P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Šulaj.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Je už asi pokročilý čas a, žiaľ, takýto dôležitý zákon prerokúvame v snemovni, kde je možnože 25 ľudí odborníkov. Som rád, že som tu mohol zostať a povedať si svoj vlastný názor, ale budem sa snažiť tiež byť stručný, pretože už v prvom čítaní som povedal niektoré makroekonomické záležitosti.

Prvá vec, ktorú budeme vytýkať dani z príjmov, je otázka programového vyhlásenia a znižovania priamych daní. Môžem hovoriť o poľnohospodárstve z 15 na 19 percent, u právnických osôb môžem hovoriť ako príklad o právnických osobách zdravotne ťažko postihnutých, ktorí zamestnávajú občanov zdravotne ťažko postihnutých, ktorí idú z 18 na 19 percent. To je prvá taká výhrada, ktorú k tomuto zákonu máme.

Ak by som sa pozrel takisto na fyzické osoby, v pôvodnom návrhu boli zrušené paušálne náklady 60 percent u poľnohospodárov. Vážim si toho, že sa znovu oživila táto myšlienka a 60-percentné paušálne náklady budú použité pri niektorých remeselných živnostiach a činnostiach, myslím si, že tým odbúrame časť veľkej, podstatnej administratívy ľudí, ktorí sa chcú venovať konkrétnej práci, robote, a nielen zdaňovaniu, ktoré je pre nich dosť problematické.

Ďalej. Čo je ale pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že bude veľmi problematické nielen pre opozičnú alebo koaličnú stranu, je otázka strednej vrstvy, o ktorej som hovoril. My tu teraz vytvoríme princíp, že stredná vrstva od 9- do 21-tisíc korún bude platiť vyššie dane, nehovorím o daňovom zaťažení, bude platiť vyššie dane, bude platiť vyššie poplatky, doplatí na zvyšovanie cien energií.

Nebezpečné je to, že tí ľudia, ktorí vytvárajú ekonomické alebo riadiace efekty, alebo výrobné efekty, to je tá nižšia stredná vrstva alebo stredná vrstva, alebo ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe alebo vo verejnej správe, tak týmto ideme sťažiť život. To znamená, že sa budú na nás pozerať a priori ako na poslancov, že sme pre nich vytvorili ťažšie podmienky a budú mať menší dôvod na ekonomické efekty alebo na vyššiu riadiaciu prácu. Nebudú mať dôveru k nám poslancom, ktorí sme toto spôsobili.

Po tretie. S princípmi programov jednotlivých politických strán by mali ísť ruka v ruke i princípy odbornosti.

Pozrime sa na to len tak skrátka v rýchlosti, čo sme spravili za tento rok. Prvého januára sme zmenili účtovníctvo. To by som ešte, pán minister, povedal, že beriem, že ste nastúpili do úradu ako nový človek a zdedili ste niektoré skutočnosti a bolo treba tieto veci riešiť. Ale 1. januára sme ľuďom povedali, ako majú účtovať, veď to je z podvojného účtovníctva základ dane. Ďalej sme trikrát alebo štyrikrát menili nadmerné odpočty a teraz zmeníme druhý alebo tretíkrát zákon o daniach z príjmov, ktorý je veľmi komplikovaný a zložitý.

Môžeme si povedať, že v roku 2003 máme duálny systém, máme duálny systém rezerv. Vy to viete, že platí aj zákon č. 368 a koniec koncov platí aj opatrenie účtovníctva. Nevytvorili sme medzi tým prevodový mostík. To je náš problém, že sme neriešili rezervy, a preto ich začneme riešiť až teraz a budeme ich riešiť zákonom v roku 2004 na podmienky roku 2003. My sa k tomuto pripájame, ale to je pozeranie sa naspäť do roku 2003. My v roku 2003 budeme mať dva platné zákony. Budeme mať aj zákon č. 366 a budeme mať aj nový zákon, ktorý musí riešiť to, čo sme nevyriešili v roku 2003. To je pre mňa veľký problém.

Ďalej. Dnes je 24. októbra a nevyriešili sme ešte ani problematiku prevodu účtovníctva roku 2002 do roku 2003. Ešte raz, nevytvorili sme ten rámec.

Účet 454, pardon, pán minister, teraz by som na vás chcel apelovať, to je pragmatická záležitosť. Ja som odhliadol od všetkých sociálnych, ekonomických alebo iných makroekonomických záležitostí. Účet 454 rezervy, s tými sa stále boríme, ten sa nedá previesť do účtovníctva roku 2003. Vaše ministerstvo to nespravilo. Nespravilo, a teda nevieme otvoriť ani účtovné knihy roku 2003. Pokiaľ tomu tak nebude, nebudeme vedieť v podstate spraviť ani daňový základ roku 2003. Ja vás prosím veľmi pekne, povedzte ľuďom, ako sa rezervy na kurzové straty majú dať do nového účtovníctva. Mne je to úplne jedno, ja by som bol za to, aby to bol ako nedaňový výnos, pretože to bol nedaňový náklad, ak to chcete do majetku, mne je to jedno, ja mám s tým len metodické problémy, ale povedzte ako, aby sme to mohli realizovať.

Ďalšia vec, ktorú sme nespravili. My sme menili rezervy a odpisové skupiny. Viete, že ste mohli v zmysle zákona o rezervách vytvoriť rezervu na majetok, ktorý sa odpisuje osem a viac rokov. V roku 2003 je šesť rokov. Zmenili sme to. Ja sa pýtam, aký dopad ekonomický a daňový uplatníme v daniach pri zmene tejto rezervy? My budeme navrhovať jeden pozmeňujúci návrh, predpokladám, že prejde, ale nechajme si to prejsť v tejto diskusii a mali by sme sa k tomu logicky vyjadrovať.

Nemám síl a nemá asi ani význam teraz hovoriť o sociálnych, politických, ekonomických dopadoch. Budem teraz prednášať jednotlivé doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, pretože považujem sa za pragmatika a vy sami potom posúďte, či ich schválite alebo nie.

Prvý doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Doplniť zákon o daniach z príjmov v § 15 sadzba dane, pričom celý paragraf znie: Po prvé. "Sadzba dane je 19 percent zo základu dane po a fyzických osôb zníženého o daňovú stratu o nezdaniteľné časti základu dane," odvolávka na § 11, po b "právnických osôb zníženého o daňovú stratu". Navrhujeme nové dva odseky.

Po druhé. "Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 percent z celkových tržieb, je 15 percent." Je to teda pôvodná sadzba dane. Nový odsek 3. "Sadzba dane u daňovníkov, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasný podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím predstavuje 50 percent z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 15 percent. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v daňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky." Zdôvodnenie som už povedal v predchádzajúcom texte.

Pozmeňujúci návrh č. 2. Aby som ešte, pardon, nezabudol, ja potom poprosím, aby sa o všetkých mojich pozmeňujúcich návrhoch dávalo osobitne hlasovať. Doplniť navrhovaný zákon o daniach z príjmov v § 11 nezdaniteľné časti základu dane o nový ods. 5 s nasledovným textom. "Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytovaných v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely, pre štátom uznávané cirkvi a náboženské spoločnosti a telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota daru v zdaňovacom období je aspoň 500 korún, v úhrne možno odpočítať najviac 10 percent zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane. Podľa odseku 1 ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi ani v biologických materiáloch bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 korún." To je u fyzických osôb. To je pôvodný návrh.

Ďalej doplniť navrhovaný zákon o daniach z príjmov § 14 o nový ods. 8 s nasledovným textom. "Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 korún, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 percentá zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely, pre štátom uznávané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely. Uvedené sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika."

Predpokladám, že zdôvodnenie tu už odznelo, keď môj kolega hovoril o jednotlivých inštitúciách školstva, kultúry, zdravotníctva a tak ďalej. Čiže poprosil by som vás, aby ste podporili aj tento návrh.

Ďalej. Doplňujúci a pozmeňujúci návrh k § 5 ods. 7 písm. e). Ide o odpočítateľné položky. Sú to oslobodenie od dane z príjmov zo závislej činnosti, kde patrí poistné na verejné zdravotné poistenie ods. 20, poistné na sociálne poistenie ods. 21, poistné na sociálne zabezpečenie ods. 22 a príspevky na starobné a dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu č. 23 a my navrhujeme ešte doplniť "a príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ďalej len poistné príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca".

Ďalej navrhujeme doplniť a pozmeniť § 5 ods. 8. Základom dane, čiastkovým základnom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu a znížené, t. j. nový návrh o príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu vo výške 10 percent príjmu, najviac však 24-tisíc korún ročne.

Ďalší doplňujúci návrh v § 19 ods. 8. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, a teraz nový odsek, a príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí podľa osobitného predpisu do výšky 3 percent úhrnu zúčtovaných miezd poistencov a náhradných miezd poistencov alebo do výšky 6 percent úhrnu zúčtovaných miezd poistencov a náhrady miezd poistencov, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu do kategórie 3 alebo 4.

U daňovníka s príjmami podľa § 6 príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie najviac do výšky 10 percent z tohto príjmu, najviac však 24-tisíc korún ročne. Zdôvodnenie. Ak sme začali doplnkové dôchodkové poistenie realizovať v praxi, ak zamestnanci vstúpili do zmluvných vzťahov, ak zamestnávatelia vstúpili do zmluvných vzťahov s doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, nemáme teraz právo, aby sme tieto podmienky v priebehu doplnkového dôchodkového poistenia menili. Tým by sme úplne zmenili pravidlá hry u zamestnancov aj u zamestnávateľov. Ak navrhujeme doplnkové dôchodkové poistenie ponechať len v roku 2004, pýtam sa, aký to bude stimul pre občanov a zamestnávateľov vstupovať do nových zmluvných vzťahov, keď nevedia, čo bude v roku 2005.

Ďalší návrh. Týka sa oslobodenia od dane z príjmu fyzických osôb. Doplňujúci a pozmeňujúci návrh k § 9 ods. 1 písm. c). Z predaja hnuteľnej veci okrem príjmu, z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Ďalej odporúčame, aby bol doplnený text. "Príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje päť rokov. Od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o ich obstaraní daňovník účtoval, a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti."

Ďalej navrhujeme v § 9 ods. 1 nové písm. x). Od dane sú oslobodené úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu, od dane sú oslobodené úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov. Prečo? Myslíme si, že podiel v obchodnej spoločnosti, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti je taký istý majetok, ako dajme tomu nehnuteľnosť alebo peniaze v banke. A teda, ak nehnuteľnosti zdaňujeme po piatich rokoch, nevidíme dôvod, prečo by sme obchodné podiely nemali zdaňovať týmto istým spôsobom. To isté platí aj pri cenných papieroch. Viete, že sme znížili a ustúpili od niektorých paragrafov 4, kde boli hranice 50-tisíc korún alebo kde boli hranice tri alebo päť rokov na tieto jednotlivé obchodné podiely.

O úrokoch z vkladov zo stavebného sporenia. Myslím si, že je to dosť taká zvláštna vec, ak na jednej strane tieto úroky by neboli oslobodené o dane z príjmov, teda štát by vytváral aj možnosti na to, aby si ľudia šetrili, a na druhej strane by sme ich zdaňovali nejakým iným spôsobom. Preto odporúčame, aby tieto časti boli oslobodené od dane z príjmu, aby tieto príjmy boli oslobodené od dane z príjmov.

Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Doplniť zákon o dani z príjmov v § 11 nezdaniteľné časti základu dane ods. 1 o nové písm. c), d) a e) s nasledovným textom. "Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú po c 8 400 korún ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok, po d 16 800 korún ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov invalidity. Po e, ak je daňovník čiastočne invalidný alebo invalidný a súčasne je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa ods. 1 písm. c) a d) na 48-tisíc korún ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok."

Ak chceme, aby sme u právnických osôb, a my sme vystúpili s tým návrhom, ponechali 15-percentnú sadzbu, pretože tí občania majú ťažšie podmienky životné na to, aby mohli podnikať, spravme to aj u fyzických osôb a tam to môžeme spraviť jedine týmto spôsobom, že to bude ako odpočítateľná položka zo základu dane.

