Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Do rozpravy sa ďalej nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

Správu vlády ste dostali ako tlač 371. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, aby správu uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som stručne uviedol správu o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom a k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2002. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí predmetnú správu prerokovala a svojím uznesením č. 777 z 21. augusta 2003 schválila. Najvyšší kontrolný úrad k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2002 skonštatoval, že návrh bol zostavený v súlade s § 50 zákona Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. V krátkosti uvediem len dve oblasti, v ktorých Najvyšší kontrolný úrad zistil nedostatky. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku napríklad poukázal na vedenie účtov colných úradov v komerčných bankách, ktoré je v rozpore s § 34 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách. Tento nedostatok má síce dlhodobejší charakter, ale dôvodom je práve špecifický charakter činnosti colných úradov, kde nie je v súčasnosti iná možnosť ako zabezpečiť plynulú možnosť prepustenia tovaru do colného režimu.

Jedným z nedostatkov, ktorý bol uvedený v správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002, bolo, že ročná bilancia štátnych aktív a pasív by mala obsahovať aj špecifikáciu majetkovej účasti štátu nielen v správe ministerstva financií, ale aj ďalších subjektov uvedených v § 49b zákona o rozpočtových pravidlách. Predmetný nedostatok bude odstránený smernicou ministerstva financií na vypracovanie návrhov záverečných účtov, rozpočtových kapitol a štátnych fondov za rok 2003, ktorú vypracuje ministerstvo financií do 31. decembra 2003. K nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2002 a k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002 prijali jednotliví členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčiny vzniku, ktoré predložili Najvyššiemu kontrolnému úradu. Rozhodujúca časť týchto opatrení spočívala v efektívnejšom nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom štátu. Nedostatky, ktoré formuloval Najvyšší kontrolný úrad, boli zovšeobecnené a premietnuté do konkrétnych plánov kontrolnej činnosti jednotlivých rezortov a ústredných orgánov štátnej správy. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím pána poslanca Jozefa Mikuša, povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladanú informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania správy o prijatých záveroch k nedostatkom zisteným Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002 predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 327 z 22. augusta 2003 pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, správu o prijatých záveroch, ktorú máme pod tlačou 371, s termínom do 8. septembra 2003. Náš výbor sa touto problematikou zaoberal na svojom rokovaní dňa 8. septembra 2003 za účasti zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky a Najvyššieho kontrolného úradu. Výbor prijal uznesenie č. 165, kde uvedenú správu zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky taktiež uvedenú správu o prijatých záveroch zobrať na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou predloženej správy. Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Prosím, prihláste sa v tejto chvíli ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon. Nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, otázka číslo jeden, či boli informovaní o tom, že túto správu prerokúvame v pléne Národnej rady Slovenskej republiky predseda Najvyššieho kontrolného úradu a otázka číslo dva, prečo v správe nie sú vysvetlené tie disproporcie, ktoré boli medzi štátnym záverečným účtom s konštatovaniami Najvyššieho kontrolného úradu. Správa je opisná a práve tie disproporcie, ktoré sú medzi štátnym záverečným účtom a stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu, v tejto správe vysvetlené nie sú. Ďakujem pekne. To je všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Ďaďo. Uzatváram možnosť hlásiť sa faktickými poznámkami.

V. Ďaďo, poslanec: Skutočne stručne. Návrh uznesenia prijala Národná rada na základe podnetu v tomto prípade. Išlo mi presne o to, čo hovoril teraz pán poslanec Maxon, aj niektoré ďalšie veci. Ak si zoberieme konkrétne tú správu, aká je, ja viem, že bude schválená, zobratá na vedomie, tak ako je predložená. Ale, páni kolegovia, kolegyne, to nie je úcta voči Národnej rade. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje

Správu vlády ste dostali ako tlač 325 a spoločnú správu o výsledku jej prerokovania vo výboroch máte ako tlač 325a. Správu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ide o iniciatívny materiál, ktorý sa predkladá na základe uznesenia Národnej rady ešte z minulého roku, konkrétne z 9. júla 2002, ktorým Národná rada zaviazala vládu vypracovať zákon, ktorý komplexne upraví problematiku zmiernenia niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami. Reštitučné zákony, ktoré boli prijaté po novembri 1989, mali za cieľ odstrániť iba niektoré následky majetkových a iných krívd a je zrejmé, že nikdy nie je možné napraviť všetky krivdy. Predchádzajúce odškodňovacie predpisy svojím rozsahom sčasti pokryli uvedenú problematiku a deklarovali aj morálnu satisfakciu všetkým poškodeným obetiam komunistického režimu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vymedziť okruh oprávnených osôb, ktoré by mali byť zahrnuté do zákona a následne preto nie je možné špecifikovať dopad na štátny rozpočet, a keďže ministerstvo spravodlivosti je viazané uznesením vlády nepredkladať v roku 2003 návrhy zákonov, ktoré majú nárok na štátny rozpočet. Tak v tomto roku uznesenie, odporučenie Národnej rady splniť nevieme.

Dovoľte mi vyjadriť sa na záver k návrhu uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Myslím si, že úloha uvedená pod bodom B pod druhou odrážkou je správna, požiadať vládu predložiť Národnej rade správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených osôb do konca tohto roku. A potom si myslím, že by bolo dobré vytvoriť priestor na základe tejto správy a vyšpecifikovať, v čom by mala byť nová právna úprava. Zatiaľ ani na úrovni vlády, ani na úrovni parlamentu nemáme presné predstavy, aká by mala byť tá právna úprava komplexne odškodňujúca obete komunistického režimu. A myslím, že k tomu návodu, k tomu vecnému zámeru budeme vedieť prísť až v okamihu, keď bude v parlamente správa o stave odškodňovania, ako to navrhuje výbor pre ľudské práva, do konca roku. To znamená, ja by som odporúčal snemovni, aby tá prvá časť pod písmenom B bola vypustená a bola prijatá s určitou bližšou špecifikáciou až v tom okamihu, keď koncom roku parlament prerokuje správu o stave odškodnenia jednotlivých kategórií oprávnených osôb. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím spravodajcu z gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Miklósa Duraya, aby predniesol závery prerokovania tohto návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Duray, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania správy o príprave zákona o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému. Toto prerokujeme pod číslom parlamentnej tlače 325. Uvedená správa bola rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 302 pridelená na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Určené výbory správu predloženú vládou Slovenskej republiky prerokovali v stanovenej lehote, iné výbory o správe nerokovali. Ústavnoprávny výbor i výbor pre financie, rozpočet a menu odporúčali správu schváliť. Členovia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien naopak v rozprave konštatovali viaceré formálne i obsahové nedostatky predloženej správy, najmä to, že v podstate nedáva odpoveď na to, ako sa vláda mieni vysporiadať s uznesením Národnej rady č. 2364 z 9. júla 2002. V rozprave bolo poukázané na neprijateľnosť záveru tejto správy, ktorý čiastočne bol aj citovaný pánom ministrom, ale ja citujem celý ten odsek tejto správy, že ministerstvo spravodlivosti je viazané bodom B 32 uznesenia vlády č. 1231/2002 nepredkladať v roku 2003 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytkov príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2003 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a východiská štátneho rozpočtu na rok 2004 nepredpokladajú výdavky spojené s uvažovaným zákonom. Okrem toho poslanci vo výbore poukazovali aj na fakt, že nečinnosť vlády v oblasti prípravy komplexného zákona o odškodnení všetkých kategórií obetí komunistického systému má za následok predkladanie čiastkových, často nesystémových poslaneckých návrhov zákonov o odškodnení. Vychádzajúc z týchto stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu len zobrať na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky, aby do 31. marca 2004 splnila uznesenie Národnej rady č. 2364 z 9. júla 2002 a zároveň aby predložila Národnej rade správu o stave odškodnenia podľa doteraz platných zákonov a to do 31. decembra 2003. Návrh tohto uznesenia v písomnej podobe majú poslanci k dispozícii ako súčasť spoločnej správy k tlači č. 325. Pani podpredsedníčka, prosím vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Veľmi krátko. Súhlasím so záverom správy, ale chcel by som prispieť ku kvalitatívnemu zlepšeniu správy. Opakoval som to tu už niekoľkokrát, že výraz komunistický systém treba nahradiť v správe výrazom socialistický systém. Lebo komunistický systém neexistoval a neviem, ako by správa obstála v právnej rovine. Správa v tejto podobe môže zmiasť ľudí, ktorí majú dostatočné znalosti z histórie Slovenska a z politiky, a nepredpokladám, že správa je určená len pre analfabetov histórie a politiky, i keď všeličo je možné. Pravdepodobne výraz komunistický systém v správe je súčasťou nejakého ideologického pôsobenia na občanov Slovenska, lebo si to neviem vysvetliť, opakujeme to už aspoň trikrát. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia. Len veľmi krátko k uzneseniu, ktoré odporúčame Národnej rade prijať. V bode B by som chcela požiadať, aby sme hlasovali o splnení uznesenia a o predložení správy ako samostatne v týchto častiach a zdôvodním prečo. Po konzultácii s rezortom ministerstva spravodlivosti, keď sa predloží správa o odškodňovaní jednotlivých kategórií oprávnených, podľa doteraz platných zákonov do 31. 12. jasne sa vyšpecifikujú všetky kategórie, ktoré doteraz neboli v jednotlivých zákonoch zahrnuté. Následne správa príde do parlamentu a uznesením po prijatí správy by sme zaviazali ministerstvo aj termínovo, dokedy má naplniť uznesenie, ktoré je platné z roku 2002. Preto by som odporúčala, aby Národná rada zobrala na vedomie správu, požiadala vládu predložiť Národnej rade správu o stave a odškodnení jednotlivých kategórií oprávnených podľa doteraz platných zákonov do 31. decembra. Toto by bolo len uznesenie. Na základe tejto správy by sme potom stanovili termín, reálne možný termín na prípravu zákona, ktorý by ukončil proces odškodňovania všetkých kategórií obetí komunistického režimu. Toľko môj návrh. Buď budeme hlasovať len o uznesení, tak ako som ho predložila, požiadať vládu, aby predložila správu, alebo potom samostatne hlasovať o týchto odrážkach, aby sme nevytvárali termínový precedens, ktorý by nebolo možné naplniť a nebol by ten zákon, ktorým by sme chceli odškodnenie ukončiť, dobrý a zmysluplný. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Len toľko, že nemali by sme sa púšťať do filozofických alebo politologických diskusií o tom, či existoval komunistický režim alebo komunistický mocenský režim alebo socialistický.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

Materiál vlády ste dostali ako tlač 327. Informáciu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Daniel Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Informácie o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku tohto roku a zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády. Citované ustanovenie ukladá vláde informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. Materiál obsahuje rozbor plnenia plánu legislatívnych úloh vlády za I. polrok 2003. Súčasťou informácie sú dve prílohy, v ktorých sú tabuľkovo spracované prehľady o požadovaných údajoch. Z prehľadu vyhodnotenia plnenia plánu legislatívnych úloh je zrejmé, že všetkých 46 plánovaných aproximačných nariadení vlády prerokovala legislatívna rada vlády na svojom zasadnutí v dňoch 26. - 27. júna 2003 a s pripomienkami tieto odporučila vláde schváliť. Vláda na svojom zasadnutí dňa 9. júla 2003 všetkých plánovaných 46 aproximačných nariadení schválila. Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku tohto roku, v pláne legislatívnych úloh vlády nie je uvedená žiadna úloha predložiť do legislatívneho procesu návrh aproximačného nariadenia vlády. Ministerstvo pôdohospodárstva však plánuje v druhom polroku tohto roku nad rámec plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 predložiť do legislatívneho procesu predbežne 35 aproximačných nariadení. Ide o aproximačné nariadenia z oblasti veterinárnej starostlivosti a môžem ubezpečiť ctenú snemovňu, že môže byť rada, že neprerokúva tieto nariadenia ako zákony. Z predloženej informácie vyplýva, že plnenie legislatívnych úloh v tejto oblasti možno hodnotiť pozitívne, aj keď sa úlohy priebežne neplnili podľa schváleného plánu. Do legislatívneho procesu bolo totiž pripravených a následne schválených viac návrhov aproximačných nariadení, ako to určoval plán. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady na svojom zasadnutí 2. septembra prerokoval a uznesením ma poveril predložiť informáciu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003, ktorú máte predloženú ako tlač 327. Z § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky vyplýva pre vládu Slovenskej republiky povinnosť predkladať polročne písomnú informáciu, ktorá musí obsahovať zoznam vydaných aproximačných nariadení v uplynulom období, zámer a zodpovedajúci prehľad týchto právnych predpisov na najbližších polrok. Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky v čl. 120 ods. 2, zmocnil vládu Slovenskej republiky vydávať nariadenia vlády na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej. Následne zákon č. 19/2002 Z. z. vymedzil oblasti, konkrétne je to v § 2 ods. 1, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať. Ustanovil niektoré osobitné podmienky ich vydávania a kontrolný mechanizmus. Povinnosť vlády informovať Národnú radu Slovenskej republiky je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Podľa predloženej informácie, ktorú máte ako tlač č. 327, možno konštatovať, že stanovená úloha prijať 46 nariadení vlády daného druhu bola splnená. V uvedenom období boli prejednané i ďalšie návrhy aproximačných nariadení vlády, spolu ich bolo 87. V druhom polroku by mala vláda prerokovať 35 aproximačných nariadení z oblasti titosanitárnej. Ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie. Skončila som. Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Nech sa páči, môžete sa prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme rokovaním o

Pripomínam, že na 15. schôdzi sme prerušili rokovanie o tomto bode programu v prvom čítaní pred otvorením rozpravy. Pán minister zákon uviedol, aj pán spravodajca podal správu. Otváram teda rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, dávam mu slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 bod a) v rámci všeobecnej rozpravy navrhujem nepokračovať v rokovaní a vrátiť predkladaný návrh ústavného zákona na dopracovanie. Mám nasledovné odôvodnenie. Po prvé...

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte na chvíľočku, pán poslanec, pán spravodajca, pán poslanec mal aj návrh, prosím, aby ste dávali pozor, pretože treba zaznamenať návrh pána poslanca Ondriaša. (Hlas v rokovacej sále.) Áno, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona, takže je to dôležitý návrh.

K. Ondriaš, poslanec: A na dopracovanie. Odôvodnenie: Po prvé, navrhovaný ústavný zákon nemá ustanovenia, ktoré by upravovali práva a povinnosti osoby, ktorá má podľa tohoto ústavného zákona oprávnenie podávať podnet vo veci ochrany verejného záujmu. Podľa môjho názoru touto osobou by mal byť každý občan Slovenskej republiky. V konaní by sa malo najskôr rozhodnúť predbežne o podaní občana a až následne by sa malo rozhodovať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporov záujmov. Po druhé, navrhovaný ústavný zákon predpokladá zastavenie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporov záujmov. Je neprijateľné, aby konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporov záujmov bolo zastavené, ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí podľa § 6 tohto zákona vzdá funkcie, pretože sa tým môže zahladiť aj nezákonné konanie verejného funkcionára, ktorý s tým už vopred počíta. Vieme, že páchatelia najmä hospodárskej kriminality kalkulujú vopred s možným trestom a jeho výškou, ak budú prichytení pri páchaní trestnej činnosti, pretože z ich pohľadu je to pre nich ešte efektívne. Po tretie, pôsobnosť ústavného zákona by sa mala vzťahovať aj na predsedu vlády, ministrov, štátnych tajomníkov a na generálnych riaditeľov, riaditeľov odborov ministerstiev a iných ústredných štátnych orgánov, pretože títo disponujú veľkým množstvom informácií a rozsiahlymi ekonomickými kontaktmi. Zo života vieme, že tieto osoby za peniaze rôzne materiálne výhody môžu poskytovať, cenné informácie získané v rámci výkonu svojej funkcie podnikateľským subjektom. Dôkazom toho sú interné informácie ministerstiev, ktoré títo funkcionári môžu poskytnúť za úhradu do reklamných almanachov jednotlivých odvetví. Po štvrté. Pôsobnosť ústavného zákona by sa mala vzťahovať aj na predsedov, výkonných podpredsedov a tajomníkov politických strán a politických hnutí. Je všeobecne známe, že politické strany a politické hnutia sú často nezákonne financované zásluhou uvedených politických funkcionárov, ak sú títo zároveň aj verejnými funkcionármi. Áno, je to tak na Slovensku, ale i v zahraničí. Len si spomeňme na aféry na Slovensku súvisiace s financovaním politických strán a politických hnutí z privatizácie a z predaja podnikov zahraničným investorom, alebo na nezákonné financovanie Kresťanskodemokratickej strany Nemecka jej vtedajším predsedom a bývalým kancelárom Kohlom v Nemecku. Alebo Socialistickej strany predsedom Craxim v Taliansku. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, len sa chcem spýtať, či sa chcete vyjadriť? Ďakujem. Pán poslanec, pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme zajtra, tak, ako sme s tým vyjadrili všeobecný súhlas. Pokračujeme

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 256, spoločnú správu výborov ako tlač 256a. V zastúpení ministra financií by mal návrh zákona odôvodniť minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pán minister, neviem, či je v dosahu mikrofónov. Ak je, tak ho prosím, aby prišiel do rokovacej sály. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali ďalším bodom programu, aby sme neprerušovali schôdzu prestávkami. Prosím, je všeobecný súhlas s tým, aby sme pokračovali ďalším bodom programu? Nemôžem pokračovať, keďže som nedosiahla všeobecný súhlas, a hlasovať, myslím si, že nemá význam. Takže vyhlasujem desaťminútovú prestávku, ale poprosím, skutočne desaťminútovú. Ďakujem pekne.

(Desaťminútová prestávka.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som pokračovať v rokovaní schôdze po prestávke. Chcem vám navrhnúť, keďže tu nie je prítomný pán minister Kaník, či by sme mohli tento bod presunúť a pokračovať v rokovaní podľa programu s tým, že tento bod stráca poradie a zaradí sa. Ďakujem pekne za všeobecný súhlas, budeme teda pokračovať

tlač 282. Spoločnú správu máte ako tlač 282a. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom a ťažiskovou zmenou predloženej novely Trestného poriadku je doplnenie nášho právneho poriadku o nový inštitút takzvaného korunného svedka. Niektoré vysoko nebezpečné formy kriminality, najmä organizovaná kriminalita a terorizmus disponujú takými silnými obrannými mechanizmami, že informácie o nich sú len veľmi ťažko prístupné zvonku. Je preto potrebné nájsť vnútorný zdroj informácií. Organizovaný zločin totiž ohrozuje samotné základy demokratickej spoločnosti. Pri rozhodovaní o priznaní statusu korunného svedka však musia byť zvažované veľmi dôležité kritériá. Najzávažnejším z nich je kritérium proporcionality, to znamená medzi závažnosťou trestného činu spáchaného korunným svedkom a trestného činu, ktorý korunný svedok objasňuje. Na tento inštitút nadväzuje program ochrany svedka, ktorý už v našom právnom poriadku je zakotvený niekoľko rokov a funguje zatiaľ spoľahlivo, aspoň pri osobách, ktoré režim chráneného svedka dodržiavajú. Čo sa týka procesu ustanovenia korunného svedka, návrh novely umožňuje, aby pri korunnom svedkovi išlo o dočasné odloženie vznesenia obvinenia, v prípade, ak je obvinenie vznesené, aby bolo prerušené trestné stíhanie. Objasňovaný delikt pritom môže byť buď len organizovaný zločin alebo korupcia, teda použitie takzvaného korunného svedka bude možné len v prípade odhaľovania organizovaného zločinu a korupcie. V takomto prípade bude môcť prokurátor rozhodnúť o zastavení trestného stíhania a to v prípade, ak záujem spoločnosti na objasnení korupcie alebo trestného činu spáchaného organizovaným zločinom, o ktorom korunný svedok podal svedectvo, prevyšuje záujem na trestnom stíhaní a potrestaní korunného svedka. Bude môcť alternatívne rozhodnúť prokurátor, že bude korunného svedka stíhať podľa miernejšieho ustanovenia Trestného zákona. A poslednou možnosťou bude možnosť navrhnúť súdu, aby uložil korunnému svedkovi trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Keďže musí existovať poistka proti klamlivému konaniu korunného svedka, tak k výhode, ktorú poskytne korunnému svedkovi štát, príde až potom, keď časť dohody korunný svedok splní, to znamená poskytne usvedčujúcu výpoveď. Ja som už v prvom čítaní spomenul, že tento inštitút nepredstavuje nejakú magickú zbraň v boji proti mafii, ale predstavuje veľmi dôležitý inštitút, ktorý podľa môjho názoru môže výrazne prispieť k tomu, aby boj proti mafii bol efektívnejší a úspešnejší.

Predložený vládny návrh novely Trestného poriadku obsahuje aj niektoré ďalšie ustanovenia. Sprísňujú sa podmienky pre podanie sťažnosti pre porušenie zákona, aby bola jej úprava ústavne konformná, upravuje sa inštitút zmieru tak, aby sa zvýraznil rozdiel tohto inštitútu oproti podmienečnému zastaveniu trestného stíhania, ďalej sa upravuje ustanovenie o zaistení majetku a výkone trestu prepadnutia majetku a prepadnutia veci a posledné zmeny sa týkajú právneho styku s cudzinou.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže obsahuje legislatívne opatrenia za účelom lepšieho odhaľovania a postihu korupcie a organizovaného zločinu, pričom doplnenie slovenskej legislatívy o inštitút korunného svedka je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v Programovom vyhlásení vlády v časti Spravodlivosť. Ďakujem. Ešte, pardon, ak na záver môžem spomenúť, že vyjadrujem súhlas s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb., podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. júla 2003 č. 393 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zmeny a doplnenie niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 211 z 2. septembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 100 z 28. augusta 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 2. septembra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v spojení s článkom § 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy prijali tieto pozmeňujúce návrhy, nebudem ich čítať, každý poslanec dostal spoločnú správu. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých bodoch a schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení niektorých zákonov v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2003, č. 218. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Otváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči.

J. Miklušičák, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol k prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov tieto pozmeňujúce návrhy.

1) V čl. 1 bod 54 sa upraví takto: § 266 ods. 1 znie: Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, podá na podnet minister spravodlivosti na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona. Porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

2) V čl. 1 sa za bod 54 vkladajú nové body 55 až 58, ktoré znejú: Bod 55. V § 266 ods. 6 sa slová "generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti" nahrádzajú slovami "minister spravodlivosti". Bod 56. V § 272 sa vypúšťajú slová "generálny prokurátor alebo". Bod 57. V § 275 ods. 4 sa slová "generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu" nahrádzajú slovami: "minister spravodlivosti môže" a bod 58, v § 276 sa vypúšťajú slová "generálny prokurátor alebo". Odôvodnenie. Za účelom zabezpečenia zásady rovnosti zbraní v trestnom konaní, t. j. zaručenie rovnosti strán trestného konania navrhujem, aby sťažnosť pre porušenie zákona mohol v trestnom konaní na Najvyšší súd podať iba minister spravodlivosti. Keďže tento mimoriadny opravný prostriedok nie je oprávnený podať podľa platnej právnej úpravy obvinený, navrhujeme, aby sa to neumožnilo ani druhej strane v trestnom konaní, t.j. prokurátorovi. O všetkých týchto bodoch žiadam hlasovať spoločne.

A druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona v čl. II sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie: V § 167 ods. 1 a v § 168 ods. 1 sa za slová "falšovania a pozmeňovania peňazí, § 140" vkladajú slová "prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody (§ 160, 160a, 160b a 160c), podplácania (§ 161, 161a, 161b a 161c) a nepriamej korupcie (§ 162).

Odôvodnenie. V súvislosti s prijímaním legislatívnych konaní v opatrení v boji proti korupcii sa navrhuje, aby bolo trestným aj konanie, ktorým sa neprekazí alebo neoznámi spáchanie niektorého z korupčných trestných činov. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať

Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 263, spoločnú správu máte ako tlač 263a. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu v snemovni odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o vládny návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Je súčasťou prioritných úloh vlády, vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Návrh zákona je jednou z legislatívnych úloh, ktorých potreba prijatia vyplýva z konkrétnych opatrení, ktoré vláda schválila pri plnení Programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii. Návrhom zákona sa vytvárajú špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupčných trestných činov, trestných činov spáchaných organizovaným zločinom a trestných činov spáchaných ústavnými činiteľmi, a to Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry, osobitné orgány Policajného zboru na odhaľovanie a vyšetrovanie týchto trestných činov a Špeciálny súd, ktorý bude v týchto prípadoch vykonávať súdne trestné konanie v prvom stupni a bude po stránke vecnej príslušnosti na úrovni krajského súdu. Tieto orgány budú mať miestnu pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. Cieľom ich vzniku je lepšia špecializácia a zároveň ochrana a v prípade korupčných deliktov aj prelomenie niektorých miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v týchto prípadoch. Sudcovia a prokurátori, ktorí budú pridelení prostredníctvom výberového konania na Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, budú pritom platovo lepšie ohodnotení, čo vyplýva z vyššieho stupňa rizika, ktorému budú pri výkone funkcie vystavení. Zároveň je však upravená aj povinnosť týchto osôb ešte pred vymenovaním do funkcie podrobiť sa bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva Národný bezpečnostný úrad.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže obsahuje legislatívne opatrenia za účelom lepšieho odhaľovania a postihu korupcie a organizovaného zločinu, pričom vytvorenie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v Programovom vyhlásení vlády v časti Spravodlivosť. Ďakujem.