Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona ústne. (Reakcie z pléna.) Prosím vás, ešte sa skúste, pán poslanec, prihlásiť. Vytiahnite, prosím, kartu a zasuňte naspäť. No, pán poslanec Jaduš. Ale ešte sa chcem spýtať, či je niekto, kto sa chcel prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Musím sa priznať, že pôvodne som pár viet chcela povedať aj k meritu zákona, zákona o sociálnom poistení, pretože takisto, ako tu pani spravodajkyňa povedala na začiatku, pokladám to za jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré nielen v tomto volebnom období, ale vôbec prerokúvame v Národnej rade, pretože sa to bude týkať nielen nás, ale aj viacerých pokolení. Ale po plejáde diskusných príspevkov, ktoré tu predviedli poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, myslím si, že niet dôvodu, aby sme sa meritórne vyjadrovali k týmto veciam. A ja sa ospravedlňujem tým kolegom, že som reagovala na diskusný príspevok pána poslanca, súdruha poslanca Hrdličku. Preto hovorím, že súdruha, pretože oni sa takto nazývajú, pretože je zbytočné reagovať na tieto vystúpenia, pretože ja budem diskutovať s partnerom. Po tom, čo ste tu predviedli k tomuto vážnemu návrhu zákona, to už povedať nemôžem.

Takže predložím len kratučký pozmeňujúci návrh. Na rozdiel od toho, čo tu odznelo v poslednej fáze, predložila by som návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene predložili Národnej rade Slovenskej republiky zákonné riešenie kúpeľnej starostlivosti. Preto toto uznesenie, pretože viete, že kúpeľná starostlivosť prechádza do zdravotných poisťovní, o tomto sa diskutuje už dlhú dobu, žiaľbohu, treba povedať, že ministerstvo zdravotníctva ani vláda s tým nespravilo nič, takže od 1. januára prechádza kúpeľná starostlivosť pod gesciu zdravotných poisťovní a sú tam veci, ktoré zatiaľ nie sú riešené, ktoré visia vo vzduchu.

Takže preto toto uznesenie a len dve vety k tomu, že vítala som zmenu tohto zákona, pretože vyjadrila som sa aj v prvom čítaní, ale musím povedať, že som sklamaná z toho, to len opakujem, pretože potom by sa zdalo, že poslanci nič nehovorili o tom, že chceli univerzálny systém sociálneho poistenia. Takže ja vítam to, že vláda sa s týmto problémom začala zaoberať. Tie posledné informácie máme také, že univerzalita mala vstúpiť alebo by mala začať v roku 2005. Ja len s ľútosťou musím povedať, že už sme to čakali v tomto návrhu zákona. Minulý týždeň sme odsúhlasili zákon, ktorý predložili silové rezorty. Ja pevne verím, keď budeme v Národnej rade prerokúvať rozpočty silových rezortov, ktoré budú od nás žiadať peniaze práve na tieto dôchodky, tak sa zamyslia všetci poslanci nad tým, čo spravia tieto výsluhové a iné dôchodky, takže chcela by som upriamiť pozornosť predkladateľov a celej vlády Slovenskej republiky na to, aby sa s touto univerzalitou začali vážne zaoberať a v čo najskoršom termíne, ja by som bola veľmi rada, keby to už bolo v roku 2005.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Vážená Národná rada, ospravedlňujem sa za toto vystúpenie, ale po konzultáciách s odborníkmi by som si dovolil doplniť svoj návrh na úpravu § 138 ods. 5 posledný riadok o sume vymeriavacieho základu do výšky 3 percent jednej dvanástiny jej základu dane, čiže namiesto slov "jej príjmu" v mojom návrhu bude legislatívnotechnický dodatok jednej dvanástiny jej základu dane, teda text by znel "suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu, poznámka číslo jeden najviac do výšky 3 percent jednej dvanástiny jej základu dane". Čiže namiesto slov "jej príjmu" opravu, ako som citoval.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Černá.

E. Černá, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister. Vo svojom vystúpení by som vám rada predstavila dva pozmeňujúce návrhy, ale najprv by som ešte mala pár stručných slov k tomuto zákonu tak vo všeobecnosti.

Návrh zákona o sociálnom poistení hodnotia viacerí domáci i zahraniční odborníci, aj keď sa to mnohým nezdá, za jeden z najvýznamnejších reformných počinov súčasnej slovenskej vlády. Jeho schválenie sa dotkne zásadným spôsobom nielen úplnej väčšiny našich občanov vrátane súčasných dôchodcov, ale tiež významne ovplyvní ďalší vývoj verejných financií. Ale chcem vyzdvihnúť, že aj napriek neobvykle veľkému rozsahu zákona a jeho odbornej náročnosti ho dokázala vláda predložiť na rokovanie vo veľmi krátkom čase. Aj z tohto dôvodu patria jeho tvorcom slová uznania, to bezpochyby. Pozornosť si zaslúži najmä tá časť, ktorá upravuje dôchodkové poistenie a ktorá predstavuje prvú etapu dôchodkovej reformy na Slovensku.

Konštatovať možno, že reforma obsiahnutá v tomto návrhu je aj v porovnaní s mnohými krajinami Európskej únie razantná a zásadná. Vytvára spravodlivý poistný dôchodkový systém, ktorý má všetky predpoklady byť dlhodobo finančne udržateľný a ktorý postupne zabezpečí dôchodcom vyššiu životnú úroveň. Som presvedčená, že vládny návrh zákona po úprave v zmysle pozmeňujúcich návrhov odporúčaných v spoločnej správe zabezpečí v rámci možností aj ochranu ľudí, ktorí mali v uplynulých rokoch neraz nie vlastným zavinením nižšie príjmy.

