie týchto otázok by zákonite malo dosah na otázky financovania celého školstva, ale aj tak napriek tomu, že tieto oblasti nie sú v tomto zákone zahrnuté, osobne som presvedčený, že ten dosah bude. Len okrajovo chcem pripomenúť, že tieto všetky veci v minulosti už riešené boli. A boli poriešené. Boli poriešené tak, že boli funkčné a zabezpečovali tie úlohy, ktoré sa od nich žiadali. Myslím si, že tí, čo rozbíjali systém školstva, nemyslím na súčasných predstaviteľov vlády, ale tí, čo rozbíjali systém školstva, by si mali položiť otázku, ale aj zodpovedať sa za to, čo urobili so školstvom, ktoré na Slovensku bolo, a aspoň trošku do svedomia si ísť.
Problémová je tá skutočnosť, že nie je doriešené definitívne prenesenie kompetencií v oblasti školstva a z toho vyplývajúce osobné spôsoby financovania v prípade zámeru rešpektovať v oblasti školstva princípy schválenej reformy verejnej správy. Dochádza tu k rôznorodosti a cesty sa mnohokrát rozchádzajú do tej polohy, že niektoré veci možnože aj uniknú a nezídu sa na tej križovatke, kde by sa mali zísť, a dôjde k značným obrovským problémom i z oblasti obsahovej, ale aj z oblasti riešenia časovej hory tých problémov, ktoré vzniknúť môžu.
Ďalej ostáva otvorená otázka presunu zodpovednosti za financovanie škôl a školských zariadení na obce bez posúdenia súčasných finančných možností obcí. To preto, lebo pôvodne schválené princípy už vláda Slovenskej republiky pomaličky mení, zamieňa, ruší, nahradzuje a z tohto všetkého skutočne môžu byť veľké problémy. Čo nevyčítam, že je len otázka a problém samotného ministerstva školstva, ale celej vlády.
Sporná je ďalej skutočnosť, že právnu úpravu rozhodujúcich podrobností na výpočet a uplatnenie a normalizovanie financovania obcí v oblasti školstva zákon ponecháva až na nariadenie vlády, pričom nie je známy ani len predpokladaný obsah a termín jeho prípravy. Aspoň mne nie. Nedostatočne sú určené transparentné pravidlá priamo v zákone pre oblasť rozhodovania a vnútornej štruktúry rozdeľovania rozpočtových finančných zdrojov na regionálne školstvo podľa jednotlivých oblastí, poprípade podľa jednotlivých typov zariadení škôl a školských zariadení, a to aj materských škôl, ktoré do toho všetkého patria. Tieto veci by mali ísť z centra cez ministerstvo školstva alebo mali by sa preniesť na krajské školské správy.
Riziková je aj skutočnosť, že nie je upravená stabilizácia kapitálových príjmov na dlhšie časové obdobie s cieľom koncepčného riešenia a odstraňovania modernizačných dlhov škôl a školských zariadení. Vážení, ale to nie je len to, čo sa hovorí, že 45 rokov sú nejaké dlhy v oblasti modernizácie škôl a školských zariadení. Ja si myslím, že to podfinancovanie školstva prechádzalo predovšetkým posledných 14 rokov a musíme v súčasnosti riešiť podfinancovanie školstva za obdobie posledných 14 rokov.
V predkladanej novele sa neuvažuje o zrovnoprávnení financovania štátnych, súkromných a cirkevných škôl. O zrovnoprávnení sa uvažuje aj v takej oblasti, ako je kapitálová oblasť. A to je dosť pozoruhodné a zarážajúce. Totiž táto skutočnosť sama osebe by nebola takou tragédiou pre samotnú oblasť školstva, keby - keby nedochádzalo ku skutočnosti, že finančné prostriedky, a to i v oblasti, ako som už povedal, kapitálovej budú zo štátneho rozpočtu investované do majetku súkromných a cirkevných škôl na základe predložených návrhov, ktoré zákon obsahuje. A to, samozrejme, ako ináč, na úkor celkového rozpočtu, ktorý je uvoľnený pre školstvo, teda na úkor ostatných štátnych a verejných škôl. Pritom, samozrejme, si musíme uvedomiť, že štátnym školám zo zákona sú znemožnené aj určité prvky a možnosti dofinancovania sa alebo získania ďalších finančných prostriedkov mimo rozpočtu.
