P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Ja som si tiež vypočul pána Brocku. To, čo ma zaujalo najviac, na konci bolo krásne, že život je najvyššia hodnota. Ja s tým naozaj súhlasím. Len sa pýtam, prečo potom väčšina koaličných poslancov súhlasila s vojnou v Iraku, keď stále bolo jasné, že sú tam ešte možné rokovania, a keď všetci vedeli, že ide o ropu.

Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Ja som chcel iba čisto z tej právnickej roviny, ktorú spomenul pán poslanec v súvislosti so zákonom trikrát a dosť. Ja by som neoznačil tých, ktorí boli proti, že ochraňovali páchateľov trestných činov. Ide tam aj o obete, pán poslanec, vy to veľmi dobre viete ako odborník v tomto smere, že obeť je práve v takýchto prípadoch trochu ohrozenejšia. Na vašu obhajobu poviem, že ste nehlasovali za ten Irak.

Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Reagovať chce pán poslanec Brocka.

Nech sa páči.

Zapnite pána poslanca. Ďakujem.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán kolega Malchárek, vy hovoríte, že tiež máte úctu k ženám. Nepopieram, že je to aj istý prejav úcty. Ale ja mám aj z vašich postojov alebo z postojov tých, ktorí chcú redukovať právo ženy rozhodnúť o interrupcii, ako keby to bola iba jej zodpovednosť. A v tom s vami, pán kolega, nesúhlasím, lebo očakávané dieťa, to nie je nádor. My si myslíme, že rozhodovať o takej zásadnej veci by minimálne mali aj muži. Ja sa preto zapájam do diskusie, pán kolega, ja si myslím, že mám usporiadané manželstvo. A to je odpoveď aj pani poslankyni Gabániovej. A máme s manželkou štyri deti.

Samozrejme, ja tu vystupujem pri zákonoch, ktoré sa týkajú otázky rodiny, života a ich ekonomických a sociálnych podmienok veľmi často aj s konkrétnymi konštruktívnymi návrhmi. Ale v tejto chvíli nechcem rozptyľovať aj vašu pozornosť a vyjadrujem sa k problému interrupcií. Je to jedna z najvážnejších otázok a ja si myslím, že by sme nemali hádzať také vážne rozhodnutie iba na samotné ženy.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Podľa § 28 rokovacieho poriadku člen vlády môže vystúpiť v rozprave, kedykoľvek o to požiada. Požiadal podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic.

Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, páni poslanci. Neplánoval som si v rozprave vystúpiť, ale po vystúpení pána poslanca Drgonca si myslím, že je mojou povinnosťou vystúpiť a niektoré veci vysvetliť, pretože padli tu minimálne názory, ktoré, ak nechcem povedať, že sú nesprávne, tak minimálne je potrebné ich posunúť do inej roviny.

Po prvé, pán poslanec Drgonec spomínal, že navrhovatelia alebo zástupca navrhovateľov mohol vziať späť návrh na Ústavný súd. Prečítam posledné rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom konal o súlade právnych predpisov. Išlo o § 272, § 276 Trestného poriadku, išlo o rozhodnutie PLUS 14/2002, rozhodnutie z januára tohto roku, v ktorom späťvzatie návrhu skupiny poslancov Ústavný súd nepripúšťa. Zdôvodňuje to, citujem, tým, "že podľa článku 124 ústavy je Ústavný súd orgánom ochrany ústavnosti, a preto musí pokladať jej ochranu za nadradenú dispozičnej zásade". Myslím si, že treba dať veci na pravú mieru.

Druhá vec. Pán poslanec Drgonec argumentoval tým, že môže Ústavný súd ísť aj nad petit, argumentoval § 40 zákona o konaní pred Ústavným súdom. Musím povedať, že citovaný paragraf sa týka niečoho iného. Mám tu právnu analýzu nevypracovanú mnou, ale bývalým predsedom federálneho Ústavného súdu, ktorý prišiel k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade zrušiť § 2 ods. 2 vyhlášky možné nie je. Podľa zákona o konaní pred Ústavným súdom sa subsidiárne na konanie použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku vrátane § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. To znamená, že Ústavný súd v tomto prípade nad petit ísť nemôže. Paragraf 40 zákona rieši niečo iné. Najskôr ho odcitujem. "Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa článku 125 ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov." Uvedené ustanovenie teda rieši situáciu, ak navrhovateľ podá návrh na vyslovenie určitých ustanovení predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily, pričom tá istá otázka je z hľadiska predmetu právnej úpravy upravená aj v ustanoveniach iného právneho predpisu nižšej právnej sily, nesúladnosť ktorého však navrhovateľ nenamieta. A záver tejto analýzy, opakujem, nie je to moja analýza, je, že Ústavný súd v tomto prípade nemôže ísť nad petit a nemôže zrušiť § 2 ods. 2 vyhlášky. Ten koniec koncov vyplýva z § 5 zákona. A § 5 zákona vôbec na Ústavnom súde nie je napadnutý.

Veľmi veľa sa v médiách hovorilo v minulosti a spomenulo sa to aj tu, že Ústavný súd koná o zákaze interrupcií. Musím povedať, že v tomto prípade ide o vyslovenú lož, ide o nepravdu a hádam mi ju potvrdí aj pán poslanec Abelovský, ktorý zastupuje odporcu, tak ako ja zastupujem navrhovateľa v konaní pred Ústavným súdom. Ústavný súd nerozhoduje o zákaze interrupcií a mrzí ma, že sa táto lož toľkým opakovaním stala akousi predstieranou pravdou. Ústavný súd rozhoduje o tom, čo sa týka zákona, či v prvom trimestri je možná interrupcia bez preukázania žiadneho dôvodu. To znamená, či čokoľvek, či dokonca životný štýl je nadradený ochrane života a rozhoduje o tom, aby v prvom trimestri boli dve ústavné práva v rovnováhe, v balanse.

Ja som viackrát spomenul svoj osobný názor, ktorý je založený na tom, že nie som zástancom plošného zákazu interrupcií. Ja si myslím, že by mala byť právna úprava vybalansovaná a mala by odrážať našu pokoru pred záhadou vzniku života, aj náš súcit so ženami, ktoré sa niekedy dostanú do ťažkej krízovej situácie a nevedia ako ďalej, ale aj náš inštinktívny nesúhlas s ukončením nevinného ľudského života, či ho nazveme plod, embryo, bábätko alebo nenarodené dieťa. A o tom koná Ústavný súd. Mrzí ma, že sa tu stále rozpráva aj v médiách, že koná o zákaze interrupcií. Nekoná. Koná o tom, aby naša právna úprava bola vybalansovanejšia, aby bola rovnovážnejšia. Musím povedať, že ťažisko návrhu sa opiera o dva judikáty nemeckého Ústavného súdu. Ten posledný je z 90. rokov. V Nemecku nie je zákaz interrupcií, ale v Nemecku je právna úprava, ktorá viac chráni život. A myslím si, že tak je to aj správne.

Pán poslanec Drgonec takisto spomenul, že je možné v konaní rozšíriť návrh. Ja nie som príliš nadšený § 2 ods. 2 vyhlášky, ale myslím si, že nie je protiústavný, a preto nebol ani napadnutý a môžem pánovi poslancovi prisľúbiť, že ako zástupca navrhovateľa nenavrhnem v tomto rozšírenie návrhu. Nie preto, že podzákonná norma je správna, ale pretože nie je protiústavná a Ústavný súd nekoná o ničom inom ako o protiústavnosti.

Považoval som za svoju povinnosť predsa len niektoré veci dať na správnu mieru z pohľadu právneho. Odcitoval som analýzu podľa mňa nezúčastnenej osoby, skvelého ústavného právnika, pretože sa tu, žiaľ, šíria nie pravdivé informácie, a myslím si, že napriek atmosfére, ktorá je emočne veľmi napätá, je potrebné dať na stôl aj informácie, ktoré sú korektnejšie.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. S faktickými pripomienkami pán poslanec Drgonec, pán poslanec Abelovský, pani poslankyňa Gabániová a pán poslanec Rusko.

Nech sa páči, pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Pán minister, bohužiaľ, nenakladáte korektne so slovom korektný. Odvolávali ste sa na uznesenie Ústavného súdu z 23. januára 2003, ktoré je presne tým uznesením, ktoré som tu citoval aj ja. Opakujem vetu. Ústavný súd nie je povinný späťvzatie návrhu navrhovateľom pripustiť a konanie vo veci zastaviť, ale rozhodnutie závisí od jeho úvahy. Zdôrazňoval som, že judikatúra Ústavného súdu v tejto otázke je nevyvážená, že rozhodol tak aj onak. Niekedy rešpektoval späťvzatie návrhu, inokedy ho nerešpektoval a konštatoval som, že ste mali možnosť urobiť pokus, ktorý sa nepodnikol. Iba toľko ku korektnosti tejto časti môjho vyjadrenia.

Pokiaľ ide o korektnosť ďalších argumentov. Keď citujem z návrhu na konanie pred Ústavný súd. Spolkový ústavný súd aj v roku 1993 zopakoval svoje jednoznačné rozhodnutie, podľa ktorého sa "na prerušenie tehotenstva musí hľadieť po celú dobu tehotenstva zásadne ako na neprávosť, a teda musí byť právne zakázané". Ide o citáciu prvej vety z bodu 4 rozhodnutia nemeckého Ústavného súdu, to rozhodnutie má 17 bodov, je silne protirečivé, ale určite nie je takéto jednoznačné.

Druhá záležitosť. Pokiaľ ide o korektnosť. Ja nechcem vyvolávať spor o správnosť názorov JUDr. Valka, bývalého predsedu federálneho súdu, ale nie je to náhodou človek, ktorý viedol kanceláriu, v ktorej ste pôsobili pred vstupom do kresla ministra? (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Nevedel som, ani som netušil, že budeme rozoberať problematiku ústavnosti alebo protiústavnosti pred plénom Národnej rady, ale napriek tomu ma zaujali z vystúpenia pána ministra dve veci.

Prvá, že sa tu verejne zaviazal, že nepodá návrh smerujúci k tomu, aby bola vyslovená aj protiústavnosť § 2 ods. 2 vyhlášky. No, nevyjadril sa tak aj o § 5 zákona. Samozrejme, keďže vieme, že toto prináša aj určité veci nielen etické, ale aj taktické pri rozhodovaní, tak ani nevyzývam pána ministra, aby tak urobil pred plénom Národnej rady a nechám si tieto argumenty, samozrejme, pred Ústavný súd.

Druhé ma zaujalo, že po prvýkrát prakticky artikuloval svoju predstavu ako zástupca skupiny poslancov na to, ako má vyzerať zákon podľa jeho predstáv o interrupcii. Nakoniec k takémuto som ho ja ako zástupca Národnej rady niekoľkokrát vyzval. Žiaľ, len cez médiá, iným spôsobom som nemohol, a po prvýkrát som počul jeho predstavu o tom, ako si asi predstavuje on existenciu interrupčného zákona vo všeobecnosti. Ak by takýto návrh prišiel skôr, povedzme v zime tohto roku, myslím si, že sme už mohli byť oveľa ďalej a mohli sme sa dostať k tejto problematike oveľa ďalej a mohlo sa tu mnoho vecí nevypovedať, tak ako sa vypovedalo, a mohla byť diskusia oveľa vecnejšia a pre našich občanov aj zrozumiteľnejšia.

Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslanec: Pán minister, povedali ste tu to, čo hovorí zákon, a ja vám poviem, čo hovorí medicínsky prístup k problematike. Prvoradý je život ženy a jej zdravie, teda život budúcej matky. A čo je to zdravie? To je skrátene podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fyzické, psychické a sociálne optimum, prvoradé pred všetkým.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz je rad na mne.

Pán minister, povedali ste, že práva ženy a dieťaťa majú byť vybalansované v prvom trimestri, teda počas prvých troch mesiacov tehotenstva. Ony majú byť vybalansované, ale nie v prvých troch, počas všetkých deviatich, a sú vybalansované tak, že v prvých troch mesiacoch je chránená žena a jej súkromie, v druhých troch mesiacoch je to na žene a za prítomnosti alebo za asistencie rozhodnutia lekárov a v tretích troch mesiacoch alebo v treťom trimestri je chránený život nenarodeného dieťaťa. Takto o tom rozhodol a vy o tom veľmi dobre viete aj Najvyšší súd Spojených štátov amerických, kde zaviedol takzvaný tretinkový model, ktorý určite nie je ideálny a dá sa o ňom hovoriť, ale v každom prípade zavádza to, po čom voláte vy. Totiž vybalansovanie práv matky ženy a nenarodeného dieťaťa, ale nie v prvých troch mesiacoch, ale v celých deviatich. (Hlas v rokovacej sále.)

Nech a páči, pán poslanec Minárik. Pán poslanec, ja som ukončil možnosť prihlásiť sa do faktických pripomienok.

Nech sa páči, pán minister môže reagovať. (Reakcie z pléna.) Podávate procedurálny návrh, pán poslanec? (Hlas z pléna.) Podávate procedurálny návrh. (Hlas z pléna.) Nepodávate.

Nech sa páči, pán minister Lipšic.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Čo sa týka trimestrovej štruktúry, musím povedať, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu Spojených štátov Planned Parenthood v. Casey bola prelomená, čiže rozhodnutie Roe v. Wade už celkom tak, ako bolo vydané, neplatí. To po prvé.

Po druhé, nemecký Ústavný súd, a hovoril to aj pán poslanec Drgonec, povedal, že vývojový proces je kontinuálny, že ho nie je možné rozfázovať na konkrétne fázy, že on sa nekončí ani narodením. Dokonca mnohé veci sa vyvíjajú po narodení. Fenomén vedomia, taký určujúci pre ľudskú osobnosť, sa vyvíja až po narodení. To znamená, že nie je možné fázovať vývojové štádiá ľudského života. Napriek tomu, že nemecký Ústavný súd povedal, čo odcitoval pán poslanec Drgonec, tak povedal, že existujú vážne dôvody, ktoré môžu odôvodniť zásah do práva na život. A vieme, aká je dnešná právna úprava v Nemecku. V Nemecku interrupcie zakázané nie sú. Je tam balans, a to je dôležité.

Nakoniec budem reagovať veľmi stručne na záver vystúpenia pána poslanca Drgonca, ktorým spochybnil analýzu bývalého predsedu Ústavného súdu tým, že sme spolu pôsobili v advokátskej kancelárii. Zatiaľ som sa snažil argumentovať vecne a dúfal som, že to urobí aj pán predseda výboru. On však išiel na osobnú argumentáciu. Ja však tú hodenú rukavicu neprijmem. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Záborská. Nech sa páči. Nie je tu. Stráca poradie, respektíve pôjde na koniec.

Nech sa páči. Ďalej je prihlásený pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia. Podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v druhom čítaní návrh odložiť rokovanie o poslaneckom návrhu novely takzvaného interrupčného zákona, ktorý sme dostali ako tlač 210 z 13. schôdze Národnej rady s tým, že tento návrh zákona bude zaradený do návrhu programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o predmetnej problematike navrhovanej právnej úpravy.

Milé kolegyne, kolegovia, od volieb v roku 2002 sme sa už viackrát na pôde Národnej rady Slovenskej republiky odvolávali na slovné spojenie nová politická kultúra, pričom v tomto vznešenom konštatovaní sme, dúfam, nevnímali iba rešpektovanie akéhosi nepísaného kódexu správania sa poslanca parlamentu voči svojim kolegom, ale predovšetkým znateľný posun rozhodnutí smerom k rešpektovaniu ústavy ako základnej autority všetkých právnych predpisov. V tomto duchu som sa vo vzťahu k takzvanému interrupčnému zákonu na vás už dvakrát obracal, áno, aj v zmysle novej politickej kultúry som svojimi procedurálnymi návrhmi, ktoré by sa mohli stať uzneseniami Národnej rady chcel garantovať, že už nepripustíme možnosť, aby rozhodnutia Ústavného súdu mohli nebyť predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

V nadväznosti na uvedené konštatovanie som naozaj presvedčený, že nie je potrebné zavádzať na Slovensku precedens, aby k problematike riešenej Ústavným súdom sa parlament vyjadril takým vážnym dokumentom, ako je zákon Národnej rady Slovenskej republiky ešte predtým, ako svoj názor vyriekne Ústavný súd, lebo pri všetkej úcte k nášmu právnemu videniu nielen tohto konkrétneho problému nikto nemôže prejudikovať rozhodnutie Ústavného súdu s takou istotou, aby nevystavil parlament riziku, že zákon bude po rozhodnutí Ústavného súdu potrebovať okamžitú novelu, lebo by sme boli právne a politicky v neprehľadnej situácii.

Naozaj neobstojí tvrdenie, že po prípadnom rozhodnutí Ústavného súdu, že interrupcie do 24. týždňa musia byť upravené zákonom, vznikne akési právne vákuum. Zákon o Ústavnom súde č. 7/1992 Zb. v čl. 8 ods. 1 určuje, že pri nesúlade právneho predpisu s ústavou musí zodpovedný orgán tento súlad dosiahnuť do šesť mesiacov od vydania rozhodnutia o nesúlade s Ústavným súdom.

Teda vaše tvrdenie o nutnosti rozhodovať dnes a teraz nemá oporu v žiadnom právnom predpise, a to je naozaj namieste otázka, ak nie je to potreba riešiť to teraz, o čo vlastne navrhovateľom ide.

Vo svojich zdôvodneniach procedurálnych návrhov som v bode 2 vždy argumentoval, že žiadna politická strana v parlamente nemá od voličov mandát na zmenu súčasného stavu, lebo si ho nepýtala. Jediným naším mandátom bude rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré nás zaviaže dať existujúci stav do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Ak sa niekto bojí rozhodnutia Ústavného súdu, znamená to, že chce v našej legislatíve fixovať stav, ktorý Ústavný súd označí za stav, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nenachádzam na toto konanie iné vysvetlenie. Už tu odznelo, že sa týmto návrhom a celým procesom, tak ako bol spustený, zavádza verejnosť, ako by tu prebiehal boj o interrupcie. Naozaj ide iba o jednu špecifickú oblasť a navyše tu chýba odborná diskusia.

Návrh zákona, ktorý máme predložený, považujem legislatívne za veľmi nedokonalý a nedomyslený. Vidieť, že bol šitý na politickú objednávku a ešte k tomu horúcou ihlou. Ja som sa doposiaľ nevyjadroval k problematike interrupcií z tohto miesta a nebudem sa vyjadrovať ani dnes. Som presvedčený, že k tejto problematike treba naozaj začať jednu vážnu diskusiu, čoho návodom by mohlo byť vystúpenie aj nášho pána poslanca Novotného, ktorý, myslím si, že veľmi korektne odkryl všetky oblasti tohto vážneho problému, na ktoré nebolo odpovedané a o ktorých sa ešte ani len nezačalo diskutovať.

Napriek tomu, že tu máme, respektíve práve preto, že tu máme návrh zákona, tak predsa mi len dovoľte jedno krátke zamyslenie. Dovoľte mi spresniť, prečo ho považujem za legislatívne nepresný. Vidieť, že návrh nebol z vecnej stránky konzultovaný s odborníkmi. V § 4a uvádzate pojem vývoj plodu geneticky chybný. Čo podľa vás znamená tento výraz. Stále sa prehlbujúce poznatky o genetickej štruktúre ľudského genómu hovoria, že dnes vieme zistiť poruchu niektorých génov, ktoré v dospelosti vedú k ochoreniu na rakovinu, cukrovku aj k depresívnym stavom. Aj v tomto prípade ide o geneticky chybný vývoj plodu? Aj tieto plody spadajú pod jurisdikciu tohto zákona? Aj tieto bude treba usmrtiť?

