B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel, nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená poloprázdna poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aspoň k časti predkladaného návrhu týkajúceho sa používania zimných pneumatík.
Mnohí z nás preferujú zimnú pneumatiku len s hrubším dezénom, ktorý zaberá na snehu. Toto, samozrejme, nie je celkom pravda. Zimné pneumatiky sú konštruované na tom, aby v zime lepšie priľnuli k ceste, aby sa dalo brzdiť na ceste aj v prípade, že nie je sneh. Sú konštruované tým spôsobom, že už pod 7 °C majú úplne inú schopnosť brzdiť na asfalte ako letné pneumatiky.
Preto môžem povedať, a zodpovedne povedať aj z vlastnej skúsenosti, že je nezodpovedné rozprávať a diskutovať vôbec o tom, že by sme mali používať v zime letné pneumatiky. Však to je predsa niečo absurdné, aby sme používali pneumatiky, ktoré nie sú prispôsobené technickému stavu vozidla. Dokonca je to jedna zo základných požiadaviek vodiča, že musí mať vždy vozidlo prispôsobené podmienkam cesty.
Takže toto je jeden z mojich hlavných dôvodov, prečo musím argumentovať a žiadam vás o to, aby ste si uvedomili, že nám ide nielen o životy tých vodičov, ktorí majú letné pneumatiky na svojom aute, ale aj o životy všetkých ostatných občanov, ktorí si zodpovedne splnia svoju povinnosť a snažia sa byť bezpeční na ceste tým, že majú zimné pneumatiky.
Ja môžem takisto povedať, že si neviem ani predstaviť, že by som súhlasil s takou vecou, aby som súhlasil, že vodiči budú mať letné pneumatiky v zime a že niektorí z takýchto vodičov mi povedzme nešťastnou náhodou zabije moje dieťa. Však to nemusí byť len druhé vozidlo, s ktorým sa zrazí alebo ktoré mu urobí škodu, alebo kde zabije niekoľko ľudí na ceste, to môžu byť chodci, to môže byť bicyklista, to môže byť ktokoľvek.
Priznám sa, že sme tu rozprávali aj o rôznych sociálnych aspektoch, dokonca aj pred chvíľočkou niekto so mnou vyprával o sociálnych aspektoch tohto zákona, či ľudia budú mať peniaze na zimné pneumatiky, lebo nebudú mať. Ja hovorím, keď má človek peniaze na auto, musí si zabezpečiť aj to, aby mal peniaze na svoju základnú bezpečnosť aj na bezpečnosť ostatných, ktorí sa zúčastňujú premávky. A tí, ktorí sa zúčastňujú cestnej premávky, nie sú len vodiči, nie sme len my, sú to naše rodiny, naše deti, sú to chodci, cyklisti a dnes môžeme povedať, že cestnej premávky sa zúčastňuje skoro každý občan našej republiky, lebo cestná premávka je dnes už tak rozšírená, že sa nedá povedať, že by sa niekto z nás ocitol mimo cesty.
Čo sa týka motocyklov. Myslím si, že zrovnoprávnenie je absolútne namieste, lebo dnešné motocykle sú úplne iné ako kedysi a nevidím najmenší dôvod, prečo by sme mali obmedzovať rýchlosť motocyklov voči iným. Ale škoda, že tu nie je pán minister, lebo by som určite silne apeloval na to, aby urobil zvýšenú kontrolu a zvýšené sankcie na tých motocyklistov, ktorí rýchlosť nedodržiavajú, lebo vidíme to aj v Bratislave, aj všade okolo nás, je to úplne hrozné, keď niekto po meste prejde 130-kou, nie na diaľnici. Takže v tejto oblasti by som sám, keby sa dalo, rozhodne pridal za to, aby sa sankcie rozhodne podstatne zvýšili. Ale limitovanie rýchlosti motocyklov v dnešnej dobe a v dnešnej technike je trošičku nezmysel.