Ďalej musím konštatovať, že vládou predložený návrh vytvára predpoklad na postupné zrušenie materských škôl. A to pripomeniem skade, a to pridelením tzv. originálnych kompetencií obciam na zriaďovanie a rušenie materských škôl. Teda celý tento postup pripomína snahu štátu zbaviť sa financovania materských škôl. Zbaviť sa toho, na čo on sám prostriedky v súčasnosti nemá. Hodiť to na starosť samosprávnym orgánom, ktoré, samozrejme, budú postupovať zase tak pri nedostatku finančných prostriedkov, ako im to bude výhodnejšie a budú likvidovať postupne tie veci, ktoré nebudú pre nich také pálčivé.
Len tak mimochodom opätovne pripomínam, že celý tento proces je v rozpore s tým, kde pláva Európska únia, a teda môžeme povedať, že Slovensko i v tejto oblasti deklaratívne hovorí, že chce vstupovať do Európskej únie, ale v podstate pláva proti prúdu Európskej únie.
Obce nemajú finančné prostriedky a mnohé, žiaľ, ani pochopenie pre ich zachovanie či zriadenie materskej školy, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie všetkých detí z rôznych sociálnych skupín. A je to predovšetkým potrebné zabezpečovať z tých oblastí sociálnych skupín, ktoré sú na to odkázané. Tým, že zákon nedáva obciam tzv. prenesené kompetencie vo vzťahu k materským školám, ako je to v prípade základných škôl, prípadne aj špeciálnych materských škôl, v návrhu citovaného zákona zriaďuje krajský štátny úrad. Štát sa postupne zbaví aj financovania materských škôl a ďalšími ovplyvní ich chod. V dôsledku následkov takéhoto postupu sa prehĺbia rozdiely medzi deťmi z rôznych sociálnych prostredí, následne sa zníži ich pripravenosť na školu, zvýši sa ich neúspešnosť v základnej škole, zabráni sa cieľavedomému osobnostnému rozvoju dieťaťa, a to vrátane mimoriadne nadaných a talentovaných detí.
Táto otázka bola predmetom aj hodiny otázok minulý týždeň, kde pán minister odpovedal na túto otázku, ktorú som mu dal. Skutočne treba skonštatovať, že v súčasnosti ten stav nie je taký kritický, ale predkladaný materiál zákona zakladá predpoklad na to, aby sa veci nezlepšovali, ale zhoršovali, aby skutočne k tomu došlo, že zo sociálne odkázaných vrstiev obyvateľstva deti nebudú mať možnosť začleniť sa, zaškoliť sa v predškolských zariadeniach, čo, samozrejme, potom poznačí ich prosperovanie na jednotlivých stupňoch školy. V rušení materských škôl pre nedostatok finančných prostriedkov obcí vznikne nedostatok miest pre deti v materských školách. A tu je nebezpečné zase to, že to pocítia predovšetkým pracujúce matky, ktoré potrebujú tieto deti niekde umiestniť. Žiaľ, v prípade, že dôjde k rušeniu materských škôl, nebudú môcť ich umiestniť a tým nemôžu, nebudú môcť vykonávať prácu, ktorú vykonávali dosiaľ, budú musieť ostať doma a zabezpečovať výchovu svojich detí.
Bez akéhokoľvek politického podfarbenia musím pripomenúť, že aj na Slovensku máme bohaté skúsenosti s prácou materských škôl, treba sa skutočne pozrieť len dozadu. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, považujem za nevyhnutné do vládou predloženého materiálu z oblasti materských škôl zapracovať predovšetkým tieto záväzné pripomienky:
1. Zmeniť originálne kompetencie obce k zriaďovaniu a zrušeniu materských škôl na prenesené kompetencie, ako je to v prípade základných škôl.
2. Umožniť aj vyšším územným celkom zriaďovať materské školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky.
3. Novelou školského zákona začleniť materské školy do sústavy základných a stredných škôl, kde je začlenená aj základná škola s materskou školou.
