J. Jaduš, poslanec: Ja by som chcel podporiť vystúpenie pána MUDr. Soboňu a pripomenúť na rozšírenie jeho myšlienok jednu vec. Nech my dnes prijmeme akúkoľvek normu, akýkoľvek zákon, žena sa v konečnom dôsledku vždy bude rozhodovať sama podľa vlastného vedomia a svedomia. A je jedno z jej hľadiska, či sa interrupcia vykoná na území slovenského štátu, alebo či si pôjde dať interrupciu vykonať mimo tejto krajiny. A o tom, že tak je, nás presviedčajú krajiny, v ktorých sú interrupcie zakázané - Írsko, Poľsko. Ak sa tu divil niektorý pán poslanec nad tým, že v Poľsku je 200-tisíc interrupcií, teda že si 200-tisíc Poliek dá vykonať ročne interrupcie mimo hraníc svojho štátu, je to tak, pán poslanec. Bolo to v médiách, mohli ste si to prečítať. Mohli ste to vidieť aj na obrazovkách. Takže o čo vlastne ide?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Jaj, to bola rečnícka otázka, že o čo vlastne ide? Pán poslanec nechce reagovať.

Takže ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská. Pripraví sa pani poslankyňa Majdová a pán poslanec Heriban.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegova poslanci. Pri prerokúvaní poslaneckého návrhu novely zákona o umelom prerušení tehotenstva v druhom čítaní vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo som poďakovala predkladateľom, že podaním novely umožnili znovuotvorenie, znovuobnovenie diskusie o tomto dôležitom probléme. Stretla som sa však so zaujímavým javom. Ak sme, moji kolegovia alebo ja, chceli do diskusie priniesť vecné argumenty, stretli sme sa zo strany predkladateľov s ich spochybňovaním a emočným oslabovaním ich účinnosti.

V diskusnej relácii O päť minúť dvanásť pán poslanec Lintner zdôvodňoval opodstatnenosť existencie potratového zákona zlou ekonomickou a sociálnou situáciou obyvateľstva. Skôr ako mohol hocikto zareagovať, nezabudol podotknúť, že pani poslankyňa Záborská bude určite hovoriť o Orave. Tam totiž napriek podstatne vyššej nezamestnanosti ako v Bratislave je najvyššia sobášnosť, najnižšia rozvodovosť, najvyššia pôrodnosť a najnižšia potratovosť na celom Slovensku. Inokedy, keď pani predkladateľka pri spoločnom rozhovore pre istý týždenník chválila slovenské ženy za zodpovedný postoj k potratom, ktoré skutočne za posledné desaťročie podstatne poklesli, nezabudla hneď dodať, že pani Záborská začne hovoriť o svojich tretinách. Ono totiž skutočne poklesol počet interrupcií, ale stále tvoria približne tretinu zo živo narodených detí tak, ako to bolo pred 13 rokmi.

Manipulujú sa takto prieskumy verejnej mienky, počet narodených detí s postihnutím a podobne. Nie je to však náhoda, podľa mňa je to zámer. Zámer jednak odradiť spoludiskutujúceho, aby tieto fakty hovoril, lebo sú dopredu zosmiešnené, posunúť diskusiu do inej roviny, k iným problémom a jednak kalkulácia s tým, že hlavne simplexnejší poslucháč na túto hru naletí, lebo je naučený myslieť v určitých stereotypoch.

Spočiatku som si myslela, že je to len môj pocit, ale aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že sú odborné knihy, ktoré takýto druh diskusie presne definujú. Poznajú trik ospravedlňujúceho sebaklamu, trik neosobnej zodpovednosti, trik výlučnej zodpovednosti, trik hľadania príčin, ale aj trik miešania tém a trik zámeny slov.

V diskusiách od prvého čítania zaznelo niekoľkokrát z úst predkladateľov, že Kresťanskodemokratické hnutie chce občanom tohto štátu vnucovať svoju mienku. Na môj protiargument, že ak je to pravda, rovnako sa to snažia aj predkladatelia, zaznela pozoruhodná odpoveď: "My ale ponúkame občanom slobodu rozhodovania a vy ponúkate zákaz." Moja odpoveď na takýto názor by mohla byť: "My ponúkame život a vy ponúkate smrť," ale nechcem ísť touto cestou.

Chcem vás všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, politické strany, tretí sektor, ale hlavne odborníkov, lekárov, klinických biológov, genetikov, embryológov, rodičov a, samozrejme, aj médiá prizvať na vecnú diskusiu o tomto probléme.

Poďme diskutovať o tom, či skutočne ide o slobodné rozhodnutie ženy. Či žena, ktorá sa rozhoduje o ukončení tehotenstva, je skutočne slobodná, keď sa rozhoduje pod vplyvom nedostatku informácií akékoľvek druhu. Keď ju tlačí nedostatočná pomoc zo strany štátu, nedostatok opory v životnom partnerovi, jej zlá ekonomická a sociálna situácia alebo pochybnosti, či tento štát bude mať dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie nákladnej zdravotnej starostlivosti pre jej postihnuté dieťa a dokonca, či zdravotné poisťovne s jej chorým dieťaťom uzavrú zmluvu, keď odmietne navrhovanú interrupciu. Takáto žena, takíto rodičia sa nerozhodujú slobodne, rozhodujú sa v strese pod nátlakom okolností, ktoré som menovala. Tie ženy alebo rodičia sú často v situácii ako utekajúci z komunistického režimu, ktorý uteká cez berlínsky múr, rieši si danú kvázi beznádejnú situáciu, aj keď pritom riskuje, že bude chytený, prípadne zastrelený. A pritom stačilo ten berlínsky múr zrútiť.

Poďme diskutovať a jednoznačne odlíšme postavenie ľudského života pred narodením v jednotlivých štádiách a ochranu, ktorá mu prináleží, od osobnej slobody, špeciálne od slobody rozhodovania žien, ktoré sú konfrontované s nechceným tehotenstvom.

Poďme diskutovať o tom, že i keď sme si pred zákonom všetci rovní, počaté dieťa je len dieťaťom matky, otec podľa zákona o umelých potratoch nemá žiadne právo. Žena môže ísť na potrat bez vedomia otca dieťaťa, dokonca proti jeho vôli. Muž nemá žiaden prostriedok, ako tomu zabrániť, i keby chcel, aby sa dieťa narodilo.

Poďme diskutovať o tom, či má žena právo robiť si so svojím telom to, čo chce. Pred pár dňami to znovu zopakoval jeden z predkladateľov zákona. Toto tvrdenie podľa nášho názoru nie je pravdou, a to hneď z dvoch hľadísk. Keby žena prišla na chirurgiu a požiadala, aby jej z dôvodu choroby, zlej ekonomickej a sociálnej situácie, rozvodu s manželom a podobne jej odrezali hlavu, bola by umiestnená na psychiatriu, aj keby argumentovala tým, že má právo robiť si so svojím telom to, čo chce.

To druhé hľadisko je elementárnym dôkazom embryológie, ktoré musí uznať aj každý ateista. Dieťa je samostatný tvor od prvého okamihu spojenia pohlavnej bunky muža s pohlavnou bunkou ženy. Má samostatný genetický potenciál obsiahnutý v 23 pároch chromozómov v kóde, ktorý je vlastný len jemu a je odlišný od kódu matky.

Poďme diskutovať jasne a úprimne o tom, o čom sa žena vlastne rozhoduje.

Poďme diskutovať o výsledkoch vedy, ktoré hovoria o nálezoch a výsledkoch, ku ktorým dospeli vďaka modernému výskumu pomocou elektrónových mikroskopov, ultrazvuku a endoskopie, a ktoré hovoria, že už pri veľkosti 2 mm funguje v embryu jeho vlastný mozog, ktorý riadi jeho ďalší vývoj smerom k dospelému človeku, a že keď meria 3,5 mm, čo je asi 3,5 týždňa, má všetky orgány - srdce, kožu, centrálny nervový systém, pečeň, pľúca, črevá i pohlavné orgány.

Poďme diskutovať o preukázanosti a hodnovernosti genetického vyšetrenia. Pri koľkých percentách pravdepodobnosti, že dieťa bude vývojovo poškodené, bude žene umožnené, aby o interrupciu požiadala. Pri 10, ako je to teraz, alebo pri 20, 30, alebo keď bude istota 100 percent? Žene alebo manželom sa často povie, je 10-, 20-, 50-percentná pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude choré, ale málokto im povie, je 90-, 80- alebo 50-percentná pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude zdravé. A tak zo 100 detí s podozrením na vývojovú chybu sa aj pre neobjektívne informácie potratia zdravé deti.

Poďme diskutovať o tom, či je správne, keď štát, ktorý neuznávaním trestu smrti chráni aj niekoľkonásobného ťažkého zločinca vo svojej legislatíve, na druhej strane umožní nenarodiť sa 6-mesačnému ľudskému plodu. Nielenže mu neumožníme nenarodiť sa, ale jedným dychom argumentujeme, že je to pre jeho dobro.

Taliansky poslanec Carlo Casini, bývalý poslanec Európskeho parlamentu, položil otázku: "Viete, aký je rozdiel medzi potratom a eutanáziou?" Jeho odpoveď znela: "Žiaden. Oboje je ukončenie života, jedno na začiatku, druhé na jeho sklonku." A pokračoval. "Ako je možné, že zákon o potratoch bol v Taliansku odhlasovaný v roku 1974 a o zákone o eutanázii sa stále diskutuje?" Odpovedal si. "Jednoducho preto, že tých poslancov, ktorí odhlasovali interrupčný zákon, už nikto nemôže potratiť. Ale zákon o eutanázii môže proti nim použiť ich vlastný syn."

Poďme diskutovať o filmoch Nemý výkrik a Nenarodený život, ktoré sú filmovým dokumentom o interrupciách. Prvý pomocou ultrazvuku v 12. týždni, druhý pomocou optiky v 5. mesiaci tehotenstva.

Poďme diskutovať o umelom oplodnení, ktoré na prvé počutie s našou témou priamo nesúvisí, ale ktoré je dôkazom, že už niekoľkodňové embryo, ktoré implantujeme žene do maternice, je jasne definovaný človek. V opačnom prípade by si ho určite implantovať nedala.

Poďme diskutovať o väčšej dispozícii na výskyt rakoviny prsníka u žien, ktoré podstúpili potrat. Je to v súčasnosti problém nielen v Spojených štátoch, kde liečba tohto ochorenia už spôsobuje nemalé problémy zdravotným poisťovniam, ale aj v Európskej únii. Na predchádzajúcom pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu som bola svedkom prerokúvania komplexnej správy Výboru pre ženské práva a rovnosť šancí o výskyte rakoviny prsníka v Európe. Správu pripravili liberálne, nie konzervatívne ženy a výsledky boli alarmujúce, pritom priama súvislosť medzi jej výskytom a hormonálnou dysbalanciou bola jasne popísaná.

Poďme diskutovať o dôsledkoch interrupcií, o zápaloch s dlhodobými následkami, rizikových tehotenstvách a spontánnych potratoch u žien, o následnej sterilite, umelých oplodneniach, celoživotných traumách a psychických poruchách. Ukončenie tehotenstva nie je len ukončenie života, ale aj násilné zastavenie rozohraného hormonálneho orchestra s nemalými následkami pre ženu. Okrem toho, že ide o celoživotné poznačenie, ide aj o nemalé finančné náklady, ktoré vynakladáme na liečbu týchto stavov a ktoré všetci znášame zo solidárneho zdravotného poistenia.

Poďme diskutovať o 1 300 000 umelých potratoch od polovice 50. rokov, keď bol prijatý prvý potratový zákon. Aj tieto potraty sú príčinou, že sa musíme neodkladne zaoberať dôchodkovou reformou, nakoľko počet produktívneho obyvateľstva rapídne klesá.

Poďme diskutovať o tom, že i keď počet umelých potratov klesol oproti roku 1998, keď ich bolo najviac štatisticky podchytených takmer o tri štvrtiny, podiel potratov na 100 živo narodených detí sa stále pohybuje okolo 30 až 40 percent.

Poďme diskutovať o pomoci matkám a rodičom postihnutých detí, o príprave zákonov, ktorými by sme mohli riešiť ekonomickú a sociálnu situáciu rodinám, zákony, ktoré budú v maximálne možnej miere integrovať do spoločnosti telesne postihnutých, zákony, ktoré uľahčia život tým, ktorí sa obetujú a sú ochotní priviesť na svet dieťa, aj keď nie je celkom zdravé. Poďme o tom diskutovať, aj keby sme rezervy v štátnom rozpočte museli hľadať na inom mieste.

Poďme diskutovať o tom, ako zlepšiť situáciu v sociálnych zariadeniach pre telesne postihnutých a ako ešte viac zjednodušiť proces adopcie.

Poďme diskutovať, nie rozprávať sa, keď jeden druhého možno mimovoľne počúvame ako teraz tu, ale už dopredu rozmýšľame nad svojimi budúcimi argumentmi. Pri takýchto "rozhovoroch" totiž každý sleduje len svoju vlastnú myšlienkovú niť. Tieto idú paralelne vedľa seba, nepretnú sa a výsledkom je konštatovanie, že naše názory sú nezmieriteľné.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne a kolegovia. Poďme hľadať riešenie, ale pokiaľ je to len trochu možné, nie na úkor počatého života, a preto dnes nepodporme predkladanú novelu zákona.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi pozorne počúvam dnešnú diskusiu a naozaj si netrúfam vstúpiť do nej z pohľadu odborného, možno ani z pohľadu morálneho, ale dovoľte mi, aby som reagoval ako otec, lebo sa tu dnes hovorí väčšinou o ženách.

Keď sme čakali obe naše deti a pýtali sa nás naši priatelia, známi, že čo to bude, tak sme vždy hovorili, nám je to jedno, čo to bude, len aby to bolo zdravé. Myslím si, že toto je väčšinová odpoveď, ktorú dávali všetci tí, ktorí majú deti. Modlili sme sa, aby sme mali zdravé deti, samozrejme, že stalo sa a stáva sa, že sa narodia rodičom deti nezdravé a možnože, nechcem použiť to kruté slovo, neželané. Ale potom je už len na morálnej sile rodičov, či dokážu takéto dieťa, či ho budú chcieť vychovať alebo nie.

Pred týždňom moja veľmi dobrá známa po 15-ročnom boji, po 15-ročnom boji mala tri deti, jedno z nich bolo geneticky vážne poškodené, to vzdala a dala toto dieťa, ktoré má dnes 16 rokov, do ústavu.

Takže ja len chcem ukončiť. Možno je to veľmi silné, ale nepoznám prípad, že by sa nejakí dvaja ľudia, ktorí si chcú adoptovať dieťa, rozhodli ísť do ústavu a dobrovoľne si vziať ťažko poškodené dieťa. Ešte som o tom nepočul. Ja nechcem vyznieť ako cynik, ale ľudia chcú mať zdravé deti, a keď sa také dieťa narodí, je to rozhodnutie istej vyššej sily, ale nemyslím si, som o tom hlboko presvedčený, že by mal niekto iný právo rozhodovať o tom, aby si toto dieťa museli nechať.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kolesár.

E. Kolesár, poslanec: Vážená pani poslankyňa. Ja som pripravený podporiť novelu tohto zákona a chcem vám povedať, že kedykoľvek si od vás vyprosím také paralely, že vy ponúkate život a tí, ktorí budú hlasovať za, že ponúkajú smrť. Je to obyčajná demagógia, ak to takto staviate, a len ma utvrdzujete v tom, aby som hlasoval tak, ako som sa rozhodol, aby táto demagógia nebola, nedajbože, demagógiou so štátnym požehnaním, ktorá bude v budúcnosti ovplyvňovať život svojprávnych, podotýkam, svojprávnych občanov tohto štátu.

A k záveru vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, o čom všetkom bude treba diskutovať. Tak ja sa chcem opýtať: Kde ste boli aj s vašimi argumentmi, ktoré ste v závere svojho vystúpenia používali, pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri schvaľovaní sociálnych zákonov v tejto Národnej rade. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Béreš.

I. Béreš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa Záborská, použili ste spojenie, že potraty zapríčiňujú problémy v dôchodkovej reforme. No, zdá sa mi to dosť neetické a navyše deti, ktoré sa rodia s nejakými genetickými chybami, samozrejme, spoločnosť stoja, čo je dosť z ekonomického pohľadu trošku iný pohľad.

A chcel by som povedať jednu vec. Teraz sa bavíme hlavne o ženách, ale ja vám poviem niečo ako otec postihnutého dieťaťa. To nie je len o tom, že matka, rodina, ale keď sa vám narodí postihnuté dieťa, lebo všetci tu hovoríte, počuli sme, videli sme, navštevujeme, ja to mám doma. A nechcite vedieť, ako sa vám zmení chod rodiny, keď sa vám narodí postihnuté dieťa. Verte mi, že to je problém pre muža, ženu, súrodencov. A je mi to naozaj ľúto, mám toho malého rád, a verte mi, že keby som mu mohol dať zdravie, tak mu dám kus svojho zdravia, ale nebráňte ľuďom sa slobodne rozhodnúť, lebo každý človek je slobodný. Slobodný sa rodí a slobodný zomiera.

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa. V motivácii, prečo chcem reagovať, ma predbehol pán poslanec Kolesár. Ja sa ohradzujem proti tomu, aby ste predkladateľov dávali do kategórie vrahov. Nie. Ja to budem opakovať donekonečna. Ani my nie sme za potraty, nie sme. Ale nemáte pocit, že ten trend je pozitívny práve preto, že sa môžu ľudia slobodne rozhodnúť?

Začal som počítať neskoro, ale keď som začal počítať vaše výrazy poďme diskutovať, tak som ich napočítal 12-krát, ale boli aj predtým. Mňa len mrzí, prečo takéto výzvy nezaznievali, keď sa dávalo podanie na Ústavný súd. Veď podanie jednoznačne smeruje k zmene legislatívneho rámca, však si to nezakrývajme, a nás vydeľuje oproti iným krajinám.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ale nabudúce treba skôr.

Nech sa páči, môžete reagovať, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda, ja som veľmi pozorne počúvala mojich spoludiskutujúcich, ale kto pozorne počúval to, čo tu zaznelo, a to, čo som ja povedala, medzi prvými vetami bolo, že nechcem ísť cestou, aby som niekoho označila, že presadzuje smrť a ja presadzujem život. Avšak všetky pripomienky, ktoré zazneli, boli v intenciách triku zámeny pojmov a zámeny témy, o ktorých som hovorila na samom začiatku môjho vystúpenia v rozprave.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Heriban.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Napriek tomu, že podľa niektorých kolegov by sme nemali používať citáty katolíckych autorít, na úvod by som rád prečítal úryvok z Pastierskeho listu slovenských rímskokatolíckych biskupov.

"Európsky parlament," citujem, "prijal v poslednom čase rezolúcie presadzujúce homosexuálne partnerstvá, umelé potraty a iné postoje ponižujúce a ohrozujúce človeka. Tento rozklad jednoty v morálnych otázkach sa však prejavuje aj v národných parlamentoch vrátane slovenského, pretože sa vytvára dojem, akoby väčšina mohla rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Vieme, že tento proces má svoj vplyv aj na život spoločnosti, na jednotlivcov. Ľudia zdôrazňujú svoju slobodu, svoje práva, svoju pravdu."

Tento citát vyjadruje možno podstatu nášho sporu. Slová sloboda a pravda sa dajú vyložiť mnohými spôsobmi. Otázkou zostáva, koho pravda platí, koho pravda je tá pravá, ako chceme našu pravdu presadzovať. Možno mnohí cítime, že v našom spore už momentálne nejde len o interrupcie. A určite v tomto spore nejde len o to, kto je za interrupcie a kto je proti nim.

Chcem aj za svojich kolegov z ANO povedať, že mnohí, ktorí budú hlasovať za predloženú novelu zákona, sú proti interrupciám. Vieme, aký veľký zásah sú interrupcie do psychiky každej ženy. Ak je to tak, znamená to, že v tomto parlamente sedia poslanci, ktorí majú veľmi podobný názor. Ten názor je podobný, ale zároveň veľmi rozdielny. Rozchádzame sa v základnom filozofickom princípe. My si myslíme, že pravda nie je len jedna. "Je pravda denná a pravda nočná, pravda nemocných a pravda zdravých, pravda detí a pravda dospelých, pravda mužov a pravda žien, pravda profesorova a pravda študentova, pravda upratovačky a pravda podnikateľova." Voľne som parafrázoval Jakuba Demla, vynikajúceho českého spisovateľa, katolíckeho kňaza, a ako o sebe sám hovoril, "prekliateho človeka", ktorý veľmi presne pomenoval, že s tou jedinou nemennou pravdou to nie je také jednoduché.

Dalo by sa povedať, že existuje pravda KDH a pravda ANO, pravda SDKÚ a pravda Smeru. Náš hlavný rozpor teda možno nie sú interrupcie, náš hlavný rozpor je vyrovnávanie sa s pravdou. S inou pravdou, s pravdou niekoho iného. Na Slovensku nežijú len katolíci. Na Slovensku žijú aj evanjelici, židia, budhisti aj ateisti. Navyše mnohí veriaci katolíci nesúhlasia s jednoznačným názorom našich kolegov z KDH. Myslím si, že aj oni majú právo na svoj názor, na svoju pravdu. Neznamená to, že sú automaticky všetci komunisti, neveriaci alebo v extrémnych vyhláseniach fašisti. Rád by som poznamenal, že väčšina z nás v ANO nebola v komunistickej strane a mnohí sme mali podobné problémy v živote ako naši kolegovia z KDH. Mnohí sme veriaci.

V tejto súvislosti by som sa chcel obrátiť na vás, kolegov poslancov, len preto, že máme iný názor, ako je oficiálny názor cirkvi, máme byť v budúcnosti z tejto cirkvi vylúčení? Nemyslím si, že je správne, ak cirkev vytvára takýto tlak na poslancov, na parlament. Podľa môjho názoru je to ohrozenie pre všetkých poslancov nášho parlamentu a v tejto otázke neexistuje rozdiel medzi opozičnými a koaličnými poslancami.

Predložená novela zákona je štandardná európska norma. Všetci sme si mohli prečítať štúdiu, ktorú pre nás pripravil Parlamentný inštitút, odbor analýz a vzdelávania. Okrem Írska celá Európa umožňuje žene urobiť toto zložité rozhodnutie, ak lekári zistia, že plod je ťažko geneticky poškodený. Takže žiadna nezodpovedná liberalizácia nám v tejto otázke nehrozí. Ak by sme túto úpravu neurobili, dostali by sme právny stav v tejto krajine do extrémnej neeurópskej pozície.

Chcel by som sa ešte raz na chvíľu pozastaviť pri základnej situácii. Táto novela zákona nič neprikazuje. Nikomu. Ani veriacim, ani neveriacim. Táto novela len umožňuje mať na interrupcie iný názor.

Na záver by som chcel ešte raz zopakovať. Budúce hlasovanie nebude o tom, kto je za interrupcie a kto je proti. Verím, že to bude hlasovanie o tolerancii, o schopnosti akceptovať aj tento iný názor. Toto hlasovanie bude o najdôležitejších ľudských právach, ktoré sa týkajú každého občana tohto štátu.

Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami tri poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Napriek tomu, že mi náš pán predseda kýva, aby som už nehovorila, nedá mi, aby som predsa len nezareagovala, a zhodou okolností je to zasa pán poslanec Heriban. 24. mája 2003 sa v Aténach uskutočnilo Valné zhromaždenie Európskeho fóra zdravotného postihnutia, čo je najvyššie fórum ľudí so zdravotným postihnutím v členských krajinách EÚ. Otvorila sa široká diskusia o prenatálnej diagnostike a o práve byť iný. Prijatá rezolúcia v bodoch 12 a 13 jasne hovorí o práve na život aj ľudí so zdravotným postihnutím a o požiadavke postaviť mimo zákona akúkoľvek formu diskriminácie týchto ľudí vrátane legislatívy týkajúcej sa potratu. Tak aj o tomto je tá pravda, o ktorej ste hovorili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Heriban, nehnevajte sa, ale pravda je len jedna. Existuje len rôzna miera poznania pravdy. Nemôže byť viacej právd a my sme každý jeden, každý jeden človek a poslanci o to skôr, lebo na základe poznania pravdy prijímame zákony, prijímame celoštátne normy, povinní túto pravdu hľadať a z toho dôvodu som vyzývala na diskusiu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja by som len chcela ubezpečiť pána poslanca, že môže hlasovať podľa svojho svedomia, pretože cirkevní predstavitelia dementovali informáciu o exkomunikácii za hlasovanie. A ešte by som chcela doložiť jednu pravdu, pravdu žien, ktoré si dali urobiť potrat. Hovoria, že určite je veľmi ťažké držať na rukách choré dieťa, ale je oveľa ťažšie mať na svedomí dať si urobiť potrat a zabiť si vlastné dieťa. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Heriban, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem kolegyniam. Som rád, že som ich dokázal vyprovokovať, aby mi faktickými poznámkami povedali o ich pravde.

Pani poslankyňa Záborská, ja si myslím, že to, o čom sa sporíme, je nie zložitá vec. V tejto spoločnosti majú ľudia na interrupcie rozdielny názor. My nemôžeme nájsť spoločnú reč, aj keby sme diskutovali a rozprávali sa ďalších desať rokov. Je to základná otázka a je to základný prístup k tejto téme. Ja viem pochopiť a ja sa vám priznám, že ja osobne mám podobný názor ako vy v KDH. Moje rozhodnutie by bolo rovnaké, ako je váš názor, ale to neznamená, že keď si myslím to čo vy, že si neviem predstaviť, že niekto je v situácii, že sa rozhodne inak. To je základný princíp liberálny, keď liberál vie počúvať aj menšinový názor a vie akceptovať aj názor, ktorý je iný. To znamená, súhlasím s vami, ja rozumiem všetkému, čo rozprávate, ale na druhej strane si myslím, že táto otázka je základná a zásadná a, bohužiaľ, nemôžem zmeniť svoje stanovisko.

Pani poslankyňa Mušková, vlastne som odpovedal už v predošlom, že chápem vaše stanovisko a myslím si, že interrupcie sú veľmi zlá vec a každá žena, ktorá ich absolvovala, by vedela o tom rozprávať.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte pán predseda Národnej rady sa prihlásil do rozpravy, ale už, samozrejme, je po 19.00 hodine.

Pán poslanec Minárik. Zapnite mikrofón pánovi Minárikovi.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní do skončenia tohto bodu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada bude pokračovať po 19.00 hodine až do skončenia tohto bodu.

Takže, páni poslanci a panie poslankyne, pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine.

Dovidenia a dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.)