B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 5. rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Viliam Veteška, páni poslanci Jozef Brhel, Anton Danko, Robert Fico a Boris Zala. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Irena Belohorská.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov. Páni poslanci, pokoj! Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov, tlač 368. Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto pán spravodajca Mikuš, nech sa páči. Budeme pokračovať v rozprave. Posledný z písomne prihlásených poslancov, ktorí teda sa prihlásili písomne do rozpravy, je pán poslanec Ondriaš. Ešte predtým pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím v súlade s rokovacím poriadkom o vyslovenie všeobecného súhlasu, predpokladám, o preložení bodov 63 a 65, je to tlač 344 a 337, ako body programu pred zákony o verejnej, o novej organizácii miestnej štátnej správy, čiže pred body 85 , 86, to znamená ako body 85 a 86, nové body tohto programu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Nie je všeobecný súhlas. Pán poslanec, o vašom návrhu budeme hlasovať vtedy, keď tu bude dostatočný počet poslancov, ale do tej doby vám odporúčam, aby ste to prerokovali s poslaneckými klubmi a s predsedami poslaneckých klubov tento váš návrh. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov, tlač 368. Pôvodný text, ods. 2 písm. a) znie: "Ods.2. Od dane sú oslobodené aj, písm. a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam."

Pozmeňujúci návrh k § 13 ods. 2 písm. a) znie: "Ods. 2 Od dane sú oslobodené aj, písm. a) výnosy z kostolných zbierok a príspevky plynúce k registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam." Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh zabezpečuje, že výnosy z cirkevných úkonov nebudú oslobodené od daní. Občania platia za cirkevné úkony ako krst, birmovka, sobáš, pohreb alebo zádušnú omšu nemalé sumy. Príjmy za cirkevné úkony môžu ročne dosiahnuť až sto, až dvesto miliónov korún. Pokladám za normálne, že aj z cirkevných úkonov sa budú platiť dane, podobne ako podnikatelia platia dane z príjmov za vykonané úkony. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy k tomuto bodu, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prihlásili sa traja páni poslanci, pán poslanec Baška, ak budete taký pomalý ako teraz, nabudúce nestihnete. Takže pán poslanec Karlin, pani poslankyňa a podpredsedníčka Martináková a pán poslanec Baška. Pán poslanec Karlin, nech sa páči, máte slovo, môžete vystúpiť v rozprave.

G. Karlin, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené auditórium. Dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanej tematike. Viete, ťažko sa pokračuje keď sme v piatok ukončili túto schôdzu, a veľmi veľa, myslím si, že aj dobrých pripomienok bolo prednesených, s ktorými ja v mnohých smeroch súhlasím, avšak nepočul som dostatočné zdôvodnenie, že keď ideme, môžem to nazvať, na pole neorané, lebo táto alternatíva otvára niečo nové, čo nemá obdobu. A myslím si, že nedostal som dostatočné vysvetlenie, kto a kým bude garantovať, že táto 19-percentná rovná daň prinesie niečo užitočné. Napriek tomu chcem ako poľnohospodár predniesť jeden pozmeňujúci návrh, a síce v § 15 uvedené označenie označiť ako odsek 1 a ako odsek 2 navrhujem: Odsek 2: "Sadzba dane je 15 % zo základu dane u daňovníkov podľa odseku 1, ktorých príjmy z rastlinnej a živočíšnej výroby tvoria viac ako 50 %." Zdôvodnenie. Vzhľadom na to, že dotácie budú daňovým základom a zvyšuje sa sadzba dane o 4 % , je účelné ponechať nižšiu sadzbu. V prípade, že tento návrh nie je možné schváliť, navrhujem túto úpravu: V § 13 ods. 2 doplniť písm. e) v tomto znení: "U daňovníkov uvedených v § 15, ktorí dosahujú príjmy z rastlinnej a živočíšnej výroby vyššie ako 50 %, aj priame platby poskytnuté zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie." Zdôvodnenie: Podobne ako pri predchádzajúcom návrhu. O každom návrhu žiadam hlasovať jednotlivo. V prípade, že bude odsúhlasený prvý návrh, nie je potrebné hlasovať o druhom návrhu. Snáď na záver len toľko, že je uvážlivé, aby sa dotácie, na jednej strane poskytované štátom, zdaňovali 19 percentami. Treba to premyslieť, buď potom treba dať menej alebo zdaňovať. Zoberte si, že z každých 100 korún sa 19 korún sa na druhej strane zoberie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani podpredsedníčka Martináková. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, kolegovia poslanci. Nebudem sa vo svojom vystúpení vyjadrovať k zákonu ako k celku, nechám to na mojich kolegov z koalície aj opozície, ktorí sa tejto téme venujú. Môj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predniesť, sa týka časti, ktorá hovorí o daňových bonusoch. A kým prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy, tak by som chcela povedať, že táto časť zákona o dani z príjmov si, myslím, zaslúži isté ocenenie, pretože naozaj zavádza nástroj na podporu rodinám, v budúcnosti prinesie úžitok rodinám, ktoré sú ekonomicky aktívne, ktoré sa dobre starajú o svoje deti. A dúfam, že pomôže skvalitneniu výchovy týchto detí v rodinách.

Podávam teda pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú § 33 ods. 1 a, teda tento § 33 ods. 1 by mal znieť: Daňovník, ktorý v zdaňovanom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane, čiastkový základ dane z príjmov, podľa § 6 si môže uplatniť daňový bonus v sume 4 800 korún ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

Poznámky pod čiarou k odkazom 124 a 125 znejú: 124 § 2 zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, odkaz 125 § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Druhý pozmeňujúci návrh v § 33 sa týka odseku 7, za slová "vo výške" sa dopĺňa slovo "polovice". Potom bude tento odsek 8 znieť: Za odsekom 7 odsek 8 bude znieť: "Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy, ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov podľa § 6.

Po štvrté. V § 33 odseku 9 sa vypúšťajú slová: "...ktorý bol aspoň vo výške pomernej časti minimálnej mzdy." Po piate. V § 35 v odseku 5 za slová "vo výške" sa dopĺňa slovo "polovice". Po šieste. V § 35 ods. 7 v druhej vete za slová "aspoň vo výške" sa dopĺňa slovo "polovice". Po siedme. V § 36 odseku 5 sa za slová "v sume" vkladá slovo "polovice" a slová "dvanásťnásobku" sa nahrádzajú slovami "šesťnásobku".

Myslím si, že je dosť jasné z týchto pozmeňujúcich návrhov, k čomu smerujú. Navrhuje sa nimi zmiernenie splnenia podmienok dosiahnutia príjmu v súvislosti s uplatňovaním daňového bonusu, a to tak, že pri príjmoch zo závislej činnosti sa navrhuje zníženie príjmu daňovníka v zdaňovacom období z dvanásťnásobku minimálnej mzdy na 50 % tejto sumy. Toto zníženie hranicu príjmu na nárok na daňový bonus by umožnilo vyplácanie daňového bonusu aj v prípade, ak daňovník bol v tom období, ktoré sa posudzuje, práceneschopný nejaké obdobie. Pri výkone samostatne zárobkovej činnosti sa navrhuje neviazať poskytovanie daňového bonusu na základe dane vo výške dvanásťnásobku minimálnej mzdy, ale na vykázanie akéhokoľvek čiastkového základu dane a zároveň dosiahnutie zdaniteľného príjmu aspoň vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy.

Išlo mi v týchto pozmeňujúcich návrhoch o to, aby sa k daňovému bonusu naozaj dostali všetci daňovníci, ktorí by mali mať na to nárok a ktorí majú aj veľmi nízky príjem, alebo začínajú s nejakou podnikateľskou činnosťou.

Dovoľte mi podať ešte jeden pozmeňujúci návrh, týka sa § 52, dopĺňa sa odsekom 35, ktorý znie: "Postup pri prechode z evidencie príjmov hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú viedol daňovník podľa § 15, zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

A ešte by som chcela navrhnúť, aby body 9, 10 a 11 zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Baška, nech sa páči...

J. Baška, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Tento doplňujúci návrh sa týka doplnenia § 9 a § 13, oslobodenia od dane z príjmu a znie: V § 9 ods. 1 sa dopĺňa písm. i), ktoré znie: "I z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW. Od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené od dane. Takéto isté znenie sa doplní aj v § 13 ods. 1 pod písm. e). Ide o oslobodenie dane z príjmu aj právnických osôb. Zdôvodnením je, že v súlade s prístupovou zmluvou, kapitola energetika, sa Slovenská republika zaviazala podporovať prevádzkovateľov alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/1977 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou.

Po druhé. Vo väčšine krajín Európskej únie sa za alternatívne zdroje elektrickej energie daň z príjmu neplatí. V súčasnom znení zákona o dani z príjmov existuje takéto oslobodenie právnických a fyzických osôb od dane z príjmu, preto navrhujeme tento stav naďalej ponechať. Len toľko, pani predsedajúca. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister financií, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

Dovoľte mi vyjadriť sa v rozprave k tomuto zákonu, ktorý považujem za najdôležitejší zákon daňovej reformy a za zákon, ktorý vlastne zavŕši daňovú reformu. Pretože, ako je vám iste známe, už viaceré zákony sme schválili predtým, zákon, ktorý stanovuje jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, zákon, ktorý zvyšuje dane spotrebné. Čiže to by som možno chcel zdôrazniť hneď na začiatku, že toto je vlastne jeden zo zákonov, ktorý legislatívne upravuje daňovú reformu a že vlastne neschválenie tohto zákona by vlastne znamenalo, že by sa nevykonal ten aj politický, ale myslím, že aj z ostatných hľadísk pozitívny krok, ktorý znamená zníženie daňového zaťaženia, pretože tými ostatnými zákonmi došlo k zvýšeniu daňového zaťaženia, tento zákon znižuje daňové zaťaženie, čo viacerí z vás aj komentovali tým, že vlastne z titulu týchto zmien zavedenia rovnej dane dôjde k nižším príjmom štátneho rozpočtu, čo je aj pravda.

Chcem zdôrazniť, že tento zákon, teda z tohto hľadiska je kľúčový, a som presvedčený o tom, že daňová reforma a teda tento zákon, ktorý ju završuje, prinesú zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia, zásadné zvýšenie motivácie pracovať, sporiť a investovať, zásadné zníženie daňových únikov, zvýšený prílev zahraničných investícií a zvýšenú tvorbu pracovných príležitostí. Takže môžeme sa na tento zákon pozerať síce z rôznych pohľadov, z rôznych hľadísk, ale on napĺňa zámery programového vyhlásenia a som presvedčený, že budeme mať možnosť ešte v priebehu tohto volebného obdobia vidieť veľmi pozitívne účinky a efekty ako tohto zákona, tak aj celej daňovej reformy.

Dovoľte mi vyjadriť sa len k tým najzávažnejším veciam, ktoré boli viackrát aj opakované vo vašich príspevkoch, aj keď vlastne väčšina rozpravy sa uskutočnila v piatok minulý týždeň, keď vlastne oveľa menej vás tu bolo, ale napriek tomu dovolím si vyjadriť sa k tomu, pretože si myslím, že ide o dôležité veci. Viacerí z vás, najmä opoziční poslanci, kritizovali, že tento zákon nerieši alebo nezvýhodňuje daňovo zdravotne postihnutých ľudí, prípadne zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zdravotne postihnutých ľudí. Chcem povedať, že filozofiou daňovej reformy je, aby nebol daňový systém deformovaný tým, že chceme robiť aktívnu politiku v niektorých oblastiach. To však vôbec neznamená, na tomto príklade zdravotne postihnutých by som to chcel povedať, že to vôbec neznamená, že nechceme riešiť situáciu zdravotne postihnutých, len ju nechceme riešiť v daňovom zákone, ale ako určite viete, vy sami ste prijali zákon o službách zamestnanosti, ktorý práve tento zákon, teda iná legislatíva, špeciálna legislatíva, rieši problematiku zamestnávania zdravotne ťažko postihnutých, rieši príspevky a motiváciu aj pre zamestnávateľov, aj rieši rôzne mechanizmy, akým spôsobom vlastne vytvoriť podmienky na to, aby zdravotne postihnutí pracovali a mohli pracovať. Spomeniem len to, že sa napríklad zvyšujú sankcie, spomeniem to, že sa dáva povinnosť zamestnávať zdravotne postihnutých nielen v súkromnom sektore, ale aj v sektore verejnom. Navyše treba povedať, že zdravotne postihnutí väčšinou pracujú za nižšie mzdy. Daňová reforma znižuje daňové zaťaženie nízkych miezd, čiže to by som tiež rád zdôraznil, pretože v niektorých diskusných príspevkoch odznelo opačné tvrdenie, alebo aspoň spochybňovanie tohto faktu. Takže veľmi jasne chcem povedať, že daňová reforma znižuje daň z príjmu aj pre nízke príjmové skupiny. Napríklad človek, ktorý zarába zhruba 8 - 8 500 korún mesačne, čo je veľmi rozšírený nízky plat v národnom hospodárstve, bude mať polovičné daňové zaťaženie z dane z príjmu po reforme, ako má dnes. Dnes zaplatí zhruba 6 000 korún na dani za rok, po zavedení, po schválení tohto zákona zaplatí zhruba 3 000 korún. Navyše daňové bonusy zvyšujú alebo znižujú to daňové zaťaženie, pretože budú vyplácané aj tým, ktorí nebudú mať daňovú povinnosť a nebudú žiadne dane platiť. Takže každý s príjmom do 80 000 korún nezaplatí ani korunu, navyše ak má deti, tak sa táto hranica, z ktorej z príjmov, z ktorej sa neplatí ani koruna dane, ďalej vyššie posúva.

K ďalším výhradám chcem povedať, že čo sa týka údajnej radikálnosti tohto riešenia, chcem povedať, že áno, ja si myslím, že nemá zmysel hovoriť o slovíčkach, či to je radikálne, alebo nie je, je to zásadné. Je to zásadná daňová reforma, ktorá, ale len taká zásadná môže naplniť tie ambície, s ktorou je prijatá, a to je napríklad zásadné zjednodušenie daňového systému.

Bez zavedenia rovnej dane by nebolo možné v tejto miere daňový systém zjednodušiť, v tejto miere zlepšiť podnikateľské prostredie a v tejto miere zúžiť riziko napríklad daňových únikov. Takže ak programové vyhlásenie hovorí, lebo pán poslanec Šulaj spochybnil aj to, či je plnené týmto Programové vyhlásenie vlády, tak ja som presvedčený, že je, pretože Programové vyhlásenie vlády hovorilo o celkovom znižovaní daňového zaťaženia, a k nemu dochádza, pretože to sa meria podielom daňových príjmov na HDP. Programové vyhlásenie hovorilo o zjednodušení daňového systému, to sa celkom určite týmto napĺňa. Programové vyhlásenie hovorilo o znížení priamych daní a presune daňového zaťaženia na nepriame dane, čo sa tiež celkom určite týmto zákonom napĺňa.

Pán poslanec Maxon spochybňoval ústavnosť tohto zákona odvolaním sa na čl. 65, ktorý hovorí, že zákon ustanoví spôsob financovania obecných a regionálnych samospráv, chcem povedať, že sa nestotožňujem s jeho hodnotením, pretože tá formulácia je taká, že zákon to ustanoví a ten zákon to aj ustanoví, ustanoví to od roku 2005 a jednoducho nebolo možné k jednému dátumu, od roku 2006 robiť aj takúto komplexnú, zásadnú daňovú reformu, aj uskutočniť fiškálnu decentralizáciu. Takže v priebehu tohto funkčného obdobia presne podľa Programového vyhlásenia vlády bude naplnené aj toto uznesenie.

K pozmeňujúcim návrhom mi dovoľte, aby som sa vyjadril. Najskôr všeobecne v tom zmysle, že naozaj sme tie pozmeňujúce návrhy nerozlišovali podľa toho, či prišli z opozičného tábora, alebo prišli z koaličného tábora. Jediné kritérium, podstatné kritérium rozlíšenia akceptovateľnosti pozmeňujúcich návrhov bolo v tom, či idú proti filozofii, alebo nejdú proti filozofii daňovej reformy. Takže ak boli napríklad predkladané - a boli predkladané - návrhy na to, aby sa v daňovom systéme riešilo či už zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí, alebo aby sa dali iné sadzby pre poľnohospodárstvo, tak toto sú príklady pozmeňujúcich návrhov, ktoré nemôžu byť akceptované z mojej strany a zo strany ministerstva financií jednoducho preto, že idú proti filozofii, ktorá je deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády.

Takže najskôr mi dovoľte stručne k spoločnej správe. So spoločnou správou s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, súhlasím a odporúčam ich podporiť, s výnimkou troch bodov, bodov 9, 10 a 11, ktoré boli už navrhnuté na rokovanie, respektívne na hlasovanie, osobitné. Tieto body, ak by boli schválené 9, 10 a 11, bolo by to veľmi zlé a vytvorilo by to podmienky na legálne daňové úniky nielen pre neziskové organizácie, ale pre všetky organizácie, pretože nie je dnes problémom založiť si občianske združenie a podnikať prostredníctvom občianskeho združenia a takéto subjekty by jednoducho sa vyhli legálne podľa týchto ustanovení daňovým povinnostiam, naviac by to zakladalo nerovnosť postavenia subjektov, ktoré by podnikali takto a iných subjektov, eseročiek, akciových spoločností, pretože jedny by zdanené boli, iné by zdanené neboli.

To sa týka vlastne všetkých týchto troch. Zároveň však ústretový krok k mimovládnym organizáciám, chcem podporiť tie návrhy, ktoré, respektíve ten návrh, ktorý sa týka mimovládnych organizácií, ktorý predniesol pán poslanec Mikuš, a ktorý by znamenal, že by pokračoval ten režim, ktorý platil aj doteraz, že mimovládne organizácie by zdaňovali svoje príjmy až nad 300 000 korún, teda do 300 000, čo by týkalo najmä tých malých, regionálne pôsobiacich mimovládnych organizácii, ktoré by teda, tak ako to bolo dodnes, tento príjem do 300 000 v podnikateľskej činnosti zdaňovať nemuseli.

Ďalej chcem podporiť ten návrh, ktorý tiež predniesol pán poslanec Mikuš, špeciálne podporiť, ktorý hovorí o zvýšení paušálnych výdavkov pre remeselné činnosti. My sme dlho debatovali o tom, ako vlastne s tou paušálnou daňou a s paušálnymi výdavkami, my sme dali ten limit vo vládnom návrhu na 25% plus odvody, došli sme k záveru aj po rokovaniach s prezidentom živnostenskej komory, že najmä pri tých klasických remeselných činnostiach, ktorých nie je veľa, ktorých je 32, je potrebné zvýšiť túto hranicu paušálnych výdavkov a to z toho dôvodu, že tieto remeslá majú veľmi vysoké náklady oproti príjmom, proste tá miera zisku je tam veľmi malá a pre nich, keby mali len 25% paušálnych výdavkov, by to bolo nevýhodné, pretože v prípade, že by viedli účtovníctvo, tak by tá daň bola oveľa nižšia a tie paušálne výdavky, ale zavádzame aj preto, aby nemuseli viesť účtovníctvo, aby stačilo registrovať príjmy, zaplatiť daň z príjmov znížených o tú výšku paušálnych výdavkov a o nezdaniteľný základ. Čiže týmto vychádzame v ústrety remeselným činnostiam a podporujem tento pozmeňujúci návrh. Ak bude schválený, tak to bude tak, že vo vymenovaných 32 remeselných činnostiach budú paušálne výdavky 60% plus odvody, v tých ostatných budú 25% plus odvody, čo je aj systémovo čisté, pretože každý, kto má príjmy nižšie ako jeden a pol milióna, sa môže prihlásiť a uplatniť.

Chcem podporiť aj ďalšie návrhy, ktoré predložil pán poslanec Mikuš, taktiež chcem podporiť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila pani podpredsedníčka Národnej rady Martináková, a z pozmeňujúcich návrhov, ktoré podal, pomerne veľké množstvo, pán poslanec Šulaj, by som podporil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka skrátenia tej lehoty, keď príjem z predaja bytu je oslobodený od dane. Ten pôvodný náš návrh bol 5 rokov, pán poslanec predložil na skrátenie na dva roky. Je to tak aj teraz, ak sa dobre pamätám, čiže by asi naozaj nebolo dobré, keby sme zhoršovali oproti terajšiemu stavu tie podmienky, čiže chcem podporiť tento jeho návrh.

Ďalej chcem povedať, že niektoré ďalšie návrhy, ktoré predkladal, sú racionálne v tom, že riešia problém, o ktorom vieme, a ktorý my riešime v iných pozmeňujúcich návrhoch, iným spôsobom, čiže len to je dôvod prečo, ja by som možno rozdelil tie vaše pozmeňujúce návrhy, pán poslanec, v tom, že tie, ktoré nie sú v súlade s filozofiou zákona, ktoré napríklad navrhujú pri tých zdravotne postihnutých a iných veciach inú sadzbu, tie akceptovať nemôžem, tie ktoré riešia technické problémy, ktoré existujú, tie podporiť viem, ale niektoré z nich riešime iným spôsobom, ale ten problém, na ktorý ste upozornili, a ktorý teda, súhlasím a potvrdzujem, že existuje. Takže preto vlastne vyslovujem ten súhlas s tým jedným návrhom na tú lehotu pri tých bytoch.

S ostatnými návrhmi nemôžem súhlasiť, ale, opakujem, nie vždy preto, že by som nesúhlasil s tým problémom, pretože napríklad niektoré pozmeňujúce návrhy pána poslanca Buriana sú tiež také, že my ich riešime, my ten problém, na ktorý ten pozmeňujúci návrh upozorňuje, riešime inými ustanoveniami v tom zákone.

Takže dovoľte mi, aby som uzavrel svoje vyjadrenie k rozprave v tom zmysle, že by som vás chcel požiadať všetkých, ale naozaj všetkých, vrátane opozičných poslancov, o podporu tohto zákona, pretože som presvedčený, že tento zákon je dobrý v tom zmysle, nehovorím, že s ním nie sú spojené možno aj niektoré riziká, ale je dobrý v tom zmysle, že zjednodušuje, sprehľadňuje daňový systém, zlepšuje podnikateľské prostredie a vytvára lepšiu motiváciu, zásadne vyššiu motiváciu pre prácu, pre sporenie a pre investovanie. A dovoľte mi len teda povedať, že ak by tento zákon neprešiel a nebol schválený, tak by sme neznížili daňové zaťaženie z priamych daní, ostala by platiť 25-percentná daň z príjmu právnických osôb, ostali by platiť 4 sadzby a 5 pásiem pre daň z príjmov fyzických osôb, ostalo by platiť obrovské množstvo výnimiek, ostala by platiť veľmi neprehľadná daňová legislatíva.

Ide teda o zavŕšenie daňovej reformy, pričom ide o zákon, ktorým schválime tú populárnejšiu časť daňovej reformy, a preto verím, že nájde širšiu ako len koaličnú podporu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte možnosť.

Páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, bol podaný procedurálny návrh pána poslanca Malchárka, ktorý to potom ešte zopakuje, o tom by sme mali hlasovať po skončení tohto bodu, takže nech sa páči, pán spravodajca máte slovo.

Jozef Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Keďže sme vládny návrh zákona o dani z príjmu začali prerokúvať v piatok okolo obeda, keď tu zostalo sedieť len snáď do 20 poslancov, veľmi krátko by som chcel zhodnotiť rozpravu pre ctenú snemovňu, aby pred hlasovaním ste vedeli, ako to prebiehalo, vystúpilo 9 poslancov vrátane ústne prihlásených, ktorí vystúpili dnes, a okrem pána Ďaďa, ktorý vystúpil za klub poslancov KSS, všetci poslanci, ktorí vystúpili, podali pozmeňujúci návrhy, tých pozmeňujúcich návrhov je niekoľko, o ktorých budeme hlasovať v poradí, v akom jednotliví poslanci ich predniesli. Ako jediný procedurálny návrh dal pán poslanec Kozlík, ktorý navrhol vrátiť vláde na prepracovanie uvedený návrh.

Chcel by som sa ešte poďakovať všetkým poslancom, ktorí konštruktívne pristúpili k pozmeňujúcim návrhom a k tvorbe toho zákona, hlavne kolegom z výboru pre financie, rozpočet a menu musím povedať, aj opozičným, a myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktorých aj oni sú spoluautormi, ak to môžem tak povedať, ale spolupodpísaní, vylepšia legislatívnotechnické znenie zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00, tak ako sme hlasovali aj minulý týždeň. Zároveň, pán poslanec Malchárek, vy ste podali procedurálny návrh, prosím vás ešte raz, aby ste to zopakovali...

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som poprosil, aby body 64 a 65, sú to tlače 344 a 337 boli zaradené ako body programu pred zákony, ktoré sa týkajú novej organizácie miestnej štátnej správy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pred body 85?

J. Malchárek, poslanec: Áno.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dobre. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, aby body 64, 65 boli preložené pred bod 85.

(Hlasovanie.) Prítomných 85 poslancov, za návrh hlasovalo 48, proti 18, 15 sa zdržali hlasovania, 4 nehlasovali.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený.

Pán poslanec Maxon podáva ďalší procedurálny návrh, nech sa páči...

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to technicko-organizačná požiadavka ministra pôdohospodárstva, ktorý vo štvrtok a v piatok je na zahraničnej pracovnej ceste a požiadal ma ako predsedu pôdohospodárskeho výboru, aby som vás poprosil, či body 89 a 90 by nemohli byť prerokované zajtra popoludní, tak ako to bude postupovať podľa tých zákonov, ktoré sme už fixne na zajtrajší deň schválili. Chcel by som ctené poslankyne a poslancov upozorniť, že tieto body, prepáčte, len dohovorím toto, áno? Ďakujem pekne. Len by som chcel upozorniť, že tieto body 89 a 90... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Zapnite mikrofón pánovi poslancovi ešte raz...

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Tieto body sú v tom súbore návrhu zákonov týkajúce sa novej organizácie miestnej štátnej správy, ale nie sú to kľúčové zákony, takže je to požiadavka ministra, či by mohol zajtra predniesť a prerokovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných, pán minister, nechám vyprázdniť túto lavicu za chvíľočku. Prítomných 95 poslancov, za návrh hlasovalo 75, proti 9, zdržalo sa 6 poslancov, 5 nehlasovali.

Konštatujem, že aj tento procedurálny návrh bol schválený.

Páni poslanci, pani poslankyne, nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 286, spoločnú správu máte v tlači 286a. Dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi a žiadam ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, podpredseda, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o nový návrh zákona o advokácii, ktorým sa zároveň novelizuje zákon o živnostenskom podnikaní. Hlavným cieľom návrhu zákona je implementácia normatívnych aktov Európskych spoločenstiev. Popri implementácii normatívnych aktov Európskych spoločenstiev sa zákon zameriava aj na aktualizáciu právnej úpravy vybraných otázok poskytovania právnej pomoci vrátane terminologických upresnení a úpravy inštitútov súvisiacich s výkonom advokátskeho povolania. Ide najmä o aktualizáciu úpravy statusu, práv a povinností advokátov, formy spoločného výkonu advokácie, zdokonalenie disciplinárneho konania, rozšírenie disciplinárnych opatrení a riešenie niektorých ďalších otázok súvisiacich s organizáciou stavovského života.

Návrh zákona okrem uvedeného zároveň vytvára legislatívne predpoklady na splynutie Komory komerčných právnikov a Slovenskej advokátskej komory, keďže rozdelenie na dve stavovské organizácie je dnes historicky prekonané. Myslím si, že je potrebné vytvárať konkurenciu v podnikaní, nie konkurenciu v dohľade, to je samo osebe nezmyselné. Z tohto dôvodu si vás, vážení...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, kľud v rokovacej sále!

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: ...páni poslanci, pani poslankyne, dovolím požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o advokácii v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Páni poslanci, ak nebude kľud v rokovacej sále, preruším rozpravu, preruším rokovanie a vyhlásim, samozrejme, pätnásťminútovú prestávku, kým sa upokojíte. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám uznesenie gestorského, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo 16. októbra 2003, ktorým ústavnoprávny výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o advokácii, zmene a doplnení zákonov č. 455/1991 Z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 286, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní, tlač 286a.

a) schvaľuje spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o advokácii, zmene a doplnení neskorších predpisov a b), poveruje spravodajcu Miroslava Abelovského, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu predložil návrhy podľa § 81, § 83 ods. 4. (Hlasy v sále.). Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu. (Hlasy v sále.) Bola vypracovaná spoločná správa, ktorá je v poslaneckých laviciach ako tlač 286a a obsahuje celkovo 45 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Samozrejme, pán spravodajca tiež sa hlásil. Pán spravodajca, chcete v rozprave vystúpiť ako prvý, alebo ako posledný? (Hlasy zo sály.)

Ako prvý. Nech sa páči, máte slovo. Potom pán poslanec Husár, Miššík, Laššáková a Elsner.

M. Abelovský, poslanec: Pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh k zákonu o advokácii a to, ktorý vám bol tiež rozdaný do poslaneckých lavíc, ale keďže rokovací poriadok vyžaduje, aby odznel na pléne Národnej rady, tak ho prečítam.

Bod 1. V § 2 za ods. 3 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: "Akákoľvek písomná alebo ústna zmluva, alebo dohoda, alebo iný druh záväzku, ktorý predstavuje obmedzenie nezávislosti advokáta, je neplatná." Odôvodnenie: Navrhovaný ods. 4 predstavuje konkretizáciu princípu nezávislosti advokátskeho povolania.

§ 12 sa dopĺňa o nové odseky 6 a 7, ktoré znejú nasledovne: "Ods. 6. Na vykonanie zápisu verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným zriadené podľa tohto zákona do príslušného obchodného registra, alebo na vykonanie zápisu akejkoľvek zmeny týkajúcej sa takejto spoločnosti už zapísanej do príslušného obchodného registra je potrebné, aby navrhovateľ príslušnému súdu alebo inému orgánu poverenému vedením obchodného registra predložil písomné potvrdenie komory o tom, že skutočnosti, ktorých zapísanie do obchodného registra navrhujú, sú v súlade so stavovskými predpismi.

Ods. 7. Akákoľvek písomná alebo ústna zmluva, alebo dohoda, alebo iný druh záväzku, ktorý predstavuje a upravuje možnosť inej osoby ako advokáta zapísaného do zoznamu advokátov podľa tohto zákona podieľať sa priamo alebo nepriamo na zisku advokáta, advokátskeho spoločenstva alebo obchodnej spoločnosti zriadenej na výkon advokácie, v súlade s týmto zákonom, je neplatná." Odôvodnenie: K odseku 6, účelu navrhovaného znenia, je zabezpečenie kontrolovateľnosti a vykonania zápisu a zmien v obchodnom registri z hľadiska súladu s advokátskymi predpismi. K odseku 7, navrhovaný text predstavuje doplnenie princípu nezávislosti z hľadiska ekonomického, nakoľko podieľanie sa iných osôb na zisku advokáta by spôsobilo tlak na advokáta uprednostňovať kritérium zisku kancelárie pred záujmami klienta. Obdobná úprava je bežnou súčasťou právnej regulácie advokácie vyspelých právnych systémov.

Bod 3. Názov III časti návrhu zákona znie: Euroadvokát a zahraničný advokát.

Bod 4. V § 30 sa vypúšťajú písm. a) a i). Zostávajúce písmená sa označujú ako písm. a) až g).

Vládnym návrhom navrhovaná úprava rozsahu poskytovania právnych služieb osobami, ktoré sú občanmi členských štátov OECD alebo WTO presadzuje rámec záväzkov Slovenskej republiky z týchto medzinárodných zmlúv. Tak v rámci WTO, článok VII o všeobecnej dohode, obchode a službách, ako aj v rámci OECD článok II deklarácia v rozhodnutí o medzinárodných investíciách a medzinárodnom obchode, z 27. júna 2000 zakotvený princíp, takzvané National Treatment, teda národného zaobchádzania, ktorá je všeobecne známa ako doložka najvyšších výhod, ktorá uprednostňuje, že každá členská krajina je povinná umožniť prístup poskytovania služieb občanov inej členskej krajiny za podmienok nie menej výhodných ako svojim vlastným občanom.

Predkladateľ svojím návrhom poskytuje občanom členských štátov OECD a WTO jednoduchší prístup k poskytovaniu právnych služieb v oblasti slovenského práva ako občanov Slovenskej republiky, čo je podľa nášho názoru v rozpore s ustanovením článku 35 Ústavy Slovenskej republiky. Záväzok Slovenskej republiky ohľadom povinnosti poskytnúť národné zaobchádzanie je splnený navrhovaným uznesením v § 3, ktorý neuvádza žiadnu viazanosť žiadateľa o zápis do zoznamu advokátov na občianstvo Slovenskej republiky alebo na trvalý pobyt. Rovnako uznanie vysokoškolského vzdelania občanov OECD alebo WTO je zabezpečené. Navrhovaným znením dochádza tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia k dvom rozdielnym interpretáciám povinností Slovenskej republiky, vyplývajúcich rovnako zo znejúcich ustanovení uvedených dokumentov OECD a WTO, teda prakticky k diskriminácii občanov tých členských štátov WTO, ktorí nie sú súčasne občanmi členských štátov OECD.

Paragraf 47 ods. 1 znie: "Zahraničný advokát je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky v oblasti práva svojho štátu, registrácie a v oblasti medzinárodného práva, ak nie je ustanovené inak. Na postavenie zahraničného advokáta sa primerane použijú ustanovenia § 31 až § 37." Odôvodnenie: Navrhovaným znením dochádza tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia k dvom rozdielnym interpretáciám povinnosti Slovenskej republiky, vyplývajúcich rovnako zo znejúcich ustanovení uvedených dokumentov OECD a VTO a teda prakticky k diskriminácii občanov tých členských štátov WTO, ktorí nie sú súčasne členskými štátmi OECD.

Bod 6. Vypúšťajú sa § 50 až 55 navrhovaného vládneho návrhu zákona v celom texte a vypúšťa sa text Medzinárodný advokát, lebo je gramaticky modifikované. Označenie nasledujúcich paragrafov sa v celom zákone zmení a primerane prečísľuje.

Vládnym návrhom navrhovaná úprava rozsahu poskytovania právnych služieb osobami, ktoré sú členmi členských štátov OECD a WTO, presahuje rámec záväzkov Slovenskej republiky z týchto medzinárodných zmlúv. Takto navrhovaným znením dochádza tiež bez akéhokoľvek odôvodnenia k dvom rozdielnym interpretáciám povinností Slovenskej republiky vyplývajúcich z rovnako znejúcich ustanovení uvedených dokumentov OECD a WTO, teda prakticky k diskriminácii občanov týchto členských štátov WTO, ktorí nie sú členmi členských štátov OECD. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Lintner. Nech sa páči.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o toleranciu. Pri tom procedurálnom návrhu, o ktorom sme hlasovali pred chvíľou, teda pána poslanca Malchárka, došlo trochu k omylu a po dohode s ministrom spravodlivosti ide o, teda ten presun, ktorý sme navrhovali, ide len o zákon pod bodom 63 o obchodnom registri, ktorý by sa preložil na koniec bloku pána ministra spravodlivosti, to znamená za bod 71. Takto mal znieť ten pracovný návrh. Poprosím vás o toleranciu a vyjadrenie všeobecného súhlasu, aby sme to zmenili, čo sme odhlasovali v zmysle toho, po dohode s pánom ministrom spravodlivosti. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, aby sme si rozumeli, o čo ide, my sme hlasovaním preložili body 64, 65 pred bod 85 a mali sme presunúť bod 63 za bod 71. Pýtam sa vás, či je s tým všeobecný súhlas? (Hlasy v sále.) Ďakujem pekne ešte raz a ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, pripraví sa pán poslanec Miššík. Nech sa páči.