Čtvrtek 6. listopadu 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hanzel, nech sa páči.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, moja otázka nie je konfrontačná. Moja otázka smerovala k tomu, aby si aj poslanecká snemovňa a občania uvedomili, že cez stratu slovenskej kultúry strácame i svoju identitu, že cez stratu kultúrnej tvorivosti strácame i tvorivosť národa, že cez stratu kultúrnych hodnôt strácame i hodnoty morálne a že cez stratu morálnych hodnôt strácame i vieru v Boha a začíname veriť v nového boha, ktorému sa hovorí dolár.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ja súhlasím s pánom poslancom. Túto, dá sa povedať, už pomaly osudovú otázku si uvedomujú viaceré krajiny, najmä Európy, Európskej únie až veľmi naliehavo. Všetky stretnutia ministrov kultúry, ktoré som v tomto roku absolvoval, hovorili nielen o rozmanitosti kultúry a diverzite, ale najmä o tom, že film, kinematografia je to naj, spoločensky najdosažnejšie umenie, ktoré môže jednak poukazovať na originalitu národných kultúr a jednak môže vzájomne veľmi obohacovať, by som povedal, masívnym spôsobom vedomie ľudí.

Takže v tomto zmysle to, že slovenská kinematografia dospela až do bodu nula, alebo, ak nie ešte hlbšie, je otázka na zamyslenie. A ja aj z tohto miesta chcem apelovať na ctenú snemovňu, že budete mať, pani poslankyne a páni poslanci, možnosť sa k tomu vyjadriť aj pri schvaľovaní zákona o Slovenskej televízii, kde sme práve pamätali na to, aby peniaze, dajme tomu, aj tie z koncesionárskych poplatkov išli aj na pôvodnú filmovú tvorbu.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa Angyalová nie je prítomná v rokovacej sále. Ešte deväť minút, páni poslanci.

Poprosím teraz pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa pýta: "18-ročný mladý človek po odchode zo štátnej starostlivosti sa ocitne na ulici s mesačným príspevkom 1 450 Sk v stave hmotnej núdze. Nezdá sa vám to žalostne málo?"

Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych a rodiny SR: Áno, zdá. Právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci upravuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sociálna pomoc sa poskytuje občanom, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana je nižší ako sumy životného minima ustanovené zákonom č. 125/1998 Z. z.

Jednou z foriem pomoci je aj dávka sociálnej pomoci, ktorú poskytujú okresné úrady. Výška dávky závisí od posúdenia hmotnej núdze, ktorá môže byť posúdená z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Vyššiu dávku sociálnej pomoci ako určuje zákon, nie je možné priznať. V súčasnosti Národná rada prerokúva vládny návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2004. V rámci tohto zákona sa hmotná núdza občana bude posudzovať iným spôsobom. Upúšťa sa od posudzovania hmotnej núdze z objektívnych a subjektívnych dôvodov. Nebude sa prihliadať na to, čo bolo pred podaním žiadosti o pomoc. Pomoc bude pozostávať z dávky v hmotnej núdzi na zabezpečenie základných životných podmienok a z príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ako je príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie.

V súlade s § 26 ods. 1 zákona č. 195/1998 v znení neskorších predpisov možno poskytovať dieťaťu v detskom domove starostlivosť od narodenia do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia najdlhšie do 25 rokov veku. Za osamostatnenie sa na účely tohto zákona považuje zabezpečenie si bývania.

Podľa § 26 ods. 10 uvedeného zákona detský domov poskytuje pri skončení starostlivosti v detskom domove dieťaťu, ktorému sa poskytovala starostlivosť, najskôr po dosiahnutí 18. roku veku jednorazový peňažný príspevok na výbavu vo výške 5-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa ustanovené osobitným predpisom. Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje len v tom prípade, ak po skončení starostlivosti v detskom domove sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, alebo v domove sociálnych služieb pre dospelých. Dieťa s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, má zo zákona o sociálnej pomoci nárok na poskytovanie mesačného vreckového, výška ktorého je diferencovaná podľa veku dieťaťa. Uvedené vreckové sa poskytuje najskôr od 6. roku veku dieťaťa.

Potrebné je zdôrazniť, že v rámci poskytovania ďalšej starostlivosti v detskom domove sa sociálny pracovník v spolupráci s ostatnými odbornými zamestnancami detského domova, ako aj v súčinnosti s odborom sociálnych vecí príslušného okresného úradu vždy snažia zabezpečiť dieťaťu po odchode z detského domova bývanie a podľa možnosti aj zamestnanie. Preto možno konštatovať, že účelom dávky sociálnej pomoci nie je nahradiť príjem, ale len prekryť dočasnú hmotnú núdzu. Musíme naše úsilie sústreďovať predovšetkým na to, aby ten čas, pokiaľ nie je zabezpečený príjem prostredníctvom zamestnania, bol čo najkratší a aby sme vytvárali podmienky na to, aby počet ľudí, ktorí sú odkázaní na dávku v hmotnej núdzi, bol čo najnižší a sústavne klesal. V tomto smere sa nám začalo, alebo začína pomaly dariť a počet ľudí odkázaných na dávku sociálnej pomoci klesá. Verím, že tento trend bude pokračovať aj naďalej a verím, že toto je cesta k dosiahnutiu toho, aby sme nemuseli zvažovať nad tým, či dávka vo výške 1 450 Sk je dostatočná, alebo nie je dostatočná, pretože ona nie je dostatočná na to, aby bola príjmom. Ona ale nemá ani slúžiť na to, aby nahradila príjem, ale má len prekryť dočasný nedostatok vlastných príjmov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

Ja chápem literu zákona, ale osobne som navštívila Združenie "Cez deti k rodine" v Kremnici, ktoré sa stará o resocializáciu väčšinou rómskej mládeže a detí, ktoré majú mentálny a sociálny postih a pre tieto deti je táto dávka skutočne minimálna z toho dôvodu, že majú minimálnu ponuku na trhu práce, sú bez praxe, nemôžu sa zamestnať, prakticky sú vyradení z možnosti zamestnať sa, sú nedostatočne pripravené na praktický život a chýba im model rodiny, takže ani si ju nevedia utvoriť. Pre takéto skupiny našej mládeže by bolo naozaj potrebné túto dávku nejakým spôsobom nahrádzať alebo dopĺňať. A preto by som vás chcela touto cestou poprosiť, či by ste nemohli osobne navštíviť toto Združenie "Cez deti k rodine" v Kremnici, aby ste - lebo lepšie je raz vidieť, ako raz počuť- videli, ako ťažko sa žije v takýchto združeniach a ako ťažko nakladá s takýmito sirotami štát, o ktoré sa štát nemôže postarať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Určite sa budem snažiť v rámci svojich pracovných ciest naplniť toto pozvanie a navštíviť týchto ľudí, ktorí určite vykonávajú nesmierne záslužnú činnosť. Je absolútnou pravdou, že práve deti, ktoré pochádzajú z prostredia, kde nemohli nadobudnúť prirodzené základné pracovné a iné návyky, to majú s uplatnením a zaradením sa do normálneho života omnoho ťažšie. Ale práve preto musíme sústrediť našu snahu nie na to, aby sme zvýšili štátnu dávku a nechali ten stav naďalej prežívať v podobe, v neradostnej podobe, ako ju aj vy poznáte z vašej osobnej skúsenosti z návštevy v tomto zariadení, ale aby sme vytvorili celý rad mechanizmov, aktivačných mechanizmov, kde budeme pomáhať týmto ľuďom postaviť sa na vlastné nohy. A k tomu smeruje naša politika a k tomu smerujú zákony, ktoré pripravujeme a celý rad aktivačných a aj ochranných mechanizmov, ktoré majú pomôcť takýmto mladým ľuďom, aby sa stali úplne normálnymi rovnocennými občanmi našej spoločnosti.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí sme vyčerpali. Končím tento bod rokovania 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pánovi neprítomnému podpredsedovi vlády Csákymu, ktorý odpovedal za premiéra vlády, ako aj pánom ministrom, ktorí odpovedali za seba a ako poverení za členov vlády, ktorých zastupovali, za odpovede na otázky poslancov, ktoré im položili.

Teraz budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním

vládneho návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení,

ktorý prerokúvame ako tlač 362.

Prosím teraz, aby pán minister školstva zaujal miesto pre navrhovateľov a žiadam pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, aby sa dostavil do rokovacej sály ako spoločný spravodajca výboru, aby sme mohli pokračovať v rozprave, do ktorej je prihlásený ešte jeden - pán poslanec Béreš.

Páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Poprosím pána poslanca o trpezlivosť.

Po prestávke budeme pokračovať, tak ako som oznámil vystúpením v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona pánom poslancom Bérešom.

A poprosím pána poslanca Devínskeho, resp. podpredsedníčku výboru pani poslankyňu Rusnákovú, ak má vedomosť, kde je predseda výboru, aby sa pokúsila o jeho deportáciu do rokovacej sály.

