Pondělí 22. září 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 263a, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením z 2. júla 2003 č. 368 pridelila vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. (§ 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.) Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky predložila Súdna rada písomné stanovisko k vládnemu návrhu zákona. Predmetný návrh zákona odporúča vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, okrem iného z dôvodov, že nie je koncepčným riešením, že neustanovuje, koľko senátov bude pôsobiť na Špeciálnom súde a koľko sudcov, pôsobnosť súdu je určená podľa princípu personality, obmedzí pôsobnosť všeobecných súdov, čím zároveň popiera odbornú rovnocennosť sudcov všeobecných súdov, môže narušiť deľbu moci a jej koncentráciu v jednom štátnom orgáne, nie je konzistentný s demokratickou formou vlády, neustanovuje primerane spoľahlivé záruky zneužitia právomoci tohto štátu. Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 155 z 27. augusta 2003, ten ústavnoprávny výbor, to som zabudol prečítať kedy, uznesenie č. 200 z 2. septembra 2003, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 101 z 28. augusta 2003 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 100 z 2. septembra 2003. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte ich, prosím, pod bodom 4 spoločnej správy, tlač 263a, celkom je ich 27, a preto ich nebudem čítať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17, 20, 21, 22, 23, 24, 25 a 26 s návrhom výboru schváliť, ostatné pod bodom až po písm. f) tak, ako je to znova v tej tlači, ktorú som spomínal. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 263, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, podľa § 79 ods. 4 písm. f) a 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2003 č. 219. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Nech sa páči, môžete sa ešte hlásiť ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možno trošku oneskorene, ale predsa mi dovoľte, aby som v rámci druhého čítania zaujal stanovisko, ktoré bude trošku všeobecnejšie vo vzťahu k prerokovávanému návrhu zákona. Predložený návrh zákona o Špeciálnom súde je výsledkom volania, ktoré sa nepochybne ozývalo aj z našich radov, ktorým sme chceli vyriešiť situáciu svojho času a možno ešte aj dnes hrozivú, špeciálne vo sfére organizovaného zločinu, ale nepochybne aj tam, kde štandardné návrhy na postup v oblasti trestného práva je relatívne zložitý, povedzme, že aj v istej rovine k ústavným činiteľom a podobne. Na základe toho, samozrejme, sme však očakávali veľmi precíznu úpravu tohto právneho prostredia, kde nedobrý alebo komplikovaný návrh môže spôsobiť isté zásahy do štandardného ústavného prostredia a osobitne ako poslanec, ktorý reprezentuje opozičnú politickú stranu, prirodzene, musím strážiť priestor, v ktorom je možné, aby sa inštitúty, ktorých zriaďovanie je formálne vedené dobrou vôľou, sa môžu dostať do pozície, kde môžu veľmi výrazným spôsobom obmedzovať nezávislosť opozície. Je objektívnym faktom, že potrebujeme upraviť nielen otázku trestnú, ale potrebujeme upraviť aj niektorú inú sféru, napríklad takú, ktorú viaceré ústavy krajín v Európskej únii majú uvedené v ústavách a hovoria o takzvanom súde za zlé vykonávanie úradu. Je to nesmierne dôležité, pretože veľmi neexaktne a možno je to zlý príklad, ale chcem naznačiť, že ak sa bude dopúšťať trestnej činnosti minister spravodlivosti alebo minister vnútra, tak pravdepodobne ten štandardný mechanizmus, v ktorom pôsobí a ktorý riadi, neumožňuje, alebo minimálne môže spôsobiť vážnu krízu riadenia v štáte, pretože jednoducho tí, ktorí disponujú mocenskými rezortmi, majú nadštandardné práva a, jednoducho, demokratická spoločnosť sa musí chrániť aj vytvorením ďalších inštitútov, ktoré môžu aj takýto možný krízový stav vytvoriť. Z tohto dôvodu som si dal istú prácu s preskúmaním širšieho okolia, ktoré súvisí s týmto prijímaním návrhu zákona a dostalo sa mi do rúk stanovisko Súdnej rady. Súdna rada, aj pán minister vie, podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. podáva stanoviská k návrhom zákonov. Nepochybne, zákon o zriadení Špeciálneho súdu sa práve dotýka tohto oprávnenia, no toto stanovisko Súdnej rady obsahuje niekoľko veľmi závažných tvrdení, s ktorými nemožno nesúhlasiť. Ak prerokúvame takú vážnu právnu normu, dovoľte, aby som vás pre poriadok s týmto stanoviskom zoznámil. Predovšetkým konštatuje toto stanovisko Súdnej rady, ktoré nie je stranícke a vychádza z prostredia, ktoré je dôsledne nepolitické a ktoré sa tvorí, pravda, spôsobom, ako je známy, ktoré prakticky vylučuje, aby to stanovisko bolo čisto politické. Zriaďovanie Špeciálneho súdu predstavuje otázku nadnárodného významu, ktorá je často predmetom explicitných ústavných úprav. Treba podčiarknuť, že vo väčšine štátov ide o ústavné úpravy, ktoré výslovne zakazujú takéto zriadenie Špeciálneho súdu. Absolútny zákaz zriadenia Špeciálneho súdu možno nájsť v ústavách 15 európskych štátov. Šesť z nich patrí k členským štátom Európskej únie, deväť vzniklo z niekdajších socialistických štátov. V Európskej únii sa pre zaujímavosť zakazuje zriadenie Špeciálneho súdu ústavou explicitne v Belgicku, v Luxembursku, v Nemecku, Portugalsku, v Španielsku, v Taliansku. Z bývalých socialistických štátov ústava obsahuje zákaz takéhoto zriadenia Špeciálneho súdu v Arménsku, Bielorusku, v Bulharsku, v Estónsku, v Gruzínsku, v Macedónsku, v Rumunsku, v Ruskej federácii, či v Slovinsku. Okrem uvedených 15 štátov s absolútnym ústavným zákazom zriadenia Špeciálneho súdu existujú aj štáty s obmedzením zriadenia Špeciálneho súdu iba na čas vojny. Takúto úpravu majú v Litve a v Poľsku. Zriadenie špecializovaných súdov sa takto zakazuje aj v Azerbajdžane a absolútny ústavný zákaz zriadenia špeciálnych súdov nie je ustanovený iba v ústavách uvedených európskych štátov. Možno ho nájsť napríklad aj v ústave Japonského cisárstva, kde má povahu zákazu zriadenia špeciálnych senátov. V Grécku sa špeciálny súd zriadil § 99 ods. 1 ústavy, ide však o orgán, ktorého pôsobnosť je obmedzená na konanie o tom, či sudca prekrútil zákon, teda o pôsobnosť, ktorú možno porovnať so slovenskou úpravou zodpovednosti sudcu za svojvoľnosť v rozhodovaní. Podobne vo Fínsku ústava síce zriadila Špeciálny súd s pôsobnosťou rozhodovať o žalobách proti taxatívne určeným ústavným činiteľom, čl. 59 ods. 1, a výslovne odkázala na úpravu organizácie a konania pred týmto orgánom v osobitnom ústavnom zákone, ale ide aj o High Court of Impeachment, ktorý rozhoduje o odvolaní z ústavnej funkcie, a nie o trestnej činnosti osôb podliehajúcej jeho jurisdikcii. Špeciálny súd porovnateľného typu s vládou Slovenskej republiky navrhnutým Špeciálnym súdom sa v Európe zriadil iba Ústavou Moldavskej republiky a Ústavou Maďarskej republiky, ktoré boli schválené v roku 1949. Zriadenie akéhokoľvek orgánu verejnej moci nemá opodstatnenie iba v počte krajín, ktoré daný orgán zriadil skôr.

Pri zriaďovaní orgánu verejnej moci najpodstatnejšiu úlohu musí zohrať domáce prostredie, teda stav, ktorý sa zamýšľa odstrániť, ako aj stav v dôsledku zriadenia nového orgánu verejnej moci môže nastať. Súdna rada konštatuje, že zriadenie Špeciálneho súdu v intenciách vládneho návrhu zákona nejaví znaky koncepčného riešenia. Podľa návrhu zákona sa zriaďuje Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s tým, že Špeciálny súd rozhoduje v senátoch. Z návrhu zákona nie je zrejmé, koľko senátov sa zamýšľa vytvoriť na Špeciálnom súde, ani počet sudcov, ktorí budú pôsobiť na Špeciálnom súde. Zriadením Špeciálneho súdu sa obmedzí pôsobnosť všeobecných súdov Slovenskej republiky, lebo z ich pôsobnosti sa vyjme rozhodovanie o trestnej činnosti držiteľov verejnej moci. Špeciálny súd v dôsledku pôsobnosti rozhodovať o každej, teda aj o banálnej trestnej činnosti, sa ľahko môže stať preťažený, nespôsobilý plniť svoju proklamovanú úlohu boja proti korupcii. Špeciálnosť špeciálneho súdu sa má zakladať na výberovom personálnom obsadení. Tým sa spochybňuje a de facto popiera odborná rovnocennosť sudcov všeobecných súdov. Zároveň sa vytvára právne ničím neobmedzená možnosť voluntarizmu pri ustanovovaní sudcov Špeciálneho súdu, a to dokonca aj tak, aby špeciálni sudcovia súdili v súlade so želaniami a objednávkami celkom rozdielnymi od zámeru, kvôli ktorému sa má Špeciálny súd zriadiť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Slovensko má zlú historickú skúsenosť so zneužitím súdnictva na vykonštruované, politicky motivované spory, a to už z 50. rokov minulého storočia. Ústavné zákazy zriadenia špeciálnych súdov nie sú prejavom voluntarizmu ani nesprávneho chápania problematiky boja s organizovanou trestnou činnosťou. Špeciálny súd predstavuje riešenie, ktoré je problematické z hľadiska demokratickej formy vlády. Špeciálny súd sa ľahko môže premeniť na prostriedok narušenia deľby moci a jej koncentrácie v jednom štátnom orgáne či dokonca v rukách jednej osoby. Preto má zásadný význam určenie pôsobnosti špeciálneho súdu a zavedenie jednoznačných záruk, ktoré vylúčia možnosť zneužitia Špeciálneho súdu na koncentráciu moci a na presadzovanie partikulárnych záujmov.

Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu nespĺňa základnú požiadavku, ktorú musí splniť každý Špeciálny súd, ak má byť legitímnym orgánom demokratického a právneho štátu. Článkom 7 vládneho návrhu sa do zákona č. 141/1961 o trestnom konaní súdnom vkladá § 15a, ktorý vymedzuje právomoc Špeciálneho súdu. Ustanovením § 15a ods. 1 sa zakladá právomoc Špeciálneho súdu nad radom ústavných činiteľov a ďalších držiteľov verejnej moci počas výkonu funkcie, konkrétne § 15a, ods. 3. Špeciálny súd by mal rozhodovať o všetkých trestných činoch týchto osôb. Tým sa vylučuje pôsobnosť všeobecných súdov vo vzťahu k držiteľom verejnej moci. Pôsobnosť špeciálneho súdu je určená podľa princípu personality, ktorý patril k znakom určenia právomoci súdnej moci za feudalizmu. Návrat z organizácie súdnictva do obdobia feudalizmu sa dá sotva zdôvodniť argumentmi, ktoré si možno predstaviť, s primeranou dávkou zdravého rozumu. Predložený vládny návrh zákona nie je konzistentný s demokratickou formou vlády. Neustanovuje primerane spoľahlivé záruky zneužitia právomoci Špeciálneho súdu na presadzovanie politických záujmov.

Vážené dámy, vážení páni, po celý čas nešlo ani o jeden môj citát, ale išlo o stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky. Pravdu poviem, ako som sa s tým zoznámil, sám som sa na niektoré veci začal inak pozerať a myslím si, že toto stanovisko ma upozornilo aj na isté špecifické momenty, ktoré sme si možno v rámci toho bežného prerokovania a bežnej parlamentnej praxe nevšimli. Je pravda, že v druhom čítaní už návrhy na dopracovanie nemožno dávať, ale v každom prípade je potrebné, aby sme sa pri schvaľovaní tejto právnej normy minimálne s týmito výhradami vyrovnali. K niektorým veciam sa pravdepodobne vyjadrí pán minister, v každom prípade však nie je možné podľa existujúceho znenia a presahuje to moje kapacity osobné, aj mojich kolegov, aby sme v krátkom čase prerokúvaním v rámci druhého čítania mohli nájsť vhodné právne inštitúty, ktoré výrazne obmedzia riziká, o ktorých som doteraz hovoril. Som však presvedčený, že zákon v tejto podobe vyjadruje stav, kde riziká jednoducho prevažujú a že za daných okolností, aj keď si viem predstaviť našu povinnosť hľadať mechanizmy na to, aby sme mohli do prostredia, ktoré je kontaminované - a dosť výrazne - organizovaným zločinom, a že na druhej strane rovnako potrebujeme aj právnu úpravu, ktorou môžeme naozaj postupovať za istých okolností špeciálnym spôsobom aj voči ústavným činiteľom, že takto predložený návrh nie je dostatočne komplexný na to, aby sa stal súčasťou právneho poriadku a splnil navrhovaný cieľ. Z tohto dôvodu mi dovoľte na záver odporúčanie, aby som vám v súlade so stanoviskom Súdnej rady odporučil, aby sme tento návrh neschválili v druhom čítaní a neposunuli ho do tretieho čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, prichádzam vraziť nôž do chrbta doktorovi Čížovi, lebo vo všeličom s ním viem bez ďalšieho súhlasiť. Skutočne, Špeciálny súd je veľmi, veľmi výrazný atyp z hľadiska porovnávacieho ústavného práva a skôr platí, že štáty sa bránia vytváraniu Špeciálnych súdov, než aby ich bez ďalšieho zavádzali, ale pretože súhlasím s tvrdením doktora Číža, že predložený návrh má nedostatky, prichádzam pred vás prezentovať pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu. Modelovo ide o to, aby sa vytvorili väčšie právne záruky nezneužitia Špeciálneho súdu alebo úradu špeciálnej prokuratúry na politické účely, pretože nesporne aj taká možnosť naloženia s týmito orgánmi by bola. Za účelom vytvorenia záruk, že nedôjde k zneužitiu Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry na iné účely, než je boj s organizovanou trestnou činnosťou istého stupňa závažnosti, navrhujem spolu so skupinou poslancov vytvorenie takého režimu, ktorý by vylučoval možnosť obsadzovania Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry ľuďmi, ktorí nie sú sudcovia alebo nie sú prokurátori, čiže inak povedané, ide tu o obmedzenie možnosti prípadných politických nominácií na tieto posty. Okrem toho pozmeňujúci návrh zahŕňa niekoľko ďalších v podstate drobností slúžiacich alebo zameraných na právnotechnické vylepšenie textu. Teda pozmeňujúci návrh vyzerá takto. Po prvé, v názve zákona sa za slová "o zriadení Špeciálneho súdu" vkladá "a Úradu špeciálnej prokuratúry". V tomto prípade ide o taký názov zákona, ktorý na prvý pohľad bude vyjadrovať celý rozsah problematiky, ktorá je predmetom úpravy zákona. V bode 2 navrhujeme v článku 2, bod 3 sa v § 19b odsek 2 vypúšťa posledná, teda tretia veta. Táto veta znie: "Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom." Ide o vetu, ktorá je nadbytočná, pretože je to splnomocnenie na inú úpravu nejakým ďalším zákonom. Ak kedykoľvek v budúcnosti dôjde k prijatiu zákona, ktorý by taký režim riešil, bude to úprava rovnocenná s tou úpravou, ktorá je daná týmto zákonom, ktorý by sme mali schváliť. Tretí pozmeňujúci návrh - v článku 2 v bode 11 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou. Ide o úpravu, ktorá zavádza možnosť neobmedzeného, časovo neobmedzeného členstva v sudcovskej rade na Špeciálnom súde. Vo vzťahu k iným sudcovským radám, ktoré fungujú na všeobecných súdoch, je to neodôvodnené zvýhodňovanie členov sudcovských rád na Špeciálnom súde. Pozmeňujúci návrh číslo 4 - v článku 6, bode 1 prvá veta v odseku 3 znie: "Na Špeciálny súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonal justičnú skúšku, má aspoň 5 rokov sudcovskej praxe, dovŕšil vek 35 rokov a podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu podľa osobitného zákona je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa stupňa utajenia Prísne tajné." Toto je jedno z tých ustanovení, ktoré má slúžiť na vytvorenie právnej záruky, že na Špeciálny súd bude ustanovený len človek, ktorý už sudcu robil alebo ktorý je sudcom. Pozmeňujúci návrh číslo 5 - v článku 6 bodu 19 v § 151c sa v odseku 1 nahrádza druhá veta, ktorá znie: "Pre výberové konanie na špeciálny súd sa použijú ustanovenia § 28, ods. 3 a 6." Tak ako je predložený návrh zákona, predpokladá použitie dvoch celých paragrafov, § 28 a § 29 na výberové konanie v rámci Špeciálneho súdu. To predovšetkým, pokiaľ ide o § 29, mohlo by sa hovoriť možno až o zmätočnej úprave, takže z hľadiska technického navrhujeme redukciu ustanovení zákona, ktoré by sa mali použiť primerane. Pozmeňujúci návrh číslo 6 - v článku 7 sa vkladá nový bod 23 a 24, ktorý znie, bod 23: V § 161 ods. 1 sa na konci pripája táto veta. "Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie môže vykonávať aj určený prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je aj prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, o ktorej rozhoduje orgán jemu bezprostredne nadriadený." Bod 24, v § 174 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie vykonáva určený prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, tento dozor vykonáva orgán jemu bezprostredne nadriadený." Ide tu o vytvorenie v podstate paralelnej vyšetrovacej možnosti pre prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry. Je to opäť právna záruka pred prípadným zneužitím úradu špeciálnej prokuratúry a celého režimu špeciálneho vyšetrovania v tomto prípade asi skôr tým spôsobom, že by sa trestné stíhanie rozbehnúť nechcelo. Vytvára sa teda možnosť, že ak do veci nevstúpi ministerstvo vnútra a jeho štruktúry, vyšetrovanie môže viesť aj prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Napokon pozmeňujúci návrh číslo 7, v článku 10 bode 4 sa v § 24a ods. 1 vypúšťa písmeno c) a v § 24b ods. 3 sa vypúšťa písm. b). Ide tu o otázku kvalifikácie a praxe špeciálneho prokurátora alebo prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry. Je to o tej podmienke, aby prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť len človek, ktorý má prax prokurátora. Toľko k pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Faktická poznámka pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Chcem sa poďakovať pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru, že sa pokúsil nasmerovať ten nôž na môj chrbát. Pevne verím, že bol dostatočne ostrý, len tento súbor návrhov treba istým spôsobom naštudovať. Máme na to opäť veľmi málo času, takže skúsme zvážiť nejakú možnosť, dať čas na to, aby sme sa mohli zoznámiť podrobnejšie s návrhmi pán poslanca Drgonca a presvedčiť sa o tom, či ním uvádzaný obsah je akceptovateľný aj z nášho pohľadu. Druhá vec, vec politickej kultúry, a to, čo tu stále opakujeme. Pán minister, vážne by bolo úplne nezvyklé, keby sme boli politicky trošku na túto tému rokovali, ako povedzme náš klub s vami, keby ste nám dali, keby ste nám niektoré veci, ktoré sú v súvislosti so zriadením takéhoto súdu, a relatívne veľkých právomocí, ktoré máte ako minister v tomto smere, iste aj každý ďalší minister, ktorý bude na vašom mieste, aby sme si tie veci, ktoré si myslíme, že sú citlivé a že sú povedzme zneužiteľné, aby sme si vysvetlili, aby ste nám prípadne demonštrovali istú sféru záruk, ktoré majú takzvaný nepísaný charakter, aby sme sa mohli viacej stotožniť s vami navrhovanými vecami. Uvedomme si totiž úplne na záver, tento zákon je aj vecou politickej dôvery. A o tú politickú dôveru ste sa neuchádzali. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, na poslednú pripomienku pána poslanca Číža - ja naozaj neviem, kde moje kompetencie rozširuje ten návrh zákona, keby ste mi to mohli potom špecifikovať, ale musím povedať, že priestor na diskusiu bol veľmi veľký. Ten návrh zákona bol predložený pred letnými prázdninami a musím povedať, ja som kedykoľvek pripravený diskutovať o ktoromkoľvek návrhu zákona s ktorýmkoľvek poslaneckým klubom. Len začať diskusiu večer pred hlasovaním sa mi zdá, nehnevajte sa, trochu neskorý štart, ale v zásade, samozrejme, že som otvorený diskusii. Len stručne sa vyjadrím k pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rozprave boli podané, respektíve ktoré vyplývajú zo spoločnej správy.

Jedna z najzávažnejších pripomienok zo spoločnej správy sa týka bodu 13 a touto pripomienkou sa navrhuje vypustiť z právomoci Špeciálneho súdu ústavných činiteľov. Musím povedať, že pôvodný zámer, aby Špeciálny súd mal jurisdikciu nad ústavnými činiteľmi, bola skutočnosť, že ústavní činitelia majú predsa len nadštandardné kontakty a vzťahy, ktoré najmä na úrovni lokálnej alebo regionálnej môžu mať vplyv aj na nestrannosť a razanciu trestného konania. Sú, žiaľ, prípady, kedy trestné stíhanie - a nemyslím teraz vôbec na parlament ani vládu -, ale iných ústavných činiteľov, trvajú neúmerne dlho. Máme konkrétny prípad sudcu z východného Slovenska, ktorý už je štyri roky stíhaný pre prechovávanie drog a nedovolené ozbrojovanie. Ten prípad dodnes nie je uzavretý. A to nesvedčí v prospech, musím povedať, ani justície, ani toho, že máme efektívny systém, ale viem, že je to veľmi sporný bod, a predpokladám, že v parlamente sa už v tejto otázke dosiahla dohoda. Ja som na ústavnoprávnom výbore navrhol, že tam môžete nechať aspoň ministrov, ale asi to tiež nebude prijateľné, alebo len ministra spravodlivosti, ja som za.

K druhej pripomienke uvedenej v bode 19 spoločnej správy, tá sa vzťahuje na otázku takzvaných negatívnych pokynov, ktoré môže dávať generálny prokurátor špeciálnemu prokurátorovi. Ja som bol v tom, že sme sa kolegami z prokuratúry v tomto dohodli, že je lepšie, keď bude špeciálny prokurátor volený parlamentom v tom nezávislejší, že nebude podliehať negatívnym pokynom, pozitívnym, samozrejme, áno, všeobecným pokynom, áno, ale nie negatívnym pokynom, to znamená pokynom nevzniesť obvinenie, nezačať trestné stíhanie, nepodať obžalobu, zastaviť trestné stíhanie, to si myslím, že je veľmi dôležité, a preto som veľmi proti tomu, aby bod 19 zo spoločnej správy bol prijatý, to garantuje väčšiu procesnú nezávislosť špeciálneho prokurátora a myslím si, že to je krok správnym smerom.

K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Drgonca. K prvému a k druhému v zásade nemám pripomienky, aj keď musím povedať, že ustanovenie, ktoré je predmetom bodu 2, je rovnako upravené aj v zákone č. 335/1991 Zb., čo sa týka okresného, krajského, najvyššieho súdu.

V bode 3 - ja si myslím, že ten pozmeňujúci návrh nie je správny, pretože sudcovské rady jednotlivých krajských súdov sú zložené zo sudcov celého kraja, to znamená, to je minimálne 80 sudcov. Špeciálny súd však bude mať samostatnú sudcovskú radu a keď na Špeciálnom súde bude 6 až 8 sudcov, tak asi nemá význam limitovať funkčné obdobie členov sudcovskej rady, lebo proste ten počet sudcov, z ktorých sa bude sudcovská rada vytvárať, je taký malý, že by to mohlo sudcovskú radu znefunkčniť a preto je celkom odôvodnené, že takéto ustanovenie sme do návrhu zákona dali.

K 4. bodu. No ak tam je zámer to takýmto spôsobom vyriešiť, tak to musí byť inak definované. My nemáme termín 5 rokov sudcovskej praxe zatiaľ v našom právnom poriadku, bolo by to tam treba definovať inak, ale ja si myslím, že na Špeciálny súd by mohol ašpirovať aj prokurátor, ktorý spĺňa všetky podmienky, prečo nie. Malo by to byť otvorené výberové konanie. Čiže s bodom 4 tiež nesúhlasím. Bod č. 5 je skôr na legislatívnu diskusiu a myslím, že také zúženie jednotlivých ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich týkajúce sa výberového konania môže spôsobiť problémy, a myslím si, že nie zvyšuje, ale skôr znižuje právnu istotu. Spomeniem niekoľko dôvodov - napríklad ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré sa už nemá vzťahovať na Špeciálny súd, ktoré zakotvuje povinnosť vyhlásiť výberové konanie verejne, to by sa predsa malo aplikovať aj na Špeciálny súd. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa viaže na ods. 4 a 5, ktoré sa na výberové konanie vzťahovať nemajú, a takisto § 29, ktorý sa tiež nemá podľa pozmeňujúceho návrhu vzťahovať na výberové konanie, ale tento paragraf upravuje vzťahy vo vnútri výberovej komisie, ktoré musia platiť aj pre výberovú komisiu na Špeciálny súd, napríklad počet jej členov, spôsob určenia jej predsedu, takže myslím si, že je celkom dôvodné návrh ponechať v podobe, v akej bol navrhnutý. Bod 6 - ten je asi najdôležitejší. Musím povedať, že aj dnešná právna úprava v Trestnom poriadku umožňuje, aby vyšetrovanie v znení § 74 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku vykonával prokurátor. Myslím, pretože vôbec je nevyhnutné prijímať osobitné doplnenie uvedené v pozmeňujúcom návrhu a odporúčam navrhované doplnenie Trestného poriadku vypustiť.

A na záver k bodu 7 - náš návrh vychádza z koncepcie rovnakej ako v prípade zákona o sudcoch a prísediacich, to znamená možnosť otvoriť prístup k funkcii sudcu a prokurátora aj osobám mimo daného právnického povolania za účelom, aby sa podstatne zvýšila konkurencia a kvalita. Keby prešiel tento pozmeňujúci návrh, tak do výberového konania na funkciu v Úrade špeciálneho prokurátora by sa nemohol prihlásiť ani sudca, už vôbec nie advokát respektíve iná osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť. Myslím si, že je oveľa transparentnejšie prijať tú úpravu, ktorá je v navrhovanom zákone. Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 334, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 326. Návrh zákona uvedie za skupinu poslancov pán poslanec Robert Fico. Pán poslanec, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil v mene skupiny poslancov Národnej rady návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Nebudem v žiadnom prípade hovoriť detaily tohto návrhu, pretože sú všeobecne známe, ide o návrh zákona, ktorý vychádza z dvoch predchádzajúcich návrhov, ktoré nezískali podporu v predchádzajúcom volebnom období. Návrh ústavného zákona je preto postavený predovšetkým na pilieri spätnej účinnosti zákona, pretože vzťahuje sa na majetok, ktorý osoby nadobudli od 1. januára 1990, ďalej je postavený na pilieri dôkazného bremena, ktoré bude prenesené na osobu, ktorá bude preukazovať súdu, akým spôsobom tento majetok nadobudla, ďalším pilierom je, že ide o civilný zákon, teda nejde o trestný zákon, a posledným pilierom je, že sa stanovuje aj minimálna hodnota majetku, ktorá musí byť naplnená, aby zákon mohol byť aplikovaný v praxi, a to je tisícnásobok minimálnej mzdy, stanovenej podľa osobitného predpisu, čiže dnes je to suma okolo 5,7 milióna korún, bude to po zvýšení minimálnej mzdy niečo viac ako 6 miliónov korún. Predkladatelia podávajú tento návrh v podobe ústavného zákona, aby nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam o ústavnosti právneho predpisu a jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika na medzinárodnej úrovni. Návrh zákona vychádza zo skúseností iných štátov, myslím si, že sú v ňom zakomponované všetky pripomienky, ktoré vzniesli zainteresované inštitúcie od roku 2001, kedy sa prvýkrát tento návrh zákona objavil v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vážené dámy a páni, keďže obsah tohto návrhu zákona je všeobecne známy, dovolím si vás iba požiadať o podporu, o jeho posunutie do druhého čítania, v ktorom je, samozrejme, skupina poslancov prístupná návrhom na zmeny, ktoré môžete podať či už vo výboroch alebo v podobe pozmeňujúcich návrhov. Z mojej strany všetko, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pán poslanec Peter Miššík. Prosím pán spravodajca Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: (So smiechom.) Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku, tlač 334. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky dôležité informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 326 z 21. augusta 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov, prosím, ak máte záujem, prihláste sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Zároveň prerušujem rokovanie schôdze na zajtra na 9.00 hodinu, tak ako sme sa dohodli, budeme o 9.00 hodine začínať hlasovaním o zákonoch, ktoré sme dnes prerokovali, potom návrhom ústavnej zmluvy Európskej únie a potom budeme pokračovať v rokovaní o tých zákonoch, ktoré sme dnes neprerokovali a na ktorých sme sa dohodli, že budeme o nich rokovať zajtra. Ešte dávam slovo pánovi poslancovi Kaliňákovi.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, chcel som iba upozorniť členov výboru pre obranu a bezpečnosť, že zajtra o 12.00 hodine počas obednej prestávky bude mimoriadne zasadnutie výboru. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.28 hodine.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP