P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na piatom rokovacom dni 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Soboňa a Rudolf Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Fico a pán poslanec Vojtech Tkáč.

Včera sme prerušili štvrtý rokovací deň prerokúvaním

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301),

prerušením rozpravy, v ktorej vystupoval pán poslanec Cabaj. Dávam teda slovo teraz pánovi poslancovi Cabajovi a prosím ho, aby pokračoval vo vystúpení k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov.

Ešte pred tým, pán poslanec, chcel by som pánom poslancom navrhnúť ďalší priebeh rokovania, dopoludňajšieho rokovania 17. schôdze Národnej rady, a to tak, že by sme hlasovali dnes o 11.00 hodine o prerokovaných návrhoch zákonov. A čakajú nás dve tajné hlasovania, a to návrh na voľbu člena Rozhlasovej rady a návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie člena Regulačnej rady a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Predpokladám, že do 11.00 hodiny by sme mohli prerokovať všetky navrhnuté body až do týchto dvoch volieb a potom by sme tajne hlasovali o voľbe člena Rozhlasovej rady, ako aj Regulačnej rady, aby sme vytvorili priestor pre overovateľov, aby mohli cez obedňajšiu prestávku spočítať hlasy.

Je všeobecný súhlas s takýmto postupom, panie poslankyne, páni poslanci? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Pán poslanec Cabaj, nech sa ti páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som pokračoval v tom, čo som včera nedokončil, pretože možno to, pán predseda, prerušenie bolo aj na niečo dobré, pretože som mal možnosť stretnúť sa aj s primátorom mesta Kežmarok. O niektorých veciach sme si mohli pohovoriť. Samozrejme, je priestor na riešenie a ja som aj tu ponuku dal, že budem iniciovať cez výbor pre verejnú správu, aby tento výbor urobil poslanecký prieskum v tejto oblasti, aby sme takisto mali priame informácie, pretože ja tiež zastávam názor, nech je vypočutá aj druhá strana. Kým starosta z obce Ľubica mi poslal svoje písomnosti, so zástupcom mesta som mal možnosť hovoriť, teda mal som tú možnosť s ním hovoriť, a preto aj zastávam názor, že ak sa niekde urobí, nechcem to rovno nazvať, protiprávny krok, pretože mal som možnosť pôsobiť v oblasti, kde takisto došlo k mnohým odčleneniam jednotlivých mestských častí od mesta na základe referenda. A aj vtedy, aj terajšia platná 369-ka hovorila o tom, že odčlenenie bolo možné iba vtedy, keď bola súčasťou tohto návrhu, ktorý bol predložený do vlády, dohoda o usporiadaní katastrálnych náležitostí a všetkých náležitostí medzi týmito dvomi časťami, a vtedy, ak do tej časti neboli venované značné investičné prostriedky, čím by narušil sa dosah toho, od koho sa tieto veci odčleňujú. Ja sa teraz momentálne nevyjadrujem k tomu, pretože nemám ani podklady, ktoré išli do vlády, ani všetky náležitosti a zrejme to bude priestor, aby sa potom výbor pre verejnú správu touto otázkou zaoberal a uvidíme, akým spôsobom to riešenie. Takže toľko, čo sa týka Ľubice-Kežmarku. K tomu sa ďalej vyjadrovať nebudem.

Dovoľte mi, aby som však niekoľko vyjadrení urobil ešte vo vzťahu riešenia otázky Tvrdošína a Vitanovej. Pripomínam tým, ktorí si nemali možnosť pozrieť, že čl. 5 Charty regionálnych samospráv, ktorú sme prijali v tomto parlamente, hovorí: "Ochrana územných hraníc miestnych orgánov. So zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum." To len do pozornosti, tak je to napísané v Charte miestnej samosprávy.

Dovoľte teraz k tomu Tvrdošínu. Túto kauzu poznám dôverne... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci. Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec.

T. Cabaj, poslanec: Dovoľte, aby som povedal, že mali sme možnosť absolvovať výjazd výboru verejnej správy do tejto oblasti a navyše počas letných prázdnin, ak to tak môžem nazvať, som bol účastníkom Moravských slávností, kde sme sa stretli s podpredsedom Ruskom, o čom máte vlastne dokument, aj keď si prečítate Tvrdošínske noviny. A keďže už sme boli na slávnostiach, tak nás tam svojím spôsobom odchytili aj urbárnici a mali sme možnosť s nimi debatovať, hovoriť o tejto problematike trochu bližšie. Takže zhruba z dvojhodinového vystúpenia a stretnutia s týmito urbárnikmi mám ďalšie poznatky, akým spôsobom to v tejto oblasti postupuje, tak preto mi dovoľte, aby som vás iba upozornil na dva listy, ktoré primátor mesta Tvrdošín adresoval najskôr predsedom ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo. To bol list z 8. júla, čítať ho nemusím, pretože všetci ho máte u seba a verím, že ste si ho prečítali. Ďalej ďalší list nám adresoval primátor mesta Tvrdošína 1. 9., v ktorom takisto rozoberá celú túto problematiku. Takisto nebudem celý tento list čítať, pretože jednak aj včera som na túto tému hovoril a v podstate korešponduje to už s tými vyjadreniami, ktoré odzneli. Ale nedá mi, aby som aj pre záznam, ale aj pre informáciu prečítal jeden list z 18. 8. 2003, kde GEOFLEX, katastrálna zememeračská služba, oslovuje všetkých poslancov Národnej rady. Rešpektujem, že zrejme si to viacerí prečítali, ale keďže som z výboru pre verejnú správu, a ak sa zamyslíme nad tým obsahom, čo v tomto liste je zahrnuté, tak potom musíme mať zimomriavky, ako tá štátna správa vlastne funguje. Čo to máme za štátnu správu, ako to vôbec môže takto existovať.

"Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pripomienkovanie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301).

Podávame pripomienky k návrhu.

Sme odborná firma, ktorá vykonáva registre vlastníckych práv a pozemkové úpravy pre ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom okresných úradov a katastrálnych úradov. Výsledkom našej činnosti je stopercentné doriešenie vlastníckych práv a hraníc danej oblasti v danej obci v súčinnosti s miestnou komisiou.

Cieľom našej pripomienky je odmietnutie návrhu zákona ako celku s poukázaním na účelovosť tohto návrhu a na lobistické a ekonomické ciele určitých ekonomických záujmových skupín v oblasti Tvrdošína-Oravíc. Cieľom novelizácie zákona je snaha niektorých skupín získať rozsiahly majetok tejto rekreačnej oblasti.

Pre riešenie dlhotrvajúceho sporu o území Oravíc rozhodlo sa ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom Okresného úradu v Tvrdošíne zadať na základe verejnej súťaže register vlastníckych práv v katastrálnom území Vitanová a Oravice. Zákazku sme získali na základe skúseností, ceny a zrejme i faktu, že vec budeme ako košická firma ďaleko od sporu posudzovať nezávisle.

Celý spor má dve roviny. Navonok sa spor predstavuje ako spor o katastrálne územie Oravíc, ktoré na základe všetkých dokladov, pozemnoknižných vložiek, máp, ktoré sme prešli včítane rozhodnutí Najvyššieho a Ústavného súdu, rozhodnutia Krajského katastrálneho úradu v Žiline, Úradu geodézie a kartografie a ďalších inštitúcií, patrí mestu Tvrdošín. Toto nakoniec potvrdzujú aj predkladatelia tejto novely, ktorí v prílohe 3 uvádzajú, že územie Oravíc patrí do katastrálneho územia Tvrdošín. Bolo vykonaných niekoľko pokusov, ako mesto Tvrdošín obrať o toto územie. Boli vydané príkazy na odstránenie protiprávneho stavu Úradom geodézie a kartografie, to sa však nerešpektovalo. Nerešpektovali sa ani rozhodnutia súdov. Druhá rovina, ďaleko závažnejšia, je tá, o ktorej všetci taktne mlčia, ktorá je však hlavnou príčinou sporu, a to je majetková stránka veci. Územie Oravíc je vychytená rekreačná zóna s termálnymi prameňmi. Rekreačné objekty, bazény, vrty, chaty sú majetkom mesta Tvrdošín, súkromné chaty sú majetkom súkromných osôb. Pôda z veľkej časti je majetkom mesta Tvrdošín-Oravice, patrí urbariátu v Tvrdošíne, kde vlastníkmi pôdy sú takmer výlučne len občania Tvrdošína. Tento lesný urbariát nikdy v minulosti nebol poštátnený ani vyvlastnený, nikdy neprešiel do majetku poľnohospodárskeho družstva. Majetok i počas socialistickej éry zostal vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Preto sa na nich nevzťahoval reštitučný zákon, čo konštatoval i Najvyšší súd. Pôvodní vlastníci mali byť zapísaní na list vlastníctva v celosti (viď zákon o pozemkových úpravách a smernica registra obnovenia evidencie pôdy), kde sa píše:

Pozemky zo spoločného užívania lesov vrátane pasienkov, na ktoré sa vzťahuje čl. XIX/1898 a zákon SNR č. 2/1958 Zb. SNR sú v súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb, buď to pôvodných, alebo dedičov. Na danom území operuje lobistická skupina s napojením na najvyššie politické špičky, ktorá spravovala časť urbárskeho majetku. Tá sa rozhodla zmocniť sa tohto lukratívneho majetku rôznymi administratívnymi prieťahmi a podvodmi. Okresný úrad vydal rôzne protiprávne rozhodnutia, ktoré si navzájom odporovali a ktoré musel nakoniec zrušiť. Časť sa mu podarilo nezrušiť pre administratívne prieťahy, čím uplynuli zákonné lehoty. Na niektorý majetok boli spisovaní noví vlastníci bez právnych listín. Boli povoľované predaje cudzieho majetku bez akejkoľvek právnej listiny. Okresný úrad nás nútil falšovať staré pôvodné katastrálne mapy, trval i na tom, aby sme vlastníctvo nedali v súlade s dokladmi na pôvodných vlastníkov, ale na ním určené osoby. Na oblasť termálnych vrtov chcel svojho vlastníka, a nie pôvodného. Nútil nás falšovať urbárske podiely s poukázaním, však aj v susednom katastri sa falšovali. Katastrálny odbor okresného úradu v jeden deň potvrdil aj tri geometrické plány na tú istú parcelu vždy s iným vlastníkom od toho istého zhotoviteľa. To znamená, že zapísali tam, koho chceli. Boli sme tvrdo upozornení niektorými ľuďmi a Okresným úradom v Tvrdošíne, že ak nebudeme postupovať podľa ich priania, postarajú sa, aby nám bola odobratá licencia, čo sa aj pokúsili, a že nám zoberú zákazku, čo aj spravili.

Za najväčší problém okrem majetkových lapsusov považujeme to, že okresný úrad odmietol zriadiť komisiu ROEP pre katastrálne územie Tvrdošín-Oravice, čím hrubo porušil zákon. Táto mala v právomoci riešiť i niektoré protiprávne zápisy. Keď sme trvali na dodržaní zákona o zriadení komisie, dostali sme zrušenie zákazky. Okresný úrad odmietol zaplatiť i za to, čo podľa zmluvy je povinný zaplatiť. Zistil, že veci by sa mohli dostať do právneho stavu, a to nechcel. V prípade, že by sa prijala navrhovaná novelizácia, dôjde k priamemu finančnému poškodeniu 3 000 súkromných vlastníkov, a to tým, že obec Vitanová pri zriadení komisie ROEP nebude ochotná riešiť majetkové problémy urbariátu, proti ktorému teraz bojuje. Občania prídu o stovky hektárov pôdy a lesa. To znamená, že nie je pravda, že neprídu ľudia o vlastníctvo. Mesto Tvrdošín príde o neknihované pozemky a tým bude odrezaný od svojich rekreačných zariadení, vrtov, bazénov, bude v nemilosti obce Vitanová, čím dôjde k sérii ďalších sporov, prípadných možných vydieraní zo strany obce Vitanová. Závažným faktom je i povoľovanie stavieb. Už dnes obec Vitanová protiprávne povoľuje stavebnú činnosť na majetku občanov Tvrdošína. Nie je snaha o ochranu prírody a vôd, ale hľadí sa na rôzny lobistický prístup. Daňový príjem pre mesto Tvrdošín tiež nie je zanedbateľný.

Okrem týchto ekonomických majetkových strát chcem poukázať aj na iné skutočnosti. Predkladateľ účelovo chce niektoré obce poškodiť a iné nie. Zrejme predkladateľovi ušlo, že takýchto prípadov na Slovensku sú desiatky. V Európskej únii je taký stav, že obec, resp. štát má katastrálne územie v inej časti úplne bežné. Je otázne, či ústava, ale i európska legislatíva povoľuje takéto vyvlastnenie majetku obce. Pretože tu obec príde okrem fyzického majetku, neknihované parcely a časom snáď i majetok neznámych vlastníkov i škodu, finančnú, a to daňovú, ale i hospodársku, napríklad obmedzenie príjmu z činnosti v danej lokalite. Je podivom, ako predkladateľ chce obísť fakt, že na zmenu hraníc je dnes potrebný súhlas oboch obcí, a chce zaviesť autoritatívne rozhodnutie úradníka, ktoré je možné ovplyvniť, ktorý nemá definované, čo je verejný záujem. Ak bude predkladateľ riešiť fakt, že Najvyšší súd už rozhodol, že územie Oravíc patrí do katastrálneho územia Tvrdošín, to znamená, že voči rozhodnutiu katastrálneho úradu bude potrebné opätovné rozhodnutie súdu v tejto istej veci. Tu sa jedná jednoznačne o retroaktívne pôsobenie zákona, čo je neprípustné. Ako sa bude riešiť finančné odškodnenie obce prichádzajúce o majetok a príjem? Je takmer isté, že kauzy sa dostanú pred Európsky súd. Je veľký predpoklad, že postihnuté obce na ňom uspejú, pretože ak by sme pripustili takúto úpravu zákona v Európskej únii, museli by sme meniť i hranice štátov. Európa nebude mať záujem na vyvlastňovaní, vyvolávaní nestability v regiónoch. Ak by sa prijala takáto novelizácia zákona, bude to precedens do budúcnosti, ktorý umožní lobistickým skupinám jednej obce a mesta okrádať druhú obec.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, je zjavné, že predkladatelia zákona sa nechtiac nechali vtiahnuť do majetkových sporov zrejme vo viere, že riešia blaho jednoduchých ľudí. Prijatie tohto zákona bude mať zrejme i dohru na Medzinárodnom súde. Je otázne, či toto je práve to, čo predkladatelia chceli. Či sú si vedomí, že v prípade mesta Tvrdošín sa stavajú na stranu podvodu. Či predkladatelia sú ochotní postaviť sa pred tisíc vlastníkov pôdy, ktorí čakajú komisiu a ktorí po prijatí tohto zákona o ňu definitívne prídu. Je si predkladateľ vedomý, že prijatím tejto novely dôjde k zakrytiu podvodov páchaných na občanoch lobistickými skupinami s podporou štátnych úradníkov? Je potrebné konštatovať, že tento zákon je účelový a slúži na ovládnutie majetkových statkov vo vybraných obciach často len súkromnými osobami. Preto je potrebné ho odmietnuť.

Podpísaný Ing. Peter Cengel."

Úmyselne som prečítal tento list, pretože asi vo výbore pre verejnú správu sa budeme musieť veľmi rýchlo zaoberať danou situáciou, pretože ak na moju interpeláciu asi pred tromi rokmi odpovedal minister vnútra, že nemá dosah na prednostu okresného úradu, a keď takýmto spôsobom nám potom majú fungovať okresné úrady, tak je to asi nezdravý systém. Aj keď teraz uvažujete o tom, že sa zrušia nejaké okresné úrady a vytvoria sa obvody. Premenovanie firmy a niečo podobné bude pokračovať ďalej, pretože zase bude naviazaný na ministerstvo a títo ministerskí úradníci budú slúžiť tak, ako bude potrebovať minister.

Chcem však upozorniť, že takisto, čo je logické, mestské zastupiteľstvo v Tvrdošíne 28. 8. 2003 prijalo uznesenie, ktorým "nesúhlasí s predložením návrhov skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301), doručený do Národnej rady dňa 2. júla 2003. Vzhľadom na to, že ide o návrh, ktorý je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy, ktorá zabezpečuje ochranu územných hraníc, miestnych orgánov, návrh zákona je politicky účelový, retroaktívny a je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky". Takisto Žilinský samosprávny kraj prijal uznesenie 27. 8., ktorým nesúhlasí s predloženým návrhom skupiny poslancov na novelu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, je ešte veľa vecí, o ktorých by bolo potrebné hovoriť, verím, že bude priestor, ak nakoniec sa rozhodnete posunúť tento zákon do parlamentu. Ja som však predložil návrh, pretože zastávam názor, že tento návrh zákona nie je opraviteľný v tomto ponímaní, ako bol predložený v parlamente, aj keď hovorím, že sú veci, ktoré je potrebné riešiť. Ale platí už základné pravidlo: Ak niekde je protiprávie, nedá sa to riešiť ďalším protiprávím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Tlieskali ste mu za to, čo povedal včera alebo dnes? (Reakcie z pléna.) Panie poslankyne, páni poslanci, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Antošová. Nie. Pán poslanec Hort - s faktickou poznámkou, nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aspoň v krátkosti zareagovať na to, čo tu včera a dnes odznelo.

Svojho času sa na nás obrátili obce Tvrdošín a Vitanová ešte v predchádzajúcom volebnom období, aby sme urobili poslanecký prieskum k tejto kauze. Dá sa povedať, že sme sa vo výbore tí, ktorí sme tam boli, na nejakom definitívnom závere nezhodli. Mal som však pocit, že všetci tak, ako sme tam, tak sme chceli byť nad vecou, hoci aj jedna, aj druhá strana sa nás snažila presviedčať svojimi argumentmi a dokumentmi z histórie, komu má tento kataster prináležať. Keď by niekto celý deň počúval Vitanovú, tak je stopercentne presvedčený, že toto je pravda. Keď budeme celý deň počúvať, tak ako sme to tu počúvali aj dnes, aj včera, len stanoviská a listy od strany tvrdošínskej, tak nadobudneme dojem, že žiadna iná pravda nemôže byť, iba tá, ktorá je na strane Tvrdošínčanov.

Tam však aj Tibor Cabaj cudne pomlčal dnes, akým spôsobom a na čom sa to tam vtedy ten názor lámal. Pretože z tých dokumentov, ktoré sme mali a boli niektoré ešte zo stredoveku vytiahnuté, sa nevedelo naozaj definitívne povedať nám, ktorí sme tam boli ako poslanci na poslaneckom prieskume, či je pravda na jednej, alebo na druhej strane. Ale jedno, v čom sme sa takmer zhodli, že nález, alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu pokrivkávalo na obidve nohy. Pokrivkávalo preto, lebo nevzalo do úvahy platné právne normy už vtedy, ktoré do roku 1992 neexistovali. Ako napraviť tento prešľap, sme nevedeli. Dnes je tu na stole zákon, ktorý vie a môže takéto niečo napraviť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ešte predtým chce reagovať pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Zapnite sa, pán poslanec.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Mňa len mrzí pri vystúpení Milana Horta jedna záležitosť, je to predseda výboru pre verejnú správu. Boli na poslaneckom prieskume v minulom volebnom období, ťažko hovoriť o tom, že poslancovi sa páči tak alebo onak a či pokrivkáva alebo nepokrivkáva rozhodnutie. Ale ak rozhodne Najvyšší súd, či je to poslanec Národnej rady, alebo posledný občan Slovenskej republiky bez akéhokoľvek vyvyšovania, jednoducho sklopí uši a poslúcha, pretože to rozhodol Najvyšší súd. Pocity a dojmy môžu ísť jedine bokom.

Toto je jednoducho stanovisko. Ak všetky problémy, ktoré sa tam objavovali a všetky boli, ale skončilo to rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý sme mali možnosť všetci vidieť. Jednoducho nebolo o čom. Ale ak následne pokračuje potom prednosta okresného úradu a robí také veci, aké robil jednak v tom čase, keď sme boli na poslaneckom prieskume a mali sme možnosť vidieť, akým spôsobom vstupoval a zariaďoval, prepáč, Milan, ale zrejme s takýmito prednostami okresných úradov dieru do sveta neurobíme. A či už robí dobré meno vám alebo komu, je to predstaviteľ vládnej koalície, pretože tá ho vymenovala do funkcie. A myslím si, že mal by byť záujem na tom, aby títo štátni úradníci, ktorí sú platení z daní a poplatkov občanov, aby robili v prospech občanov a nie rôznych lobistických záujmových skupín, ako sa to v tomto prípade deje. A nemôže si umývať ruky ani minister vnútra, ktorý povie, že on nemá na to dosah.

Preto ak je to v tejto rovine, tak potom veľmi rýchlo zrušme, veľmi rýchlo zrušme všetky tieto úrady štátnej správy, ak tie vrcholové orgány si nevedia zabezpečiť poriadok, aby toto fungovalo, pretože sú to zbytočne vyhodené prostriedky, aby sa ešte potom "lapajčiny" robili na úkor peňazí daňových poplatníkov, ktorí ich platia. Určite ich neplatia za to, aby sa tam robilo to, čo on chce v prospech, ja neviem, koho a ktorej skupiny, aj keď niektorí tušíme, že v prospech koho toto všetko robí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Do rozpravy sa ústne hlásia páni poslanci Antošová, Miklušičák, pán poslanec Číž. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Antošová.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera vo večerných hodinách sa začal a, ako sme si stihli všimnúť, dnes ukončil svoj príspevok vo veci k predkladanému návrhu zákona, ktorý by mal zmeniť niektoré ustanovenia zákona o obecnom zriadení pán poslanec Cabaj. Ja si myslím, a nielen ja, ale aj náš poslanecký klub a určite aj väčšina z nás, ktorá nás počúva, že je len na škodu, že pod časovým tlakom, ale aj nedisciplinovanosťou v tejto sále, ktorá je tu veľmi často, ste si možno ani nevšimli, že vo svojom príspevku a návrhoch sa opiera aj, alebo najmä, o svoje praktické skúsenosti, ako aj dôležité upozornenia ZMOS-u ako najväčšej stavovskej organizácie miest a obcí. Mne to niekedy pripadá, ako keby poslancov vôbec nezaujímali argumenty tých, ktorých sa zmena v zákone evidentne dotýka a v ďalšom budúcom živote v praxi bude dotýkať. Ako keby nás priam otravovalo, že občania využívajú svoje právo a prostredníctvom svojich zástupcov majú záujem meniť veci k lepšiemu. Možno sa preto budem v niektorých veciach opakovať. Ale nedá mi nepotvrdiť slová pána poslanca Cabaja, a preto si dovolím určité stanovisko a svoj názor povedať aj ja.

Vážené dámy, vážení páni, preambula návrhu Zmluvy o založení ústavy pre Európu začína textom gréckeho klasika Tukydidesa: "Naše ústavné zriadenie sa volá demokraciou, pretože moc je v rukách nie menšiny, ale najväčšieho počtu." Článok 5 ods. 1 spomínaného návrhu začína, citujem: "Únia rešpektuje národnú identitu svojich členských štátov, ktoré sú neodmysliteľné v ich základných štruktúrach, politických a ústavných, vrátane regionálnych a miestnych samospráv."

Týmito dvoma citátmi som chcela priblížiť zásady prístupu demokratickej časti Európy k riešeniu problémov. Aký prístup nám však vnucujú poslanci dvoch vládnych strán v tomto prípade? Najlepšie to vystihuje názor predstaviteľov, ako som už povedala, najpočetnejšej mimovládnej organizácie Združenia miest a obcí Slovenska. Ten, ako ste už počuli, prezentovali v písomnej forme 31. júla 2003, kde uvádzajú, že "od roku 1990 pri všetkých jeho novelách bola vždy rešpektovaná zásada, že s novelou zákona o obecnom zriadení vyjadrili súhlas orgány ZMOS-u. Tento návrh je predkladaný bez prerokovania s našou organizáciou a jej orgánmi". Stanovisko ZMOS-u pokračuje takto: "Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, je vo vzťahu k dotknutým obciam", ako ste už počuli ústami môjho predrečníka, "diskriminačný a nedemokratický, v časti svojho obsahu nezrozumiteľný a vnútorne nelogický. Z legislatívneho hľadiska ide o protiústavný, retroaktívny a nesystémový návrh."

Do osobitnej pozornosti navrhovateľov ponúkam aj ďalšie časti dokumentu, ktoré môžem odcitovať. "Predsedníctvo ZMOS-u na svojom rokovaní konanom 30. júla 2003 vyslovilo s návrhom zákona zásadný nesúhlas." Môj kolega obšírne vysvetlil dôvody, preto ja len stručne uvediem, že ZMOS zastáva stanovisko, že predmetný návrh zákona nie je v súlade s článkom 5 Európskej charty miestnej samosprávy, ktorú sa Slovenská republika zaviazala dodržať. Ďalej umožňuje protiústavný a protizákonný zásah exekutívnej moci do výlučnej kompetencie územnej samosprávy, ktorou je aj rozhodovanie obcí o zmene ich územia. Nesystémovo zasahuje do kompetencie súdnej moci v prospech moci výkonnej tým, že prípadný spor obcí o usporiadanie území nových obcí po rozdelení pôvodnej obce navrhuje riešiť rozhodnutím katastrálneho úradu, a nie rozhodnutím nezávislého a nestranného súdu. Ďalej pôsobí retroaktívne tým, že ustanovením § 30 ods. 4 zasahuje do právnych vzťahov, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej novely. Taktiež nie je len v nesúlade s medzinárodným dokumentom, ktorým je Slovenská republika viazaná, ale tým, že bráni a sťažuje uskutočňovanie cieľov sledovaných inými zákonmi, je aj v nesúlade s naším právnym poriadkom.

Čo si o návrhu myslia zástupcovia dotknutých obcí, sme si takisto vypočuli a ja mám taktiež listovú pripomienku, ktorá je obsiahnutá v stanovisku zaslanom z obce Ľubica. Odcitujem: "Podľa našich vedomostí v skutočnosti nie sú predkladateľmi zástupcovia všetkých členov koalície, keď návrh nepredkladajú aj poslanci za KDH a SMK, pretože títo po posúdení prvých dvoch návrhov uznali, že ide o návrhy nezákonné a neústavné a porušujúce medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná. Keď vznikla takáto situácia pri interrupčnom zákone, tak mala za následok takmer vládnu krízu. So záujmom budeme sledovať prístup koalície k tomuto vážnemu problému."

Na záver si dovolím, vážené kolegyne a kolegovia, ponúknuť časť stanoviska, už tu spomínaného, od zástupcov mesta Tvrdošín, ktoré vystihuje azda stanovisko za všetkých postihnutých. "Na záver nám ostáva veriť, že danosti mesta Tvrdošín, ktoré vo svojej dlhej a významnej histórii nikdy a nikto nezmenil, danosti mesta, ktoré po stáročia akceptovali všetky spoločenské zriadenia i všetci panovníci nášho územia, ostanú neporušené aj v tomto období, pretože je to danosť, ktorá mestu Tvrdošín bola daná od Boha, danosť, ktorú aj preto musíme všetci rešpektovať. Občania mesta Tvrdošín veria, ale zároveň aj touto cestou žiadajú, aby im boli akceptované základné ľudské a historické práva, občania mesta Tvrdošín aj Vás touto cestou žiadajú, aby im bolo zachované základné právo, a to je právo na spravodlivosť."

Z uvedeného vyplýva, vážené dámy a vážení páni, že predmetný návrh sme povinní odmietnuť a nabádať každého, kto by chcel bohorovne rozdeľovať a vládnuť, aby sa obzvlášť v tejto oblasti radil s tými, ktorí budú jeho činnosťou dotknutí. Pretože toto je dogma v tých častiach Európy, kde si ctia demokraciu nielen verbálne, ale najmä činmi.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem oceniť snahu kolegov, ktorí predložili návrh tohto zákona, vysporiadať sa podľa mňa s dosť bolestivými dvoma prípadmi sporných sporov o katastrálne územie v rámci Slovenska, či už je to Ľubica-Kežmarok, ktorý sa tiahne niekoľko rokov, alebo ešte starší problém Tvrdošín-Oravice. Aj keď oceňujem túto snahu, musím však konštatovať, že podľa mňa a môjho presvedčenia a vedomostí, ktoré zatiaľ mám, nezvolili si práve najšťastnejšiu cestu ani v jednom z týchto prípadov.

Dotknem sa teraz jednotlivých častí návrhu. Hneď bod 1, kde sa hovorí o tom, že týmto návrhom sa sleduje to, že katastrálne územie obce musí byť jeden súvislý celok. Považujem to za nešťastný zásah do prirodzeného historického vývoja katastrálnych území. Tých území je niečo okolo 70 a došlo k tomu postupne v historickom vývine katastrov jednotlivých obcí. V tejto súvislosti poviem aj v krátkosti priebeh vývinu sporného územia Oravice.

V čase, keď bola obec Vitanová, osada Bystrá, ktorá ležala južnejšie od katastrálneho územia, vtedy to ešte nebolo katastrálne územie, bol to chotár obce Vitanová a južnejšie od tohto chotára bolo vyčlenené samostatné chotárne územie osady Bystrá. Malo, tak ako aj osada, alebo v tom čase osada, obec Vitanová popis svojich chotárnych znakov. Svedčí o tom okrem iného aj listina z roku 1659, ktorou Štefan Thököly darovával, resp. dal územie osady Bystrej na večné časy do vlastníctva Tvrdošínčanom. Predtým, ako došlo k tejto listine, bola chotárna pochôdzka obce Bystrá, kde je podpis aj zástupcov obce Vitanová. Sú tam podpísaní, že s týmito hranicami súhlasia. Opakujem, táto osada nikdy nebola súčasťou chotára Vitanová. A toto odovzdanie Tvrdošínčanom, ktorí vyplatili dlhy za Bystranov a zaviazali sa platiť poplatky oravskému panstvu, potvrdil roku 1793 aj cisár Leopold II. Južnejšie od sporného územia osady Bystrá nebolo územie patriace Vitanovej alebo Vitanovčanom, ale naďalej patriace do správy Oravského hradu, oravského panstva. Keď došlo k zrušeniu poddanstva a následne k prijatiu zákona, ktorým bolo nevyhnutné vysporiadať územia medzi bývalými poddanými a feudálnym panstvom, došlo k pričleneniu južnejšieho územia od osady Bystrá, v tom čase už patriacej Tvrdošínčanom, k prideleniu obci Vitanová.

Hovorím to preto, lebo ten spor poznám aj skôr ako kolega Hort, aj skôr ako kolega Cabaj, pretože ako prednosta okresného úradu som sa s týmto sporom zoznámil v roku 1990. Priznám sa, v tom čase, nepoznajúc všetky súvislosti, mal som tendenciu mať opačný názor. Dnes dokumenty, ktoré mi poskytla ako obec Vitanová, tak aj mesto Tvrdošín, ma presviedčajú o tom, že toto územie nikdy nepatrilo obci Vitanová, nikdy nebolo jej súčasťou, a preto považujem rozhodnutia či už Najvyššieho súdu, alebo Správneho súdu Slovenskej republiky z roku 1939, ktoré nepriamo tiež hovoria o tom, komu toto katastrálne územie patrí, vo svojom výroku ohľadom podobného územia Ústianske Lúky, to bol Tvrdošín III a Tvrdošín II-Oravice.

Považujem za veľmi nešťastné, že takýmto spôsobom sa snažia kolegovia poslanci pripraviť o svoje vlastné katastrálne územie zhruba 79 obcí. Týka sa to aj môjho rodného mesta Námestova, ktoré takýmto istým spôsobom získalo tzv. kataster Námestovské Pilsko. V prípade, že by tento zákon nadobudol účinnosť, my by sme sa tohto územia museli vzdať, ale neviem, v prospech ktorej obce, lebo to územie susedí s tromi chotármi iných obcí. Je to naozaj veľmi nešťastné riešenie.

Čo sa týka obce Kežmarok-Ľubica, tiež považujem tento návrh za nešťastný. Podľa môjho náhľadu nie je možné, aby za dôsledky rozhodnutia minulého režimu, ktorý síce bol urobený v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, ale vieme, ako to bolo. Žiadny národný výbor sa nevzpriečil nikdy voči rozhodnutiam vyšších orgánov a jednoducho bol tento kataster pričlenený ku Kežmarku. Obec ako fyzická jednotka zanikla, kataster ostal. Podľa môjho náhľadu tu urobila veľmi málo vláda. Podľa môjho presvedčenia dnešná Slovenská republika musí prispieť iným spôsobom k vyriešeniu tohto sporu, a nie tým, že my zákonom jednoducho rozhodneme, že jedným zoberieme a druhým dáme. Podľa môjho náhľadu tu urobila veľmi málo vláda, ktorá sa nesnažila nájsť riešenie a prispieť k dohode medzi obidvoma obcami tým, že obec Ľubicu za možný ekonomický zisk z tohto územia odškodní. A tam si myslím, že vedie cesta.

Ja preto tento zákon nemôžem podporiť jednak preto, že bol nespravodlivý voči mestu Tvrdošín, voči obci Ľubica, ale v prvom rade preto, že je to zákon nedemokratický a zlý. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov. Našťastie už nie je potrebné o veci dlho hovoriť, pretože argumenty pána poslanca Cabaja, pani kolegyne Antošovej, ale nepochybne aj pána kolegu Miklušičáka sú zrejmé a jasné. Zároveň chcem povedať, že ich argumenty smerovali predovšetkým k vecnej stránke tohto sporu. Mne dovoľte povedať niekoľko vecí ešte na doplnenie s tým, že zároveň chcem povedať, že súhlasím s týmto názorom a chcem povedať niekoľko vecí, ktoré majú právny charakter a majú širšie politické súvislosti.

Predovšetkým chcem povedať - a pán kolega Hort mi to odpustí, že neinformoval presne naše plénum -, že touto otázkou, čo sa týka Tvrdošína, sa výbor pre verejnú správu zaoberal, ale tento výbor aj prijal platné uznesenie k veci, o ktorej sa hlasovalo aj na základe poslaneckých prieskumov a na základe niekoľko pomaly desiatky hodín diskusie, takže názor výboru bol jasný, uznesenie výboru bolo jasné. A čo bolo nejasné a čo bolo do neba volajúce, do neba volajúcou nehoráznosťou, bolo následné stanovisko vlády, ktorá dokonca prijala uznesenie, ktorým zakázala prednostovi okresného úradu realizovať výsledky dovtedajšieho úradného konania.

Chcem povedať iba jedno. Čo sa týka Tvrdošína, vo veci konal príslušný orgán štátnej správy, ktorým bol katastrálny úrad - Krajský katastrálny úrad v Banskej Bystrici, neskôr v Žiline, po zmene územného a správneho členenia, a neskôr ústredný orgán štátnej správy pôsobiaci v Bratislave. Voči tomuto rozhodnutiu proti konaniu týchto orgánov podala obec Vitanová jediný možný opravný prostriedok, a to taký, že požiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby preskúmal rozhodnutie najvyššieho orgánu, ústredného orgánu štátnej správy, v danom prípade orgánu geodézie a kartografie. Výsledkom bolo, že Najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil, že postupy ústredného orgánu štátnej správy boli v poriadku, čím sa vyčerpal jediný možný vtedajší riadny opravný prostriedok. Následne bolo potrebné toto rozhodnutie Najvyššieho súdu vykonať. Tak sa nestalo s tým, že sa prednosta okresného úradu rozhodol, že on nesúhlasí s rozhodnutím Najvyššieho súdu, a vo veci prestal konať a, naopak, pokúšal sa urobiť úradné kroky, ktoré mali smerovať k opačnému záveru, ako to urobil Najvyšší súd.

Vážené kolegyne, kolegovia, no ak takto chceme spravovať štát, tak tu o nejakom právnom štáte nemožno hovoriť, to je návrat o dve storočia dozadu. Tu ak sa každý, kto sa dostane do pozície na okresnom úrade, rozhodne, že preňho je nejaký rozsudok niekoho nespravodlivý a začne konať podľa seba, tak v takom prípade o nejakom právnom štáte a o práve, o realizácii práva absolútne nemožno hovoriť.

Vo veci ďalej, okrem toho, že obec Vitanová mala k dispozícii až päťročné obdobie, v rámci ktorého mohla podať protest ešte na Generálnu prokuratúru, toto obdobie nebolo využité, prepadla lehota a vo veci už jednoducho nebolo možné ďalej konať. Následne však obec Vitanová podala ešte sťažnosť na Ústavný súd. Vo veci konal Ústavný súd a vyslovil svojím rozhodnutím, že nemožno konštatovať protiústavnosť v orgánoch, ktoré vo veci konali. Ak napriek tomu vláda a ktokoľvek iný chce vstupovať do tohto priestoru, vážení páni, to je problém pre nás všetkých a to v konečnom dôsledku nesmierne charakterizuje typ demokracie a typ nášho štátu a podobne.

Takže skutočne nehazardujme ani s povesťou, ani s právom, ani s nutnosťou rešpektovať rozhodnutia a podobne. Ak je niečo nesmierne dôležité, to si musíme uvedomiť, že z teórie správneho práva jednoznačne vyplýva takzvaná prezumpcia správnosti aktu. To je základ správneho konania vôbec, základ spravovania štátu podľa práva. Jednoducho, ak štátny orgán, ktorý neprekročí právomoc, v takom prípade totiž išlo o ničotný akt, ale ak aj pochybí a máme ten pocit, že pochybil, tak v každom prípade je jedine možné tento akt zmeniť, a ak ho nezmeníme riadnymi prostriedkami, ktoré predpisuje zákon, platí prezumpcia správnosti.

To bol jeden zo zásadných dôvodov, pre ktoré aj výbor prijal to uznesenie, ktoré prijal, a nariadil a tým respektíve požiadal vládu, aby vykonala potrebné kroky na to, aby sa vec dala do súladu s právnym stavom. Načo sa začali hľadať ďalšie právne konštrukcie nesmierne umelého typu, že je to rozhodnutie nevykonateľné a podobne, napriek tomu, že tam sú minimálne štyri až päť písomných vyjadrení príslušného orgánu geodézie a kartografie, ktorý jasne konštatuje, že tieto rozhodnutia sú vykonateľné. Takže toľkoto k vecnej stránke, vážení páni.

Ďalšie právne súvislosti takýto rozhodnutí. Ak by teraz taký spor, ktorý vzniká medzi dvomi obcami povedzme o určenie hraníc územia, kde prejdú a konajú vo veci všetky orgány, ktoré sú na to príslušné, vyčerpajú sa všetky opravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, tak potom urobme to, že dáme do parlamentu zákon a povieme, že ideme tie veci vymedziť zákonom. To sú veci, kde sami seba musíme vedieť limitovať, sami musíme vedieť a cítiť hranice elementárne prípustného politického lobovania a jasne vidieť hranice, za ktoré jednoducho ísť nesmieme.

Preto z tohto dôvodu, po ďalšie, už ani nehovorím o tom, o zjavnej, zrejmej a už nad slnko jasnejšej retroaktivite takejto právnej normy. Jednoducho týmto spôsobom to nejde. Je však faktom, a tu myslím, teda nechcem navrhovateľom a priori vnucovať nejaké účelové konanie, chcem veriť, že chcú vstupovať do prostredia a riešiť spor, ktorý je vleklý a ktorý traumatizuje jednak Oravu, ale aj prostredie Kežmarku relatívne dlhé obdobie. V tomto smere by som chcel povedať jedno. Áno, tak poďme hľadať mechanizmus, ktorý jednoducho umožní v prípade, že medzi obcami vzniknú sporné otázky vo väzbe na ich územné členenie, poďme hľadať mechanizmus a povedzme aj právny mechanizmus, na základe ktorého bude možné takýto spor riešiť. Samozrejme, so zapojením príslušných orgánov, ako sú súdy a podobne. Chcem však povedať, že v žiadnom prípade tam nemôže byť Tvrdošín, ako to je napísané v prílohe tohto uznesenia, teda v návrhu zákona, pretože tam príslušné orgány jednoznačne konali a jednoznačne rozhodli. Jednoznačne rozhodli. Viem si však predstaviť, že tie spory, ktoré sú živé, ako je napríklad v Kežmarku, kde si dovolím jednoznačne vysloviť svoj názor, že musíme si uvedomiť, vážení páni, charakter vlastníctva, o ktorom sa bavíme, ide o vlastníctvo, ktoré má verejný charakter, pretože to nie je štandardné súkromné vlastníctvo, ktoré má tie nástroje ochrany, ktoré má.

Uvedomme si, že zverené obci vymedzené katastrálne územie, ktoré tvorí územie obce, znamená len právo obce vykonávať správu tohto územia. To znamená konať vo veciach stavebného konania, vo veciach výberu poplatkov za nehnuteľnosti a podobne. Ale ten vlastnícky moment je predsa taký, že existujúci mechanizmus hovorí o tom, že štát jednoducho môže vstúpiť do prostredia, aj vláda dokonca svojím spôsobom, ale s obmedzením, ktoré je v zákone č. 517/1990 a v následných právnych normách, jednoducho, že o takejto zmene možno rozhodnúť iba so súhlasom obce.

Chcem ešte pripomenúť Európsku chartu miest a obcí, ktorá rovnako tento záväzok pre Slovensko garantuje, teda Slovensko sa zaviazalo dodržiavať tento záväzok a jednoducho nie je možné, a uvedomme si, že takáto norma sa tým stáva stojacou nad existujúcim právnym poriadkom a tým zakladáme možnosť, že Tvrdošín sa bude po ďalších štyroch rokoch obracať na Európsky súdny dvor s náhradou škody, teda to, čo som sa vám snažil vysvetliť v rámci koncepcie ďalšieho postupu reformy verejnej správy. Náhrada škodového konania sa dnes môže dostať do obludných rozmerov. Ak nechceme vytvoriť stav, že jedným z nádherných spôsobov, ako sa obohacovať, bude, že jednoducho sa zasadíme o zlé štátne rozhodnutie a potom len budeme čakať, kým sa naformuluje zásadná škoda a povinnosť takúto škodu nahradiť.

Takže vážne v tomto smere by som poprosil, keby sme zvažovali všetky dôsledky navrhovanej právnej normy a aby sme sa "neukvapovali", aby sme naozaj pre lobovanie urobili aspoň elementárne a únosné hranice. Ďakujem pekne.