Tretí deň rokovania

15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. júla 2003 o 9.05 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán podpredseda Veteška a páni poslanci Rudolf Žiak a pani Belohorská, ktorá je na zahraničnej služobnej ceste. (Reakcie z pléna.) No, znovu musím konštatovať, že mýliť sa je ľudské. Pani poslankyňa, vy ste asi neodišli na zahraničnú služobnú cestu. No a pani poslankyňa Brestenská, ktorá tu je, ale, samozrejme, celý deň nebude, lebo je hospitalizovaná.

Takže budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. (tlač 210).

Aj pani navrhovateľka, aj pán spravodajca už sú na svojich miestach. Takže pristúpime k rozprave.

Ako posledný prihlásený vystúpi pán predseda Národnej rady Pavol Hrušovský. Pán predseda, nech sa páči.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcel som pôvodne reagovať na diskusiu, ktorá včera k tomuto návrhu skupiny poslancov v tejto rokovacej sále bola, ale predsa len odznelo v tejto rokovacej sále včera veľa slov o živote, o kresťanstve, o Bohu, o právach ženy, o poškodených deťoch, o morálke a o smrti. Niektoré z nich ma zaujali, niektoré vzbudili úsmev a niektoré vyvolali aj zimomriavky.

Chcel by som zareagovať na niektoré momenty včerajšej rozpravy. Viete, zdalo sa mi veľmi zvláštne počuť lekára, ktorý hovorí o tom, že potraty sú výsledkom pokroku v medicíne a prirovnáva ich k liečbe. Ja som sa zhováral s istým lekárom, ktorý tiež zložil Hippokratovu prísahu. Pred niekoľkými dňami mi vysvetľoval, ako prebieha potrat v pokročilom štádiu. Tieto slová boli strašné, ale napriek tomu ma nešokovali takou silou ako jedno gesto, ktorým chcel svoje rozprávanie dokresliť. Nikdy nezabudnem na to, ako pri rozprávaní zrazu otočil dlaň smerom dohora, roztvoril prsty, akoby v nich držal loptu. V tej chvíli hovoril o tom, ako mu ostala v ruke hlava dieťaťa, ktorú odtrhol od tela, aby ju mohol vybrať von z lona matky. Ospravedlňujem sa za tieto brutálne slová, ale potrat je naozaj brutálny.

Ešte by som chcel zareagovať na jeden argument, ktorý používajú predkladatelia vždy, keď sa snažia vysvetliť dôvody predloženia svojho návrhu. Ten argument odznel aj včera. Tvrdia, že schválením návrhu pomáhame rodičom zbaviť sa už počas tehotenstva detí, ktoré nemajú srdiečko alebo mozog. Vážené dámy a páni, dieťa bez srdiečka alebo mozgu nie je dôsledkom genetickej poruchy, ide o vývojovú chybu, s ktorou nemajú gény a ani táto novela nič spoločné. Príklady ako tento, ktoré už mesiace predkladatelia používajú, sú zavádzajúce. Ide o klamstvo. Je pre mňa zarážajúce, že predkladatelia sami nevedia, o aké genetické poruchy by skutočne malo ísť. Určite by ste takúto informáciu potrebovali vedieť. Ako inak si môžete byť istí, o čom rozhodujete? Inak nám navrhovatelia predkladajú bianko šek na potrat v šiestom mesiaci tehotenstva. Pritom môže ísť o chybu, s ktorou sa dá prežiť šťastný a hodnotný život.

Viete o tom, že niektorí ľudia postihnutí Downovým syndrómom, o ktorých sa tu cudne mlčí, ale pritom ide najmä o nich, dokázali vyštudovať strednú školu? To sa nepodarilo ani mnohým zdravým ľuďom. Títo ľudia ani ďalší postihnutí nepotrebujú ľútosť, ktorá tu bola včera takým častým slovom. Je pravda, že nie každý z nich môže víťaziť a byť úspešný. Človek postihnutý Downovým syndrómom asi nikdy nebude víťaziť v našom ponímaní víťazstiev, ale môže dokázať podávať maximum toho, čoho je schopný, a na základe toho môže prežiť šťastný život a vytvoriť si vlastnú sebaúctu a na základe toho môže prežiť šťastný život a to je pre nás to najdôležitejšie a tá je dôležitejšia aj ako naša mienka o nich.