Ďalší okruh, ktorý navrhujem. Je to pozmeňujúci návrh o daniach z príjmov. To je § 9. Oslobodené od dane z príjmov od dane ods. 1 písm. a), ktorý znie: "Odsek 1. Od dane je oslobodený príjem po a z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom (táto podmienka sa považuje za splnenú, ak sa občan preukáže, že návrh na povolenie vkladu do katastra je starší ako 2 roky), pričom v prípade, ak ide o predaj takéhoto bytu alebo domu nadobudnutého dedením, postupným dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol takýto byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatne zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ho evidoval ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíva len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatne zárobkovú činnosť, alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, vychádza sa z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti."

Písmeno b). "Z predaja nehnuteľností, ak nejde o predaj nehnuteľností podľa písm. a) a c), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jeho nadobudnutia alebo jej vyradenie z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľností uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku; dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11."

Ďalej sa písm. b) posúva na písm. c) a tak ďalej v tomto odseku. Ide v podstate o to, aby sa byty zdaňovali do dvoch rokov. Pôvodný návrh je päť rokov. Toto je princíp tohto pozmeňujúceho návrhu. Ak chceme, aby ľudia migrovali za prácou, aby mali lepšie podmienky na to, ak sa budú sťahovať, dajme tomu z regiónov, kde je vyššia nezamestnanosť, do regiónov, kde sú ekonomické podmienky lepšie, potrebujeme, aby cena bytov nerástla. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste podporili tento návrh.

Ďalší doplňujúci návrh § 52 ods. 33 vyplývajúci zo spoločnej správy 368a. "Odsek 33. Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky, na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho zabezpečenia, na vyplácaní prémií a odmien, provízií obchodným zástupcom, náklady na zostavbu daňového priznania za vykazované účtovné obdobie, náklady na zostavenie, overenie zverejnení účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia, bonusy z konta a rabaty a podobne, ktoré sa týkajú výrobkov, tovaru a služieb predaných pred ukončením vykazovaného účtovného obdobia účtované do nákladov do 31. 12. 2003, zahrnie aj do daňových výdavkov. Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezervy na opravy z dlhodobého majetku tvorená k 31. 12. 2003 v zmysle zákona č. 368 zahrnie aj do daňových výdavkov."

Prečo? Vy v novele zákona o daniach z príjmov hovoríte len o niektorých rezervách. Vy ste zabudli, že máme nové opatrenie, ktoré definuje nové rezervy. V prípade, že by sme dajme tomu provízie na obchod neuznali ako náklad na dosiahnutie príjmu v roku 2003, tak ho časovo a vecne nemôžeme uznať ako náklad v roku 2004. Tu je ten problém.

Žiaľ, ja musím čítať všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ale je to tak v zmysle rokovacieho poriadku.

Doplniť ďalší doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Doplniť zákon o daniach z príjmov v § 51 o vetu, ktorá znie. "Zároveň ministerstvo zabezpečí na účely tohto zákona všeobecne záväzný právny predpis o postupe pri prechode evidencie príjmov hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie v pohľadávkach a v záväzkoch, v prijatých a vydaných účtovných dokladoch, ktoré evidoval daňovník, ktorý bol platiteľom paušálnej dane, do sústavy jednoduchého účtovníctva a podvojného účtovníctva."

Ja som vystupoval pri zákone o účtovníctve, kde som vysvetľoval tento problém. Podľa môjho názoru, vy ste to, pán minister, dali tak zvláštne do zákona o daniach z príjmov, pretože toto sa týka účtovníctva, ale keďže už je tam prevodový mostík z jednoduchého na podvojné účtovníctvo, spravme aj z paušálnej dane na jednoduché a podvojné účtovníctvo. Inakšie. Chcel by som byť metodicky pri tomto zostavovaní, pretože si myslím, že to nebude také jednoduché. Ak zrušíme paušálnu daň, musíme ľuďom povedať, ako budeme zdaňovať tento rozdiel, ak nejaký vznikne. Napríklad ja som to hovoril. Ak máme prevod z podvojného účtovníctva do jednoduchého účtovníctva, tak musíte dodaniť prechádzajúci rok. Ja sa pýtam, bude to ešte rok 2003 alebo sa to bude dodaňovať v roku 2004? Túto tému načalo ministerstvo financií, pán minister. Ospravedlňujem sa za ňu, ale je to tak.

