Pátek 24. října 2003

Návrh zákona sme schválili.

Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi a poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona o dani z príjmov,

ktorý prerokúvame ako tlač 368. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 368a.

Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi ministrovi, pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.

V. Ďaďo, poslanec: Kolegyne a kolegovia, teraz v zmysle rokovacieho poriadku v mene štyroch poslaneckých klubov KSS, Smeru, HZDS a Klubu nezávislých poslancov predkladám procedurálny návrh, aby na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal minister školstva Slovenskej republiky informáciu o riešení porušovania zákonov Slovenskej republiky a Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti so spoplatnením externého štúdia a prijatých opatreniach na vysokých školách, o prijatých opatreniach voči fakultám, ktoré tento zákon obchádzajú prostredníctvom rôznych agentúr, respektíve nadácií.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Hlasujeme, páni poslanci. Prosím? (Reakcie z pléna, potlesk.) Páni poslanci, je tu reklamácia na zlyhanie hlasovacieho zariadenia. Budeme opakovať hlasovanie. Pani poslankyňa Beňová počas hlasovania reklamovala. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 127 poslancov (potlesk), za 112, proti 5, zdržalo sa 5, nehlasovalo 5.

Návrh sme schválili.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh zákona o dani z príjmov v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády a na koncepciu daňovej reformy. V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zavedenie takzvanej rovnej dane.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci! Pán minister, chvíľku, nech sa rokovacia sála upokojí. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán minister predkladá veľmi dôležitý návrh zákona. Venujme mu náležitú pozornosť.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zavedenie takzvanej rovnej dane, t. j. zdaňovanie všetkých druhov príjmov a ziskov právnických a fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 percent a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Tento nový spôsob zdaňovania prinesie podstatné zjednodušenie systému zdaňovania fyzických a právnických osôb a jeho zosúladenie so smernicami Európskej únie pre oblasť daní z príjmov s prihliadnutím na výsledky rokovania o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii.

S cieľom uplatnenia jednotného systému zdaňovania sa navrhovaným zákonom zrušuje osobitný spôsob zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktorým bola paušálna daň. Zníženie administratívnej náročnosti podnikania v dostatočnej miere spĺňa navrhovaný spôsob uplatňovania výdavkov percentom príjmu, pri ktorom si podnikateľ môže uplatniť aj platby uskutočnené do poistných fondov.

Navrhuje sa zníženie počtu odpočítateľných položiek od základu dane z príjmov fyzických osôb, pričom sa zostávajúce nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku zvyšujú na 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Týmto spôsobom bude zabezpečená aj valorizácia tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa navrhuje nahradiť daňovým bonusom, ktorý sa bude daňovníkovi poskytovať formou zníženia dane alebo priamou platbou v sume 4 800 korún ročne na každé vyživované dieťa.

Ku komplexnej úprave zdanenia príjmov prispeje aj prevzatie časti ustanovení týkajúcich sa dĺžky zdaňovacích období a lehôt na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov doteraz uvedených v zákone o správe daní a poplatkov priamo do ustanovení zákona o dani z príjmov.

Závažná zmena, ktorá sa týka zrušenia možnosti tvorby rezerv na opravy hmotného majetku, je v návrhu zákona riešená tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy, teda v roku 2004, ale je ponechaný priestor na zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne do roku 2008.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s prerokovaním vládneho návrhu zákona o dani z príjmov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý máme pod tlačou 368, bol pridelený Národnou radou svojím uznesením č. 429 z 9. septembra 2003 Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu zaujali výbory nasledovné stanoviská.

Všetky výbory odporúčajú pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktorých celkový počet je 59 a sú súčasťou spoločnej správy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dani z príjmov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 217 zo 14. októbra 2003, v ktorom má výbor určil za spoločného spravodajcu a takisto ma poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona o dani z príjmov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal spolu šesť písomných prihlášok do rozpravy. Za poslanecké kluby vystúpia páni poslanci Ďaďo, Mikuš, Kozlík a pán poslanec Šulaj. Okrem nich sú do rozpravy prihlásení páni poslanci Maxon a Ondriaš.

Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Po prvé, chcem skonštatovať, že je na škodu veci, že pri takom závažnom návrhu zákona, ako je daň z príjmov, rokujeme v takejto atmosfére, kde mi skutočne nejde teraz o moje vypočutie, ale o celú závažnosť reformy a rôznych názorov na ňu. Situácia by si vyžadovala, aby sme ako poslanci boli tu rozhodne vo väčšom počte. Začnem však tým, čo som chcel povedať sám v úvode v predpoklade s tým, že bude väčší záujem v tejto sále o vypočutie rôznych názorov na daňovú reformu.

Je mi pochopiteľné aj ako občanovi, aj ako poslancovi, že zmena ekonomických podmienok, teda prechod z plánovitého riadenia na trhové hospodárstvo si tak ako každá iná spoločenská zmena vyžaduje aj zmeny v daňovej sústave a že sú to zmeny, ktoré sa vyžadujú ukončiť vcelku. Podstatnou črtou však pri sociálnom chápaní musí byť skutočnosť, aký dopad budú mať tieto pripravované zmeny na celú štruktúru obyvateľstva, teda zamestnávateľov a pochopiteľne aj zamestnancov a aj jednotlivé organizácie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.

Nespravodlivý charakter daní, a tu by sme mohli polemizovať, či vôbec nejaký spravodlivý existuje, ale ak hovorím o tom, že nespravodlivý, spolu s nesprávnou či oneskorenou legislatívou skomplikuje život nie jednému zamestnancovi a nie jednému zamestnávateľovi.

Z tohto pohľadu sa teda dá povedať, že v spoločnosti bola všeobecná objednávka na zmenu a z praxe konštatujem, že to bol oneskorený legislatívny proces, ktorý spôsobil za obdobie trhového mechanizmu nie jednému podnikateľovi problémy spočívajúce v krachu a nie jednému zamestnancovi životné problémy, ktoré sa odzrkadlili v nezamestnanosti.

Prax však dokazuje, že daňový poplatník hľadal, bude hľadať, a to bude navždy, spôsoby, ako sa čo najvýhodnejšie vyhnúť povinnostiam pri problematických, respektíve nedokonalých daňových zákonoch.

Koncepcia daňovej reformy je založená na prechode z priamych na nepriame dane, čo bude mať, samozrejme, prostredníctvom spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty negatívny dopad na drvivú väčšinu obyvateľstva. Považujem za chybu, ak daňová reforma kopíruje potreby štátneho rozpočtu. Považujem to za chybu preto, že potom zohráva podstatnú úlohu príjmová časť, a nie pragmatizmus a sociálna stránka, na ktorú sa musí ako na prvoradú myslieť, ak je ten politik, ktorý si uvedomuje, že ten občan, voči ktorému pripravuje zákon, mu dal dôveru, aby ho zastupoval, respektíve aby riešil tieto problémy.

Tento problém sme už v samotnej Národnej rade pocítili pri spotrebnej dani z piva, kde sa naše názory rozchádzali, a nakoniec došlo aj k určitým úpravám, čo teda kvitujem.

Disciplína a nekompromisný postoj sú, samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou riadenia. Ale dogmatizmus, to je choroba s dôsledkom smrti pre celé národné hospodárstvo. Práve pre túto skutočnosť si dovolím vytiahnuť z daňovej reformy dva protiklady. Jeden v nej konštatuje: "Výnimku a oslobodenia je potrebné v maximálnej miere obmedziť." Súhlasím. Druhý: "Rovná daň bude 19 percent." Nesúhlasím, lebo to už je dogmatizmus. Tam už nejde o to, či výnimky budú alebo nebudú. Čiže ak by sme ich chceli riešiť, tak sa musíme držať toho prvého, že výnimky a obmedzenia majú byť, aj keď v určitej malej alebo v miere prijateľnej danému stavu.

Chcem teda položiť strategickú otázku. Nepôjdeme rovnou daňou k nerovným nerovnostiam? Ak som túto otázku položil pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky, moje presvedčenie je áno. Pôjdeme, a to ma vedie k rozhodnutiu nepodporiť predložený návrh zákona.

Aby som však bol konkrétny a uvediem, s čím napríklad nemôžem súhlasiť.

Po prvé. Postavenie telovýchovy a športu je v našej vlasti veľmi zložité. Sami to poznáte. Športové zariadenia si vyžadujú opravy a rekonštrukcie, na ktoré športové kluby nemajú prostriedky. Mnohé telovýchovné jednoty sú na pokraji ukončenia svojej činnosti a tie, čo živoria, očakávajú v nasledujúcom roku nárast cien energie, vodného, stočného i nárast cien vybavenia športovcov. To všetko im zapríčiníme rovnou daňou 19 percent.

Masová a rekreačná telovýchova doslova krváca a pripravovaný zákon o dani z príjmov bude mať negatívny dopad na činnosť športových organizácií, pretože nepripúšťa zníženie základu dane právnických a fyzických osôb poskytujúcich dar, dochádza k zrušeniu oslobodenia príjmov do 300-tisíc korún, zamestnávateľ, teda telovýchovné jednoty na kratší čas zamestnania po pracovnom čase zamestnancov budú musieť platiť odvody, tak ako ich platia aj ostatní zamestnanci. Zvýšenie DPH o 5 percent v týchto zariadeniach, ktoré sa týka prevažnej väčšiny všetkých tovarov a služieb, bude mať skutočne negatívny dopad na činnosť, rozvoj telovýchovy a športu.

Po druhé. Postavenie zdravotne postihnutých občanov a podnikateľov zamestnávajúcich zdravotne postihnutých občanov nie je podľa mňa celkom v súlade s tým, aký by mal byť záujem Slovenskej republiky, teda štátu o to, aby boli zdravotne postihnutí občania zamestnaní tak, aby i podnikatelia mali záujem o ich zamestnanie. Podnikatelia totižto...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, kde sa balíte?

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Ďaďo, poslanec: ... a to poznám veľmi dobre, majú povinnosť zamestnať zdravotne postihnutých občanov. To je jedna stránka, čiže musia ich zamestnať alebo mali by ich zamestnať. Vzhľadom na spoločensky sťažené podmienky je však problém nájsť si prácu u týchto občanov, a preto je toto opatrenie, ktoré dáva povinnosť zamestnať, humánne a vždy u mňa ako u ľavicového politika nájde plnú podporu.

Ak však beriem do úvahy druhú stránku, teda zamestnávateľa, nie zamestnanca, ale zamestnávateľa, musím konštatovať, že práve tu sa neprejavuje návrh dane z príjmov ako ústretový voči podnikateľom, ktorí zamestnávajú zdravotne postihnutých občanov. Je tu, samozrejme, medzi týmto vzťahom určitá dialektika toho, že invalidi alebo čiastoční invalidi môžu či nemôžu vykonávať určité druhy práce, a ak ich môžu, tak ich vykonávajú za sťažených podmienok a zamestnávateľ im musí deficit alebo pracovné miesto z niečoho vytvoriť a nemá z toho žiadnu výhodu.

Nikdy teda nemôžem a nebudem súhlasiť s tým, aby bola zdravotne postihnutým občanom odňatá zľava na dani z príjmu. Tieto veci sú podľa môjho názoru tým dôvodom, a rozhodujúcim, pre ktorý nepodporím štátny rozpočet, teda daň z príjmu.

Tak ako je žalostný stav v telovýchove, tak je žalostný podobne aj v oblasti kultúry. Knihy, učebnice, časopisy patria do štruktúry zrkadla vyspelosti národa. Z pätnástich krajín Európskej únie má štrnásť zvýhodnenú daň a niektoré nulovú daň. Návrh rovnej dane môže mať vážny dopad na detskú, mládežnícku tlač, a preto žiadam, aby navrhovateľ zvážil výnimky na kultúrne tovary a služby.

Po štvrté. Dávam otázku, čo prinesie rovná daň pre agropotravinárstvo, služby či stavebníctvo, odvetvia, ktoré potrebujeme pre naše hospodárstvo. Pri širšej úvahe mi z toho vyplýva skutočnosť, že nie rast týchto odvetví, ale prinesie to skôr stagnáciu, respektíve rast nezamestnanosti.

Rozhodnutie vlády v daňovej reforme výrazne prehĺbi proces sociálnej diferenciácie. Tá sa tak dostane do ešte väčšieho protikladu s proklamovaným európskym sociálnym modelom dávajúcim prioritu na hospodársky rast, zamestnanosť, ale aj sociálnu stránku prejavujúcu sa ako spolupatričnosť voči občanovi.

Predložený návrh má dopad na nárast zaťaženia prevažnej väčšiny obyvateľstva. Ľudia platia už teraz obrovskú daň, a to v podobe poplatkov za zdravotníctvo, školstvo, dopravu a nedávno schválených nízkych dávok pri práceneschopnosti či znížených sociálnych dávok. Je tu predpoklad, že tieto reformy budú mať za následok spomalenie hospodárskeho rastu, zvýšenie nezamestnanosti a zhoršenie deficitu štátneho rozpočtu. Vidieť spásu v zahraničných investíciách je idealistické, pretože tie môžu mať vplyv na rast HDP, ale nebudú mať dosah riešiť dopady daňovej politiky.

Ak som vyslovil nespokojnosť s riešením zdravotne postihnutých ľudí, tak by sa patrilo, samozrejme, z mojej strany podať procedurálny návrh. Ale preto, že tieto návrhy sú návrhmi i môjho kolegu zo Smeru, pána poslanca Šulaja, preto ich budem plne podporovať a ďalšie procedurálne návrhy nebudem dávať, pretože ich pokladám za zbytočné.

Po mojom vystúpení príde však na rad poznámka. Isteže, tá je ošúchaná. Kritizovať sa dá ľahko, ale povedzte, odkiaľ zoberieme peniaze. Tak sa to hovorí vždy, tak sme to hovorili my do roku 1989, tak sa to hovorí i teraz. Ale odpoveď je na to úplne jednoduchá. Na to je tu každá vláda. Na to je tu vláda Slovenskej republiky, aby zabezpečila hospodársky rast, aby zabezpečila príjmy do štátneho rozpočtu takým spôsobom, aby nemuseli mať dopad na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva.

Ak počítame, že nárastom daní sa dá dosiahnuť všetko, tak ja konštatujem v závere poslednú vetu. Táto cesta vedie, páni, len do pekla. A tak sa tam môžete ľahko dostať a my ako opozícia vám na tej ceste želáme príjemnú cestu a úspech. Dovidenia. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Druhý v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mikuš za poslanecký klub SDKÚ.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý má nahradiť súčasný zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je jedným z kľúčových predpisov daňovej reformy v Slovenskej republike. Vychádza z koncepcie daňovej reformy, ktorú schválila vláda 5. júna tohto roku. Koncepcia vychádza z určitých princípov, ktoré sú zakomponované vo všetkých zákonoch, ktoré sa týkajú daňovej reformy, respektíve daňovej sústavy.

Nový daňový systém sleduje hlavne fiškálne ciele, teda tvorbu daňových príjmov, sociálnu oblasť, kultúru, šport, o ktorom hovoril môj predchodca. To znamená, nový daňový systém má jednu charakteristiku, ktorou je účelovosť.

Nový daňový systém sa neriadi zaužívanými modelmi vyspelých, ťažko reformovateľných krajín aj západnej Európy, je viac podobný systému dynamicky sa rozvíjajúcich krajín, ktoré zavádzajú rovnú daň, napríklad Írsko alebo Estónsko. Napriek tejto originálnosti však rešpektuje princípy platné v Európskej únii a je s nimi plne kompatibilný. Svoju principiálnosť vyjadruje zdaňovaním iba zisku, majetku a spotreby a spravodlivosť tým, že všetky druhy príjmov sa majú zdaňovať rovnako. Výnimky sú znížené na minimum, daňové odvody sa dajú jednoducho dopredu vypočítať, čo je podstatne jednoduchšie aj pre následné daňové kontroly.

A poslednú, ktorú chcem vytiahnuť, je jednoznačnosť, že cieľom tejto daňovej reformy, ktorej súčasťou je aj daň z príjmu, je odstrániť nejednoznačnosť pri výklade daňových predpisov, ktorá sa spája so subjektívnym vykladaním nejednoznačných alebo odporujúcich si ustanovení.

Hlavným zámerom reformy je teda vytvoriť jednoduchý, spravodlivý a jednoznačný daňový systém, ktorý bude viesť k skvalitneniu podnikateľského prostredia a k zatraktívneniu teritória Slovenskej republiky pre investorov.

Spolu s novým zákonom o dani z príjmov sa menia aj ďalšie predpisy, respektíve sa už zmenili. Tieto všetky zákony však musia navzájom ladiť. Nemožno zabudnúť na skutočnosť, že popri daňovej reforme súbežne bežia reformy verejných financií, dôchodkového systému, sociálneho zabezpečenia, verejnej správy a zdravotníctva. Prelínanie zásadných zmien vo viacerých oblastiach vyvoláva veľké nároky na koordináciu a optimalizovanie postupnosti časových krokov. To sa napokon prejavuje aj v predloženom novom zákone o dani z príjmov.

Predložený vládny návrh zákona o dani z príjmov v porovnaní so súčasným stavom prináša viacero zásadných zmien. Na rozdiel od súčasného zákona o daniach z príjmov z roku 1999, ktorý prešiel mnohými úpravami, sa rozsah nového zákona o dani z príjmov znižuje na 60 percent. To samo osebe dokazuje, že predkladateľovi ide o zjednodušenie, sprehľadnenie a stabilizovanie predpisu upravujúceho zdaňovanie príjmov.

Veľkým krokom vpred je minimalizovanie výnimiek na najnižšiu možnú mieru. To okrem spomenutého sprehľadnenia zákona spôsobí odbúranie zvýhodnenia niektorých príjmov, a teda aj zvýhodnenia vlastníkov týchto príjmov. Medzi odstránené výnimky patrí daňové zvýhodňovanie zahraničných investorov, čo bude znamenať vytvorenie rovnakých podmienok pre domácich i zahraničných podnikateľov. V súčasnosti je bežné, že príjmy sa zdaňujú viackrát. Príkladom je zdaňovanie dividend. Hoci dividendy sú podielmi na zdanenom zisku, zákon ich pri vyplácaní zdaňuje znovu.

Dnes sa na rôzne príjmy uplatňujú rôzne daňové sadzby. Fyzické osoby sú zdaňované v pásme 10 až 38 percent. Právnické osoby platia v závislosti od druhu príjmu dane v rozsahu 5 až 25 percent, pričom rozhodujúcu úlohu hrá 25-percentná sadzba. Nový zákon stanovuje, že každý príjem sa zdaňuje iba raz, a to jedinou sadzbou.

Používanie zrážkovej dane sa obmedzuje, pričom sadzba má byť rovnaká ako v prípade zdaňovania iných príjmov. Sadzba dane z príjmov bola stanovená jednotne na 19 percent. Až na malé výnimky to bude znamenať, že daňové zaťaženie právnických a fyzických osôb poklesne, čo sa prejaví na ochote dosahovať vyššie zisky, priznávať ich a platiť z nich štátu dane. Nízka daňová sadzba bude zároveň motiváciou pre zahraničných investorov podnikať na Slovensku, čo potvrdzujú mnohé predbežné vyjadrenia už v súčasnosti.

Výhodou nového systému s rovnou daňou bude okrem iného aj to, že v prípade priaznivého vývoja verejných financií bude možné jednoduchou zmenou sadzbu upraviť smerom nadol. Sľubný hospodársky rast na Slovensku podporovaný zvyšujúcimi sa zahraničnými investíciami dáva predpoklady, že v budúcnosti možno naozaj očakávať ďalšie zníženie dane z príjmov, prípadne redukciu iných daní.

Do kategórie odstránenia pálčivých problémov možno zaradiť odpočítavanie dane straty počas piatich zdaňovacích období, ktoré zároveň nie je podmienené investovaním do hmotného investičného majetku. Namiesto dnešných piatich skupín sa vytvárajú štyri odpisové skupiny s lehotami odpisovania 4, 6, 12 a 20 rokov a stanovuje sa rovnomerné odpisovanie.

Závažná zmena sa týka zrušenia možnosti tvorby rezervy na opravy hmotného majetku. V návrhu zákona sa to rieši tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy, ale aby sa ponechal priestor na zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne nasledujúcich rokov.

V zákone sa rieši mnohoročný problém účinného zdaňovania štátnych dlhopisov. Problém obchádzania zákona, pri ktorom štát ročne prichádzal o niekoľko miliárd, by mohol byť v novom predpise konečne vyriešený.

Jedinou kategóriou daňovníkov, na ktorú bude mať nový zákon iný meter, to trošku tak narážam tiež na svojho predrečníka, budú najnižšie, paradoxne najnižšie príjmové skupiny. Nezdaniteľné položky sa zvyšujú zo súčasnej pevnej sumy takmer 39-tisíc korún na 19,2-násobok životného minima, čo dnes predstavuje vyše 80-tisíc korún. To znamená, že jediný živiteľ rodiny pri mesačnej mzde na úrovni slovenského priemeru nebude platiť žiadne dane. Umožnia mu to veľkorysejšie sumy odpočítateľných položiek.

Pozitívom pre nízke príjmové skupiny je, že rastom životného minima sa bude zvyšovať aj výška nezdaneného príjmu. Zvýhodnenie pracujúcich rodičov s deťmi sa bude po novom riešiť daňovými bonusmi. Pri splnení stanovených podmienok si bude môcť daňovník odpočítať z vypočítanej dane na každé vyživované dieťa 4-tisíc korún.

Z predloženého vládneho návrhu zákona sa dá vymenovať mnoho ďalších pozitívnych zmien, ale nie je cieľom ich všetky pomenovať. Popri nižšom zdaňovaní a zlepšení podmienok na podnikanie si však treba všímať aj dopady na hospodárenie štátu. Skúsenosti viacerých krajín, ktoré sa rozhodli pre nízku rovnú daň, jednoznačne potvrdili, že napriek poklesu sadzieb sa príjmy štátu z daní neznížili. Príčin je viac. Medzi dve najdôležitejšie patrí rozvoj podnikateľských aktivít a zvýšenie ochoty priznávať zisk. Prieskumy dokazujú, že pri sadzbách klesajúcich pod 20 percent sa nástroje daňovej optimalizácie stávajú menej zaujímavé. Výhodnejšie je priznať reálny zisk a splniť si daňovú povinnosť.

Ministerstvo financií pri zostavovaní zákona venovalo vysokú pozornosť dopadom na štátny rozpočet a verejné financie. Pri všeobecnom znížení dane z príjmov na jednotnú úroveň 19 percent sa ráta s výpadkom príjmu štátneho rozpočtu vo výške viac ako 20 miliárd korún. Túto stratu majú vyrovnať iné dane, najmä daň z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Prístup ministerstva je opatrný, pretože zámerom je znižovanie deficitu verejných financií a splnenie podmienok na uplatnenie eura v Slovenskej republike.

Ostáva veriť, že na Slovensku sa potvrdia skúseností z iných krajín s rovnou daňou a že výpadok z príjmov štátneho rozpočtu bude nižší. Ak sa takýto vývoj potvrdí, Slovensko by v budúcnosti malo ísť cestou znižovania sadzieb priamych i nepriamych daní.

Predložený vládny návrh zákona prešiel v doterajšom legislatívnom procese na pôde Národnej rady niektorými zmenami. Napriek tomu, že návrhov na zmeny je niekoľko desiatok, princípy, na ktorých bol zákon postavený, sa rešpektujú. Drvivá časť ustanovení ostáva zachovaná. Na podstatu zákona sa nesiaha. Veľká časť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je legislatívnotechnického zamerania alebo zosúlaďuje predložený zákon s inými predpismi.

Medzi najdôležitejšie návrhy meniace predložený vládny návrh zákona patria: úprava smerujúca k zníženiu počtu daňovníkov s nízkymi príjmami, ktorí budú povinní podávať daňové priznanie, hranica minimálneho príjmu sa posúva z 10-tisíc na päťnásobok životného minima, čo je v súčasnosti 21-tisíc Sk.

Úpravy zamerané na zdaňovanie subjektov obchodujúcich s cennými papiermi, napríklad odstránenie viacnásobného zdaňovania pri podielových fondoch a tak ďalej. Úpravy zamerané na zjednodušenie lízingu, úprava na zníženie dane do dvoch percent pre fyzické a právnické osoby, ktoré poskytnú dary vymedzené v okruhu právnických osôb. Úprava ponechávajúca zvýhodnenie doplnkového dôchodkového poistenia aj na rok 2004, pretože napriek ohlásenej zmene ešte nie je definitívne známy predpis upravujúci tretí pilier dôchodkovej schémy.

Vážené kolegyne, kolegovia, predložený vládny návrh zákona o dani z príjmov napĺňa zámery programového vyhlásenia vlády a je v súlade s koncepciou daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006. Prijatím zákona sa na Slovensku vytvoria kvalitnejšie podmienky na podnikanie, čo sa prejaví všeobecným poklesom miery zdaňovania, zvýšenou ekonomickou aktivitou, prílevom zahraničných investícií, poklesom nezamestnanosti a rastom životnej úrovne obyvateľstva. Preto Klub SDKÚ v Národnej rade návrh zákona o dani z príjmov podporí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší, pardon, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajca výboru chcem podať niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktorými ma poveril výbor vzhľadom na to, že v druhom čítaní neboli presne legislatívne zadefinované, a ak si všimnete, tak všetky kluby v Národnej rade a členovia výboru tieto pozmeňujúce návrhy podporili. V § 6 ods. 10 sa slová "s výnimkou podľa § 10 ods. 2" nahrádzajú slovami "okrem daňovníka, ktorý má príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu len z vykonávania remeselných činností podľa osobitného predpisu, ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 percent z týchto príjmov".

V § 13 sa ods. 1 doplňuje o nové písm. e), ktorý znie: "Daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300-tisíc Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a príjmov § 43 a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona na predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300-tisíc Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahrnuté do základu dane priradené k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahrnutých do základu dane." Ide o zmenu v návrhu v tom zmysle, že zostane súčasný stav odpočítania, respektíve oslobodenia od dane neziskovým organizáciám do výšky 300-tisíc korún.

Pozmeňujúci návrh tri. V § 17 sa dopĺňa odsekom 25, ktorý znie: "Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovanom období, v ktorom dôjde k vzniku nákladu, na ktorý bola rezerva tvorená, ak tento náklad je súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19."

Štvrtý pozmeňujúci návrh. § 34 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: "Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, neplatí preddavky na daň, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 percent z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 percent a menej, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške."

Piaty pozmeňujúci návrh. V § 52 sa v odseku 4 slová "do 31. decembra 2003" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2006".

A šiesty pozmeňujúci návrh. V § 52 odsek 9 v prvej vete sa slová "počnúc zdaňovacím obdobím v roku 2004" nahrádzajú slovami "počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona".

A dovolím si predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh spolu s kolegom Burianom a s kolegom Farkasom. V § 21 ods. 2 sa vypúšťa písm. i), doterajšie písm. j) a k) sa označujú ako i) a j).

Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Do rozpravy je ďalej prihlásený za poslanecký klub HZDS-ĽS pán poslanec Kozlík.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikuša pán poslanec Husár. Nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, uviedli ste veľmi správne, že ide o kľúčový zákon celej daňovej reformy. Je preto nesmierne trápne, v akom prostredí a podmienkach sa tento zákon v druhom čítaní v tomto parlamente prerokúva. Je tu zhruba 20 - 25 poslancov a z tohto počtu má, žiaľ, vládna väčšina menšinu.

Nechápem, nechápem zo strany nikoho, ani kolegov, ale ani vedenia, že v takejto situácii môžeme takýto zákon prerokúvať. Veď stanoviská, pripomienky z rozpravy sú veľmi dôležité za prípadnú podporu či pozmeňujúcich návrhov, či samotného zákona alebo naopak.

Chcem však, pán kolega, zareagovať aj na vašu koniec koncov správnu tézu, že problémy, ktoré spomínal váš predrečník, by mali riešiť iné politiky. Len zároveň chcem položiť otázku, sú tieto politiky už dnes sformované? Sme schopní ich už aktívne v tých oblastiach, v ktorých sú nevyhnutné, uplatňovať? Alebo sa budeme do ich vytvorenia iba bezmocne prizerať, ako sa možno pod dôsledkom toho, čo dnes pri presadení zásadnej reformy chceme uplatniť, budú sa tieto oblasti topiť v problémoch a dôjde k postupnej likvidácii mnohých týchto spoločensky významných aktivít a činností? Domnievam sa, že v tomto smere by bolo žiaduce...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán kolega, mňa tiež mrzí, že poslanci nie sú v rokovacej sále, ale neviem ovplyvniť žiadnym spôsobom ich prítomnosť v rokovacej sále. Ak sú mimo rokovacej sály, čo predpokladám, že je tak, nech sa dostavia.

Pán poslanec Kozlík, vítam pána podpredsedu.

S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja začnem tou faktickou poznámkou kolegu Husára, že pri prerokúvaní zákonov v pléne majú sedieť vždy odborníci. Ja verím, že všetci, čo tu ste, odborne rozumiete prerokúvanému problému. Tak je to aj vo všetkých európskych parlamentoch. Nesedí tam nikdy plný počet poslancov. Mal som to možnosť vidieť v britskom parlamente, sedelo tam päť poslancov vládnej strany, päť poslancov opozície. Takže ja by som nedramatizoval túto situáciu. Možno na vysvetlenie aj pre novinárov, že iná vec je hlasovanie, iná vec je prerokúvanie odbornej problematiky. Takže, a dokonca možno ani novinári tu nie sú, ale ja verím, že možnože je nejaký prenos, ale kamery nevidím, takže ani priamy prenos nie je.

Dovoľte ísť in medias res k prerokúvanému návrhu zákona o dani z príjmov. Skutočne platí, že tento návrh zákona je vari najdôležitejším návrhom, hospodárskym aktom popri návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, ktorý táto ctená snemovňa prerokúva.

Prijatie tohto zákona zásadne ovplyvní sociálno-ekonomický priestor nášho štátu a bude mať, samozrejme, významné rozpočtové dôsledky. Preto mi dovoľte uviesť niektoré fakty, ktoré charakterizujú prostredie, do ktorého navrhovaný systém priamych daní bude vstupovať. To znamená, aby som charakterizoval rámcový vývoj slovenskej ekonomiky sociálneho prostredia v roku 2003.

Podľa predbežných štatistických údajov v prvom polroku vzrástol hrubý domáci produkt v medziročnom porovnaní o 3,9 percenta v stálych cenách, čím sa dosiahol rovnaký reálny rast ekonomiky ako v prvom polroku 2002. Jeho miera je však citeľne nižšia než v druhom polroku 2002, keď miera ekonomického rastu bola 4,8 percenta, a treba povedať, že vo štvrtom kvartáli 2002 dokonca ekonomický rast bol vyše 5 percent.

Ak v prvom štvrťroku 2003 ekonomický rast bol 4,1 percenta hrubého domáceho produktu v stálych cenách, v druhom kvartáli sa jeho dynamika zmiernila na 3,8 percenta. To naznačuje, že sa prekonal kulminačný bod ekonomického rastu, a teda odhady 4-percentného ekonomického rastu pre rok 2003 nebudú reálne a že v tomto zmysle sa dopúšťajú podľa mňa omylu ako i príslušné inštitúcie nášho štátu či ministerstvo financií, Národná banka, tak aj Misia Medzinárodného menového fondu.

Tým chcem ale naznačiť, že dochádza k prelomeniu určitých rastových faktorov, predovšetkým vývoja zahraničného obchodu, kde sa ku koncu roka vyčerpá rastový potenciál automobilky Volkswagen, ktorá predstavuje 60 percent rastu zahraničného obchodu alebo exportu za Slovensko, a podobne sa dá očakávať, že ďalšie rastové faktory, ako je konečná spotreba obyvateľstva, investície budú buď stagnovať, alebo dokonca budú klesať.

Čo sa týka ďalších faktorov, hrubá tvorba kapitálu poklesla medziročne v prvom štvrťroku o 1,4 percenta, v druhom štvrťroku o 1,2 percenta. Toto má už vážny vzťah k navrhovanému zákonu o dani z príjmov, pretože sa ukazuje pri posudzovaní vývoja fixného kapitálu po roku 2000, že dochádza buď k stagnácii, alebo po roku 2001 k poklesu fixných investícií, čo naznačuje, že napriek tomu, že v uplynulých rokoch po roku 1999 došlo k významnému zníženiu sadzieb priamych daní, daní z príjmov právnických osôb zo 40 na 25 percent, že to neznamenalo zvýšenie investícií na Slovensku, to znamená, že sa nenapĺňa jeden zo základných predpokladov konštrukcie zákona o dani z príjmov, ako ju tu teraz máme, kde sa predpokladá, že keď sa zníži sadzba dane z príjmov právnických osôb, teraz dávam trošku vedľa fyzické osoby, z 25 na 19 percent, že to automaticky vyvolá zvýšené investície.

Nesporne prostredie na investovanie sa zlepší, ale výroky mladých bankových analytikov, že to automaticky vedie k rastu investícií, popiera analýza rastových faktorov slovenskej ekonomiky, keď sa ukazuje, že napriek obrovskému, enormnému zníženiu priamych daní alebo daní z príjmov právnických osôb nedošlo k obratu v oblasti fixných investícií v stálych cenách. To je vážne memento aj pre navrhovateľa zákona a pre slovenskú vládu.

Čo sa týka spotreby obyvateľstva, tá stagnovala, jej rast bol veľmi minimálny v prvom polroku 2003 a v druhom polroku všeobecne možno očakávať pokles konečnej spotreby. Opäť vážny signál pre tento zákon, pretože dôsledky, výpadky príjmov, ktoré tu spomínal aj kolega predrečník, majú byť kryté výpadky príjmov z priamych daní v štátnom rozpočte práve príjmami viazanými na konečnú spotrebu, čo je daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane.

Čo sa týka ďalších faktorov vývoja slovenskej ekonomiky, treba povedať, že údaj určitého spomaľovania ekonomického potenciálu alebo ekonomického rastu naznačuje aj vývoj priemyselnej produkcie za august 2003, keď pri doterajších tempách rastu meraného indexom priemyselnej produkcie kdesi na úrovni 6 až 8 percent, vykázal len 2-percentný rast priemyselnej produkcie. Nechcem preceňovať tento index, lebo august je dovolenkové obdobie, mohli tam byť nejaké posuny v odstávkach výroby, ale nesporne pri takto vážnom zákone a možných dôsledkov jeho uplatnenia sa treba zapodievať aj takýmito faktormi a vláda by ich mala mať skutočne precízne analyzované.

Čo sa týka ďalších faktorov sociálno-ekonomického prostredia, treba povedať, že reálna mzda v prvom polroku poklesla medziročne o 1,4 percenta, pričom v minulom roku zaznamenala 5,5-percentný rast. To znamená, že vývoj, negatívny vývoj reálnych miezd ovplyvňuje spotrebu, tým dopadá aj na kompenzačné položky dane z pridanej hodnoty spotrebných daní v rámci spotreby a jednoducho sa bude odrážať v reálnosti konštrukcie príjmov štátneho rozpočtu.

Treba rátať, že v druhom polroku ďalej bude reálna mzda klesať, teda bude klesať aj konečná spotreba obyvateľstva opäť s dopadom na vývoj príjmov dane z pridanej hodnoty a vývoj spotrebných daní, čo ale bude kompenzované čiastočne zvýšením, ktoré bolo schválené od 1. augusta.

Čo sa týka tendencie počtu pracujúcich, treba povedať, že tu existuje skrytý vnútorný paradox. Rast zamestnanosti v porovnaní s prvým polrokom predošlého roka bol o 1,9 percenta, čo je pozitívne, ale na druhej strane priemerná miera nezamestnanosti klesla v sledovanom období o 17,7 percenta. Ukazuje sa tu významná disproporcia a naznačuje, že mieru nezamestnanosti neznižuje prírastok pracovných miest ako rozhodujúci faktor alebo skôr tu pôsobí novela zákona o zamestnanosti, ktorá pre nezamestnaných zaviedla povinnosť hlásiť sa na úradoch práce každých 14 dní.

Tento vývoj zamestnanosti je možné dokumentovať aj štruktúrou rastu zamestnanosti, ktorá bola v najväčšom rozsahu ovplyvnená zvýšením v neproduktívnych odvetviach, v zdravotníctve a sociálnej pomoci o vyše 8 percent, vo verejnej správe, obrane o vyše 6 percent a z produktívnych odvetví len v stavebníctve, ktoré nie je svojím podielom také významné ako iné odvetvia, o 9 percent. Vo všetkých ostatných sektoroch národného hospodárstva došlo k poklesu zamestnanosti v prvom polroku vrátane priemyslu.

Takže opäť jeden varovný signál pre vládu, ako sa môže ekonomika ďalej uberať, že nie je možné zjednodušene sa tešiť z toho, že klesá miera nezamestnanosti, aj keď treba oceniť, a určite je dobré, pokiaľ sú tu tvrdšie nástroje v oblasti nezamestnanosti, ale proti tomu nestojí adekvátny priestor v oblasti tvorby nových pracovných miest. A to súvisí s tými investíciami, ktoré som spomenul, že zníženie daní z príjmov právnických osôb nevyvolalo nové investície, teda významné prírastky investícií a ani významné prírastky zamestnanosti.

Dovoľte mi pár poznámok k finančnému hospodáreniu, ktoré takisto treba pri spúšťaní takto vážneho zákona analyzovať. Finančné hospodárenie vyzerá tak, že v prvom polroku 2003 vytvorili korporácie nefinančného a finančného sektora podľa predbežných výsledkov spolu zisk 91 miliárd korún, čo je medziročne viac o 15 percent, a treba povedať, že tento hospodársky výsledok bol ovplyvnený viac ako 34 percentami, medziročným 34-percentným rastom zisku nefinančných korporácií, to znamená zjednodušene priemyselných podnikov, a vyššiu ziskovosť týchto priemyselných podnikov ovplyvnil hlavne rast zisku vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody o 35 percent a v doprave, poštách, telekomunikáciách o 81 percent.

No to nie je ale dôsledok vyšších výkonov v reálnom vyjadrení, to je dôsledok zvýšení regulovaných cien alebo aj deregulovaných cien, je to výsledok rastu cenovej úrovne, a teda znovu nie je to otázka nejakého oživenia alebo rastu týchto podnikov na báze či investičného, alebo iného oživenia ekonomiky.

Pokiaľ sa dotknem komerčných bánk a sporiteľní, k 30. júnu 2003 čistý zisk dosiahli v objeme 6,2 miliardy, čo je o 10 percent viac ako pred rokom, pričom polročný prírastok úverov predstavoval len 12 miliárd korún, čo je najslabší ročný prírastok za ostatné dva roky a vklady klientov poklesli o 16 miliárd korún.

Z toho vyplýva, že banky tvoria zisky z vysokých marží, keď rozdiel medzi priemerným úročením vkladov a úverov činí takmer 5 percent a zároveň nízke úročenie vkladov vytvára zhruba 3-percentné znehodnotenie vkladov občanov.

Je tu aj iné číslo za rok 2002. Banky vytvorili čistý zisk 12 miliárd korún, pričom do štátneho rozpočtu odviedli 300 miliónov korún. Môj predrečník spomenul, a ja pevne verím, že návrh riešenia zdaňovania výnosov a nakladanie s kupónmi zo štátnych cenných papierov a z ďalších cenných papierov, že bude efektívnejšie riešené a že daňové úniky z tohto titulu rádovo možno odhadnúť 3 - 4 miliardy korún sa podarí eliminovať, ale to ukáže až budúcnosť.

Čo sa týka, aby som uzavrel, toho hodnotenia alebo toho prostredia, ešte by som sa dotkol vývoja hrubého zahraničného dlhu Slovenskej republiky, ktorý k ultimu júna dosiahol 15,3 miliardy amerických dolárov a v porovnaní ku koncu roka 2002 vzrástol o 2,1 miliardy amerických dolárov. Treba povedať, že v porovnaní s koncom roka 1998, pokiaľ porovnávame porovnateľné údaje, to znamená zahraničný dlh v roku 1998 korigovaný o vplyv opatrenia Národnej banky o devízovej pozícii bánk, tak vzrástla zadlženosť Slovenskej republiky k 30. júnu v porovnaní s rokom 1998 o vyše 60 percent, to sa týka aj zahraničného dlhu na občana bez ohľadu na to, že boli vynaložené v predchádzajúcich niekoľkých rokoch značné prostriedky na zníženie dlhu Slovenskej republiky z prostriedkov privatizácie.

No a posledný relevantný údaj, ktorý rámcuje schválenie zákona o dani z príjmov, je vývoj rozpočtového hospodárenia. To sú najvarovnejšie faktory. Treba povedať, že hospodárenie štátneho rozpočtu k prvému polroku 2003 sa skončilo rozpočtovým deficitom 27,6 miliardy korún, ale najmä príjmy štátneho rozpočtu, ktoré boli stanovené 235 miliárd korún na celý rok boli k 30. 6. naplnené len na 100,9 miliardy korún. To znamená, nenaplnenie rozpočtovaných príjmov o 17 miliárd korún, pričom dokonca v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2002 boli príjmy, daňové príjmy, prepáčte, celkové príjmy štátneho rozpočtu nižšie o 1,9 miliardy korún.

Pokiaľ hodnotím daňové príjmy ako východisko na schvaľovanie nového zákona o dani z príjmov, tak daňové príjmy dosiahli 89,3 miliardy korún, čo predstavovalo 41,4 percenta z celoročného plnenia príjmov, a v porovnaní s prvým polrokom 2002 sa znížili o 3,4 miliardy korún, pričom príjmy dane z pridanej hodnoty dosiahli len 36 percent rozpočtovanej úrovne a výpadok predstavoval skoro 14 miliárd korún. Podobne výnosy dane z príjmov právnických osôb nenaplnili predpoklady rozpočtu o 1 miliardu korún a medziročne príjmy tejto dane boli nižšie o 2 miliardy korún.

Zlý vývoj rozpočtového hospodárenia viedol síce vládu k prijatiu stabilizačných opatrení zameraných predovšetkým na zvýšenie spotrebných daní a čiastočne na reguláciu a viazanie časti výdavkov štátneho rozpočtu, ale uvedené opatrenia na druhej strane budú pôsobiť na ďalší pokles konečnej spotreby, a teda aj na pokles príjmov dane z pridanej hodnoty alebo nie také tempo rastu príjmov dane z pridanej hodnoty, ako by zodpovedalo riešeniam, a zúžia odbytový priestor na realizáciu najmä domácej produkcie.

