V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči. Keďže predtým nebol už nikto prihlásený do rozpravy, rozpravu uzatváram a navrhovateľ má slovo.

J. Hurban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda, aby som reagoval na rozpravu k tomuto návrhu zákona. Začal by som asi pri pánovi poslancovi Cabajovi. Keď nie je prítomný, budem to adresovať, tie slová, jemu.

Pán poslanec Cabaj, chcem vás ubezpečiť, že navrhovatelia k návrhu zákona pristupovali zodpovedne, z vlastnej iniciatívy a z vlastnej slobodnej vôle. Nebola to žiadna politická objednávka. Pokiaľ ide o okres, okresné mesto, okresy Tvrdošín či Trstená, ja naozaj nepoznám politické súvislosti vytvárania okresov v Tvrdošíne či v Trstenej, či všetko, čo s tým súvisí. A keď teda naozaj mám byť úprimný, ani ma to veľmi nezaujíma. Chcem sa vyjadriť k niektorým vašim tvrdeniam. Budem postupovať podľa jednotlivých bodov.

Bez súhlasu obyvateľov obce pričlenená obec Ľubica ku Kežmarku. Ja mám rád fakty a budem pracovať s faktami, so skutočnosťami:

- Spoločné zasadnutie rád Mestského národného výboru v Kežmarku, Miestneho národného výboru v Ľubici a Miestneho národného výboru vo Veľkom Slavkove, lebo tieto dve obce sa pripájali ku Kežmarku, išlo o 40. mimoriadnu schôdzu v Kežmarku 8. augusta 1973 - súhlas na zlúčenie.

- Spoločné zasadnutie poslancov miestneho národného výboru, miestnych národných výborov, pardon, 12. mimoriadne zasadnutie - súhlas na toto zlúčenie.

- Verejné schôdze občanov v Ľubici 9. augusta 1973, 14. augusta 1973 - súhlas občanov so zlúčením s mestom Kežmarok.

- Verejné zasadnutie pléna Miestneho národného výboru v Ľubici 25. augusta 1973 - súhlas na zlúčenie s mestom Kežmarok.

Ďalšia vaša pripomienka, že je zákon retroaktívny. Ak máte ten pocit, ja vidím priestor na odstránenie retroaktivity, ak sú pochybnosti. To som naznačil už včera pri uvádzaní zákona.

Že sa odoberá časť obce, alebo časť sídliska obci Ľubica. Neodoberá sa. Sídlisko Juh je urbanisticky spojené s mestom Kežmarok. Nikdy nepatrilo obci Ľubica. Nemožno odobrať Ľubici to, čo Ľubica nikdy nemala. Nehovoríme o území, hovoríme o bytoch, hovoríme o objektoch, ktoré stoja v tomto katastrálnom území, v časti katastrálneho územia. Je pravda, že časť sídliska sa nachádza v časti katastrálneho územia obce Ľubica, ale nepravdivé je vaše tvrdenie, že je jej urbanistickou súčasťou. Nie je to pravda. Ja mám tu mapu, ktorú vám môžem dať, kde sa môžete pozrieť, že to tak nie je. Sídlisko Juh je urbanisticky infraštruktúrou spojené s mestom Kežmarok, pretože je prepojené kanalizáciou, komunikáciami, verejným osvetlením, všetko to, čo sídlisko obsahuje ako infraštruktúra, a od obce Ľubica je vzdialené toto sídlisko minimálne 500 metrov. Z mapy je to zrejmé, môžete si to pozrieť. To nie je výmysel, to je fakt.

Legislatívna rada vlády nevytkla žiadny nedostatok týkajúci sa Charty miestnych samospráv. To nie je pravda, pán poslanec. Ako dôkaz môžem vám tu ukázať oficiálny materiál, ktorý išiel na rokovanie vlády, spracovaný 25. augusta, kde je päť pripomienok z Legislatívnej rady vlády, z ktorých si vláda ako orgán, ktorý v tomto rozhodoval, osvojil štyri. Tu je napísané, že "Legislatívna rada vláda navrhuje súhlasné stanovisko za predpokladu zapracovania pripomienok, ktoré sú tu uvedené". Takáto pripomienka, takáto výhrada sa v tomto materiáli nenachádza. Ja som sa osobne zúčastnil na rokovaní Legislatívne rady vlády a takáto pripomienka tam neodznela. Keďže som tam sedel, tak to hovorím so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou. Je pravda, že medzi tými pripomienkami je pochybnosť o tom, či zákon nie je retroaktívny, hovorím v mene predkladateľov, že toto sa odstrániť dá, ak sú takéto pochybnosti. Ak sú také pochybnosti, to sa odstrániť dá.

Čo je to verejný záujem? Nebolo verejným záujmom, že z vôle občanov obce Ľubica došlo k zlúčeniu obce Ľubica s mestom Kežmarok? Nebolo verejným záujmom, že z vôle občanov obce Ľubica došlo k odčleneniu obce Ľubica od mesta Kežmarok a vytvorila sa samostatná politická obec? Nebolo verejným záujmom to, že v súlade s uznesením vlády o odčlenení obce Ľubica uzatvorila sa dohoda o majetkovoprávnom vysporiadaní medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, ktorú podpísali štatutárni alebo kompetentní zástupcovia? Nie je verejným záujmom to, že občania sídliska Juh v troch petíciách, môžeme ich tak nazvať, vyjadrili svoj záujem byť občanmi mesta Kežmarok a nie obce Ľubica? Môžeme hovoriť, či to napĺňa podmienky petičného práva alebo petície, áno, o tom sa dá diskutovať. Čo je pre mňa dôležité, aj pre navrhovateľov, je to, že tí ľudia vyjadrili svoju vôľu. Či naplnili formálnu stránku, o tom sa diskutovať dá, ale ten prejav slobodnej vôle tam je. A to sa zopakovalo trikrát a na verejných zhromaždeniach sa to zopakovalo niekoľkokrát. Ani jeden z nich, ani jeden z nich sa neprihlásil k trvalému bývaniu v obci Ľubica. A to je tiež fakt. No neprihlásil sa. Ja neviem, či sa to dá, ale neprihlásil sa. Všetci sú prihlásení k trvalému pobytu v meste Kežmarok. Ja sa teda pýtam: Ak toto všetko, čo som tu vymenoval, nie je verejným záujmom, tak potom čo je verejným záujmom? Môžeme o tom diskutovať, povedzme aj my dvaja. Čo teda je verejným záujmom? Vôľa občana nie je verejným záujmom, ak bola takto vyjadrená?

Že existuje niekoľko desiatok ďalších podobných prípadov. Možno máte pravdu, ja neviem. Možno máte pravdu. Ak existujú také prípady, v ďalšom legislatívnom procese v druhom čítaní alebo vo fáze prerokúvania vo výboroch ja budem prvý, ktorý sa pripojí k takémuto vášmu návrhu a tento návrh podporím. Myslím si, že nebudú mať problém s tým ani ďalší navrhovatelia, ani klub SDKÚ ako taký.

K pani poslankyni Antošovej, v podstate tam sa opakuje to, čo ste hovorili vy, že - k tomu by som sa nechcel vyjadrovať.

Pán poslanec Miklušičák, neviem, v čom je ten zákon nedemokratický. Počul som to, že je protiústavný, že je nezákonný, že je nedemokratický. Predkadatelia ho taký nevidia. Ak pomenujete, v čom je protiústavný, úprimne vám hovorím, že budem mať snahu odstrániť protiústavnosť a protizákonnosť tohto zákona. My nevidíme žiadnu nedemokratickosť, protizákonnosť, alebo dokonca protiústavnosť.

Pán poslanec Číž, ja chcem reagovať na vystúpenia poslancov a potom, samozrejme, pretože som vás včera nechcel obrať o váš drahocenný čas, samozrejme, budem sa venovať veľmi podrobne, veľmi podrobne sa budem venovať Oraviciam a vrátim sa potom aj ku Kežmarku s Ľubicou. Pán poslanec Číž, ak by ste dovolili, ja by som vám položil otázku: Konal v tomto správnom konaní kompetentný orgán? Konal? Ja si myslím, že nie, pokiaľ ide o Oravice, že katastrálny úrad rozhodol. Ja si myslím, že nie, a poviem potom prečo. Áno, je tam rozhodnutie súdu. Je tam rozhodnutie príslušných súdov aj Ústavného súdu. Ja považujem, hovorím to hneď teraz, považujem takéto rozsudky za možno nekorektné, je slušný výraz.

Nebol podľa vášho názoru príslušný súd povinný zo zákona skúmať, či konal kompetentný orgán? Ja vám to preukážem na rozsudku, o ktorý sa opiera rozhodnutie katastrálneho úradu z roku 1940, zo 6. februára. Ja vám na tom rozsudku dokážem, že asi bol. Ja nie som právnik, ale myslím si, že v prvom rade mal posudzovať, či takéto rozhodnutie vydal kompetentný orgán. Ak teda podľa vás toto nie je právny štát, alebo teraz nie je právny štát, alebo v týchto rokoch nie je právny štát, ak sú takéto rozhodnutia správnych orgánov, katastrálneho úradu rôznych stupňov alebo súdov, alebo Ústavného súdu, v rokoch 1993 až 1998 do období, do ktorých spadá toto všetko, právny štát bol?

Spomenuli ste, že máte pocit, ak vás nebudem presne citovať, tak mi to, prosím, prepáčte, že máte pocit, že pochybili, že to rozhodnutie je chyba, že je tam pochybenie. Ja vám hovorím za seba aj za predkladateľov, my ten pocit nemáme, my to vieme. My to vieme, že to rozhodnutie je nekorektné a že je v rozpore so zákonom. Hovorili ste, že poďme hľadať určitý právny mechanizmus. Naša snaha je v dobrej viere aj týmto spôsobom hľadať ten mechanizmus. Je to predložená novela zákona, čiže týmto spôsobom sa pokúsiť vyriešiť tieto dva závažné spory, ktorých môže byť viacej. To pripúšťam, ale je priestor v ďalšom legislatívnom konaní s týmto zákonom pracovať - tak by som to povedal.

A teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil k sporu Oravice.

Do roku 1977 a po roku 1993 sa časť územia Oravíc len evidenčným spôsobom, len evidenčným spôsobom vykazovala v katastrálnom území Tvrdošín bez vytvorenia katastrálneho územia Tvrdošín II. Bez vytvorenia katastrálneho územia, nikdy nebolo katastrálne územia Tvrdošín II vytvorené. Hovorím to so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou. Do roku 1993 bolo územie Oravice evidované ako súčasť katastrálneho územia Vitanová. Taký je fakt. V júni až auguste 1993 bývalá Správa katastra v Dolnom Kubíne na základe príkazu vtedajšieho Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici vytvorila samostatný súbor popisných informácií Oravíc a začala ho vykazovať obci Tvrdošín, súbor popisných informácií. Tento postup bol v rozpore s právnymi predpismi. Hovorím to so všetkou vážnosťou.

Za rozhodujúce však treba považovať tri rozhodnutia štátnych orgánov z rokov 1995 a 1996. Katastrálny úrad v Banskej Bystrici totiž rozhodol, že územie Oravíc prislúcha do obce Tvrdošín. Citujem presne z rozhodnutia, že "územie Oravíc prislúcha do obce Tvrdošín". Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky toto rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol žalobu obce Vitanová na zrušenie týchto rozhodnutí. Pracujeme s faktami aj z jednej, aj z druhej strany. Toto sú skutočnosti.

Ja chcem však pripomenúť, že tieto orgány rozhodovali o územných zmenách dvoch obcí, t. j. o odčlenení územia Oravíc od územia obce Vitanová a o jeho pričlenení k územiu obce Tvrdošín. Tieto rozhodnutia sú podľa nášho názoru však nezákonné a právne neúčinné, aj keď sú potvrdené Najvyšším súdom aj Ústavným súdom. Zo záverov právnych teórií, ale aj z rozhodovacej praxe príslušných štátnych orgánov jednoznačne vyplýva, že ak príslušný orgán rozhodne, hoci nemá na to oprávnenie, je jeho rozhodnutie nulitné. Platí, že takéto rozhodnutie neexistuje a nemožno ho realizovať a rešpektovať.

A ja sa teraz chcem oprieť o závery Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 27. marca 2001, ktorá okrem iného konštatovala, a budem presne citovať z týchto rozhodnutí: "Orgán katastra svojím rozhodnutím, že územie Oravice prislúcha do obce Tvrdošín, zmenil územie obce Vitanová aj Tvrdošín a tým zároveň hranicu týchto obcí. Na vydanie takéhoto rozhodnutia ho neoprávňovalo ustanovenie § 27 zákona č. 266/1992 Zb., ani iné ustanovenie v tom čase platnej právnej úpravy. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 517/1990 Zb. platného v čase vydania rozhodnutí vykonať zmenu územia obce patrilo okresnému úradu. Vtedajšie katastrálne úrady ako špeciálne orgány štátnej správy pri zmene hraníc obcí v súlade s § 79 vyhlášky č. 594/1992 Zb. len pripravovali odborné podklady na rozhodnutie okresného úradu. Orgán katastra teda vydal rozhodnutie, ktoré nepatrilo do jeho pôsobnosti. Takéto rozhodnutie je nulitným právnym aktom." To netvrdím ja. To tvrdí Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V tomto rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že "výkon citovaného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici nie je možný ani pre uplynutie 3-ročnej prekluzívnej lehoty".

Popri tom, čo som už uviedol, nevykonateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj ďalšie jeho nedostatky. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá bola predmetom konania, a preto musí byť presný a určitý. Územie Oravíc prislúcha do územia Tvrdošína. To je v rozpore s tým, čo som citoval. "Označenie nehnuteľnosti ako územie je pre výkon rozhodnutia nedostatočné, pretože nie je presné a určité v zmysle údajov evidovaných v katastri nehnuteľností. Už len samotná táto okolnosť jednoznačne bráni tomu, aby uvedené rozhodnutie mohlo byť vykonané." To nie sú moje slová. To sú slová Generálnej prokuratúry. "Rozsudok Najvyššieho súdu z 31. januára 1996 nie je titulom pre výkon rozhodnutia danej veci." Nie je titulom.

Mohol by som tak pokračovať ďalej. Pokiaľ ide o Generálnu prokuratúru, je tu list, resp. protest prvého námestníka generálneho prokurátora Dr. Martina Lauka zo 17. marca tohto roku, ktorý navrhuje napadnuté opatrenie zrušiť, pretože týmto opatrením bol porušený zákon. "Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V zmysle § 42 katastrálneho zákona na zápis do katastra je listina, ktorá obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa katastrálnych území, parcelných čísiel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel." A prvý námestník generálneho prokurátora pokračuje: "Správny orgán sa citovanými ustanoveniami zákonov neriadil. Označenie nehnuteľnosti ako územia Oravice nie je označením zodpovedajúcim údajom katastra tvoriacim obsah katastra, ani nie je označením nehnuteľnosti v zmysle § 42 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona. Zápis takejto listiny do katastra by preto nebol v súlade s katastrálnym zákonom, pričom treba zdôrazniť, že akékoľvek dodatočné geometrické určovanie tohto územia po právoplatnosti rozhodnutia je z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia irelevantné."

Pokiaľ ide o vykonateľnosť rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku je nesporné, že lehota na jeho vykonanie v zmysle § 77 ods. 3 uplynula. Uvedené rozpory a nejasnosti sa premietli do stavu, že od roku 1995 neboli realizované citované rozhodnutia jednak pre absenciu rozhodnutia o územnej zmene obcí, ale tiež preto, že územie Oravíc nebolo nikde presne identifikované. To spôsobovalo značné problémy pri riešení majetkovoprávnych a iných súvisiacich záležitostí, napríklad stavebné konanie, ale aj pri výkone štátnej správy, najmä v oblasti daní, pri uskutočňovaní ich volieb a podobne. Územie Oravíc má väčšiu rozlohu ako sporná časť územia, na ktorej vlastníkmi pozemkov sú občania z Tvrdošína, nie mesto Tvrdošín. Občania z mesta Tvrdošína.

Územie Oravíc ani sporná časť územia nie je samostatným katastrálnym územím, ako som hovoril, ani nikdy nebolo. Je to iba časť územia v katastrálnom území obce Vitanová. Aj v rozhodnutí katastrálneho úradu, o ktoré sa opierajú rozsudky súdov, sa konštatuje, že, budem presne citovať, "územie Oravíc tvorí podľa tejto mapy enklávu vo vitanovskom chotári, ktorým je toto územie obkolesené". Na spresnenie. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 47/1948 Zb. "o niektorých technicko-hospodárskych úpravách pozemkov sa výrazom enkláva označujú cudzie pozemky vo vzťahu k vlastníkom, a nie vo vzťahu ku katastru, resp. územiu politickej obce". To je citované zo zákona.

A ďalej z tohto rozhodnutia katastrálneho úradu. "V pozemnoknižnej mape územie Oravíc bolo začlenené do katastrálneho územia Vitanová, ale parcely boli a aj sú evidované ako v zápisniciach katastrálneho územia Vitanová, tak aj v katastrálnom území Tvrdošín." Ja si teda dovolím položiť otázku: Je možné, aby pretrvával v tomto štáte taký stav, že pozemky sú evidované v dvoch katastrálnych územiach alebo že by mali existovať dve katastrálne územia na tie isté pozemky? A pritom aby sme teda hovorili, že existuje katastrálne územie? Ja si myslím, že nie, pretože by to bol jednoducho precedens.

Ku konaniu Okresného úradu v Tvrdošíne. Podľa mňa v dobrej viere, aby sa odstránili tieto niekoľkoročné spory a problémy, Okresný úrad v Tvrdošíne v súlade so skutočným právnym stavom zjednotil evidenciu týchto popisných a geodetických informácií tak, že sú jednotne vykazované v katastri obce Vitanová. Dovolím si dať do pozornosti, ak by sa teda boli realizovali rozhodnutia z rokov 1995 a 1996, mala vzniknúť absurdná situácia, že územie obce Vitanovej sa bude oproti pôvodnému stavu nachádzať v dvoch vzájomne nesúvisiacich lokalitách prerušených územím Oravíc. Toto územie, ktoré netvorí s mestom Tvrdošín územný celok, ba dokonca s ním ani nehraničí, pretože je vzdialené zhruba 25 km od neho, malo patriť do mesta Tvrdošín. Medzi mestom Tvrdošín a obcou Vitanová sú však katastrálne územia ďalších štyroch obcí. Ani jedna z týchto obcí by teda netvorila územný celok v tom prípade.

Nechcem tu používať invektívy, hoci ich v tých, nemyslím z vašich úst, pán poslanec, ale z úst, resp. sprostredkovane cez starostu či primátora, či primátora Tvrdošína, či starostu Ľubice, boli niektoré použité. Ale ja si teda dovolím odcitovať nie z listu primátora mesta Tvrdošína, ale z reakcie ministerstva vnútra na tento list, pretože tú žiadosť primátora mesta Tvrdošína som nevidel. Podľa mňa až absurdne vyznieva žiadosť primátora mesta Tvrdošína Ing. Ivana Šaška, zrejme z februára 1996, adresovaná ministerstvu vnútra o začlenenie územného celku Oravice do mesta Tvrdošína s odporúčaním Okresného úradu v Dolnom Kubíne tejto žiadosti vyhovieť. A ministerstvo vnútra uvádza, ja si to dovolím citovať, aby to bolo presné. "Pokiaľ ide o územný celok Oravice ležiaci v obci Vitanová, tento s územím mesta Tvrdošín vôbec nesúvisí a nehraničí. Územie Vitanovej, ktorej súčasťou Oravice sú, oddeľujú od Tvrdošína územia ďalších štyroch obcí. Oravice sú ako súčasť obce Vitanová uvádzané v štatistických lexikónoch od sčítania ľudu v roku 1921. Ministerstvo vnútra neobdržalo v poslednom období nijakú žiadosť, ani výsledky hlasovania obyvateľov Tvrdošína o určenie názvu Oravice niektorej časti mesta. Preto predpokladáme, že ani Okresný úrad Dolný Kubín nevykonal zmenu územia mesta Tvrdošín a nevydal rozhodnutie o zmene územia mesta, ktorým by sa vytvorila mestská časť Oravice." Zrejme taká bola žiadosť, aby sa vytvorila mestská časť Oravice. "Ak Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodol o Oraviciach ako súčasti katastrálneho územia Tvrdošína, rozhodnutie však dosiaľ nepoznáme, to ešte neznamená, že by sa na základe vytvorenia ďalšieho katastrálneho územia obce mala meniť aj politická organizácia a územná štruktúra ďalších obcí okresu Dolný Kubín. Navyše, keď nie je fyzicky možné takúto územnú zmenu vykonať." To je stanovisko ministerstva vnútra.

Zmenu územia obce alebo zmenu územia medzi obcami môže vykonať iba okresný úrad, ale zásadne len pri dodržaní podmienky, že ide o susediace obce, ktoré majú spoločnú obecnú hranicu, čo v tomto prípade, samozrejme, neplatí. Rozhodnúť o zmene územia môže okresný úrad len v prípade, že sa o nej obidve obce dohodli a že obyvatelia oboch obcí vyslovili súhlas so zmenou v miestnom referende. Samozrejme, ide o právny stav alebo legislatívu platnú v tom čase.

Dovoľte mi v tejto súvislosti ešte možno na oživenie ako perličku žiadosť Obecného úradu v Čimhovej, to je susedná obec, ktorá leží nad obcou Vitanová, je datovaná z 5. 12. 1995. Z obsahu tohto listu je zrejmé, že toto obecné zastupiteľstvo sa nechalo inšpirovať Tvrdošínom. Citujem teda: "Obecné zastupiteľstvo v Čimhovej Vás týmto žiada o zriadenie katastra Čimhová II v Oraviciach z toho dôvodu, že vlastníkmi pozemkov Holá lúka, hoľa Čapľovka v Oraviciach sú občania z obce Čimhová. Predmetnú žiadosť Vám posielame na návrhy viacerých vlastníkov pozemkov v uvedenej lokalite prostredníctvom členov obecného zastupiteľstva v Čimhovej preto, aby dane z nehnuteľností ostávali v obci Čimhová."

K tomuto si teda dovolím - mali by sme sa stotožniť s takouto filozofiou tvorby katastrálnych území, katastrov? Ja si myslím, že nie. Ak by sme takúto prax zrejme akceptovali, tak asi by tu bol totálny pozemkový chaos podľa môjho názoru. Azda odľahčene by sa dalo povedať, že by nám tu katastrálne územia vznikali ako huby po daždi, keď poprší.

A dovolím si naozaj jednu absurditu, ktorá absurditou byť nemusí. Ak by sa napr. obyvatelia Bratislavy, niektorí, alebo časť obyvateľov, ktorí vlastnia pozemky alebo byty, alebo chaty, alebo rodinné domy napr. vo Vysokých Tatrách alebo v Poprade, alebo v Prešove, alebo v Košiciach dohodli a požiadali by mestské zastupiteľstvo v Bratislave, a to by to schválilo, vytvorili by sme katastrálne územie Bratislava 28, alebo koľko, vo Vysokých Tatrách alebo v Košiciach, alebo v Poprade? Platný právny stav predsa je taký, že tam, kde sa to nachádza, v ktorom katastrálnom území, tak to je politicky spravované obcou, ktorej to politicky prináleží. Neviem, či sa vám to nezdá absurdné, mne sa to absurdné zdá.

Vrátim sa k tomu rozsudku Najvyššieho správneho súdu zo 6. februára 1940, o ktorý je opreté vlastne celé rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Chcem zdôrazniť, že Najvyšší správny súd v tomto rozsudku nikdy nerozhodoval o katastrálnom území Tvrdošín II, nikdy nerozhodoval o Vitanovej, rozhodoval o, však pán poslanec Miklušičák, rozhodoval o Tvrdošianskych lúkach, ktoré ministerstvo financií asi v roku 1939 pričlenilo, myslím, k obci Ústie nad Oravou. V tejto súvislosti sa spomína a ja vám to zase odcitujem tak, ako to tu je: "Pretože katastrálne územie ponosujúcej sa obce Tvrdošín skladá sa z troch spolu nespojených území, dielov, a to podľa zdelenia Katastrálneho merníckeho úradu v Dolnom Kubíne zo dňa 6. októbra 1938, z dielu Tvrdošín I, ktorý zahrňuje obec Tvrdošín s priľahlými pozemkami, ďalej z dielu Tvrdošín II, tzv. Oravice, ktorý tvorí enklávu v chotári politickej obce Vitanová, a z dielu Tvrdošín III, tzv. Tvrdošianske lúky, tvoriace enklávu v chotári politickej obce Ústie nad Oravou."

A chcem sa vrátiť k vystúpeniu pána poslanca Číža a odcitovať v tejto súvislosti asi jednu alebo dve vety. "Najvyšší správny súd, rozhodujúc o ponose proti tomuto rozhodnutiu žalovaného úradu, musel sa predovšetkým z úradnej povinnosti zaoberať otázkou, či žalovaný úrad bol vôbec alebo či bol sám kompetentný rozhodovať v danom prípade ako posledná správna inštancia, t. j. či jeho rozhodnutie je rozhodnutím poslednej príslušnej inštancie." Chcem teda pripomenúť vzhľadom na tie rozsudky, neboli príslušné súdy povinné zaoberať sa tým, či rozhodnutie vydal kompetentný orgán, v tomto prípade katastrálny úrad? Ja si myslím, že boli. Nie som právnik, ale myslím si, že boli povinné sa týmto zaoberať.

Chcel by som dať do vašej pozornosti v súvislosti s Oravicami ešte jeden dokument. Ten dokument sa volá "Obecné svedectvo", je z 25. januára 1947 a vydal ho Národný výbor v Tvrdošíne. "Rada Miestneho národného výboru v Tvrdošíne týmto úradne a hodnoverne svedčí, že enkláva v katastrálnom území Vitanová, zvaná Oravice, Oravické lúky, tvorí druhý diel chotára obce Tvrdošín a po stránke daňovej patrí do katastrálneho územia obce Tvrdošín." To je inak tvrdenie, ktoré použil na Ústavnom súde aj na Najvyššom súde právny zástupca obce Vitanová, ale nebolo to vzaté do úvahy. Tak ako nebolo vzaté do úvahy to, že rozhodnutie vydal nekompetentný orgán. Je pravda, že do troch rokov, dokedy bolo treba toto urobiť, napadnúť toto rozhodnutie, a toto tam možno aj uviesť, tak sa to nestalo. Ale ja znovu kladiem otázku: Nebol príslušný súd povinný skúmať, či rozhodnutie vydal kompetentný orgán? A my sme dnes všetci presvedčení o tom, že to rozhodnutie vydal nekompetentný orgán a je to jasné porušenie zákona z roku 1990, ako som to citoval.

Ja sa ešte vrátim ku Kežmarku. Ja sa ešte vrátim ku Kežmarku a už nebudem dlho hovoriť. Nebol včera na to priestor, ale myslím si, že dnes je na to vhodný čas, aby som sa znovu vrátil k dohode o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica, ktorá je z 22. januára 1992.

V tejto dohode pod bodom 1 je jasne a zrozumiteľne napísané, a budem presne citovať: "Do vlastníctva novej obce Ľubica dňom určeným vládou Slovenskej republiky prejde:

1. katastrálne územie Ľubica o plošnej výmere 2 642 ha, 1 459 m² s tým, že územie približne 12 ha spresnené bude geometrickým plánom, zastavané časťou sídliska Juh, bude predmetom výmennej zmluvy. Mesto Kežmarok odovzdá územie svojho katastra obci Ľubica v pomere 1 : 1 a s doplatením rozdielu za bonitu pôdy. Termín: jún 1992."

Dovolím si znovu zopakovať, táto dohoda naplnená nebola. Túto dohodu podpísali štatutárni zástupcovia mesta Kežmarok a všetkých 8 poslancov mestskej časti Ľubica, ktoré bolo súčasťou mesta Kežmarok. A je tam podpis aj poslanca a dnešného starostu obce Ľubica.

Sú tu ďalšie dokumenty, ktoré toto potvrdzujú. Znovu teda chcem zopakovať, že toto je hlavný dôvod - nenaplnenie dohody, nenaplnenie dohody a chýba tu vôľa z jednej strany. Ja som sa sám zúčastnil mnohých rokovaní k tomuto problému. Viem o mnohých alternatívach ponúk mesta Kežmarok na výmenu územia s doplatením, s finančným vysporiadaním za bonitu pôdy, kde sa ponúkali pozemky v dvojnásobnej rozlohe, štvornásobnej rozlohe. Nie je tu vôľa. Tam, kde nie je vôľa, nemôže byť ani cesta. Preto je tu tento návrh zákona, ktorý chce, má ambíciu vyriešiť tento problém, okrem iných.

To je všetko, čo som chcel povedať. Chcem vás znovu poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona, lebo je to návrh zákona dobrý. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem prerokúvanie tohto bodu programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 331. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 304.

Slovo má pán poslanec Roman Vavrík, ktorý uvedie tento návrh zákona za skupinu poslancov.

Pán Vavrík je prítomný? Pýtam sa poslancov, budeme pokračovať ďalším zákonom, keď tu nie je predkladateľ prítomný, alebo počkáme 5 minút? Počkáme 5 minút? Prerušujem schôdzu na 5 minút. Poprosím, keby ste z klubu poslancov SDKÚ zohnali pána poslanca Vavríka, aby sme nečakali. Ďakujem.

(Pauza pre neprítomnosť poslanca Vavríka, predkladateľa návrhu zákona za skupinu poslancov.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vavrík, môžeme, ste pripravený? Komora kominárov čaká, aj zákon, ktorý máte predložiť, buďte taký láskavý, predložte ho.

Vážené dámy a páni poslanci, poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady, zákon, ktorý som uviedol, máte v tlači 331, návrh zákona, a rozhodnutie je 304.

Pán poslanec, máte slovo.

R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, chcem sa ospravedlniť vám a celej ctenej snemovni, že, skrátka, podklady som si zabudol dole, tak som si musel po ne skočiť, nestalo sa mi to za tých desať rokov, ospravedlňujem sa, prijmite to, prosím.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prijímame vaše ospravedlnenie, ale prosím, aby ste sa sústredili na svoju prácu.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. V roku 1998 Národná rada prijala zákon o Komore kominárov a v tomto zákone, ktorý nesie označenie č. 161/1998, zverila Národná rada vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti práve Komore kominárov, avšak tieto právomoci komore zverila len takou rámcovou úpravou. Otázky odbornej prípravy, overovania a osvedčovania odbornej spôsobilosti, ako i otázky zadržania odňatia osvedčenia o odbornej spôsobilosti kominárov upravovala vyhláška ministerstva vnútra č. 82/1996, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane v oblasti prevencie. No a napokon v roku 2002 od 1. apríla sme prijali zákon o ochrane pred požiarmi. Tento zákon upravili i celý rad otázok, ktoré sa dotýkali kominárskej činnosti. Zákon o požiarnej ochrane ustanovil povinnosti fyzickým osobám i právnickým osobám pri zabezpečovaní kontroly komínov a ich čistení ako jedného z predpokladov na zabránenie vzniku požiarov. Túto činnosť môžu podľa citovaného zákona vykonávať len osoby, ktoré majú na túto činnosť odbornú spôsobilosť, t. j. kominári, ktorí spĺňajú požiadavky predpísaného vzdelania a potrebnej praxe, ako aj revízni technici komínov.

Prijatím zákona č. 314 o ochrane pred požiarmi bola však vyhláška, ktorú som pred chvíľou spomínal, zrušená. Tým vzniklo legislatívne vákuum, ktoré práve skupina poslancov navrhuje odstrániť, a riešenie tohto problému je možné vykonať práve navrhovanou novelou. Prijatím tejto novely, ktorú dnes predkladáme, by sa vytvorilo optimálne legislatívne prostredie na zabezpečenie čistenia a kontroly komínov na požadovanej úrovni ako dôležitej súčasti bezpečnosti užívateľov vykurovacích zariadení a taktiež aj ochrany životného prostredia.

Preto si vás dovoľujem, ctené kolegyne a kolegovia, poprosiť o podporu predloženého návrhu novely zákona o Komore kominárov a jeho zaradenie, resp. posunutie do druhého čítania.

Pán podpredseda, ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím, vy si sadnite, prosím, na miesto navrhovateľa, nie? A na miesto spravodajcu príde spravodajca Tibor Cabaj, výborne, zase pán poslanec Cabaj. Takže, vážené dámy a páni poslanci, pán spravodajca Tibor Cabaj tu mal byť prítomný. Ja ešte raz prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze. A prosím predsedov klubov... (Reakcie z pléna.) Išiel si po materiál. Tibor, ja sa ospravedlňujem, že oslovujem aj menom Tibor pána poslanca, ale prosím, keby sme začali rokovať, pretože často sú pripomienky k tomu, že rokovanie sa predlžuje. Buďme racionálni. Ďakujem pekne.

Máte slovo, pán spravodajca.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, ale mám momentálne plnú kanceláriu starostov, a keďže sa aj 369-ka rieši...

V. Veteška, podpredseda NR SR: To isté poviem, čo aj pánovi Vavríkovi, ospravedlňujeme vás, ale sústreďte sa na prácu v poslaneckej snemovni. (Potlesk.)

T. Cabaj, poslanec: Dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov v znení ďalších doplnkov.

Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Po prvé konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom, finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa dotýka prioritných oblastí uvedených v článku 70 Európskej dohody o pridružení a článku 81 upravujúci oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 77 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. júla 2003 č. 304 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do všeobecnej rozpravy som nedostal. Ústne sa hlási pán poslanec Vážny. Pán poslanec, máte slovo. Kto viac sa hlási? Nikto. Končím možnosť podávania prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený predkladateľ predmetného zákona, pri štúdiu tohto zákona ma zaujali dve polohy a, samozrejme, mám názor, že je tu nesprávna formulácia, najmä teda narážam na prvú polohu, a to je § 3 tohto zákona, kde je v odseku d), citujem: "d) komora vymedzuje po dohode s osobou s odbornou spôsobilosťou územný obvod jej pôsobnosti na vykonávanie kominárskych prác. Pre územný obvod sa spravidla určujú dve osoby s odbornou spôsobilosťou."

Takáto dikcia zákona sa mi zdá absurdná, takéto ustanovenie zabraňuje rozvoju trhu v konkurencii, z takéhoto uplatnenia ustanovenia v praxi môže vzniknúť precedens do iných komôr. Takýmto spôsobom sa za chvíľu dostaneme tam, že napríklad v Komore stavebných inžinierov prikáže komora, že v Ružomberku môžu projektovať iba títo dvaja a viacej nie, takýmto ustanovením sa môžeme dostať, keď vznikne precedens, do Komory lekárov, že, ja neviem kde, v Košiciach môžu operovať len títo šiesti a dosť. Čiže takéto pravidlo sa mi zdá nezmysel, absurdné. A žiadam, aby sme takéto pravidlo zabránili uplatňovať v novom zákone.

Samozrejme, stanovy každej komory musia byť zadefinované tak, aby pri splnení podmienok bola odborná spôsobilosť a tým aj možnosť vykonávania kominárskych prác a revízií alebo aj iných prác v iných komorách, aby bola takáto možnosť nárokovateľná pri splnení pravidiel a podmienok zadefinovaných zákonom. Nie že budú vyberať nejakí šéfovia komory, kto môže a kto nemôže v ktorom obvode pracovať.

Z praxe vyplývajú rôzne problémy z uplatňovania, resp. takýto nejaký postup sa aplikuje už aj teraz a mám osobnú skúsenosť s tým, že v určitom meste som mohol ísť len za tým kominárom a len ten kominár, samozrejme, za svoju prácu zinkasoval. Myslím si, že to zabraňuje nejakému rozvoju a trhu. A takisto si myslím, že toto ustanovenie nie je v súlade s legislatívou Európskej únie, do ktorej chceme 1. mája 2004 vstúpiť. To je jedna poloha.

Druhá poloha je, vláda Slovenskej republiky prijala 3. septembra tohto roku návrh zásad novelizácie zákonov upravujúcich komory. A taktiež si myslím, že koaliční poslanci, ktorí predkladali túto novelu, by mali počkať najprv na dopracovanie týchto zásad. Keď tento zákon nám stál skoro dva roky, tak si myslím, že ešte môže tie tri mesiace postáť a nech sa zosúladí aj tento zákon s tými novými zásadami, ktoré jednoznačne podľa môjho názoru zadefinujú, že také ustanovenie, ktoré som v tej prvej polohe spomínal, tam nemôže byť.

Preto v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie a, samozrejme, zaoberala sa týmto zákonom po odstránení tých dvoch pripomienok, ktoré som predniesol. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Keďže viac prihlášok ani ústnych do rozpravy nie je, končím rozpravu.

Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť. Nech sa páči, pán Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som zareagovať na vystúpenie kolegu Vážneho, ktorý vzniesol dve námietky k predloženému návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o Komore kominárov. Musím s ním súhlasiť, s jeho tvrdením, že v § 3 v písmene d) to môže opticky vyzerať tak, ako keby malo dôjsť k zákazu konkurencie. Len keď spomenul prax, prax je trochu iná. Sú regióny, v ktorých kominári by chceli pôsobiť, kde je veľký záujem o prácu, najmä ide o mestá, kde je sústredený priemysel, kde je dostatok práce a všetci by mienili vymetať skôr komíny priemyselným firmám ako bežným občanom v malých obciach a dedinách. A preto sa dospelo k názoru, že povinne by mali minimálne dvaja kominári existovať aj pre tie obce, kde záujem kominárov o vymetanie komínov nie je, aby v každom takomto obvode boli minimálne títo dvaja kominári.

Súhlasím s tým, že sa môžeme pohrať s tou dikciou, ale nie je to preto, a môžem ubezpečiť ctenú snemovňu, aby sme zakázali konkurenciu. Práve som sa pokúsil vysvetliť, že ide o to, aby aj v tých malých obciach, kde kominári nemajú záujem vymetať, kde tá činnosť nie je taká lukratívna, ako keď sa vymetá nejaký továrenský komín, aby mali občania možnosť požiadať spádového kominára aj v tej obci, kde kominári pracovať nechcú. To je na vysvetlenie k tomu § 3 písm. d).

Po druhé, taktiež musím súhlasiť a potvrdiť to, čo povedal kolega Vážny, že vláda schválila zásady činnosti komôr do budúcna. Fakt je ten, že správne kolega Vážny povedal, že vláda tak učinila v septembri, a s kolegami sme návrh novely podali ešte v júni, koncom júna, resp. začiatkom júla, a nevedeli sme o tomto počine vlády. Jedno však viem, a to som povedal aj v úvodnom slove, že odbornú spôsobilosť kominárov už vyše roka nikto nerobí, pričom to zákon nariaďuje. To legislatívne vákuum tu dnes existuje. A pokiaľ vyjdú nové predpisy, niekto túto činnosť robiť musí, a preto sme si dovolili s kolegom Lintnerom a Muránskym predložiť tento návrh novely.

Pokiaľ vláda pozmení činnosť komôr akýmkoľvek spôsobom, záverečná veta, viem to, že túto činnosť ktosi robiť musí a dnes ju nerobí nikto. Preto je tu ten návrh novely. A z toho titulu aj vás opätovne prosím o podporu tohto zákona. Ak vláda zmení zákony o komore, určite potom do toho aj prenesie, že kto odbornú spôsobilosť kominárov bude vykonávať. Dnes táto vec chýba, a preto prosím o vašu podporu.

Pán podpredseda, to je všetko z môjho záverečného slova.