(Prestávka.)

 

 

 

 

Jedenásty deň rokovania

18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

6. novembra 2003 o 15.16 hodine

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 18. schôdze Národnej rady. Pán spoločný spravodajca je prítomný v rokovacej sále. Prosím, beriem vaše ospravedlnenie. Poprosím pánov poslancov, ktorí sú najbližšie k dverám rokovacej sály, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Galbavý, vy ste taký poslušný poslanec, prosím, zatvorte dvere, zatvorte dvere, pán poslanec, zvonka podľa možnosti. (Smiech v sále.)

Nech sa páči, pán poslanec Béreš, máte slovo.

V. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi zareagovať na tento vládny návrh a povedať vlastne pár myšlienok, ktoré sa možno vliekli počas mnohých rokovaní, samozrejme, k tomuto zákonu.

Na úvod by som chcel povedať, že osobne vnímam tento zákon ako jeden z najdôležitejších z hľadiska tých balíkov reformy verejnej správy, aj keď oficiálne nazývaný ako zákon, ktorý nadväzuje priamo na zákony týkajúce sa reformy verejnej správy, a cítim vnútorne, že práve k tomuto zákonu o financovaní základných a stredných škôl sa viedla možno najväčšia diskusia okrem obvodných a krajských úradov.

Chcel by som povedať, že ešte z čias, keď som pracoval na okresnom úrade ako prednosta, tento odbor patril medzi najviac pertraktované a prakticky najviac vyhľadávané zo strany obcí, ako aj zo strany škôl.

Bol by som veľmi rád, keby aj budúce školské krajské úrady, a to je vlastne poznámka priamo aj pre pána ministra, aby naozaj nezabudli na činnosť, ako sú napríklad okresné olympiády. Bola to často takzvaná možno nadpráca, ktorú vykonávali tieto okresné úrady, tieto odbory, a treba povedať, že je tu možno aj prirodzená obava, aby jednoducho po vzniku vlastne nových úradov nezanikla táto dosť prospešná a potrebná činnosť, ktorú očakávajú často jednotlivé školy na úrovni miest a okresov, a jednoducho javí sa, že vlastne nebude tu nejaký zastrešujúci orgán, ktorý by podporoval takéto aktivity. Čiže to je len nejaký impulz, ktorý by som chcel týmto vlastne podať.

Druhá vec je, že konečne je tu vlastne zákon, ktorý bude riešiť normatívne financovanie. Dosiaľ práve vlastne výhrady smerovali k tomu, že tu neexistoval normatív, ktorým by vlastne peniaze išli priamo za žiakom, a práve o toto sa usiluje tento vládny návrh, a celkom ambiciózne, ktorý konečne napĺňa tento cieľ.

Súčasne si treba aj povedať, že keď vnímame počty žiakov v základných a stredných školách v horizonte od roku 1990 až po rok 2010, tak sa javí, že je tu vlastne pokles o 50 percent žiakov. To hovoria prognózy a aj to bol možno dôvod, prečo za situácie, keď vzniká, vlastne nám rastie počet škôl, rástol nám počet učiteľov, jednoducho klesal nám počet žiakov. Na toto sme museli zareagovať, takže to je ďalší z argumentov podporných, samozrejme, v prospech nového systému financovania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, prosím, aby ste pána podpredsedu Národnej rady neintervenovali tu za predsedníckym stolom.

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem. Súčasne by som chcel povedať, že veľký problém, ktorý bol v prípade financovania škôl doteraz, bol, že tu nebola motivácia úspor. Ja by som skutočne chcel povedať a vidím tu určitú paralelu, kde budem vlastne nadväzovať na pána Čaploviča, keď problém, keď spájam v tom zdravotníctvo a školstvo, bol v tom, že neexistovala motivácia úspor. Jednoducho keď škola ušetrila, jednoducho dostala o toľko peňazí menej. Táto situácia nebola únosná, a preto vlastne normatívne financovanie umožňuje túto úsporu vytvárať. Jednoducho ak daná škola ušetrí, tak, samozrejme, že môže z týchto úspor financovať vyššie odmeny učiteľov, vyššie prevádzkové náklady a podobne. Takže v tom vidíme obrovský prínos, to znamená, aby konečne boli školy a, samozrejme, aj zriaďovatelia motivovaní sporiť.

Ďalšiu vec, ktorú by som chcel povedať, je, že štát má obmedzené zdroje. Preto bol vlastne nútený do takého zákona prísť. Bol nútený jednoducho hľadať a racionalizovať a doteraz možno pán minister bude súhlasiť, že keď aj boli komisie, ktoré racionalizovali, tak väčšinou doracionalizovali a jednoducho vyžadovalo si to práve zmenu vlastne zákona, ktorý rieši aj tento problém.

Samozrejme, že tým, že tu vzniká dvojstupňový systém prerozdeľovania prostriedkov, to znamená cesta peňazí ku zriaďovateľovi a potom k samotnej inštitúcii, samozrejme, škole, tak to je presne, o čo sme sa usilovali alebo snažili sa docieliť, a je to vlastne priama cesta k žiakovi, ako už bolo spomenuté.

Je to vlastne princíp subsidiarity, ktorý sa často hovorí, a je to presne o tom, že daná škola, ktorá najlepšie pozná svoju problematiku, tak tá najlepšie vie posúdiť, kde treba usporiť a jednoducho kam tie peniaze, ktoré usporí, aj venovať.

Je veľmi dôležité pripomenúť, že aj programové vyhlásenie vlády hovorilo o viaczdrojovom financovaní, čo sa v tomto zákone premieta. Hovorila o rovnosti všetkých zriaďovateľov. To, samozrejme, ambiciózne spĺňa tento vládny návrh. Takisto sa hovorilo o transparentnosti prerozdeľovania finančných prostriedkov a, samozrejme, o efektívnejšom využívaní finančných prostriedkov. To sa nám všetko podarilo, a preto si myslím, že táto novela je vlastne pripravená v zmysle programového vyhlásenia vlády.

Súčasne chcem povedať, že možno je to aj agenda liberálnych strán a možno aj preto sme sa tak veľmi úspešne dohodli na tomto vládnom návrhu, ale hovorili sme často, aby úradník nemal možnosť jednoducho obmedzovať finančné zdroje školy, aby tu bol najmenší zásah úradníka, aby peniaze boli jasne postavené a aj kritériá, ako sa financie dostanú do školy.

To sa presne týmto modelom upraví a treba povedať, že vlastne ingerencia štátneho úradníka je naozaj minimálna a práve zriaďovateľ je ten, ktorý je tým koordinátorom finančných prostriedkov, samozrejme, že sa bude pohybovať v prostredí jasne určeného legislatívneho rámca.

Veľmi dôležité je povedať, že je tu vlastne nový moment, a to sú práve vzdelávacie poukazy, ktoré možno vlastne nájdu uplatnenie práve v oblasti záujmového vzdelávania, to znamená, či už hovoríme o školských kluboch, centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti. Je to model, ktorý treba vyskúšať, ale v tomto momente by som chcel väčší dôraz klásť práve na to, že peniaze pôjdu naozaj tou cestou k žiakovi, ktorá sa javí ako najsprávnejšia.

Často sa hovorilo aj v tejto snemovni o takzvaných malotriedkach. Hovoril to aj pán poslanec Čaplovič a zrejme to vytvára takúto až demagógiu, že jednoducho všetko, len božechráň aby sa zrušili nejaké malotriedky.

Nuž dovolím si prezentovať aj trochu iný názor, a to je ten, že jednoducho keď je kvalitná škola, ktorá je vzdialená 5 až 10 km od danej obce, ponúka vyšší stupeň vzdelávania, tak neviem, čo je viac, či je to vlastne úroveň vyššieho vzdelávania, ktorá bude poskytnutá priamo vlastne deťom, alebo je to vlastne obava v tej vzdialenosti 5 až 10 km, ktorú bude treba prekonať. V zahraničí je to úplne bežné. Dochádza sa, existujú školské autobusy, jednoducho treba si zvyknúť, ako chodiť a dochádzať do kvalitných škôl. A to je naozaj možno vec filozofická, v ktorej sa možno nezhodneme, ale rád by som predstavil aj tento názor, a myslím si, že úroveň vzdelávania je momentálne viac ako nutnosť cestovania 5, možno 10 km.

Dovolil som si nepriamo zareagovať aj na pána poslanca Zuba, ktorý hovoril, že jednoducho tu vzniká akýsi možno do budúcnosti nejaký netransparentný systém a kapitálové výdavky budú rovnako rozdeľované aj súkromným školám. No nie je to celkom tak, pretože pokiaľ viem, a je to aj vo vládnom návrhu, píše sa tam, že kapitálové výdavky sa nebudú môcť použiť na rekonštrukciu budov alebo školských zariadení. To znamená, že jednoducho nie je to tak, ako to bolo prezentované, a hoci kapitálové výdavky sa budú môcť použiť na rozvojové programy, to je veľmi dôležité, rozvojové projekty, a aj to sa bude týkať len hnuteľného majetku. Takže tu treba trošku upresniť veci, ktoré sú už priamo vo vládnom návrhu zakotvené.

Rád by som ešte pripomenul, že odbor školstva alebo vôbec krajské školské úrady sú naozaj takou demonštráciou najväčšej reformy, keby som to vlastne rozdelil podľa rezortov, pretože dnes pracuje tisíce zamestnancov na odboroch školstva v rámci okresných a krajských úradov a budúce krajské školské útvary alebo úrady budú mať len niečo viac ako 180 zamestnancov, takže keď niekto povie, že táto oblasť školstva je málo reformná, tak zrejme sa nad tým iba budeme musieť trošku pousmiať, pretože práve tam dôjde k najväčšiemu stupňu racionalizácie, a súčasne ale treba povedať, aby naozaj kompetencie, ktoré dnes vykonávajú úradníci na okresných úradoch, aby boli zachované. Čiže treba to povedať jedným dychom tak, aby sme nejako nešli skutočne na úkor kvality, tej kvality, ktorú dnes ponúkajú úradníci na úrovni okresov.

Súčasne by som ešte chcel povedať, vyskytovalo sa to v diskusiách posledných mesiacov, je tu akási obava, že súkromné školy budú ako keby kompenzovať štátne verejné inštitúcie, verejné školy. Samozrejme, že nie je to tak. Neviem, ale vzdelanie, pokiaľ viem, tak sa používa a je takým istým produktom, ako je mlieko, ako je chlieb. To znamená, že majú právo aj súkromné školy ponúknuť vzdelanie možno za úplatu, ale jednoducho treba vytvoriť tento priestor, ktorý vlastne ponúka trhový mechanizmus, a netreba sa tak báť, ako to prezentuje pán Čaplovič, žeby došlo vlastne k nejakej prehnanej podpore súkromných alebo cirkevných škôl. Naozaj sa toho netreba báť. Treba vytvoriť ten istý priestor a nech zákazník, ktorým je práve rodič, nech teda rozhodne, áno, či to dieťa dá do štátnej školy, alebo súkromnej, alebo teda cirkevnej.

Rovnako nie je pravdou, že by sa podporovali viac súkromné a cirkevné školy, pretože ide, ako je to vo vládnom návrhu zjavné, o zrovnoprávnenie týchto typov škôl, čo vnímame ako veľmi pozitívny signál.

Aj keď som koaličný poslanec, ale neodpustím si možno taký jeden moment. Bolo možno kritizované, že okresné úrady nepodávali veľmi presné informácie v priebehu tohto roka, čo sa týka energií, čím vznikol vlastne minischodok 760 miliónov korún, kde chýbalo v energiách, tak tam len treba upresniť jednu vec, že tieto zdroje sa získavali, myslím tie informácie, od jednotlivých starostov, áno, od obcí a jednoducho stalo sa, konkrétne viem, stalo sa to v Skalici, keď daná škola vlastne nabehla, vlastne išla pod samosprávu základná škola, ale jednochudo to pásmo, meracie pásmo, ktoré mali plynárne, bolo nastavené až v tom momente na vyššiu úroveň a jednoducho aj ministerstvo získalo informácie ešte z času, keď vlastne meracie pásmo bolo nižšie, čiže to uvádzam len ako príklad, keď sa nám informácie poskytli prostredníctvom okresných úradov, a tak sa vlastne iba posúvala daná chyba a naozaj sa treba tomu v budúcnosti nejakým spôsobom vystríhať, aby samosprávy o obce a, samozrejme, školy neboli ukrátené o tieto zdroje.

Na záver by som chcel povedať ešte jednu vec, že krajské školské úrady sú naozaj potrebné, pretože práve tam sa bude vykonávať zber informácií. Bude to zber údajov, ktoré ministerstvo, samozrejme, potrebuje, čiže tam naozaj máme, treba povedať, podporný názor k tomuto úradu. Ten úrad nie je zbytočný. Jednoducho bude to možno jediný najužší školský úrad spomedzi ostatných rezortov, takže z toho hľadiska to vnímam ako najmenšiu možnosť na kritiku a napokon čas ukáže, či získajú svoje opodstatnenie, alebo nie.

Takže dovolil by som si týmto ukončiť svoj prejav a skutočne neodpustím si predsa len jednu poznámku, ako uviedol pán Čaplovič, takzvaný zajacovský, tótovský tandem, tak si myslím, že by sme sa mali trošku odosobniť aj v tomto parlamente. Ja si pána Čaploviča ako poslanca aj ako odborníka vysoko vážim, ale zdá sa mi, že niekedy takéto vyjadrenia sú zbytočne emotívne, až by som povedal samoúčelné a jednoducho, keď on dnes hovorí, že reformy sú neefektívne, že možno po troch, štyroch rokoch sa ukázalo v prípade samospráv alebo škôl, že reformy neboli účinné, tak chcem len pripomenúť, že reforma sa ešte len teraz začína. Takže počkajme si, ako bude uplatnená v praxi, všetci očakávame alebo väčšina z nás, že bude úspešná, takže nekritizujme zbytočne ľudí, ktorí na tom pracujú, ktorí tomu obetujú maximálny potenciál, a buďme k sebe trošku slušní.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Béreš bol posledný prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pána predkladateľa, či chce vystúpiť?

Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Ospravedlňujem sa, pán minister, ja som sa zadíval do papiera, medzitým na tabuli nastúpili, ospravedlňujem sa ešte raz, faktické poznámky.

S faktickou poznámkou, pán poslanec Murgaš má slovo.

Nech sa páči.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán mladý kolega liberál, chcel by som vás poprosiť, aby ste si preštudovali liberálnu ekonomickú teóriu a potom nebudete hovoriť také blúzniace vety, akože vzdelanie je taký istý produkt ako chlieb alebo mlieko. Takže odporúčam preštudovať si.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Zhodou okolností som aj ja chcel povedať, že vzdelanie nie je taký istý produkt ako mlieko a chlieb, to len na úvod.

Ale chcel by som povedať aj niečo viacej. Pán kolega spomínal jednotriedky, dosť sa k nim vyjadroval. Tak ja skúsenosť s jednotriedkami mám osobne. Ja som naozaj chodil do jednotriedky kedysi a stále si na to pamätám a nemôžem si to vynachváliť. Dokonca som presvedčený, že prvé ročníky, to znamená, že nie je jednotriedka ako jednotriedka. Keď to je 1 až 9, tak je to nezmysel. Ale keď to je 1 - 2 a povedzme je to v malej obci, kde je dohromady 10 detí, tak to má význam, lebo nezáleží na tom, či je kvalitná škola. Záleží to na tom, aký je kvalitný učiteľ. Aj my sme si napríklad teraz nedávno pre moju dcérku vyberali prvú triedu podľa učiteľa, nie podľa školy. Prezreli sme si všetkých učiteľov, ktorí tam boli, vypýtali si referencie a podľa učiteľa sme si vybrali, do akej školy pôjde, lebo naozaj v prvých ročníkoch, kde sprevádza učiteľ to dieťa, tam je dôležitý učiteľ. Nie to, či je pekná budova a čo tam môžu v tej kvalitnej škole v prvej triede na viacej mať, keď nemajú dobrého učiteľa? Nič. Takže záleží na učiteľovi a od toho je kvalitné vzdelávanie a kvalitná výchova.

Takisto je veľmi dôležitý počet žiakov v triede. To je druhá vec, čo sme veľmi pozorne volili, aby nebolo veľa žiakov, a v týchto jednotriedkach, keď hovoríme o takýchto klasických malopočtových v nejakých obciach, tak je to namieste. Ja, samozrejme, súhlasím s kolegom, že si musíme zvyknúť na dochádzanie do škôl. Ako si musíme zvyknúť na dochádzanie do práce, musíme si zvyknúť aj na dochádzanie za vzdelaním, ale vtedy, keď to má trošku význam, toto nie je presne ten prípad.

No a potom ešte by som chcel povedať k tým kvalitným učiteľom. Kvalitných učiteľov budeme mať, keď ich budeme vedieť aj zaplatiť.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Béreš.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. No ja by som chcel pánovi poslancovi Murgašovi povedať, že ak vy mi hovoríte, aby som si niečo doštudoval, tak ja vám poviem, že doštudujte si základnú vlastne teóriu ekonómie, pretože služba takisto vchádza do oblasti ponuky a dopytu. Ponukou vlastne v tomto prípade sú práve školy, ktoré túto službu ponúkajú, a dopytom sú rodičia, ktorí si ju nakupujú, ale ide to cez daňových poplatníkov.

Čiže ak som to použil ako možný produkt, tak je to vlastne produkt taký istý, o ktorý treba bojovať, ktorý treba jednoducho vlastne ponúkať čo najkvalitnejšie. A tým, že vstupujú do hry prakticky aj súkromné školy, tak tie sa jednoducho usilujú tento produkt ešte presnejšie a ponúkajú ho kvalitnejšie. To je ich základný cieľ. Takže to bola vlastne paralela, ktorú som použil, a išlo len o porovnanie.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak sme vyčerpali všetky faktické poznámky, teraz prosím pána ministra, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva: Ďakujem, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som zareagoval na niektoré vystúpenia pánov poslancov.

Po prvé k pánovi poslancovi Čaplovičovi. Musím odmietnuť a aj ohradiť sa voči niektorým obvineniam. Ak hovorí, že favorizujem niektoré školy alebo že mám ich len v srdci, tak po prvé, nemám v srdci školy, ak mám v srdci, tak mám v srdci žiakov a študentov, škola je len prostriedok na výchovu a vzdelávanie, a myslím si, že sa usilujem o rovnaký prístup ku všetkým, a to aj na základe článku 12 ústavy, ktorý hovorí, že občania sú si rovní v právach a v povinnostiach, to znamená, že každý občan má mať z daní podľa možnosti rovnaký úžitok a aj preto tento prístup k financovaniu škôl a školských zariadení.

K poznámke, že sa niečo veľmi rýchlo robí, musím povedať, že tu sa takpovediac bijú názory, pretože z druhej strany, včera som čítal v novinách, že si nechávam čas, že jednoducho robím reformné veci pomaly, tak myslím si, bolo by dobré, aby sme si zjednotili pohľad. Ešte raz by som rád zdôraznil, že školstvo nie je to, kde sa dá urobiť reforma zo dňa na deň. Že to treba robiť s istým rozmyslom a mať na pamäti to, že to, čo urobíme dnes, sa v skutočnosti prejaví s fázovým posunom 10 až 20 rokov.

K poznámke pána poslanca Čaploviča ešte, keď hovoril o nájmoch a o zvýhodnení súkromných a cirkevných škôl pri poskytovaní nájmov. Ja som bol štátnym tajomníkom v minulom volebnom období, kde sa mi ten materiál dostal takpovediac nie normálnou cestou, i keď som robil na ministerstve, ktorý ukázal o tom, že viac ako dvojnásobok vtedy štátnych škôl bolo v cirkevných budovách a len menej ako polovica cirkevných škôl bola v štátnych budovách, pričom často nielenže cirkev nevyberala nájom, ale dokonca neboli urobené ani žiadne zmluvy z jej strany. Takže myslím si, že to tvrdenie sa takisto nezakladá na skutočnosti.

K viacerým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli, by som chcel jedno povedať, treba si uvedomiť, že krajský školský úrad, keď hovoríme v oblasti zabezpečovania financovania, bude zabezpečovať financovanie pre 3,5-tisíca škôl. Pre 600- až 800-tisíc žiakov a študentov, keď to dáme dohromady aj so strednými školami. Jednoducho ak chceme mať čísla naozaj relevantné, aby to fungovalo, tak je potrebné, aby taká inštitúcia fungovala a jestvovala. Ak to chceme posunúť, aby to išlo priamo z ministerstva, tak sa opýtam, ak tu zaznelo, že ešte pred 1. januárom na odboroch školstva bolo vyše 1-tisíc zamestnancov, na začiatku roka 850, teraz je okolo 750 a ide redukcia pre krajské školské úrady na 184, kto zabezpečí, aby ústredný orgán štátnej správy, ktorý by toto všetko mal robiť, aby mal toľko zamestnancov, ktorí to budú schopní urobiť a bude to podstatne ďalej. Bude to o tom, čo často počúvame od občanov, že všetko sa dáva do centra do Bratislavy. To chceme?

Dovolím si jednu poznámku k tomu, čo predniesol pán poslanec Zubo. Musím povedať, že ma prekvapuje, pretože jeho návrh smeruje k tomu, aby štát bol pozbavený skoro všetkých kompetencií vo vzťahu k výchove a vzdelaniu. A to ma prekvapuje od poslanca z komunistickej strany, pretože si myslím, že vaša predstava o týchto veciach je iná.

K tomu, čo povedal pán poslanec Béreš, by som chcel povedať toľko, že naozaj predmetové olympiády sú jedna unikátna vec, ktorú robíme, a je veľmi dobrá, preto mám záujem, aby sa zachovala, a práve aj o tom hovorí zákon, kde vytvára priestor veľmi obmedzený na špecifiká, na financovanie špecifík, a to je jedna z vecí, ktorú treba financovať takýmto spôsobom. Takisto ako si myslím, že treba, aby sa isté nové veci robili priamo z  ministerstva, tak ako robíme informatizáciu, tak ako chceme spustiť v budúcnosti, a je to aj v programovom vyhlásení vlády, podporu jazykového vzdelávania, a tak ako robíme a sme rozbehli trebárs to, aby sa deti v školách mohli aj zmysluplne baviť a preto sme rozbehli projekt Otvorená škola. To sú nové impulzy pre školstvo a aspoň tento priestor si myslím, že treba nechať aj na ústredný orgán štátnej správy, aby sme takéto impulzy mohli rozbehnúť, a to si myslím, že pomôže školám vôbec a školstvu.

Toľkoto som chcel zareagovať, pani poslankyne a páni poslanci, a chcem vás naozaj vážne poprosiť o podporu tohto zákona, pretože tak, ako to aj vo viacerých vystúpeniach zaznelo, je to kľúčový zákon preto, aby sa rozbehla reforma školstva a len potom môžeme urobiť zákon o výchove a vzdelaní, pretože som presvedčený, že prvý krok je tento zákon, kde musíme hovoriť o materiálnej podstate, o peniazoch, aby to fungovalo. A zákon, ktorý ste schválili včera, kde nastavujeme pravidlá, organizáciu a potom, keď toto máme nastavené, môžeme hovoriť o obsahu. Bol by som rád, aby sme hovorili o ňom a chcem, aby sme sa neponáhľali, keď sa za 13 rokov nepodarilo urobiť zákon o výchove a vzdelaní, myslím si, že nie je rozumné, aby sme ho urobili potom za dva - tri mesiace, chcem aby sme sa možno aj rok o tom bavili a aby sme nakoniec urobili jeden slušný zákon o výchove a vzdelaní, ktorý pomôže fungovaniu našich škôl, a aby sa nestávalo to, že osnovy sú preplnené, že je veľa hodín, že deti zahlcujeme a podobne.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Praje si vystúpiť pán spoločný spravodajca?

F. Devínsky, poslanec: Nie, ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujeme. Dovoľte mi, aby som v závere prerušil prerokovanie tohto bodu programu a budeme...

Prerušujem zároveň prerokovanie o tomto bode programu a ďalej nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 319, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 319a.

Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Účelom predkladanej novely zákona o majetku vyšších územných celkov je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov v nadväznosti na prenesenie úloh štátnej správy na samosprávu v súlade so schváleným projektom decentralizácie verejnej správy.

Podľa predloženého návrhu zákona prejdú do majetku vyšších územných celkov z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb v oblasti školstva, sociálnej pomoci a zdravotníctva. Spolu s vecami prejdú do majetku vyšších územných celkov aj súvisiace majetkové práva a záväzky. Okrem záväzkov na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku štátu prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva vyššieho územného celku.

V navrhovanej právnej úprave sa výrazne uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa skončí povinnosť vyššieho územného celku zachovať účelové určenie majetku, ktorý slúži pre potreby školstva, sociálnej pomoci, zdravotníctva a kultúry. Podľa predloženého návrhu o skončení povinnosti zachovať účelové určenie majetku už nebude rozhodovať ústredný orgán štátnej správy, ale o skončení tejto povinnosti rozhodne zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Súčasne novela umožňuje vyšším územným celkom vložiť tento majetok ako vklad do majetku obchodnej spoločnosti alebo z neho založiť neziskovú organizáciu. V rámci boja proti korupcii sa do návrhu zákona zapracovalo aj ustanovenie vymedzujúce okruh osôb, ktoré nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok vyššieho územného celku.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely o majetku vyšších územných celkov je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s procesom decentralizácie verejnej správy, a preto vás prosím o jeho podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v druhom čítaní. Tento materiál máte k dispozícii ako tlač č. 319 a správu ako tlač č. 319a.

Odporúčania pre Národnú radu. Návrh schváliť: výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre zdravotníctvo. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a ďalej výbor pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Celkove ide o osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 8 spoločnej správy.

Gestorský výbor na základe prerokovania odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Poveril poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, nie pre navrhovateľov, ale pre predkladateľov spoločnej správy. Teraz, prosím, dávam vám informáciu, nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa vás, kto ďalej sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Gabániová, máte slovo.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predniesla pozmeňujúci návrh poslancov Renáty Zmajkovičovej a Miroslava Číža k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, tlač 319.

V čl. 1 v bode 10 odporúčam vypustiť § 9 ods. 4 až 7. Odôvodnenie. Vypustením § 9 ods. 4 až 7 predmetného zákona sa rešpektuje čl. 13 ods. 2 a 3 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP