P. Hrušovský, predseda NR SR: Spravodajkyni - pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec. Pani poslankyňa, prosím, aby ste si sadli na miesto.

D. Čaplovič, poslanec: Áno, pardon. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča páni poslanci, ktorí sú na svetelnej tabuli. Pán poslanec Murgaš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Murgaš.

M. Murgaš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Čaploviča, kde hovoril o rozdieloch v kvalite absolventov stredných škôl. Žiaľ, musím naozaj veľmi otvorene konštatovať, či sa na mňa kolegovia z koalície budú hnevať, alebo nie, ale poznatky slovenských vysokých škôl jednoznačne hovoria o tom, že v posledných rokoch dochádza k dramatickému poklesu úrovne absolventov stredných škôl. A poviem aj to, potvrdím aj to, najhoršie sú na tom absolventi neštátnych stredných škôl. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Mne bolo veľmi sympatické, že kolega Čaplovič začal tým, že jeho vystúpenie má byť príspevkom k zlepšeniu navrhovaného zákona. Obsah jeho vystúpenia ma však prekvapil, pretože spojenia ako "revolučná zmena s deštrukčným dosahom", "empatia školstva", "poľnohospodári", "tornádo", "nezralosti politikov", "triumvirát odchovancov", "decimácia", "analfabetizmus v USA", "polícia" a "víťazstvo trhu nad zdravým rozumom", zdá sa mi, že to so školstvom má nejako veľmi málo spoločného.

Pán kolega, chcem vám povedať, že my nežijeme vo vzduchoprázdne a viacerí pôsobíme v komunálnej politike a práve v oblasti školstva. Pre školstvo je jedinou záchranou, že prechádza pod obce a že tie obce budú mať, čo sa týka financovania škôl, najviac kompetencií. Nech sa páči, prídite si pozrieť, ako vyzerajú školy v Bratislave. A zdá sa mi dehonestujúce, že hovoríte o starostoch, že nemajú empatiu k školstvu. Veď kto iní ako rodičia školákov sú ich voliči?! To je nespravodlivé a obávam sa, že ste veľa sympatií týmto u starostov nezískali. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Čaplovič, veľmi správne ste poznamenali, že školy sú financované z peňazí daňových poplatníkov. Chcem sa vás preto opýtať, či rodič žiaka v súkromnej škole je daňovníkom inej kategórie. Odpoviete si sám. A prečo by teda príspevok štátu na žiaka v súkromnej škole mal byť inej kategórie? Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Vážený pán poslanec Čaplovič, nechcem sa vyjadrovať v tejto chvíli ku kvalite a obsahu vášho príspevku, pretože tie dve minúty by mi určite na to nestačili. Moja kolegyňa Navrátilová už spomenula, že ste pourážali určite mnoho starostov, a môžem povedať v tejto chvíli, že som jedným z nich. Pretože naozaj mám krátky čas, dovolím si len jednu vec vám povedať. Pozývam vás na návštevu do mestskej časti Bratislava-Ružinov, aby ste zistili, ako to chodí v živote. A že to, čo ste tu povedali, je maximálna drzosť človeka, ktorý nevie, o čo ide. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som sa v súvislosti s rušením alebo, dá sa povedať, spájaním a likvidáciou škôl chcela zmieniť o odbornej verejnosti, ktorá nabáda na väčšiu opatrnosť práve v tejto súvislosti. Mala by nám byť odstrašujúcim príkladom po 90. roku likvidácia materských škôl a jaslí, keď dnes, keď by sme práve tieto materské školy potrebovali, pretože ministerstvo školstva malo zámer zaškoliť všetky deti v materských školách jeden rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky a dnes ho nemôže uskutočniť práve preto, že nám chýbajú budovy, ktoré dnes sú už predané, majú ich podnikatelia, slúžia na iné účely. Tieto budovy nejakým iným spôsobom ponechajme pre školstvo, lebo situácia sa môže zmeniť - ja dúfam.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Bódy.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán Čaplovič, ja chcem reagovať na tú časť, kde ste hovorili o deťoch výnimočných, ktoré by mali byť dotované v školách, ich vzdelávanie by malo byť nadmieru dotované tým, aby boli prínosom pre spoločnosť, a dali ste to do protikladu s deťmi s mentálnym a zdravotným postihnutím. Obávam sa, pán Čaplovič, že ste trošku zaspali dobu. Pred štyridsiatimi rokmi vznikal vo Švédsku model spoločného vzdelávania a veľmi si vážim názor pani Navrátilovej a vôbec názor ministerstva, keď hovorí o tom, že kompetencie škôl a ich financovanie by malo prejsť presne pod obce a školy. Dnes existuje stav, kde zdravotne postihnuté deti sú vychovávané a vzdelávané vo veľkých ústavoch a tak sú odtrhnuté od lokality, odkiaľ pochádzajú. Ideálnym stavom by bolo, keby boli kompletne a spoločne vzdelávané, integrovane vzdelávané priamo v obciach a mestách. Len v tom momente môžeme hovoriť o tom, že vznikne a príde k integrácii týchto detí.

A na margo ešte, v Spojených štátoch amerických a vo vyspelých európskych krajinách, ak ste hovorili o výnimočných deťoch, tak práve medzi tieto deti patria aj deti s mentálnym, telesným a iným postihnutím. Sú to deti s osobitnými potrebami, ktoré treba v plnej miere akceptovať.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja si myslím, kolegyne a kolegovia, že v tejto chvíli táto diskusia vôbec nie je o nejakom urážaní alebo o, isteže je emotívna, ale ona je v prvom rade o strachu z likvidácie. Ona je v prvom rade o strachu z likvidácie preto, lebo všetci máme skúsenosti z tých niekoľkých rokov dozadu, že mnoho inštitúcií zaniklo a zaniknúť nemuselo. A zanikli len z toho dôvodu, že prišli tu akési zámery, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Mám na mysli, pochopiteľne, kultúrne inštitúcie. A už dnes mnohí tí, ktorí vtedy dvíhali ruky za, dnes by veľmi radi zobrali tieto svoje slová späť. Tvárime sa, ako keby sme tie materské školy nepoznali. Zaujímalo by ma skutočne, koľkí z vás nechodili do materskej školy. A keď sa o tej materskej škole bavíme medzi sebou, tá materská škola nám iste prináša ten prvý kontakt s učiteľkou a tak ďalej a tak ďalej. Chcem hovoriť tiež o základnom umeleckom školstve. (Reakcia z pléna.)

Pani Sabolová, ja verím, že vy ste to tej materskej školy nechodili.

Chcem hovoriť, chcem hovoriť o základnom umeleckom školstve, ktoré je vlastne základom tej kultúry, ktorá dnes v súčasnosti na Slovensku existuje. A mám taký pocit, že ak začneme s rušením týchto základných umeleckých škôl, tak začíname de facto s likvidáciou kultúrnych inštitúcií už úplne oficiálne.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, nadobúdam dojem, že v podstate pokračujeme v tom, čo sme začali od novembra 1989, že rušíme mnohé inštitúcie, ktoré by sme nemuseli zrušiť a o ktorých sa dozvieme neskôr, že mali svoje predsa len opodstatnenie. Ak nám niečo nevyhovuje z ideologického hľadiska alebo z hľadiska riadenia, alebo financovania, tak urobme všetko pre to, aby sme to zlepšili, aby to fungovalo lepšie, než fungovalo predtým. Ale nevytvárajme podmienky na to, aby sme to rušili. Mám na mysli napríklad detské jasle a mnohé predškolské zariadenia, ktoré už dnes v mnohých obciach, ale aj mestách neexistujú a dnes by sme ich veľmi potrebovali.

Po druhé. Nadobúdam dojem, že štát sa zbavil mnohých kompetencií a pokračuje ďalej s tým, že prenáša kompetencie na samosprávne kraje, obce a mestá. Pokiaľ ide o kraje a väčšie mestá, tam nie je problém, pretože sa nájdu aj finančné prostriedky a nájdu sa aj kádre, ktoré by riadili. Len veľmi zložitá situácia je v obciach, v menších obciach, kde ten starosta v mnohých obciach funguje sám, často aj na úväzok a nedokáže zabezpečiť, by som povedal, nielen z finančného hľadiska, ale aj z organizačného riadenia existenciu týchto škôl tak, ako by mali fungovať.

Keďže pracujem v niektorých školských komisiách na území kraja i mesta, prvé moje poznatky smerujú k tomu, že mnohé obce, ale aj kraje majú záujem rozpredať majetok, ktorý patrí školám. A, žiaľ, ak sa prijme zákon o financovaní našich škôl, tak mnohé školy sa budú umelo spájať, budú sa umelo rušiť, len aby sa lukratívne budovy, najmä vo väčších mestách, rozpredali a dali sa do rúk toho, kto má o ne záujem. Čiže vyjadrujem svoje záporné stanovisko k... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič chce reagovať.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Budem odpovedať len na niektoré pripomienky.

Ja neviem, či ste ma pozorne počúvali, či som pourážal všetkých starostov, pretože ja som hovoril o pozitívnych príkladoch a vybral som aj pozitívne príklady. Ja som hovoril o tom, aké budú mať problémy práve starostovia s tým, že vznikajú krajské školské úrady. Aké budú, aké je to netransparentné. A dokonca som tam videl ten model budúcnosti, aby to naozaj išlo na konkrétnu školu. Ja viem, že sa bránia tomu starostovia, lebo cez peniaze sa dá nejakým spôsobom ovplyvňovať aj tá samotná škola. Ale nikoho som neurazil, a dokonca si nesmierne vážim starostov, ktorí robia to, čo robia teraz pre školy, pretože štát zlyháva vo financovaní a zlyháva a zlyhá dokonca od prvého novembra tohto roku, pretože tie školy nebudú mať finančné prostriedky a budú sa musieť mnohé zatvárať. Nechcem sa tu teda k tomuto vyjadrovať. Čiže robia veci, aj keď neboli financie v prvom polroku, dokonca musia porušovať rozpočtové opatrenia, že peniaze, ktoré dostanú, potom naspäť dávajú do rozpočtu. O tom vieme verejne, ale ja si to nesmierne vážim, keď však tam príde kontrola, budú títo starostovia braní na zodpovednosť. Nuž toto je v podstate vzťah štátu a samosprávy, ktorý poriadne nefunguje.

Nie, nie je pravda, že som pourážal, ale spomenul som niektoré príklady. A treba si povedať, aj v Bratislave v prvých triedach cítiť istú agresivitu u detí. Mne sa sťažujú učiteľky z prvých ročníkov, z prvých ročníkov sa mi sťažujú, akým spôsobom s nimi komunikujú. O tomto treba hovoriť, aj o týchto veciach. To mi hovoria učitelia z Petržalky aj z Karlovej Vsi, aj zo Starého Mesta, aj z Nového Mesta.

A napokon pánu poslancovi Bódymu. Prosím vás pekne, naozaj, ja som nepostavil do protikladu deti mentálne postihnuté s deťmi postihnutými talentom, ale som upozornil, že okrem týchto detí, o ktoré sa štát musí starať, samozrejme, a považujem to za veľmi potrebné a navštívil som množstvo takýchto inštitúcií a takýchto škôl, spolupracujem s učiteľkami zo špeciálneho školstva, ale... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Žiaľ, pán poslanec, už len mimo mikrofónu.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán minister? Áno.

Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. V prvom rade by som chcel oceniť to, pán poslanec Čaplovič, že ste tu otvorili diskusiu o školstve, i keď s mnohými vašimi názormi nesúhlasím. Pokladám za dôležité, že tá debata vzniká a nie je dobré, ak vo verejnosti je len debata stále o tom, že na tej alebo onej škole chýba 200-, 300-tisíc alebo pol milióna, že budú zatvárať, ale hovorme o tom, čo v tom školstve chceme robiť, ako chceme, aby to školstvo fungovalo. To pokladám za podstatné.

Druhú vec by som chcel povedať, naozaj máte pravdu, ja to vnímam, že som zdedil dedičstvo, dedičstvo také, že počas mnohých rokov sa tie problémy neriešili a teraz čím neskôr sa riešia, tým sa riešia ťažšie. To je takisto skutočnosť.

Takisto by som rád povedal, ja nechcem a nerobím revolúciu v školstve. Nepokladám to za dobré, pretože tie dosahy sú oveľa neskôr, ale z druhej strany pokladám za dôležité, aby sme urobili reformné kroky, ktoré pomôžu tým školám fungovať. A ak hovoríme o zákone o financovaní škôl a školských zariadení, tak pokladám za dôležité v prvom rade hovoriť o chlebe. Chlieb je podstatou, aby mohli existovať školy a potom môžeme hovoriť o ďalších veciach, aj preto tento zákon možno bol trošku rýchlo pripravený, ale s tým cieľom, aby sme mohli potom ísť ďalej.

Teraz k samotným niektorým konkrétnym veciam, k tým krajským školským úradom. Do školstva ide približne 35 miliárd, ak pôjde cez súhrnný finančný vzťah na originálne kompetencie 8 miliárd, tak stále zostáva okolo 27-28 miliárd, ktoré pôjdu tadiaľ cez kapitolu ministerstva školstva, a ide o to, aby tieto financie boli naozaj zodpovedne prerozdelené. Je možnosť pri takom veľkom balíku, aby sa vytvoril nejaký veľký orgán pri ministerstve školstva, alebo aby to boli orgány, ktoré budú podstatne bližšie k tým obciam, a to sú tie krajské školské úrady, ktoré majú povinnosť zabezpečiť tok finančných prostriedkov. Pokladám za dôležité, totiž to nie je len otázka posunutia peňazí, to je otázka, aby boli pozbierané naozaj vierohodné údaje, aby neboli čísla také, že nakoniec zistíme, že oficiálne štatistiky hovoria o počte školopovinných detí a to, čo získame z údajov, je podstatne viacej. Potom to nemôže fungovať spravodlivo. Tieto krajské školské úrady z pohľadu financovania, ak si pozriete ten zákon, nemajú v podstate skoro žiadne kompetencie, ony nemôžu tie peniaze prerozdeľovať inak, ako sú napočítané, kompetencie zostávajú v samospráve, teda zriaďovateľom škôl.

Čo sa týka, prečo, a to sa pýtal aj pán poslanec Čaplovič, dávame rovnaký príspevok na školy, nuž ja podľa našej ústavy viem, že v čl. 12 občania sú rovní vo svojich právach a povinnostiach, a vychádzame z tohto princípu, že každý občan, ktorý je daňovým poplatníkom, má mať aj rovnaký úžitok z vybraných daní. Z druhej strany si treba povedať, že ak rodič je ochotný zaplatiť viac, tak dostaneme do školstva celkom iste aj väčší objem peňazí z iných zdrojov ako priamo zo štátnych zdrojov.

Ďalej, štátny školský dozor. Myslím si, že ten kompromis tu existuje a tu sa veľmi nemení, zostáva školská inšpekcia, ktorá je nezávislá ako orgán kontrolný, ale nie je nezávislý, hlavne školský inšpektor, ktorého odvoláva a vymenúva minister školstva.

Vnímam, pán poslanec Jarjabek, asi tu nie je, ale predsa len, základné umelecké školstvo je naše unikum. Treba priznať, že v Európe sa na to pozerajú ako na čosi veľmi dobré a mám záujem, samozrejme, aby sa toto umelecké školstvo zachovalo, nehovoriac o tom, že poviem rovno, je lepšie investovať do prevencie, ako potom dávať peniaze cez drogové fondy na záchranu. A toto je jedna z možností - základné umelecké školstvo -, ako by sme zmysluplne naplnili obsah voľného času našej mládeže.

K samotným materským školám. Treba povedať, že zaškolenosť u nás v súčasnosti je skoro 95-percentná, čiže v tomto smere si myslím, že splníme tie veci, ktoré ste spomínali v súvislosti s barcelonským samitom, ale mám záujem, aby táto návštevnosť aj v tom poslednom roku pred nástupom do povinnej školskej dochádzky bola na základe dobrovoľnosti a nie povinnosti. Nenúťme, aby sme predĺžili de facto školskú dochádzku pre deti.

Tu by som chcel aj poopraviť, čo sa týka informácií, aké výsledky ktoré školy dosahujú. Treba povedať, že niekoľko rokov sa robil monitor a ten monitor ukázal to, že najlepšie výsledky dosahujú cirkevné školy, potom štátne školy a potom súkromné školy, to treba otvorene povedať, a je to po niekoľkýkrát zopakovaný výsledok hodnotenia vzdelávania jednotlivých škôl podľa zriaďovateľa.

My chceme, a to pokladám za dôležité, aby vzrástol počet mládeže, ktorá študuje na vysokých školách. Ale ak to chceme zabezpečiť, tak najlepšiu prípravu, to je všeobecne dokázané, poskytujú gymnáziá. A ten počet gymnázií je trošku nesprávna informácia, ktorá chodí po svete. V Bratislave je 27 %, ale väčšina krajov nespĺňa ani 20 %. A pokiaľ si vezmeme Milénium, v Miléniu máme podstatne väčšie číslo nastavené, čiže si myslím, že tu tak nehrozí, ako sa to trošku prezentuje, že by gymnáziá pohltili ostatné typy našich škôl. Myslím si, že my len vytvárame isté prostredie, aby bola šanca sa rozvíjať všetkým školám.

Nechcem hovoriť k ďalším veciam, pretože vnímam, že tu zaznelo veľa poznámok z úst pána poslanca Čaploviča, týkajúcich sa vlastne nového zákona o školskej správe a samospráve, o ktorom budeme hovoriť až v utorok. Nepokladám takisto za šťastné to oddelenie, pretože súhlasím s vami, že je to dvojica zákonov, ktorá má vzájomnú spätosť, a bolo by dobré, keby boli prerokované naraz, ale, žiaľbohu, vnímam to ako vis maior.

Čiže toľkoto na dovysvetlenie. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za reakciu na vystúpenie rečníkov v rozprave k tomuto zákonu.

Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej, ale poprosím ju, aby zostala na spravodajskom mieste, pretože aj pri ďalšom návrhu zákona, ktorého predkladateľom z poverenia vlády je pán minister školstva, je poverenou spravodajkyňou, a tým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

Prosím teraz pána ministra školstva, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil návrh zákona. Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a niektoré ďalšie zákony, je pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Zákon o vysokých školách, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila vo februári 2002, odštartoval hlbokú reformu slovenského vysokého školstva. Vysoké školy získali ekonomickú samostatnosť a otvoril sa im široký priestor na uplatnenie ich schopností pri hľadaní miesta na tvoriacom sa európskom trhu vysokoškolského vzdelávania a európskom výskumnom priestore.

Predkladaný návrh zákona novelizuje aj niektoré ďalšie zákony. Jeho hlavnou časťou je novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ďalej v nadväznosti na túto novelu a ďalšie úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády v oblasti vysokého školstva návrh zákona prináša aj novelizáciu zákona č. 200 o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s implementáciou periodického hodnotenia výskumu a vývoja, zavedeného zákonom č. 132/2002 o vede a technike, návrh zákona prináša aj nevyhnutnú novelizáciu tohto zákona vo vzťahu k vysokým školám. Z dôvodu zavedenia postupnej diverzifikácie poskytovateľov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na všetky príslušné vysoké školy v návrhu zákona sa novelizuje aj zákon č. 401 o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a zákon č. 277 o zdravotníckej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona o vysokých školách prináša zmeny v troch oblastiach. V prvej oblasti ide o zmeny, ktoré je Slovenská republika zaviazaná urobiť medzinárodnými dohovormi vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Zákon ukladá vysokým školám povinnosť zohľadniť obsah vzdelávania v stanovených predpisoch rezortov, ktoré v nich implementovali obsah príslušných smerníc Európskej únie na výkon regulovaných povolaní alebo regulovaných odborných činností vykonávaných občanmi členských štátov Európskej únie.

Ďalej sa v súvislosti so vstupom do Európskej únie navrhuje vytvorenie osobitného akademického titulu pre zubných lekárov a rozčleňuje sa uznávanie dokladov o vzdelaní na uznávanie na akademické účely a na uznávanie na účely výkonu povolania občanov Európskej únie na území Slovenskej republiky. Súčasťou tejto časti zmien v zákone o vysokých školách je aj stanovenie lehôt, do uplynutia ktorých musia vysoké školy vo vybraných študijných odboroch uplatniť zmeny v obsahu vzdelávania podľa príslušných právnych predpisov jednotlivých rezortov.

V druhej oblasti ide o upresnenie niektorých ustanovení, u ktorých sa v priebehu účinnosti nového zákona o vysokých školách preukázala nutnosť ich zmeny. Nejde o zásadné zmeny, ide najmä o odstránenie legislatívnotechnických nepresností súčasného znenia zákona. Za dôležitý prvok novely treba pokladať aj implementáciu zákona č. 428 na ochranu osobných údajov do vysokoškolského prostredia v súvislosti s tvorbou registra študentov. Veľký praktický význam bude mať aj posunutie termínu, do ktorého musia všetky vysoké školy transformovať svoje doterajšie študijné odbory na študijné programy, a to o jeden rok.

Tretia oblasť zmien sa dotýka špecializačného štúdia v medicíne. Špecializačné štúdium v medicíne sa upravuje ako osobitný druh ďalšieho vzdelávania, ktoré môžu uskutočňovať len vysoké školy. Novela zákona o Študentskom pôžičkovom fonde prináša zmeny, ktoré majú zvýšiť účinnosť tohto nástroja na sociálnu podporu študentov. Najvýznamnejšou zmenou je návrh na zvýšenie maximálnej ročnej výšky pôžičky z 20-tisíc na 40-tisíc slovenských korún, ako aj vyplácanie v dvoch splátkach namiesto doterajšieho mesačného vyplácania. Okrem toho sa na základe doterajších skúseností z činnosti fondu upresňuje a zjednodušuje viacero ustanovení tohto zákona.

V návrhu novely zákona o vede a technike sa upravuje, aby periodické hodnotenie výskumu a vývoja vysokých škôl uskutočňovala Akreditačná komisia v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. Ďalej sa vypúšťa povinnosť kalkulovať náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja v prípade inštitucionálneho financovania, chcem zdôrazniť, len inštitucionálneho financovania, ktoré nie je určené ako financovanie, teda úloh. Do zákona o vede a technike sa tiež navrhujú zaradiť chýbajúce prechodné ustanovenia, ktoré vytvárajú priestor na rozbeh periodického hodnotenia výskumu a vývoja.

V návrhu novely zákona o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity sa tento zákon dopĺňa o prechodné ustanovenie, ktoré zabezpečí kontinuitu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ táto univerzita a ostatné vysoké školy získajú príslušnú akreditáciu. V zákone č. 277 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa zavádza proces akreditácie vzdelávacích aktivít, ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Návrh zákona nemá priamy vplyv na štátny rozpočet, ale verím, že jeho pozitívne dôsledky na ďalší rozvoj slovenského vysokého školstva budú mať jednoznačne pozitívny vplyv aj na slovenskú ekonomiku.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že návrh zákona je v súlade s európskymi trendmi rozvoja vysokého školstva a vytvára pre slovenské vysoké školstvo dobrú východiskovú situáciu na zaujatie dôstojnej pozície v európskom vysokoškolskom priestore, v ktorom sa úplne voľne ocitne od vstupu Slovenska do Európskej únie.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Dávam slovo teraz pani poslankyni Rusnákovej, ktorú poveril gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vládneho návrhu, ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade rozhodnutím z 25. augusta 2003 č. 357 na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku NR SR, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu NR SR Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh vládneho návrhu zákona pridelený, aby ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.

Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci: za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič, za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko Ľudmila Mušková, ďalej pán poslanec Murgaš. A informoval ma aj pán poslanec Hanzel, že chce vystúpiť v rozprave.

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič ako prvý prihlásený.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, dnes po druhýkrát, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v predchádzajúcej, viac ako polročnej diskusii k obsahu novely zákona o vysokých školách, ktorá na rozdiel od predchádzajúceho zákona, ktorý tomuto zákonu predchádzal, sa často až vášnivo v našej spoločnosti diskutovalo o návrhu ministerstva školstva spoplatniť či nespoplatniť všetky druhy vysokoškolského štúdia zavedením takzvaného školného.

Neodpustím si však na úvod preto povedať k tomuto aj niekoľko poznámok, pretože pôjdeme aj do tejto novely a chcel by som aj povedať niektoré svoje poznámky k tejto diskusii.

Prekvapilo ma, že pán podpredseda vlády a minister financií, pán Ivan Mikloš, sa zrazu prebudil, a dovolím si povedať, z nepredstaviteľne dlhého spánku vo vzťahu k problematike spoplatnenia vysokého školstva, až na zasadnutí augustovej vlády. A už teraz upozorňujem, že v zmysle avizovaného návrhu pána podpredsedu vlády, absolventa bezplatného štúdia na Vysokej škole ekonomickej, táto diskusia bude ešte vyhranenejšia. Pretože návrh spoplatnenia sa má prevažne opierať o pôžičkový systém vo vzťahu k bankám, na ktorom bude ešte viac zreteľná nerovnosť šancí študovať na našich vysokých školách - a už sa toho, samozrejme, nebudem momentálne ďalej dotýkať.

A teraz niekoľko konkrétnych poznámok k predkladaným novelizovaným zmenám zákona. Ja osobne, a myslím, že aj moji kolegovia, vítajú, že novela prináša aj novelizáciu zákona č. 209 o Študentskom pôžičkovom fonde. Len sa chcem opýtať pána ministra, či v budúcnosti uspokojí finančná sila fondu všetkých, vieme o tom, že pán Zburín informoval, že veľká časť je uspokojená v dnešnom stave, či väčšinu záujemcov, keď sa jednak zrovnoprávňujú podmienky na jeho získavanie, čo vítam, a súčasne sa zvyšuje maximálna výška pôžičky z 20- na 40-tisíc Sk.

Samozrejme, vychádzajúc z európskej legislatívy a vo vzťahu k našim vysokým školám sa uskutočňuje potrebná novelizácia aj zákona č. 132 o vede a technike. Myslím si, že periodické hodnotenie výskumu a vývoja na vysokých školách mohlo byť pri pozornosti navrhovateľov zákona, teda pôvodného, nie novely, uplatnené v pôvodnom zákone už vo februári minulého roku, ale vítam to, samozrejme. Avšak, a tu by som chcel upozorniť našich pánov poslancov a pani poslankyne, pri riešení tohto zámeru vo vzťahu k vede a technike na vysokých školách nesmieme zabúdať na slová európskeho komisára pre vedu a techniku pána Philippa Busquina, ktorý povedal: "Dobre vybavené laboratóriá sú rovnako dôležité, ako mať dobré cesty." A budeme tu hovoriť o cestách v štátnom rozpočte v budúcom roku, tak hovorme aj o dobre vybavených laboratóriách na vysokých školách.

K novelizácii zákona č. 401 o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity sa nebudem vyjadrovať vzhľadom na jej politické zriadenie zákonom minulého roku, môžem dnes len zasyčať. (Smiech v sále.) Samozrejme, aj zosúladenie obsahu vzdelávania a zmien v obsahu vzdelávania vo vybraných študijných odboroch na vysokých školách, vytvorenie osobitného akademického titulu pre zubných lekárov a tak ďalej, všetky tieto návrhy, ktoré sú obsiahnuté, veľmi vítam a budem podporovať.

Zaujímavé je, že sa v obsahu zákona viac neodráža, okrem, keď hovorím o Bolonskej deklarácii, samozrejme, prirodzene, je tam vidieť, cítiť jej obsah, to sa cítilo už aj v predchádzajúcom zákone, aj v tejto novele, ale že sa viac neodráža, by som povedal, obsah Janovskej deklarácie o vede a technike, ktorá by vytvárala lepšie podmienky na umožnenie rozsiahlejšej, obsažnejšej a kvalitnejšej vedeckovýskumnej činnosti v prostredí slovenských vysokých škôl. A to aj so vzťahom predovšetkým pre študentov nielen bakalárskeho, to by som tam vynechal, ale najmä magisterského a ešte viac doktorandského štúdia.

Za veľmi podnetné považujem rozšírenie možnosti využívať vysokoškolský potenciál pri výchove mimoriadne nadaných detí základných a stredných škôl, a to v tomto prípade nesmierne vítam, lebo som o tom hovoril v predchádzajúcom zákone, a že práve vysoké školy budú mať istú, by som povedal, gesciu, budú vytvárať pomoc práve týmto deťom a žiakom a študentom základných a stredných škôl. To je fantastická vec a myslím si, že tam je vidieť konečne tú väzbu medzi základnou, strednou a vysokou školou a obojstranná reflexia a to v podstate nesmierne vítam.

Taktiež definované výhradné právo vysokých škôl nielen na poskytovanie, ale aj na organizovanie vysokoškolského vzdelávania a tým vylúčenie kritizované organizovanie vysokoškolského vzdelávania cez mnohé nevysokoškolské inštitúcie len za účelom zisku s dosahom na zníženú kvalitu externého vzdelávania takisto vítam. Veľmi často sme s pánom ministrom o tom diskutovali a tá diskusia vlastne viedla, a verím tomu, že vaše stanovisko, ktoré ste predložili, je o tom, že tento spôsob financovania je skutočne nelegálny a pokiaľ, no, bol ešte a bude nelegálny a bude proti zákonu. Vychádzam z litery zákona a konečne sa tieto veci vo vzťahu k externým študentom zrealizujú, samozrejme, žiada si to systém aj spoplatnenia, alebo príplatky v tejto oblasti.

Výborná je kontrola a poistka na ochranu využívania majetku verejných vysokých škôl v § 9 ods. 1 písm. i), tam skutočne treba, tam to je rozširujúce a považujem to za veľmi prínosné a iste to vzbudí diskusiu možnože niektorých vysokoškolských kolegov, ale treba naozaj v tomto prípade toho množstva právomocí a vzájomnej väzbe tých povinností vytvoriť aj tento, by som povedal, vzájomný bekraud.

Ďalej, podobne považujem za dôležité novelizovanie § 16 finančné fondy verejnej vysokej školy vo vzťahu ku skvalitneniu a zefektívneniu hospodárenia a vzájomného rozvoja vzdelávania, vedy a techniky na verejných vysokých školách. Napríklad zahrnutie nepravidelných výnosov, darov, výnosov z dedičstva do rozpočtu prostredníctvom finančných zdrojov. To je pomoc verejným vysokým školám veľmi výrazná. Napokon aj umožnenie používania viacerých osobitných účtov vo vzťahu k podnikateľskej činnosti táto novela vytvára a podporuje. Zrejme však napojenie účtov v bankách na Štátnu pokladnicu, ktorá má slovenské, ešte detské byrokratické a centralistické choroby, bude spôsobovať isté problémy, podobne ako v iných inštitúciách, ktoré tento momentálne existujúci zákon o Štátnej pokladnici kritizujú. Pripravuje sa novela, samozrejme, v ktorej by sa tieto veci mali riešiť.

Za ústretové považujem najmä znenie § 112, ktoré umožňuje verejným vysokým školám, aby pôda vo vlastníctve štátu, ktorú používa vysokoškolský poľnohospodársky podnik, alebo lesný majetok štátu taktiež užívaný vysokoškolským lesníckym podnikom prešiel do ich vlastníctva v blízkom horizonte roku.

Ďalej, pozitívne hodnotím doplnenie správnej rady o delegovaného zástupcu študentskej časti akademického senátu, myslím, že sa tam vytvárajú tie väzby, ktoré sú v Európe tradičné a ktoré sú akceptovateľné. Zjednodušenie nakladania s majetkom školy do stanovenej hranice jeho hodnoty takisto a predovšetkým rozšírenie podkladov na komplexnejšie hodnotenie aj súkromnej vysokej školy, tam to veľmi vítam vo vzťahu k Akreditačnej komisii, ktorá predkladá istý návrh, ako teraz predložila návrh a vláda schválila súkromnú zdravotnícku školu, ktorá bude pod pánom prof. Krčmérym, dúfam, fungovať, prepáčte, ešte je to len v medzirezortnom konaní.

Napokon by som sa chcel ešte vyjadriť k ďalším častiam, a to, čo by sa malo do novely dostať a čo by tam malo byť. To je môj osobný názor a vychádza z filozofie poznania a kontaktov s funkcionármi vysokých škôl, ale aj pedagogickými vysokoškolskými pracovníkmi, ale aj študentmi. Samozrejme, je to vec na diskusiu, ja to tu chcem dopredu už predložiť, lebo vlastne k tomu sa budú viazať moje niektoré návrhy.

Do novely by sa malo dostať nové znenie vo vzťahu k postaveniu a pôsobeniu akademických senátov na verejných vysokých školách, to je § 8 a 9, a to v tom, že by bolo explicitne vyjadrené. Voľba akademických senátov by mala predchádzať voľbe akademických funkcionárov. Vieme, aké problémy nám vznikli na školách a rôzne podozrenia, ktoré boli. Čiže si myslím, že práve nový akademický senát môže voliť aj nového rektora, aj nového dekana, a nie naopak. My to v Akadémii máme, chvalabohu, takýmto spôsobom fungujeme. A je tá väzba taká, aká je povedzme medzi Národnou radou a vládou Slovenskej republiky vytvorená.

Výraznejšie by som definoval podmienky na tie prázdniny, ten rok, ten ročný subbatical leave najmä vo vzťahu ku kvalitnej vedeckej práci. Je tam to uvedené, samozrejme, chvalabohu, v tom prechádzajúcom zákone, teda nie v novele, ale v zákone, ale mali by sme si vytvoriť nejaké štandardné podmienky na toto pôsobenie, aby vysokoškolskí pracovníci, ktorí riešia vedeckú problematiku, pripravujú sa na habilitačné konanie alebo v oblasti vedeckej práce mohli skutočne pôsobiť art legis. Aj keď sa to opatruje rôznymi organizačnými poriadkami vysokých škôl, štatútmi verejných vysokých škôl, aby mohli takýmto spôsobom, ako poznáme v Spojených štátoch amerických alebo v európskom prostredí, fungovať.

Osobitnú pozornosť si zaslúži terajšie postavenie Akreditačnej komisie. Niektoré paragrafové znenia, terajšie, teraz nie novelizované, ale tie, ktoré sú tam, považujem za zbytočné, resp. zbytočne rozsiahle, lebo to sú strašné kvantá, množstvá papiera, ktoré zahrňujú tieto paragrafy, konkrétne § 83. Ja som sa bavil aj s niektorými členmi Akreditačnej komisie predtým aj teraz, aj s ľuďmi, ktorí naozaj to považujú za zbytočné, veď dalo by sa to dostať do štatútu Akreditačnej komisie a nemusí to obsahovať zákon.

Myslím si, že už dozrel čas na riešenie postavenia Akreditačnej komisie. A zase to predložím tak, ako to existuje v Európe a v zahraničí, kde pôsobia povedzme viaceré akreditačné komisie, aby sa zachovala jej pluralita názorov na funkčnosť vysokých škôl. V našom prostredí skutočne definovať Akreditačnú komisiu ako nezávislú, rešpektujúcu jej odborné, profesionálne stanoviská. Samozrejme, bolo by potrebné zmeniť aj jej kreovanie, aby nebolo často, a to sa týka kohokoľvek, ktorí boli, ktorí sú a ktorí budú vo vláde, aby nebola táto Akreditačná komisia politicky manipulovaná. Nepekné skúsenosti s jej vytváraním sú predovšetkým z minulého roku, vieme, ako dlho to stálo, čiže boli tam rôzne stanoviská, či už išlo o politické stanovisko SDĽ a tak ďalej a tak ďalej. Považujem to za neprípustné, malo by sa to nejakým spôsobom vyčistiť a kde by boli nesporné a dokázateľné aktivity s tým, že by boli rešpektované. Samozrejme, ony sú, ale že by to bolo kreované vnútorne cez samosprávne orgány verejných vysokých škôl, a my ich poznáme, samozrejme, tú diskusiu by sme mohli ďalej viesť zväčša podľa toho, aké sú tie návrhy. A na druhej strane, aby do toho nevstupovali politické tričká, kto za koho kope povedzme v tej Akreditačnej komisii.

Skutočne dozrel čas na zvýraznenie jej nezávislosti a ctenia si profesionality a odbornosti Akreditačnej komisie vlády s tým, aby nebola politicky manipulovaná, opakujem, a jej nezávislosť by bola podporená aj prístupom k jej kreovaniu v konsenze odborných kruhov, nie politických, a nazval by som to často z minulosti, straníckych čachrov.

Myslím si, že je v rozpore s akademickou slobodou, že ministerstvo školstva je zákonom oprávnené schvaľovať študijné odbory a programy podľa posudkov vládou zriaďovanej komisie. Treba legislatívne jej dať možnosť, aby sa ona vyjadrila. Samotné školy by vlastne reflektovali ten stav vo vzťahu k jednotlivým regiónom a týmto smerom a povedzme aj v tom európskom priestore si kreovali tie odbory, ktoré sú v podstate uplatniteľné na trhu práce. Treba legislatívne zvýrazniť, že minister školstva už nemôže do uzavretého procesu vstupovať, napokon minister bude vždy nominantom istej politickej strany, v ktorej sa nachádza, na základe § 102. Napokon je to obchádzanie aj súčasného postavenia v tomto zákone doktoranda. K tomuto by som sa chcel zvlášť vyjadriť, keď definujeme našu poznatkovú, na poznatky bohatú budúcu slovenskú spoločnosť aj v európskom priestore. A jeho predovšetkým finančného ohodnotenia v § 54.

Deje sa tak napriek tomu, že sa tam nedostali mnohé návrhy, ktoré prišli od Asociácie doktorandov Slovenska na ministerstvo školstva a ktoré boli v prípravnom období novely zákona predložené a, samozrejme, bolo im prisľúbené, že tieto ich návrhy budú do tohto zákona, teda novely zákona zakomponované. Navrhovaná novela nerieši zásadný problém neadekvátneho odmeňovania interných, teda denných, by som nazval, doktorandov. Riešenie tohto stavu odporúčajú aj posledné závery pre zefektívnenie doktorandského výskumu a štúdia z konferencie 15. a 16. decembra minulého roku v Bruseli, na ktorej sa zúčastnil aj európsky komisár pre vedu a výskum, už tu spomínaný, Philippe Busquin, kde sa uvádza, že čistý príjem doktorandov by mal zodpovedať ohodnoteniu vysokoškolsky vzdelaného človeka, má právo na štipendium alebo plat, ktorý dosahuje výšku porovnateľnú s výškou platu zamestnanca vo verejnom sektore s rovnakou kvalifikáciou a praxou. Štipendiá doktorandov sú v súčasnosti najnižšie v Európe.

Ja by som tu len uviedol konkrétny príklad, keď zoberiem len V 4, o ktorej často hovoríme. Je to prepočítané na eurá. Slovensko 150 EUR, Maďarsko 350 EUR, Poľsko 200 EUR a Česká republika od 300 do 500 EUR. Čiže vidíte, že doktorandi na Slovensku majú najnižšie finančné ohodnotenie, a pritom stále hovoríme, že to vlastne by mal byť budúci výkvet našej vedeckej elity. Týmto smerom by sme mali ísť, ako idú aj iné štáty nielen Európskej únie, ale aj v zámorí.

I napriek tomu, že sme tu hovorili, koľko je doktorandov v Spojených štátoch amerických, tak celkove 70 % doktorandov na univerzitách v Spojených štátoch amerických je z ázijského priestoru. Čiže nie sú to samotní Američania, ale tí, ktorí prichádzajú ako doktorandi do Spojených štátoch amerických.

Návrh novely zákona rieši túto situáciu, ktorú som spomínal, v § 54 ods. 19, pán minister, len čiastočne, a to s tým, že vypúšťa ustanovenie, ktoré určovalo posudzovať poskytované štipendium ako plat, ktorým vznikala neistota ohľadne postavenia doktoranda, teda študent, resp. verzus zamestnanec. Touto zmenou sa štipendium oslobodzuje od dane z príjmu, čo je v dôvodovej správe odôvodnené práve snahou o zlepšenie príjmu doktorandov. Pozor však, ale ods. 18 § 54, ktorý určuje postavenie doktorandov, tam sa hovorí, že "za účelom zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti". Za zamestnancov zostáva však nedotknutý.

Čiže bolo by treba zvážiť, samozrejme, aj istú úpravu tohto paragrafu. A z toho dôvodu, keby sa takto to zachovalo, ako je to navrhnuté v tejto novele, by doktorandi aj po novelizácii museli odvádzať povinné odvody, čo v súčasnosti tvorí väčšiu položku ako dane. A tak by po prípadnej realizácii navrhovanej daňovej reformy a pri udržaní štipendia na terajšej úrovni ročný príjem doktoranda len tesne prekročil nezdaniteľné minimum a tak sa prakticky príjem doktoranda nezmení. A už dnes doktorand, ktorý nastúpi na doktorandské štúdium, má nižší príjem ako odborný asistent, ktorý nastúpil na verejnej vysokej škole. Nuž koho máme podporovať, hovoríme, že chceme tlačiť doktorandov do popredia, chceme sa s tým chváliť pred svetom. Mali by sme sa nad tým zamyslieť aj pri príprave tejto novely.

Treba pripraviť taký návrh, ktorý zrovnoprávni finančné ohodnotenie absolventov magisterského alebo inžinierskeho štúdia, ktorí nastúpia na verejnú vysokú školu alebo neexterné vzdelávacie inštitúcie do pracovného stavu k pomeru s doktorandom. Ak nechceme len deklarovať, ako som už spomínal, zvyšovanie úrovne vzdelávania v Slovenskej republike aj cestou najvyššou v oblasti vysokoškolského vzdelávania, musíme urobiť aj konkrétne legislatívne zmeny do predkladanej novely zákona o vysokých školách, konkrétne paragrafové znenia návrhov vo vzťahu k voľbám akademických senátov a akademických funkcionárov, k postaveniu akreditačných komisií a teraz spomínaných doktorandov, ale aj k obsiahnutým navrhovaným zmenám k predkladanej novele zákona. Tieto predložím do druhého čítania. A preto znenie novely zákona o vysokých školách v prvom čítaní podporím a vrele vítam.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)