Nemôžem nevyzdvihnúť nový spôsob valorizácie dôchodkov. Ten je konečne odpolitizovaný a zabezpečí spravodlivé zvyšovanie dôchodkov nielen podľa toho, ako budú rásť životné náklady, ale aj podľa toho, ako sa bude zvyšovať životná úroveň pracujúcich. Myslím si, že v tomto smere schválením zákona splatíme aspoň čiastočne dlh, ktorý má naša spoločnosť voči súčasným dôchodcom.

Je chvályhodné, že zákon sústreďuje do jednej právnej úpravy a tiež do jednej inštitúcie všetky súčasti sociálneho poistenia. Čo však neteší, je, že vláda nenašla odvahu do jednej inštitúcie sústrediť aj poistenie všetkých občanov. Príslušníci ozbrojených zložiek budú naďalej požívať výhody, ktoré neraz ostro kontrastujú so životnými podmienkami bežných ľudí. A, bohužiaľ, existujú opodstatnené pochybnosti, či sú tieto rozdiely vždy dostatočne podložené náročnosťou a rizikovosťou práce vojakov, policajtov a ďalších členov ozbrojených zložiek.

Verím, že vláda v ďalšom období prehodnotí postoj k tejto otázke a predloží v súlade so svojím programovým vyhlásením také zmeny právnych predpisov, ktoré zabezpečia univerzalitu základného systému sociálneho poistenia.

Takým pretrvávajúcim problémom sú osudy ľudí, ktorí stratia prácu len niekoľko mesiacov či rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Ich šanca na nájdenie nového zamestnania je zväčša minimálna, no napriek tomu musia navštevovať úrady práce a neraz sa vystavovať veľmi deprimujúcim procesom, ktoré zažívajú.

Preto vítam, že návrh zákona o sociálnom poistení zavádza inštitút predčasného starobného dôchodku. Ten ale v súlade s poistnými princípmi znižuje výšku dôchodku o každý mesiac, ktorý chýba do dosiahnutia dôchodkového veku o pol percenta. Navrhované neuplatňovanie redukcie dôchodku u nezamestnaných v období posledných šiestich mesiacov pred dosiahnutím dôchodkového veku teda nepovažujem za dostatočné. Podobne ako v iných krajinách by toto obdobie mohlo byť dlhšie. Preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k tejto veci. V § 68 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "Poistencovi, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, neuplatní si nárok na dávku v nezamestnanosti a ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok bol poistený v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa ods. 1 skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti." Doterajší ods. 7 sa označuje ako ods. 8. Navrhuje sa teda predĺžiť obdobie, v ktorom sa nezamestnanému poistencovi nebude redukovať dôchodok v prípade využitia inštitútu predčasného starobného dôchodku pri súčasnom neuplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti. Toto obdobie sa predlžuje z navrhovaných maximálnych šiestich mesiacov na najviac dvanásť mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku. Táto zmena neodporuje poistným princípom uplatneným vo vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.

A teraz ešte jeden. V § 284 ods. 1 sa dopĺňa o písm. j) a k), ktoré znejú: j) "prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa za december 2003, ktorý sa uplatní v januári 2004" a k) "prídavok na dieťa za mesiac január 2004 až marec 2004, ak prídavok na dieťa vypláca zamestnávateľ".

Podľa platného zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov finančné prostriedky sa rozpočtujú v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a poskytujú sa na osobitný účet Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na to, že prídavok na dieťa a príspevok na dieťa sa vyplácajú mesačne pozadu oprávnenej osobe, ktorá splnila podmienky nároku na uvedené štátne sociálne dávky za december 2003, sa tieto dávky vyplatia v januári 2004. Januárová výplata je z rozpočtu roku 2004.

Ja by som srdečne poprosila všetkých o podporu týchto návrhov. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Ondriaš. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ja by som predsa upriamil pozornosť na hlavnú otázku, že ako je možné, že v súčasnosti s HDP, ktorý je vyšší ako pred 14 rokmi, lepší demokratický vývoj, priemyselná výroba je vyššia, nie sme schopní platiť dôchodky, ako sme boli schopní doteraz. Ja by som zacitoval zo Štatistickej ročenky aspoň dve vety, čo som spočítal: Súhrnne od roku 1993 do konca roku 2001 za deväť rokov sme splatili zahraničný dlh a úroky vo výške 13,45 miliardy dolárov, pričom náš zahraničný dlh neklesol, ale narástol počas tohto splácania z 3,6 miliardy na 11,4 miliardy v roku 2001, dnes je to už 15 miliárd dolárov. No a to znamená, že pri kurze 40 korún za dolár sme splatili len za 9 rokov 538 miliárd korún, to je priemerne 59,8 miliardy ročne, 1,1 miliardy korún týždenne, to sme za deväť rokov splácali každý týždeň. Toto je len jeden faktor, kde sú tie peniaze. Samozrejme, moji kolegovia hovorili aj iné faktory, a to je privatizácia a tak ďalej.

Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v rozprave predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o sociálnom poistení, ale vopred chcem povedať, že nejde o návrh, ktorý by mal meniť obsah a dikciu zákona, skôr ide o formálnu stránku veci tak, aby nedochádzalo k mylným výkladom alebo k dvojcestným výkladom tohto zákona.

Ide konkrétne o tri návrhy troch odsekov § 272. V prvom pozmeňujúcom návrhu navrhujem v ods. 3 § 272 vypustiť toto znenie: "a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003" a nahradiť ho znením "a to za podmienok, za akých sa vyplácali do 31. decembra 2003". Zdôvodnenie. Pri väčšine náhrad za stratu zárobku ide o pohyblivé sumy, ktoré sa každý mesiac menia v závislosti od zárobku poberateľa. Pojem v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003, môže v praxi vzbudiť rozporné výklady, pretože o sume, ktorá by mala fixnú výšku, sa hovoriť nedá.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka opäť § 272 ods. 5, kde navrhujem nové znenie, a to: "V konaniach o náhrade za stratu zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003." Myslím si, že ide o celkom logickú záležitosť, aby sa posudzovali všetky prípady rovnako. Zdôvodnenie. Nepokladáme za správne, aby sa niektoré nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, posudzovali alebo mali iný režim uhrádzania len preto, že právoplatné rozhodnutie bude prijaté až po 1. januári 2004. Sme teda toho názoru, že by mali byť uspokojované rovnako ako dávky § 272 ods. 3 navrhnutého zákona. Napokon po 1. januári 2004 sa nemení len výška náhrady, ale aj podmienky jej priznania, čo by v prípadoch, ktoré sú momentálne v súdnom konaní, spôsobilo chaos.

To isté zdôvodnenie chceme použiť pri dikcii ods. 6 § 272, kde navrhujeme znenie: "V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003."

Vážení priatelia, ďakujem vám za pozornosť a ešte vás poprosím alebo ctenú snemovňu budem prosiť, aby sme o týchto formálnych veciach a zmenách hlasovali spoločne.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Jaduš bol posledným z poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Tento zákon je opäť ďalším dnešným veľmi dôležitým a veľkým zákonom, preto neprekvapuje rozsiahla diskusia a rozsiahle návrhy, ale predsa sa len pokúsim na niektoré konkrétne reagovať, pretože sme si tu vypočuli mnohé. Vypočuli sme si tu aj, samozrejme, veľmi dobré a pozitívne a konštruktívne návrhy, a vypočuli sme si tu aj revolučnú demagógiu, ktorá absolútne nerešpektuje reálnu skutočnosť.

Mnohé veci už povedali predrečníci, a preto sa budem venovať len tým najpodstatnejším. Mnohokrát sa tu opakovala otázka alebo téma, prečo tento zákon nie je predkladaný spolu so zákonom o druhom pilieri a prípadne aj o treťom pilieri. Celou diskusiou sa vlastne mnohokrát vinula niť celej dôchodkovej reformy, takže nebola vedená o zákone, ktorý je predkladaný, ale o celom koncepte dôchodkovej reformy, ktorá je pripravená.

V prvom momente alebo v prvej chvíli som chcel protestovať proti takémuto spôsobu, pretože sa vlastne tým bavíme o veci, ktorá nie je predmetom rokovania, ale potom som si vlastne uvedomil, že to nie je zlé baviť sa aj v takýchto širších kontextoch, aj keď naozaj platí, že dnes sa nebavíme o zákone o druhom pilieri, a preto je zbytočné reagovať na pripomienky k tejto samotnej časti.

Ale z toho, že dámy a páni poslanci vnímajú tieto zákony dohromady, som potešený, pretože naozaj platí, že ich spoločné spolupôsobenie prinesie to, o čo sa táto reforma usiluje - zvýšenie dôchodkov budúcim dôchodcom a skvalitnenie ich životnej úrovne.

Pokiaľ by sme neuskutočnili reformu v komplexe, nezabezpečili by sme tento cieľ a oprávnene by sa na nás mohli občania hnevať tak na predkladateľov, ako aj na všetkých, ktorí hlasovaním prípadne spôsobili neprijatie celého komplexu dôchodkovej reformy. Takže to, že to vnímate ako jeden súbor, je veľmi pozitívnou vecou a prijímam ju a na vysvetlenie, prečo tu nie sú všetky tri zákony spolu, by som povedal to, že zákonom o sociálnom poistení je zákon, ktorý mení existujúci a fungujúci systému, či už fungujúci dobre, alebo horšie, to je otázka diskusie, ale fungujúci.

Tento systém musíme s dostatočným predstihom mať legislatívne schválený, aby sme ho mohli pripraviť, aby od 1. januára mohol pôsobiť. Tu jednoducho nie je možné znásilniť čas. Tento zákon je v druhom čítaní, ale všetko má svoje lehoty, a tento zákon musel prejsť týmto procesom a snažíme sa ho prerokovať čo najskôr, aby Sociálna poisťovňa mala dostatok času na prípravu, aj keď dostatok času tak či tak nemá, ale aby sme každý deň získali, aby ho mala čo najviac a aby sa mohla pripraviť na plynulý prechod na tento skvalitnený a lepší systém. Preto sme si nemohli povedať, že odložíme tento zákon a predložíme ho napríklad na októbrovú schôdzu a budeme ho prerokúvať spolu so zákonom o sporení na dôchodky, pretože jednoducho by sme ohrozili fungovanie samotnej Sociálnej poisťovne a ohrozili by sme fungovanie priebežného systému ako takého.

Napriek tomu tu, samozrejme, zaznievalo mnoho poznámok k očakávaniam, či už pozitívnym alebo negatívnym, voči zavedeniu sporenia na dôchodok, a zaznel tu od pani poslankyne Bauer aj názor, ktorý nie je ojedinelý a s ktorým sa často stretávame, že v prvej etape po vstupe do Európskej únie sa bude očakávať rýchlejší rast miezd, a preto táto hypotéza stavia na tom, že aj dôchodok, ktorý sa opiera o mzdovú bázu, to znamená priebežný systém, bude dlhý čas výkonnejší ako iný systém.

Je to hypotéza, o ktorej sa dá diskutovať, ale ja si dovolím tvrdiť, že mzdy po vstupe do Európskej únie porastú len pod podmienkou, že porastie produktivita práce. Neporastú v tých podnikoch, kde neporastie produktivita práce, to je priamo zviazaný faktor. Nestačí, že  napríklad v podobnom strojárskom podniku v Anglicku, Francúzsku, Nemecku majú robotníci vyššiu mzdu, pokiaľ domáci strojársky podnik nebude mať rovnako kvalitnú produkciu, jeho zamestnanci nebudú rovnako produktívni, zamestnávateľ nebude môcť jednoducho zvýšiť mzdy, aj keď mzdový rozdiel medzi týmito dvoma podnikmi v rôznych krajinách bude veľký. Nato nestačí vstup do Európskej únie, nato je nevyhnutné zvýšiť produktivitu práce. A tu sa dostávam ku koreňu veci. Keď sa zvýši produktivita práce alebo keď bude rásť produktivita práce, znamená, že rastú aj výnosy z kapitálu. To znamená, že investovanie prostredníctvom sporivého piliera musí byť zákonite vyššie ako rast miezd, pretože keby sa tento pomer obrátil, to je totiž základná ekonomická poučka, neoplatilo by sa investovať, keby mzdy rástli rýchlejšie ako výnosnosť kapitálu investovaná do daného podniku.

Takže táto hypotéza, ktorá sa síce často objavuje a je aj vnímaná ako vcelku objektívna, podľa mňa nie je samonosná a samospasiteľná, rast miezd bude postupovať len v závislosti od rastu produktivity práce a zároveň s rastom produktivity práce bude rásť výnosnosť kapitálu, a tým výnosnosť sporenia prostredníctvom zhodnocovania prostriedkov na osobných účtoch.

Pán Burian sa zmienil o tom, čo viac bude predmetom toho ďalšieho zákona o dočasnej práceneschopnosti, že nesúhlasí s prenesením povinností financovať prvých desať dní práceneschopnosti na zamestnávateľa. Iste je to populárne tvrdenie, kto by rád prijímal povinnosti na seba, prečo by sa zamestnávatelia mali tešiť z toho, že prijímajú tieto nové povinnosti, aj keď, a to som diskutoval s mnohými malými aj veľkými na rôznych platformách, si jasne uvedomujú, pretože sú ľudia, ktorí produkujú a pracujú v reálnom živote, že sa jednoducho nedá znížiť odvody a zároveň nespraviť túto operáciu. Keby sme toto nespravili, nemôžeme znížiť odvody, takže tu jasne treba povedať, že populárnosť alebo mierna dávka populizmu je iste obvyklá, ale v tomto prípade nereálna, pretože buď znižujeme odvody, a v tomto návrhu zákona ich znižujeme o 3 percentá, alebo neznižujeme odvody, a potom prípadne by sme mohli diskutovať o tom, že Sociálna poisťovňa bude naďalej zabezpečovať výplatu nemocenského, ale zároveň by sme museli povedať, že zrejme sa nebude vedieť zmeniť stav, že máme vysokú, nadpriemerne vysokú chorobnosť ničím neopodstatnenú z hľadiska nášho typu populácie oproti krajinám, ktoré sú susednými krajinami.

Nemám pocit, že Slováci sú nejakí postihnutí oproti iným národom, ktoré v Európe žijú, a preto nie je dôvod na takú vysokú chorobnosť, a iným spôsobom ako prenesením zodpovednosti, ale zároveň aj daním práva, aby tí, ktorí financujú túto zodpovednosť mohli aj kontrolovať objektívnosť takejto práceneschopnosti, nie je možné urobiť s týmto poriadok.

Návrh na väčšie zvýšenie na prvé tri dni práceneschopnosti. Tu sme vyšli v ústrety dohodou požiadavkám jednak politických strán, ale aj Konfederácie odborových zväzov, s ktorou sme sa dohodli, že 25 percent je také uspokojivé riešenie, a tu by som len poznamenal, že aj omnoho sociálnejšie krajiny z hľadiska tradícií, ako je Švédsko, majú tvrdšie kritériá v tomto smere a za prvé tri dni sa nevypláca nič, za prvé tri dni práceneschopnosti, a určite neoznačíme Švédsko za nejakú ultrakapitalistickú krajinu.

Pán Burian sa pýtal, aká je pripravenosť Sociálnej poisťovne, aby som podal túto informáciu. Pripravenosť Sociálnej poisťovne je primeraná tomu, aká je znalosť o tom, ako bude vyzerať zákon. Keďže dnes ho schvaľujeme, aj zástupcovia poisťovne, ktorí pozorne sledujú celé rokovanie, čakajú, v akej podobe zákon bude schválený, aby na základe toho mohli robiť všetky potrebné kroky, aby od 1. januára systém mohol fungovať. Samozrejme, že nečakajú pasívne, ale že Sociálna poisťovňa robí, čo môže z hľadiska znalostí, kam sa uberá vývoj, aby bola pripravená.

Tu si dovolím povedať, že aj keď s veľkými ťažkosťami z finančných dôvodov, ale som presvedčený, že Sociálna poisťovňa bude pripravená, aby od 1. januára mohla fungovať v plnom rozsahu povinností, ktoré bude mať, aj keď fungovanie bude zabezpečené sčasti prostredníctvom len zlepšenia alebo rekonštrukcie existujúcich a nie vždy dokonalých systémov.

Dôvod, prečo tomu tak je, je naozaj finančný a je veľmi smutné, že napriek tomu, že Sociálna poisťovňa v predchádzajúcom období investovala ročne stovky miliónov do informačného systému, jej schopnosť alebo to, kam peniaze išli, sú dnes veľmi, veľmi nejasné a veľmi pochybné, a tiež to hovorí o tom, aký prospešný je systém tripartitného riadenia Sociálnej poisťovne. Aj toto je jeden z výsledkov, ktorý hovorí o tom, že stovky miliónov odtiekli, ale informačný systém zďaleka nie je pripravený.

Pán poslanec Blajsko sa zamýšľal nad otázkou, že máme nízke dôchodky. Áno, naozaj máme ich nízke, a to sa s tým plne stotožňujem, a preto prvoradým cieľom celej reformy je vytvoriť priestor a podmienky na zvýšenie dôchodkov. Ale nedá sa to nijako inak len komplexným prijatím celej dôchodkovej reformy a zavedením systému sporenia na dôchodkové účty, pretože keby sme zostali pri súčasnom systéme, nech by sme ho menili, otáčali akýmkoľvek spôsobom, tento systém má asi len tri zásadné možnosti a potom niektoré doplňujúce, ako vôbec zachovať svoju solventnosť a prípadne zvýšiť dôchodky, a to je zvyšovanie odvodov, druhá, zvyšovanie dôchodkového veku alebo veku odchodu do dôchodku, no a potom sú také doplňujúce, že zakázať predčasný odchod do dôchodku, čo je napríklad dnešný stav, zakázať súbeh dôchodku a mzdy a iné reštriktívne nepríjemné opatrenia.

My nechceme ísť touto cestou a odmietame ju. Preto sa vraciame v tomto návrhu zákona k možnosti predčasných dôchodkov, čo napríklad väčšina Európy teraz opúšťa. Nechceme zvyšovať odvody, ale ich znižujeme. Nemecko predložilo reformný plán, ktorý počíta so zvýšením odvodov na dôchodky, napriek štrajkom plán budú realizovať. A ide o zvyšovanie dôchodkového veku, omnoho vyššie zvyšovanie dôchodkového veku, ako my navrhujeme v tomto zákone. Znova tu len varujem pred tým, že keď sa z akéhokoľvek dôvodu, či politického, či z dôvodu neznalosti, zľakneme a neurobíme dôsledné zlepšenie systému, dostaneme sa do tej istej situácie. A nebude stačiť 62 rokov, bude sa musieť ísť na 65 a za istý čas sa dostaneme aj k tomu ako dnes v niektorých krajinách Európy, kde uvažujú o 70 rokoch. Nechceme ísť touto cestou. Znova to zdôrazňujem. Zákon je ináč postavený a dnes tú možnosť máme, neísť touto cestou. Ale nesmieme sa nechať ani demagógiou, ani ničím iným ovplyvniť a zľaknúť sa a nevyužiť príležitosť na zlepšenie systému.

Mnohokrát tu bolo spomínané, že problémy súčasného systému spôsobuje vysoká nezamestnanosť. Áno, samozrejme, tam, kde máme vyššiu nezamestnanosť, tak systém je menej efektívny a v spojení s demografickým vývojom tieto dva faktory, keď sa spájajú, tak sa veľmi negatívne podpisujú pod schopnosť priebežného systému vyplácať dôchodky. Ale myslím si, že nemožno vyčítať tejto vláde nečinnosť v tomto smere. Nikdy sa tak rýchlo a v takom rozsahu neznížila nezamestnanosť ako za posledný rok, a nezamestnanosť a stúpanie zamestnanosti, to by som chcel zdôrazniť, pokračuje ďalej, aj keď určite, bol by som prekvapený, keby sa teraz neozvali niektorí poslanci a netvrdili, že to je vplyvom administratívnych opatrení, čo ale nie je pravda, pretože nielen Národný úrad práce, ale aj iné inštitúcie - Štatistický úrad vykazuje zvyšovanie zamestnanosti a vykazujeme, samozrejme, aj prírastky do fondov, či už Národného úradu práce, alebo Sociálnej poisťovne.

Takže nie sme spokojní s úrovňou nezamestnanosti, ale ešte nikdy sme neboli takí úspešní v jej znižovaní, a verím, že budeme napredovať v tomto smere a že aj túto nepriaznivú charakteristiku odstránime. Ale odstránime ju opäť len vtedy, keď budeme pokračovať v snahách o zlepšenie všetkých systémov, ktoré sa toho týkajú.

Pán poslanec Tkáč spomenul veľmi správne, že doba do poskytnutia prvej dávky zo zmiešaného systému, to znamená zo zapojenia sporenia, bude najskôr o desať rokov. To je pravda, pretože v ňom je zakomponované ustanovenie, že pokiaľ je niekto v tom systéme menej ako desať rokov, tak všetky prostriedky sa vracajú späť do Sociálnej poisťovne a dôchodok sa v plnom rozsahu vypláca len zo Sociálnej poisťovne. To však ale nie je argument na to, aby sme si povedali, že nie je dôležité urobiť takúto zmenu, pretože za desať rokov, keď povieme, že bude vyplatená prvá dávka, znamená to, že sa to týka všetkých, ktorí dnes majú menej ako 50 rokov alebo dokonca aj tí, ktorí majú viac ako 50 rokov, pretože záleží len na dobrovoľnom rozhodnutí, dokedy človek chce zostať aktívny.

A teraz si položme otázku. Chceme odpísať týchto ľudí? Chceme povedať, že zmena sa bude týkať len 18-ročných alebo 20-ročných a vykašleme sa na všetkých ľudí, ktorí sú dnes v najproduktívnejšom veku? Ja si myslím, že by to nebolo správne, a preto to, že bude vyplatený prvý dôchodok po desiatich rokoch, neslúži tomu, že sa nás to netýka, že to sa netýka politikov súčasnej Národnej rady. Tí práve teraz rozhodujú o dnešných päťdesiatnikoch, o dôchodkoch dnešných päťdesiatdvojkárov a nižších. A to je väčšina populácie. A takto treba vidieť túto záležitosť, pretože zaváhanie v tomto okamihu znamená, že ste nad nimi zlomili palicu a že sa o nich nebudete zaujímať, čo by, samozrejme, nebolo správne, ani vás z toho nepodozrievam.

Otázka samotnej Sociálnej poisťovne, či má byť, alebo nemá byť poštátnená. Sociálna poisťovňa sa neplánuje poštátniť. Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona naďalej zostáva verejnoprávnou inštitúciou, naďalej v nej tripartitný model zostáva zachovaný, čo sa mení, je otázka manažovania tejto inštitúcie. Už som tu dnes spomenul, ako to vyzerá, keď manažovanie nie je dostatočne transparentné, kontrolovateľné a zodpovedne riadené a že na to vlastne doplácame všetci, alebo všetci poistenci na to doplácajú. Jednoducho, nastoľujeme normálny logický systém, ktorý hovorí, že ten, kto nesie najväčšiu zodpovednosť, a to je vláda, pretože ručí za solventnosť Sociálnej poisťovne, nesie tým aj zodpovednosť za to, ako je riadená táto poisťovňa. Ale celá moc tripartity sa prenáša do kontrolného mechanizmu, do dozornej rady, kde je zachovaná vo vyváženom tripartitnom modeli a normálne bude naďalej pôsobiť v tejto inštitúcii. Takže žiadne zoštátňovanie sa nekoná a fondy všetky vrátane fondu poistenia v nezamestnanosti sú súčasťou bilancie a budú súčasťou bilancie Sociálnej poisťovne, nie štátneho rozpočtu, a nebude mať na to vláda nijaký dosah len v zmysle platnosti tohto zákona. Bude slúžiť len na vyplácanie dôchodkov, nemocenského poistenia, v nezamestnanosti a tak ďalej.

Veľmi by som chcel oceniť príspevok pani poslankyne Angyalovej, kde, ako ja veľmi vítam taký pravicový postoj k niektorým otázkam, a tu, ako mnohokrát mi hovorila z duše a ja naozaj by som bol veľmi rád, keby sme sa mohli do dôsledku a plne držať koncepcie, ktorú vláda schválila, aj keď my sa jej držíme, len, samozrejme, nie všetky veci sú tam do detailu popísané. Je pravdou, a tým zároveň odpoviem aj na otázku solidarity a nesolidarity, ktorá sa tu objavovala vo viacerých vystúpeniach, že zvolený model zvyšovania dôchodkov takzvanou švajčiarskou metódou, ktorá hovorí, že dôchodky sa budú zvyšovať podľa rastu miezd a podľa rastu inflácie, je drahší model.

Znamená to, že dôchodky sa budú zvyšovať rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako model, ktorý sa používa ako alternatívny, to znamená podľa rastu inflácie, a že tento model je solidárnejší aj s dnešnými dôchodcami, aj s tými dôchodcami, ktorí v najbližších mesiacoch alebo rokoch nastúpia do dôchodku, pretože bude dôchodky zvyšovať rýchlejšie. To je pravda a tiež je pravda, že prvý pilier nie je naďalej vybilancovaný, že zvýšenie dôchodkového veku vytvára zdroje, samozrejme, ale on nie je vyvážený, pretože keby sme ho spravili vyvážený, ako napríklad ho majú Švédi, kde majú virtuálne účty, ktoré sú priamo závislé od zdrojov, ktoré tam ľudia dali, toľko aj dostávajú, to znamená, je tam možný aj pokles dôchodkov, pretože došlo k poklesu napríklad reálnych miezd, toto my na Slovensku nemáme.

Rozhodli sme sa vyjsť sociálnejšou cestou, solidárnejšou cestou v záujme aj priechodnosti tohto materiálu, v záujme zhody, lebo ten iný model je viac pravicovejší ako ten, ktorý je teraz nastolený preto, lebo súčasná úroveň dôchodku je naozaj nízka. A myslím si, že je potrebné v rámci možností alebo na hrane možností vytvoriť podmienky na čo najrýchlejší, ale udržateľný rast dôchodkov súčasných dôchodcov, ale znova zopakujem, v rámci možností, lebo nie sme čarodejníci, a to tento švajčiarsky model dáva.

Myslím si však, že možno okolo roku 2010 bude potrebné sa vrátiť ešte k tejto otázke, keď už dôchodky budú na podstatne vyššej úrovni, ako je tomu dnes, a potom zvažovať prechod na model podľa rastu inflácie. Keby sme však naň prešli dnes, zakonzervovali by sme súčasnú úroveň výšky dôchodkov, mieru náhrady na súčasnej úrovni, čo, keďže uznávame, že súčasné dôchodky sú nízke, sme nechceli.

Ale tu už sa znovu posuniem do druhého piliera. Ešte bude mnoho diskusií o tom, ako má byť modelovaný v Národnej rade. My prídeme s jedným návrhom, samozrejme, systému, a pokiaľ strana Smer podporí vládnu koncepciu, ja veľmi rád budem tvrdšie a razantnejšie presadzovať pravicovejšie pohľady na túto záležitosť, takže veľmi prijímam takýto posun, pokiaľ by nastal.

Pár slov k pánovi Hrdličkovi, ktorý tu predniesol veľmi zaujímavý predslov, skutočne ako vystrihnutý z prejavov zjazdov za bývalej éry.

Keďže nemal žiadnu nejakú vecnú náplň, ale bola to politická deklarácia, len by som si dovolil jedno zamyslenie. Dnes vstupovať do svedomia poslancom Národnej rady z pozície poslanca za stranu, ktorá počas 40 rokov ako štátostrana, ktorá tu určovala vývoj, hospodársku politiku zobrala kus života, niekomu celý aktívny život, dnešnej celej strednej generácie a uvrhla ich vlastne do súčasného hospodárskeho postavenia, čo dokladám tým, že keby takáto situácia tu nevládla, tak zrejme by všetci naši robotníci, stredný personál, majstri, administratívni pracovníci mali príjmy na úrovni ľudí z Európskej únie, na úrovni tých istých pracovníkov vo Francúzsku, v Rakúsku, v Nemecku a mali by aj také dôchodky. Ale práve vďaka vláde komunistickej strany, ktorá túto krajinu zabrzdila v jej vývoji a umožnila, aby napríklad Rakúsko, ktoré po vojne bolo zaostalejšou krajinou ako bývalé Československo a Slovensko, dnes bolo pre našich dôchodcov len nedostihnuteľným rajom, tak z tejto pozície vstupovať do svedomia a upozorňovať ľudí na zlú sociálnu situáciu dôchodcov je skutočne amorálne. (Potlesk.)

Kúpeľná starostlivosť je prenášaná do zdravotného poistenia, čo je úplne prirodzené, pretože nemocenské, ako sa budeme baviť pri ďalšom zákone, nemocenské zabezpečuje náhradu, dočasnú náhradu príjmu pri krátkodobej pracovnej neschopnosti. Kúpeľníctvo je niečo úplne iné a prirodzene integrálne patrí do systému zdravotnej starostlivosti. Nie do nemocenského poistenia. A je zabezpečované a v rozpočte rezortu zdravotníctva je naň myslené.

Pán Zubo z komunistickej strany začal svoj predslov tým, že povedal, že tu ide o zásadný obrat oproti súčasnému systému. Plne sa s ním stotožňujem. Áno, skutočne naším cieľom je urobiť zásadný obrat ku konečne lepšiemu systému, spravodlivejšiemu, systému, ktorý dá ľuďom vyššie dôchodky. Aj keby ste nevedeli, pán poslanec, poviem vám, že na základe prieskumu verejnej mienky si až 80 percent ľudí myslí, že súčasný systém dôchodkového zabezpečenia je zlý a nespravodlivý. Takže naozaj ste to vystihli správne, chceme urobiť zásadný obrat a odísť od tohto zlého a nespravodlivého systému k systému lepšiemu, kvalitnejšiemu, ktorý zabezpečí vyššiu životnú úroveň pre súčasných, ale najmä budúcich dôchodcov.

Z hľadiska univerzality ja sa stotožňujem so všetkými, ktorí volajú po univerzalite, a je to aj súčasť vládneho vyhlásenia. Tí, ktorí sa venujú tejto otázke dlhšiu dobu, iste mi dajú za pravdu, že nie je ľahké nakoniec dospieť k tejto záležitosti, ale myslím si, že sme na dobrej ceste, pretože od počiatočného absolútneho odmietania zo strany silových rezortov takejto myšlienky sme dospeli k zhode v tom, že treba v priebehu budúceho roka veľmi intenzívne pracovať na systéme, kedy postupne, ja dúfam, čo najrýchlejšie, dôjdeme k takémuto systému a je ustanovená pracovná komisia, ktorá sa týmto už začína zaoberať. Takže pracuje sa na tom a smer vývoja je k univerzálnemu systému.

Sľúbil som ešte, aj keď som nato potom zabudol, že sa vyjadrím k solidarite alebo nesolidarite daného systému. Nie je pravdou, že z tohto systému, z priebežného systému sa úplne vytráca solidarita. Solidarita tam zostáva, len má iné formy a iné podoby ako súčasný systém. Jednak treba vnímať celý sociálny systém komplexne a netreba od videnia príjmu dôchodcov oddeľovať otázku sociálnej pomoci pre príjmovo najslabšie časti obyvateľstva a potom ten obraz je omnoho komplexnejší.

V zákonoch, ktoré sme predložili do Národnej rady o sociálnej pomoci, sú zakomponované mechanizmy, aby príjmovo najslabšie časti boli prostredníctvom solidarity, to znamená prerozdeľovaním všeobecných daní, aby ich príjmy boli dopĺňané, a aby sa tak zabezpečilo to, že nepadnú do zlých alebo úplne najhorších životných podmienok, pričom po prvýkrát oddeľujeme tých, ktorí majú nízke príjmy napriek tomu, že sa usilovali a tvrdo pracovali celý život, od tých, ktorí majú nízke príjmy preto, že sa neusilovali a nepracovali celý život. To je veľmi významný posun a myslím si, že veľmi správny posun tým smerom, aby tí, ktorí pracovali aj keď za nízku mzdu, mali vyšší sumár príjmov zo všetkých zdrojov ako tí, ktorí tak nečinili.

Takisto zostáva zachovaný systém medzigeneračnej solidarity. Veď samotný priebežný systém, jeho podstata je postavená na solidarite tým, že aktívna generácia financuje tých, ktorí sú už v postaktívnom veku.

Takže nejakým spôsobom sa solidarita z neho nevytráca, a ešte predsa len tretiu vec. V priebežnom systéme je vytvorený rezervný fond solidarity, ktorý práve je financovaný všetkými občanmi a slúži na dopĺňanie zdrojov na výplatu dôchodkov, pokiaľ by z nejakých dôvodov zdroje samotného fondu nepostačovali. Aj to je zdroj solidarity a tento fond nie je malý a vytvára dostatočné zabezpečenie nato, aby prostredníctvom solidarity boli dôchodky plne uhrádzané.

Ďakujem za pozornosť. To je všetko. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

E. Bauer, poslankyňa: Veľmi stručne. Nebudem hovoriť dlhšie ako dve minúty. Chcem povedať, že v diskusii vcelku vystúpilo 12 poslancov. Bolo podaných celkom 41 pozmeňujúcich návrhov, 1 návrh na uznesenie a 1 procedurálny návrh. Spolu teda budeme hlasovať o 124 pozmeňujúcich návrhov. Na základe diskusie navrhujem na osobitné hlasovanie bod 22.

K diskusii by bolo možné naozaj hovoriť veľmi dlho. Chcem upozorniť alebo uviesť pre kolegov, že niekedy zdanlivo jednoduchá vec sa nemôže riešiť jednoducho. Mnohé návrhy navrhli v jednom paragrafe riešiť niečo, pričom chýba celá nadväzujúca právna úprava. To je napríklad prípad kúpeľnej starostlivosti. Takisto niekedy je veľmi páčivé navyšovať jednotlivé percentá, pričom v inej súvislosti sadzby, ktoré sú na percentá a úhrady naviazané, vôbec neboli dotknuté v pozmeňujúcich návrhoch.

Hádam dve veci, aby nevznikol dojem, že tí, ktorí prednášali vytrhnuté fakty, majú pravdu. Otvárala sa tu otázka, kde sú peniaze, ktoré sú v štátnom rozpočte alebo v štátnej pokladnici, alebo v dlhovej službe. Chcem uviesť pre kolegov poslancov do ich láskavej pozornosti, že poisťovňa, poistné peniaze sú oddelené od štátneho rozpočtu už dobrých desať rokov. A teda ak vznikne deficit v tomto systéme, vzniká deficit v tomto samotnom systéme, a nie mimo systému. A zmiešať, zlievať tieto dve záležitosti je základná učebnicová chyba.

Pokiaľ ide o demografický vývoj, dovoľte mi, aby som popri uvedených číslach, popri vytrhnutých číslach z kontextu uviedla tú skutočnosť, že v súčasnosti pracuje zhruba 2,1 milióna ľudí. Starobných, invalidných dôchodcov máme spolu okolo 1,2 milióna. Prosím, aby ste spočítali a urobili pomer a porovnali, kde sme vo vzťahu k tomu magickému číslu tri.

Problém je tu naozaj veľmi vážny a chcem uviesť v tejto súvislosti. Ľahko sa hovorí demagógia, ale spomeňte si, koľko detí mali vaši rodičia a žili určite v horších sociálnych pomeroch, ako žijú dnes ľudia.

Treba sa pozrieť na medzinárodné súvislosti tohto problému. Bola len otázka času, kedy sa demografické európske správanie prevalí aj k nám. Nemôžete tvrdiť, že v Nemecku alebo v Dánsku sa nerodia preto deti, lebo celá spoločnosť žije v sociálne slabých pomeroch.

Chcela by som požiadať ctených poslancov, aby nevytrhávali fakty a nemanipulovali verejnou mienkou, pretože táto záležitosť je príliš vážna vec na to, aby sa z toho robil kabaret.

Chcem na záver apelovať nie na svedomie, ale na zodpovednosť každého poslanca, pretože kardinálnym problémom alebo kardinálna otázka, na ktorú musíme dať dnes odpoveď, ako urobiť systém sociálneho poistenia tak, aby bol udržateľný, aby sa zajtra, pozajtra alebo o dva roky nezrútil.

Ďakujem. (Potlesk.)