4. V súvislosti so zmenou originálnych kompetencií obcí na prenesené kompetencie zriaďovania a rušenia materských škôl upraviť aj financovanie materských škôl, podobne ako financovanie osobitných škôl v návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení.
Na základe uvedených vecí predkladám Národnej rade nasledujúce pozmeňujúce návrhy:
1. V § 1 ods. 3 žiadam vypustiť slová, ktoré znejú "okrem súkromných základných umeleckých škôl a cirkevných umeleckých škôl".
2. V § 1 ods. 4 písm. a) žiadam vypustiť slová "základných umeleckých škôl a", zároveň žiadam vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 7 a ďalšie poznámky k odkazu prečíslovať.
3. V § 1 ods. 4 písm. b) žiadam vypustiť slová "súkromných základných umeleckých škôl a cirkevných základných umeleckých škôl". Zároveň žiadam vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 10 a ďalšie poznámky pod čiarou k odkazu prečíslovať.
4. V § 3 ods. 1 prvú vetu vypustiť a namiesto nej zaradiť: "Finančné prostriedky pre štátne školy a štátne školské zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti vyšších územných celkov sa poskytujú vyšším územným celkom prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom."
5. V § 3 ods. 2 a 3 a v § 4 ods. 7 až 10 a v § 5 ods. 4 a 5 upraviť tak, aby "kapitola ministerstva", myslí sa tým Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, bola nahradená vo vzťahu k financovaniu štátnych škôl a štátnych školských zariadení v pôsobnosti vyšších územných celkov financovaním cez kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.
Odôvodnenie: Novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení nemá opodstatnenie vo financovaní prostredníctvom umelo vytvorených školských úradov. Celkové financovanie má byť zabezpečené prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, a to z dôvodu pružnosti. Finančné prostriedky prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sú uvoľňované inkasným spôsobom prostredníctvom oznámenia limitov. Každý samostatný kraj, ako aj organizácie v jeho zriaďovacej pôsobnosti sú klientmi Štátnej pokladnice. Fyzické uvoľňovanie prostriedkov cez štátne úrady brzdí plynulosť financovania a uvoľňovanie finančných prostriedkov. Nastane obdobná situácia, ako je v súčasnosti pri mzdových prostriedkoch. Táto cesta financovania zároveň zvýši administratívnu náročnosť pri ich opätovnom uvoľňovaní pre jednotlivé školské organizácie. Je nevyhnutné z hľadiska efektívnosti a prehľadnosti finančných tokov zabezpečiť financovanie priamo s celým objemom podľa označenia limitov čerpania v prípadoch štátnych škôl a škôl zriaďovaných vyšším územným celkom cez Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom.
6. Ďalej odporúčam v § 4 ods. 9 a 10 vypustiť "Zriaďovateľ štátnej školy do 15 dní po doručení oznámenia", toto vypustiť a nahradiť "Zriaďovateľ štátnej školy po doručení oznámenia". Ide o to, že tých 15 dní niekedy je príliš krátky čas a veci by sa nedali zrealizovať.
7. V § 4 ods. 15 vypustiť prvú vetu a nahradiť ju vetou: "V rámci pridelených finančných prostriedkov cez kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom budú vyšším územným celkom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10 % z prostriedkov vyčíslených na základe prevádzkového normatívu na havarijné stavby hradené z bežných prostriedkov."
8. V § 7 ods. 1 vypustiť druhú vetu z odseku 1.
9. V § 7 ods. 1 za slová "základná škola" vsunúť čiarku a toto slovné spojenie, dať tam tieto slová "materské školy".
10. V § 7 ods. 2 vypustiť písm. b) "b) materské školy" a upraviť označenie ďalšieho textu.
11. V § 7 ods. 5 za slová "riaditeľ základnej školy" vsunúť čiarku a slovné spojenie "riaditeľ materskej školy".
12. V § 7 ods. 7 v poslednej vete za slová "od počtu žiakov v základnej škole" vsunúť "deti v materských školách".
13. V § 7 ods. 14 v prvej vete za slová "k základným školám" vsunúť slová "a materským školám".
14. V § 7 ods. 1 až 10, vo všetkých odsekoch § 7 zrušiť povinnosť vyšších územných celkov ako zriaďovateľov stredných škôl a školských zariadení predkladať akékoľvek údaje krajským školským správam. Ide o možnosť precedensu, že opäť dôjde k tomu, že krajské školské správy sa budú považovať, alebo niektoré sa môžu aj považovať za nadriadený orgán vyšších územných celkov.
15. V § 7 ods. 4 v prvej vete vsunúť za druhú čiarku "okrem vyšších územných celkov".
16. V § 11 ods. 5 písm. a) za slová "základné školy" vsunúť slová "materské školy".
17. V § 11 ods. 6 doplniť "Osobitnou podmienkou podľa odseku je, že obec zabezpečí predškolskú výchovu v potrebnom rozsahu." V týchto prípadoch dieťa navštevujúce materskú školu, ktorej zriaďovateľom je vyšší územný celok. Obec odstúpi zriaďovateľovi pomernú časť finančných prostriedkov na údržbu a opravu materskej školy a ďalšie výdavky na tovary a služby podľa počtu detí v materskej škole.
18. V článku II v § 2 ods. 5 vypustiť a doplniť § 6a školského zákona.
Tieto pozmeňujúce návrhy predkladám na základe tých skutočností, ktoré v úvode môjho vystúpenia boli vyjadrené. A záverom mi dovoľte doplniť nasledujúcu skutočnosť.
Financovanie vyšších územných celkov bude zabezpečované cez Štátnu pokladnicu, rozpočtovanie bude v systéme programu RIS (rozpočtový informačný systém), ktorý je súčasťou Štátnej pokladnice. Vyššie územné celky budú podľa návrhu rozpočtu na rok 2004 financované dotáciami z jednotlivých kapitol Súhrnného finančného vzťahu k obciam a vyšším územným celkom, predovšetkým úsek samosprávnych funkcií, samotný úrad dopravy, zdravotníctvo, kultúra, sociálne zabezpečenie, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, skadiaľ pôjdu mzdy, bežné a kapitálové výdavky stredných škôl, ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to predovšetkým opatrovateľská služba a ďalšie služby, a všeobecná pokladnica správy, oblasť rezortu pre školstvo.
Tento systém skutočne si žiada, aby financovanie základných, stredných škôl, ale i ostatných školských zariadení bolo jednotne zaradené v tomto systéme, aby nedochádzalo mnohokrát k duplicitám, poprípade k nejasnostiam v jednotlivom postupe a toku finančných zdrojov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som reagovala na vystúpenie nášho rečníka takto: Prosím ctenú snemovňu, aby si všimla hlavne pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú financovania základných umeleckých škôl. Totižto v tomto systéme, to zdôrazňujem, to možno nepovedal rečník, v tomto systéme, keď sa takmer rozbila celá mimoškolská výchova, je sťažené financovanie záujmových krúžkov, sú nedostupné športoviská a tak ďalej. Prosím vás, dovoľme aspoň bezplatne navštevovať žiakom základné umelecké školy. Pretože nepoznáme vo svete podobný národ, ktorý by takto plánoval svoju kultúrnu genocídu. Dovoľme mládeži aspoň kultúrne sa vzdelávať.
Vopred ďakujem tým, ktorí ste vypočuli vystúpenie nášho poslanca, za to, že si poznačíte, že máme podporiť základné umelecké školy vo financovaní. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Tkáč, prosím, zapnite mu mikrofón. Pánovi poslancovi Tkáčovi poprosím. Nehlási sa do rozpravy, chce podať návrh, resp. oznámenie. Nech sa páči.
V. Tkáč, poslanec: Ospravedlňujem sa celému parlamentu. Prosím vás, chcem len upozorniť členov výboru pre sociálne veci a bývanie, že zvolávam mimoriadne rokovanie kvôli problému, ktorý vznikol pred niekoľkými chvíľami tu, v parlamente, na 12.00 hodinu. Ďakujem za porozumenie.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram, dámy a páni, možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Nech sa páči, ak má ešte niekto záujem hlásiť sa do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa Mušková, máte slovo, nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vážený pán minister, predložený návrh zákona, ktorý spolu so zákonom o štátnej správe a školskej samospráve štartuje reformu, ako som včera povedala, bez potrebných analýz, bez overenia na menšom počte škôl, a teda bez približnej predstavy dosahov na školstvo celkovo.
