Čtvrtek 10. července 2003

Piaty deň rokovania

15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. júla 2003 o 9.07 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na rokovaní 15. schôdze Národnej rady.

Otváram piaty rokovací deň 15. schôdze Národnej rady.

Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pani poslankyňa Brestenská, páni poslanci Brhel, Danko, Džupa, Ďaďo, Elsner, Murgaš a Soboňa.

Chcem vás ďalej informovať, že štvrtok je dňom s pravidelným bodom programu hodina otázok a odpovedí. Kancelária Národnej rady ma informovala, že včera do stanovenej lehoty nikto z poslancov nepoložil ani členom vlády, ani generálnemu prokurátorovi, ani predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu otázku, preto hodina otázok dnes sa neuskutoční.

Budeme pokračovať v rokovaní bodom programu, tak ako je schválený v 15. schôdzi Národnej rady, a to je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrady Slovenskej republiky k článku 6 ods. 1 Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z 8. 11. 1990.

Prosím teraz o slovo povereného spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť pána predsedu výboru Kaliňáka. Prosím o slovo pána poslanca Kaliňáka. Pán poslanec Kaliňák nie je prítomný v rokovacej sále.

Odporúčam, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme pokračovali iným bodom programu, ktorým je

vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu,

ktorý prerokúvame v druhom čítaní.

Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca a predsedu ústavnoprávneho výboru Jána Drgonca, aby informoval Národnú radu o doterajšom priebehu rokovania o návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu a uvádzal jednotlivé hlasovania, keďže sme návrh zákona prerokovali v druhom čítaní a po prerokovaní sme uzatvorili rozpravu pred záverečným hlasovaním o jednotlivých návrhoch k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, pripomínam len toľko, že v rozprave sa prerokoval vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu a gestorský výbor navrhol, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo tak, aby sa hlasovalo spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 19, 21, 22 s návrhom schváliť ich, spoločne o bodoch 3, 8, 16 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich a aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 10, 17 a 20. Okrem toho zaznel pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Pavla Minárika, podľa ktorého sa po prvé v § 33 ods. 2 navrhuje pripojiť vetu: "Na politické strany alebo koalície, ktoré získali menej než 5 % platných hlasov, a na nimi získané platné hlasy sa pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov neprihliada." A po druhé tento pozmeňujúci návrh navrhuje v § 33 vypustiť odsek 3. To je toľko k výsledkom rozpravy.

Teraz by som prosil, pán predseda, dajte hlasovať o jednotlivých bodoch.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, tak ako ste uviedli, budeme teraz na základe odporúčania gestorského výboru hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 19, 21, 22 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť. Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru prijať ich.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 123 za návrh, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

J. Drgonec, poslanec: Pán predseda, dajte spoločne hlasovať o bodoch 3, 8 a 16 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci, o bodoch 3, 8, 16 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich neodporúča schváliť.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 7 za, 90 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Teraz budeme hlasovať samostatne o bodoch, pán spoločný spravodajca.

J. Drgonec, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 10.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Odporúča ho gestorský výbor neschváliť. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 52 za, 50 proti, 22 sa zdržalo.

Konštatujem, že bod 10 zo spoločnej správy sme neschválili.

J. Drgonec, poslanec: Teraz dajte hlasovať o bode 17.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Odporúča ho gestorský výbor neschváliť. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode 17 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) 122 prítomných, 54 za, 14 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Neschválili sme bod 17 zo spoločnej správy.

J. Drgonec, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 20.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Odporúča ho gestorský výbor neschváliť. Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 125 prítomných, 50 za, 20 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Bod 20 zo spoločnej správy sme neschválili.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave.

Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste ich uvádzali v poradí, ako boli predkladané.

J. Drgonec, poslanec: Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 105 za návrh, 3 proti, 16 sa zdržalo.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

J. Drgonec, poslanec: Pán predseda, navrhujem, aby sme prešli do tretieho čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca, odporúča na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru, aby sme pristúpili k prerokúvaniu návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 119 za návrh, 1 proti, 4 sa zdržali.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Pristúpime k prerokúvaniu vládneho návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu v treťom čítaní.

Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

J. Drgonec, poslanec: S odporúčaním schváliť ho.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 125 prítomných, 111 za návrh, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu schválila.

Ďakujem pánovi poslancovi Drgoncovi.

Prosím teraz o slovo pána podpredsedu výboru pre obranu a bezpečnosť Romana Vavríka, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní bodu programu, ktorým je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrady Slovenskej republiky k článku 6 ods. 1 Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z 8. 11. 1990.

Prosím pána poslanca Vavríka, aby ako spoločný spravodajca uviedol návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu na jeho schválenie. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ak by niekto niečo namietal, na úvod poviem, že pán predseda nášho výboru Kaliňák má naliehavý problém, preto tu nie je. Ale máme uznesenie nášho výboru, že keď niekto zo spravodajcov tu nie je, tak ho môže zastúpiť predseda alebo podpredseda výboru. Činím to tak teraz a predkladám plénu Národnej rady návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrady Slovenskej republiky k článku 6 ods. 1 Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z 8. 11. 1990 (tlač 278).

Navrhujem, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s odvolaním výhrady Slovenskej republiky k článku 6 ods. 1 Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z 8. 11. 1990.

Pán predseda, dajte, prosím, o tom hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem upozorniť, že na schválenie uvedeného návrhu je potrebný podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 125 prítomných, 125 za návrh.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

Prosím pani poslankyňu Dolník, aby ako poverená spravodajkyňa gestorským výborom uvádzala ďalší postup rokovania o tomto návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Dolník, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave pán poslanec Jarjabek navrhol, aby Národná rada nepokračovala v prerokúvaní predmetného návrhu zákona. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať najprv o tomto návrhu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Jarjabka nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) 125 prítomných, 32 za, 64 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

E. Dolník, poslankyňa: Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 87 za návrh, 18 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili do druhého čítania.

E. Dolník, poslankyňa: Ďalej teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že návrh prerokujú určené výbory v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 5. septembra 2003.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na rokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 119 za návrh, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Ďakujem pani poslankyni Dolník za predkladanie návrhov.

Pristúpime teraz k rokovaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 226, uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o veľmi významnú novelizáciu základného procesného kódexu, ktorý upravuje civilné a obchodné konanie. A cieľom tejto novelizácie je, aby civilné konanie bolo efektívne, bolo menej formálne a tým pádom kratšie. Asi jeden z najväčších nešvárov našej justície je dĺžka súdneho konania. Toto je legislatívny predpoklad na to, aby súdne konanie mohlo byť kratšie a mohlo byť efektívnejšie.

Návrh novelizácie posilňuje prvky kontradiktórnosti v civilnom konaní, posilňuje princíp neúplnej apelácie v konaní odvolacom a zároveň rieši problémy, ktoré sa vyskytli v rámci súdno-aplikačnej praxe. Predložený návrh zákona predovšetkým nanovo upravuje postup pri uplatňovaní námietok zaujatosti v rámci občianskeho súdneho konania. A obmedzuje konanie tých účastníkov konania, ktorí zneužívajú tento inštitút ako obštrukčný nástroj na zdržiavanie konanie. Návrh novely takisto odlišuje podania, ktoré by mohli byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, a ostatné podania. A upravuje postup súdu pri rokovaní o takýchto návrhoch. Návrh novelizácie zároveň rieši situáciu a postup súdu, keď sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený, pretože v dôsledku vypustenia § 46 zákona o rodine sa okresným úradom odobralo oprávnenie rozhodovať predbežným opatrením v prípadoch, o ktorých mohol rozhodovať výlučne súd.

Dovoľte mi ešte sa stručne vyjadriť k spoločnej správe, z ktorej väčšinu pozmeňujúcich návrhov podporujem. Chcem sa však zastaviť pri niektorých z nich.

Nesúhlasím s bodom 4 spoločnej správy, pretože pozmeňujúci návrh tu uvedený nekorešponduje so znením § 36 ods. 1, pretože v rámci § 36 ods. 1 sa zaviedol pojem "poverený zamestnanec súdu", ktorý korešponduje aj s ústavným vymedzením, čiže nielen "vyšší súdny úradník". Preto si myslím, že slová "vyšší súdny úradník" je potrebné nahradiť slovami "poverený zamestnanec súdu".

Pri bode 10 by som rád podotkol, že slovné spojenie "osvedčenie nároku" je zaužívané aj v rámci judikatúry Najvyššieho súdu a nie je dôvod ho meniť.

Ale asi najdôležitejší je bod 18, kde navrhujeme, aby v prípadoch tzv. bagateľných deliktov, to znamená v civilnom konaní, v občianskoprávnych veciach, pokiaľ istina nepresahuje hodnotu polovice minimálnej mzdy a pri obchodno-právnych sporoch hodnotu minimálnej mzdy, bolo jednoinštančné konanie. Musím povedať, že cieľom tohto návrhu je spriechodniť justíciu. Je to návrh, ktorý je obvyklý aj v iných krajinách, kde sa pri tzv. bagateľných deliktoch upúšťa od opravných prostriedkov.

Ja viem, že ústavnoprávny výbor zaujal iný názor. A tento názor rešpektujem. Samozrejme, systém opravných prostriedkov aj zužuje možnosť pre svojvôľu. Ale myslím si, že ide väčšinou o nie tak závažné kauzy, kde záujem na rýchlosti konania prevyšuje záujem na tom, aby bol prípad niekoľkokrát posudzovaný.

Myslím, že možno v prvom kroku by bolo vhodné riešenie, keby sa v týchto prípadoch vylúčilo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, pretože naozaj ide o spory, ktoré niekedy príliš zbytočne zaťažujú celý súdny systém.

Ja by som v tejto súvislosti rád uviedol odporúčanie Výboru ministrov členským štátom o princípoch civilného konania určených na zlepšenie fungovania justície, kde v zásade č. 7 sa konštatuje, že aj keď je opravný prostriedok na vyššiu inštanciu základným právom, nemalo by sa brániť určitým obmedzeniam a určitým výnimkám, napr. práve v prípade, ak ide o spory nízkej hodnoty. Mnohé štáty Európy majú už stanovené limity, hodnoty predmetu konania, ktoré zabraňujú podaniu odvolania vo veciach nízkej hodnoty. A v súvislosti s tým preto my navrhujeme určenie objektívneho a ekonomického indexu, ktorým nespochybniteľne v našom prípade je minimálna mzda. Bol by som rád, keby sme mohli v diskusii sa tomu venovať. A ja osobne by som v tom minimálnejšom variante podporil ten krok, aby v týchto prípadoch aspoň bolo vylúčené podávanie mimoriadnych opravných prostriedkov, to znamená v civilnom konaní dovolania. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Miššíkovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval... (Ruch v sále.) Pán poslanec Miššík, je nejaký problém? (Hlas z pléna.) Mám uznesenie výboru. Prvý je pán poslanec Miššík, druhý je pán poslanec Gál. (Reakcia z pléna.) Ale záleží na tom, ako sa vy dvaja dohodnete, splnomocnenie je rovnakej sily.

Nech sa páči, pán poslanec Gál, prosím, informujte Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ale aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážení kolegovia, prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 282 z 20. mája 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 164 zo dňa 16. júna 2003 prerušil rokovanie. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odložiť rokovanie o predmetnom vládnom návrhu zákona z dôvodu, že k nemu nebolo priložené stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň odporučil požiadať vládu o jeho predloženie. 2. júla 2003 Súdna rada predložila svoje stanovisko, v ktorom neuplatnila proti navrhovanému zákonu žiadne výhrady ani pripomienky. Konštatovala, že predložený návrh je v súlade s rekodifikačnými zámermi modernizácie občianskeho súdneho procesu. Návrhom novely sa Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zaoberal následne 4. júla 2003.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 164a zo 4. júla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 122 z 11. júna 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 94 z 12. júna 2003.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva dohromady 29 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Máte spoločnú správu, podľa mňa každý to má, tak nebudem ich čítať. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28 a 29 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bode 18 s návrhom gestorského výboru schváliť ho, osobitne o bode 15 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 188 zo 4. júla 2003.

Skončil som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa hlásia páni poslanci Ondriaš, Drgonec, Abelovský. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, písomné prihlášky neboli.

Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, predkladám pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh, ktorého zámerom je zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania. Predložený návrh zákona síce čiastočne napĺňa zámer predkladateľa a zohľadňuje praktické pripomienky zo strany sudcov, predkladateľa, zároveň ale zvyšuje možnosť korupcie zo strany sudcu, pretože mu umožňuje neobmedzene a nekontrolovateľne postupovať v súdnom konaní, aj keď sleduje len svoje osobné ciele. Okrem toho znevýhodňuje účastníkov konania z nižších sociálnych vrstiev. Preto predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy a žiadam o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch samostatne hlasovať.

V pôvodnom návrhu v bode 10 sa § 9 dopĺňa odsekom 3, v ktorom sa píše: "Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci." Dávam pozmeňujúci návrh 1: "Ustanovenie z predkladaného návrhu zákona navrhujem vypustiť."

Odôvodnenie. So znením uvedeným v návrhu vládneho návrhu zákona nesúhlasím. Navrhovaná právna úprava síce prispeje k urýchleniu súdneho konania, keď by mohlo dôjsť k neopodstatneným pochybnostiam o nezaujatosti sudcu, ale odoberie spornej strane právo domáhať sa nestranného súdneho konania. Súdno-aplikačná prax ukazuje, že námietky účastníkov v súdnom konaní, ktoré vyjadrujú nespokojnosť s procesnými postupmi sudcov, sú väčšinou opodstatnené, sudcovia v konaní často postupujú predpojato, arogantne a agresívne, neodôvodnene odoberajú slovo jednej zo sporných strán, odmietajú predkladané dôkazy, neobjektívne protokolujú výpovede sporných strán. Navrhované ustanovenie len zvýši už aj tak vysokú korupciu v súdnictve, o ktorej je presvedčená široká občianska verejnosť.

Prejdem k ďalšiemu bodu. V pôvodnom návrhu v bode 12 § 15a ods. 2 znie: "Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil sudca, o vylúčenie ktorého ide, alebo do 15 dní, od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Najneskôr môže účastník námietku podať len vtedy, ak ho súd nepoučí podľa odseku 1." Dávam pozmeňujúci návrh 2, v ktorom § 15a ods. 2 znie: "Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1, na pojednávaní ktorého sa zúčastnil sudca, o vylúčenie ktorého ide, alebo písomne do 15 dní, od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Dôvodom vylúčenia sudcu sú aj neodôvodnené prieťahy v konaní." Ostatné odseky sa prečíslujú.

Odôvodnenie. Zaujatosť sudcu treba charakterizovať ako stav, keď je sudca osobne zainteresovaný na výsledku konania. Tým môžu byť aj neodôvodnené prieťahy v konaní. Sudca by mal byť vylúčený vždy, ak má na výsledku konania osobný záujem alebo má vopred také poznatky o veci, ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Preto je potrebné zachovať možnosť účastníkovi súdneho konania kedykoľvek, keď vznikne uňho pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti sudcu. Zneužívanie zo strany účastníka tu je znemožnené navrhovaným odsekom 4, podľa ktorého na opakované námietky podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol.

Prejdem k ďalšiemu bodu. V pôvodnom návrhu v bode 18 § 30 znie: "Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí." Dávam pozmeňujúci návrh 3, v ktorom § 30 znie: "Účastníkovi, ktorý bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov a od advokátskych trov, ustanoví sudca na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. V tejto možnosti súd účastníka poučí."

Odôvodnenie. Súčasné sociálno-ekonomické rozdiely v spoločnosti občanov žijúcich na hranici alebo pod hranicou chudoby neumožňujú domáhať sa svojich práv súdnou cestou, pretože nemajú finančné prostriedky nielen na súdne poplatky, ale ani na advokátske trovy. To zakladá nerovnosť občanov pred zákonom. Preto je potrebné, aby tieto náklady znášal štát.

Prejdem k ďalšiemu bodu. V pôvodnom návrhu v bode 22 § 43 ods. 1 znie: "Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo upravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať." Podávam pozmeňujúci návrh 4, v ktorom § 43 ods. 1 znie: "Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podania doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, a musí prihliadať na rozsah a zložitosť opravy a doplnenia podania. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať."

Odôvodnenie: Výzva daná súdom účastníkovi na opravu a doplnenie podania musí byť reálna nielen časovo, ale i vecne a rozsahom.

Prejdem k ďalšiemu bodu. V pôvodnom návrhu v bode 28 § 53 ods. 1 znie: "Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neuposlúchne príkazy súdu, alebo kto poruší poriadok alebo kto urobí hrubo urážlivé podania, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do výšky 25 000 korún." Podávam pozmeňujúci návrh 5, v ktorom § 53 ods. 1 znie: "Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neuposlúchne príkazy súdu alebo kto ruší poriadok alebo kto urobí hrubo urážlivé slová, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do výšky 15 000 korún. Takéto konanie účastníka musí byť dokumentované jeho hlasom alebo písmom."

Odôvodnenie. Uvedené ustanovenie musí mať nielen sankčný, ale aj výchovný charakter. Jednoznačne musí byť preukázané takéto konanie účastníka a musí rešpektovať i súčasnú sociálnu nerovnosť občanov. Je dôvodná obava, že niektorí sudcovia budú toto uznesenie zneužívať v záujme dosiahnutia osobného cieľa súdneho konania.

Prejdem k ďalšiemu návrhu. V pôvodnom návrhu v bode 29 sa v § 53 za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Odsek 2: Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 50 000 korún." Podávam pozmeňujúci návrh 6, v ktorom § 53 ods. 2 znie: "Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 20 000 korún."

Odôvodnenie. Uvedené ustanovenie musí mať nielen sankčný, ale aj výchovný charakter, jednoznačne musí byť preukázané takéto konanie účastníka a musí rešpektovať i súčasnú sociálnu nerovnosť občanov. Je dôvodná obava, že niektorí sudcovia budú toto ustanovenie zneužívať v záujme dosiahnutia osobného cieľa súdneho konania.

Prejdem k ďalšiemu bodu. V pôvodnom návrhu v bode 35 § 79 ods. 4 znie: "Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk." Podávam pozmeňujúci návrh 7, v ktorom § 79 ods. 4 znie: "Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk najneskôr do 30 dní od jeho doručenia súdu."

Odôvodnenie. Zo súdno-aplikačnej praxe vieme, že súdy často doručujú návrhy na začatie konania až po niekoľkých týždňoch i mesiacoch a stáva sa i to, že súd doručí účastníkovi predvolanie na pojednávanie bez doručenia návrhu na začatie konania.

Prejdem k ďalšiemu bodu. V pôvodnom návrhu v bode 42 § 114 ods. 2 posledná veta znie: "Na konanie vyjadrenia určí predseda senátu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia uznesenia." Podávam pozmeňujúci návrh 8, v ktorom § 114 ods. 2 znie: "Na podanie vyjadrenia určí predseda senátu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia uznesenia a musí prihliadať na rozsah a zložitosť uloženej povinnosti."

Odôvodnenie. Výzva daná súdom účastníkovi na opravu a doplnenie vyjadrenia musí byť musí byť reálna nielen časovo, ale i vecne a rozsahom.

Prejdem k ďalšiemu bodu. V pôvodnom návrhu v bode 44 § 115a znie: "Na pojednávanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak je možné vo veci rozhodnúť len na základe účastníkmi predložených listinných dôkazov a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné pojednávanie veci vzdali. To neplatí vo veciach uvedených v § 120 ods. 2." Dávam pozmeňujúci návrh 9: "Ustanovenia z predkladaného návrhu navrhujem vypustiť."

Odôvodnenie. S týmto znením uvedeným vo vládnom návrhu zákona nesúhlasím, pretože sa dá ľahko zneužiť.

To je všetko, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Drgonec. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, prichádzam s dvomi procesnými návrhmi, ktoré sa týkajú organizácie hlasovania. Po prvé, navrhujem, aby sa...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste teraz...

J. Drgonec, poslanec: Navrhujem, aby sa samostatne hlasovalo o bode 4 z dôvodov terminologických, pretože pojem "vyšší súdny úradník" nie je zhodný s inou úpravou návrhu a v záujme dosiahnutia zhodného právneho účinku je potrebné, aby sa používalo to isté označenie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, len preto, aby nedošlo k omylu, hovoríte o bode 4 zo spoločnej správy?

J. Drgonec, poslanec: Áno.

Teda druhý návrh sa týka opäť spoločnej správy, bodu 18. Tam je riešená otázka bagateľných sporov, o ktorých sa tu zmieňoval pán minister, a opravných prostriedkov. Podľa návrhu, tak ako je predložený, by sa mali vypustiť riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, teda odvolanie aj dovolanie. Osobne som presvedčený, že právo na odvolanie je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou spravodlivého procesu. Sú štáty, kde v sporoch zanedbateľnej hodnoty takýto postup nie je. Ale pripomínam, že každý štát nakladá s vlastným právnym poriadkom podľa reálneho stavu v tom-ktorom štáte.

My vieme, že sú problémy s uplatňovaním súdnej moci alebo teda s rozhodovaním na strane niektorých sudcov. A preto si myslím, že zrušenie možnosti preskúmať prvostupňové rozhodnutie odvolaním môže viesť k zvýšeniu svojvoľnosti v činnosti sudcov a, povedzme si to na rovinu, k zvýšeniu korupcie, pretože nakoniec aj bagateľné spory môžu byť spory sériové, kde ja neviem niekto bude žalovať trebárs každého z 10 000 účastníkov pre 100 korún. Čiže tá bagateľnosť môže byť relatívna.

A okrem toho sa nazdávam, že zrušením riadneho opravného prostriedku by sa Slovenská republika dostala k hrozbe nárastu ďalších konaní proti Slovenskej republike pred Európskym súdom pre ľudské práva z dôvodu porušovania čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

A z oboch týchto dôvodov sa nazdávam, že odvolanie by malo byť zachované. Ale aby sme mohli rozhodnúť o tom, či rušíme len odvolanie alebo aj odvolanie a dovolanie alebo nerušíme nič, na to je potrebné, aby sa hlasovalo pri bode 18 spoločnej správy oddelene, v samostatnom hlasovaní zvlášť o tom, či sa vypúšťa bod 79 vládneho návrhu, a zvlášť o tom, či sa vypúšťa bod 98 vládneho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Abelovský je posledný prihlásený ústne do rozpravy. Nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, o časti, o ktorej som chcel hovoriť, hovoril pred chvíľkou JUDr. Drgonec. Ja len potvrdzujem tú skutočnosť, že ústavnoprávny výbor sa veľmi vážne zaoberal touto navrhovanou zmenou: vypustiť opravné prostriedky pri bagateľných sporoch. Som toho názoru, že návrh vlády v tomto smere nie je správny. V prvom rade bagateľný spor, aj keď je to uvedené v úvodzovkách, je možno bagateľný pre nás, ale určite nemusí byť bagateľný pre účastníkov konania. Dovolať sa pravdy na súde, či už ide o 100 korún alebo 1 000 korún, niekedy je pre človeka otázka zásadná. Je nesporné, že Slovenská republika má problémy pred Európskym súdom pre ľudské práva. A vypustenie tejto časti by v podstate znamenalo len potenciálne zvýšenie pravdepodobnosti, že znovu nebudeme úspešní v týchto sporoch. Ja len chcem poukázať na známy prípad, kde sa náš občan obrátil vo veci preskúmania nezákonnosti konania tunajších orgánov v súvislosti s tzv. blokovou pokutou 200 korún, ktorú podľa nášho právneho poriadku nie je možné preskúmať v opravnom prostriedku. A tomuto občanovi dal uvedený súd za pravdu. Takže ja myslím, že rozhodnutie ústavnoprávneho výboru v tejto časti je správne. A tiež budem hlasovať za to.

Pokiaľ sa týka toho odvolania, dovolania, myslím, že je možné súhlasiť s tým, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok by sa v tejto časti ako možnosť mohlo vypustiť. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP