Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som začal tým, že zneužijem pridelené slovo. Prosím vás po skončení rokovania tohto bodu programu sa uskutoční rokovanie ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru k tým dvom návrhom zákonov, o ktorých sa tu hovorilo, ako presúvaným na nasledujúcu schôdzu.
A teraz skutočne k prerokúvanému bodu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 215 zo 6. marca 2003 pridelila vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (tlač 145) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a napokon Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v určenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 23 z 2. apríla 2003 odporúčal vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (tlač 145) Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbory pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 44 z 25. marca 2003 odporúčal vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (tlač 145) Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady pre európsku integráciu uznesením č. 18 z 27. marca 2003 odporúčal vládny návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (tlač 145) Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o predmetnom vládnom návrhu dvakrát, 14. apríla odporučil zosúladiť vládny návrh zákona s Ústavou Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila novelizácia ústavy vo vzťahu k voľbám do Európskeho parlamentu a 1. júla 2003 uznesením č. 96a odporučil návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uverejnené na stranách 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 správy gestorského výboru, s tým, že gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 19, 21, 22 s návrhom schváliť ich, spoločne o bodoch 3, 8, 16 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich a osobitne o bodoch 10, 17 a 20 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku teda odporúča vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 187 z 2. júla 2003.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, otváram možnosť hlásiť sa ústne. Hlásia sa pán poslanec Heriban, pán poslanec Minárik. Končím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Heriban, máte slovo, nech sa páči.
J. Heriban, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som v rozprave vystúpil v súvislosti s bodom 17 a bodom 20 spoločnej správy. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien navrhoval zmeniť systém, ktorý je navrhnutý v zákone. A navrhovali sme, aby voliči mohli krúžkovať dvoch kandidátov z ponúknutých kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu. A navrhovali sme, aby kvórum rozhodovalo o tom , že u tých, ktorí sa dokážu svojou aktivitou a prácou prekrúžkovať na vyššie pozície, aby tento posun mohol byť uskutočnený už pri 5 %, pretože zákon navrhuje 10 %. Vo výbore tieto dva návrhy prešli jasnou väčšinou, pretože poslanci súhlasia s tým, aby každý z nás aj v budúcich voľbách do parlamentu mohol svojou aktivitou, svojím aktívnym prístupom ovplyvňovať voličov. Gestorský výbor však v obidvoch prípadoch navrhuje našu zmenu neschváliť. To znamená, gestorský výbor navrhuje, aby sa krúžkoval len 1 kandidát zo 14 kandidátov a aby zostala 10-percentná hranica.
Ja by som chcel v mene svojom aj v mene výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vás na tieto dva body upozorniť. Myslím si, že skutočne aj v budúcnosti by sme sa mali snažiť o to, aby aktivita poslancov, členov strán, ktorí sú aktívni a ktorí dokážu priamo osloviť voličov, bola zmysluplná, aby oni sami mohli aktívne ovplyvňovať postavenie na kandidátkach. Chcel by som len pripomenúť, že veľmi dobre vieme, že v posledných voľbách do parlamentu sa to v podstate podarilo len jednému poslancovi z nás všetkých 150. Ďakujem vám veľmi pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hopta sa hlási s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť hlásiť sa faktickými poznámkami. Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel naozaj veľmi vrelo podporiť návrh svojho predrečníka, pretože naozaj si myslím, že bolo by veľmi demokratické, ak by občania mali možnosť krúžkovať viacej kandidátov, a bolo by naozaj demokratické, ak by percentuálna hranica bola znížená možno až na 3 %, pretože vieme vopred, že mnohí kandidáti nemajú reálnu šancu, aby získali 10 % všetkých hlasov, ktoré získa politický subjekt. Čiže pokladám to len za nejaké formálne právo, ktoré v skutočnosti v praxi sa nerealizuje. Mali by sme si v tejto oblasti zobrať možno viac príkladov zo všeobecných volieb do orgánov krajskej samosprávy, resp. miestnej samosprávy, kde o poradí jednoznačne rozhodujú preferenčné hlasy, kto a koľko získa. Čiže tento návrh ak bude predložený, tak ja osobne ho podporím. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, kým vám dám slovo, prosím, aby ste trošku boli trpezlivý, chcem jeden oznam vyhlásiť, pretože čím ďalej, tým menej poslancov tu bude. Stretnutie výboru pre sociálne veci a bývanie s Alianciou pre asistovanú reprodukciu sa prekladá z utorka o 13.00 hodine, pôvodne malo byť to stretnutie v utorok o 13.00 hodine, a bude vo štvrtok o 13.00 hodine. Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby si túto zmenu zaznamenali. Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Minárik, nech sa páči, máte slovo v rozprave o vládnom návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu.
P. Minárik, poslanec: Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Nebudem veľmi zdôvodňovať návrh, ide skôr o technický návrh a nebudem zdržiavať tých, ktorí vydržali až doteraz. A nebudem kritizovať ústavnoprávny výbor, hovorím, mali trošku ťažšiu ruku, ktorá im viedla pero, keď škrtali jedno ustanovenie preto, aby predloženú právnu normu dostali do súladu s požiadavkami Európskej únie, kde nemôže byť rôzne kvórum na postúpenie medzi koalíciami a stranami. Pri tomto sa im podarilo z návrhu vylúčiť aj ustanovenie, ktoré hovorí, ako naložiť s hlasmi strán, ktoré toto kvórum nedosiahnu.
Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh: "V § 33 ods. 2, ktorý navrhuje schváliť gestorský výbor, navrhujem na konci pripojiť túto vetu: "Na politické strany alebo koalície, ktoré získali menej než 5 % platných hlasov a na nimi získané platné hlasy sa pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov neprihliada."."
Druhý pozmeňujúci návrh tiež v súvislosti s touto úpravou je v § 33. Navrhujem tu vypustiť odsek 3.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Minárik bol posledným prihláseným do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Súhlasím s tým , čo povedal pán poslanec Heriban. Myslím si, že tie pozmeňujúce návrhy, ktorých sa zastával, sú prínosom a dávajú viacej možností voličom, ako zasiahnuť do toho, ktorý kandidát by mal byť zvolený za poslanca a ktorý nie.
A čo sa týka pána poslanca Minárika, tak, ako som už povedal, som za to, aby bol prijatý bod 18 v spoločnej správe, ale pre to je potrebné, aby bol prijatý aj návrh pána poslanca Minárika, lebo to ladí spolu. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 287, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 269.
Prosím pána poslanca Tomáša Galbavého, aby za skupinu poslancov návrh zákona v snemovni odôvodnil.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení prítomní, dovoľte, aby som za skupinu poslancov uviedol návrh na malú novelu zákona o Slovenskej televízii.
Hlavným účelom návrhu novely zákona č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov je umožniť Slovenskej televízii, aby mohla samostatne podnikať, a to najmä prostredníctvom obchodných spoločností, v ktorých bude mať majetkovú účasť.
Predkladaný návrh novely je ďalším krokom k stabilizácii a postupnému rozvoju verejnoprávnej televízie tak, aby si našla pevné a úspešné miesto na mediálnom trhu, aby bola konkurencieschopná voči ostatným subjektom pôsobiacim na ňom, avšak so zachovaním účelu, na ktorý bola zriadená, teda verejnoprávneho charakteru.
Aj keď vysoká sledovanosť je v prípade verejnoprávnej televízie skôr podmienkou, nie konečným cieľom, ani jej osobitné postavenie ju nezbavuje povinnosti získať a udržať si diváka. Ako svojho času spomenula riaditeľka televíznej divízie britskej verejnoprávnej BBC Jana Bennettová, v každom okamihu treba síce mať na pamäti zmysel svojej existencie, svoju spoločnú úlohu, avšak tá sa nedá plniť, ak diváci stratia o program verejnej služby záujem. Pritom slúžiť početnému publiku znamená slúžiť verejnosti dobre. V snahe Slovenskej televízie získať si diváka má pomôcť aj predkladaný návrh novely, a to tým, že jej umožní stabilizovať finančnú situáciu, od ktorej sa všetko odvíja.
Vzhľadom na verejnoprávny charakter Slovenskej televízie a z toho vyplývajúcu osobitnú programovú štruktúru na jej chod prispieva občan prostredníctvom alebo formou koncesionárskych poplatkov a zároveň i čiastočným napojením televízie na štátny rozpočet. Prax z minulých rokov však ukázala, že tieto finančné zdroje, hoci zdanlivo vysoké, sú nedostatočné. Značná časť programovej štruktúry bola, je a pravdepodobne i bude vyrábaná a dodávaná externými subjektmi, ktoré nie sú prepojené s STV. A táto ich od nich nakupuje za komerčné ceny. Pritom práve nákup programov od súkromných produkčných alebo distribučných spoločností bol v mnohých prípadoch predmetom rôznych špekulácií a netransparentných nákupov, prostredníctvom ktorých dochádzalo k značnému odlivu finančných prostriedkov, čo ju vážne ekonomicky poškodzovalo a prispelo k celkovo nepriaznivému stavu, v akom sa momentálne nachádza.
Účelom tohto návrhu novely je umožniť STV, aby sama mohla vstupovať do spoločností, ktoré sa podieľajú na tvorbe jej programovej štruktúry, a to bez súhlasu ministerstva financií.
Návrh novely prináša i isté obmedzenia v podnikaní, ktorých účelom je jednak ochrana majetku verejnoprávnej STV a zároveň i zachovanie jej verejnoprávneho charakteru a poslania, ktoré jej vyplýva zo samotného zákona. Z tohto dôvodu ani po prijatí návrhu novely nebude môcť STV vstupovať do obchodných spoločností ako spoločník s neobmedzeným ručením, resp. použiť jej zverený majetok štátom na základe osobitného zákona ako vklad do takýchto spoločností.
Praktickým dopadom tohto návrhu novely by malo byť ešte lepšie, efektívnejšie nakladanie s finančnými prostriedkami televízie a zároveň i lepší dosah na samotnú tvorbu programov a zabezpečenie iných služieb nevyhnutných na jej fungovanie a v konečnom dôsledku i získanie finančných prostriedkov, ktoré budú môcť byť opätovne investované do rozvoja televízie tak, aby sa stala nezávislou verejnoprávnou inštitúciou, ktorá na svoje fungovanie už nebude musieť čerpať peniaze i zo štátneho rozpočtu.
Ako uvádza dôvodová správa, v predkladanom návrhu zákona sú oblasti, v ktorých by bolo vhodné a žiaduce, aby ich STV pokryla formou súkromných spoločností s vlastnou majetkovou účasťou. Ide najmä o výber koncesionárskych poplatkov, vytvorenie jednotného systému merania sledovanosti, tzv. peoplemetrov, predaj reklamného času.
Koncesionárske poplatky sú a budú hlavným zdrojom príjmu verejnoprávnej STV, a preto je nevyhnutné zabezpečiť ich riadny výber. Najúčelnejšie sa javí zabezpečiť ich výber prostredníctvom špecializovanej právnickej osoby. Nakoľko však každoročne ide o rádovo stovky miliónov, zároveň mimoriadne dôležité je zabezpečiť, aby STV mala primeraný dohľad nad fungovaním a činnosťou takéhoto subjektu. Ten možno najlepšie zabezpečiť formou majetkovej účasti a z toho plynúcich práv a povinností spoločníka.
Systém vytvorenia jednotného merania sledovanosti je jedným objektívnym prostriedkom merania sledovanosti jednotlivých televízií a získavania diváckej spätnej väzby na našom trhu, a preto je v ich záujme majetkovo sa podieľať na jeho zriadení a prevádzkovaní prostredníctvom samostatného subjektu s majetkovou účasťou všetkých televízií pôsobiacich na našom trhu.
Predaj reklamného času je špeciálnou kategóriou. Z nedávnej minulosti poznáme viaceré príklady, keď bol reklamný čas neefektívny a predávaný hlboko pod trhovú cenu alebo zaň boli vo veľmi nevýhodnom pomere nakupované relácie od externých dodávateľov, ktorí na jeho následnom predaji veľmi slušne zarábali. Predaj reklamného času nie je zanedbateľným zdrojom príjmu, ktorý plynie, resp. by mohol plynúť do rozpočtu televízie, a preto by bolo účelné, aby bol spravovaný a predávaný špecializovanou komerčne sa správajúcou spoločnosťou s majetkovou účasťou STV.
Ja to naozaj skrátim, len na záver poviem, že to, o čo vás žiadam, je, aby ste podporili návrh malej novely, ktorá sa týka výsostne legitímnej možnosti Slovenskej televízie, aby mohla podnikať a zakladať obchodné spoločnosti. Je to verejnoprávna inštitúcia a rovnaké postavenie má naozaj už aj Slovenský rozhlas. Takže vás prosím, aby ste podporili tento dobrý návrh novely, a vopred vám za túto podporu ďakujem.
Z mojej strany je to všetko, vážené kolegyne, kolegovia, a dúfam, že sa nikto neprihlási do rozpravy.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hanzel, môžete vystúpiť, len ak máte procedurálny návrh.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca. Ja by som mal procedurálny návrh, aby ste prerušili rokovanie, nakoľko je v sále len 21 ľudí. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, skončíme tento bod programu, uzavrieme ho tým, že otvorím rozpravu.
A ešte dám slovo pani spoločnej spravodajkyni z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyni Erzsébet Dolník. Prosím ju, aby uviedla ako spoločná spravodajkyňa tento návrh.
E. Dolník, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (tlač 287), v prvom čítaní.
Návrh skupiny poslancov predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť svojím rozhodnutím č. 269 z 13. júna 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Gestorský výbor ma navrhol vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou, zhodnotenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V závere navrhnem, ktoré výbory by mali návrh prerokovať, gestorský výbor, ako i termíny prerokovania návrhu.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Písomne sa do všeobecnej rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy využil pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril niekoľkými slovami k tomuto, ako povedal pán predkladateľ, návrhu malej novely zákona o Slovenskej televízii.
Ten problém je v tom, že s obsahom absolútne súhlasím, ale tá forma, ktorú si predkladatelia zvolili, naráža trošku na problém. Naráža na problém v rámci dvoch takých hlavných myšlienok, ktoré by som tu rád predložil. Prvá je, že presne sa dostane na stôl vtedy, keď sa sem dostane návrh nového zákona o Slovenskej televízii. Pevne verím, že návrh zákona o Slovenskej televízii ministerstvo kultúry predloží, kde bude tento problém riešený aj z hľadiska istých kontrolných činností Rady Slovenskej televízie, ktorá dnes túto kontrolnú činnosť nemá, bude riešený aj z hľadiska filozofie návrhu nového zákona a bude, samozrejme, riešený komplexným spôsobom, návrhom nového zákona o Slovenskej televízii. Tým, že my prijmeme v akejkoľvek forme takýto návrh novely, vlastne odsúvame návrh zákona o Slovenskej televízii stále ďalej a ďalej, lebo vzniká tuná akási filozofia, ako keby tento návrh zákona nebolo potrebné prijať, čo už som počul aj z úst súčasného pána ústredného riaditeľa, ako keby súčasná norma o Slovenskej televízii postačovala. No, dámy a páni, nepostačuje, vieme o tom 5 rokov a takýmto trhacím kalendárom dosahujeme absolútne istý zmätok a v mnohých prípadoch nesúlad. Dovoľte mi, aby som ho v tejto chvíli pomenoval. A to je vec ďaleko dôležitejšia a ďaleko závažnejšia ako to, čo som povedal o návrhu nového zákona o Slovenskej televízii.
Navrhovatelia zákona si dávajú za cieľ eliminovať účinky § 22 ods. 3 a 4 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, na to navrhovatelia úplne zabudli, na postavenie a činnosť Slovenskej televízie, pretože sú toho názoru, že pre Slovenskú televíziu ako verejnoprávnu inštitúciu sú isté obmedzenia, ktoré z tohto zákona pre ňu vyplývajú z § 22 ods. 3 a 4, neopodstatnené. To je aj dôvod podania návrhu zákona.
Aké sú tieto obmedzenia? Z § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách totiž vyplýva, že príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom, rozumieme tu zákon o rozpočtových pravidlách, a osobitným predpisom a týmto predpisom by mohol byť teoreticky navrhovaný zákon. Je tu však problém. Navrhovaným zákonom možno síce ustanoviť podmienky, za ktorých môže príspevková organizácia vykonávať podnikateľskú činnosť, ale môžu to byť len ďalšie podmienky. To však neznamená, že iným zákonom, ako je zákon o rozpočtových pravidlách, možno Slovenskú televíziu vyňať z pôsobnosti zákona o rozpočtových pravidlách. Nie je to možné, lebo by sa tým menil jeden zákon iným zákonom, čo je ako nepriama novelizácia neprípustné. Slovenská televízia totižto podľa § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. hospodári ako príspevková organizácia. A keďže ako verejnoprávna inštitúcia bola zriadená zákonom, funkciu zriaďovateľa voči nej podľa § 21 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách plní Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Preto nestačí ustanoviť podmienky výkonu podnikateľskej činnosti Slovenskej televízii len zákonom o Slovenskej televízii, ale musia byť dodržané aj podmienky ustanovené pre príspevkové organizácie zákonom o rozpočtových pravidlách. Len za takých podmienok môže dať Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako zriaďovateľ predchádzajúci súhlas na vykonávanie podnikateľskej činnosti v Slovenskej televízii.
Aj ďalšie obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 22 ods. 4 prvej vety zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého príspevková organizácia nemôže zakladať alebo zriaďovať inú právnickú osobu, možno prelomiť iným zákonom. Teda ak ide o Slovenskú televíziu, mohol by to byť aj tento navrhovaný zákon. Navrhovaný zákon však nemôže prelomiť obmedzenie vyplývajúce z toho ustanovenia § 22 ods. 4 druhej vety zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého príspevková organizácia nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Aj v tomto prípade by týmto navrhovaným zákonom išlo o neprípustnú novelizáciu zákona o rozpočtových pravidlách zákonom o Slovenskej televízii. Ak by sme teda naozaj chceli Slovenskú televíziu zbaviť týchto obmedzení, muselo by sa to urobiť priamou novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách. Dá sa to. To by ale navrhovatelia museli podať celkom iný návrh zákona, v ktorom to nie je.
Z uvedených dôvodov podávam návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jarjabek bol jediný prihlásený do rozpravy.
Faktickú poznámku má pán poslanec Devínsky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Devínsky.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja naozaj obdivujem vašu vieru v to, že bude predložený nový návrh zákona o Slovenskej televízii. Ja nepochybujem o tom, že on bude, len nevieme, kedy bude. A takých pokusov tu už niekoľko bolo. A vy viete najlepšie, ako dopadli.
Ja by som ešte chcel povedať aj to, že, čo sa týka zákona o rozpočtových pravidlách, zákona č. 303/1995 Z. z., ten bude novelizovaný na jeseň v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu, takže to, čo ste povedali, sa bude môcť urobiť a určite sa to aj urobí v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte. Takže všetky tie problémy, o ktorých ste hovorili, budú riešiteľné a budú aj riešené, pokiaľ sa teda tento návrh novely prijme. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jarjabek sa hlási s reakciou.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Nemôžem súhlasiť, pán poslanec, ani v jednom, ani v druhom prípade z hľadiska toho, o čom ste hovorili.
Po prvé, návrh zákona o Slovenskej televízii je v jedálnom lístku ministerstva kultúry, neviem to už inak povedať. A ministerstvo kultúry je ho povinné predložiť v septembri. To sme si tuná odsúhlasili a to predsa viete aj vy. To, či viem alebo neviem, či takýto zákon bude, no, nehnevajte sa, toto nemôže byť argument v tejto chvíli. Ministerstvo kultúry má rozpracovaný návrh zákona o Slovenskej televízii, predloží ho, o tom som presvedčený, druhá vec je, či ten návrh zákona v parlamente bude prijatý alebo neprijatý. Ale takto by sme mohli polemizovať o každom zákone. To predsa nemôže byť cesta, ktorou sa vydá tento parlament, my všetci vieme, že treba novelizovať 5 rokov, nie 5 rokov, ďaleko viac zákon o Slovenskej televízii. Čiže hovoriť o tom, že zákon o Slovenskej televízii nebude, no tak proti tomuto skutočne protestujem.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá, je, že vy novelizáciou jedného zákona nemôžete novelizovať druhý zákon. O tom som hovoril v tejto chvíli z hľadiska toho druhého zákona, ktorého sa ten navrhovaný zákon priamo dotýka. Jednoducho nastane zmätok, ktorý opäť bude riešiť tento parlament. Čiže bol by som veľmi rád, keby si predkladatelia ešte raz pozreli, čo vlastne predložili a akým spôsobom sa to týka zákona o rozpočtových pravidlách. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcem sa spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ. Nie.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Hlasovať budeme na budúci týždeň vo štvrtok. Do tohto času, do 9.00 hodiny štvrtka budúceho týždňa prerušujem túto schôdzu Národnej rady.
Ďakujem vám za pozornosť, dovidenia na budúci týždeň.
(Prerušenie rokovania o 12.21 hodine.)