Je teda zrejmé, že vláda bude zachraňovať rozpočtové hospodárenie roka 2003, udržanie schodku štátneho rozpočtu použitím štátnych finančných aktív, kde sa dá očakávať čerpanie rádovo 10 miliárd korún, čo je ale jednorazové, neopakovateľné riešenie, pokiaľ sa do tejto tvorby nezapoja privatizačné zdroje a že tu bude určite asi aj redukcia výdavkov štátneho rozpočtu, čo ale bude prehlbovať napätie vo verejných financiách a de facto to bude skrytý dlh do ďalšieho obdobia.

Takže, vážené dámy, páni, prepáčte mi, ak som začal diskusiu k zákonu o dani z príjmov celkovým pohľadom na ekonomicko-sociálne prostredie, ale treba si povedať, že tento zákon významne toto prostredie bude ďalej formovať, takže ja musím pripomenúť a už si myslím, že to stihnem do trinástej hodiny, niektoré také základné faktory, ktoré sú rizikové z hľadiska tohto zákona.

Pán minister, budete mať výhodu, vy vystúpite v utorok, ale ja by som bol tiež radšej vystúpil v utorok a rozbehol týždeň v pomerne takej diskusii, takže nič, pardon, vrátim sa k téme, takže v prvom rade zákon nesie ohromné riziko vo výpadku zdrojov verejných financií v objeme 20 miliárd korún, o čom sa asi nebudeme sporiť a už to tu bolo spomínané, že tento výpadok má byť nahradený predovšetkým zdrojmi z dane pridanej hodnoty zo spotrebných daní, samozrejme, ďalšími opatreniami, ktoré sa v štátnom rozpočte v roku 2004 nazývajú príjmy z grantov a transferov.

Takže ďalší veľmi, veľmi zložitý komplex problémov vyplýva z toho, že pomerne stabilné príjmy, najmä z dane z príjmov fyzických osôb, majú byť kompenzované nie istými príjmami z dane z pridanej hodnoty, pretože je otázka a skôr sa dá očakávať ďalší pokles konečnej spotreby, a teda aj spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, čo sa týka tempa rastu, a ďalej otázny bude aj dopad nielen konečnej spotreby, ale takisto jasne deklarované problémy alebo dôsledky vstupu do Európskej únie a zmena miesta správy výberu týchto daní, keď hovoríme o dani z pridanej hodnoty a o spotrebných daniach.

Ďalší veľmi významný negatívny faktor, ktorý prináša tento zákon, je prehĺbenie sociálnej nerovnosti pri zavedení rovnej dane u fyzických osôb, kde najviac získajú príjmové silnejšie a bohatšie skupiny osôb, a nikto ma nepresvedčí o tom, že napriek tomu, že aj u tých slabších príjmových skupín dochádza k zníženiu sadzby dane z príjmov alebo zvýšenia nezdaniteľného minima, alebo k zvýšeniu prídavkov na deti, že to súhrne vyjde, pretože nie je možné tieto skupiny merať priemerným indexom rastu cien 8 percent, ktorý sa zhruba predpokladá pre budúci rok, ale tieto sociálne skupiny majú podstatne vyššie cenové dopady na svoju spotrebu, než je priemer, ktorý sa vykazuje za celú Slovenskú republiku. Pritom sociálna nerovnosť je zásadná a najväčšia výhrada občanov vyplynula z prieskumov verejnej mienky. Myslím si, že 35 percent občanov postavilo tento faktor ako kľúčový faktor svojej nespokojnosti.

Ďalší moment je chýbajúca motivácia na reinvestovanie zisku. Plošné zníženie sadzby daní právnických osôb neprinieslo obrat vo vývoji investícií, už som to tu rozoberal, to znamená, že tvorba zdrojov z nižšie zdaneného zisku skôr bude rezultovať do možno vyšších transferov zdrojov smerom do zahraničia v mnohých nadnárodných spoločnostiach, bude sa prejavovať najmä v sieťových odvetviach, ktoré majú nižšie konkurenčné prostredie, a dobre viete, že tieto sú pripravované na doprivatizáciu, takže opäť sa cieľ môže minúť účinku z hľadiska budúcej podpory investícií, pretože nikto nezastaví budúceho vlastníka sieťových odvetví, aby neinvestoval svoje zdroje v oblastiach svojho záujmu niekde inde mimo Slovenska, keď bude mať takúto koncepciu.

Takže určite, keby v tomto zákone existoval motivačný faktor nižšieho zdanenia alebo nulového zdanenia reinvestovaného zisku, ako to majú Estónci, ktorí sa tu určite budú mnoho razy skloňovať, by to prispelo k motivácii a k jasnému smerovaniu uvoľnených zdrojov z nižšieho zdanenia smerom do oblasti investícií.

Takže čo povedať na záver k tomuto veľmi významnému návrhu zákona. Určite cieľ znižovať daňové zaťaženie je správny a šľachetný, správne je aj presúvanie váhy v rámci daňového systému v smere znižovania daňovej záťaže, výroby alebo produkcie a vyššieho zaťaženia spotreby. Otázkou však zostáva voľba tempa a nadväzne schopnosť adaptácie jednotlivých systémov spoločnosti a sociálna priechodnosť takýchto rozhodnutí.

Navrhované riešenie pokladám za radikálne, za mimoriadne rizikové pre verejné financie, pre sociálne postavenie širokých skupín obyvateľstva, ale aj pre strednodobú stabilitu hospodársko-sociálnych procesov. Je takým hraničným riešením, pričom bolo možné voliť aj menej radikálne riešenie a najmä čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb, kde sa určitá progresia uplatňuje v úplnej väčšine vyspelých krajín Európskej únie.

Menej radikálne a uvážlivejšie riešenie, než prináša takto formulovaná rovná daň, hovorím teraz o rovnej dani, by nepochybne zmiernilo aj riziká a existujúce reálne napätie štátneho rozpočtu na rok 2004, ale určite aj v ďalších rokoch a neohrozilo by, podľa mňa by naopak posilnilo aj konštrukčnosť štátneho rozpočtu na rok 2004.

Ja preto, vážená snemovňa, dávam procedurálny návrh, aby vládny návrh zákona o dani z príjmov bol vláde vrátený na prepracovanie a o tomto procedurálnom návrhu žiadam hlasovať ako o prvom bode pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP