B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky.
Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Tento parlament, to je skutočne čarovné miesto už aj z toho dôvodu, ako sa používajú fakty. Pani kolegyňa, citovali ste Martina Chrena a jeho článok v denníku Sme a citovali ste ho v kontexte, ktorý vôbec nebol v tomto článku. Ja vám to pripomeniem. Martin Chren v tomto článku uvádza presný opak toho, čo vy navrhujete, t. j. znížiť solidaritu prvého piliera a budem vám čítať z toho článku. "Ak teda chce štát poskytovať vyššie dôchodky, mal by znížiť navrhovanú mieru náhrady z prvého piliera, čo by ušetrilo dosť peňazí na solídny druhý pilier." To znamená, Martin Chren nám odkazuje ako politikom, obetujte jednu generáciu v mene toho, aby generácia vašich detí mala solídne dôchodky. Takže nie je to tak, ako ste vy hovorili, že novinári tvrdia, že má byť vyššia solidarita. Novinári majú svoje názory, ktoré prezentujú, a toto je jeden z týchto názorov. Je úplne legitímna diskusia o tom, koľko budeme odvádzať, pretože mne ako človeku pred dôchodkom nie je ľahostajné, či sa moje dôchodky budú zmrazovať počas doby, kým umriem, alebo budú na takej úrovni, že mi zabezpečia solídnu starobu. Takže poprosila by som do budúcnosti, citujme presne.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, môžete reagovať.
E. Angyalová, poslankyňa: Pani poslankyňa, chcem vás ubezpečiť, že mi rovnako záleží na tom, aby jedna generácia nebola obetovaná, pretože mám takisto rodinu, mám starých rodičov, mám rodičov. Ja som nehovorila o tomto a nakoniec, ak ste ma počúvali, tak som nepovedala, či súhlasím, alebo nesúhlasím s týmto argumentom, ale poprosila som pána ministra, aby sa vyjadril, pretože k tomuto argumentu nepovedal podľa mojich informácií zatiaľ nič. To bol celý môj príspevok k tejto veci.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hrdlička a potom pán poslanec Zubo.
Nech sa páči, pán poslanec Hrdlička, máte slovo.
J. Hrdlička, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážený pán minister. Dovoľte mi taktiež, aby som prispel svojím vystúpením k diskusii o prerokúvanom zákone o sociálnom poistení.
Už viackrát poslanci za Komunistickú stranu Slovenska zdôrazňovali, že sociálny zákon, teda zákon o sociálnom poistení má tvrdo nesociálny charakter. Niekoľkokrát sme spomínali, že súčasná vládna garnitúra nabrala jasne protiľudový smer a predložením tohto zákona do parlamentu len potvrdzuje smerovanie svojej politiky. Už predtým predložené a vinou koalície aj prijaté zákony, ako aj tento zákon zhoršujú sociálnu situáciu občanov. Zhoršujú podmienky na ich zdravotné zabezpečenie, vzdelávanie, zabezpečenie mladých rodín, dôchodcov, zabezpečenie v prípade choroby, zníženej pracovnej schopnosti a tak ďalej a tak ďalej.
Nemôžeme súhlasiť, ako aj moji kolegovia už z poslaneckého klubu predtým povedali, že je správne, aby sa ďalej ustupovalo z pozícií solidarity v oblasti sociálneho zabezpečenia. Uvedomme si, pani poslankyne, páni poslanci, že ďalšie zníženie solidarity v oblasti sociálnej je v hlbokom rozpore s humanizmom a ľudskosťou, ktoré zvýrazňujete a zvýrazňovali aj vaši predchodcovia ako jeden z najvyšších princípov terajšieho spoločenského politického systému oproti predchádzajúcemu. Aký humanizmus, akí ľudia, občania idú od desiatich k piatim, ak strácajú i to, čo mali už v minulosti zabezpečené, čo im dávalo určité istoty pre prípady sociálnej núdze, straty zamestnania, zhoršenie zdravotného stavu a podobne. Na čo budú ľudia potrebovať štát, ktorý ich v najťažších životných situáciách bude ponechávať čím ďalej tým viac napospas osudu alebo spoliehať sa len sami na seba a svojich blízkych?
Možno sa budem opakovať a niekto povie, že to tu už počul, avšak musím to zopakovať, že ak by sa úprimnejšie a ochotnejšie hľadali zdroje, z ktorých by sa dalo viac vykryť sociálne zabezpečenie občanov, určite by sa to podarilo. Áno. Mám na mysli zabránenie rozkrádaniu majetku, ktorý tejto republike vytvorili generácie, ktoré sú teraz na dôchodku a ktoré sa už pripravovali na odchod, na zaslúžený odpočinok s dôstojným finančným i sociálnym zabezpečením. Ako by sa bolo zabránilo rozpredaju majetku pod cenu, tunelovaniu podnikov, ovládnutiu prosperujúcich podnikov špekulantmi, z radov rodinných príslušníkov, politikov a straníckych funkcionárov, ale aj mafiánmi, mohli ísť zisky z ich produkcie inde ako na konto jednotlivcov, rodín a skupín vyvolených.
