B. Bugár, podpredseda NR SR: Ak dobre vidím, tí poslanci, ktorí sú na tabuli, sa hlásia do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková, do rozpravy? Pán poslanec Murgaš do rozpravy, pán poslanec Hanzel tiež do rozpravy. Takže tým končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková je ešte písomne. A ostatní sa hlásia asi - oni sú tiež písomne? Pán poslanec Murgaš, Hanzel, ste písomne? (Reakcia poslancov.) Vy ste zas ústne. No nič. Takže ako jediná zatiaľ s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Záborská? Takže aby nebol z toho galimatiáš, pýtam sa, kto sa hlási ešte do rozpravy k tomuto bodu ústne? Pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Murgaš.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, viac než v 100 bodoch mení zákon, ktorý táto vláda, až teda na stranu ANO, predkladala asi pred rokom a pol do parlamentu. Všetci si pamätáme, ako sa vlastne ten zákon tvoril priamo tu, pretože bolo nesmierne množstvo pozmeňujúcich návrhov a už vtedy sme upozorňovali, že bude nutná novela. Malo by to byť memento do budúcnosti, aby sme takýmto spôsobom zákony neprijímali a aby sme zákony preberali z ministerstiev dokonalé, alebo aspoň skoro dokonalé, lebo nikdy zrejme nemôžu byť v dokonalej forme. Ak by sme pokračovali v tejto tendencii, môžeme očakávať, že predkladanie zmien v tomto tempe bude zamestnávať rezortných ministrov, takisto aj úradníkov a nás poslancov dostatočne aj v tomto volebnom období.
Všetkým je nám známe, že úmysel novelizovať zákon o vysokých školách sa predovšetkým pripravoval na zavedenie spoplatnenia vysokoškolského štúdia, čo je, pán minister, myslím si, vaša osobná, nechcem povedať, srdcová agenda, ktorú ste už ako štátny tajomník na ministerstve školstva propagovali a presadzovali. Nakoniec sa stal aj politickým programom strany, ktorá vás do tejto funkcie nominovala. Vláda prijala tento podľa mňa problémový bod programu do úloh vlády pána Dzurindu na toto volebné obdobie. Osobne vás nekritizujem za to, že vláda neschválila platenie za vysokoškolské štúdium od 1. januára 2004. Tento fakt potešil poslancov HZDS a verím, že nielen ďalších poslancov opozície, ale že aj niektorých poslancov vládnej koalície, pretože sme s takýmto riešením už nielen my, ale aj ďalší nesúhlasili. Neschopnosť vlády pána Dzurindu dofinancovať vysoké školy na úroveň ostatných krajín iným spôsobom než zaťažením občanov Slovenskej republiky ďalšími poplatkami sa javí dnes ako nemorálne. Určite ste tiež potešili viac ako 100 000 študentov, orgány kompetentné do vysokého školstva hovoriť, Radu vysokých škôl, Študentskú radu vysokých škôl a Slovenskú rektorskú konferenciu, ktorá nesúhlasila s návrhom zákona práve v tomto zámere.
V tomto momente ma však trápi dôvod, pre ktorý bol tento bod z návrhu zákona vynechaný. Vaše riešenie podpredseda vlády a minister financií totiž napadol ako málo tvrdé. Váš program KDH o rodine a sčasti i sociálne riešenie kompenzácie poplatkov za štúdium prepadol vo vláde na celej čiare. Ale ako si vysvetliť fakt, že zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, kde svoje stanoviská dali určite aj vecne príslušný odbor Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Namieste stojí otázka, či podpredseda vlády a minister financií v jednej osobe pán Mikloš o výhradách k zákonu ešte nevedel, alebo stanovisko sekcie Ministerstva financií Slovenskej republiky má iný názor než jeho vlastný minister. Všetky predstavy, ktoré chce pripraviť minister financií v tejto oblasti, musia byť pre vás, pán minister, neprijateľné, pretože by ste museli priznať študentom a ich rodičom, že to, čo ste hovorili viac než tri roky, nie je pravda a že vaše sociálne riešenia vláda, ktorej ste členom, neakceptuje.
Pán minister, chcem sa spýtať, či ste ochotný aj naďalej, podobne ako pri zákone o zriadení univerzity v Komárne, robiť medvediu službu koalícii a schvaľovať zákony, ktoré sú proti vášmu presvedčeniu.
Záverom chcem iba povedať, že zákon, ktorý rieši akútne problémy vysokých škôl, podporíme do druhého čítania. Veríme, že diskusia vo výboroch, ale aj v pléne bude konštruktívna a vysoké školy dostanú novelu zákona, ktorá im pomôže.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš, pripraví sa pán poslanec Hanzel.
M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, chcel by som na úvod povedať, že ma veľmi mrzí tón, v ktorom sa vedie dnešné rokovanie. Možno som sa naivne domnieval, ale vždy som si myslel, že také kruciálne otázky, ako je vzdelávanie, by mali byť prioritnými otázkami parlamentu a parlament by mal hľadať cesty, ako tieto kľúčové otázky riešiť.
Chcel by som sa špeciálne obrátiť na kolegov z poslaneckých lavíc klubu SDKÚ, aby nevulgarizovali, aby neboli agresívni, ale aby počúvali argumenty. Budem vystupovať v dvojjedinej osobe ako poslanec, ale teraz predovšetkým ako rektor univerzity, a budem diskutovať tak, aby sme spoločne hľadali riešenia, ako zastaviť krízový stav v slovenských vysokých školách aj prostredníctvom tu predkladanej vládnej novely.
Dámy a páni, od roku 1975 s kratšími alebo dlhšími prestávkami pôsobím v rôznych pozíciách v univerzitnom, alebo ak chcete, vo vysokoškolskom sektore. Pôsobil som 5 rokov ako hosťujúci profesor na Univerzite v Spojených štátoch amerických. Pôsobil som na univerzitách v krajinách Európskej únie, Vyšehradskej štvorky. Dúfam, že ma nikto nebude upodozrievať z toho, že sa nevyznám v problematike, pretože mám vždy strach, keď tu u nás v parlamente vystupujú jednotlivci, ktorí majú takzvané univerzálne vedomosti a takzvané univerzálne skúsenosti. Takýchto ľudí, úprimne povedané, sa bojím, pretože od univerzalizmu vo vzdelaní a vedomostiach je iba krôčik k diletantizmu.
Dovoľte mi teda uviesť moje pohľady na to, čo vláda predkladá ako novelu zákona o vysokých školách.
Kolegyňa Mušková už tu povedala, že novela obsahuje viac ako 100 zmien, aby som bol veľmi konkrétny, obsahuje 120 zmien zákona o vysokých školách, ktorý tu platí od 1. apríla minulého roku. To, že je to tak veľa, je na jednej strane dôkazom nie príliš vysokej kvality zákona, ktorý tu bol schválený vlani a ktorý ste schválili aj mnohí z vás, lebo ste tu v parlamente sedeli. Na strane druhej je však pre mňa ako pre praktického riadiaceho pracovníka univerzity zarážajúce, že nerieši ani teraz kľúčové problémy slovenského vysokého školstva. Či chcem, alebo nechcem, a dúfam, že sa predkladatelia za to na mňa neurazia, 120 zmien, navrhovaných zmien zákona nemôžem ani pri najlepšej vôli označiť ako systémové zmeny, ktoré by mali riešiť dozreté, ak nie už prezreté problémy slovenského vysokého školstva.
Poviem otvorene, akademická obec očakávala od tejto novely predovšetkým rozťatie takých gordických uzlov, ako je financovanie zdravotníctva, pardon, školstva, už myslím na ďalší sektor, ako je efektívne fungovanie hodnotenia mechanizmov kvality vysokoškolského vzdelávania, ako je stanovenie parametrov vytvárania trhu vysokoškolského vzdelávania, pretože či chceme, alebo nechceme, ten sa tu tvorí, aj keď chaotickým spôsobom, a po vstupe do Európskej únie môžu byť tieto veci fatálne.
Oceňujem snahu pána ministra školstva o pokus razantne vstúpiť do riešenia uvedených oblastí, pretože som mal tú česť byť pri tom, keď sa tento zákon pripravoval. S ľútosťou však musím konštatovať, že tá snaha skončila v orgáne, ktorý sa nazýva vláda Slovenskej republiky, lebo to, čo išlo do vlády, a to, čo vyšlo z vlády, je podľa môjho názoru podstatne odlišné. Ospravedlňujem sa teda, ale tých 120 zmien nemôžem považovať za zásadné zmeny, ale len za určitý face-lifting na tvári slovenského vysokoškolského organizmu. Dovoľte túto tézu podporiť niekoľkými argumentmi a príkladmi.
Príklad prvý. Kľúčovým problémom slovenských vysokých škôl nie je to, či absolvent zubného lekárstva bude mať titul MUDr. alebo MDDr., kľúčovým problémom slovenských vysokých škôl však je, že produkujeme, prepáčte za vulgárny výraz, také počty absolventov lekárskych fakúlt, že už takmer 50 % z nich nepôsobí v sektore poskytovania medicínskych služieb, ale v úplne iných sektoroch u nás alebo sa odsťahovali do zahraničia. Najnovšie je typický exodus slovenských absolventov lekárskych fakúlt do Českej republiky.
Príklad dva. Efektívne fungovanie Akreditačnej komisie nie je, vážené dámy a páni, podmienené tým, či je vznik tejto komisie upravený vyhláškou alebo nariadením vlády. Kruciálnym problémom efektívneho fungovania Akreditačnej komisie je jej reálna závislosť od politických strán. (Potlesk.)
Príklad tri. To, či správa a správna rada vysokej školy má 13 alebo 14 členov, nemá koreláciu k jej efektívnemu fungovaniu, lebo, a to je možno pre vás mnohých paradox, koreláciu k efektívnemu fungovaniu správnej rady má predovšetkým kvalita top manažmentu univerzity, ktorá pripravuje materiály a podklady pre rozhodnutia správnej rady.
Dámy a páni, mohol by som takto pokračovať ďalej, ale myslím si, že náš čas je vzácny.
Najviac mi je však ľúto preto, že novela sa opätovne vyhla podľa môjho názoru aj názoru rektorov slovenských vysokých škôl najpálčivejšiemu problému slovenských vysokých škôl, ktorým je ich efektívne či neefektívne financovanie. Neriešenie tohto problému nielenže konzervuje súčasný krízový stav na vysokých školách, ale zároveň osudovo odsudzuje slovenské vysoké školy na ich postupnú eróziu v etape po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Viem, že pre mnohých z vás, ktorí tu sedíte, je problematika vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania banálnou záležitosťou, pretože je potrebné hľadať peniaze na ďalšie štátne úrady, pretože je potrebné pohľadať prostriedky na ďalšie nezmyselné inštitúcie, ktoré budú iba komplikovať život občanom Slovenskej republiky, ale kde sa dá manipulovať so zdrojmi a kde sa nejaká tá korunka, s prepáčením, dá uliať do vreciek mimo Slovenskej republiky.
Ale napriek tomu by som vás žiadal, aj keď viem, že asi situácia dopadne tak, ako sa to vyvíja, že tu vznikne vysoké školstvo, resp. vykreuje sa vysoké školstvo, ktoré nebude schopné konkurovať subjektom z Európskej únie, a záujem bude taký, že však my si, tí, čo budeme mať peniaze, pošleme deti na kvalitné univerzity do západnej Európy a Spojených štátov amerických a vy ostatní, čo na to nemáte, plahočte sa tak, ako sa plahočiť môžete. To je, samozrejme, cesta do neznáma a to neznámo sa nazýva peklom.
Aby som podporil tieto argumenty, uvediem opäť niekoľko faktov. Nebudem už opakovať tú chronickú, známu skutočnosť, že Slovenská republika je na treťom mieste od konca, pokiaľ ide o výdavky na vysoké školy z hrubého domáceho produktu. Za nami je ešte Bulharsko a, tuším, Rumunsko. Nebudem opakovať to, že sa z roka na rok znižujú reálne výdavky per capita na študenta vysokej školy v Slovenskej republike, ale musím povedať jednu holú pravdu. Priatelia, už neplatí to, že absolventi slovenských vysokých škôl by boli schopní konkurovať absolventom vysokých škôl z Európskej únie, zo Spojených štátov amerických a ďalších špičkových krajín. Mám teraz na mysli tie univerzity, ktoré sú univerzitami, a nie strednými školami a majú len názov college alebo schools. Jednoducho, dámy a páni, kráľ je nahý! A aj vám poviem, prečo je kráľ nahý.
V krajinách Európskej únie výdavky z hrubého domáceho produktu dosahujú viac ako 1,5 %. U nás sa nevieme dopracovať k 1 % výdavkov z hrubého domáceho produktu, a to nehovorím o tom, aký je hrubý domáci produkt per capita v krajinách Európskej únie. Ale aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, budem veľmi konkrétny. Výdavky na univerzitách, alebo rozpočty na univerzitách v Európskej únii sú nie niekoľkonásobne, ale niekoľko desaťnásobne vyššie ako rozpočty našich univerzít. A budem ešte konkrétnejší. Porovnám jednu univerzitu v Londýne s univerzitou, kde pôsobím. Ak na tej univerzite v Londýne, na ktorej som mal možno byť určitý čas, bol rozpočet na 9 000 študentov 350 mil. pound (britských libier) a týchto 9 000 študentov obsluhovalo 6 000 zamestnancov, tak na mojej univerzite je rozpočet, nebudem uvádzať aký, pán minister to veľmi dobre pozná a vie, a 15 000 študentov obsluhuje 1 600 zamestnancov. Áno, niektorí by mohli povedať, veď však aj vstupy a cenové hladiny v Británii sú iné. Súhlasím, ale cenové hladiny vstupov u nás, v Slovenskej republike, sa už dramaticky začali približovať cenovým hladinám v Európskej únii. A napokon, hlavne pokiaľ ide o energetické médiá, v niektorých krajinách Európskej únie sú už dokonca nižšie ako v Slovenskej republike.
Takže prepáčte, dámy a páni, že vás týmto zaťažujem, ale pripadá mi to, ako keby sme na štart maratónu postavili dvoch bežcov, jednému z nich zaviazali nohy a povedali mu: "A teraz súťažte a bežte do cieľa, ktorý je vzdialený 42 km." Ak sa nespamätáme a neurobíme zásadné zmeny vo financovaní vysokých škôl, vidím toto zotrvanie v pozícii mŕtveho chrobáka ako fatálne. Fatálne a nezvrátiteľné pre budúce roky, keď sa tu otvorí trh vysokoškolského vzdelávania bez obmedzenia pre univerzity z európskych krajín.
Druhý fakt. Ekonómovia vedia, že ekonomické zákony pôsobia nezávisle od ľudskej vôle a že ich pôsobenie nie je možné negovať administratívnymi opatreniami. Ak v rozpore s ekonomickou realitou bránime prieniku ekonomických nástrojov do sektora poskytovania vysokoškolských služieb, nerobíme nič iné, len vytvárame priestor pre tieňovú ekonomiku a oberáme slovenské vysoké školy o rádovo stovky miliónov slovenských korún. Som veľmi skeptický, pokiaľ ide o to opatrenie, ktoré je navrhnuté v novele zákona a ktoré by malo tento stav zvrátiť. Priatelia, ako praktický univerzitný manažér vám z tohto miesta už teraz môžem uviesť minimálne dve opatrenia, alebo dva spôsoby, ktorými sa dá vyhnúť tomuto opatreniu a ktorými tá ekonomika a to unikanie tých stoviek miliónov z finančného okruhu univerzít bude absolútne normálne pokračovať. Platí aj v sektore vysokého školstva, aj keď mnohí z nás si myslíme, že to tam nemôže platiť a nikde platiť to nebude v živote, ale aj tu platí. Tam, kde je dopyt, tam je aj ponuka. Jednoducho je to jedna zo základných zákonitostí trhovej ekonomiky.
Tretia poznámka. Mňa mrzí aj to, že novela neupravuje vzťahy k zahraničným vysokoškolským inštitúciám. Poviem úplne otvorene. Mnohé zo zahraničných európskych inštitúcií operujú na trhu vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike. Aké to má dôsledky na slovenské vysoké školy?
1. Slovenské vysoké školy nemôžu inkasovať, lebo im to neumožňuje zákon, ale existuje dopyt, operujú tu zahraničné vysoké školy, ktoré v pohode inkasujú mastné, mastné poplatky za vysokoškolské štúdium. Ja sa im, pravdu povediac, nečudujem ako ekonóm a manažér, ony len využívajú legislatívnu dieru, ktorá tu existuje, a budú ju využívať ďalej.
2. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie očakávam pomerne značný vstup univerzitných subjektov z Európskej únie na kreujúci sa trh vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike. To bude mať, samozrejme, negatívny dosah, pretože tým sa trhový priestor pre slovenské vysoké školy bude zužovať. Školy budú ďalej živoriť, budú naďalej podkapitalizované a ja vám garantujem, priatelia, čaká ich neradostná budúcnosť, pretože tento atak subjektov, ktoré sa orientujú na trh, bude taký silný, že predpokladám, že jedna tretina slovenských vysokých škôl neprežije najbližších päť-šesť rokov. Možnože niektorí sa tomu budú tešiť, ja osobne ako rektor univerzity budem z toho smutný.
Vážený pán minister, dámy a páni, mohol by som pokračovať ďalej. Chcel som zaujať stanovisko len k takým - podľa môjho názoru a názoru kolegov rektorov - kľúčovým problémom, ktoré by mala novela zákona o vysokých školách riešiť. Sám som presvedčený o tom, že treba túto novelu posunúť do ďalšieho čítania, a možnože naivne dúfam, že v tom ďalšom čítaní by mohli byť do nej implementované niektoré z tých kľúčových problémov, ktoré som pomenoval.
Sám by som chcel ešte zdôrazniť, že moja pozícia vo vzťahu k novele vysokoškolského zákona nie je pozíciou politika, ale predovšetkým pozíciou univerzitného manažéra, ktorý je dennodenne konfrontovaný s veľkým balíkom problémov, ktoré sú niekedy skutočne problémami nezavinenými univerzitami v Slovenskej republike.
Dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť... (Reakcia z pléna.) Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán kolega poslanec, pán rektor, chcel by som trošku polemizovať s vaším vystúpením.
To prvé, čo by som vám asi vytkol, že ste pomenovali problémy, ktoré všetci poznáme, ale nemal som pocit, že by ste v jednej jedinej veci ukázali, kadiaľ by bolo treba ísť. Hovoríte o tom, že odchádzajú lekári húfne do cudziny, to všetci vieme. Ale čo by ste robili vy, keby ste boli vo vláde a mali tieto veci na starosti? Je dôvodom to, že máme tri medicínske školy na Slovensku na taký trh, ako je päť a pol miliónové Slovensko, alebo čo je dôvod? Pomenujte ho.
Hovoríte, že Akreditačná komisia je taká, že je závislá od politického zamerania. Počujem prvýkrát takéto dosť ostré vyjadrenie na adresu Akreditačnej komisie, ale v poriadku, veď, samozrejme, každá vláda ju vymenúva podľa svojho videnia. Ale pýtam sa, veď Akreditačná komisia je zložená z akademických pracovníkov, ktorí majú zaručenú akademickú slobodu na vysokých školách a inde, koho je to potom vina? Týchto akademicky nezávislých pracovníkov, že sa dali do služieb nejakého politického zoskupenia, alebo politikov?
Vlastne jediný problém, ktorý ste pomenovali, sú peniaze. Pán rektor, ale veď to každý vie. Veď keby boli peniaze pre zdravotníctvo, boli by sme inde. Keby boli peniaze v obciach, už obce majú všetky kanalizácie a sme malé Švajčiarsko. No proste tie peniaze nie sú jednoducho. Povedať, že dať viac peňazí, áno, dávame najmenej a tu treba robiť tlak na vládu. Pretože keby sme to porovnali len so Slovinskom, tak sme úplne smiešni. Ale nevidel som veľa konkrétnych východísk, ktoré by riešili ten problém, o ktorom sme si všetci vedomí a v ktorom sa po uši nachádzame. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Predpokladám, pán poslanec Murgaš, že vy sa hlásite s faktickou, takže zatlačte to dolné tlačidlo, to veľké, a vypnete si procedurálny návrh.
Pán poslanec Bódy, nech sa páči, môžete s faktickou.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán kolega Murgaš, dopustili ste sa istého protirečenia, keď ste hovorili o študentoch medicíny, ktorí sa nemôžu uplatniť na našom trhu vzhľadom na to, že je ich prepočet. Chcem sa vás teda opýtať, ako je to potom s konkurencieschopnosťou našich študentov a kvalitou vysokoškolského vzdelávania na medicínskych univerzitách, ak teda títo študenti odchádzajú do zahraničia a ich vzdelanie, ich schopnosti sú tam akceptované - či v Českej republike, alebo vo Francúzsku, alebo inde vo svete. Chcete azda povedať, že tam umývajú riady? Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž, keby mi bol pán poslanec Mikloško pošepkal, čo bude hovoriť, tak som nemusela vystúpiť. Mám to tu napísané, možno trochu inými slovami.
Chápem, pán poslanec Murgaš, pán rektor, váš smútok, lebo si myslím, že ako matka jednej zo študentiek tiež trochu vidím do situácie. Možno aj do ťažkej situácie mnohých študentov, ktorí si musia kúpiť knihy za niekoľko tisíc konkrétne na medicínu. To by som všetko chápala, váš smútok, ktorý znášate, pretože určite všetci, aj vysokoškolskí pedagógovia, sa vám ako svojmu najvyššiemu chodia vyspovedať a vyplakať.
Ale máme za sebou prvú časť, teda analýzu súčasnej situácie, ktorú ste vo svojom vystúpení povedali, a teraz by sa žiadalo hovoriť aj o možnostiach a veľmi by som bola rada, keby ste tu vedeli zabudnúť na opozičné tričko a snažili sa pomôcť tú situáciu riešiť. Ako? Nemyslím si, že konkurencia slovenských študentov upadá, pretože ešte stále vyhrávajú a dostávajú sa do prvej desiatky v rôznych medzinárodných súťažiach na celom svete, čo je veľmi chvályhodné. Ale skutočne si myslím, že vy ste ten najlepší odborník, ktorý by mal povedať, akým spôsobom máme zabrániť exodu mozgov zo Slovenska a akým spôsobom by ste vy riešili túto situáciu. To mi chýbalo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Murgaš, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.
M. Murgaš, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja som rád, že tí, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, zrejme počúvali to, čo hovorím. Budem veľmi stručný.
Pán poslanec Mikloško, nikdy som sa nesprával vo vzťahu k vysokým školám ako opozičný poslanec, pretože som už povedal, že to je problém syntetický a mali by ho riešiť kompletne všetci. Ale ja viem, čo by som robil. Vy ste hovorili o Akreditačnej komisii, viete, ono je to tak, akademická obec si navrhne členov Akreditačnej komisie a ministerstvo to potom politicky na pokyn niekoho z vlády zmení. Takže keby som to ja ovplyvňoval, tak ja by som to nemenil, ja by som to nechal na tú akademickú obec.
Pokiaľ ide o pána Bódyho. Pán Bódy, veľmi by ste sa čudovali, čo robia naši absolventi lekárskych fakúlt, napríklad v Spojených štátoch amerických. A poviem vám, veru niektorí umývajú aj riad.
Vážim si príspevok pani doktorky Belohorskej. Skutočne, my musíme povedať jednoznačne to, prečo tí absolventi odchádzajú preč. Sú to dve príčiny. Prvá príčina je tá, že vysoké školy "produkujú" množstvo absolventov, ktorých tento trh nepotrebuje. A súhlasím s poslancom Mikloškom, že či tri lekárske fakulty majú byť na taký malý objem zdravotníckych služieb v Slovenskej republike. To je otázka na diskusiu. A druhá vec je tá, že jednoducho my nevytvárame dostatočný počet pracovných miest na to, aby trh práce bol schopný absorbovať týchto absolventov. Viete, len nemôže to tak fungovať, že vysoké školy produkujú absolventov bez väzby na pracovný trh. A pokiaľ to takto bude, tak ten proces bude pokračovať ďalej, že budeme pripravovať absolventov, zaplatíme to a oni budú odchádzať preč alebo budú robiť práce, ktoré z ich pozície sú nekvalifikované.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, pripraví sa pani poslankyňa Záborská ako posledná ústne prihlásená do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, nedopatrením som nemal možnosť vystúpiť predtým, tak dovoľte, aby som hovoril viac všeobecne ku školstvu, i keď ubezpečujem, že krátko.
Pre mňa ako občana Slovenskej republiky slovenskej národnosti je prekvapujúce, že najprv diskutujeme o zriadení maďarskej univerzity a až potom o štátnej správe školstva a školskej samospráve, o návrhu zákona o financovaní stredných škôl, o vysokých školách, že sme napríklad v rozpočte schválili 80 mil. na menšinovú kultúru a nič na slovenskú kultúru na jazykovo zmiešaných územiach. Je pre mňa prekvapujúce, a malo by to byť prekvapujúce pre všetkých našich poslancov, že najprv riešime potrebu jednej menšiny a až potom potrebu ostatných občanov Slovenskej republiky. Nemám žiadne výhrady voči našim občanom maďarskej národnosti, ale ich aktivita v rôznych oblastiach dáva tušiť, o čo našim maďarským občanom ide. Rozhodne to nie je snaha o posilnenie našej Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že odoberáme financie z rozpočtu financovania slovenských škôl, dovoľte mi, aby som spomenul aspoň určitú paralelu z minulosti. V roku 1793 na Uhorskom sneme sa schválilo používanie maďarčiny. V roku 1825 sa založila maďarská akadémia, obdoba terajšej univerzity. V roku 1849 už bolo pomaďarčené všetko školstvo, cirkev a vyššia spoločenská vrstva. Možno je dobre si tieto fakty ozrejmiť. Nehovorím, že to tak bude teraz, ale história nás nabáda k opatrnosti a nemôžu sa tomu diviť ani naši maďarskí kolegovia v parlamente, pokiaľ majú seriózne úmysly. Jazyk, kultúra a vzdelanie sú mimoriadne dôležité prvky histórie národa.
Vážená snemovňa, nemáme veľa podnikateľských aktivít, ktoré by sme mohli podporiť. Snažme sa preto podporiť aspoň školstvo, ktoré nám dokáže v krátkom čase pomôcť, pomôcť celej republike v budovaní vzdelanej, inteligentnej spoločnosti, spoločnosti, ktorá bude mať iné morálne hodnoty a iné vyššie ľudské hodnoty, ktoré naozaj potrebujeme a o ktoré má svet záujem.
Pán minister sa predtým vyjadril o základných umeleckých školách a o určitej rovnoprávnosti v tejto oblasti. Tak mi dovoľte, aby som povedal, že áno, ja som za rovnoprávnosť, ale čo s tými rodinami, ktoré na to jednoducho nemajú? Ja mám naozaj príklad z minulosti, keď bolo treba v päťdesiatom ôsmom, deviatom, zaplatiť len tridsať korún za umeleckú školu a moji rodičia na to nemali a musel som si umeleckú školu so šesť-, sedemročnými školami robiť až ako dvadsaťročný, keď už som ja osobne na to mal.
Hovoríte tiež, pán minister, že najlepšie, ukazuje sa, sú katolícke školy. Nuž áno. (Reakcia z pléna.) Cirkevné, pardon. Cirkevné školy, nuž áno, to tvrdí KDH. Ja si myslím, že najlepšie sú možno ateistické. Len sa pýtam, či máme také vôbec? A ak nie, tak prečo? Netreba aj tu spraviť nejakú určitú rovnoprávnosť? Nie, skutočne nemám nič voči cirkevným školám. Dokonca si myslím, že keby sme všetci ctili desatoro, možno by sme nepotrebovali ani takúto poslaneckú snemovňu, ktorá by prijímala zákony.
A ešte chcem poukázať na záujem o túto problematiku, ktorá je pomerne, myslím si, dôležitá a veľmi dôležitá v našom parlamente. Tak o túto problematiku mali záujem akurát pani poslankyňa Mušková z HZDS, pán Čaplovič z HZDS (poznámka red.: správne má byť "zo Smeru"), pán Murgaš zo Smeru, ja zo Smeru a pani Záborská z KDH. To je aj obraz tohto parlamentu, aj angažovania sa v takejto veľmi citlivej téme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Reakcie z pléna.) Vo faktických, áno, ďakujem. V rozprave. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými... Páni poslanci, vzhľadom na to, že máme nové technické zariadenie, samozrejme, ešte budem akceptovať tento týždeň, to znamená dnes, takto zameškané nejaké prihlášky. Predpokladám, že pani Demeterová sa tiež hlási s faktickou a nie s procedurálnym návrhom. (Odpoveď poslankyne.) No dobre. Takže s faktickými poznámkami... (Reakcie z pléna.) No, boli štyria, teraz sú len traja páni poslanci. Ešte raz sa pozrite - každý je tam? Dobre, v poriadku. Takže traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Džupa, nech sa páči.
K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. K problematike školstva od toho najmenšieho až po vysokoškolské a postgraduálne sa venujeme s plnou zodpovednosťou a vážnosťou, a preto si dovolím diskutujúceho upozorniť na to, že v prípade, ak vystúpila za poslanecký klub Ľudovej strany HZDS pani poslankyňa Mušková, to neznamená, že reprezentuje jediného zástupcu, ktorý sa tým zaoberá, a že to je iba na nej, alebo len na nej a že k jej vystúpeniu nepredchádzala diskusia, konzultácie na úrovni odborníkov. Uvedomujem si však, že priestor a bohatosť programu 17. schôdze nás núti, aby sme koncentrovali svoje názory a vystúpenia, argumentácie, aké sme teda zvolili, prezentáciu prostredníctvom pani poslankyne Muškovej, v žiadnom prípade to neznamená, že k tomu viac nemáme čo povedať. Preto verím, že to pochopí v tomto zmysle a poopraví svoj názor, čo sa týka spektra členov poslaneckého zboru, ktorých zaujíma problematika prerokúvaná v tomto bode. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Ja by som chcel len dve poznámky, resp. dve a pol poznámky.
Prvá, čo sa týka ateistického školstva, bolo tu štyridsať rokov a vieme, ako dopadlo. Čiže v tomto smere zase história nebola až taká nespravodlivá voči ateistickým školám.
Čo sa týka cirkevného školstva, tam bolo jedine minulý rok konštatované, že čo sa týka úspešnosti absolventov pri prechode na vyšší typ školstva, sú najúspešnejší absolventi cirkevných škôl bez ohľadu na to, ktorej denominácii patria. Či to boli oficiálne údaje, ja myslím, že aj pán minister nič viac nemyslel. Samozrejme, z tohto nič nevyplýva. Napríklad ja som bol na strednej škole veľmi zlý študent a pozrite sa, kam som to dotiahol. (Smiech v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: A ešte kam to môžete dotiahnuť, pán poslanec. (Smiech v sále.)
Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči.
M. Demeterová, poslankyňa: Ja by som chcela šetriť čas tejto ctenej snemovne, a preto povedať, že presne, čo som chcela povedať, povedal pán opozičný poslanec Džupa. Ako vidíte, vážim si aj názor opozičných poslancov, sťahujem môj príspevok.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže, pán poslanec Hanzel, nech sa páči, môžete reagovať.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Ospravedlňujem sa pánovi Čaplovičovi, omylom som povedal HZDS, samozrejme, Smer, tým som chcel poukázať, že sú to štyria opoziční poslanci, ktorí diskutovali v rozprave na túto tému. Ja si aj tak nemyslím, že dohoda niektorého klubu, že niekto jediný vystúpi na takúto citlivú tému, je dostatočné. Myslím si, že každý máme svoj názor a že je to dostatočne zaujímavá téma, aby sme na tú tému diskutovali. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ale chcem vás upozorniť, že toto je výslovne vnútorná záležitosť klubov. Vy môžete mať takýto názor, kluby majú iný názor.
Posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči, máte slovo.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k novele vysokoškolského zákona v prvom čítaní.
Podľa dôvodovej správy jedna zo štyroch oblastí zmien sa týka Slovenskej zdravotníckej univerzity, špeciálne Fakulty zdravotníckych špecializačných štúdií. Doteraz platný zákon, ktorý sa týkal zriadenia Slovenskej zdravotníckej univerzity, bol predmetom čulých diskusií už v minulom volebnom období a myslím, že aj pri predloženom návrhu zákona táto diskusia bude pokračovať. V novele vysokoškolského zákona práve táto oblasť týkajúca sa Slovenskej zdravotníckej univerzity obsahuje viacero problematických ustanovení. Na ilustráciu uvediem však len jedno. V článku 5 novelizuje zákon č. 277 o zdravotnej starostlivosti, čo je jeden z hlavných zdravotníckych zákonov, ktorým sa dokonca nepriamo novelizuje aj zákon o vysokých školách. Kľúčovou časťou v článku 5 je bod 7, konkrétne ide o § 56c ods. 1 písm. a), kde sa hovorí: "O akreditáciu vzdelávacej aktivity, ktorá podlieha akreditácii podľa § 56a ods. 4 a 5, môže požiadať vzdelávacia ustanovizeň," (rozumej tým vysoká škola) "ktorá spĺňa tieto podmienky:" - poviem len bod a) - "a) má v predmete činnosti vzdelávaciu činnosť a vzdelávať študentov v rovnakej kategórii zdravotníckych pracovníkov, to znamená v kategórii lekár, v kategórii farmaceut, v ktorej žiada uskutočňovať špecializačný študijný program alebo certifikačný študijný program." Fakticky to znamená, že špecializačné štúdium lekárov môžu robiť iba lekárske fakulty, farmaceutov farmaceutické fakulty atď.
V texte novely sa vyskytuje ešte jedna zaujímavá pozoruhodnosť a to je formulácia, že "Slovenská zdravotnícka univerzita je povinná kvôli zachovaniu kontinuity špecializačného a certifikačného štúdia toto vykonávať do roku 2010", avšak na inom mieste hovorí, že "iba v tom prípade, ak sa medzitým neakredituje na toto štúdium iná vzdelávacia ustanovizeň", napr. lekárska fakulta. Čiže nič nebráni, aby sa to udialo už v prvých mesiacoch roku 2004 a tým táto fakulta zanikne. Nechcem hovoriť do podrobnosti, len tieto dva okruhy, ktoré som načrtla, naznačujú, že v tejto oblasti v druhom čítaní podáme pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Chcel by som mať pár poznámok vcelku veľmi stručných. Myslím, že to, čo ste predniesli, pán poslanec Čaplovič, to je na diskusiu. To sú vecné pripomienky a sú na to a sme tu na to, aby sme dotiahli tú dikciu zákona naozaj dobre. Musím však zareagovať na niektoré ďalšie veci.
Pani poslankyňa Mušková, myslím si, že nie je korektné spájať dve veci, a to čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia a zákon o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne. A chcel by som jej povedať, že v tomto prípade, čo sa týka zavedenia poplatkov, nejde o moju osobnú agendu. Keby ste boli počúvali, čo hovoril pán rektor Murgaš, boli by ste možno videli dôvody, ktoré ma k tomu vedú. Pretože naozaj, ak sa tento problém nevyrieši, tak dlhodobo budú vážne ohrozené naše vysoké školy a vôbec ich budúcnosť. Som o tom presvedčený a to ma k tomu vedie.
Z druhej strany návrh, ktorý som dal a ktorý bol prekladaný a nakoniec neprešiel vo vláde, bol návrh, ktorý, som presvedčený, bol sociálny a naozaj garantoval možnosť študovať za vcelku slušných podmienok pre tých, ktorí pochádzajú z chudobných rodín. Čiže tu táto cesta sa tým návrhom neuzatvárala. To som pokladal za dôležité povedať.
Jednu vec, pán poslanec Murgaš, musím povedať, že nemôžem súhlasiť s tým, a to tu zaznelo, že naše vysoké školy sú také, že z nich vychádzajú absolventi, ktorí nie sú konkurencieschopní. Zatiaľ, chvalabohu, aj pri tých komplikovaných podmienkach dokážu väčšinou vzdelávať tak, že absolventi naozaj majú minimálne európsky štandard.
Myslím si, že aj čo sa týka financovania, nemožno minimálne povedať, že vláda nič nerobí. Za posledné obdobie bolo zvyšované množstvo finančných prostriedkov do vysokého školstva približne o tú desatinu percenta z HDP. A ukážka je aj to, čo vláda urobila, že tohto roku vzrástli tarifné platy vysokoškolských pedagógov o 43 %, myslím si, že je to veľký skok. Ja pôsobím vo vysokom školstve od roku 1971. Nepamätám si na takúto zmenu, a aj keď je celkom pravda, že zaostávame s platmi za inými krajinami, tento skok, myslím, že by bolo treba aspoň uznať.
A posledná poznámka - a týka sa Akreditačnej komisie. Akreditačná komisia, ktorá dnes pôsobí, bola navrhnutá mojím predchodcom pánom Ponickým. Keď som nastúpil, nenavrhol som a bol som zásadne proti, aby sa menila táto Akreditačná komisia, i keď sú tam možno politické nominácie. A to bol ten dôvod, že pokladám za dôležité, aby bola zachovaná kontinuita, aby bola zachovaná vážnosť Akreditačnej komisie. A pokiaľ bude fungovať seriózne, tak takýto návrh ani nemienim urobiť. Myslím si, že minimálne, a som presvedčený, že väčšia časť členov Akreditačnej komisie sú odborníci, ktorí sa dokážu odosobniť aj od toho, že boli nominovaní priamo alebo nepriamo cez reprezentantov politických strán. Pokladám za dôležité, aby jej priestor zostal.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k hlasovaniu. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.
Budeme, samozrejme, najprv hlasovať o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).
Pani poslankyňa, nech sa páči.
E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku NR SR prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, treba počúvať predsedajúceho. Ja som jednoznačne povedal, že hlasujeme o teraz prerokovanom zákone o vysokých školách. Ale ak ste sa pomýlili. (Odpoveď poslanca.) Nie, dobre, v poriadku. Ďakujem.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 87, proti 12, zdržalo sa 6, nehlasovalo 7.
Konštatujem, že Národná rada odsúhlasila, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
E. Rusnáková, poslankyňa: Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu NR SR prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá. A ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila výbor pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.