Pri návrhu zákona sa pristupuje k zmene financovania základných a stredných škôl necelé dva roky po prijatí zákona o financovaní základných a stredných škôl. Nie sú ešte ani výsledky z jeho aplikácie v praxi. Azda jediný overený výstup je ten, že zákon nebol v praxi naplnený práve v tom, čo je obsiahnuté už i v jeho záhlaví, a to vo financovaní. Ani jedna základná škola a stredná škola nedostala tie financie, ktoré jej podľa zákona mali patriť. Dnes chýbajú školám financie na prevádzku, teda na teplo, vodu, telefóny a tak ďalej, o skrytých dlhoch ani nehovorím. My však prerokúvame ďalší, akože nový zákon, ktorý navyše neobsahuje to najhlavnejšie - vyčíslený normatív, od ktorého sa v zákone bude všetko odvíjať. Môžeme si iba domýšľať jeho výšku a podľa vzťahu doterajších vlád k školstvu si môžeme myslieť, že nebude vysoký.
Podľa informácií o údajnej výške normatívu sa dá predpokladať, že školy, ktoré majú pod 300 žiakov, budú postupne rušené. Rušené budú aj plnoorganizované školy, zrejme aj málotriedky, s ktorých existenciou sa na 100 %, teda so všetkými, nepočíta. A teda bez škôl zostanú celé doliny a odľahlé horské oblasti. Deti budú musieť dochádzať za základným vzdelaním do väčších obcí. Neviem si predstaviť takéto dochádzanie v zime, keď často cez zasnežené cesty nedokáže prejsť ani autobus. Prečo sa musí dedinským deťom sťažiť prístup k základnému vzdelaniu? Neprihliada sa ani na únavu a stresovanie detí spôsobené každodenným cestovaním do školy. Život v týchto malých dedinách je i tak ťažký, a preto ho netreba zbytočne zhoršovať. A nazdávam sa, že tu skutočne ide o porušovanie práv dieťaťa.
Dochádzanie detí do škôl finančne zaťaží rodičov, z ktorých už dnes má väčšina problémy, ako z malých platov a na tom chudobnejšom severe a juhu zo sociálnych dávok a podpôr vyžiť. Zabúda sa tu na fakt, že na vidieku je vysoká nezamestnanosť, keďže pracovných príležitostí je poskromne. Najlacnejší žiacky mesačný lístok dnes stojí 80 Sk, vieme, že od januára sa zvýši. Rodiny na dedinách sú obyčajne viacdetné, a teda tých cestovných lístkov bude treba viac. Je to tiež zaujímavá populačná politika vlády.
V § 9 ods. 5 sa síce hovorí, že v tej obci, v ktorej bude škola, teda tá centrálna, táto bude mať povinnosť z prostriedkov štátneho rozpočtu uhradiť zákonnému zástupcovi žiaka cestovné náklady. Avšak vzhľadom na niekoľkoročné podfinancovanie školstva a financovanie obecných samospráv sa tomu ťažko dá uveriť.
Likvidácia škôl v malých obciach je vlastne i likvidáciou jediných kultúrnych ustanovizní v týchto obciach. Škola, čo i len málotriedna, je v malých horských obciach jediným šíriteľom kultúry, ak do toho nepočítame médiá. Veď v malých obciach sú už zrušené knižnice, kiná a jediným kultúrnym programom, ktorý môžu občania aspoň dva-, trikrát do roka vidieť naživo, je kultúrny program, ktorý pripraví škola. A aj o toto kultúrne mini minimum majú obyvatelia obcí prísť.
Presunutím žiakov z menších škôl do vzdialenejších centier problémy tiež nebudú vyriešené. Mnohé školy v centrách sú už dnes tak preplnené, že po príchode ďalších žiakov bude hroziť dvojzmenná prevádzka. Ale to sa zrejme začne riešiť až vtedy, keď bude neskoro a mnohé budovy zrušených škôl budú popredané, ako to bolo s budovami jaslí, ktoré teraz v mnohých mestách chýbajú, sú v nich rôzni podnikatelia a tak ďalej a mestá si bijú hlavu, že nemajú kde umiestniť deti do jaslí, nemajú budovy.
Zákon zakladá problémy aj pri zabezpečení predškolskej výchovy, školského stravovania, vzdelávania v základných umeleckých školách, aj keď sme sa to ako-tak snažili v gesčnom výbore vyriešiť, ale, myslím si, že nedostatočne. Je však tiež ohrozená aj existencia centier voľného času. Tu je potrebné uvedomiť si, že v záujme štátu by malo byť ponechanie zariadení, ktoré sa starajú o správne využívanie voľného času detí, čo tento zákon nezaručuje. Príkladov, kam môžu skĺznuť deti a mladí ľudia, ktorým nie je venovaná dostatočná pozornosť i mimo školy, je, myslím si, dosť v sanatóriách pri odvykacích kúrach, ale stačí si zájsť aj do ulíc Bratislavy. Štatistiky sú v tejto oblasti neúprosné.
Opäť sa musím vrátiť k normatívu, ktorého výšku nepoznáme a od ktorého sa bude celé financovanie školstva odvíjať. Mal byť garantovaný, teda jeho výška, priamo v zákone. Mali sme, myslím si, aj náš výbor, stáť na tom. Pretože takto je jeho výška závislá od blahovôle tej-ktorej vlády a doteraz bolo zvykom, že vždy ten zvyšok, ktorý zostal v rozpočte, sa hodil školstvu, rozpočítal sa a potom sa napasoval na hlavu žiaka. Potom je samozrejmé, že financie, ktoré sú takto dané školstvu, nepokrývajú tie náklady, ktoré skutočne na vzdelávanie školy potrebujú. Vláda by sa už konečne mala poučiť z iných krajín, trebárs z Írska, kde vláda vsadila na vzdelanie mladých ľudí a dnes je Írsko jednou z prvých krajín, popredných krajín štátov Európskej únie.
Celá reforma sa vraj deje, aby sa odovzdávali kompetencie štátu na samosprávu. V tomto návrhu zákona však dochádza ku kontradikcii s týmto tvrdením. Financovanie škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov sa má diať ako zbytočný medzičlánok cez krajský školský úrad. Myslím si, že samosprávny kraj je dostatočne vybavený a spôsobilý, preto sme asi aj prijali zákon o samosprávnych krajoch. Školy, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, treba financovať priamo z ministerstva školstva, a preto som si dovolila pripraviť pozmeňujúci návrh, ktorý predložili aj predstavitelia samosprávnych krajov. Myslím si, že sa obrátili na viacerých poslancov.
Môj pozmeňujúci návrh znie:
V § 3 ods. 4 na konci vety pred bodkou vsunúť text "s výnimkou vyšších územných celkov, ktorým sa poskytujú z kapitoly ministerstva".
Druhý bod. V § 4 ods. 9 a 10 vypustiť 15-dňovú lehotu na rozpis finančných prostriedkov na jednotlivé školy, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že akákoľvek úprava rozpočtu vyššieho územného celku musí byť schválená v zmysle § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 302/2001 Z. z. zastupiteľstvom.
Tretí môj pozmeňujúci sa týka § 4 ods. 15, na konci vety pred bodkou vsunúť text "s výnimkou vyšších územných celkov, ktorým sa poskytuje vo výške 10 % priamo do rozpočtu".
Bod 4. V § 4 ods. 17 na konci vety pred bodkou vsunúť text "s výnimkou vyšších územných celkov, ktorým sa poskytujú z kapitoly ministerstva".
Posledný, piaty pozmeňujúci návrh. V § 4 ods. 20 na konci vety pred bodkou vsunúť text "s výnimkou vyšších územných celkov".
Odôvodnenie som síce povedala, ale môžem ho zopakovať. Pri odovzdávaní kompetencií na samosprávu je ideálne financovať školy v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC priamo z ministerstva, nebude sa predlžovať čas cez medzičlánok.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Verím, že môj pozmeňujúci návrh schválite, hoci nie som si istá, že tento zákon treba podporiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Gabániová, chcem sa vás spýtať, či máte vystúpenie kratšie, tak, aby sme nemuseli prerušovať vaše vystúpenie, prípadne prekladanie pozmeňujúcich návrhov. Stihnete to do 12.00 hodiny alebo radšej až popoludní? (Reakcia poslankyne.) Dobre, dobre, nech sa páči, pani poslankyňa, takže do 12.00 hodiny to bude.
Nech sa páči.
D. Gabániová, poslankyňa: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán minister, dovoľte, aby som vám predniesla pozmeňujúce návrhy, ktoré podali pán poslanec Číž a pani poslankyňa Zmajkovičová. Ide o zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (tlač 362).
1. V § 3 odsek 4 znie: "(4) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva pre školy a školské zariadenia s výnimkou škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja sa poskytujú ich zriaďovateľovi prostredníctvom krajského školského úradu podľa sídla zriaďovateľa. Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva pre školy a zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja poskytuje samosprávnemu kraju priamo ministerstvo."
Odôvodnenie: Finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia by sa mali poskytnúť priamo samosprávnym krajom bez zásahu krajských školských úradov. Uvoľňovanie prostriedkov cez krajské školské úrady zbrzdí plynulosť financovania, tak ako je to v terajšej situácii, keď mzdové prostriedky rozdeľujú krajské úrady, a zvýšia administratívnu náročnosť pri ich opätovnom uvoľňovaní na školy a školské zariadenia. Finančné prostriedky účelovo určené pre školy alebo školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov môže poskytnúť priamo škole alebo školskému zariadeniu aj samosprávny kraj bez zásahu krajského školského úradu.
2. V § 4 ods. 7 v prvej vete sa za slová "zriaďovateľovi štátnej školy" vkladajú slová "ktorý nie je samosprávnym krajom" a za prvú vetu sa vkladá druhá veta, ktorá znie: "Ministerstvo oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte samosprávnemu kraju výšku normatívnych prostriedkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa ods. 2 určených podľa ods. 3."
3. V § 4 ods. 8 v prvej vete sa za slová "zriaďovateľovi štátnej školy" vkladajú slová "ktorý nie je samosprávnym krajom" a za prvú vetu sa vkladá druhá veta, ktorá znie: "Ministerstvo oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka samosprávnemu kraju úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa ods. 7."
4. V § 4 ods. 9 prvá veta znie: "Zriaďovateľ štátnej školy, ktorý nie je samosprávnym krajom, po doručení oznámenia krajského školského úradu a samosprávny kraj po doručení oznámenia ministerstva podľa ods. 7 do 15 dní rozpíšu finančné prostriedky na kalendárny rok a na jednotlivé školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti."
5. V § 4 ods. 9 v poslednej vete sa slová "pridelenou krajským školským úradom" nahrádzajú slovami "poskytnutou zriaďovateľovi štátnej školy, ktorý nie je samosprávnym krajom, krajským školským úradom a samosprávnemu kraju ako zriaďovateľovi štátnej školy ministerstvom".
6. V § 4 ods. 10 sa nahrádzajú slová "krajského školského úradu podľa ods. 8" slovami "krajského školského úradu podľa ods. 8 prvá veta a ministerstva podľa ods. 8 druhá veta".
Odôvodnenie: V priebehu kalendárneho roka na základe skutočnej potreby, napríklad riešenie vzniknutých havarijných situácií, za mimoriadne výsledky žiakov a podobne, môže prideliť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov podľa osobitných predpisov priamo samosprávny kraj bez zásahu krajského školského úradu. Krajský školský úrad vo vzťahu k samosprávnym krajom ako zriaďovateľom škôl a školských zariadení by mal byť len v oblasti metodicko-poradenskej.
7. V § 4 ods. 11 v druhej vete sa za slová "zriaďovateľa" vkladajú slová "ktorí nie sú samosprávnym krajom" a pripája sa na konci veta, ktorá znie: "Samosprávny kraj oznámi výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti do 15 dní po rozpise ministerstvu, ktoré ju zverejní na svojej internetovej stránke do 15 dní od doručenia rozpisu."
Odôvodnenie: Výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým školám a školským zariadeniam bude zriaďovateľ zbytočne oznamovať krajskému školskému úradu, aby ju zverejnil. Zriaďovateľ môže sám zverejniť výšku finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým školám a školským zariadeniam alebo ju zverejní ministerstvo.
8. V § 4 ods. 17 sa na konci pripájajú slová "okrem škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja".
9. V § 4 ods. 20 sa za slová "zriaďovateľom štátnych škôl" vkladajú slová "okrem škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja" a na konci sa pripája veta, ktorá znie: "Ministerstvo oznámi výšku finančných prostriedkov na kapitálové výdavky pridelených podľa ods. 18 a 19 samosprávnym krajom v termínoch podľa ods. 7 a 8."
Odôvodnenie: Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov podľa osobitných predpisov môže prideliť priamo samosprávny kraj bez zásahu krajského školského úradu. Krajský školský úrad vo vzťahu k samosprávnym krajom ako zriaďovateľom škôl a školských zariadení by mal byť len v oblasti metodicko-poradenskej.
10. V § 5 odsek 4 znie: "(4) Zriaďovateľom školských zariadení, ktorí nie sú samosprávnym krajom, oznámi výšku pridelených finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 7 a 8 krajský školský úrad. Samosprávnym krajom oznámi výšku pridelených finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 7 a 8 ministerstvo."
11. V § 7 ods. 1 v druhej vete sa za slovo "zriaďovateľa" vkladá čiarka a slová "ktorí nie sú samosprávnym krajom" a za druhú vetu sa vkladá nová, tretia veta, ktorá znie: "Samosprávne kraje predložia ministerstvu do 15. mája súhrnnú správu o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti."
12. V § 7 ods. 4 v prvej vete sa za slová "neštátnych školských zariadení" vkladá čiarka a slová "ktorí nie sú samosprávnym krajom" a za prvú vetu sa vkladá nová, druhá veta, ktorá znie: "Samosprávny kraj oznámi tieto údaje týkajúce sa škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v rovnakej lehote ministerstvu."
13. V § 7 ods. 7 sa za slová " krajský školský úrad" vkladajú slová "a samosprávnemu kraju ministerstvo".
Odôvodnenie: Školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov predložia samosprávnym krajom ako zriaďovateľovi správu o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok a samosprávny kraj predloží súhrnnú správu o hospodárení škôl a školských zariadení ministerstvu, čím sa dosiahne značné zjednodušenie.
14. V § 9 ods. 3 prvej vety sa za slová "zriaďovateľa"...
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, ešte to máte dlhé?
D. Gabániová, poslankyňa: Už len dva body.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: No. (Hlasy v sále.)
D. Gabániová, poslankyňa: Tak, čo som to, v paragrafe...
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, lebo poslanci si pripravujú aj program o 12.00 hodine, takže nerada by som to, preto som sa pýtala, aké dlhé máte vystúpenie. Dokončite, prosím.
D. Gabániová, poslankyňa: Takže štrnásty bod. V § 9 ods. 3 v prvej vete sa za slovo "zriaďovateľa" vkladajú slová "ktorí nie sú samosprávnym krajom" a za prvú vetu sa vkladá nová, druhá veta, ktorá znie: "Údaje podľa § 7 ods. 4 potrebné na určenie rozpisu prostriedkov kapitoly ministerstva zriaďovateľom na rok 2004 poskytujú samosprávne kraje ministerstvu do 31. 1. 2004."
15. Posledný bod. V § 9 ods. 4 sa za slová "podľa § 4 ods. 7" vkladajú slová "zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré nie sú samosprávnym krajom" a na konci sa pripája veta: "Ministerstvo oznámi v roku 2004 výšku normatívnych prostriedkov podľa § 4 ods. 7 samosprávnym krajom najneskôr do 28. 4. 2004."
Odôvodnenie: Zásah krajského školského úradu voči školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov je zbytočným medzičlánkom.
Ďakujem za vašu pozornosť.