Ak by si bol štát ponechal rozhodujúce, prosperujúce, ekonomické silné podniky, do ich vedenia postavil ľudí schopných, zodpovedných a poctivých pri uplatňovaní moderných metód riadenia, dobrej motivácie zamestnancov i vedenia, mohli byť tieto podniky dobrým zdrojom na naplnenie štátnej pokladnice, trebárs i na potreby starobných dôchodkov a sociálneho zabezpečenia našich spoluobčanov.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ja predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov k prerokúvanému zákonu o sociálnom poistení. Pozmeňujúci návrh by ste mali mať všetci na svojich laviciach, ale predsa len by som ho uviedol.
Po prvé, musím zdôrazniť, že nesúhlasím, aby bola kúpeľná starostlivosť vylúčená z nemocenského poistenia. A preto v § 13 navrhujem, aby sa ods. 1 doplnil písm. e), ktorý znie: "kúpeľná starostlivosť." Odôvodnenie. Kúpeľná starostlivosť bola v nedávnej minulosti pre občanov tohto štátu poskytnutá v prípade potreby zlepšenia ich zdravotného stavu alebo ako prevencia zhoršenia zdravotného stavu. Bola vcelku dostupná pre tých ľudí, ktorí to potrebovali, a preto ustupovanie z týchto pozícií, myslím si, že nie je správne.
Po druhé. Nesúhlasím, aby neboli povinne dôchodkovo poistení občania, ktorí sa dostali do kategórie nezamestnaných nie ich vlastnou vinou. Preto v § 15 sa ods. 1 dopĺňa bodom g), ktorý znie: "Fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti." Odôvodnenie. Je všeobecne známe, že v súčasnej dobe a v strednodobej perspektíve sa počet nezamestnaných občanov v Slovenskej republike rapídne nezníži a že v niektorých regiónoch budú len pomaly pribúdať, ak vôbec pracovné príležitosti a s nimi i nové pracovné miesta. Veľmi často dochádza k znižovaniu počtu zamestnancov alebo aj ku krachu rôznych firiem, čím sa značná časť občanov dostáva do roly nezamestnaných. Okrem toho, že je to pre nich a ich rodiny značná ujma, v ich materiálnej a sociálnej oblasti znamená pre nich značnú psychickú traumu. V takej situácii je aj to málo, to znamená vedomie, že za nich štát, respektíve Národný úrad práce platí aspoň dôchodkové poistenie, a preto si myslím, že tak, ako je to uvedené v zákone o sociálnom poistení, to nie je správne.
Po tretie. Ako už spomenul vo svojom pozmeňujúcom návrhu aj poslanec Burian, takisto nemôžem súhlasiť, aby výška nemocenského v čase práceneschopnosti bola iba 18 percent zo základu mzdy, ale aby bola od prvého dňa práceneschopnosti 55 percent. A preto doslovne v § 37 sa v ods. 2 po a vypúšťajú body A a B. Po b v ods. 2 sa za slová "ak tento zákon neustanovuje inak" dopĺňa text "od prvého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55-percentného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55".
Po štvrté. Nemôžem súhlasiť s podmienkami predlžovania veku do dôchodku takisto, ako je to uvedené v predkladanom návrhu zákona. Myslím teraz intervaly 9-mesačného nárastu v roku až postupne na zvýšenie odchodu do dôchodkového veku na 62 rokov. A z toho dôvodu navrhujem v § 65 ods. 4 až 8 uviesť "zvyšovanie dôchodkového veku vykonať od roku 2004 nie v 9-mesačných, ale v 4-mesačných intervaloch". A teraz mi, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som nemusel celý prepočet o 4 mesiace pri náraste v snemovni čítať, máte to pred sebou, ak je všeobecný súhlas, myslím si, že pre úsporu času to bude rozumné.
Po piate. Navrhujem v § 69 dopĺňať ods. 3, ktorý znie: "Poistencovi, ktorý si do roku 2013 uplatní nárok na predčasný starobný dôchodok, muži po 60. roku, ženy po 55. roku života, sa do doby splnenia podmienok podľa § 65 ods. 3 až 8 vypláca predčasný starobný dôchodok. Po splnení uvedených podmienok sa mu bude vyplácať starobný dôchodok vypočítaný podľa § 66." Odôvodnenie. Odseky 1 a 2 sú jednoznačné a kategorické a tiež vôbec nezohľadňujú dobu, v ktorej sa zákon navrhuje. Tak ako aj v prípade § 65 v podmienkach, keď väčšie i menšie podniky krachujú, reštrukturalizujú sa, znižujú počty zamestnancov, keď je ohromná rezervná sila nezamestnaných, najčastejšie sa medzi prepúšťanými ocitajú pracovníci vo vyššom veku. Teraz viac ako inokedy sa môže stať, že stratili zamestnanie a už ho nikto nikde inde nezamestná. Urobí to aj preto, aby sa vyhol ponižujúcemu chodeniu po úradoch práce a ponižujúcemu a aj tak beznádejnému zháňaniu potvrdení o tom, že mu nikde predsa prácu nenájdu.
Po šieste. V § 128 ods. 5 písm. c) sa slová "do troch rokov jeho veku" nahrádzajú slovami "do piatich rokov jeho veku". Myslím si, že by bolo správne, aby štát platil na dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov jeho veku, nie ako navrhuje predkladaná novela do troch rokov veku.
Nakoniec je to po siedme. V § 263 ods. 7 písm. b) sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: "Suma invalidného dôchodku sa nekráti, keď príjem poistenca za kalendárny rok nepresahuje 0,8-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za predchádzajúci kalendárny rok vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky." Odôvodnenie. U invalidných poistencov, ktorí nemajú iba percentuálny pokles schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti podľa prílohy č. 4 viac ako o 66 percent, ale majú reálny pokles zárobku, by paušálne zníženie invalidného dôchodku o 34 percent pôsobilo značne demotivačne a mnohí by úplne stratili záujem o vykonávanie zárobkovej činnosti. Vzhľadom na obmedzené možnosti vykonávania sústavného zamestnania i vzhľadom na pokles schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti garantuje zákon o minimálnej mzde invalidným zamestnancom iba 50 percent sumy minimálnej mzdy zdravých pracovníkov. U značného počtu pracujúcich invalidov to tak aj je a práca je pre nich zo zdravotných dôvodov len doplnkovou činnosťou.
Vážené dámy a páni, to je všetko z pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladám ja. Na záver vás nebudem žiadať o podporu, respektíve koalíciu nebudem žiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože viem, že už dopredu sú tieto návrhy odsúdené. Nebudem apelovať ani na vaše svedomie, pretože ako som sa už presvedčil za vyše ročného pôsobenia v tomto pléne, tak či sa urazíte alebo nie, vy žiadne svedomie nemáte. (Potlesk.) Ja vám chcem len všetkým zaželať, keď robíme pri schvaľovaní tohto zákona definitívnu bodku za sociálnym štátom, o ktorý sa usilovali i vaši rodičia, ja teraz nenarážam, pán poslanec, na socializmus, to je jedno, bavme sa o súčasnosti a o budúcnosti, prosím vás. Týmito zákonmi vy popierate i svoje predošlé generácie i svojich rodičov a podobne, takže ja vám všetkým chcem zaželať len pevné zdravie, aby ste medzi nami veľmi dlho pobudli a aby, keď raz budeme zhodnocovať svoj život, aby ste sa mali za čo hanbiť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči.
M. Demeterová, poslankyňa: Pán poslanec, najskôr som vás chcela pochváliť a chcela som povedať, či to krásne slohové cvičenie vám niekto pripravil, alebo či ste si ho pripravili sám, ale chcela som zareagovať na to, že pokiaľ sledujem vašu prácu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, na rozdiel od pána poslanca Blajska, pána poslanca Buriana, pani Angyalovej sa tam neozvete, nedáte žiadny pozmeňujúci návrh, ba dokonca, ak ja som dala podobný návrh, ako dnes predkladáte vy, aby štát platil za matky s deťmi na materskej dovolenke do šiestich rokov, vy ste hlasovali proti tomuto návrhu a dnes nám tu predkladáte, aby štát platil za matky do piatich rokov. A vy budete kritizovať moje svedomie? Ešte chvalabohu, že o mojom svedomí nerozhodujete vy. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hrdlička, včera sme na stôl dostali vaše pozmeňujúce návrhy a dnes som si so záujmom a s úžasom vypočula váš príhovor, s úžasom a so záujmom preto, lebo takmer rok sedíme spolu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ale musím sa poopraviť, ja tam sedím a vy sa tam občas ukážete, mohla by som to spočítať hádam aj na jednej ruke, ešte sa nestalo, aby ste sa výbore ozvali. Vyzerá to tak, že sme boli dohovorené s pani poslankyňou Demeterovou, ale absolútne to tak nie je. Práve k tomuto návrhu zákona sme mali dvakrát alebo trikrát zvláštne sedenie výboru, kde boli prítomní jednak z ministerstva práce, sociálnych vecí odborníci, ale takisto aj z legislatívy Národnej rady, a dokonca pri tomto zákone, o ktorom teraz rokujeme, boli prítomní aj všetci zástupcovia poisťovní, ktorí k tomuto zákona mali čo povedať. Ja som ešte vo výbore nepočula váš hlas a teraz sa prikláňam k tomu, čo povedala pani poslankyňa Demeterová. Ja sa pamätám na to, vtedy ste tam náhodou raz boli, keď ste za tento jej pozmeňujúci návrh nehlasovali a potom sme s úžasom pozerali, aká je agenda Komunistickej strany Slovenska, keď nehlasuje za takýto návrh zákona, ale nielen to, čo bol podaný ako poslanecký, ale takýchto skúseností sme tam mali viackrát.
Takže ja by som bola tiež veľmi rada, keby ste na moje svedomie vy neapelovali, pretože ja sedím v Národnej rade piaty rok, nechýbala som ešte ani na jednom sedení výboru pre sociálne veci a bývanie, keď mám také otázky, ktoré potrebujem vyriešiť alebo pozmeňujúce návrhy, robím to vo výbore...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, pokoj.
K. Sárközy, poslankyňa: ... vo výbore preto, že sa tam môžu k tomu kvalifikovane vyjadriť tí, ktorí k tomu zákonu majú čo povedať, čo ten zákon robili. Takže ešte raz do tohto svojho svedomia najskôr vstúpte vy a potom hovorte. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: No mne ostáva len veriť, že pán kolega Hrdlička sa vo výbore presadí a že čo povie, to odhlasujete. Ale iné by som chcel povedať, že naozaj je tu otázka, že kde sú peniaze na dôchodky, keď hrubý...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj.
K. Ondriaš, poslanec: ... keď hrubý domáci produkt v stálych cenách máme už vyšší ako pred štrnástimi rokmi, keď priemyselná produkcia v rokoch 1998 až 2001 v stálych cenách stúpla o 25 percent, keď máme vynikajúci demografický vývoj, kde sú peniaze na dôchodky, ja sa pýtam?
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta. (Reakcie a smiech z pléna.)
I. Hopta, poslanec: Vážení páni poslanci vládnej koalície, ja si myslím, že je to skôr na zaplakanie, nie na smiatie, pretože smiať sa nad tým, čo tu robíte posledných päť rokov, tak naozaj si myslím, že to nemôže robiť človek, ktorý má naozaj svedomie. (Smiech zo sály.)
Pán poslanec Hrdlička tu predložil určité pozmeňujúce návrhy, hovoril tu o svedomí, ja nechcem na rozdiel možno od neho siahať niekomu do svedomia, ale teraz sa ukáže, ako je to s tým svedomím, keď budeme hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch. Čiže máte právo to kritizovať, máte právo vysmievať sa, máte právo zúčastňovať sa na rokovaní výborov i nezúčastňovať sa na rokovaní výborov, ale bolo by dobré, aby ste tieto rozumné návrhy, ktoré on preniesol, aby ste svojím hlasovaním podporili. Ja si osobne myslím, že nezáleží na tom, kto koľko kde sedí, ale čo vyprodukuje, pretože aj väzni v Ilave a Leopoldove sedia dosť dlho a mnohí nemajú prácu a nič nevyprodukujú.
Čiže, vážení páni poslanci z vládnej koalície, ak nabudúce budeme hodnotiť prácu poslancov, tak nehodnoťme ju podľa toho, kto si kde koľko odsedel, ale podľa toho, čo vo výbore urobil, aké podal pozmeňujúce návrhy, čo prospelo občanom tejto krajiny a čo neprospelo. Čiže odporúčam vám, aby ste nabudúce hlasovali tak, aby vaše návrhy zákonov prospievali len občanom tejto krajiny a neprospievali určitým skupinkám, o ktorých dnes ani nevieme, kto je v nich a komu škodia, či škodia len SDKÚ, alebo či aj celému Slovensku.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, bohužiaľ, musím povedať, že nie je právo poslanca, ale psia povinnosť byť vo výbore, pokiaľ, samozrejme, nemá ospravedlnenie, a aj z toho, čo dnes počúvam, asi budeme musieť znovu pritlačiť na predsedov výborov, aby to veľmi prísne kontrolovali.
Pán poslanec Hrdlička, nech sa páči, môžete reagovať. (Potlesk a reakcie z pléna.)
J. Hrdlička, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja začnem od konca, ako včera začal odzadu pán poslanec Mikloško. Čo sa týka absencií, tak budem veľmi rád, keď si aj vedenie Národnej rady pôjde pozrieť prezenčné listiny do výboru pre sociálne veci a bývanie a pozrie sa i na moju dochádzku. Ak som za celé obdobie chýbal dvakrát, tak to viac nebolo, bolo to skutočne z objektívnych dôvodov, a pokiaľ ma tam pani poslankyňa Sárközy nevidela, tak asi len preto, že tam ona sama nebola.
Pani poslankyni Demeterovej.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj.
J. Hrdlička, poslanec: Ak si myslíte, že u nás nám niekto pripravuje vaše návrhy tak ako možno u vás v KDH, tak vás ubezpečujem, že u nás to tak nie je.
A chcem vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci z koalície, ubezpečiť, že ja naozaj tým vaším svedomím nebudem. Ja určite nie.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, dovoľte mi, aby som znovu pripomenul, že treba veľmi pozorne sledovať alebo uvážiť, čo poviete, lebo pani poslankyňa Sárközy bola v minulosti, keď to určité skupiny vyhodnocovali, kto koľko chodí do výborov, tak bola medzi tými poslancami, málo poslancami, ktorí ani raz nechýbali. Takže neobviňujme sa, lebo ešte raz hovorím, začneme to kontrolovať, ale problém je v tom, že asi predsedovia výborov nekonajú tak, ako majú. Ja si myslím, že ak poslanec dvakrát, je to v rokovacom poriadku, dvakrát chýba tak, že nemá ospravedlnenú absenciu, polovica platu pôjde preč. To by sme mali urobiť a potom sa tu nemusíme obviňovať, ale k tomu každý, aj poslanec, aj predseda výboru musí prispieť.
Ako posledný písomne prihlásený poslanec vystúpi pán poslanec Zubo. Nech sa páči. Až potom po jeho vystúpení otvorím možnosť sa ústne prihlásiť. Nech sa páči.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ja som skutočne rád, že sme sa vrátili k téme dnešného rokovania a budeme hovoriť ku konkrétnym veciam bezprostredne sa týkajúcich sociálnych otázok, a nie kadejakým veciam jedna pani povedala pri pumpe.
Chcel by som len to povedať, že skutočne kritérium pravdy je spoločenská prax. Aj dnes sa o chvíľu presvedčíme, keď budeme hlasovať o predloženom návrhu, kto ako bude hlasovať a aké má sociálne cítenie, pretože osobne si tiež myslím, že sa sociálne cítenie nemôže merať počtom účasti na zasadnutí výboru alebo Národnej rady, ale počtom postojov, stanovísk k jednotlivým veciam.
Samozrejme, pán Hort, budem hovoriť k veci a ja si myslím, že hovorím o sociálnom cítení a otázka sociálneho cítenia bezprostredne súvisí s otázkou, ktorá je predmetom dnešného rokovania, takže neviem, čo nie je v poriadku. U mňa asi všetko bude v poriadku.
Preto si dovoľujem osloviť váženú Národnú radu, vážených poslancov a poslankyne v súvislosti s predkladaným materiálom a skonštatovať, že návrh zákona o Sociálnej poisťovni Slovenskej republiky, tak ako ho predkladá vláda Slovenskej republiky, predstavuje zásadný obrat v doterajšom systéme a vyvoláva množstvo otázok a pochybností. Tak s tým, čo doteraz bolo aplikované, i s tými otázkami, ktoré bezprostredne súvisia s aplikáciou nového zákona, ktorý je predložený, a výstupov z tohto zákona.
Treba povedať, že rok po prijatí zákona o sociálnom poistení vláda pristupuje k jeho rekodifikácii. Rok trvalo, ale lepšie povedané, rok mal platnosť zákon, ktorý sme prijali, a už je zlý, už ho musíme opravovať, a to hovorí o kvalite práce parlamentu i predkladateľov týchto zákonov. Je to evidentne prejav neschopnosti tých, ktorí riadia tento štát už druhé volebné obdobie.
Podľa predkladateľa menovaného materiálu sa má takýmto zákonom obmedziť zneužívanie systému sociálneho poistenia, no nehovorí sa kým a ako. Má sa zefektívniť kontrola a činnosť Sociálnej poisťovne, no tiež v predkladanom materiáli sa nenachádza, ako primerane určiť poskytovanie sociálnych dávok, no opäť sa nehovorí, v záujme koho sa majú primerane tieto sociálne dávky určovať a kto ich zneužíva? Nie je zrejmé ani to, ako bude aplikovaná a ako bude prijatá koncepcia reformy v sociálnej sfére.
Hneď v úvode chcem upozorniť, že celý balík zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia vrátane tých, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do existujúceho systému sociálneho zabezpečenia a nasledujú zmeny krátkodobého a dlhodobého charakteru, predkladá vláda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bez dosiahnutia konsenzu v tripartite a s nesúhlasom svojich sociálnych partnerov, a to je vážna vec, ktorá zakladá nerovnosť a nesystémovosť s realizáciou úloh v oblasti sociálnych vecí do budúcnosti.
Kladiem preto otázku, v záujme koho robí vláda politiku, ktorá nie je akceptovateľná zamestnávateľmi ani odbormi, to znamená, nie je akceptovateľná pre podstatnú časť občanov v produktívnom veku, ktorých odbory zastupujú, a nie je akceptovateľná ani ďalšou početnou skupinou obyvateľstva v postproduktívnom veku. Pre koho teda tento zákon a tie opatrenia sú robené, na koho a akou ihlou sú šité?
Takto vzniknutá situácia dokumentuje aroganciu moci vládnych strán bez akýchkoľvek záujmov skutočne riešiť vážne problémy tohto štátu v záujme radového občana. To je holá pravda, holý fakt, ktoré si musíme rovno do očí povedať a rešpektovať.
Táto situácia pri existujúcom vývoji životných nákladov a prudkom znižovaní kvality života väčšiny občanov Slovenska je vážna a vláda by si už mala konečne uvedomiť, aké pnutie spoločnosti spôsobí.
Pre krátkosť času vo svojom vystúpení sa budeme zaoberať iba jednou časťou tohto návrhu zákona, ktorá sa týka novej úpravy dôchodkového systému a v súvislosti, ako ich vidíme a ako ich konkrétne ja vidím a chápem. Predovšetkým vláda chce pristúpiť k rekonštrukcii priebežného dôchodkového systému, ale súčasne v spoločnosti absentuje zákon o druhom kapitalizačnom pilieri a v prípade tretieho piliera dôchodkového systému absentuje novela zákona o doplnkových dôchodkových poisťovniach. Už tu je vidieť nekoncepčný prístup vlády a predkladateľa k riešeniu danej problematiky. Ako môžeme vytrhávať z kontextu problémov, ktoré má riešiť predložený zákon, len jednu časť bez nadväznosti na ostatné časti, ktoré bezprostredne štát a vláda musí zabezpečovať.
V zásade k celému dôchodkovému systému Komunistická strana Slovenska vidí základný problém v tom, že pre terajší systém dôchodkového zabezpečenia sa nevytvárajú zdroje potrebné na jeho funkciu. Teda nie v tom, že nemáme na vyplácanie dôchodkov, pretože vláda prostriedky na vyplácanie dôchodkov nedáva. Dôchodky sa vyplácajú z prostriedkov, ktoré si tam občania uložili, a vážení predkladatelia tohto materiálu, povedzte mi, urobte štatistiku, priemerne koľko si občan tejto republiky počas svojho aktívneho života odloží prostriedkov na dôchodkové zabezpečenie a koľko mu ich je vyplatených v priemere, samozrejme. A aby to bolo jasnejšie a zrozumiteľnejšie, môže to byť v stálych cenách. Pochybujem, že dajakú otázku si predkladateľ dal, nad tým sa zamyslel, a ak áno, tak ju nezverejní, pretože by bola v rozpore so záujmami, ktoré sleduje.
Postupný kolaps priemyslu a poľnohospodárstva je príčinou vysokej miery nezamestnanosti. Produktívna časť obyvateľstva, ktorá by tieto zdroje mala vytvárať aj v počte 17 percent, absentuje a namiesto toho poberá sociálne dávky. Tam idú prostriedky štátu, ktoré by mali ísť nie na sociálne dávky, ale do rozvojových programov.
My, lepšie povedané táto vláda nemá rozvojové programy, musí privatizovať, aby mala prostriedky na zaplatenie sociálnych dávok. Vláda by preto mala najskôr vypracovať a predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky dlhodobý a strednodobý program ďalšieho rozvoja Slovenska s akcentom na tvorbu zdrojov a až potom by mala pristúpiť k riešeniu súčasných problémov v sociálnej politike. To je náš názor, to je naše stanovisko, logické a prijateľné, myslím si, pre každého občana, ktorý je odkázaný v súčasnosti na milodary od vlády, pretože vláda a spoločnosť pre neho nemá ani prácu.
V opačnom prípade ani táto reforma nemá žiadnu šancu na úspech. Zastávam názor, že každý, teda aj návrh nového systému by mal v priemere v únosnej miere rešpektovať princíp zásluhovosti, to znamená, že každý občan, ktorý počas svojho produktívneho veku tvorí hodnoty, by mal vo väzbe na ne aj dostávať dôchodok, ktorý by mu zásadným spôsobom neznižoval jeho príjmy v období dôchodkového veku. To je v poriadku.
Na druhej strane si však nemôžeme dovoliť, aby 80 percent občanov Slovenskej republiky po odchode do dôchodku bolo na úrovni životného minima alebo tesne nad životným minimom. To je nedôstojné za odvedenú prácu počas aktívneho života občanov Slovenska. Ďalej je dôležité, aby každý občan mal istotu, že štát mu zaručí dôstojný život po odchode do dôchodku, a to nie je len otázka dôchodkového zabezpečenia, to je celý komplex sociálnej starostlivosti, ktorá vystupuje do popredia a ktorá tiež nie je komplexne riešená.
Strašenie starých ľudí, občanov, že nebudú zdroje na vyplácanie dôchodkov, svedčí o nemohúcnosti vlády a jej neschopnosti vrátiť občanom aspoň formou dôchodku akúsi náhradu za vytvorenie tých hodnôt, ktoré počas svojho života oni vytvorili a o ktoré v podstate, chceme nechceme, pravda je taká, boli po roku 1989 okradnutí.
Je odvážne, ba až mimoriadne riskantné a nespravodlivé uskutočniť takú rozsiahlu zmenu z terajšieho sociálneho systému na vysoko prevažujúci privátny systém, aký len čiastočne uplatňuje solidaritu v priebežnom systéme. Pritom neodmietam snahu reformátorov priebežne financovať i druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, len aj tu je otázka vhodnej formy a zváženia možností, ktoré sú, skombinovania s tými potrebami, ktoré v spoločnosti vystupujú do popredia. Teda aj dôchodkami občania môžu byť ukrivdení a na druhej strane môže byť do istej miery aj eliminovaný dopad sociálnych problémov, ktoré po roku 1989 na nich dopadli. Najčastejšie uvádzaným argumentom v prospech nového systému je vraj neschopnosť súčasného systému čeliť demografickým problémom spoločnosti.
Vážení, je všeobecne známe a môžeme sa pozrieť do histórie, že deti sa nerodia do sociálnej biedy. Pozrime si obdobia, kedy na Slovensku bol, a nielen na Slovensku, ale i v iných krajinách, prudký demografický rast, no v období, keď boli sociálne istoty, keď sa ľudia mali dobre, tak vtedy populácia rástla. (Potlesk.) Dôkaz toho, že klesá obyvateľstvo Slovenska a ešte vďaka našim spoluobčanom, ako tak sa to vyrovnáva, ale keď si zoberieme občanov Slovenska ako takých, to je výsledok toho, pán kolega, dôkaz, v akej sociálnej situácii v súčasnosti radový občan Slovenska žije, ako sa má, akú dôveru má k tomuto štátu, aké perspektívy vystupujú pred neho do budúcnosti. Nezakladá si nikto ani rodinu, ani keby na to mal, ani deti do neistoty.
A vôbec, má dnes mladý človek vytvorené podmienky, aby si rodinu mohol zachovať? Už keď o tom hovoríme a odbočujeme od témy. Ja si myslím, že nemá, pretože na to, aby si mohol zadovážiť aspoň byt, kde bude bývať, potrebuje milióny a on nemá ani desaťtisíce a je odkázaný na sociálne dávky. Taká je realita a kto tomu neverí, nech vycestuje 20 km za Bratislavu.
Neobstojí ani argument o efektívnosti súkromného spracovania dôchodkových úspor. Nechcem sa rozvádzať, ale pozrite sa bližšie a hlbšie, zoznámte sa s materiálmi a skúsenosťami, ktoré boli v rôznych krajinách, či už nám to i naši predstavitelia hovoria, že sa máme učiť z Čile, ale i zo západnej Európy, Spojených štátov amerických a Latinskej Ameriky, už keď sme tak hlboko klesli, že sa porovnávame s banánovými republikami. Nuž ale keď sa porovnávame, tak porovnajme a nájdime východiská z toho, čím to bolo spôsobené a do akej miery aké očakávania sú u nás, a ja si myslím, že efekt bude iný.
V podstate osobne si myslím, že druhý a tretí pilier dôchodkového zabezpečenia je akumulácia finančných zdrojov pre súkromných vybraných podnikateľov, prostredníctvom ktorého získajú lacné a dlhodobé prostriedky na investície. Pretože tie miliardy, ktoré boli odložené z privatizácie plynárenského priemyslu, tie miliardy, o ktorých sa hovorí do budúcnosti, že budú dané z privatizácie a doprivatizácie strategických podnikov, tie prostriedky, ktorými každý mesiac bude štát pripoisťovať zamestnancov, tie prostriedky, ktoré budú občania každý mesiac na svoje pripoisťovanie do druhého a tretieho piliera dávať, budú spravované súkromnými spoločnosťami alebo súkromnými poisťovňami, pretože vláda tvrdí, jej premiér a podpredseda vlády, že štát je tým najhorším vlastníkom.
Vážení, štát je vlastníkom, ale manažérom majetkov, ktoré štát má, je vláda. A ak sama vláda hovorí, že je zlý manažér, tak je potrebné, aby odstúpila a nastúpila vláda, ktorá bude schopná tieto majetky spravovať, a nie dať prostriedky súkromným firmám, kde je možnosť vytunelovania týchto štátnych prostriedkov a v konečnom dôsledku zase na to doplatia daňoví poplatníci, pretože budú musieť odškodniť občanov.
Celý komplex problémov s tým spojeným pre krátkosť času skutočne nebudem rozvádzať. Filozofia druhého a tretieho piliera je však taká, ako som hovoril. Z toho vyplývajú ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné vnímať a mať na pamäti. Reformátori priebežné finančné dôchodky, ako sa hovorí, nemajú pripravené systémovo tak, aby mali opatrenia, ktoré sú prijímané, dlhodobý charakter.
Podľa poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska je nevyhnutné, aby menované tri piliere boli vzájomne prepojené. Kapitalizačným pilierom chýba jednotná čitateľnosť. Mnohé prístupy iba naznačujú, ale neriešia veci, ktoré majú riešiť. Sú nejasnosti a skutočnosť je taká, že tento materiál ani neobsahuje tie veci, ktoré by mal obsahovať, aby sme sa konkrétne k týmto veciam mali vyjadriť. Prístup vlády je taký, schválime tento materiál a o chvíľu bude predložený materiál týkajúci sa druhého, tretieho piliera, dôchodkového poisťovania a bude z toho zase chaos, zase pozmeňujúce návrhy a veci sa nepohnú z miesta. Výška dôchodkov súčasných dôchodcov sa dá ťažko posúdiť, čo vyvoláva dojem, že tieto dôchodky nezabezpečia primeranú životnú úroveň ich poberateľov. Preto treba zachovať silnejší priebežný finančný pilier, ktorý plne zabezpečí už nadobudnuté nároky s príslušnou mierou solidarity občanov.
Preto, čo tu bolo povedané, i na základe doterajších skúseností, ktoré máme, je jednoznačné vidieť i z môjho vystúpenia, že nepovažujem tento materiál za dostatočný a hodný toho, aby bol schopný zabezpečiť seriózne sociálne služby obyvateľstva, seriózny život v dôchodkovom veku našich občanov, a preto tento materiál nemôžem podporiť.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán poslanec Zubo, ak chceme ísť do histórie a pozrieť sa na dve veľké populačné vlny, ktoré boli na Slovensku, naozaj sú to vlny spojené s ukončením vojny a s obdobím normalizácie. Správanie našich rodičov po ukončení vojny bolo pochopiteľné, pretože bola tu eufória z mieru a naozaj v tom čase sa deti rodia. Ale druhá populačná vlna vôbec nebola spojená s tým, že by ľudia boli nejako nadšení z normalizácie, práve naopak. Tí ľudia sa správali preto tak, lebo sa uzavreli do rodín a, samozrejme, že sa uzavreli do rodín, a ak teda mienite riešiť demografickú krízu na Slovensku ďalšou normalizáciou, povedzte to nahlas.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miššík, faktická poznámka.
P. Miššík, poslanec: Pán kolega Zubo, tak toto, čo ste tu predviedli, je úplne, ale úplne neuveriteľné a škoda, že ste neboli v priamom prenose STV, tak ako zvyčajne to chcete, aby to videlo viac ľudí, ako tu teraz sedia. Všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Skončili ste, pán poslanec, áno?
Pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Chcel by som nadviazať na vystúpenie kolegu Zuba, hlavne v tej pasáži, v ktorej hovorí, že sa netvorí dostatok zdrojov. Má veľkú pravdu. Ja by som chcel poukázať na jednu vec. Keď som si zobral štatistické údaje, v roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, sme mali dlh 2,9 miliardy amerických dolárov. Nehovorím o pozitívach, ktoré boli viac ako 3 miliardy, z toho viac ako miliarda v Rusku, a aj pán Čarnogurský sa veľmi rád nechal fotografúvať pred kopami deblokovaného uhlia.
Minulý mesiac TA3 uviedla informáciu, že náš dlh už predstavuje viac ako 15 miliárd dolárov, t. j. nárast 12 miliárd dolárov. Dajme si to kurzom, ktorý dnes je, tak zistíte, že to máte viac ako 500 miliárd.
Minulá vláda pána Dzurindu sa vychvaľovala tým, že len ona sprivatizovala za viac ako 300 miliárd Sk majetku. Celkovo bolo sprivatizovaných viac ako 500 miliárd. My v podstate za viac ako tisíc miliárd Sk sme nakúpili. Priemerný dôchodok je nižší o 24 percent, ako bol v roku 1989, a hovoríme tu o nejakých úspechoch. Nižšiu životnú úroveň, ako bola v roku 1989, žiaľ, a mne je to ľúto, pretože my máme radi tento národ a veľmi si ho vážime, ale musím otvorene povedať, takéto výsledky sa dosiahnu vtedy, ako ich dosiahli všetky ponovembrové vlády, keď diletantstvo v dialektickej jednote s aroganciou povýšite na metódu riadenia. Tak potom sa nedivte, že dosahujete takéto výsledky.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Juščík, faktická poznámka.
M. Juščík, poslanec: Chcel by som sa pripojiť na podporu predrečníka poslanca Zuba, a, vážené kolegyne, kolegovia, je fakt, že pravda sa počúva ťažko, a keď to ide priamo, ako sa hovorí, mieri do čierneho.
Pripomienky k populácii a populačným vlnám. Jednoduché čísla. V roku 1948 po víťazstve, áno, robotníckej triedy v tejto republike nás bolo na Slovensku 3,5 milióna. V roku 1991 po sčítaní ľudu nás bolo 5,5 milióna, rozdiel 2 milióny. To bol nárast, to nemôže nikto poprieť, to sú fakty. A dnes sa vyhovárať na to alebo ono, to je presne to, čo Zubo povedal. Áno, ešte raz musím povedať, že sa ťažko počúva, a zrejme vám sa to ťažko počúva, a aj to vás trápi, že možno, keby to počúvali ľudia celkovo, aby to šlo do televízie, aby to ľudia počuli, zrejme tie vaše preferencie by boli ďaleko, ďaleko pod. A toho sa bojíte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hopta, faktická poznámka.
I. Hopta, poslanec: Pán poslanec Zubo, ale aj ďalší predrečníci hovorili o demografickom vývoji Slovenskej republiky. Ja plne s ním súhlasím, že pokiaľ táto vláda nevie zabezpečiť sociálne istoty občanov Slovenskej republiky, tak jednoducho manželstvá nemajú ani chuť privádzať na svet svojich potomkov. (Reakcie z pléna.) Žiaľ, vypočul som si tu takúto argumentáciu, že za socializmu sa ľudia mali veľmi zle, preto nič iné nerobili, len sa milovali, a preto bolo veľa detí. A keďže teraz za vlády vás sa ľudia údajne majú veľmi dobre, takže chodia na rozličné výlety a tak ďalej a tak ďalej a nemajú čas na milovanie, preto sa rodí málo detí. Tak som to pochopil od pani kolegyne Navrátilovej.
Čiže občania Slovenskej republiky, zrejme sa budete musieť mať oveľa horšie, ako sa máte doposiaľ, aby sa rodilo podľa názorov SDKÚ viac detí na území Slovenskej republiky.
No a čo sa týka financií, že je málo peňazí, no chcem povedať, skúste odstúpiť z tejto vlády a KSS, keď preberie moc v tejto krajine, vám dokáže veľmi rýchlo, že peňazí (smiech zo sály) bude na všetko dosť. Vy sa smejete, no, ale jednoducho to, čo vy ste rozdali, my naspäť pozbierame a naozaj finančných prostriedkov bude dosť. Áno. Jano možno príde o svoju nemocnicu, niektorí o svoje liehovary, ale peňazí bude pre občanov Slovenskej republiky dosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S reakciou pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Navrátilová, beriem vaše slová vážne, dúfam, že vážne ste ich aj povedali. Len prosím vás, keby bol predmetom dnešného rokovania normalizačný proces, tak by sme hovorili o normalizačnom procese. Ale tu hovoríme o sociálnych otázkach a hovorili sme o tom, že sa nerodia deti. A na základe vašich úvah, ktoré ste povedali, tak zrejme v Spojených štátoch amerických na niekoľko hodín vypli elektrickú energiu preto, aby bolo viacej detí. Asi taký záver z vašich myšlienkových pochodov mi vyplýva.
K pánovi Miššíkovi by som chcel povedať. Ja skutočne súhlasím s vami. Dajte návrh vedeniu Národnej rady, aby zabezpečila priame prenosy z rokovania Národnej rady. Ja si myslím, že občania si to zaslúžia, že je potrebné, aby vedeli, kto aké sociálne cítenie má v Národnej rade a kto čo hovorí a ako realizuje poslanecké sľuby, ktoré pred voľbami dával. To je čestné, seriózne a ja si myslím, že občania si to zaslúžia.
Ďakujem.