Vôbec nič sa vo vašom návrhu nehovorí o teratogénne poškodenom plode napríklad liekmi. A práve teratogénne poškodenie môže byť takého stupňa, že je nezlučiteľné so životom. Úplne chýba zoznam takých chorobných stavov, pri ktorých je možné rozhodnúť o umelom potrate z dôvodov genetických ochorení a teratogénne poškodených plodoch. Príloha, zoznam poškodení plodu, ktoré môžu byť dôvodom na predčasné ukončenie gravidity, je nevyhnutnou podmienkou predloženia takéhoto zákona. Veď ide vlastne o výkon trestu smrti nad plodom, ktorého jediná vina je, že je poškodený. A iste uznáte, že na takýto drastický zákrok vágna formulácia - vývoj plodu je geneticky chybný ani formulácia ústavnoprávneho výboru - plod postihnutý závažnou genetickou chorobou alebo vývojovou chybou diagnostikovanou metódami prenatálnej diagnostiky nestačí.

Ďalej podľa legislatívnych pravidiel, ak zákon vyžaduje ďalšie právne dokumenty, je potrebné ich pri schvaľovaní predložiť v plnom znení. Vy vo vašom návrhu uvádzate v ods. 4 potrebu všeobecne záväzného právneho predpisu, ale ste ho spolu s návrhom zákona nepredložili.

Chcel by som sa ešte vyjadriť z tohto miesta k niektorým tvrdeniam, ktoré tu odzneli aj v diskusiách v rámci koalície, ale aj mimo nej. Údajne tento návrh sme dostali preto, lebo predkladatelia nevedeli a boli zavádzaní pri vstupe do koalície, že takéto podanie na Ústavný súd existuje. Mám pocit, že bol zavádzaný niekto druhý, pretože pokiaľ viem, pán kolega Drgonec sa tomuto problému venuje už roky a je to jeho takpovediac srdcová záležitosť. Neviem teda, či sa klamalo vtedy, keď sa skladala koalícia, alebo či sa klame teraz. Taktiež som sa dozvedel z médií, že niektoré poslanecké kluby, keby dali svojim poslancov slobodný mandát, že by to tu dopadlo inak. Ja vám hovorím, že v našej strane, a bolo to zrejme aj pri hlasovaní v prvom čítaní, nikto nikoho ničím nezaväzoval, ale vtedy, keď sme museli tento problém riešiť v prezídiu, a keď sme pochopili nečistotu celej tejto hry, tak sme dali odporúčanie, nič viac, iba odporúčanie. Všetci naši poslanci sú pri svojom hlasovaní aj vo vzťahu k tomuto zákonu slobodní. Ak niekto takým spôsobom koná vo svojej strane, tak nech sa k tomu láskavo prizná. Skôr si myslím, že predovšetkým strana ANO, keby niekto chcel rozmýšľať spôsobom, nie tak, ako to tu vysvetlil pán kolega Drgonec, ale ako pán minister spravodlivosti, tak by bol vystavený trošku inej inkvizícii, než o ktorej rozprávajú z histórie.

No a na záver by som vás chcel požiadať, aby ste podporili môj procedurálny návrh, ktorý som teraz predložil, pretože ho považujem za korektný, poctivý a pravdivý a pretože som naozaj presvedčený, že diskusia o takejto závažnej problematike, ku ktorej sa chceme dnes vyjadriť aj z toho, čo tu odznelo, by naozaj mala byť začatá. Schválenie tohto zákona alebo pokračovanie v jeho schvaľovaní považujem za nekorektné a neodborné vzhľadom na predloženú novelu.

Ďakujem pekne za porozumenie. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k predkladanému návrhu zákona alebo k samotnej téme. Už súčasná právna úprava, ak by bola dodržiavaná a jej niektoré paragrafy, myslím si, v lekárskej obci a lekárska obec by stála na strane života, už v § 8 je množstvo obmedzujúcich, alebo bolo by množstvo obmedzujúcich zdravotných dôvodov na to, aby boli ženy podporené v tom, aby si dieťa nedali zobrať. Napriek tomu, že prídu rozhodnuté dať si urobiť interrupciu, pretože by boli posilnené práve tým, že nie je ani zdravotná indikácia, že sociálne pomery, ak čakáme druhé alebo tretie dieťa, nie sú také, aby matka dieťa nemohla donosiť. Myslím si, že istý tieň padá aj na zdravotnícku obec, ktorá by mohla pomôcť ženám v tomto rozhodovaní a  možno ľudsky, a nie komisiami, ale ľudsky by pomohla rozhodnúť sa žene, ako si nechať dieťa, ktoré sa počalo.

Tento návrh zákona nie je o právach, lebo povyšuje právo na slobodné rozhodovanie ženy. Kde je muž otec? O živote počatého plodu nad jeho právom na pokračovanie započatého života, je skôr o eugenických opatreniach. Pomôže to zlepšeniu genofondu národa, pýtam sa? Vieme veľmi dobre reakcie aj zdravotne postihnutých občanov, ktorí reagujú na to, že sú nejako vyčlenení z tejto spoločnosti, že ak je niekto zdravotne postihnutý a narodí sa, a možno prináša ekonomicky pre túto spoločnosť nejakú záťaž, už je nepotrebný. Dnes potrebujeme najmä pravdivú a vyváženú osvetu o podstate ľudského života. Len takáto osveta prinesie priestor na plodný dialóg medzi občanmi, ktorí považujú ľudský život za nedotknuteľný, posvätný, a medzi tými, ktorí z rôznych dôvodov nedotknuteľnosť ľudského života popierajú.

Smutne pôsobí boj žien, a tu budem citovať z denníka SME z 30. januára 2003, "aby nám nebrali právo na potrat namiesto boja za bezpodmienečnú spoluzodpovednosť mužov za počatý život". Myslím si, že stále bojujeme, ale skôr by sme mali viesť dialóg o tom, ako chrániť, a keď sloboda rozhodovania, tak nech je informovaná sloboda. Všetci dobre vieme, že mnoho obyvateľov a mnoho žien, ktoré podstupujú takýto zákrok, nie sú dostatočne informovaní. Najmä mladí ľudia, tí, ktorí mali šťastie sa narodiť, že im rodičia dovolili sa narodiť, by potrebovali vedieť, ako je to vlastne s ľudským životom.

A tu niekoľko otázok. Či je, alebo nie je hodný ochrany ľudský život a prečo? A či je hodný ochrany každý človek, alebo iba niektorý a prečo? Či existujú menejcenné a viaccenné fázy ľudského života, či nás nenarodení nejako ohrozujú, obmedzujú našu slobodu alebo plnosť prežívania nášho života? A ak je ľudská sexualita o láske, prečo je aj o smrti? Kto má právo rozhodovať o živote a smrti? Väčšina, rodičia, volení zástupcovia občanov? Môže človek preniesť svoju osobnú bytostnú zodpovednosť za život na svojich volených zástupcov? Zbaví ho to zodpovednosti hlasu jeho svedomia?

Dospelí musia dať mladým ľuďom pravdivé odpovede, inak zlyhali. Majú právo vstúpiť do ich budúcnosti, radiť im, kam majú smerovať? Každá zákonná norma by mala vychovávať. K čomu chce vychovávať občanov táto navrhovaná právna úprava interrupcie do 6. mesiaca veku dieťaťa. K arogancii silných voči slabým? Ak ide o ťažké genetické poškodenie plodu nezlučiteľné so životom, vzhľadom na ľudskú dôstojnosť matky a dieťaťa by bolo čestné, aby dieťa zomrelo prirodzenou smrťou a matka by sa ušetrila traumy po interrupcii v takom vysokom štádiu života dieťaťa. Okrem toho asi nikdy nejde o absolútnu istotu.

Z odborných materiálov vieme, že aj pri 10-percentnom podozrení vlastne je daný súhlas na vykonanie umelého ukončenia života. Sloboda matky, rodičov rozhodnúť sa o ukončení života, ktorý nespĺňa očakávané parametre, je veľmi nebezpečným postojom. Nevychováva to rodičov ku konzumnému postoju voči svojim potomkom? Rast násilia na deťoch, ktoré nie je doménou iba asociálnych rodičov, o niečom svedčí, lebo život je nedeliteľný. Volanie po eutanázii starých ľudí tiež signalizuje, že radikálne poklesla úcta k človeku zatiaľ v najbezbrannejších fázach jeho života. Nie je tento zákon trójskym koňom, ktorý môže ovplyvniť a aj ovplyvní spoločenskú klímu postoja k životu človeka vôbec? Dávam túto otázku na všeobecné zváženie.

A ešte hádam jedna poznámka, čo som si myslela, že skôr zaznie vo vystúpeniach právnikov. Tu by som sa chcela dotknúť z odborného stanoviska právnikov, ktorí prednášajú základné práva, ľudské práva i zdravotnícke právo na Trnavskej univerzite. Podľa čl. 14 ústavy každý má spôsobilosť na práva. Z rímskeho práva vychádza úprava v našom právnom Občianskom zákonníku z roku 1964: "Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé - § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka." Podľa nášho právneho poriadku sa na dieťa od momentu počatia pozerá, akoby bolo už na svete. Aj počaté dieťa má teda právnu subjektivitu a je subjektom práva pod podmienkou, že sa narodí živé, aj keď o chvíľu po pôrode zomrie. Určitá skupina počatých detí, nechcené deti, zabité umelým potratom, je tak skoro úplne zbavená svojich práv a povinností, najmä základného práva na život, a tým dochádza k ich diskriminácii a k nerovnosti ľudí pred zákonom. "Dieťa od momentu svojho počatia má mnohé práva", a tu len zacitujem, a tým končím, "ktoré sú na jeho alebo jej prospech", toho plodu. Počaté dieťa môže mať podľa Občianskeho zákonníka možnosť dediť - § 460, byť obdarované - § 628 a § 630, počatému dieťaťu môže vzniknúť právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného - § 817 ods. 1 a ods. 2. K dieťaťu ešte nenarodenému, ale už počatému možno určiť aj otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov - § 53 o rodine. Na záujmy počatého dieťaťa sa má prihliadať a rozhodovať pri rozvode manželstva. Súd musí skúmať, či rozvod nebol v rozpore so záujmom počatého dieťaťa. Je to judikát Najvyššieho súdu Česko-slovenskej republiky 48/1952.

Naša platná právna úprava výslovne chráni počaté dieťa pred overovaním nových medicínskych poznatkov na človeku. Tu by som sa chcela dotknúť aj zdravotníckej pripomienky § 40 zákon č. 277 o zdravotnej starostlivosti. Zákon priznáva nenarodenému dieťaťu postavenie človeka, priraďuje ho pod pojem človek. Ak je tento takzvaný pokus na človeku uskutočnený bez zdravotných dôvodov, je zakázaný a citujem: "Overovanie bez zdravotnej indikácie nemožno vykonať na ľudských plodoch a zárodkoch." § 42 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti.

Teda podľa preambuly Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989, ktorý prebral text Deklarácie práv dieťaťa z roku 1959, dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred i po narodení. Tento dohovor je súčasťou slovenského právneho poriadku, a preto si myslím, že nemôžeme hovoriť len o právach ženy, ale aj o právach detí a právach dieťaťa.

Úlohou poslancov je skôr chrániť život, a nie hľadať spôsoby, ako ho likvidovať. A preto vás prosím, páni poslanci, aby sme hlasovali podľa svedomia v prospech života, a nie v prospech kultúry smrti.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Ja som len chcela pripomenúť, keď tu pani poslankyňa hovorila o tom, ako sa zdravotne postihnutí cítia. Chcela by som pripomenúť list, ktorý sme dostali od Asociácie organizácie zdravotne postihnutých občanov pre 36 celonárodne špecifikovaných organizácií ľudí so zdravotným postihnutím so žiadosťou o starostlivé prehodnotenie a následné odmietnutie tejto novely.

A potom by som chcela ešte kým, vážení poslanci a poslankyne alebo poslankyne a poslanci, položíte prst na tlačidlo, aby ste si uvedomili, že budeme túto novelu práve prijímať v Medzinárodnom roku zdravotne postihnutých občanov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vajda.

M. Vajda, poslanec: Pani poslankyňa, ja by som sa chcel spýtať, keď si dám vaše vystúpenie do súvislosti s vystúpením pána poslanca Brocku, ktorý hovoril o tom, že interrupcie sú v rozpore s Hippokratovou prísahou, keď ju lekár vykonáva, a vy hovoríte o právach počatého dieťaťa. Mám tomu rozumieť tak, že ste za úplný zákaz interrupcií?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Beňová.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcela vystúpiť, ale zdá sa mi, že táto rozprava je už akosi príliš zdefraudovaná rôznymi nechutnými invektívami, a preto si dovolím len faktickú poznámku k pani poslankyni Sabolovej.

Môj syn sa narodil v roku 1988 v 26. týždni. To bol presne ten týždeň, ktorý v tom čase delil pôrod od samovoľného potratu. Mal 1000 gramov a meral 27 cm. Bol tri mesiace v inkubátore a za ten čas som mala naozaj dosť priestoru hovoriť s lekármi na jednotke intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti o takých deťoch, o ktorých dopredu vedia, že sa narodia, prepáčte mi za ten výraz, s mozgom na kašu, že tie deti nebudú vedieť vôbec o svojej existencii a že s najväčšou pravdepodobnosťou väčšina z nich skončí v domovoch sociálnej starostlivosti.

Neviem, koľkí z vás sa boli pozrieť v domovoch sociálnej starostlivosti na Slovensku. Ale žijú tam deti, ktoré musia byť vyviazané, pretože sa sami poškodzujú. Sami seba jedia. Poškodzujú ostatné deti, a preto si myslím, že máme prijať takýto zákon, pretože ten zákon jednoducho umožní tým ženám, ktoré sa necítia na to, takéto deti vychovávať doma a nie sú schopné im poskytnúť dostatok lásky a dostatok času, aby takéto ženy jednoducho nemuseli takéto deti porodiť a aby tie deti neboli odsúdené na to, že nebudú vedieť o svojej existencii a budú musieť žiť v domovoch sociálnej starostlivosti. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, môžete reagovať na faktické poznámky.

M. Sabolová: Ďakujem pekne. Teda na dvoch poslancov. Pán poslanec, ja osobne som proti akýmkoľvek interrupciám, ale tento zákon alebo naše podanie na Ústavný súd, alebo naše vyjadrovanie nehovorí o tom, že žiadame zrušiť zákon.

Druhá poznámka k pani poslankyni Beňovej. Sú to veľmi citlivé a citové témy, o ktorých ste vy hovorili, ale poznám osobne a mám priateľov, ktorí mali takto zdravotne postihnuté deti. Deti žili možno do 7, 10 rokov. Poznám sociálne ústavy, ale nechodím sa ukazovať do sociálnych ústavov a potom argumentovať tým, že vidím, viem, poznám. Našou úlohou by malo byť do budúcnosti, a to je to východisko, ktoré by sme mali vytvoriť aj legislatívne, ale aj reálne v živote, že ak existujú dnes centrá a sú centrá, ktoré sú založené práve na poskytovanie pomoci zdravotne postihnutým deťom, rodinám a matkám, aby boli podporované a aby boli prístupné pre všetkých, ktorí túto pomoc potrebujú a fyzicky ani duševne, psychicky nie sú pripravené na to, aby sa mohli starať o takéto deti. Ale jednoducho nemôžeme postaviť nejaké svoje sociálne postavenie, svoj postoj nad život a nad ochranu života. Ale nikomu neberieme právo, aby sa rozhodoval.

Kresťan katolík, a teraz to poviem, možno mám ešte chvíľočku čas, ten, ktorý sa hlási k tomuto vierovyznaniu, musí vedieť, že nemožno s tým len operovať, ale treba podľa toho žiť a podľa toho dodržiavať aj isté pravidlá, ktoré sú tu, a vo svedomí bude v tomto parlamente rozhodovať. Ale každý jeden rozhoduje podľa miery, ktorá nám bola daná, a nikoho nikdy v živote nebudem ani ja, ani nikto z mojich kolegov odsudzovať za jeho rozhodnutie, pokiaľ jeho miera zodpovednosti a citlivosti k tejto téme je iná.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová, ktorá stráca poradie. Takže pán poslanec Heriban. Tiež stráca poradie.

Pán poslanec Soboňa, nech sa páči. Vy nestrácate poradie a máte slovo.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Nie je dobré, ak vystúpenie poslanca je výrazne ovplyvnené jeho emotívnym stavom. Do tohto parlamentu sme zvolení preto, aby sme problémy občanov riešili vecne, ak chcete v mene všeobecného dobra. Ak prevážia emócie, podstata veci uniká. Dnešný deň je tomu názorným príkladom.

Ďalej som prekvapený odvahou niektorých poslancov vstúpiť do diskusie o tom, čo ľudský život je a čo ľudský život nie je. O to viac ma zaráža skutočnosť, že, samozrejme, každý vytrhne z vedeckých poznaní to, čo mu vyhovuje z hľadiska jeho politického zoskupenia. Ešte i pri takom závažnom probléme, ako je ochrana života, sa prejavujú názory podľa politickej príslušnosti, a nie podľa vlastného svedomia a vlastného poznania a často bez schopnosti prijať akýkoľvek iný názor. Tento fakt je pre Národnú radu v súčasnosti príznačný a pre Slovensko, bohužiaľ, tragický.

Nepovažujem za správne a odsudzujem aj to, že sa napádajú postoje ktorejkoľvek cirkvi. Som presvedčený, že aj predstavitelia cirkvi chcú riešiť tento i ďalšie závažné problémy v prospech človeka a v prospech ľudskosti. Nepochybujem, že aj cirkevné inštitúcie budú v plnej miere hľadať postoje a názory odborníkov a vedeckých inštitúcií. Je pre mňa úplne smiešne, ak sa politické strany obviňujú z liberalizmu, pretože najliberálnejšiu politiku presadzujú vo svojej praktickej činnosti tí, čo sa hlásia ku konzervativizmu. Veď likvidácia ingerencií štátu vo veciach všeobecného dobra je základným rysom liberalizmu.

O čom teda, páni poslanci, panie poslankyne, má vlastne parlament hlasovať dnes alebo zajtra. Môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že nebudeme rozhodovať o živote a smrti a ani o šťastí rodiny, ktorá je postavená pred ťažké životné rozhodnutie. Toto rozhodnutie ostane v rukách ženy, matky i celej rodiny. Vy však, panie poslankyne a páni poslanci, máte možnosť vytvoriť zákonný rámec na ťažké rozhodnutie ženy a jej rodiny, aby takéto ťažké rozhodnutie nebolo ešte aj trestným činom. Vy máte možnosť vložiť riešenie uvedeného problému do rúk odborníkom, lekárom, genetikom, neonatológom a nimi vytvorených odborných konzílií, ktorí určite pomôžu rodine, ktorá je vo vážnej životnej situácii jednak včasnou diagnózou a odporučeným postupom, a tým prevezmú časť bremena z pliec ženy matky, čo považujem za vysoko humánne. Ale zároveň máte možnosť položiť život človeka, šťastie ženy, matky a rodiny do rúk podvodníkov a šarlatánov. Môže sa stať, že to, čo sme chceli chrániť, naším pričinením zahynie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Dovolím si oceniť vecnosť vystúpenia pána poslanca Soboňu a chcem vyjadriť aj svoj údiv nad tým, ako sa niektorí poslanci s absolútnou suverenitou dokážu vyjadrovať o otázkach a riešiť otázky, ktoré dodnes nevyriešila filozofia, právo, nikto. Som prekvapený, ako niekto dokáže posudzovať stav ženy v situácii, keď sa do tejto situácie dostane. 29 rokov mám, žiaľ, túto príležitosť, aby som sa stretával s týmito ženami a videl som tragédiu, ako musia prežiť, či už sa rozhodujú ponechať si dieťa, alebo si dieťa neponechať. Chcem ešte raz oceniť vystúpenie pána poslanca Soboňu. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.