S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Bez akýchkoľvek rozpakov si dovolím hneď v úvode svojho vystúpenia tvrdiť, že predložený návrh zákona je výsledkom lobistického nátlaku, ktorý má za následok, že podstatné právne problémy, s ktorými sa predkladateľ návrhu musel stretnúť, nevedel doriešiť a toto nedoriešenie následne vyvoláva jeho rozpor s Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom i Zákonníkom práce. Najzávažnejšie však je, že i s ustanoveniami prvej časti Ústavy Slovenskej republiky, čo je v prípade zákona z dielne ministerstva spravodlivosti dôvodom na vážne zamyslenie. Pre pochopenie tohto tvrdenia a nasledujúcej argumentácie si je však, vážené kolegyne, kolegovia, predovšetkým potrebné ujasniť právne postavenie a poslanie komôr. Obe stavovské komory sú dôležitou garanciou výkonu právnych povolaní komerčného právnika a advokáta, garanciou, ktorá chráni a zabezpečuje uvedeným profesiám nezávislosť, ale zároveň znamenajú aj ochranu klienta tým, že komory kontrolujú spôsob výkonu povolania najmä z hľadiska rešpektovania zákona a profesijnej etiky. Obe komory sú podľa platného práva právnickými osobami zriadenými osobitnými zákonmi. Ani jeden zo zákonov neupravuje osobitným spôsobom zánik týchto právnických osôb. Je pravdou, že postavenie a úlohy oboch komôr sú takmer identické. Podstatný rozdiel je však v rozsahu poskytovaných právnych služieb.

Vládny návrh zákona o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v časti 1 a 6 upravuje nanovo - a treba zdôrazniť, že ich potreba je vyvolaná integračným procesom - poslanie a výkon advokácie, precizuje ustanovenia o komore a vlastne až v prechodných a záverečných ustanoveniach, teda v časti 7 formuluje ustanovenia, ktoré sú pre jeden z dotknutých subjektov, konkrétne pre Komoru komerčných právnikov svojimi dopadmi najzávažnejšie, ale ktoré sú zároveň pri objektívnom výklade ústavy a kódexov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky i s týmito kódexmi. Konkrétne ide o ustanovenie § 76 návrhu zákona. Rovnako sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ustanovenia § 14 a 15 v časti, ktorá upravuje dedenie majetkového podielu v obchodnej spoločnosti, poskytujúcej právne služby. Následne a v nadväznosti na proklamovanú neústavnosť sú tieto ustanovenia v rozpore i s kódexmi, teda Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom a Zákonníkom práce. Bez doriešenia právnych problémov, ktoré uvedené ustanovenie zákona prinášajú, má návrh zákona omnoho bližšie k právnej deformácii ako k regulatívnej norme.

Varujúci - a používam tento termín už druhýkrát -, je fakt, že legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku na tieto problémy upozorňuje vážnym spôsobom a odporúča ich doriešenie bez toho, aby sám predložil pozmeňujúce návrhy. Avšak upozornenia legislatívneho odboru sa, žiaľ, v súčasnej parlamentnej praxi považujú zo strany niektorých predkladateľov pomaly za nemiestnu aroganciu a provokáciu. Sú primerane tomu aj zo strany viacerých návrhov na pôde výborov či pléna neodborne a "pozištne" negované a nie je im prikladaný význam, ktorý bol dôvodom zriadenia tohto významného parlamentného servisu.

Uvádzaný § 76 zákona, čo už v poslednom období predstavuje štandardný stav, je v dôvodovej správe prakticky taktne neodôvodnený. Dôvodová správa k nemu je veľmi stručná, má - v čom súhlasím s legislatívnym odborom -, popisný charakter.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči, si sadnite. Páni poslanci, pán podpredseda musí počúvať túto rozpravu na pozmeňujúce návrhy.

Nech sa páči, môžete pokračovať.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zdôvodnenie likvidácie doterajších komôr a ich splynutie je odôvodnené nasledovne: Každá existencia dvoch orgánov verejnej moci vykonávajúcich identický dohľad je neefektívna a je priam nežiadúca. Vzájomná existencia týchto orgánov je zároveň spôsobilá vytvoriť nerovné podmienky na trhu, v zátvorke súperenie komôr o svojich členov.

Prepáčte, ale bez rozpakov a otvorene poviem, že aj ako právnikovi, aj ako poslancovi je takéto odôvodnenie pre mňa nedostačujúce, pretože v iných a v mnohých oblastiach sme spoza tohto pultu počúvali niečo úplne iné. Počúvali sme - a v tomto prípade aj keď ide o veľmi významnú spoločenskú a právnu službu -, ale je tiež a bude súčasťou trhu. Počúvali sme skôr niečo o tom, aké je dôležité v každej oblasti poskytovaných služieb vytvoriť konkurenčné prostredie, ako prispeje k zlepšeniu a skvalitneniu služieb, ktoré sa v konkrétnej oblasti poskytujú.

Podľa ustanovenia § 76 návrhu sa stáva Slovenská advokátska komora zriadená týmto návrhom právnym nástupcom doterajšej advokátskej komory a komory komerčných právnikov. Podľa návrhu zákona imanie doterajšej advokátskej komory a komory komerčných právnikov prechádza k 1. januáru 2004 na novovytvorenú Slovenskú advokátsku komoru zriadenú podľa prerokúvaného zákona. Rovnako na ňu prechádzajú práva a povinnosti doterajších komôr, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

Dôvodová správa a aj pán minister vo svojom úvodnom slove hovorí - a to podčiarkujem niekoľkokrát -, o splynutí komôr. Ako sa uvádza i v stanovisku legislatívneho odboru, pri použití tohto inštitútu je potrebné odpovedať na základnú otázku, a to, či sa tak deje na základe súhlasu všetkých členov komôr, respektíve na základe súhlasu príslušných orgánov týchto komôr, teda či sa to deje v súlade s ustanoveniami čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s ustanoveniami § 123 a 135 Občianskeho zákonníka.

Zo stanoviska komory advokátov je bez výhrad zrejmé, že s navrhnutým postupom súhlasí. Zo strany Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky naopak. Komora komerčných právnikov vo svojom stanovisku s navrhovaným postupom nesúhlasí a uznesením z X. snemu konaného 26. 9. 2003 splynutie jednoznačne odmieta.

Na tomto stave, pokiaľ mi je známe, sa doposiaľ nič nezmenilo. Súhlasím so stanoviskom predkladateľa, že predkladaným návrhom nejde o likvidáciu, ale o splynutie dvoch právnických osôb a prechod majetku na novovytvorenú právnickú osobu.

Dámy a páni, vážený pán minister, s predchádzajúcim ospravedlnením, avšak predovšetkým pre potrebu vašej konfrontácie navrhovaného postupu s právnym poriadkom Slovenskej republiky si pred záverom dovolím odcitovať ustanovenia čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú bezprostredný súvis s § 76 návrhu zákona. A dovoľte mi zároveň uviesť i ustanovenia kódexu, teda Občianskeho zákonníka, ustanovenia čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré rozvádzajú predovšetkým § 123 Občianskeho zákonníka.

Dovoľte, aby som teda zacitoval z ústavy, a to konkrétne čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. "Každý má právo vlastniť majetok, vlastníckej právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje."

A veľmi úzko súvisiaci ods. 2 až 4: "Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy je nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb.

Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb, podčiarkujem, so sídlom v Slovenskej republike.

Tieto ustanovenia čl. 20 majú - ak dovolíte, vysvetlím ďalej -, najväčší súvis s ustanoveniami, všetkými ustanoveniami § 76 navrhovaného zákona. K tomu však predtým ešte, ak dovolíte, zacitujem znenie § 123 Občianskeho zákonníka: "Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi." K tomu je potrebné zrozumiteľne dodať, že vlastnícke právo je všeobecným priamym panstvom nad vecou lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne, podľa - podčiarkujem -, svojej vôle s vecou nakladal, je právom absolútnym, pôsobiacim proti všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých, teda i štátu a ústavných orgánov, nerušiť vlastníka pri výkone jeho práv podľa platného práva.

Preto aj § 126 Občianskeho zákonníka priznáva vlastníkovi právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene alebo v rozpore s platným právom zasahuje.

Dovoľte teda na základe uvedeného uviesť nasledovný záver: Pre splynutie právnických osôb a ich majetku zákon predpokladá slobodné a dobrovoľné rozhodnutie orgánov, subjektov, ktoré majú splynúť. Inštitút splynutia uvádza napríklad ustanovenie § 69 Obchodného zákonníka, ktoré začína slovami: "Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti sa môžu zároveň rozhodnúť, že sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou." Desaťkrát podčiarkujem a s výkričníkom na konci, pre nepozorných, slová: "pri dobrovoľnom rozhodnutí". Aké dobrovoľné rozhodnutie, aké dobrovoľné zrušenie a splynutie v tomto prípade, ak existuje jednoznačné odmietavé stanovisko Komory komerčných právnikov?

Nemôžem teda konštatovať nič iného ako fakt, že ustanovením navrhnutého znenia § 76 a jeho prípadným prijatím sa dopustíme zjavnej protiústavnosti, že ide o hrubý a násilný zásah a obmedzenie obsahu vlastníckeho práva, predovšetkým dispozičného práva. Plénu Národnej rady Slovenskej republiky sa podsúva návrh na odňatie majetku jednej právnickej osoby a jeho prikázanie inej právnickej osobe zákonom. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani argumentácia navrhovateľa, že všetci spoluvlastníci, teda členovia doterajšej Komory komerčných právnikov sa stanú zo zákona členmi novovzniknutej Slovenskej advokátskej komory a budú v budúcnosti tento majetok naďalej užívať.

Prikázanie či prechod ich majetku na novovytvorenú Slovenskú advokátsku komoru sa deje bez ich súhlasu a proti ich vôli, teda v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. O to paradoxnejšie potom vyznieva argumentácia komory advokátov, tak ako nám bola poskytnutá, v ktorej sa, vážené kolegyne a kolegovia, k môjmu nesmiernemu údivu uvádza: "Zakladateľ svojím rozhodnutím zjednotí nielen právne postavenie osôb, ale aj majetok." Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie, v zátvorke majetok zanikajúcich spoločností prechádza na inú, novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojim vznikom stala právnym nástupcom zanikajúcich spoločností." A nádherný záver: "Ak by sme spochybnili prechod majetku na novozaloženú komoru, potom by bolo možné spochybniť nielen ústavnosť Obchodného zákonníka, ale aj každé zlúčenie alebo splynutie obchodných spoločností."

Vážení priatelia, pri takejto argumentácii teraz ako občan, nie ako právnik musím mať vážnu pochybnosť o odbornosti človeka alebo ľudí, ktorí ju položili na papier a použili.

Opätovne zdôrazňujem, že všetky slová, ktoré som pred chvíľou zo stanoviska citoval, sú podmienené jednou jedinou právnou skutočnosťou, dobrovoľným rozhodnutím právnickej osoby o splynutí s inou právnickou osobou. K takémuto stavu, ako som už niekoľkokrát opakoval, však nedošlo.

Ďalší vážny ústavný problém má nasledovný obsah. Ak dovolíte, zacitujem zo stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý - dúfam a nepochybujem o tom -, všetci považujete za kompetentný a odborný právny servis, ktorý je nám poskytovaný. Poskytovanie právnych služieb podľa návrhu zákona obchodnou spoločnosťou je možné len formou verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, a to osobitnou úpravou podľa tohto zákona. Návrh zákona však otázky dedenia obchodného podielu v týchto obchodných spoločnostiach ustanovuje podmienku pre dediča, ktorou je výkon advokácie. Dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa, prípadne vyhlásením osoby za mŕtvu. Táto právna skutočnosť má za následok vznik nových občianskoprávnych vzťahov, do ktorých nastupujú poručiteľovi dedičia neformálnym spôsobom už okamihom smrti. Prejednanie dedičstva v konaní o dedičstve je potom iba následným zákonom upravený procesný postup orgánom štátu v otázke dedenia v záujme zachovania právnej istoty. Úprava § 14 ods. 4 návrhu zákona a § 15 ods. 5 návrhu zákona však nerešpektuje, že dedičom obchodného podielu v obchodných spoločnostiach, ktorých predmetom činnosti sú právne služby, je podľa dedičského práva hmotného okamihom smrti aj ten dedič, ktorý nespĺňa podmienku výkonu advokácie. Až následne po skončení prejednania dedičstva môže byť spoločníkom v uvedených obchodných spoločnostiach iba ten, ktorý spĺňa podmienku výkonu advokácie.

K uvedenému si dovolím dodať, že podľa uvádzaných ustanovení § 14 a 15 dedičovi vzniká iba nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu podľa Obchodného zákonníka. Táto dikcia je v priamom rozpore s ustanovením čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje dedenie bez obmedzenia a krátenia dedičského podielu, okrem - samozrejmá vec - okrem zákonných krátení. Zároveň upozorňujem, že touto úpravou sa veľmi vážne vstupuje i do ustanovení čl. 20 ods. 2 ústavy, ktorý vylučuje z práva vlastniť týmto spôsobom určitý konkrétny a dlhovo určený majetok a vylučuje z práva vlastniť všetkých ostatných občanov s výnimkou advokátov Slovenskej republiky. Dôvod takejto úpravy nie je v dôvodovej správe vyargumentovaný ani okrajovo a podľa môjho názoru pre takýto postup nie je splnená ani jedna podmienka uvedená v čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Úprava delenia podielu v obchodných spoločnostiach nie je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s čl. 20 a Občianskym zákonníkom. V tejto súvislosti chcem veľmi vážne upozorniť na rozhodnutie Európskemu súdu pre ľudské práva vo Vaci van Marle proti Dánsku, podľa ktorého je vybudovaná klientela takým významným aktívom, že ju možno považovať za majetok. Pri vyplácaní vyrovnávacieho podielu táto majetková aktivita komerčných právnikov je negovaná absolútne, pretože väčšina z vás vyrátanie obchodného podielu pozná, nemusím ďalej zdôvodňovať.

K príprave návrhu zákona je možné vzniesť rad ďalších vecných pripomienok. V prechodných ustanoveniach, konkrétne v navrhovanom § 82 predkladateľ preukázal zrejmú neznalosť života v Komore komerčných právnikov a jej organizačných usporiadaniach. Ustanovuje napríklad, že Komora komerčných právnikov je povinná alebo má delegovať, aby som sa nevyjadroval nepresne, do dočasnej revíznej komisie 9 členov a 3 náhradníkov zo svojej doterajšej dozornej rady. Podľa organizačného poriadku Komory komerčných právnikov, ktorý som si prečítal, má dozorná rada iba 5 členov bez náhradníkov. Dali by sa namietať legislatívnotechnické nepresnosti typu zámeny termínov imania, majetku v prípade právnickej osoby, dalo by sa namietať i vážne argumentovať proti už spomínanému dvojvetovému zdôvodnenie splynutia komôr, tak ako je uvedené v dôvodovej správe k § 76 návrhu. Myslím si však osobne, že bez doriešenia dvoch základných problémov namietanej protiústavnosti návrhu zákona je všetko ostatné bezpredmetné a zbytočné. Za týchto okolnosti, pretože musím uviesť, myslím, že pravdivo a myslím s plnou zodpovednosťou, že o týchto problémoch sme diskutovali už i na pôde parlamentného výboru, ústavnoprávneho výboru. Riešenia v tejto oblasti sa zo strany predkladateľa ani členov výboru nenašli, a preto s plným vedomím si toho, čo hovorím, môžem podať iba procedurálny návrh v prerokúvaní tohto návrhu zákona nepokračovať, pán spravodajca. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Laššáková.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v skratke podal pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Za § 86 sa vkladá nový § 87, ktorý znie: "§ 87 - komora vedie zoznam advokátov, ktorých môže predseda senátu alebo sudca ustanoviť za obhajcov podľa osobitného predpisu. Komora zapíše alebo vyčiarkne advokáta z tohto zoznamu na jeho žiadosť. Komora zasiela pravidelne tento zoznam okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Doterajší § 87 sa označuje ako § 88." Krátke odôvodnenie. Advokátovi sa týmto dáva vlastne možnosť rozhodnúť sa, či chce, alebo nechce vykonávať nutnú obhajobu ako ustanovený obhajca. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková. Pripraví sa ako posledný pán poslanec Elsner. Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme v druhom čítaní o vládnom návrhu ...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nevyrušujte pána podpredsedu.

J. Laššáková, poslankyňa: ... zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý máme pred sebou ako tlač 286. Veľmi pozorne som počúvala pána poslanca Husára, ktorý vo svojom vystúpení podľa môjho názoru veľmi správne vyargumentoval nesúlad ustanovení zákona s ústavou a s ďalšími právnymi predpismi. Plne sa s jeho argumentáciou stotožňujem a preto si myslím, že nie je dôvod, aby som to znova opakovala. K predloženému návrhu zákona som vystúpila aj v prvom čítaní a poukazovala na nedostatky, ktoré v predloženom návrhu zákona sú. Do dnešného dňa zo strany predkladateľa nebolo jasne zdôvodnené, čo je hlavným dôvodom k podaniu návrhu zákona, ktorým sa vlastne zlučujú, alebo splývajú Komora komerčných právnikov a Komora advokátov a vytvára sa nová Advokátska komora. Argumentácia v dôvodovej správe na dva riadky, citujem: "Návrh zákona o advokácii a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Vychádza najmä z Národného programu na prijatie acquis communautaire, vytvára legislatívne predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou," a tu chcem zdôrazniť, v dôvodovej správe je uvedené: "A prihliada na niektoré opodstatnené požiadavky vznesené zo strany zástupcov Slovenskej advokátskej komory." To znamená, že podľa predkladateľov v dôvodovej správe sa vyslovene prihliada na opodstatnené požiadavky vznesené zo strany zástupcov Slovenskej advokátskej komory, ani len zmienka o tom, že tu aj nejaký komerční právnici sú a že majú aj oni nejaké svoje oprávnené nároky.

Takéto zdôvodnenie podľa môjho názoru je nedostačujúce pri takom závažnom zásahu do činnosti samosprávnej organizácie. Navyše najvyšší orgán Komory komerčných právnikov, snem, ktorý sa konal v septembri tohto roku, a uznesenie, ktoré vám bolo doručené, vyjadril nesúhlas so zlúčením komôr. Predkladateľ sa v návrhu zákona vôbec nevysporiadal s vnútornou štruktúrou orgánov Komory komerčných právnikov, tak ako je napríklad uvedené v § 82 ods. 2, kde je uvedené, že 9 členov a 3 náhradníkov predsedníctva Komory komerčných právnikov bude spolu s 9 členmi a 3 náhradníkmi predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, bude vlastne tvoriť nejaký orgán. Chcem povedať, že podľa vnútorných predpisov komory predsedníctvo Komory komerčných právnikov má 11 členov. Obdobne je to aj 11 členov disciplinárnej komisie a ako už pán poslanec Husár uviedol, čo sa týka samotnej dozornej rady, tam je 5-členná dozorná rada. Takisto v návrhu zákona nie je zmienka o tom, že komora má zriadený stály rozhodcovský súd a ako vlastne bude naložené s týmto stálym rozhodcovským súdom a ako vlastne bude pokračovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mi preto dovoľte, aby som predniesla svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vám samozrejme bol všetkým rozdaný.

Navrhujem, aby v čl. 1 v § 76 ods. 1 sa vypustilo za slovným spojením "Slovenskej advokátskej komory" text "a Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky". Obdobne v odseku 2 navrhujem vypustiť za slovným spojeným "Slovenskej advokátskej komory" text: "a imanie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky". V odseku 3 uvedeného ustanovenia navrhujem, aby sa za slovným spojením "Slovenskej advokátskej komory vypustil" text: "Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky". Podobne navrhujem, aby sa vypustil odkaz pod čiarou 23.

V § 77 ods. 1 navrhujem, aby sa v prvej vete za slovom "predpisov" vypustil text "a komerčný právnik zapísaný do zoznamu komerčných právnikov vedenom podľa doterajších predpisov". Obdobne v odseku 2 citovaného paragrafu navrhujem, aby sa v prvej vete za slovom "predpisov" text: "a právny čakateľ komerčného právnika zapísaný do zoznamu právnych čakateľov" vypustil.

V odseku 3 navrhujem, aby sa vypustil text: "a odborná skúška komerčného právnika zložená podľa doterajších predpisov".

V odseku 4 § 77 navrhujem, aby vypustil v prvej vete za slovom "predpisov" text: "a prax právneho čakateľa komerčného právnika vykonávaná podľa doterajších predpisov".

Odsek 5 z citovaného paragrafu sa vypúšťa.

V § 79 ods. 1 sa vypúšťa v prvej vete za slovom "predpisov" text: "a disciplinárne previnenie komerčného právnika podľa doterajších predpisov". V odseku 2 navrhujem, aby bol vypustený v prvej vete za slovom "predpisov" text: "a disciplinárne opatrenie uložené komerčnému právnikovi podľa doterajších predpisov".

V § 80 v prvej vete sa za slovami "zo zoznamu advokátov" vypúšťa text: "alebo zo zoznamu komerčných právnikov" a za slovami "činnosti advokáta" sa vypúšťa text: "alebo komerčného právnika".

V § 82 ods. 2 sa vypúšťa a posúva číslovanie odsekov. V odseku 3 v prvej vete sa medzi slová "právomoci disciplinárna" vkladá slovo: "doterajšia". Ďalší text v odseku sa vypúšťa.

V odseku 4 v prvej vete sa medzi slová "právomoci revízna" vkladá slovo: "doterajšia". Ďalší text v odseku sa vypúšťa.

V § 84 v prvej vete sa za slovom "koncipient" vypúšťa text: "komerčný právnik alebo právny čakateľ komerčného právnika".

V § 86 sa vypúšťa odsek 2 a odsek 4 a posúva sa číslovanie odsekov.

Budem citovať z odôvodnenia, čo ma teda videlo k tomu, aby som takýto pozmeňujúci návrh podala. Navrhovaná zmena umožňuje zachovanie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky, ktorá bola zriadená zákonom č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov. Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky počas svojej dvanásťročnej existencie sa osvedčila ako profesijná inštitúcia, ktorá všestranne zveľaďuje profesiu komerčného právnika a tak prispieva ku skvalitňovaniu poskytovania právnych služieb občanom i právnickým osobám.

Na základe ustanovenia § 86 ods. 2 návrhu zákona ma totiž dôjsť k zrušeniu citovaného zákona o komerčných právnikoch a vyhlášky upravujúcej jej odmeňovanie. Následne sa v prechodných ustanoveniach návrhu zakotvuje právne nástupníctvo navrhnutým zákonom, súčasne zrušenej a zriadenej Slovenskej advokátskej komory a napokon bližšie sa upravujú s tým súvisiace práva a povinnosti právneho nástupcu. Komerční právnici na svojom sneme, ako som už uviedla, ktorý sa konal v mesiaci september, prijali vyhlásenie, ktorým odmietli zrušenie svojej komory. Komora Komerčných právnikov predložila predkladateľovi návrhu zákona zásadné pripomienky a preukázala, že zrušenie komory a povolania komerčného právnika zo zákona je nedôvodné. Zo smerníc Európskeho spoločenstva o ktoré sa predkladateľ v návrhu zákona opiera, žiadna prekážka existencie dvoch právnických komôr v Slovenskej republike nevyplýva. Naopak, v zmluve o pristúpení do Európskej únie, ktorá bola medzičasom už ratifikovaná, je výslovne zakotvené, že právne služby na našom území poskytujú ako rovnoprávne profesie komerční právnici a advokáti. Netreba dokazovať, že túto zmluvu sme povinní dodržiavať a má prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky riadne plné svoje povinnosti zo zákona o komerčných právnikoch, vrátane povinností delegovaných štátom a to všetko bez nároku na akékoľvek financie zo strany štátu.

Existencia oboch komôr je výrazom aj hospodárskej súťaže v zmysle ustanovenia čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky. Zrušenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky a odňatie jej majetku je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti boli známe už v roku 2001, kedy Národná rada Slovenskej republiky obdobný návrh na zrušenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky po predchádzajúcom pripomienkovaní návrhu a s prihliadnutím na odborné stanoviská neschválila.

Pán poslanec Husár predložil návrh nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Skutočne, dôvody, ktoré uvádzal, sú veľmi pádne a ja však po mojej ročnej skúsenosti v tomto parlamente môžem povedať, že mnohokrát takéto pádne dôvody a ústavné dôvody, ktoré sú prednášané zo strany opozičných poslancov, sú neakceptované, a preto podávam svoj pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že je plne dôvodný a opodstatnený a veľmi vás prosím o jeho podporu a o zachovanie stavu komerčného právnika. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážená pani kolegyňa Laššáková, ja len chcem upozorniť v súvislosti s tvojím pozmeňovákom, že mne to pripadá tak, že ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak komerční právnici po 1. 5. v roku 2004 nebudú môcť vykonávať prax v krajinách Európskej únie bez toho, aby sme neurobili jednu veľkú novelu ich postavenia vo vzťahu k Európskej únii. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drgonec, predseda výboru.

J. Drgonec, poslanec: Ja som zaspal na štarte, neprihlásil som sa do rozpravy, takže veľmi stručne aspoň teraz. Spochybňujú sa niektoré veci týkajúce sa súladu návrhu zákona s ústavou. Pokiaľ ide o hospodársku súťaž, teda čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky zhodne s Európskym súdnym dvorom vyslovil, že ochrana hospodárskej súťaže sa nenadraďuje nad všetky ďalšie záujmy ani nie je bezbrehá. Zjednodušene povedané, v tomto prípade nejde o ochranu hospodárskej súťaže, ide o uplatnenie občana na právnu pomoc, ktorej je súčasťou základných práv a slobôd občanov podľa Ústavy Slovenskej republiky.

Toľko k článku 55 odsek 2. Pokiaľ ide o viackrát namietané porušenie čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, tam by mal byť zhodný režim uplatňovania tohto ustanovenia alebo týchto ustanovení s čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Ja som si pozrel časť návrhov a názorov, ktoré vyslovil Európsky súd, podstata preskúmavania súladu zákonov s právom pokojne užívať majetok je formulovaná takto: Rozhodnutie prijať zákon vyvlastňujúci majetok zahŕňa zváženie politických, ekonomických a sociálnych otázok, na ktoré sa názory v demokratickej spoločnosti môžu výrazne odlišovať. Ide o názor vo veci Case of James, § 46, súd pokladá za prirodzené, že medze úvahy, ktorá je dostupná zákonodarcovi pri implementácii sociálnej a ekonomickej politiky, by mali byť široké a rešpektuje zákonodarcovo rozhodnutie o tom, čo je vo verejnom záujme, okrem, ak rozhodnutiu očividne chýba rozumný základ. Myslím si, že nedá sa povedať, že tomuto návrhu chýba rozumný základ. Z toho hľadiska asi nejde o porušenie ani protokolu, ani článku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k faktickým poznámkam.

J. Laššáková, poslankyňa: Ja by som len pánu poslancovi Miššíkovi chcela povedať, že absolútne nemám obavy o to, že od 1. 5. komerční právnici nebudú môcť vykonávať právne služby v spoločenstvách Európskej únie alebo opačne. Ja so myslím, že keď bude vôľa, tak sa zaproximuje aj zákon o komerčných právnikoch. Viac nereagujem na...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Elsner. Nech sa páči, máte slovo.

J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia. Keď som v čase prijímania zákona č. 455 sledoval v televízii vtedy nie ešte ako poslanec rozpravu k tomuto zákonu, po jeho schválení som povedal, že Slováci chcú byť zase iní. Vtedy Komora advokátov mala svoje postavenie, poskytovala právny servis, ktorý zodpovedal požiadavkám spoločenským, a nevidel som vtedy a necítil som dôvod, aby na území tohto štátu pôsobila iná konkurenčná skupina právnikov, ktorá by poskytovala obdobný servis. Je však pravdou, že za celú dobu svojej činnosti novovytvorená Komora komerčných právnikov ukázala svoje opodstatnenie, ukázala svoju vysoko kvalifikovanú odbornú rovinu a za celú dobu svojej činnosti, dovoľujem si tvrdiť, nespreneverila sa Ústave Slovenskej republiky ani zákonom Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj momentálny stav komerčných právnikov a stále väčší a väčší záujem o členstvo v tejto komore. Ak sa zamýšľam teda nad tým, prečo sa dnes takýto zákon dostáva znovu pred parlament a snažíme sa obmedziť túto druhú časť právneho servisu alebo skupinu ľudí z právneho servisu, ktorí sa, dá sa povedať, veľmi dobre presadili v právnej praxi, ostáva mi len konštatovať, že asi ide len o jeden jediný dôvod, a to je dôvod, že máme svoje legislatívne pravidlá, respektíve plníme len a len program, ktorý v podstate je zadefinovaný v čase, keď sa uchádzame ešte o dôveru politickú dôveru občanov Slovenskej republiky.

Ak moji kolegovia hovorili, teda predo mnou hovorili o tom, prečo by mala táto komora ostať a prečo by sme sa mali teda zachovať tak, že by sme o splynutí nerozhodli. Myslím si, že majú plnú pravdu a ich argumenty stoja na pevných nohách. A ja sa stotožňujem s tým, ako právnik Slovenskej republiky a momentálne poslanec Slovenskej republiky, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a obmedzujeme teda činnosť komory, ktorá si našla svoje opodstatnenie, má svoje medzinárodné uznanie, má svoje inštitúcie. A dovoľte mi povedať, že ak chceme zrušiť takúto komoru, alebo respektíve ak hľadáme dôvod tohto splynutia s Komorou advokátov, ak by čo i len jeden dôvod existoval, určite by som sa k tomu pridal aj ja a hlasoval za. Nevidím tu však žiadne iné dôvody, alebo aspoň jeden z dôvodov, pre ktorý by mal malo dôjsť k splynutiu. Vzhľadom na charakter normy predpokladám, že bolo by to možné snáď vtedy, ak by si táto komora neplnila svoje poslanie, ktoré má v stanovách. Mohlo by tiež tak dôjsť k tomu aj preto, že porušuje zákony tohto štátu. Mohlo by to byť aj preto, že nemá podporu členov svojej komory. A myslím si, že jeden z dôvodov by mohol byť, ak by táto komora nemala medzinárodné uznanie. V čase, keď táto komora vznikla, chápal som teda už následne, že bola tu spoločenská objednávka a že túto spoločenskú objednávku zákonodarný zbor pochopil a prijal. Aká je tu dnes spoločenská objednávka, ak som hovoril o tých momentoch, pre ktoré by snáď bolo možné zrušiť alebo respektíve týmto zákonom zlúčiť tieto dve komory. Myslím si, že spoločenská objednávka tu nie je. Ak môj predrečník pán kolega Drgonec hovoril, že politické, ekonomické a sociálne dôvody, tak o spoločenských som hovoril, že ja nevidím tú spoločenskú objednávku, politická tu môže byť, pripustím. Ak by sme hovorili o ekonomických dôvodoch, tak skúste mi povedať, sú tieto dve komory závislé na štáte? Tieto dve komory sú stavovské organizácie, svoju činnosť vykonávajú v zmysle stanov a majetok nadobúdajú na základe dobrovoľných príspevkov, respektíve peňazí, ktoré si jednoducho tieto komory vydobyjú na základe toho, že členovia dobrovoľne prispievajú na činnosť. Ak sme na začiatku volebného obdobia určitými zákonmi obmedzili výdavky verejných financií, chápal som, že hľadáme spôsob a hľadáme zdroje na to, aby sme tomuto štátu, týmto občanom zabezpečili v budúcnosti lepší život. Tu však nevidím ani ekonomický dôvod, jednoducho tu nevidím potrebu, ani tu nie je skutočne ten stav, že by tieto organizácie boli napojené na štát a že hľadáme zase nejaké prostriedky, ktoré by sme ušetrili, aby sme mohli vykryť iné, spoločensky veľmi dôležité úlohy. Teda nevidím ani ekonomický dôvod.

A ak hovoríme o sociálnych, ja si myslím, že Komora komerčných právnikov veľmi slušne, veľmi dobre, fundovane zabezpečuje servis práve aj pre tých najchudobnejších, myslím si, že dosť často je navštevovaná práve týmito ľuďmi. Totiž dovolím si tvrdiť - a nech sa na mňa kolegovia advokáti nehnevajú -, už len ten honor pán advokát a skutočnosť, že títo ľudia dlhodobo vykonávali alebo vykonávajú túto advokátsku činnosť, títo ľudia to chápu, akože to je pán, ktorý jednoducho musí dostať viac. Takto v spoločnosti je a takto sa jednoducho táto spoločnosť na to pozerá.

Takže to som si dovolil povedať aj pre také zasmiatie sa pre kolegov advokátov, ale nechcel som povedať teda, že túto ich právnu činnosť týmto ľudia potierajú. Nie je to pravda, sú to skutočne veľmi nadaní, fundovaní ľudia, ktorí v právnej praxi čosi dokázali. Vzhľadom na to, čo som uviedol, dovolím si aj napriek tomu, že to nebude "korelovať" s mojím vyjadrením, dovolím si podať pozmeňujúci návrh v zmysle § 29 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a navrhujem zmeniť článok 3 zákona takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 2004." Ako dôvod môjho pozmeňujúceho návrhu uvádzam, že v § 82 sa hovorí o tom, do koľkých mesiacov sa zíde advokátska komora, aké úlohy bude na základe tohto ustanovenia plniť. Myslím si, že v zákone nie je uvedené, ani v jednom ustanovení, ako sa bude s týmto stavom v prípade prijatia tohto zákona riešiť problém Komory komerčných právnikov. Myslím si, že je veľmi krátka doba v zmysle navrhovaného zákona na to, aby Komora komerčných právnikov zvolala riadne zasadnutie svojich orgánov a na základe prijatého zákona postupovala v súlade s ním. Preto navrhujem lehotu účinnosti posunúť na 1. máj 2004. Žiadam o podporu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Pán poslanec Elsner povedal, že predpokladá, že dôvod na zlúčenie oboch komôr môže byť politický. Ja skutočne neviem, aký môže byť politický dôvod, aby sa tieto komory zlúčili. Obidve tieto komory vznikli zo zákona, pôsobili v tomto priestore a potvrdili obidve, že sa dokážu o seba postarať. Ja absolútne chápem, že pán minister a ministerstvo chce zjednotiť situáciu na Slovensku, ale nechápem, prečo sa to deje týmto spôsobom, prečo to nie je urobené na základe dohody obidvoch komôr a prečo vláda napriek protestom Komory komerčných právnikov toto zlúčenie presadzuje. Ja si myslím, že ak 1 500 ľudí protestuje proti určitému kroku, že ich treba počúvať, možno ich nie je 1 500, možno ich je, neviem koľko, ale majú svoje orgány, svoje štruktúry a tieto štruktúry sa vyjadrujú. Myslím, že ich treba počúvať a zdá sa mi, že je to diskriminačný spôsob, ako sa presadzuje možno aj múdra myšlienka. Lebo pripúšťam, že to je múdre, nevidím v tom nič nemúdre, a na druhej strane by som veľmi pozorne počúval tých ľudí, ktorí sa bránia tomuto zlúčeniu.

Už veľmi krátko by som len chcel povedať, ak sa dve značky zlučujú a majú byť v rovnakej pozícii, tak treba vytvoriť tretiu značku. To, čo sa stáva, že zostáva značka Slovenská advokátska komora, už to nedopoviem. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Elsner, preberáme návrh zákona, môže to byť kontroverzný návrh. Vystupujú tu ľudia pre i proti. Je to presne v duchu parlamentného života. Ja len... a prosím, aby sa vás to nedotklo, podľa mojich informácií ste sa stali nedávno členom práve Komory komerčných právnikov, či nemožno chápať vaše vystúpenie trošku ako konflikt záujmov, pretože nejakým spôsobom, predsa si myslím, že môžete byť ovplyvnený. To len tak na vysvetlenie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drgonec...

J. Drgonec, poslanec: Po prvé, politické, ekonomické a sociálne kritériá, ktoré som spomínal, ktoré som - presnejšie - citoval z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, sú veľmi široké. To nie je len ekonomické, rovné, úspora štátu. Čiže tie podmienky idú výrazne ďalej, prvá záležitosť, druhá záležitosť, právna pomoc, právne služby na Slovensku. To je oblasť stojatých, páchnucich vôd. Vládny návrh zákona do tohto prostredia vnáša pohyb, vnucuje pohyb, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na to, že vstupujeme do Európskej únie, a preto si zaslúži podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Elsner, nech sa páči..

J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega Heriban, ja som v podstate nevravel, že sú tu politické dôvody. Ja som skôr povedal, že neexistujú žiadne iné a teda ak nie žiadne iné, tak už môžu byť iba politické, to iba tak som na vysvetlenie.

Pokiaľ ide o pána kolegu Mikloška, ďakujem za vtip, je to pekné, konečne sa aj môžeme zasmiať. Myslím si, že ja sa môžem zapísať aj do komory komerčnej, aj do komory advokátskej. Nie je podstatné, že som tieto skúšky urobil, teda nie som ešte ani v komore živnostníkov a len teda v Komore komerčných právnikov, pretože v podstate nemám zložený sľub, ale môžete si to tak vysvetliť, že to je stret záujmov.

Pokiaľ ide o pána kolegu Drgonca, rešpektujem, samozrejme, že nie je to zúžené iba v tomto priestore, ako ste povedali, chápem to tiež v širších súvislostiach. Ja som sa snažil poukázať len na to, že ak by som mal tento návrh zákona podporiť a boli by tu aj tieto ekonomické dôvody vzhľadom na pomery, ktoré sú, snáď by som sa zamýšľal, či tento zákon nepodporiť. Asi tak.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra spravodlivosti, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte možnosť.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem sa snažiť byť stručný a vecný. Ja som už v prvom čítaní, keď to tu bolo v pléne, povedal, že som členom advokátskej komory. Stal som sa ním predtým, ako som sa stal ministrom spravodlivosti, je to fér povedať, aj kolegovia, myslím, že by to mali férovo povedať.

Veľmi stručne k pozmeňujúcim návrhom. Najskôr mal pozmeňujúce návrhy pán poslanec Abelovský k bodu 1 pozmeňujúceho návrhu. Musím povedať, že podľa mojej mienky ide o znenie, ktoré nie je celkom zrozumiteľné a jasné a mohlo by v budúcnosti značným spôsobom zasiahnuť do istoty v právne úkony advokáta. Zároveň sa domnievam, že súčasná úprava v Občianskom zákonníku upravuje neplatnosť právnych úkonov dostatočným spôsobom.

K bodu 2. Navrhované znenie opomína komanditnú spoločnosť, ktorú včlenil do návrhu zákona o advokácií ústavnoprávny výbor, s čím ja vyjadrujem súhlas, ale bod 2 nekorešponduje s tým, čo je uvedené v spoločnej správe.

K bodu 4. Vypustenie písmena i) v § 30 je podľa mojich kolegov v priamom rozpore s článkom XI smernice č. 98/5/ES. Ja ju zacitujem: "Jeden alebo viacerí právnici, ktorí patria do toho istého zoskupenia vo svojom domovskom členskom štáte a ktorí vykonávajú v hostiteľskom členskom štáte povolenie na základe profesijného titulu svojej domovskej krajiny, môžu vykonávať profesijnú činnosť v pobočke alebo agentúre svojho zoskupenia v hostiteľskom členskom štáte."

Takisto navrhované znenie bodu 4 úplne vylúči z poskytovania právnych služieb na našom území občanov WTO. Tam to vládny návrh zákona viaže na podmienku reciprocity, okolo ktorej boli veľké nezhody a kontroverzie, ale myslím si, že je to podmienka, ktorá je spravodlivá. Ak po nás nejaký štát chce, aby sme umožnili podnikanie ich advokátom, musí byť zároveň umožnené podnikanie našich advokátov v tom štáte, o ktorý ide. Podmienka reciprocity je podľa mňa podmienkou úplne elementárnej spravodlivosti.

K pánovi poslancovi Husárovi, musím sa vyjadriť k jeho pripomienkam, najmä čo sa týka ústavnosti. Ak by platil argument protiústavnosti návrhu zákona, tak by, len čo štát zákonom zriadi inštitúciu, konkrétnu komoru, nemohol by ju zákonodarca s výnimkou dobrovoľného rozpustenia nikdy zrušiť. Proste zákonodarca by nemohol zrušiť zákon, ak by sa nechcel dostať do sporu s ústavou. Čo je relatívne nová doktrína ústavného práva a myslím si, že nie je ani platná. Proste myslím si, že zákonodarca tak, ako zriadi komoru zákonom, môže zákon zrušiť. Je to jeho suverénne právo a nie je viazané na súhlas príslušnej komory. Čo sa týka otázok majetkového vyrovnania, my sme o tom dlho diskutovali aj s ústavnými právnikmi a prišlo sa k riešeniu, že návrh poskytuje dostatočnú legisvakančnú lehotu, keďže bol predložený ešte v prvom polroku tohto roku, aby komora komerčných právnikov naložila so svojím majetkom podľa svojej vôle, len v prípade, ak sa nič nestane, tak potom ten majetok bude majetkom novej advokátskej komory od 1. januára. Samozrejme v súčasnosti legisvakančná už je kratšia, lebo sa prerokovanie návrhu posunulo o niekoľko mesiacov, k tomu smeruje návrh pána poslanca Elsnera, posunúť účinnosť. Ale to je na diskusiu. Tam si myslím, že by sa vytvoril priestor práve aj na riešenie tejto situácie.

Čo sa týka § 14, dedenia, no tak tam majú dedičia, ktorí nie sú advokátmi, právo na vyrovnávací podiel. A myslím, že riešenie zvolené v návrhu zákona je riešenie, ktoré sleduje legitímny cieľ a tým legitímnym cieľom je, aby spoločníkmi, teda vlastníkmi v spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej právne služby boli len advokáti. To je len absolútne legitímny cieľ smerujúci k tomu, aby bola na adekvátnej odbornej úrovni poskytovaná právna pomoc. Nevidím tam žiaden rozpor s ústavou. Proces dedenia tak či tak upravuje zákon. Ak by sme prijali takúto argumentáciu, tak by napríklad aj inštitút vydedenia musel byť protiústavný. Čo tak celkom zjavne nie je.

Ja by som sa ešte vyjadril k tomu, aký je dôvod na zrušenie komory. Musím povedať, že to dôkazné bremeno je nastavené zle. Dôkazné bremeno by malo byť nastavené opačne. Ak komora alebo profesia chce byť zriadená zákonom, sankcionovaná právnym poriadkom štátu, tak je dôkazné bremeno na nej povedať, prečo to tak musí byť. A ja nevidím racionálny dôvod, jeden jediný racionálny dôvod odlišovania komerčných právnikov a advokátov. Je tam dôvod historický, pretože bývalí podnikoví právnici sa pretransformovali na komerčných právnikov, ale dnes už ten dôvod neexistuje. Ak sa tvrdí, že aj iné krajiny majú takéto rozdelenie, musím povedať, že ide o zavádzanie. Takéto rozdelenie má Poľská republika, bodka. V Británii je rozdelenie na soliciterov a barristerov, čo je rozdelenie úplne iné a ak to niekto chce porovnávať s advokátmi a komerčnými právnikmi, je to nezmysel. Ide o úplne iné delenie, ktoré vzniklo na základe toho, že len časť právnikov vystupuje v konaní pred súdmi, to sú barristeri.

K otázke vzniku konkurenčného prostredia. Ja som to v úvode povedal. Konkurenčné prostredie musí byť vo vnútri podnikania, nie v rámci dohľadu nad podnikaním, inak by sme museli prísť k záveru, že by sme mali zriadiť dva živnostenské úrady, alebo dva typy živnostenských úradov registrujúcich živnostníkov. Veď ten argument sa ďaleko nedostane, pretože podľa mojej mienky nie je vecný. A práve návrh zákona rozširuje konkurenciu vnútri podnikania. Tam nevidím žiaden problém.

Pozmeňujúci návrh pána poslanca Miššíka je podľa mňa veľmi dobrý, pretože odbúrava pripomienku, ktorá tu bola spomínaná, že komerční právnici nie sú odborníkmi na trestné právo a čo sa stane v prípade, ak budú ustanovení ex offo ako obhajcovia. Tak práve tento pozmeňujúci návrh to rieši. Rieši to tak, že advokátska komora bude pripravovať zoznam advokátov, ktorí pôsobia v oblasti trestného práva, ktorí súhlasia s tým, že budú ustanovovaní za obhajcov ex offo a tento zoznam bude distribuovaný na všetky súdy a z týchto zoznamov budú ustanovovaní obhajcovia ex offo. To je aj dnešná prax. Veď väčšina - aj v súčasnosti - advokátov trestné právo nevykonáva a nikto nemá záujem, aby bola právna pomoc obvinenému v trestnom konaní poskytovaná nekvalitne. Ale, samozrejme, to je aj jediný rozdiel. Jeden jediný, ktorý v právnom poriadku medzi advokátmi a komerčnými právnikmi je, že komerční právnici nezastupujú obvineného v trestnom konaní. Žiaden iný rozdiel v právnom poriadku nie je. A preto to odlíšenie stanovené v dvoch zákonov je iracionálne a opakujem, má len historickú príčinu.

Na záver sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrh pani poslankyne Laššákovej. Ak by ten pozmeňujúci návrh prešiel, tak vznikne aj legislatívne taká veľmi zaujímavá situácia, pretože potom, myslím, čl. 76 bude znieť: "Slovenská advokátska komora je právnym nástupcom doterajšej Slovenskej advokátskej komory." Čiže zrušíme komoru, ktorú tým istým zákonom znovu zriadime. To je, musím povedať, legislatívne ťažko akceptovateľné a preto z dôvodov uvedených v tomto mojom vystúpení nesúhlasím s navrhovaným pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.