Ďalej. Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh v § 19 ods. 3 písm. k). Ide o daňové náklady. Daň z pridanej hodnoty. "Po prvé, ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, odvolávka 6, s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) v druhom bode."

Druhý bod. "Ak na jeho odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ daní uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5."

Tretí bod, ktorý navrhujeme, aby sa doplnil. "Daň z pridanej hodnoty, ktorú platiteľ dane z pridanej hodnoty neodpočítal v nadmernom odpočte od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období a nepožiadal o jeho vrátenie daňový úrad podľa osobitného predpisu. Od 1. 1. 2004 má platiteľ dane z pridanej hodnoty, ak vykáže nadmerný odpočet, právo umoriť si ho v daňovej povinnosti nasledujúceho mesiaca. Ak mu vznikne v nasledujúcom mesiaci nadmerný odpočet, má právo požiadať daňový úrad alebo správcu dane o vrátenie tejto dane." S tým súhlasím. Ak to nespraví, pýtam sa, ako je to zabezpečené v daňových nákladoch. To je metodický problém, o ktorom sa môžeme ďalej baviť.

Ďalší doplňujúci návrh k § 49. "Ak daňovníkovi daňové priznanie na daň z príjmov vypracúva daňový poradca, daňové priznanie sa podáva najneskôr do 30. júna roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota podľa tohto odseku sa predlžuje len za podmienok, že daňový subjekt alebo jeho zákonný zástupca je zastúpený daňovým poradcom a splnomocenstvo na zastupovanie vo veci podania daňového priznania sa predloží najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane. V prípade, ak daňovník je daňovým poradcom sám, nevzťahuje sa na neho povinnosť zastupovania podľa tohto odseku, ale je povinný v lehote na podanie priznania písomne oznámiť miestne príslušnému správcovi dane, že podá daňové priznanie v predloženej lehote. Súčasťou daňového priznania podaného podľa odseku musí byť potvrdenie daňového poradcu o tom, že daňové priznanie vypracoval s uvedením čísla osvedčenia na výkon daňového poradenstva a podpisom daňového poradcu. V opačnom prípade sa nepovažuje lehota na podanie daňového priznania za zachovanú. Ak v predĺženej lehote je daňovému poradcovi pozastavený výkon daňového poradenstva alebo daňový poradca je vyčiarknutý zo zoznamu daňových poradcov a daňové priznanie v predloženej lehote podá daňovník sám, považuje sa lehota za zachovanú." Z akého dôvodu? Do 31. marca nasledujúceho roku je potrebné spraviť účtovnú závierku a malo by sa spraviť aj daňové priznanie. Ak je toto daňové priznanie komplikované, nechajme ešte tri mesiace na to, aby daňový poradca v zmysle zákona o Slovenskej komore daňových poradcov mohol toto priznanie podať. Daňový poradca v zmysle tohto zákona ručí celým svojím majetkom za výrok, ktorý dá. Nie je to ukracovanie na dani, pretože jednotlivé preddavky potom ďalej daňovník platí podľa novo zistenej skutočnosti ďalších dvanásť mesiacov.

Ďalej doplňujúci návrh k § 52. Navrhujem doplniť nový odsek. "Rezervu na opravu hmotného investičného majetku, ktorý nemohol v roku 2003 dotvoriť daňovník z dôvodu zmeny lehoty odpisovania investičného majetku v odpisovej skupine 2, pri ktorej sa doba odpisovania zmenila z osem na šesť rokov, vyrovná daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006." Táto skutočnosť sa vzťahuje i na daňové priznanie podané po účinnosti tohto zákona. Hovoril som o tom, že zákon o rezervách č. 368, ktorý je platný, mi hovorí, že môžem vytvoriť rezervu, ktorú tvorím minimálne dva roky. V roku 2002 som vytvoril rezervu na opravu investičného majetku, v roku 2003 mi zákon o daniach z príjmov povedal, že doba odpisovania je už len šesť rokov, nemôžem ju dotvoriť, mám ju rozpustiť do daňových výnosov v roku 2004 alebo ju môžem rozpúšťať ako ostatné rezervy v ďalších obdobiach do roku 2006, myslím si, že by sme to mali zosúladiť.