Ešte musím prečítať pozmeňujúci návrh. A to je:
1. v názve zákona sa za slová "sa mení" dopĺňajú slová "a dopĺňa",
2. v čl. I v úvodnej vete sa za slová "sa mení" dopĺňajú slová "a dopĺňa",
3. v čl. I bod 1 znie: v § 15 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta,
4. v čl. I bod 2 znie: za § 31 sa vkladá nový § 31a, ktorý znie - a teraz myslím, že ste to všetci dostali, takže už to nemusím čítať, áno?
Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že všetci podporíte tento návrh. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - jediný pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Škoda.
S. Škoda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento zákon sprísňuje podmienky. Vieme, že sprísňuje preto, pretože rýchlosti vozidiel na našich cestách sú čím ďalej väčšie. Ďalej oveľa lepšia je technická zábezpeka týchto vozidiel, sú kvalitnejšie. Samozrejme, k tomu musia prispôsobovať aj pneumatiky, ktoré sú vlastne jediné, ktoré prenášajú silu vozidla na vozovku a opačne pri brzdení. Samozrejme, súhlasím aj s tým, aby motocykle nemali obmedzenú rýchlosť na našich vozovkách. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, obmedzenú musia mať, ale azda nie tak, ako navrhujú.
Pán poslanec bol posledný, pán poslanec Hanzel, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ešte predtým, čo by som dal slovo pánovi navrhovateľovi a spravodajcovi, chcem sa vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či by bola politická vôľa o všetkom, čo prerokujeme doobeda, o tom hlasovať poobede po hodine otázok a po interpeláciách, alebo po hodine otázok. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, súhlasíte. Ďakujem vám veľmi pekne.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo. Nechcete sa vyjadriť. Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.
Takže nasledujúcim bodom nášho programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 281, návrh na jeho pridelenie výborom máte pod tlačou 272, teda v tlači pod č. 272.
Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán minister.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215 Z. z. o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov z 5. júna 2003.
Cieľom návrhu zákona je spresnenie úpravy geodetických a kartografických činností a harmonizácia zákona so smernicou Rady Európskej komisie. Ďalším základným motivujúcim cieľom novelizácie zákona je snaha zabezpečiť priestor na fungovanie významného geografického informačného systému garantujúceho potreby spoločnosti, vyvarovať sa nehospodárnej duplicite, podporiť efektívne spravovanie informačnej infraštruktúry a záujem zahraničia. Súčasné trendy vedeckého a technického pokroku ovplyvňujú predmetnú oblasť činnosti natoľko, že bolo potrebné zapracovať nové možnosti informačných technológií do legislatívnej úpravy. Doterajšia aplikačná prax si vyžadovala spresnenie niektorých podmienok a povinností vykonávania geodetických a kartografických činností.
Ďalším dôvodom novelizácie zákona boli zmeny nadväzujúcich právnych predpisov, ako aj súlad s právom Európskej únie. Týmto zákonom dochádza k rozdeleniu činnosti geodézie a kartografie podľa charakteru a významu prác pre štátnu správu a pre komerčnú sféru. Do skupiny činnosti vykonávaných pre potreby štátu patria najmä činnosti pre štátne geodetické, katastrálne a kartografické dielo budovanie, modernizácia a obnova geodetických základov, zakladanie a spravovanie katastra nehnuteľností, mapovanie na obnovy meračského operátu katastra nehnuteľností. Do skupiny činností komerčno-podnikateľského charakteru patria napríklad geodetické činnosti v podrobných bodových poliach, tvorba tematických kartografických diel, odbornotematické činnosti pre katastre nehnuteľností a geodetické činnosti na účely výstavby.
Základným motivujúcim cieľom novelizácie zákona je snaha zabezpečiť priestor na fungovanie významného geografického informačného systému, garantujúce potreby spoločnosti a vo významnej miere podporiť dôveru zahraničných partnerov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem za úvodné slovo.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 68 z 18. júna 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Znenie návrhu zákona obsahuje dôvodovú správu a osobitnú časť dôvodovej správy, doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a svojou problematikou v § 21 patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a patrí aj medzi priority odporúčané v Bielej knihe. § 5 a 7 nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júna 2003 č. 272 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu a výbor pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať až po hodine otázok.
Ďakujem aj pánu ministrovi, aj spravodajcovi.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 290. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 278.
Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predsedajúci, vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom vypracovania tejto novely bolo plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 4. decembra, na základe ktorého je potrebné novelizovať všeobecne záväzné právne predpisy v súvislosti s prechodom pôsobnosti podľa zákona č. 139/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona iba v nevyhnutnej miere upravuje prechod pôsobnosti v územnom plánovaní a stavebnom poriadku z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V súvislosti s touto pôsobnosťou sa v návrhu konštituuje Slovenská stavebná inšpekcia, ktorá bola doteraz súčasťou Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Súčasne sa medzi orgány stavebného dohľadu zaraďujú zamestnanci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre stabilitu a bezpečnosť štátu, čo je vyvolané osobitným charakterom týchto stavieb, napr. stavby slúžiace pre Ministerstvo vnútra SR, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad.
V rámci pripomienkového konania sme dostali dve vecné odlišné hromadné pripomienky od občanov, ktoré sa dotýkajú § 111 - vyvlastnenie. Po dohode s ministerstvom financií sme sa rozhodli preformulovať toto ustanovenie a odstrániť tak rozpor s ústavou, ktorý určuje v čl. 28 ods. 4, že "vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu". Doteraz bola na určenie náhrady používaná vyhláška ministerstva financií č. 465/1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhrada za dočasné užívanie pozemkov. Táto vyhláška však nebola vypracovaná pre dôvody vyvlastňovania a podľa ministerstva financií bola zahrnutá v § 111 neodôvodnene. Nakoniec bolo potrebné vzhľadom na prechod pôsobnosti v oblasti stavebného zákona v miestnej štátnej správe, aby sa z odboru činnosti životného prostredia vyčlenil odbor činnosti územného plánovania a stavebného poriadku.
Odporúčam vám, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento vládny návrh zákona v prvom čítaní schváliť. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Ľubomírovi Vážnemu.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 138 z 25. júna 2003 ma určil za spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste všetci dostali ako tlač 290.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve EÚ ani v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená. Návrh zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, úloh vyplývajúcich zo skríningu communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, úloh vyplývajúcich zo skríningu a Plánu legislatívnych úloh vlády SR, t. j. nepatrí táto novela medzi priority a nie je predmetom negociačných pozícií v príslušnej kapitole.
Konštatujem však, že uvedený návrh nespĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Konkrétne návrh zákona neobsahuje požadované náležitosti podľa § 68 ods. 3 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, a to nedostatočne je riešený spôsob vykonávania navrhovaného zákona. Nie je zhodnotený vplyv zákona na štátny rozpočet, čo je tiež potrebné podľa § 51 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, a takisto tam nie je uvedený nárok na pracovné sily.
Okrem uvedených formálnoprávnych nedostatkov chcem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poukázať ako spoločný spravodajca predloženej novely na ďalšie nedostatky tejto predloženej novely.
1. V bode 3 vládneho návrhu zákona sa má vzhľadom na rozpor doterajšieho ustanovenia s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zaviesť do zákona primeraná náhrada podľa skutočných cenových podmienok.
Pripomínam, že tento rozpor je v tom, že v súčasnosti je možné realizovať úhradu za vyvlastnenie len vo výške určenej vyhláškou č. 465/1991 Zb. o cenách nehnuteľností, ktorá však nerieši tzv. trhovú hodnotu nehnuteľností, najmä pozemkov. Vyvlastnenie je osobitný režim, keď sa už inak nedá a, samozrejme, musí to byť stavba vo verejnom záujme. Samozrejme, že sa stotožňujem s náhradou za vyvlastnenie v trhových cenách, lebo tento problém nám blokoval výstavbu, najmä líniových stavieb, a stotožňujem sa so zavedením súladu novely s Ústavou Slovenskej republiky, ale vytýkam predloženej novele spôsob, akým chce určiť výšku odplaty. Citujem z novely: "Ak sa náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška podľa ceny, za ktorú sa v tom istom čase a mieste rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva." Koniec citátu.
