P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pán spoločný spravodajca využil právo spravodajcu a navrhol prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď. (Reakcie z pléna.)
M. Číž, poslanec: Lebo ste neschválili Laššákovú.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Veď si to navrhol. (Reakcie z pléna.)
M. Číž, poslanec: Áno, áno.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci...
(Hlasovanie.) Prítomných je 118 poslancov, za 75, proti 13, zdržalo sa 27, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
Ak nemá poverenie gestorského výboru, toto právo môže uplatniť aj sám spravodajca, takže pán poslanec Číž využil toto právo. Národná rada schválila postúpenie do tretieho čítania.
Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o správnom konaní, ako o celku s odporúčaním... Pán spoločný spravodajca, ešte ste neskončili. (Ruch v sále.) Ja sa pýtam pána spoločného spravodajcu na jeho názor, na jeho osobný názor. Pán spoločný spravodajca.
M. Číž, poslanec: Môj osobný názor, no... (Smiech v sále.) Zdržať sa alebo proti. (Smiech v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Len poprosil by som vás, keby ste aj využili svoje právo hlasovať. Nehlasujete vy.
M. Číž, poslanec: Tejto prosbe, pán predseda, nemôžem vyhovieť. (Smiech v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: (Hlasovanie.) Prítomných je 128 poslancov, za 76, proti 12, zdržalo sa 38, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Čížovi.
Páni poslanci, budeme teraz hlasovať o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 308. Prosím, aby z poverenia výboru pán poslanec Šimko ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.
Pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, a to 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán poslanec Šimko.
(Hlasovanie.) Prítomných je 131 poslancov, za 108, proti 1, zdržalo sa 22.
Návrh sme schválili. Prosím ďalší návrh.
J. Šimko, poslanec: Schválením predchádzajúcich bodov hlasovanie o bode 2 stratilo zmysel. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci!
J. Šimko, poslanec: Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje, aby som vás požiadal, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať vládny návrh zákona o pobyte cudzincov a zákon o azyle v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 132 poslancov, za 113, proti 3, zdržalo sa 16.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o pobyte cudzincov a zákona o azyle. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca...
J. Šimko, poslanec: Schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 133 poslancov, za 103, proti 3, zdržalo sa 26, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pobyte cudzincov a o azyle schválila.
Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, vrátime sa k prerokúvaniu
vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme (tlač 345).
Prerušili sme rokovanie hlasovaním o tomto bode programu. Pani poslankyňa Navrátilová navrhla v mene 30 poslancov prerokovať, vrátiť zákon do druhého čítania.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 77 poslancov, za 76, zdržal sa 1.
Návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pani spoločná spravodajkyňa Navrátilová. Ďalšie prihlášky do rozpravy poslanci neuplatnili. Vyhlasujem skončenie možnosti prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda, pani kolegyne, páni kolegovia, predkladám návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme takto:
1. Názov zákona sa na konci dopĺňa takto: "a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov".
2. Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako článok I.
3. Za § 12 sa vkladá nový § 13, ktorý znie:
"(1) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba upozorní zamestnávateľa na porušenie povinnosti alebo obmedzenia zamestnancov podľa tohto zákona, zamestnávateľ je povinný zistiť, či zamestnanec porušil povinnosti alebo obmedzenia a do 30 dní od prijatia upozornenia upozorniť túto právnickú osobu alebo fyzickú osobu s výsledkom, ako aj s prijatým opatrením.
(2) Zamestnávateľ je povinný konať podľa odseku 1, ak písomné upozornenie je podpísané, je z neho zrejmé, kto ho podáva, akého porušenia povinnosti alebo obmedzenia zamestnanca sa týka, vrátane uvedenia skutočností, z ktorých možno odvodiť porušenie povinností alebo obmedzenia."
4. Doterajší § 19 a 20 vrátane nadpisov sa označujú ako § 14 a 15.
5. Za § 15 sa vkladá článok II, ktorý znie: "Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov."
Za § 28 sa vkladá § 28a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 28a - Priestupky na úseku výkonu práce vo verejnom záujme
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu
a) obsadí miesto vedúceho zamestnanca bez výberového konania alebo nedodrží pravidlá postupu,
b) neinformuje zamestnancov a iné osoby o voľných pracovných miestach na výkon práce vo verejnom záujme a neumožní im uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta,
c) nerozhodne o obsadení voľného pracovného miesta na základe posúdenia vhodnosti uchádzača,
d) zaradí do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti blízke osoby,
e) ako štatutárny orgán alebo vedúci zamestnanec
1. zneužije informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní práce štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb,
2. nezabezpečí hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré mu boli zverené,
3. sprostredkuje pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so štátom, obcou, s vyšším územným celkom, so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom, s rozpočtovou organizáciou alebo s príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou obcou, s rozpočtovou organizáciou alebo s príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou vyšším územným celkom alebo s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku; to neplatí, ak táto činnosť vyplýva štatutárnemu orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi z výkonu práce vo verejnom záujme,
4. požaduje alebo prijíma dary alebo iné výhody alebo navádza iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo zamestnávateľom,
5. nadobúda majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku,
6. zneužije výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to aj po skončení výkonu týchto prác,
f) ako štatutárny orgán alebo ako vedúci zamestnanec poruší ďalšie povinnosti a obmedzenia,
g) ako štatutárny orgán alebo ako vedúci zamestnanec podniká, vykonáva inú zárobkovú činnosť alebo je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov bez súhlasu zamestnávateľa alebo bez vyslania zamestnávateľom do riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov,
h) nedeklaruje svoje majetkové pomery,
i) nekonal, ak bol upozornený fyzickou osobou alebo právnickou osobou na porušenie povinností alebo obmedzení zamestnancom.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a e) možno uložiť pokutu od 10 000 Sk do 20 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a i) pokutu od 5 000 Sk do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) a h) pokutu do 3 000 Sk."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3e) znie:
"3e) Zákon č. .../2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme."
V § 66 ods. 2 písm. d) sa za slovami "konaní" vkladajú slová "alebo sa prijalo iné opatrenie podľa osobitného predpisu" a za slovo "uložené" sa vkladajú slová "prijaté".
Poznámka pod čiarou k odkazu 9) znie:
"9) Napríklad Zákonník práce."
6. Doterajší § 21 vrátane nadpisu sa označuje ako čl. III.
Odôvodnenie: Názov vládneho návrhu zákona sa navrhuje doplniť vzhľadom na vloženie čl. II, ktorý sa dotýka priestupkov na úseku výkonu práce vo verejnom záujme. Navrhovanou úpravou sa odstraňuje možný duplicitný postih zamestnanca za jedno porušenie povinností alebo obmedzenia zamestnancom. Do osobitnej právnej úpravy do zákona o priestupkoch sa navrhuje vyčleniť priestupok na úseku výkonu práce vo verejnom záujme. Zároveň sa správnemu orgánu umožňuje odložiť vec na základe úsudku, že opatrenie uložené zamestnávateľom je postačujúce.
Ďakujem za slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Bol podaný vážny pozmeňujúci návrh podľa § 85 ods. 4 písm. b). Využívam právo a navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa týmto návrhom zákona aj vzhľadom na podaný pozmeňujúci návrh opakovane venoval a prerokoval gestorský výbor. Až po prerokovaní (potlesk) v gestorskom výbore odporúčam, aby sme rokovali o návrhu zákona ďalším pokračovaním. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom, páni? (Súhlasná reakcia pléna.)
Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som vo faktickej poznámke reagoval na predkladateľku, pretože som veľmi rád, že ste využili právo predsedu Národnej rady a snažíte sa aspoň niečo napraviť, do akej situácie sa tento parlament dostáva. Veď nie je asi logické, aby vládny návrh, ktorý príde do parlamentu a zostane tesne pred hlasovaním v tomto pléne, ja neviem, či minister, alebo kto teda vypracuje veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, dokonca sa ide do zmeny názvu zákona, o ktorom sa ide hlasovať, a takto sa to objaví ako blesk z jasného neba v parlamente. Myslím si, že takto sa legislatíva nedá robiť. Ja len neviem, či mám potom chápať, že pán minister Kaník nám cez televíziu odkáže, že takto plní svoj volebný program a nemá obavu z kaucie pri volebnom zákone. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Lintner s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som len chcel oceniť váš postoj, lebo ináč by som za poslanecký klub Aliancie nového občana požiadal o prerokovanie v gestorskom výbore.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Chcela som len reagovať na pána poslanca Cabaja s tým, že vlastne my sme na... (Reakcie z pléna a ruch v sále.) Nemôžem hovoriť. Dobre.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Otvoríte rozpravu, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci...
Pán poslanec Muránsky, nech sa páči.
P. Muránsky, poslanec: Áno, pán predseda, teraz v mene štyroch koaličných poslaneckých klubov chcem dať návrh na zaradenie nového bodu 18. schôdze ako bod 104, a to návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Kartágenského protokolu a biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite. Ako bod 104.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s doplnením programu 18. schôdze? (Reakcie z pléna.) Nie je. Musíme hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána... (Ruch v sále.)
Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 18. schôdze Národnej rady prerokúvaním ďalšieho bodu programu, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Poprosím predsedov poslaneckých klubov, keby sa na päť minút zúčastnili stretnutia. Páni poslanci, predsedovia poslaneckých klubov.
A poprosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 362. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 362a.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva. Domnievam sa, že ide o mimoriadne dôležitý zákon, ktorý bude začiatkom veľmi potrebnej reformy financovania regionálneho školstva.
Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s reformou a s decentralizáciou verejnej správy tak, ako sú už v legislatívnom konaní k dátumu 1. január 2004. Chcem povedať, že v súčasnosti je financovanie škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné, neprehľadné a pri súčasnom stave sú aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu využívané často neefektívne.
V prvom rade by som rád zdôraznil, že tento návrh dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl.
Základné princípy navrhovaného zákona sú: Zavádza normatívne financovanie, kde nositeľom finančných prostriedkov sa stáva žiak alebo študent, pričom toto financovanie rešpektuje špecifiká. To znamená, normatív sa skladá z dvoch častí, zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Prevádzkový normatív zohľadňuje jednak druh, typ školy, veľkosť školy, ale zohľadňuje napríklad aj klimatické pásmo, v ktorom sa škola nachádza. Myslím si, že takýto normatív lepšie zodpovedá skutočným výdavkom potrebným na financovanie škôl a školských zariadení.
Financovanie podľa nového návrhu zákona sa má uskutočňovať na základe presného nápočtu podľa normatívov s tým, že zberateľom podkladov z približne 3,5-tisíca škôl a ďalšieho približne rovnakého počtu školských zariadení budú krajské školské úrady. Krajský školský úrad v návrhu zákona nemá kompetenciu prerozdeliť iným spôsobom finančné prostriedky vypočítané na základe normatívov. Túto kompetenciu v istom obmedzenom rozsahu, aby zohľadnil zvláštnosti vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, má jedine zriaďovateľ.
Takisto v súvislosti s tým, aby nenastali veľké otrasy v prípade jestvovania škôl, zavádza sa prechodné obdobie, kde školy počas troch rokov majú na základe vypočítaného normatívu časť percentuálnu, tzv. garantované minimum. Inými slovami, aby sa nestalo to, že školy, ktoré dnes dostávali pomerne veľký objem peňazí nad predpokladaný normatív, nepadli naraz s finančnou sumou, aby sa mohli situácii, ktorá takto vznikne, postupne prispôsobiť.
Tento navrhovaný zákon súčasne zavádza veľmi jasné a transparentné pravidlá v tom zmysle, že každá škola po vyjdení ďalšieho legislatívneho predpisu, nariadenia vlády o financovaní bude môcť dopredu poznať, alebo odhadnúť rozsah finančných prostriedkov, ktoré na budúci rok dostane. Za veľmi dôležité pokladám aj to, čo sa stáva prvýkrát, že v zákone je garancia, že finančné prostriedky na žiaka, opakujem na žiaka, sa budú zvyšovať každý rok o mieru inflácie. Týmto je vlastne zabezpečené, že prostriedky idúce na žiaka v štátnom rozpočte medziročne nepoklesnú.
Pani poslankyne a páni poslanci, myslím si, že zákon, ktorý predkladám, zakladá naozaj jasné pravidlá, zakladá spravodlivé financovanie, umožní poriadok a dúfam, že aj odstráni tie problémy, s ktorými sa denne stretáva nielen, samozrejme, ministerstvo školstva, ale aj celá spoločnosť, ktorú traumatizuje skutočnosť, že sa často dopočúvame, že tá a tá škola nemá dostatok finančných prostriedkov na svoje fungovanie.
Na základe tohto zákona bude môcť zriaďovateľ sa rozhodnúť v tom, akým spôsobom upraví vo svojej pôsobnosti fungovanie škôl a školských zariadení, čiže bude to závisieť vyslovene od zriaďovateľa, či urobí redukciu škôl, malé školy dá spolu, alebo či jednoducho bude niektoré ďalšie školy otvárať. Bude to vyslovene v kompetencii zriaďovateľa.
Pán predsedajúci, skončil som.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vám predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady, ktorú gestorský výbor schválil svojím uznesením z 23. októbra 2003 č. 141 o prerokovaní vládneho návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (tlač 362), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o financovaní základných škôl a školských zariadení (tlač 362) na prerokovanie výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote stanovenej uznesením Národnej rady, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Výbor Národnej rady pre verejnú správu k predmetnému návrhu zákona neprijal uznesenie, pretože nezískal potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať tak, ako je to uvedené v spoločnej správe, teda spoločne o bodoch 1 až 28 a 30 až 37 a tieto schváliť a bod 29 neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Mám dve písomné prihlášky do rozpravy. Za poslanecký klub Smer sa prihlásil pán poslanec Čaplovič, po ňom pán poslanec Zubo. Po vystúpení oboch pánov poslancov otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.
D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som presvedčený o tom, že po preštudovaní navrhovaného zákona mnohí cítime viaceré nebezpečenstvá vyplývajúce z úskalí skrytých v obsahu a z dosahu jeho paragrafov, najmä v dobe nekvalitne pripravenej, uskutočňovanej reformy aj v oblasti školstva a tým aj dôsledkom nebývalého transformačného chaosu, ktorý presiahol predovšetkým do našich regiónov.
Ak mám byť presný a slúžiť pravdivému slovu, nemôžem mlčať o tom, že tento návrh zákona vedno so zákonom o štátnej školskej správe a školskej samospráve zvýhodňuje neštátne školy oproti tzv. verejnému školstvu, už nehovorím o štátnom školstve, to znamená obecným a regionálnym školám, regionálnym školám, ktorých zriaďovatelia sú vyššie územné celky. Nesporne najviac ohrozené sú však materské školy, predovšetkým stredné odborné školy. Podarilo sa riešiť umelecké školy vďaka konsenzu vo výbore a s ministerstvom školstva, ale sú ohrozené aj centrá voľného času a napokon predovšetkým študentské domovy a študentské jedálne a najmä tie školy - a to chcem znovu podčiarknuť ako pri mojom vystúpení k predchádzajúcemu zákonu -, ktoré majú školské majetky, nachádzajú sa na lukratívnych pozemkoch a nachádzajú sa pre privatizáciu v zaujímavých budovách.
Nuž čo, veď my na Slovensku predávame dnes často aj vlastné svedomie. Dnes opäť po koľkýkrát meníme pravidlá hry, v ktorých za kratší koniec budú ťahať tzv. verejné školy, lebo nemajú na svojom ministerstve priateľov či aspoň priaznivcov. Nemám prečo si zvoliť takýto ťah na bránku, ktorý chtiac-nechtiac vytvára výhodnejšie podmienky pre cirkevné, ale najmä pre súkromné školy Slovenskej republiky. Často si kladiem otázku: Je to preto, že na ministerstve minister vníma viac význam cirkevného školstva a jeho štátny tajomník, bývalý riaditeľ súkromného gymnázia, súkromného školstva? Ešte pred pol druha rokom sme boli na jednej strane plota favorizovaného tzv. štátneho školstva a dnes sme na jeho druhej strane tohto plota. Zabúda sa, že školstvo je buď dobré, alebo zlé, že nemožno, či je neprípustné favorizovať jeden druh alebo typ škôl. Don Bosco, skvelý človek, zakladateľ saleziánskeho rádu či rehole, často upozorňoval, aby sme pamätali, že výchova je vecou srdca.
Vážený pán minister, prečo nemáte rovnosť v srdci pre všetky druhy škôl? Nedivte sa, že učitelia z tzv. štátneho či verejného školstva sa obávajú o budúcnosť nielen svoju, ale aj žiakov a študentov, ktorých učia, ale najmä celého vzdelávacieho systému, do ktorého nesporne nezastupiteľne patrí aj tento druh škôl v Slovenskej republike. V časoch hospodárskych kríz v Európe vznikali súkromné či neštátne školy, ktoré mali, naopak, odbremeniť štátny rozpočet, a nie ho výdavkovo ešte viac zaťažovať, tak ako to je v našom prípade. A o tom hovorí história, sú tu nemenné fakty, takto sa vyvíjalo školstvo v európskom regióne alebo v európskom priestore.
Na dôvažok k tomu pristupujú rozporuplné informácie medzi pedagógmi, žiakmi či študentmi, ktoré na jednej strane sejete aj vy, pán minister, na druhej strane váš kolega štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth. Naše terajšie postoje, vážené poslankyne a vážení poslanci, skvele nadčasovo opísal Erik Fromm: "Svedomím byrokratov sú povinnosti. Nezáleží im na človeku, ale na zákone."
Dovolím si dodať, že v tých povinnostiach je obsiahnutá stranícka disciplína, ktorá v našich slovenských podmienkach nikdy nezohľadňovala odbornosť, odborný prístup, čo by bolo najlepšie, čo by pomohlo našej spoločnosti, ale ideologické záujmy, ktoré dnes často doslovne necitlivo vstupujú do takého citlivého organizmu, ako je oblasť vzdelávania. Slovom, nie je dôležité, čo sa hovorí, ale kto to hovorí.
Neustále upozorňujem na zhubnú ideu liberalizácie a doslovného odštátňovania školstva, ktorého cieľ je posledná vlna privatizácie školských budov, pozemkov, slovom, majetkov. Už som tu raz uviedol upozornenie konzervatívneho českého filozofa Václava Bělohradského, ktorý tento stav výstižne charakterizoval týmito slovami: "Privatizovaný trh núti konať čo najefektívnejšie a to, čo je nadbytočné, len zbytočne zvyšuje náklady. Dôsledok privatizácie vzdelania je rýchla redukcia vzdelania len na kvalifikáciu, na prípravu vzdelania." Je to zaujímavé, že to hovorí práve konzervatívny filozof.
Táto cesta v oblasti vzdelania vedie z terajšieho slovenského predpeklia do pekla, do budúceho duchovne a vzdelanostne zbedačeného štátu. Opakujem, vo veku formujúcej sa poznatkovej spoločnosti alebo spoločnosti založenej na poznaní, na vedomostiach by sme mali zásadne rozlišovať medzi kvalifikáciou a vzdelaním. Kým kvalifikácia je špecializovanou prípravou na povolanie, naopak, cieľom vzdelania je, aby sa ľudia naučili samostatne a slobodne myslieť, analyzovať nadobudnuté informácie a podobne. Práve preto vzdelanie nesmie byť len prípravou na povolanie a jeho výsledky len akýmsi druhom požadovaného tovaru na trhu práce.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, pre mňa už dnes nie je prekvapením, že v oblasti financovania sa cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného postavenia ako tzv. štátne školy. Chápem teda v podstate znenie ústavy a článkov ústavy, ktoré to umožňujú a treba ich akceptovať, len nie vždy tú ústavu si ctíme ako zákon zákonov Slovenskej republiky a nie vždy podľa tejto ústavy postupujeme, ako sme sa presvedčili v súvislosti s prijatím novely vysokoškolského zákona. Pre mňa už nie sú prekvapením, použijúc Hamleta, "v tomto štáte dánskom" stále sa viac a viac množiace zákulisné ťahy okolo nášho školstva v regiónoch, ich nezákonné prevody k inému zriaďovateľovi, napríklad prípad Čordáková, Košice. A nemôže ma prekvapiť, že mnohé školy pod nerovným ekonomickým tlakom v budúcom prostredí uvažujú o zmene zriaďovateľa aj prostredníctvom terajších zriaďovateľov, to znamená obcí, na súkromné, obecné či mestské školy. Však peniaze zo strany štátu budú nadelené takmer rovnako a oni si budú môcť ešte legálne vyberať často už ubiedený rodičovský poplatok, a tak si výrazne nadštandardne zvýšiť rozpočet školy.
V tomto prípade v súvislosti s predkladaným návrhom financovania základných škôl, stredných škôl a školských zariadení bude potrebné zvýšiť úlohu štátnej školskej inšpekcie, ktorá by mala obsiahnuť nielen odborný, ale predovšetkým ekonomický dohľad, slovom, komplexne posudzovať funkčnosť všetkých druhov škôl a školských zariadení, t. j. či štandardne zabezpečujú vzdelávanie, či využívajú moderné vzdelávacie metódy, či pridelené finančné zdroje sú zodpovedajúco, hospodárne, ekonomicky využívané.
Dovolím si zopakovať v súčasnom období delimitácie právomocí s adresnými prostriedkami na jedného žiaka v súčasnom období transformácie ako neodskúšaného experimentu v oblasti školstva, je pred nami naliehavá úloha nového definovania postavenia štátneho školského dozoru, ktorý by mal mať väzbu na ministerstvo školstva a na Najvyšší kontrolný úrad. Aj keď som v prvom čítaní uvažoval o jeho nezávislosti od orgánov štátnej správy, po zhodnotení za a proti to nie je v súčasnom období stavu štátnej a verejnej správy možné. Opäť pripomínam, že táto kontrola musí byť komplexná nielen vo vzťahu k obsahu vzdelávania, ale aj k nakladaniu s pridelenými financiami, prostriedkami daňových poplatníkov.
Navrhovaná rovnosť financovania zo zákona by sa mala odrážať v rovnosti zodpovednosti vo všetkých predmetoch vyučovaných na školách pred školskou inšpekciou, resp. školským dozorom na všetkých druhoch škôl, a to skutočne bez rozdielu zriaďovateľa. Rovnosť financovania na strane jednej vyžaduje na druhej rovnosť pred zákonom, na strane druhej akceptácia vyvážených práv a povinností, tak ako to vyžaduje pluralitná demokratická spoločnosť. Sám neviem, ako sa bude tento stav ďalej vyvíjať po fiskálnej decentralizácii po 1. 1. 2005, ako budú tieto finančné prostriedky ďalej prerozdeľované. Pretože verím, že obce, mestá a vyššie územné celky budú mať oveľa väčšie percento podielových daní, ktoré budú môcť poskytovať, ale štát, samozrejme, týmto pádom prerozdeľovania ich bude mať menej.
Je pravda, že do obsahu predkladaného návrhu zákona vstúpili skúsenosti ľudí, pedagógov, a tak sa navonok predkladaný legislatívny materiál javí ako veľmi prospešný a, samozrejme, aj potrebný. Nechcem o tom diskutovať, ale aj napriek tomu, že verím, však len dočasne v ňom trochu cudzorodo budú fungovať malé, nielen však prerozdeľovacie finančné uzly - krajské školské úrady. Verím však, tak ako som to uviedol v rozprave k návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, že čoskoro budú vytvorené legislatívne a vedno s nimi aj spoločenské podmienky na to, že financie na žiaka, ale aj na mzdy a odvody učiteľov a výchovných pracovníkov budú predisponované priamo na právnickú osobu, na konkrétnu školu a nepôjdu ani cez zriaďovateľov, ani cez krajské školské úrady. Bude kontakt ministerstvo - konkrétna právnická osoba? Táto zmena by sa mala týkať všetkých druhov škôl, t. j. verejných, tzv. štátnych, cirkevných a súkromných. Len vtedy budú môcť skutočne vyniknúť manažérske schopnosti riaditeľa školy a jeho tímu bez vedľajších byrokratických faktorov s väzbou na efektívne využívanie objektu a získaných zdrojov v celom horizonte jedného fiskálneho roka v prospech kvality výchovy a vzdelávania na tej-ktorej škole.
V zákone sa na jednej strane zrovnoprávňuje financovanie verejných, ďalej tzv. štátnych, cirkevných a súkromných škôl v § 1, na strane druhej súkromné školy budú mať vytvorené podmienky na podnikanie v oblasti vzdelávania a tým aj na skutočne nadštandardné prostredie pre dofinancovanie pridelených normatív na žiaka v § 1 ods. 5 a § 6. Do slova a do písmena je tak len deklarovaná rovnosť v praktickej nerovnosti štátnych a neštátnych škôl - a do tých "štátnych" dávam stále tie štátne do úvodzoviek, pretože o štátne sa nám už starajú predovšetkým VÚC-ky, obce a mestá.
Pozitívne vnímam prijatý kompromis v súvislosti s garantovaným financovaním štátu zverených zdrojov umeleckých škôl, prijatý na gesčnom výbore v spolupráci s ministerstvom školstva. Iste, postavenie umeleckých škôl by si zaslúžilo ešte explicitnejšie a zodpovednejšie definovanie v zákone. Verím, že sa tak stane počas prípravy a schvaľovania nového školského zákona, resp. zákona o výchove a vzdelávaní. Napriek tomu dovoľte ešte v tejto poslednej rozprave pred schvaľovaním návrhu tohto zákona vysloviť niekoľko poznámok.
Príprava a realizácia reformy školstva bola a bude vždy náročná. Žiaľ, opakovane tu musím povedať a týka sa to nielen základných umeleckých škôl, štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth po celý rok systematicky a zrejme aj veľmi cieľavedome oboznamoval kompetentných, že klesá počet žiakov, čo sa týka umeleckých škôl, pritom narastá počet učiteľov, čo je jeden zo zásadných dôvodov reformy. Ale to je len jedna strana slovne obohratej a pre naladených reformátorov dobre počúvateľnej gramofónovej platne. Druhá strana tejto platne, ktorá sa už tak rada nepočúva, je to, že príčinou tohto stavu je aj neprimeraný nárast súkromných škôl, ktoré svojou štruktúrou a spoločenskou objednávkou sú v súčasnosti uprednostňovanou zložkou školstva. Reforma tento trend nepochopiteľne umocňuje, v čom vidíme plytvanie finančných zdrojov, keďže štát chce financovať žiaka bez rozdielu školy, ale pre súkromné školy aj umeleckého zamerania sú vytvárané podmienky nepomerne mäkšie kritériá spojené s poklesom ich úrovne. V podstate reforma tzv. regionálneho, predtým malého školstva, pridáva súkromným školám to, čo uberá materským, málotriednym školám, málotriedkam a umeleckým školám. Nesystémovo - v umele vytvorenom systéme štátneho tajomníka ministerstva školstva - výrazne chce pridať záujmovej činnosti, a to formou poukazov, kde sú určené finančné pravidlá len na jeden kalendárny rok, čo časom v praxi bude znamenať už len ich fiktívnu existenciu.
Okrem materských škôl sa reforma najviac negatívne, napriek kompromisným zmenám v oblasti financovania, bude aj trošku týkať umeleckých škôl. Žiaľ, v letných prázdninových mesiacoch, keď sa návrh tohto zákona pripravoval, doslovne varil za zavretými dverami ministerskej kuchyne, nevznikol v demokratickej spoločnosti, pluralitnej spoločnosti priestor na potrebný dialóg, na konzultáciu o zásadných návrhoch reformy s odborníkmi z oblasti napríklad umeleckého školstva, ale aj materských škôl a vôbec v oblasti tzv. regionálneho, resp. obecného školstva. Napríklad v oblasti umeleckého školstva sa nerozlišuje v pojmoch medzi záujmovou činnosťou a umeleckým vzdelávaním. Populistická argumentácia strachu základných umeleckých škôl z konkurencie, ktorá sa často dostáva do éteru, najmä zo strany od pána štátneho tajomníka, ktorého som menoval, neobstojí. Veď na jednej strane veľký počet škôl s množstvom súťaží, čím je konkurencia zabezpečená už sama osebe, s osnovami, s učebnými plánmi, teda prepracovanou metodikou a didaktikou, jasnou inšpekčnou kontrolou, a na druhej strane akási krúžková činnosť podporovaná vzdelávacími poukazmi na zelenej lúke.
Veľmi vtipne na túto situáciu reagoval jeden priateľ zo zahraničia, teda myslím môjho priateľa z Rakúska, ktorý si nesmierne váži naše dobre fungujúce umelecké školstvo. Pripomenul, že si nevie predstaviť, ako by v podobenstve takýchto krokov reagovalo slovenské zdravotníctvo, keby si štát ako konkurenciu alopatickým chirurgom pozval na Slovensko pôsobiť "chirurgov" z Filipín, ktorí operujú holými rukami. Iste by sme to nemohli nazvať strachom z konkurencie.
Dnešné umelecké školstvo na Slovensko nás už dlhé roky pasuje medzi umelecké veľmoci aj vzhľadom na počet obyvateľov. Takéto vzdelanie je obrovskou investíciou do budúcnosti, formovania skutočne kultúrnej generácie, ktorú budeme potrebovať práve v európskom priestore po vstupe do Európskej únie, vklady štátu sú mnohonásobne výhodné a vyvážené a nadvážené, by som povedal, svojimi výstupmi. Aj u žiakov, ktorí nebudú výkonní umelci, má umelecké vzdelanie ďalekosiahly vplyv na koncentráciu, záťažovú odolnosť, na pokles sociálnej agresivity, učí žiakov pochopiť abstraktné javy, logicky uvažovať, tvorivo riešiť problémy a používať symboly a tak ďalej atď., tak ako nám to predurčuje. A to by sa malo objaviť v každom zákone, pretože ja si myslím, že ten projekt Milénium je projektom, ktorý sa netýka len budúceho zákona o výchove a vzdelávaní, ale mal by sa dotýkať aj iných zákonov, ktoré vyrastajú alebo vznikajú nielen z dielne ministerstva školstva, ale aj iných ministerstiev, napr. konkrétne ministerstva práce a sociálnych vecí.
Umelecké vzdelávanie má pozitívny vplyv na mentálne a charakterové vlastnosti detí, formujúcej sa mladej, vzdelanej a kultúrnej generácie. Napr. odborníci v Maďarsku preukázali, že deti vzdelávané v špeciálnej intonácii intervalov sa signifikantne zlepšili v matematike. Absolventi Konzervatória sv. Štefana v Budapešti majú niekoľko rokov veľkú úspešnosť, a to je zaujímavé, na prijímacích pohovoroch na štúdium medicíny. Rozklad umeleckého školstva sa bude veľa desaťročí ťažko napravovať, i keď sa to podarilo kompromisom istým spôsobom oddialiť alebo riešiť v ich postavení v paragrafovom znení v navrhovanom zákone o financovaní škôl. Samozrejme, bez zásadnej zmeny, ktorá by bola potrebná vo vzťahu k novému pripravovanému školskému zákonu, to nie je možné.
A ešte jeden príklad, vytiahnutý z dobrej pamäti, ktorý dokazuje, ako sa aj v školstve účelovo narába s číslami. Terajší štátny tajomník František Tóth ešte ako expert v projekte Milénium tvrdil, že jedno dieťa vzdelávané na základnú umeleckú školu odoberá 13 deťom možnosť pestovať svoje záujmy. Dnes už však toto svoje tvrdenie koriguje na 3 deti bez možnosti záujmového rozvoja kvôli jednému dieťaťu v základnej umeleckej škole. Čo by to bol za argument, ak by sme tvrdili, že jeden študent medicíny oberá piatich ďalších o možnosť vysokoškolského štúdia?
Vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, veľmi problémovo vidím navrhované príspevkové financovanie štátu školských zariadení a stále sa vraciam k tej mojej, by som povedal, téme, problematike materských škôl a málotriedok, a to napriek verbálnemu deklarovaniu, že veľkosť príspevku bude vyššia ako tohto roku a tento štandard bude zachovaný v horizonte troch rokov i s tým nápočtom tej inflačnej krivky, ktorá tu bola spomenutá, myslím, ktorá ide hore a nejde dole. V súčasnom stave nerealizovanej fiskálnej reformy nebudú mať obce dostatok finančných zdrojov tak, ak sa takýmto prístupom vytvára cesta veľmi často na niektorých obciach a mestách na zrušenie, a znovu opakujem, čo sa týka toho nápočtu vo vzťahu k materským školám a niektorým málotriedkam, i keď tie málotriedky sú ošetrené zriadenými krajskými školskými úradmi a bude môcť do tohto procesu zasiahnuť aj štát. Napriek tomu si myslím, že štát si ako Pilát ruky umyje, veď za všetko pred občanmi už nesie zodpovednosť obec, mesto, vyšší územný celok.
Problém materských škôl som už uviedol v predchádzajúcej rozprave a upozornil som na slovenský likvidačný ponovembrový trend vo vzťahu k materským školám, podobne ako v prípade prevažnej väčšiny detských jaslí. Je to neeurópsky trend, môžeme o tom polemizovať, môžeme sa o tom sporiť, nemyslím, hádať, nadávať si, mali by sme o tom viacej diskutovať aj v súvislosti s tým, že k 1. máju vstúpime do Európskej únie a bude sa v istom zmysle slova u nás vytvárať istý tlak na plnenie záverov Európskej únie, či už Lisabonského, či už Štokholmského, alebo Barcelonského samitu, tak, aby sme zabezpečili predškolskú výchovu v týchto štátoch, hovorí sa o roku 2006, povedzme aspoň do roku 2008. A my akosi už teraz zabúdame na túto skutočnosť.
Osobitnú pozornosť si zaslúži financovanie málotriedok, tak ako je to v iných štátoch, nielen v Európskej únii, najmä v tých oblastiach, kde je vyučovanie nevyhnutné a nedá sa sústrediť, podčiarkujem, ani riešiť rôznymi schoolbusmi (školskými autobusmi) do jednej centrálnej, tzv. strediskovej plnoorganizovanej školy. No v tomto prípade návrhy oboch zákonov z dielne ministerstva školstva, a teraz hovorím konkrétne o tomto zákone, na tento problém, dalo by sa povedať, dostatočne nemysleli, alebo nemám to tam jasne zdôraznené, akým spôsobom by sa to dalo riešiť a malo riešiť, aj s tými odporúčaniami.
Na mnohé problémy som upozornil už pri prvom čítaní návrhu tohto zákona, pri prerokovaní v druhom čítaní zákona o štátnej správe, preto sa nebudem opakovať. Rád by som však pripomenul, že isté skryté likvidačné prístupy predovšetkým k materským školám bude potrebné v priebehu roka ošetriť novelou, aby sme po vstupe do Európskej únie mohli splniť odporúčania európskych "samitov" v oblasti vzdelávania. Všetko v súlade s trendmi štátov Európskej únie a ostatných štátov v zahraničí, ktorí chápu materské školy ako prvý článok celoživotného vzdelávania, usilujú sa o kvalitnú predškolskú výchovu v materských školách a u nás v súlade s obsahom Milénia takisto tieto závery by bolo potrebné plniť.
Hovorím, že, samozrejme, tieto veci bude potrebné riešiť. A ja už takto senzibilizujem aj tento parlament do budúcnosti, do budúceho roku aj v súvislosti s novelizáciou alebo úpravou nového zákona, ktorý má nahradiť zákon č. 29/1984 Zb. Viem, že v súčasnom stave prípravy a rozloženia síl v parlamente nie sú priechodné v mnohom už predložené a vo výbore väčšinou zamietnuté pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy s cieľom riešiť financovanie a, samozrejme, aj postavenie materských škôl a málotriedok. Napriek tomu považujem za nutné na týchto návrhoch pracovať a vo vhodnom čase, možno po nových voľbách, ich predložiť do parlamentu. Napriek tomu si dovolím navrhovateľovi predložiť priamu otázku, na ktorú očakávam priamu odpoveď.
Vážený pán minister, prečo - a stále mi to nebola daná odpoveď - sa zvýhodňujú predovšetkým veľmi často najmä súkromné školy v tomto procese vo vzťahu k tzv. štátnym školám, dnes už verejným školám, na úrovni obcí, miest, krajov, t. j. vyšších územných celkov? Už dnes, ešte pred schválením zákonov z dielne ministerstva školstva, sledujeme a dokumentujeme mnohé príklady, ktoré dokazujú, že mnohé aktivity v duchu podpory súkromného školstva sú rýchlo a priechodne ošetrené k absolútnej spokojnosti. Týka sa to zaraďovania tohto typu škôl a školských zariadení do siete škôl a školských zariadení. Ja viem, že mi odpoviete, že treba zabezpečiť pluralitu a že tá konkurencia je tu potrebná, ale konkurenciu zakladať na tom, že sa zakladajú niektoré nekvalitné súkromné školy, ktoré nevykazujú v priebehu troch-štyroch rokov žiadne výsledky, ale deti sú tam dávané len preto, že si rodičia zaplatia známky, zaplatia si diplomy a resp. vysvedčenia, to by som nepovažoval za potrebné. (Potlesk.)
Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, uvediem vám jeden ukážkový príklad tunelovania štátnych peňazí, resp. daňových poplatníkov, a to uvediem na tomto mieste, nech sa moji kolegovia z KDH neurazia. Z farnosti na Solinkách v Žiline si založili centrum voľného času, ktoré bude využívať priestory farnosti a bude jej za tieto miestnosti platiť prenájom zo štátnych peňazí, ktoré dostane na nápočty. Tak tuto si treba tieto veci ošetriť a bol by som veľmi nerád, keby sme takýmito príkladmi, či už na jednej strane vo vzťahu ku štátnym školám zvýhodnené alebo cirkevným školám alebo súkromným školám takýmto spôsobom ďalej postupovali.
Pozornosť si zaslúži aj taká vec, že keď štát či samospráva si prenajíma priestory, ktoré patria cirkvi, na vzdelávacie účely, platí slušný prenájom za m2, ale naopak, keď si cirkev, a to je jedno ktorá, teraz poviem evanjelická, prenajíma priestory od štátu, resp. samosprávy, platí slovom symbolickú 1 Sk. Pozornosť si zaslúžia takéto príklady z okresu Michalovce a Nitra.
V návrhu zákona mi chýba vykonávací predpis, myslím nie, čo ste vy dodali, tam tie metodické nápočty, ale ja by som chcel vidieť fixné náklady financovania školy a školských zariadení s väzbou na klimatické podmienky, ktorým patria náklady na prevádzku školy, platy pedagógov a nepedagogických pracovníkov. Ja viem, že žiadam možnože až nerealizovateľné veci aj v súvislosti s rozpočtom, ale ten rozpočet viac-menej aproximatívne poznáme a už by bolo potrebné dať vedieť našim starostom, našim samosprávam, obciam a mestám, vyšším územným celkom, aké budú tie presnejšie, alebo lepšie nápočty, aby aj oni vedeli pripraviť kvalitný rozpočet svojej obce, svojho mesta, vyššieho územného celku.
Napokon často opakujete, že do tzv. regionálneho školstva pôjde, pán minister, o 2 mld. viac oproti tomuto roku. Rád by som poznal presnejšie čísla na žiaka, resp. študenta, podľa druhu a umiestnenia školy. Treba to predložiť do parlamentu, keď už nie teraz, ale aspoň na rozpravu, keď v rozprave budeme diskutovať o rozpočte na budúci rok, a nielen na úrovni exekutívy, výkonnej moci na uspokojenie svojich koaličných partnerov, konkrétne v školstve v postavení štátnych tajomníkov.
Rád by som vedel, čo sa zaraďuje medzi negarantované náklady. Je to laboratórne zariadenie, prístrojová technika, učebnice a ďalšie učebné pomôcky? V duchu tohto zákona jasnejšie definovať na žiaka počet pedagógov a zosúladiť všetky dotknuté vyhlášky pre materské školy, základné školy, stredné školy, školské zariadenia, napr. školské internáty a školské jedálne a podobne.
Dnes už nie je problém, viete, všade v zahraničí a kdekoľvek chodíme, tak väčšinou je maximálne, hlavne na tých základných školách, maximum detí na jedného učiteľa 20 a plus ešte tam pôsobia asistenti, a to sa netýka len rómskych škôl. I keď, samozrejme, je veľký záujem štátu, obcí a miest, samosprávy a veľkú pozornosť venujú práve tejto vzdelávacej výchove.
Zrejme by bolo potrebné definovať financovanie na žiaka s väzbou na pedagogickú dokumentáciu, čo je, samozrejme, náročnejšie, materiálne laboratórne vybavenie a zohľadnenosť aj samotnej didaktickej techniky, čiže istých, by som povedal, investícií, ktoré si, samozrejme, zabezpečuje ministerstvo vo vzťahu k týmto jednotlivým školám, čo považujem za správne.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, podporím všetky návrhy obsiahnuté v spoločnej správe a podporím také pozmeňujúce návrhy poslancov z koalície a opozície, ktoré skvalitnia tento potrebný zákon o financovaní školstva a ktoré vytvoria podmienky na kvalitnejšiu prácu všetkých škôl bez privilegovaného postavenia neštátnych škôl. V oblasti lepších podmienok na viaczdrojové financovanie so zreteľom aj na dostatočné financovanie a tým aj postavenie umeleckého školstva, materských škôl, málotriedok, ale aj odborného školstva, ktoré akosi je stále zaznávané, a mnohých funkčných a potrebných školských zariadení, ktoré predovšetkým by mali slúžiť našej mladej generácii. Lebo inak budeme mať deti v drogových centrách, deti agresívne, nevzdelané a nekultúrne a o pár rokov si práca s takouto generáciou bude vyžadovať viacnásobné prostriedky zo štátneho rozpočtu, aké sa dnes školám bránime dať.
Predtým by sme však mali odmietnuť akékoľvek neoliberálne kroky zajacovsko-tóthovského tandemu voľného pádu tak v zdravotníctve, ako v tomto prípade školstva, to znamená odmietnuť novú nahradzovanú občiansku cnosť, tentoraz v úvodzovkách, "všetko od občana" a nie tradične ľudské a občianske "všetko pre občana".
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)