Ďalej navrhujem v § 52 ods. 23 vypustiť tento odsek. Toto je veľmi dôležitá skutočnosť a chcel by som na ňu upozorniť. § 52 ods. 23 hovorí o tom, že podiely na zisku, dividendy, ktoré boli vytvorené v starom období do 31. 12. 2003, sa budú zdaňovať ešte podľa platného zákona č. 366, teda ešte zrážkovou daňou. My teda aj po nadobudnutí účinnosti zákona jednotnej 19-percentnej rovnej dane budeme mať rôzne sadzby dane. Ja navrhujem, aby sme to vypustili. Z akých dôvodov? Zdaňuje sa totiž vždy pri podieloch na zisku a pri dividendách účtovný hospodársky výsledok. Čo to znamená? Dobrý účtovník vám vie vytvoriť na základe opravných položiek pri veľkých podnikoch a gigantoch účtovnú stratu, ktorá nie je daňovou stratou, zlikviduje vám všetky zisky rokov 2002 a 2003, dostane to do roku 2004, opravnú položku rozpustí a ten istý zisk, ktorý sa mal zdaňovať v roku 2003 zrážkovou daňou, bude už ziskom v roku 2004 a ten sa nebude zdaňovať zrážkovou daňou. Vytvárame nerovnaké podmienky. Toto bude veľký problém a podľa mňa nejasnosť pri zdaňovaní ziskov. Uvidíte, že pri opravných položkách, teda všetci podnikatelia budú dávať vysoké opravné položky práve z tohto dôvodu. Nebudú si to môcť dovoliť malí a strední podnikatelia, ktorí na toto neprídu alebo nie sú tak metodicky zdatní.

Ďalej. Posledný pozmeňujúci návrh § 52 ods. 27. "Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23054/2002-99, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, oznámenie č. 740/2002 Z. z. na účtoch 01 dlhodobý nehmotný investičný majetok, 381 náklady budúcich období, 382 komplexné náklady budúcich období vyrovná daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznanie podané po účinnosti tohto zákona." Prečo? Ak niekto vytváral náklady ich budúcich období na budúci nábeh výroby, rozpúšťa ich do štyroch rokov. V prípade, že by sme tam nedali tú poslednú časť, že toto sa vzťahuje na daňové priznanie podané po účinnosti tohto zákona, vypadol by rok 2003 a bolo by to veľmi nešťastne riešené z časového hľadiska v daniach z príjmov v roku 2003. Toľko asi v stručnosti ohľadom mojich pozmeňujúcich návrhov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne sú do rozpravy ešte prihlásení dvaja poslanci. Pán poslanec Maxon a pán poslanec Ondriaš.

Pán poslanec Maxon, môžete sa ujať slova, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Predovšetkým by som sa chcel prihovoriť za podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré predniesol pán kolega poslanec Igor Šulaj, a osobitne by som vás chcel poprosiť o podporu súvisiacu so sadzbou dane, čo sa týka agrárneho sektora a predovšetkým z toho dôvodu, a nakoniec pán kolega to povedal, že takéto riešenie je v príkrom rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, že daňové zaťaženie sa znižuje, konkrétne teda v tomto prípade sa zvyšuje o štyri percentuálne body, a keď berieme do úvahy to, čo sa v daňovej oblasti spravilo v oblasti nepriamych daní, tak pozícia agrárneho sektora bude ešte komplikovanejšia.

Pán minister, v prvom čítaní sme si o niektorých veciach povedali. Ja som si ešte teraz pozrel vaše stanoviská k mojim pripomienkam. Je to otázka rôzneho pohľadu, takže ja vlastne tie vaše pripomienky, ktoré ste mali, akceptujem, lebo máme na daňovú reformu iný uhol pohľadu.

Chcel by som vás ale v jednej veci poprosiť, ja som teda dosť argumentoval tým a kritizoval som, že pokiaľ diskutujem, pokiaľ hovoríme o tom, aké dopady na jednotlivé skupiny bude mať, mám na mysli sociálne skupiny obyvateľov, tento návrh zákona, tak vy ste ma odkázali na internetovú stránku ministerstva financií.

Pán minister, hovorím to celkom priateľsky a slušne, ak poslanec ktoréhokoľvek vyspelého parlamentu v krajinách s parlamentnou demokraciou niečo takéto požaduje, tak nikdy si člen vlády nedovolí odkázať ho na akúkoľvek internetovú stránku, takže ani na internetovú stránku ministerstva financií. Ak v rozhodovacom procese tieto podklady máme mať, aby sme sa správne rozhodovali, tak nie sme povinní ich hľadať na internetovej stránke. Ak sa odvolávame v mnohých veciach na zdokonaľovanie parlamentnej demokracie a kráčame do Európy, tak by sme si mali ctiť aj tieto princípy.

Dámy a páni, po piatykrát v tejto snemovni upozorním na principiálny rozpor, ktorý ja vidím v tomto predloženom návrhu zákona o dani z príjmov. Ak konštatujeme, že zákon o sociálnom poistení je základným fundamentálnym pilierom dôchodkovej a sociálnej reformy, tak daň z príjmu je základným pilierom celej oblasti daňovej reformy. Kritizoval som to v prvom čítaní a zdôrazním to, vážené dámy a páni, aj teraz. Ak reformujeme a ideme reformovať daňový systém, ak ho ideme zdokonaľovať, ak ho ideme zjednodušovať, či už z pohľadu správcu dane, alebo z pohľadu daňovníka, tak všetko toto sa musí diať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Opäť zopakujem po piatykrát článok 65 ods. 2 štvrtej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku.

Vážený pán minister, toto nie je podmienečné ustanovenie, to nie je odporúčajúca dikcia, tam nie je môže. Tam ústava hovorí, že zákon určí, ak sme vstúpili do prakticky všetkých zákonov v oblasti nepriamych daní, ak dnes hovoríme o zákone o dani z príjmu, tak všetkým týmto zmenám pri reforme daňového systému malo predchádzať to principiálne a zásadné, aby sa naplnilo ustanovenie článku 65 ods. 2 štvrtej hlavy Ústavy Slovenskej republiky.

Možno by bolo zaujímavé ešte zdôrazniť niektoré veci v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré uviedol pán poslanec Šulaj, ale pre krátkosť času budem mať ambíciu len sa uchádzať o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré chcem predniesť ja.

Chcel by som teda zdôrazniť, že sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú výhradne daňovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne daňovníkov, ktorí sú odkázaní na sprievodcu. Tieto moje pozmeňujúce návrhy dávam predovšetkým preto, že reforma, ktorá sa prelína aj cez oblasť sociálneho poistenia a následných predpisov, naozaj nemá reformné parametre, aby primeraným spôsobom vytvárala optimálne alebo aspoň čiastočne optimálne podmienky na život tejto skupiny obyvateľov.

Mnohí z vás alebo predpokladám, že všetci ste dostali listy týchto ľudí. Treba povedať, že sú to listy, ktoré sa naozaj čítajú veľmi ťažko a zdá sa mi, že tejto skupine venujeme veľmi malý priestor. Chcel by som však zdôrazniť, že ak ideme robiť sociálnu reformu, dôchodkovú reformu, daňovú reformu a nakoniec aj zmenu princípov rozpočtového hospodárenia našej krajiny, tak všetko to musí mať svoje ratio, všetko to musí mať princíp zjednodušenia, ale na jednu kľúčovú vec nemôžeme zabúdať. Táto spoločnosť sa musí bez ohľadu na to, aké má rozpočtové problémy, táto spoločnosť sa musí postarať o deti, táto spoločnosť sa musí postarať o dôchodcov a táto spoločnosť sa musí postarať o kategóriu zdravotne postihnutých občanov.

Dámy a páni, ako sa staráme o deti, to vidíme na financovaní základného školstva. Ako sa staráme o skupinu poberateľov starobných dôchodcov, to by nám najlepšie vedeli povedať oni. V tomto roku je Rok zdravotne postihnutých občanov vyhlásený Svetovou organizáciou zdravotne postihnutých na Slovensku. V tomto roku nečakalo nič iné len reštrikcia, nehovoriac o tom, že po prvýkrát, ja nehovorím, že päťdesiat predchádzajúcich rokov je možné hodnotiť len pozitívne, ale po prvýkrát po päťdesiatich rokoch v systéme daní Slovenskej republiky neberieme ohľad na túto skupinu občanov. Ja rešpektujem tú skutočnosť, že by bolo optimálnejšie riešiť túto problematiku v celej sfére sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia, ale vychádzam z reálnej skutočnosti, že ani v tých zákonoch, lebo v tomto období ich máme na parlamentných laviciach, ani v týchto zákonoch sa ohľad na túto skupinu občanov neberie.

Z toho dôvodu mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh pod bodom 1 k § 11 ods. 1 nezdaniteľná časť základu dane u daňovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaných na sprievodcu. Za písm. c) doplniť d) s týmto textom: "d) Nezdaniteľná časť základu dane v ods. 1 písm. a) sa zvyšuje o 12-násobok sumy životného minima daňovníka, ktorému bol priznaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím, odkaz na § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, odkázaného na sprievodcu." Zdôvodnenie je v samotnom návrhu.

K § 11 ods. 2 neodpočítanie nezdaniteľnej časti základu dane u používateľov starobného dôchodku a iného porovnateľného dôchodku. Tento návrh je, prosím, v dvoch alternatívach. Alternatíva 1 ods. 2 vypustiť. Alternatíva 2 v § 11 ods. 1 nami navrhované písm. d) doplniť vetu s týmto textom: "Odsek 2 tu neplatí." Zdôvodnenie je uvedené písomne.

Okrem toho mám ambíciu sa uchádzať o to, aby zostali zachované stimulačné nástroje na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, o tom tu už bola reč. Rešpektujem to, že pokiaľ sa pozriete na môj pozmeňujúci návrh, tak je možné konštatovať, že nemá legislatívnotechnickú podobu a s najväčšou pravdepodobnosťou nebude možné o ňom hlasovať. Z toho pohľadu by som chcel spracovateľov tohto vládneho návrhu zákona poprosiť, aby minimálne to, čo je tam uvedené, si prečítali a možno v krátkej budúcnosti sa aj tomuto problému venovali.

Rovnako mám ambíciu na spracovateľov sa obrátiť s požiadavkou, aby sa diskutovalo o možnosti vyňať participáciu štátu na daroch fyzických a právnických osôb a platiteľov dane z príjmov. Opäť, žiaľ, musím konštatovať, že som nestihol tento pozmeňujúci návrh spracovať do legislatívnotechnickej podoby, nechávam to potom už, prosím, na spravodajcu, ale v každom prípade bod č. 1 a bod č. 2 spĺňa legislatívnotechnické podmienky rokovacieho poriadku a je možné o nich dať hlasovať. O bode 2, prosím, by som chcel, alebo o každom bode žiadam, aby sa hlasovalo osobitne, a o bode 2 žiadam, aby sa hlasovalo o oboch alternatívach v prípade, že prejde alternatíva č. 1, tak alternatíva č. 2 je, samozrejme, hlasovanie o nej je bezpredmetné.

Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nevidím ho v rokovacej sále. Musím teda skonštatovať, že stráca poradie v tejto chvíli, ale chcem vás, dámy a páni, požiadať alebo vysloviť návrh, aby sme ústnu rozpravu otvorili k tomuto zákonu v utorok, aby sa mohli ešte prihlásiť aj ďalší poslanci, pretože keď ju otvorím, tak uzatvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, a myslím si, že je to taký vážny zákon, že by sme mohli takýto ústretový krok v piatok urobiť. Tým by som vás chcela požiadať o vyslovenie súhlasu, aby sme teraz prerušili rokovanie a otvorili by sme ústnu rozpravu v utorok, keď budeme pokračovať o 13.00 hodine rokovaním o tomto bode programu. Pán poslanec Ondriaš potom vystúpi na záver celej rozpravy. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom? (Hlasy zo sály.)

Ďakujem pekne. Dovidenia v utorok o 13.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 13.36 hodine.)