Podľa zákona prešlo pred tromi mesiacmi vyvlastnenie na obec, to sme tu schváli zákon, myslím, č. 103/2003, t. j. obce sa budú musieť vysporiadať s danou dikciou zákona a môžu byť problémy, ako sa obce s tým vysporiadajú, t. j. obec ako vyvlastňovací orgán bude musieť určiť, aká je cena nehnuteľnosti, bude musieť určiť, za akú cenu sa takáto nehnuteľnosť obvykle predáva a bude musieť určiť aj jej cenu.
Pýtam sa, čo ak sa taká nehnuteľnosť v obci nepredáva, lebo niektoré, najmä teda cestné stavby a diaľničné ťahy, sú také, kde sa nehnuteľnosti nehýbu, kto za obec určí, zastupiteľstvo určí, ako to určí? Sú tam vzťahové problémy v obci. Myslím si, že s týmto zákonom zavedieme určitý nesystém a neporiadok do obcí a určí tu nejaké zbytočné rozbroje, preto si myslím, že mali by sme v tejto novele zákona zjednoznačniť náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť. A odporúčam toto zjednoznačnenie zaviesť tak, že by sme tam zahrnuli status znaleckej organizácie, ktorá podľa, samozrejme, zákona - a bude to pod gesciou ministerstva spravodlivosti, odbornou gesciou - vie zaviesť, koľko je tá cenu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť. Samozrejme, znalec by mal aj potvrdiť túto cenu okrúhlou pečiatkou.
Ešte jeden problém z takejto dikcie zákona je, a sami sa zamyslite nad tým, ako to v praxi môže fungovať, že obec určí cenu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, ale štát ju zaplatí. To znamená, že obec sa bude správať tam, kde to bude chcieť, aby určil tú cenu v úplne iných dimenziách.
Ďalšiu pripomienku, čo mám, po druhé v bode 6 je návrh na zriadenie Slovenskej stavebnej inšpekcie a zriadenie piatich inšpektorátov, ktoré majú byť zriadené v mestách Bratislava, Banská Bystrica, Nitra, Košice a Žilina. Tu mám námietku v takom duchu, že tieto inšpektoráty sú, samozrejme, prvostupňovými orgánmi pre vymedzenú pôsobnosť vo svojich územných obvodoch. A ako chybu a problém vidím aj to, že počet inšpektorátov nekorešponduje s počtom samosprávnych krajov. Načo sme potom vytvárali samosprávne kraje v počte 8, keď inšpektoráty majú byť v počte 5? Jednoducho tu vidím nesúlad, a ak chceme, aby tie inšpektoráty fungovali a aby mali svoju územnú pôsobnosť, môj názor je ten, že by sme ich mali zaviesť a mali by kopírovať počet samosprávnych krajov.
Ďalej bod 6: § 123 a ods. 4, tam vidím ďalší problém. Inšpekcia koná nezávisle od štátneho stavebného dohľadu, ktorým môže byť obec ako stavebný úrad. Takisto by malo byť v tomto zákone zadefinované, kto je vlastne nadriadený a kto je podriadený, lebo môže tam byť súbeh kontroly na niektorých stavbách a kto posúdi, či je správny postup toho-ktorého orgánu, či teda obce, alebo inšpekcie? Kto posúdi, koho pokuta platí? Či obce, alebo inšpekcie, keď mu obidvaja uložia za ten istý priestupok? Alebo ten, ktorému bude pokuta uložená, musí zaplatiť dve pokuty? Toto by malo byť v tom zákone podľa mňa jednoznačne vyriešené, aj kto a aké pokuty a za čo ukladá - tiež v tejto novele to nie je riešené.
Záverom mi dovoľte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skonštatovať, že najskôr som si myslel, že všetky tieto problémy odstránime v druhom čítaní, ale po hlbšej analýze tohto zákona odporúčam Národnej rade ako spoločný spravodajca využiť možnosť podľa § 73 ods. 3 písm. a), t. j. dávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie a tým, samozrejme, že chcem vyzdvihnúť potrebu tohto zákona a jeho urýchlené uvedenie do praxe, ale v trošku iných dimenziách, v akých bol spracovaný. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, pán predrečník spravodajca predniesol niektoré námietky. Niektoré sú diskutabilné, niektoré sú záležitosťou, vecou, ako sa na veci pozeráme. S niektorými možno aj súhlasiť. Predsa len si myslím, že uvedené nedostatky by sa ľahko mohli vyriešiť povedzme vo výbore alebo v druhom čítaní na pléne Národnej rady. Preto navrhujem v zmysle § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. c), aby sa Národná rada uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Áno? Nech sa páči.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Musím povedať na úvod, že nesúhlasím s názorom tento návrh zákona vrátiť na dopracovanie, keďže ide o vec, ktorá je dôkladne prepracovaná. Námietky, ktoré tu boli vznesené, je možné vyriešiť, vysvetliť v druhom čítaní. Účelom prvého čítania nie je ísť do podrobností, účelom prvého čítanie je zistiť, či je možné o návrhu rokovať. Preto navrhujem Národnej rade, aby hlasovala tak, že postúpi tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 218. Spoločnú správu máte v tlači pod č. 218a.
Prosím teraz pána ministra obrany Ivana Šimka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
I. Šimko, minister obrany SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom novelizácie zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky je vytvoriť zodpovedajúce právne predpoklady na realizáciu obranného plánovania na úrovni štátu a umožniť zmeny organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany. Navrhuje sa zmena organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany, ktorú v súčasnosti vykonávajú tri vyššie vojenské správy a 79 územných vojenských správ. Ich súčasná štruktúra a počet pracovníkov zaradených na tomto úseku už nezodpovedná úlohám, ktoré tieto orgány v súčasnosti plnia.
V nadväznosti na realizáciu zmien vyplývajúcu z dlhodobého plánu rozvoja a štruktúry ozbrojených síl Slovenskej republiky došlo k 1. októbru 2002 k podstatnému zníženiu mobilizačných úloh, napríklad v oblasti personálu päťnásobne, v oblasti vecných prostriedkov desaťnásobne. Taktiež sa štvornásobne znížil počet odvedencov povolaných na výkon základnej alebo náhradnej služby. Preto na zabezpečenie úloh v oblasti doplňovania ozbrojených síl Slovenskej republiky a výkonu štátnej správy na úseku obrany vykonávanú vojenskými správami nie je potrebné udržiavať vojenské správy v súčasných organizačných štruktúrach a počtoch. V čl. II návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, sa odstraňujú nepresnosti, ktoré sa vyskytli pri aplikácii tohto zákona od nadobudnutia jeho účinnosti, ale taktiež ustanovuje zmeny, ktoré vyplývajú z navrhovaných zmien v štruktúre vojenských správ.
S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, okrem návrhu č. 8 súhlasím. S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, ku ktorým gestorský výbor nezaujal stanovisko, a s pozmeňujúcim návrhom č. 8 zo spoločnej správy nesúhlasím a prosím, aby ste ich neschválili.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Romana Vavríka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj v gesčnom výbore.
Nech s páči, pán spravodajca.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám stručne uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane a zákona 320 o brannej povinnosti v znení zákona č. 512. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Národná rada 21. mája pridelila vládny návrh zákona pod tlačou č. 218 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tiež výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Všetky výbory prerokovali predloženú tlač v lehotách, ktoré Národná rada určila. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote svoje stanoviská gestorskému výboru. Výbor pre verejnú správu svojím uznesením nesúhlasí s predloženým vládnym návrhom a odporúča Národnej rade nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Všetky ostatné výbory súhlasili s vládnym návrhom zákona, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh zákona s pripomienkami, ktoré máte uvedené v tlač 218a.
Pán predseda, toľko zo správy spravodajcu a poprosím vás, po otvorení rozpravy by som sa chcel prihlásiť ako spravodajca do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu v rámci druhého čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy a či sa hlási niekto vôbec, lebo som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Okrem pána spravodajcu ešte pán poslanec Krajči. Ďakujem pekne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Vavrík ako spravodajca, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Krajči.
R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ja si osvojujem návrh pána ministra Šimka, ktorý v úvodnom slove povedal a vyjadril stanovisko svoje a svojho ministerstva k pozmeňujúcim návrhom. Chcem len povedať, že pravdepodobne došlo k preklepu v spoločnej správe v tej pasáži, kde navrhujeme niektoré body schváliť, jeden bod neschváliť a k niektorým výbor nezaujal stanovisko, a preto si osvojujem názor, že bod 8, keďže súvisí s tými bodmi, ku ktorým výbor nezaujal svoje stanovisko, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie a preložili ho do tej skupiny, kde výbor nezaujal stanovisko.
Tento svoj návrh odôvodňujem tým, že aj návrh pod bodom 8 súvisí so sídlom vyššej vojenskej správy, a preto patrí o ňom hlasovať v tej skupine, kde sa bude hlasovať o bodoch 2, 4, 7 a 12. Navrhujem, aby sme v tejto skupine hlasovali aj o bode 8, a preto žiadam, aby sa vyňal zo spoločnej správy aj bod 8 do tejto skupiny.
To je všetko, ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči, nech sa páči.
G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa zameriam na nevýhody novely zákona č. 319 o obrane Slovenskej republiky.
Podstatou tejto novely je zrušenie troch Vyšších vojenských správ v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a zrušenie 79 územných vojenských správ a ich nahradenie. Podľa pôvodného návrhu zákona by mala náhradná, teda Vyššia vojenská správa sídliť len v Banskej Bystrici a 79 územných vojenských správ má nahradiť 8 správ rozdelených podľa samosprávnych krajov. Z odborného hľadiska možno takúto navrhovanú zmenu charakterizovať ako neefektívnu a zbytočnú. Navrhovateľ novely úplne zabudol na schválený Model 2010 a pripravovanú profesionalizáciu armády od 1. 1. 2006. Ak by totiž poznal tento dokument, nemohol by navrhovať také nezmyselné zmeny, ako je rušenie vyšších vojenských správ a územných vojenských správ 2 roky pred vytvorením profesionálnej armády, ktorá predpokladá, že celá agenda vojenských správ sa napokon presunie do Bratislavy a do Vojenského archívu v Trnave. Preto možno návrh na zrušenie bratislavskej a košickej vyššej vojenskej správy považovať za zbytočný. Ľudovo povedané, ide o to, že dva roky pred zrušením vyšších vojenských správ sa rušia dve z nich, bratislavská a košická, a celá agenda sa presťahuje do Banskej Bystrice, aby sa po profesionalizácii armády zrušila aj Vyššia vojenská správa v Banskej Bystrici a opätovne sa presťahovala do Bratislavy a Trnavy.
Navrhovaná zmena je nesystémová a možno ju označiť za zbytočne plytvanie štátnymi prostriedkami. Sťahovať celú agendu z Bratislavy a Košíc do Banskej Bystrice je náročná úloha. Môže vzniknúť paradoxná situácia, že ešte nebude celá agenda presťahovaná a začiatkom roka 2007 príde nový rozkaz, aby sa agenda začala sťahovať do Bratislavy a Trnavy. Už na prvý pohľad i laik musí rozoznať, že ide len o byrokratický nezmysel. Dôvod, že vytvorením jednej vyššej vojenskej správy sa ušetrí na organizačnej štruktúre cez 600 mil. korún, neobstojí. V návrhu novely sa totiž neuvádza, koľko bude stáť presťahovanie celej agendy z dvoch miest do jedného a následne do Bratislavy a Trnavy. Okrem toho v Banskej Bystrici ani neexistuje budova, v ktorej by mohla efektívne pôsobiť vyššia vojenská správa.
Ak sa už majú rušiť tri vyššie vojenské správy, v Bratislave sídlia všetky orgány ústrednej štátnej správy v oblasti vojenstva - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, a preto je výhodnejšie umiestniť Vyššiu vojenskú správu v Bratislave ako v Banskej Bystrici. Z pohľadu operatívneho riešenia odborných otázok a problémový každodenný styk rozličných orgánov vyšších vojenských správ, či už ide o personálne, finančné, právne, mobilizačné, mierové, civilné služby, a riadiacich orgánov ministerstva obrany je nevyhnutnosťou. Z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti sa ako výhodnejší javí model sídla Vyššej vojenskej správy v Bratislave.
Z hľadiska skúseností z výkonu štátnej správy na úseku obrany je z odbornej stránky najlepšie hodnotená Vyššia vojenská správa v Bratislave, ktorá rieši odvolanie sťažností a mierové doplňovania. Pri realizácii zákonov Vyššej vojenskej správy Bratislava už do súčasnosti riešila najzávažnejšie právne problémy, podieľala sa na príprave ostatných vyšších vojenských správ a ich príslušníkov, najmä v oblasti právnej a zdravotníckej služby. V Bratislave existujú variantné spôsoby riešenia umiestnenia ústrednej vojenskej správy a vyššej vojenskej správy vo viacerých objektoch v správe vyššej vojenskej správy. Naopak, v Banskej Bystrici nesídli žiadna významnejšia zložka ozbrojených síl.
Podľa reformy ozbrojených síl Model 2010 bola síce na obdobie od 1. 7. do 1. 4. 2006 plánovaná činnosť jednej vyššej vojenskej správy, avšak táto činnosť už dnes mešká a de facto o dva roky. Od 1. 1. 2006 je plánovaná plná profesionalizácia ozbrojených síl a následné zrušenie orgánov štátnej správy na úseku obrany, t. j. 1 vyššej vojenskej správy a všetkých 8 územných vojenských správy. Ich úlohy budú plniť regrútačné centrá pozemného vojska, krajské úrady a vyššie územné celky. V prechodnom krátkom období tak vznikne náročná úloha pre 1 vyššiu vojenskú správu s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá bude okrem úloh štátnej správy na úseku obrany zo zákona č. 320 zabezpečovať rušenie všetkých územných vojenských správ so všetkými náležitosťami a zároveň bude odovzdávať aj majetok štátu, materiál a iné náležitosti samostatnej rozpočtovej organizácie vyššej vojenskej správy orgánom Ministerstva obrany a Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z uvedených skutočností vyplýva, že ak má pôsobiť 1 vyššia vojenská správa, tak efektívnejšie by pôsobila v Bratislave ako v Banskej Bystrici, tak ako to navrhuje gestorský branno-bezpečnostný výbor.
Vrátim sa však k pôvodnej myšlienke. Podľa armádnych odborníkov je rušenie 3 vyšších odborných správ a vytvorenie 1 celoslovenskej zbytočné. Zachovať by sa mali všetky 3 a vykonať v nich komplexný audit a pripraviť agendu na profesionalizáciu armády a presun do Banskej Bystrice a Trnavy po vykonaní profesionalizácie armády. Mala by sa zladiť činnosť vojenských správ v rámci plnenia úloh bezpečnosti a obrany v štátnej správe v súlade s pripravovanou reformou verejnej správy. Taktiež by sa mala zvážiť navrhovaná novelizácia až do vyriešenia decentralizácie všeobecnej miestnej štátnej správy, ktorá sa predpokladá k 1. 1. 2004, a následne prispôsobiť štruktúru orgánov vojenskej správy tejto štruktúre, a to na obdobie cca 2 rokov, minimálne do roku 2006.
Na záver len jednu pripomienku. Súčasné sídlo Vyššej vojenskej správy v Bratislave ostane vždy v armádnych rukách. V budove sa totiž nachádza pevne nainštalované zariadenie, ktoré nemôže armáda pustiť zo svojich rúk. Aj toto je známy argument, ktorý zaváži, že bratislavský objekt bude vždy v rukách ozbrojených síl.
Z uvedených skutočností vyplýva, že podať konkrétny pozmeňujúci návrh v druhom čítaní je nezmyselné. Chybný je navrhovaný vnútorný systém zmien. Preto osobne nebudem hlasovať za túto novelu, keďže si myslím, že zotrvanie troch vyšších vojenských správ do roku 2006 je efektívnejšie ako ich sťahovanie tam a späť. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - pán poslanec Urbáni, nech sa páči.
M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec Krajči, ja si nemyslím, že Banská Bystrica nemá vytvorené podmienky na to, aby tam bola vyššia vojenská správa. Práve naopak, si myslím, že má najlepšie podmienky, jednak technické aj personálne, aj tradíciu a neodmysliteľné je aj to, že geograficky sa nachádza v strede Slovenska, že je výhodná prakticky pre všetky okresy na Slovensku. Takže si myslím, že by mal zostať a mali by sme odhlasovať vládny návrh, aby toto sídlo bolo v Banskej Bystrici. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 293, spoločnú správu ako 293a.
Nech sa páči, pán minister obrany, máte slovo.
I. Šimko, minister obrany SR: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane predkladá vláda na základe žiadosti zahraničného partnera. Skutočnosť, že zahraničný partner opätovne žiada o predĺženie nášho pôsobenia v tejto operácii, je dokladom kvalitného plnenia úloh našej jednotky.
Konsolidácia bezpečnostnej situácie v Afganistane je primárnou podmienkou na úspešný návrat k mierovému životu v Afganistane. Medzinárodné spoločenstvo poskytuje asistenciu pri obnove stability a rekonštrukcii infraštruktúry krajiny. Prítomnosť medzinárodných jednotiek v operácii Trvalá sloboda v spolupráci s medzinárodnými bezpečnostnými asistenčnými silami a asistenčnou misiou OSN v Afganistane má dlhodobý stabilizačný vplyv a zároveň pôsobí ako prevencia návratu extrémizmu do krajiny.
Slovenská republika sa na procese vytvárania nového Afganistanu už takmer rok podieľa vyslaním ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky. Táto jednotka plní dôležité úlohy rekonštrukcie pristávacej a vzletovej dráhy, úpravy ďalších letiskových plôch a budovania technickej infraštruktúry na letisku Baghlán.
Národná rada vyslovila uznesením č. 2266 z 19. júna 2002 súhlas s pôsobením slovenskej ženijnej jednotky v operácii Trvalá sloboda. Predĺženie pôsobenia tejto jednotky v operácii do 31. augusta 2003 bolo odsúhlasené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 150 zo 14. januára tohto roka. Náklady na pôsobenie tejto jednotky do konca roku 2003 budú predstavovať 41,5 mil. Sk. Prípadné pôsobenie v roku 2004 si vyžiada finančné prostriedky vo výške 102,5 mil. Sk. Tieto náklady budú hradené výlučne z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Slovenská republika ďalším pôsobením jednotky v operácii Trvalá sloboda potvrdí konzistentnosť svojich zahraničnopolitických stanovísk ako krajina, ktorá je odhodlaná konkrétne prispievať do celosvetového boja s terorizmom. Z pohľadu ozbrojených síl Slovenskej republiky je to možnosť spolupôsobiť s ozbrojenými silami viacerých členských štátov severoatlantickej organizácie, čím sa zvyšuje pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do aliancie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s predĺžením pôsobenia ženijnej jednotky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane. Ďakujem.