Vážené dámy, vážení poslanci, vážené poslankyne, dnes nastavujeme prah citlivosti našej demokratickej spoločnosti voči životu. Všetci vieme, že demokratický systém má mnohé výhody, ale aj nedostatky. Výhodou demokratického systému je zapojenie všetkých občanov do rozhodovania o veciach verejných. Rizikom, ktoré vyplýva z podstaty demokracie, je možnosť väčšiny neprihliadať na potreby práv menšín. Skúsenosť nám ukazuje, že väčšina môže byť ľahostajná nielen k osudu národnostných či náboženských menšín. Skúsenosť, najmä minulého storočia, nám ukazuje, že menšinou sa môžu stať aj tí najslabší, tí, ktorí sú telesne či mentálne hendikepovaní, ale aj príliš starí či príliš mladí ľudia.

Prah citlivosti našej civilizácie, a to nielen k životu, neustále klesá. Je to zrejme preto, lebo je to pre nás cynicky výhodné. Meradlom našej civilizácie sú čoraz častejšie úspech, peniaze a pohodlie. Interrupcie si zdôvodňujeme právami ženy. Eutanáziu si zdôvodňujeme právom na bezbolestnú smrť. Skutočnosť však môže byť oveľa menej vznešená. V našej civilizácii je čoraz menej výhodné mať deti či starať sa o starých a hendikepovaných až do ich prirodzenej smrti. Stojí to totiž veľké peniaze a tie sme sa naučili konzumovať inak, pre seba oveľa príjemnejšie.

V našej civilizácii prebiehajú dva trendy súčasne: Stúpa hodnota peňazí a klesá rešpektovanie tradičných morálnych noriem, na ktorých bola naša civilizácia postavená. Čoraz dôležitejším kritériom je pre nás výhodnosť alebo nevýhodnosť vecí. Menej dôležitým sa pre nás stáva, či je vec správna, alebo nie.

Kladiem si otázky: Koľko času ešte zostáva, kým sa krivky týchto dvoch trendov pretnú? Koľko času ešte zostáva našej civilizácii, kým sa kritérium výhodnosti stane absolútnym kritériom pri našom rozhodovaní? A keď sa tak stane, akú šancu budú mať v našej spoločnosti hendikepovaní, nenarodené deti alebo príliš starí ľudia?

Možno aj preto pápež Ján Pavol II. naliehavo upozorňuje na to, že akceptovanie potratov narúša samotnú podstatu demokracie. Ak sme totiž necitliví k nenarodeným deťom, ak začíname byť necitliví k starým ľuďom, kde je záruka, že sa raz každý z nás neocitne v nejakej menšine, ktorú väčšina necitlivo odvrhne?

Svojím hlasovaním, kolegyne, kolegovia, dnes posunieme prah citlivosti v našej krajine voči ľudskému životu. Prosím vás, aby ste sa nepokúšali zastupovať Boha. Aby sme sa nepokúšali za neho rozhodnúť, ako kvalitný musí byť ľudský život, aby sme ho chránili.

Vážené dámy a páni, v tejto chvíli ste už asi všetci rozhodnutí, ako budete hlasovať. Chcel by som vás však požiadať o malú láskavosť. Na chvíľu sa skúste zamyslieť, čo teraz cítite vo svojom vnútri. Je vaše rozhodnutie bez pochybností? Cítite vo svojom vnútri pokoj? Možno ste rozhodnutí, ale ste vo svojom rozhodnutí aj presvedčení? Keď budete tlačiť tlačidlá pred vami, budete myslieť na život alebo na smrť? To nie je fráza, kolegyne, kolegovia.

Život je naozaj hodný ochrany už pred narodením. Život je naozaj zázrak - niekedy krásny a niekedy krutý, niekedy šťastný a niekedy bolestný. Ale taký je život. A kým je život, je aj nádej.

Dámy a páni, rozhodnite sa, prosím, pre život. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vypočuli sme si tu zaujímavé vystúpenie pána predsedu Národnej rady. V mnohom s ním možno súhlasiť. A sú to hodnoty, ktoré sú skutočne na zamyslenie. Spomenul dve veci, cynizmus a boj o peniaze okrem iných. Sú to kategórie, ktoré skutočne patria do života tejto spoločnosti, ale aj tejto našej Národnej rady.

Ja chcem použiť len pre vašu upriamenú pozornosť jednoduchý sylogizmus. V každej cirkvi možno obrad krstu poskytnúť iba človekovi. V žiadnej cirkvi nemožno pokrstiť embryo v tele matky. Teda cirkvi vlastne v tichosti uznávajú, že až narodenie dieťaťa znamená začiatok existencie človeka. Ak dáme prednosť Biblii pred logikou, potom možno poukázať napríklad na tú časť z druhej knihy Mojžišovej Exodus, kapitola 21 odsek 22, kde sa hovorí, že keď muž udrie ženu a ona stratí plod, ale neumrie, potom má byť muž za tento čin pokutovaný. Teda ani v Starom zákone sa vypudenie plodu nepovažuje za vraždu s prísnym postihom, ale len za priestupok trestaný pokutou.

Ja nechcem byť sudcom, ďaleko som od toho, ale sa zamýšľam nad tým, prečo nedáme rozhodnúť o veciach matke-žene, ktorá vie, že ak je plod poškodený, čo má robiť. Ja by som bol za to, aby matka bola rozhodujúcou v tomto procese. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, keď si hovoril, že hlasovaním budeme rozhodovať o pohľade alebo o prahu citlivosti na život, tak potom sa dá povedať, že rovnako budeme rozhodovať o prahu citlivosti na slobodu jednotlivca. A zopakujem len tie slová, ktoré som povedal včera na záver. To je charakter moderných demokracií, že existuje určitá hranica súkromia, kde nikto nemá právo za túto hranicu ísť a predpisovať, čo má ten človek robiť. Tam skutočne rozhoduje jeho vlastné svedomie a vlastný pohľad na svet. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mečiar. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi. Nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Ďakujem. Nepochybujem, že pán predseda Národnej rady svoje slová myslel veľmi úprimne, ale neviem si vysvetliť, prečo potom v parlamente hlasujete za zákony, ktoré zhoršujú sociálne postavenie žien a matiek a zvyšujú tlak na potraty. Prečo ste hlasovali za zákony, ktoré odnímajú deťom výživné v situácii, keď sú bez výživného? Urobili ste to s pokojným svedomím. Tam je tiež právo na život. (Potlesk.)

Áno, je tu aj záležitosť, ktorá nepatrí do Národnej rady. Nikdy sa nemal tento vzťah stať predmetom politického handrkovania vládnych strán o to, či budú, či nebudú, nikdy sa nemal tento vzťah stať predmetom handrkovania o cirkvi a úvah o cirkvi. Toto je otázka politického rozhodovania u nás. Ale ak aj náboženský podtext ponecháme, Boh je v každom z nás. Prečo ja mám nahradzovať Boha v matkách? On je v nich. On im hovorí, čo majú robiť a ako majú konať. A tiež sú pod jeho súdom pri každom rozhodnutí. Ak som ja človekom, tak kde je to moje právo toto rozhodnutie brať do svojich rúk?

Som za spoločnosť bez potratov, ale som aj za to, aby v tejto spoločnosti toto bolo naším cieľom, aby sme tento cieľ nedosahovali prostriedkami, ako je represia postaviť ženy-matky, postaviť lekárov mimo zákona. Urobiť z toho činnosť trestnú alebo pokútnu, ohrozujúcu znovu život, ale ešte vo väčšom rozsahu.

Takže toto nie je cesta, ktorou sa vydať máme. Ak áno, treba prijať sumu preventívnych zákonov na úseku zdravotníctva, sociálnej sféry, na úseku rodinných vzťahov, na úseku organizácie ochrany matky, na úseku sociálnych vzťahov. Poďme touto cestou a doterajšie výsledky 2/3 menej potratov sa ešte zlepšia. Bezpotratová spoločnosť nebude celkom, ale môžeme spoločným úsilím túto hranicu znížiť. Ak áno, pôjdeme touto cestou, som za. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani navrhovateľka, ak chcete zaujať stanovisko k rozprave, nech sa páči, máte slovo.

E. Černá, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené dámy a páni, pozorne som si vypočula rozpravu k tomuto návrhu zákona. Odzneli mnohé veľmi podnetné myšlienky, veľmi zaujímavé argumenty. K tým čisto demagogickým, ak dovolíte, sa vyjadrovať nebudem. Azda keby tu sedel pán Kopecký, tak by povedal svoju slávnu vetu.

Padli tu návrhy, aby sa počkalo na rozhodnutie Ústavného súdu. Ak si dobre spomínam, v minulosti v tomto parlamente bolo vždy predmetom kritiky v iných veciach, prečo čakať na rozhodnutie Ústavného súdu a nezaujať stanovisko včas. Ten príklad s majetkovými priznaniami je správny. Len čo sa Ústavný súd vyjadril, že sa bude vecou zaoberať, dokázalo sa neželanému nálezu predísť. Je pre mňa nepochopiteľné, na čo chcete čakať v tomto prípade.

Vravím vám úprimne a naposledy, že týmto návrhom zákona sme už v apríli chceli predísť možnému nálezu Ústavného súdu, keby vyhlásil vyhlášku o interrupciách z genetických dôvodov za neústavnú. Nedalo nám alibisticky sa prizerať na tento stav, keďže aj ja osobne poznám veľmi dokonale osudy ľudí, ktorých sa to týka. Rada by som si vyprosila akékoľvek špekulácie o tom, že sme tento návrh zákona podali z politických dôvodov alebo z akýchkoľvek iných dôvodov.

Keď sme pred pár mesiacmi boli s pani poslankyňou Brestenskou vo vašich kluboch, tak naozaj nie na ozdobu. Zvolili sme ten najkorektnejší spôsob, ako vás oboznámiť s touto vecou a so skutočnosťou, ktorá môže nastať. Na Slovensku sme mali vždy problém sa vyhnúť legislatívnym dieram. A keď to môžeme urobiť včas, tak sa hľadajú spôsoby, nie ako to ide, ale ako to za každú cenu nejde. Aj ja si myslím, že najčistejšie by bolo, keby sa mohli občania vyjadriť v referende, no azda už každý pochopil, že sa nedá. A nedá sa preto, lebo tí, ktorí varili ústavu pred niekoľkými rokmi, nám to takto zabezpečili.

A ešte maličkosť. Kolegovia z KDH hovoria, že im nejde vlastne o zákaz interrupcií, ale dúfam, že tí, ktorí tu sedeli 7. 2. 2001, si spomenú, keď pani poslankyňa Záborská za KDH v súvislosti s novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky predniesla pozmeňujúci návrh týkajúci sa článku 15, citujem: "Úmyselné ukončenie nenarodeného ľudského života sa nepripúšťa" atď. Keďže návrh neprešiel, v tom istom roku smerovalo podanie na Ústavný súd, to je to, o čom sa bavíme práve dnes. V konečnom dôsledku vám chcem povedať, že, prirodzene, máte na to právo, ale ak by ste dovolili, aj my máme právo dávať tento návrh.

Ako som spomenula včera, počas týchto troch mesiacov sa vyjadril každý, kto mal záujem. Odborníci v podobe genetikov a gynekológov, politici, veľmi výrazne mimovládne organizácie a občania v podobe viac ako 110 000 podpisov, boli to voliči celého politického spektra. V otvorenom liste vás žiadali a teraz citujem: "Pripadá nám neprípustné, aby sa tak nepredstaviteľná, bolestná a tragická individuálna situácia mohla stať predmetom politického sporu a špekulácií. Veríme, že pred úzko straníckymi hrami dajú poslankyne a poslanci prednosť svedomiu a zdravému rozumu." Koniec citátu.

O ten zdravý rozum a zváženie možných dôsledkov vás prosím aj ja. Aj my hovoríme, že interrupcie nie sú dobrým riešením. Aj my hovoríme, kiežby sa zachránil každý život. A ja vás v tejto chvíli vyzývam opačnou cestou, nie zákazmi, aby sme spoločne robili osvetu, ktorú ste nakoniec mohli za posledných 13 rokov dávno začať. 5 miliónov ľudí sa v tejto krajine v tejto chvíli nemôže vyjadriť. My máme ich osudy v rukách a ja vás žiadam, aby ste im dali slobodu rozhodovania, ako ste im ju garantovali v ústave ako súčasť demokratickej spoločnosti. Toto hlasovanie je o pochopení a tolerancii. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nech sa páči, samozrejme.

P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, som lekár a 28 rokov som strávil pri operačnom stole ako maxilofaciálny chirurg. Odoperoval som tisíce pacientov a podieľal som sa na záchrane desiatok životov. Moja manželka je detská lekárka a takmer dennodenne sa teší z novonarodeniatok vo svojom obvode. Obaja sme zásadne proti interrupciám. Ako dôkaz tohto myslenia poviem, že pred 5 mesiacmi som prijal do prešovskej Fakultnej nemocnice kolegu lekára gynekológa, ktorý musel odísť z jednej nemenovanej nemocnice na severe Slovenska, a to len preto, že odmietal vykonávať interrupcie. Osobne som sa angažoval, aby tieto zákroky nemusel vykonávať v našej nemocnici.

Preto vás chcem poprosiť, ponechajme šancu rodinám rozhodovať sa slobodne, ale pritom zodpovedne. Ďakujem.

Pán predsedajúci, môžeme teraz pristúpiť k hlasovaniam.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.

P. Biroš, poslanec: V rámci diskusie zazneli 2 procedurálne návrhy. Prosím pekne, dajte hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Minárika, ktorý hovoril o nepokračovaní v prerokúvaní tohto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 59, proti 58, zdržalo sa 18.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.

P. Biroš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, poprosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Horta odložiť konanie o návrhu tohto zákona až po rozhodnutí na Ústavnom súde.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca.

(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 65, proti 57, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.

Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh nebol schválený.

Pán spravodajca, nech sa páči.

P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III informácie vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy:

Po prvé, v názve zákona a v článku I v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "mení a". Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorú odporučil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poprosím o hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, spoločná správa nebola, ale hlasujeme z informácie, kde jednotlivé výbory dávali určité svoje návrhy. Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 139 poslancov, za 81, zdržalo sa 42, nehlasovalo 16.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Nech sa páči.

P. Biroš, poslanec: Pán predsedajúci, teraz dáme hlasovať o bode č. 2 k článku I. V bode 1 v § 4a odsek 1 znie: "Ak je plod postihnutý závažnou genetickou chorobou alebo vývojovou chybou diagnostikovanou metódami prenatálnej diagnostiky, možno umelo prerušiť tehotenstvo do 24. týždňa. Geneticky chybný vývoj zahŕňa veľmi širokú škálu postihnutia plodu, preto sa navrhuje špecifikovať, vymedziť termínom závažná genetická choroba. Závažnosť genetickej choroby alebo vývojovej chyby sa akcentuje dôkazom postihnutia plodu metódami prenatálnej diagnostiky." Je to návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poprosím o hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 74, proti 14, zdržalo sa 32, nehlasovalo 15.

Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.

P. Biroš, poslanec: Pán predsedajúci, podľa § 80 ods. 2 a § 84 ods. 2 predkladám návrh, aby sme hlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania bez rozpravy. Prosím o hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Máte splnomocnenie výboru, pán spravodajca, predpokladám.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec, ruším toto hlasovanie, máte splnomocnenie výboru?

P. Biroš, poslanec: Mám z gestorského výboru.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Páni poslanci, vy vediete schôdzu, alebo ja? Áno, zrušil som hlasovanie už asi pred desiatimi sekundami, pán podpredseda.

Takže budeme ešte raz hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 74, proti 36, zdržalo sa 10, nehlasovalo 15.

Takže sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v tomto čítaní. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v tomto čítaní za skončenú.

Takže, pán spravodajca, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku. Nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

P. Biroš, poslanec: Poprosím o hlasovanie v treťom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 132 poslancov, za 70, proti 32, zdržalo sa 11, nehlasovalo 19.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní nasledujúcim bodom, ale ešte predtým, pán poslanec Miššík, procedurálny návrh? Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku dávam procedurálny návrh, aby bol bod č. 14 návrh poslanca Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211), v rámci tejto schôdze Národnej rady preložený z bodu 14, presunutý za bod 31, to je tlač 285. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že návrh novely je v druhom čítaní, bude podaný rozsiahly poslanecký návrh a je potrebný dostatok času na jeho spracovanie. Prosím hlasovať bez rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 110, nehlasoval 1.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky, sme presunuli za bod 31.

Pán poslanec Malchárek, procedurálny návrh, nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som poprosil v súlade s § 24 ods. 5 v mene troch poslaneckých klubov, aby aj návrh 15 poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci bol stiahnutý z rokovania tejto schôdze a presunutý na rokovanie septembrovej schôdze. Je to na žiadosť ministra spravodlivosti a snaha zosúladiť jednotlivé koncepcie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 98 poslancov, za 96, proti 1, zdržal sa 1.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci (tlač 209) sme presunuli na septembrovú schôdzu.

Takže nasledujúcim bodom programu po týchto hlasovaniach je druhé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 208 a spoločnú správu výborov máte v tlači 208a.

Dávam teraz slovo poslancovi Jánovi Drgoncovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, nebudem vlastne vôbec uvádzať návrh zákona, pretože uvádzal som ho už pri prvom čítaní. Novela je veľmi stručná a jej podstatou je zosúladenie platnej právnej úpravy s režimom Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane práv a slobôd, ako aj s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Len jednu poznámku. Pôvodný návrh navrhuje účinnosť zákona od 1. júla, čo je dnes vylúčené, pretože ak by sa schválil tento termín, zákon by sa stal de facto neústavný. Súčasťou pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú predložené, je aj zmena tohto termínu tak, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2003. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Lajosovi Ladányimu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec.

L. Ladányi, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 263 z 24. apríla 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach súhlasili s návrhom skupiny poslancov a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh skupiny poslancov bez pripomienok.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh skupiny poslancov schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 80 na svojej 14. schôdzi.

Skončil som, pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ako prvý sa hlásim do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa hlási pán spravodajca. Pýtam sa, kto sa hlási ešte ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Malchárek, pán poslanec Madej a pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Nech sa páči, pán poslanec Ladányi, ako spravodajca a ako prvý.

L. Ladányi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene skupiny 15 poslancov podávam pozmeňujúci návrh ohľadom účinnosti zákona. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2003. Pôvodne tam bolo 1. júla a vzhľadom na prerokovanie to nie je možné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek. Pripraví sa pán poslanec Madej.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť pár slov k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré som sa rozhodol predložiť spolu s pánmi kolegami: pánom Madejom, pánom Dr. Drgoncom, Jaroslavom Baškom a Robertom Kaliňákom.

Ide o zmeny v dvoch rovinách. Radi by sme, pokiaľ ide o úpravu maximálnej rýchlosti motocyklov na diaľnici, navrhujeme odstránenie súčasného limitu 90 km/h a jeho zvýšenie na 130 km/h. Podľa platnej právnej úpravy smie vodič motocykla jazdiť na diaľnici a na ceste pre motorové vozidlá rýchlosťou najviac 90 km/h, zatiaľ čo vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou 110 a vodič iného motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 tony maximálnou rýchlosťou až 130 km/h. Osobitné rýchlostné limity pritom platia napríklad pre vodičov motorových vozidiel s pripojenými vozidlami a podobne, to je v súlade s § 15 ods. 3 zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

V porovnaní s vodičmi iných motorových vozidiel sú však tak vodiči motocyklov neprimerane znevýhodnení. Takéto znevýhodnenie navyše nie je odôvodnené, keďže neprispieva k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, a nie je opodstatnené ani s ohľadom na technické parametre súčasných motocyklov. Podľa nášho názoru neobstojí ani prípadný argument odôvodnenosti predmetného rýchlostného obmedzenia ochranou života a zdravia motocyklistov a spolujazdcov. Nepopierame síce, že pri vyšších rýchlostiach jazdy sa zvyšuje riziko dopravných nehôd a taktiež sa zvyšuje pravdepodobnosť ťažších následkov na životoch a zdraví vodičov, spolujazdcov a iných účastníkov cestnej premávky. Na druhej strane významnejšie pre nás ako argument je, že vodiči, ktorí môžu jazdiť na diaľnici a ceste pre motorové vozidlá maximálnou rýchlosťou 90 km/h, sú väčšinou predbiehaní alebo obiehaní vodičmi iných motorových vozidiel, ktoré, až na pár výnimiek, môžu jazdiť rýchlosťami 130 km/h a viac.

Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť kolízií a dopravných nehôd pri predbiehaní a obiehaní motocyklov, ku ktorým na diaľnici a cestách pre motorové vozidlá dochádza pomerne často. Navyše nezodpovedných vodičov od rýchlej a nebezpečnej jazdy neodradí ani rýchlostný limit stanovený zákonom, ani prípadná pokuta za jeho nerešpektovanie. V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že podobné obmedzenia najvyššej povolenej rýchlosti v neprospech motocyklistov sú v európskych krajinách výnimkou.

Na základe uvedených skutočností navrhujeme odstránenie tohto neopodstatnene znevýhodňujúceho limitu a zrovnoprávnenie vodičov motocyklov s vodičmi iných motorových štandardných vozidiel s hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 tony okrem autobusov. Pokiaľ ide o rýchlostný limit pre jazdu na diaľnici a ceste pre motorové vozidlá, je to maximálna rýchlosť 130 km/h.

Druhým vecným návrhom v rámci predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je návrh na úpravu osobitnosti cestnej premávky v zimnom období v novom § 31a. Tento návrh spočíva v zavedení povinnosti vodičov používať na idúcom motorovom vozidle v období od 15. novembra do 15. marca kalendárneho roka pneumatiky so zimným dezénom alebo terénnym druhom dezénu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na vodičov motocyklov a zvláštnych motorových vozidiel.

Cieľom zavedenia navrhovanej povinnosti je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v zimnom období. Zimné obdobie sa vyznačuje zhoršenými poveternostnými podmienkami a s tým súvisiacim zhoršeným stavom pozemných komunikácií v dôsledku výskytu snehu, poľadovice, prípadne zvýšeného množstva vody na vozovke. Z týchto dôvodov je zrejmý nárast dopravných nehôd a kolízií. Vodiči totiž v mnohých prípadoch neprispôsobia jazdu stavu vozovky a nevenujú dostatočnú pozornosť ani zimnej výbave svojho vozidla. Na našich cestách tak naďalej jazdí veľa nezodpovedných vodičov, ktorí aj v zimnom období jazdia na letných pneumatikách a ohrozujú tým nielen seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. A práve tým by mala byť adresovaná navrhovaná zákonná povinnosť.

Argumentom v prospech používania zimných pneumatík alebo pneumatík so zimným dezénom, t. j. používania pneumatík v zimnom období, je najmä fakt, že výrazne napomáhajú zlepšenie adhézie vozidla k vozovke, čo sa prejavuje predovšetkým lepšou ovládateľnosťou, lepšími záberovými schopnosťami a skrátením brzdnej dráhy vozidla. Rozdiel medzi letnými a zimnými pneumatikami totiž spočíva nielen v odlišnom profile a jej hĺbke a členení dezénu, ale najmä v zložení behúňovej zmesi. Behúňová zmes používaná na letné pneumatiky výrazne tvrdne už pri teplotách nižších ako 7 °C, pričom takto stvrdnuté pneumatiky nemajú dostatočnú schopnosť sa prispôsobiť mikronerovnostiam na povrchu vozovky a tým prenášať, samozrejme, výkon motoru krútiaci moment na vozovku. Na druhej strane zimné pneumatiky obsahujú behúňovú zmes, ktorá tvrdne podstatne pomalšie aj pri nízkych teplotách, a vozidlo tak dokáže lepšie priľnúť k vozovke, aj keď je táto pokrytá snehom a má lepšie adhézne aj trakčné schopnosti, ktoré využívame na povrchu vozovky pokrytý napríklad snehom alebo ľadom. Zimné pneumatiky majú v priemere o 80 % lepšie záberové schopnosti než letné. Pri porovnávacích textoch sa zistili približne 20-percentné rozdiely v brzdných dráhach na snehu medzi letnými a zimnými pneumatikami. Pri brzdení je rozdiel pri 50-kilometrovej rýchlosti až 15 až 20 m v porovnaní s použitím letných pneumatík. Je teda nesporne preukázané, že používanie pneumatík so zimným dezénom v zimnom období výrazne prispieva k bezpečnosti cestnej premávky a k zníženiu počtu dopravných nehôd.

Pokiaľ ide o vymedzenie zimného obdobia, v ktorom by vodiči mali povinne používať zimné pneumatiky, po dlhšej diskusii sme zvolili obdobie medzi 15. novembrom a 15. marcom kalendárneho roka. Podľa odborníkov by sa mali zimné pneumatiky používať pri vonkajších teplotách nižších ako 7 °C. Vodičom však nebude nič brániť v používaní zimných pneumatík aj v inom ročnom období pred 15. novembrom alebo po 15. marci, keďže zákon o premávke na pozemných komunikáciách a ani vykonávací predpis k nemu nestanovuje povinnosť používať v ostatnom období letné pneumatiky. Takéto ustanovenie nie je predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu a má svoje praktické ratio.

Len na porovnanie: Podobnú právnu úpravu, ako navrhujeme týmto pozmeňujúcim návrhom, majú mnohé európske štáty. Sú to predovšetkým severské štáty, ale veľmi, veľmi by som chcel zdôrazniť, akú situáciu majú v Rakúsku, Chorvátsku, Hercegovine, Bosne, Slovinsku. V Rakúsku to vyriešili spôsobom, že sa na kolízie, ktoré sú spôsobené na letných pneumatikách alebo na pneumatikách, ktoré nie sú spôsobilé na jazdu v zimných podmienkach, sa nevzťahuje zákonné poistenie do výšky 10 000 euro. To sa nám zdalo dosť brutálne na naše podmienky zaviesť takúto povinnosť, pretože v mnohých prípadoch by išlo o väčšiu hodnotu, ako je hodnota samotného vozidla, ktoré nehodu spôsobí. Preto sa nám zdá efektívne, účelné pristúpiť k tejto povinnosti, ktorá bude bežne pokutovateľná. A skúsenosti z tých krajín, kde sa takýto proces zaviedol, sú také, že sa znížil počet dopravných nehôd len zavedením tohto opatrenia niekde v priemere medzi 11 až 14 percentami.

Na základe uvedených skutočností by som vás chcel požiadať o to, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh a, samozrejme, podporili aj celý zákon, ktorý predkladá pán Dr. Drgonec. A ešte raz by som chcel zdôrazniť, že tieto pozmeňujúce návrhy dávam v mene poslancov pána Madeja, pána Dr. Drgonca, Jaroslava Bašku a Roberta Kaliňáka a v mene svojom.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, pripraví sa pán poslanec Hanzel.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si povedať len pár slov k tomuto pozmeňujúceho návrhu, ktorého som aj ja spoluautorom.

Keď sa máme naozaj rozprávať o zvýšení bezpečnosti premávky na cestách, tak máme príklad z krajín Európskej únie a Európy v dvoch variantoch. Prvý príklad je taký, že na základe zákonného poistenia v prípade, že vozidlo v zimnom období má letné pneumatiky, nepôjde plnenie zo zákonnej poistky. V tomto prípade daný občan bude musieť nahrádzať škodu buď celú, alebo čiastočnú. Ja si osobne myslím, že ak by sa takýto princíp zaviedol na Slovensku, malo by to veľmi zlé, niekedy až katastrofálne dôsledky, pretože škodu vo výške 100-, 500-tisíc korún alebo milión korún by musel hradiť z vlastného vrecka. Samozrejme, mnohí občania by to nemohli, preto by išli exekúcie, zničilo by to celé rodiny.

Ak máme ale naozaj hovoriť o zvýšení bezpečnosti premávky, tak je možný druhý variant, dať takúto povinnosť do zákona s tým, že by zákonne bola vynútená, resp. dodržiavaná v zmysle zákona o priestupkoch. V tomto prípade je pre daných ľudí, ktorí nedodržia túto povinnosť, toto riešenie lepšie, výhodnejšie. A samozrejme, škoda, ktorú by eventuálne spôsobili, by sa stále platila zo zákonného poistenia.

V tomto prípade si myslím, že ak máme podporiť variant týkajúci sa zlepšenia bezpečnosti premávky, navrhovaný pozmeňujúci návrh je z dvoch možných riešení určite ten lepší.

Ďakujem veľmi pekne.