Pátek 20. června 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím povereného člena z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Juraja Lišku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

J. Liška, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi, tlač 292. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutí číslo 271 z 13. júna 2003 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem menovaných, s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch sú takého: Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali s termínom ihneď s tým, že odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh neschváliť dali výbory Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Neprijaté platné uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky sú z výborov: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre zdravotníctvo. Výbor, ktorý neprerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady, je výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá, pretože nebol uznášaniaschopný. Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo... Neprijali sme platné uznesenie, pardon, z 19. júna 2003 schválil správu výborov Národnej rady, návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi. Mňa určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma prednesením správy výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky ani požiadavky, preto vás prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásilo 8 poslancov, pán poslanec, Murgaš, Fajnor, Tkáč, Šulaj, Mikuš, Kondrót. Abelovský a Číž. Za poslanecký klub Smer vystúpi ako prvý... Ešte predtým žiada o slovo pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý nás chce oboznámiť so stanoviskom vlády k tomuto návrhu.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Ministerstvo financií analyzovalo vývoj slovenskej ekonomiky v doterajšom priebehu roka 2003 a formulovalo návrh opatrení na elimináciu rizík vo verejných financiách. Materiál bol prerokovaný vo vláde z iniciatívy ministerstva financií a upozornil na príčiny výpadkov príjmov štátneho rozpočtu. Súčasný stav štátneho rozpočtu nie je spôsobený nadmernou spotrebou štátnej správy, ale neefektívnym míňaním zdrojov verejných financií. Na základe údajov o vývoji HDP za I. štvrťrok možno konštatovať pokles spotreby verejnej správy o 0,8 %, pričom v rovnakom období minulého roku spotreba vzrástla o 5,7 %. Skutočný makroekonomický vývoj do veľkej miery naďalej potvrdzuje optimistickejšie očakávania, aj keď v štruktúre hospodárskeho rastu dochádza k výraznejším zmenám oproti prognózam z konca minulého roka. Prognózy, z ktorých sa vychádzalo pri tvorbe štátneho rozpočtu, boli horšie odhadnuté ako minulé roky. Nástupom nových odborných pracovníkov ministerstvo financií odhadlo a revidovalo dopad zmien, ktoré sa udiali zo subjektívnych i objektívnych príčin. Rezort financií prijal v krátkom čase potrebné opatrenia na elimináciu negatívnych dopadov týchto chýb. Je nevyhnutné upozorniť, že prevažná časť výpadku pri dani z pridanej hodnoty bola spôsobená legislatívnou zmenou v spôsobe vyplácania nadmerných odpočtov. Zmena bola prijatá ešte v minulom volebnom období, pričom zodpovední odborní pracovníci opomenuli rozpočtové dôsledky tejto legislatívnej zmeny. Minister financií Ivan Mikloš ich výmenou pristúpil k náprave a k zabezpečeniu neopakovania chýb z minulosti. Plnenie štátneho rozpočtu za rok 2003 prebieha v súlade s upravenými prognózami ministerstva financií. Koncepcia daňovej reformy ministerstva financií i východiská štátneho rozpočtu na rok 2004 uvažujú s triezvymi odhadmi s cieľom zabrániť negatívnemu vývoju v budúcnosti. Ministerstvo financií značnú časť výpadku daňových príjmov nerieši len zvýšením spotrebných daní. Výpadok daní bude kompenzovaný v štátnom rozpočte aj na strane iných zvýšených príjmov. Jednorazové efekty, ktoré súvisia so vzniknutými nárokmi na plnenie v predchádzajúcich obdobiach, nebudú zohľadnené v schodku podľa metodiky ESA 95. Do tejto kategórie spadá aj výpadok z legislatívneho efektu pri dani z pridanej hodnoty. Zvýšenie spotrebných daní je súčasťou koncepcie daňovej reformy. Koncepcia sa pripravovala so zreteľom na prioritný cieľ vlády v oblasti verejných financií, ktorým je udržanie rozpočtovej rovnováhy a plnenie maastrichtských kritérií, t, j., aby najneskôr v roku 2006 schodok verejných financií nepresiahol 3 % HDP. Úpravy jednotlivých daní v rámci daňovej reformy sú navzájom previazané a podmienené a výpadok príjmov štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zavedenia rovnej dane je navrhované riešiť zvýšením výnosov z iných daní, najmä DPH a spotrebných daní. Koncepcia daňovej reformy spracúva problematiku legislatívy i správ jednotlivých daní. Je materiálom koncepčného charakteru, ktorý načrtáva hlavne smery zmien, pričom konkrétne legislatívne zmeny budú realizované pri príprave konkrétnych daňových zákonov. Koncepcia navrhnutá v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, predovšetkým s legislatívou Európskej únie v oblasti nepriamych daní, rešpektuje aj smernice únie v oblasti priamych daní. S ohľadom na hlavné ciele a princípy koncepcie daňovej reformy, dane majú plniť výlučne fiškálnu funkciu, realizáciu iných druhov politík ako sociálnej, regionálnej len v tom prípade, ak neexistujú iné vhodné riešenia podpory.

Daňová reforma si kladie za cieľ vytvoriť transparentné prostredie s rovnakými podmienkami pre všetky subjekty. Otázka fiškálnej decentralizácie nebola predmetom koncepcie daňovej reformy. Rozpočtové určenie jednotlivých daní bude upresnené neskôr v závislosti od rozhodnutia o reforme verejnej správy. Daňovú reformu je možné realizovať nezávisle od termínu definitívneho rozhodnutia o rozpočtovom určení výnosov jednotlivých daní.

Súčasťou koncepcie daňovej reformy sú aj kvantifikácie rozpočtových a makroekonomických dopadov, ako aj dopadov na fyzické osoby. Kvantifikáciám dopadov bola venovaná mimoriadna pozornosť vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien, ktoré sa dotknú celej spoločnosti, ako aj na splnenie rozpočtových cieľov. Pri otázke celkového daňového zaťaženia cieľom daňovej reformy je presun daňového zaťaženia z priamych daní na dane nepriame. Dokumentuje to aj podiel priamych a nepriamych daní na HDP. Celkové daňové zaťaženie mierne klesne z 18,94 % HDP na 18,07 % HDP po reforme.

Problematika odvodu 8 % z prijatého poistného z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je v súčasnosti upravená v § 30 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené znenie ustanovené § 30 bolo doplnené do zákona ako poslanecký návrh pri jeho prerokúvaní v Národnej rade a ministerstvo financií už v tom čase podotýkalo, že financovanie záchranných systémov takýmto spôsobom nie je vhodným riešením.

Vláda plne súhlasí s potrebou financovania jednotlivých zložiek záchranných systémov, ktoré svojou podstatou pomáhajú predchádzaniu škôd na ľudských životoch a na materiálnych hodnotách v cestnej premávke, ale tak ako už aj v minulosti zastávame názor, že je potrebné hľadať transparentnú formu spôsobu ich financovania.

Vláda z tohto dôvodu pri prerokúvaní návrhu novely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorej sa navrhuje vypustenie daného ustanovenia zo zákona o poisťovníctve, si osvojila úlohu zabezpečiť financovanie komplexu záchranných systémov v rámci poplatkového systému, na čom sa už v súčasnosti začalo intenzívne pracovať. Vypustenie ustanovenia o odvode 8 % sa však navrhuje až s účinnosťou od januára budúceho roka, pričom finančné prostriedky predstavujúce 8 % z prijatého poistného za rok 2003 by mali byť odvedené na účet ministerstva vnútra do konca februára 2004. Z uvedeného vyplýva, že ešte na rok 2004 by malo byť financovanie záchranných systémov zabezpečované aj z finančných prostriedkov predstavujúcich 8 % prijatého poistného. Pripravované riešenie formou poplatkov sa nám javí ako transparentnejšie a to aj vzhľadom na to, že integrovaný záchranný systém poskytuje služby takzvaného verejného charakteru a aj spôsob jeho financovania by mal byť založený na štandardných princípoch z verejných zdrojov pri dodržiavaní všetkých kontrolných mechanizmov pri nakladaní s týmito verejnými prostriedkami. Spôsob, aký sa v súčasnosti uplatňuje, považujeme za zásah do súkromného vlastníctva poisťovní, pričom tu vzniká tiež rozpor so zásadami rovnocenného postavenia komerčných poisťovní, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ostatnými poisťovňami, ktoré tento druh poistenia neposkytujú. Ministerstvo financií je informované o probléme, ktorý nastal v tomto roku pri odvode uvedených 8 % z prijatého poistného za rok 2002, keď ich mali poisťovne vykonávajúce povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odviesť do konca februára tohto roka, avšak aj podľa našich informácií si k dnešnému dňu danú povinnosť nesplnili. Ministerstvo financií zo zákona o poistení zodpovednosti za škodu a ani zo zákona o poisťovníctve nemá právne nástroje ako zabezpečiť, aby poisťovne odviedli daných 8 % z prijatého poistného na účet ministerstva vnútra. Avšak tým, že si zákonom danú povinnosť nesplnili, porušili ustanovenie v súčasnosti platného zákona. Podľa § 42 zákona o poisťovníctve, dodržiavanie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňami spadá pod dohľad Úradu pre finančný trh a tento môže začať v danej veci konať, čo podľa našich posledných informácií aj urobil, a následne môže uložiť týmto poisťovniam adekvátne sankcie a opatrenia v súlade s § 49 zákona o poisťovníctve.

Minister financií bol vo februári 2003 požiadaný agentúrou B+Business Center, aby písomne potvrdil ministerstvu zahraničných vecí, že sa zúčastnil akcií organizovaných spoločnosťami Sario a Business+Center a že tieto akcie splnili svoj účel. Išlo o štandardný referenčný list, kde minister potvrdil osobnú účasť na konferenciách, ktoré propagovali Slovenskú republiku a možnosti investovania na Slovensku. Transparentne v ňom uviedol, že tento list nie je jeho osobnou iniciatívou, ale že ho posiela výlučne na žiadosť spoločnosti B+Business Center. Minister financií nepozná obsah tendra, ktorý sa uskutočnil na ministerstve zahraničných vecí a ani zloženie výberovej komisie, ktorá rozhodovala o výhercovi podľa zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa na základe uvedených skutočností nestotožňuje s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Budeme pokračovať v rozprave. Za poslanecký klub Smer vystúpi pán poslanec Murgaš. Predtým faktická poznámka, pán poslanec Fico. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Plne rešpektujem, samozrejme, to, čo teraz povedal podpredseda vlády a minister spravodlivosti, pretože vystupuje v mene vlády Slovenskej republiky. Chcem, pán minister spravodlivosti, iba jedno upresnenie, aby sme boli úplne korektní. Pokiaľ ide o povinnosť 8-percentného odvodu od poisťovní, ktoré vyberajú povinné zmluvné poistenie, tak ste nepovedali aj písmeno B. A to je, že minister financií predložil do vlády Slovenskej republiky návrh zákona, v ktorom oslobodzuje tieto súkromné spoločnosti od platenia 460 miliónov korún. Toto je podstatná vec a dokonca vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona aj schválila a potom ho dala aj do Národnej rady Slovenskej republiky. Keď sme o ňom rokovali včera alebo predvčerom, presne si nepamätám, tak pán minister financií ani len vo svojej úvodnej reči nepovedal, že podstatou návrhu zákona, ktorý predkladá, je práve oslobodenie súkromných spoločností od zaplatenia 460 miliónov korún. Čiže nielenže ministerstvo financií nič neurobilo, hoci mohlo urobiť, ale práve naopak, prišlo s iniciatívou, ktorá oberá štátny rozpočet a príslušný fond ministerstva vnútra o túto sumu. Až keď sme na to upozornili v rozprave, tak pán minister financií požiadal poslanca ANO pána Malchárka, aby vystúpil a aby povedal, že keď sme na to prišli, tak tých 8 % necháme v zákone. Tak len na upresnenie, pán minister spravodlivosti, že nejde iba o nemožnosť ministerstva financií čosi konať, ale ide o priamo aktívny prístup ministerstva financií odpustiť 460 miliónov korún. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Murgaš. Nech sa páči.

M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, ak politik vo fungujúcej demokracii zmanažuje procesy vyúsťujúce do poškodenia ekonomických záujmov štátu, ak preukáže profesionálnu neschopnosť, ak je, nedajbože, podozrivý z klientelizmu, takýto politik vo fungujúcej demokracii sám odstúpi. Nie však v Slovenskej republike. V našich pomeroch sa dobrovoľne neodstupuje. V našej zvláštnej slovenskej demokracii sa za neschopnosť a konanie poškodzujúce záujmy občanov povyšuje.

Dnes rokujeme o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Tomu ministrovi, ktorý v minulej vláde ako podpredseda vlády zavieral oči pred tunelovaním Devín banky a okrádaním občanov nebankovými subjektmi. Tomu ministrovi, ktorý riadil pre Slovenskú republiku nevýhodnú privatizáciu plynárenského podniku a rozvojových energetických sietí. Tomu ministrovi, ktorý vo funkcii podpredsedu vlády zbabral reformu verejnej správy, výsledkom ktorej je chaos a ešte nižšia efektívnosť ako predtým. Tomu podpredsedovi vlády, ktorý sa tvári ako reformátor, a pritom len deštruuje. Tomu ministrovi, ktorý nebol a nie je schopný naštartovať skutočnú reformu verejných financií. Tomu podpredsedovi vlády a ministrovi, ktorý s takou istou ľahkosťou, s akou mení svoje členstvo v politických stranách, prijíma voluntaristické rozhodnutia majúce fatálny dopad na slovenskú ekonomiku a životnú úroveň jej občanov. Ako keby toho všetkého nebolo dosť, pán Mikloš pokračuje vo svojej dobrodružnej jazde. Tentoraz nachystal pre nás takzvanú daňovú reformu, ktorú už aj začal uskutočňovať. Takzvaná daňová reforma je ďalším z rukolapných dôkazov profesionálnych "kvalít" pána Mikloša a jeho ignorovania legitímnych záujmov relevantnej časti občanov Slovenskej republiky. Žiaľ, používa pri tom preňho doteraz úspešnú metódu prezentovania polopráv ako právd, manipulovania so štatistikou, účelového zavádzania, démonizovania oponentov a tak ďalej.

Dane sú považované za najzložitejšiu časť ekonomickej teórie a praxe. Tí, ktorí tvrdia opak a prezentujú jednoznačné riešenia, sú buď ekonomickí nedoukovia, alebo manipulátori. Tak ako každý komplexný ekonomický problém - a dane takýmto problémom sú -, má totiž nielen svoje pozitívne, ale aj negatívne dopady na rozsah a intenzitu ekonomických procesov. Týka sa to aj takzvanej daňovej reformy, ktorá popri určitých pozitívach obsahuje celý rad negatívnych prvkov. Žiaľ, aj tu platí, že negatíva jednoznačne prevládajú a budú mať ťažký dopad na život občanov Slovenskej republiky.

Dovoľte mi teraz podrobnejšie prezentovať náš názor na slabé a značne rizikové stránky takzvanej daňovej reformy.

Po prvé, chybné princípy. Niektoré princípy, na ktorých je založená predkladaná reforma, považujem ako ekonóm za nekorektné. Týka sa to napríklad vertikálnej rovnosti podľa pána Mikloša. Podľa pána Mikloša vertikálna spravodlivosť znamená, citujem: "...že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality, t. j. miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zväčšujúcim sa základom dane". Koniec citátu.

Tí, ktorí poznáte publikáciu OECD s názvom Dane a ekonomika z roku 2001, ste si v nej mohli prečítať podobnú definíciu vertikálnej spravodlivosti, no iba v prvej časti. Citujem: "Vertikálna spravodlivosť vyžaduje, aby ľudia s vyššími príjmami odvádzali vyššie podiely svojho príjmu v podobe daní." Koniec citátu. Jednoducho definícia OECD neobsahuje zásadu proporcionality, ale práve naopak, predpokladá progresivitu zdanenia. Toto je jeden z mnohých príkladov poloprávd, ktoré pán Mikloš tak veľmi rád vydáva za pravdu.

Myslím si, že zabezpečenie progresivity cez odpočítateľnú položku je len slabou náplasťou na nerešpektovanie myšlienky tejto definície. Navyše dôvodová správa uvádza, že, opäť citujem: "Priame zdanenie by malo plniť výlučne fiškálnu funkciu." Koniec citátu. Ja sa teraz pýtam, načo potom ministerstvo financií Slovenskej republiky zavádza odpočítateľnú položku vo výške zhruba 81 300 Sk?

Po druhé, chýbajú východiská. Len východiská reformy, dámy a páni, ak majú byť seriózne, by vyžadovali rozsah okolo tisíc strán, no materiál má aj s predkladacou správou len niekoľko desiatok strán. Návrh takzvanej reformy pozorne sledujem už od prvotných verzií. Viem, na akých východiskách bola založená. Napríklad využívala výsledky neodborných výskumov s absurdne malou štatistickou vzorkou. Koncepcia takého zložitého systému ako je daňový systém, na ktorý je množstvo odborných názorov, si vyžaduje dôsledné analýzy a syntézy veľkého počtu materiálov. Z dostupných návrhov nie je jasné, z čoho vlastne reforma vychádza!

Nehovorím, že práca študenta, ktorý túto reformu prevažne vypracoval, bola úplne zbytočná, niektoré jej prvky sú inšpiratívne, ale takéto zjednodušenie problému ako celku je nielen neprípustné, ale aj krajne nezodpovedné. Takzvaná daňová reforma nemá žiadne teoretické východiská a s tými, ktoré má, sa dá polemizovať, pretože im chýba riadne argumentačné pozadie.

Po tretie, pred chvíľou sme diskutovali o tom, či ponechať vo funkcií pána Csákyho, alebo ho z tej funkcie dať preč. Zástupcovia vlády podporovali dojemne previazanosť toho, čo robí pán Mikloš. Takže nezainteresovaný by si myslel, že obaja konajú tak, aby sme boli kompatibilní s klubom, do ktorého chceme vstúpiť. Realita je iná. Reforma, alebo takzvaná daňová reforma, nesmeruje k stavu v Európskej únii, ale sa tomuto stavu vzďaľuje. Ak by boli riadne vypracované východiská tejto takzvanej reformy, zistili by sme, že ide mimo stavu v Európskej únii, ktorej sa - dúfam - onedlho staneme členom. V Európskej únii sa v súčasnosti vyvíjajú rôzne aktivity pre postupnú harmonizáciu daňového systému v rámci jej členstva. Plánuje sa začať bližšou harmonizáciou spotrebných daní, potom harmonizáciou dane z pridanej hodnoty a napokon priamych daní. Vzhľadom na nastavenie monetárnej politiky a mnohých štrukturálnych nástrojov je prinajmenšom vhodné zvážiť mieru rozbiehavosti daňovej politiky Slovenskej republiky od daňovej politiky v krajinách Európskej únie. Čím bude náš daňový systém odlišnejší, tým, samozrejme, bude zraniteľnejší možnými obmedzeniami zo strany Európskej únie, ktorá nás prinúti prijímať také opatrenia, ktoré nebudú v súlade s našou špecifickou daňovou politikou. To môže spôsobiť a pravdepodobne aj spôsobí vážne problémy nášmu daňovému systému a tým aj celej ekonomike.

Po štvrté, absencia dopadových analýz. Dopadové štúdie nie sú ani zďaleka riadne vypracované. Jedným z dôvodov je neprofesionálny a nezodpovedný prístup k tomuto problému a druhým je nedostatočná databáza štatistík a iných informácií. Základnou chybou bolo zjednodušenie využitia daňového systému len na fiškálne ciele, čo je názor medzi ekonomickými odborníkmi vskutku ojedinelý. Ale o pánovi ministrovi financií je známe, že si rád značne zjednodušuje a uľahčuje svoju prácu. Navyše vypracovanie štúdií o fiškálnych dopadoch odbornými inštitúciami prebehlo unáhlene, bez dostatočného časového a informačného priestoru. Dôsledkom toho je napríklad aplikácia statických modelov, ktoré nezohľadňujú štrukturálne zmeny v ekonomike. 10 dní nie je dosť na vypracovanie analýzy a syntézy daňových príjmov, navyše bez dostatočnej komunikácie zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. To sú parafrázované slová významného predstaviteľa jednej z tých inštitúcií, ktorá tie analýzy robila, a ktorý si z pochopiteľných dôvodov neželá byť menovaný. Do veľkej miery ukazuje tento problém aj rokovanie vlády 28. mája tohto roku, keď stanovovanie viacerých daňových sadzieb bolo významne korigované pod ťarchou argumentov odborníkov z príslušných odvetví.

Ako jednu z najväčších výhod daňovej reformy, ktorú uvádza minister financií, je zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k prílevu podnikateľských zahraničných investícií a presun zdaňovania na územie Slovenskej republiky, to znamená spraviť Slovenskú republiku akýmsi daňovým rajom. Táto problematika nie je v koncepcii vôbec obsiahnutá, pravdepodobne pôjde o raj pre hŕstku vyvolených a daňové peklo pre väčšinu občanov Slovenskej republiky.

Po piate, šok do hospodárstva. Predkladateľ koncepcie Ivan Mikloš verbálne síce deklaruje, že ekonomika potrebuje pre svoje efektívne fungovanie stabilné podnikateľské prostredie, svojou praktickou činnosťou sa však snaží o úplný opak. Radikálne a náhle zvýšenie regulovaných cien začiatkom tohto roka po predvolebnom období ticha, ďalšie zvýšenie na začiatku budúceho roka ešte umocnené radikálnou a náhlou daňovou reformou spôsobí slovenskej ekonomike šoky, ktoré v žiadnom prípade nezabezpečia jej stabilizáciu a trvalo udržateľný ekonomický rast. Postup pána Mikoša spôsobí neprehľadné a nepredvídateľné podnikateľské prostredie. To bude mať za následok výrazné zvýšenie nákladov podnikov, domácností, ale aj štátu a v konečnom dôsledku poškodenie ekonomiky Slovenskej republiky a ďalšie zhoršenie životnej úrovne občanov.

Dámy a páni, väčšina uznávaných ekonómov v Slovenskej republike považuje takzvanú reformu daňového systému za nepripravenú a vysoko rizikovú. Pán minister Mikloš, bývalý ekonóm a v súčasnosti popredný politik SDKÚ, chce túto takzvanú reformu pretlačiť za každú cenu. Veď raz sa bol vyjadril v úzkom kruhu, že "...polovička národa aj tak prežije".

A na záver mi dovoľte citovať z jedného časopisu. Citujem: "Postupne sa rozpredal celý majetok štátu, no doláre získané za 10 rokov z privatizácie sa neinvestovali v krajine, ale plynuli na splácanie dlhov a strácali sa vo vreckách politikov a nimi nastrčených mafií. Podniky vykúpené zahraničnými firmami prepúšťali zamestnancov a miestnych dodávateľov nahrádzali partnermi zo zahraničia. Export sa znižoval, domáce firmy krachovali a rozdiel v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa prehlboval. Nezamestnanosť a zahraničný dlh sa zdvojnásobili, zato majetok vrchného ekonóma a jeho klanu dosiahol obrovský objem. Počas štyroch rokov koaličnej vlády však zostal vrchný ekonóm miláčikom finančných inštitúcií, pretože plnil úlohy, liberalizoval a privatizoval." Koniec citátu.

Dámy a páni, keď som si prvýkrát prečítal tento článok, z ktorého boli odstránené mená, myslel som si, že citát hovorí o Slovensku. Omyl. Je to článok z časopisu Slovo z minulého roku, ktorý sa zaoberá krízou v Argentíne. Je to kompilát statí z renomovaných periodík, napríklad The Economist. Cesta rozpredaja národného majetku je pre ministra financií, podpredsedu vlády Ivana Mikloša mimoriadne príťažlivá. Liberalizuje a privatizuje v prospech zahraničných spoločností. Pracoval som istý čas v Argentíne. Je to pekná krajina so škaredými sociálnymi pomermi. Aj Slovensko je pekná krajina. Ak nechcete, aby v nej politici genómu pána Mikoša zaviedli škaredé sociálne pomery, skončite jeho činnosť vo funkcii ministra a podpredsedu vlády. Ďakujem vám za vašu láskavú pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Skoro to nestihla, ale stihla, pani poslankyňa Beňová. Nabudúce rýchlejšie. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

M. Gaľa, poslanec: Ďakujem za slovo , kolegyne, kolegovia, Milan Lasica vo svojom článku Spoza dverí z Domina č. 8/2002 píše nasledovné, citujem: "Slovenský folklór má dva stabilné prvky. Jedným z nich je vynášanie Moreny a druhým je odvolávanie Mikloša. Pri vynášaní Moreny sa dievčatá a mládenci v krojoch blížia k rieke, zapália Morenu a hodia ju do vody. Pri odvolávaní Mikloša sa dievčatá a mládenci v civile zídu v parlamente, zopár hodín predstierajú prudký politický súboj, pri ktorom je pravda, pochopiteľne, na oboch stranách, aby napokon Mikloš zostal tam, kde je. Kto by sa opýtal, na čo je toto všetko dobré, nedostane odpoveď, ja však odpoveď mám. Je to folklór. Keď ide o folklór, netreba klásť všetečné otázky, folklór je prejavom ľudových zvykov, ide o tradíciu. A tradícií nekladieme otázku, na čo je dobrá, tradíciu si vážime a buď ju rozvíjame, alebo aspoň uchovávame. Je to náš poklad, zdroj a inšpirácia. Preto si myslím, že by nebolo od veci, keby sa Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý je zjavne v kríze, chopil tejto témy a z odvolávania Mikloša urobil celovečerný program. Ten by sa potom vysielal na STV a namiesto priameho prenosu z parlamentu. Predpokladám, že v podaní SĽUK-u by bol omnoho atraktívnejší a celkom iste kratší." Toľko k našej téme slovenský humorista Milan Lasica a ja sa tak trochu smiechom cez slzy s ním v tejto chvíli stotožňujem. Ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík...

P. Miššík, poslanec: Vážený pán poslanec Murgaš, veľmi ľutujem, že vy ako vzdelaný človek a rektor univerzity môžete predniesť takú zdrvujúcu kritiku a neopodstatnenú kritiku človeka, ktorý má na rozdiel od rozličných opozičných, takzvaných ekonomických expertov renomé vzdelaného, odvážneho reformátora s vysokým kreditom v objektívnych, opakujem v objektívnych ekonomických odborných kruhoch nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Na študijnej ceste a pri debatách s poslancami nemeckého Bundestagu, kde som bol pred dvoma týždňami s kolegami z parlamentu, nám s obdivom gratulovali k pripravovanej daňovej reforme s poukazom na to, že problémom Nemecka je vláda socialistov, ktorá vedie nemeckú ekonomiku na scestie. Naším šťastím je, že na Slovensku nevládne ľavica, kam zaraďujem, žiaľ, aj vašu tretiu cestu so Smerom. Preto nepodporím návrh na odvolanie Ivana Milkloša.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Beňová... Zapnite mikrofón, nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala dve otázky. Prvé, čo by ma zaujímalo, je, akým spôsobom pripravuje ministerstvo financií Slovenskej republiky fiskálnu decentralizáciu, ktorá je veľmi úzko spojená so spolufinancovaním peňazí zo štrukturálnych fondov najmä na úrovni vyšších územných celkov a samosprávy, pán minister, (Hlas v rokovacej sále.) a druhá otázka...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, ale musíte reagovať na vystúpenie pána poslanca Murgaša.

M. Beňová, poslankyňa: To je v kontexte vystúpenia pána Murgaša, pretože sa tu hovorilo o tom, ako je pripravená daňová reforma, a ja sa teda pýtam, akým spôsobom, ak je pripravená daňová reforma, je pripravená fiškálna decentralizácia, takže je to absolútne v kontexte. Ak tomu niekto z kolegov z SDKÚ neporozumel, je mi to veľmi ľúto. A ďalšia otázka, chcela by som sa opýtať opäť v kontexte informácií, ktoré tu zazneli vo vystúpení pána Murgaša, či je už teda hotový nejaký "shortlist" z tej polovice, ktorá má prežiť tú reformu, a akým spôsobom by sa dalo naňho dostať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave... Pán poslanec, vy nie ste prihlásený, ako sa pozerám. Nemôžete reagovať, len procedurálny návrh môžete mať. Takže pán poslanec Fajnor vystúpi v rozprave za klub KSS a potom pán poslanec Tkáč sa pripraví do rozpravy.

K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska pozorne sledujú kroky vlády Slovenskej republiky od parlamentných volieb v roku 2002. Za viac ako 9 mesiacov vládnutia pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu občania čoraz viac pociťujú dôsledky neoliberálnej politiky založenej jedine na reštrikcií a zdražovaní. Vládnuce politické strany veľmi rýchlo zabudli na predvolebné sľuby o raste životnej úrovne občanov. Sociálne zákony prijaté v rokoch 2001 a 2002 boli iba návnadou pre občana, aby začal veriť pravici a odovzdal jej hlas v parlamentných voľbách. Toto farizejstvo koalície potvrdzuje novelizácia 17 sociálnych zákonov bezprostredne po voľbách, ktorých dopad už v týchto dňoch pociťujú občania na znížení svojej životnej úrovne. Už tento podvod na občanoch je dostatočným dôvodom na odstúpenie celej vlády Mikuláša Dzurindu. Táto vláda až neuveriteľne hladko prijíma protiľudové zákony a predkladá ich do Národnej rady Slovenskej republiky bez toho, aby dôsledne analyzovala príčiny, ktoré vedú predsedu vlády ako i ministra financií k riešeniu ekonomických problémov krajiny prostredníctvom živorenia občanov. Aj dnes sme svedkami toho, že v uliciach máme učiteľov, ktorí nám štrajkujú.

Dovoľte mi, aby som im v mene Komunistickej strany Slovenska vyjadril plnú podporu. Počiny pána Ivana Mikloša v predchádzajúcej a v tejto vláde svedčia o bezohľadnosti a drzosti, o akejsi chorobnej túžbe zničiť všetky atribúty sociálneho štátu, životné istoty občanov a posunúť ich s cynickým úsmevom do sociálnej katastrofy. Tých občanov, ktorí v minulosti vytvorili majetok, dnes vládou štedro predávaný do zahraničia. Nekoncepčná, agresívna hospodárska a sociálna politika vlády a jej duchovného vodcu Ivana Mikloša zvádza položiť otázku: Dokedy tieto podvody bude znášať slovenský občan a kedy povie dosť a vyženie primitívnych reformátorov z ich pozícií. Občania sa dennodenne presviedčajú, že opäť nezvolili vládu ľudu, ale vládu, ktorá ako keby bola nainfikovaná robiť každý krok proti svojim občanom. Farizejstvo, klamstvo a ohlupovanie občanov zo strany vlády Slovenskej republiky má taký rozmer, že je obtiažne nájsť obdobu v Európe. Je to charakteristický rys vládnutia pravice, ktorá svojou neoliberálnou politikou chce dosiahnuť absolútnu nadvládu trhu nad občanmi. Už štátny rozpočet na rok 2003, ktorý gestoroval Ivan Mikloš, bol postavený na zbožnom prianí bez rešpektovania vedecky podložených faktov. Vychádza zo strednodobého finančného výhľadu na roky 2003 až 2005, ktorý je odvodený od makroekonomických indikátorov v prvom polroku roku 2002 a čiastkových informácií o vývoji ekonomiky v októbri 2002. Uvádzané východiská sú iba zastieracím manévrom skutočností, že hlavný ťah do budúcnosti je založený iba na nižšej miere prerozdeľovania verejných financií, na reštrikcii a zdražovaní na úkor životnej úrovne občanov.

Štátny rozpočet na rok 2003 bol pripravený pod gestorstvom Ivana Mikloša, ktorý je učebnicovým príkladom hospodárenia štátu, ktorého vláda pokladá štát, a teda samého seba za neschopného vlastníka a hospodára, zbavuje sa majetku a teda aj príjmov do štátneho rozpočtu. Sme v situácii, keď máme štát postavený iba na daniach, ktoré musíme sústavne zvyšovať na úkor občanov. O úbohosti štátneho rozpočtu na rok 2003 svedčí i jeho plnenie za prvý štvrťrok 2003. Napríklad u spotrebných daní je to plnenie iba na 20,4 %, u príjmov z dani z pridanej hodnoty na 17 %. Tieto zlé počty alebo plánovanie, ako sa vyjadrili, znamenajú deficit, ktorý dnes máme zhruba 11 miliárd. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 19 % v konečnom dôsledku neznamená nič iné, len ďalšie zníženie životnej úrovne. Ivan Mikloš ako minister financií zlyhal vo viacerých oblastiach, za ktoré vo vláde Slovenskej republiky zodpovedá. Predovšetkým ako garant vládneho boja proti korupcii. Je až podozrivé, že v tejto oblasti sa na najvyšších miestach štátnej moci nič nepohlo, aj keď práve tam je korupcia najviac medializovaná. Neobstál ani ako koordinátor reformy verejnej správy, ktorá samosprávu doviedla do obrovských finančných ťažkostí. Stále sú znepokojujúce otázniky v najväčších korupčných kauzách, pochybnom predaji akcií VSŽ, v čudnej privatizácii SPP výrazne pod cenu a naviac vyprodukovanie viac ako 7-miliardovej kurzovej straty, v deblokácii ruského dlhu a tak podobne. Ide o obrovské škody pre Slovensko, za ktoré by mal byť niekto nielen odvolaný, ale mal by byť stíhaný za podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov. Teda ide nielen o politickú, ale myslím si, že aj o trestnoprávnu zodpovednosť.

Viem, že koalícia bude disciplinovane hlasovať podľa pokynu svojich politických strán a že výsledkom jej hlasovania nebude odvolanie Ivana Mikloša z funkcie člena vlády Slovenskej republiky. Som však presvedčený, že moje a obsahom podobné ďalšie vystúpenia opozičných poslancov nie sú celkom zbytočné. Nie sme ďaleko od účtovania a verím, že v tomto parlamente zasadnú skutoční zástupcovia ľudu a zrátajú dnešným mecenášom ich protiľudové a protištátne činy.

Vážené kolegyne, kolegovia, na základe môjho predchádzajúceho konštatovania poslanci Národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska budú hlasovať za odvolanie Ivana Mikloša z funkcie člena vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ja s nemým úžasom tu počúvam niečo o trestnoprávnej zodpovednosti a mám len jednu otázku, ktorá sa týka môjho predrečníka. Mám tomu rozumieť tak, že tá vyhrážka, ktorá tu bola, že sem nastúpia noví ľudia a zúčtujú s nami, znamená to nový prevrat? Lebo podľa mňa toto by malo mať trestnoprávnu zodpovednosť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Ja si nemyslím, že pán poslanec Fajnor to myslel tak, ako vy hovoríte, on v podstate hovoril o tom, že ak niekto porušuje zákony tejto krajiny a ak ich porušuje sústavne, mal by byť za ne trestne zodpovedný. Pani kolegyňa, tu nejde o žiadny prevrat, tu ide o elementárne dodržiavanie zákonov tejto krajiny a pán Mikloš a táto vládna koalícia, sme presvedčení, že svojou politikou robia všetko pre to, aby ekonomický a sociálny vývoj naďalej bol brzdený, že ich politika vedie k ochudobňovaniu miliónov občanov Slovenskej republiky. Je predsa nemožné a zarážajúce, ak na jednej strane táto vládna koalícia na čele s pánom podpredsedom vlády tvrdí, že je tu skvelá ekonomická situácia, je tu skvelá i ekonomická politika, tak na strane druhej žobreme o úvery a hrdíme sa, že sme si zobrali úvery za veľmi výhodných podmienok, respektíve musíme zvyšovať ceny rozličných komodít, upravovať DPH, pretože štátny rozpočet je prázdny.

Ak tu niekto urobil prevrat, tak to bol prevrat v roku 1989, ktorý urobili vaši súkmeňovci, pani kolegyňa, a bol to prevrat protiľudový, ktorý zabezpečil to, že občania Slovenskej republiky dnes majú oveľa nižšiu životnú úroveň, než mali pred rokom 1989, že sa rodí menej detí, že sa stavia menej bytov, že deti v školách nemajú na to, aby si kúpili vôbec obedy, že mnohí dôchodcovia sú nútení vyberať kontajnery, že mladá generácia je nútená opustiť túto krajinu, lebo táto krajina ich nedokáže uživiť a že mnohí ľudia stratili už také základné sociálne istoty, ktoré do roku 1989 boli úplnou samozrejmosťou. Čiže taký to bol prevrat a za to by mala byť táto vládna koalícia braná aj na trestnoprávnu zodpovednosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nepatrí mi, aby som komentoval, ale zabudli ste ešte jeden dôvod, že menej prší. Pán poslanec Fajnor, nech sa páči, môžete reagovať.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať veľmi krátko. Vlády prichádzajú a národ ostáva. Národ rozhodne, kto tu bude po budúcich voľbách. Chcem však povedať jednu vec. Ak úradník na nižšom stupni je plne trestnoprávne zodpovedný, tak ak som si dobre naštudoval, a myslím si dobre podľa ústavy, tak aj ministri, ktorí v preklade by mali byť teda služobníci, takisto sú trestnoprávne zodpovední. Ak sa táto trestnoprávna zodpovednosť dokáže, tak jednoznačne ako každý iný občan bude braný na trestnú zodpovednosť. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, pripraví sa pán poslanec Šulaj.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dámy a páni. Ja by som chcel vo svojom vystúpení prejsť do inej roviny rétorickej, a to je otázka niektorých faktov a skutočností, prečo pán podpredseda vlády a minister financií stráca moju dôveru alebo dôveru mojich kolegov. Chcel by som prejsť aj vzhľadom na čas na fakty a dovoľte, aby som začal tým, že reformy po roku 1989 už môžu mať aj svoje zákonitosti, a je možné diskutovať o tom, že tie procesy, ktoré prebiehajú, ako je proces privatizácie, proces reštrukturalizácie môže mať aj svoje zákonitosti, a podľa mojich osobných skúseností jednou z tých zákonitostí je komplexný a koncepčný prístup. Žiaľ, v tejto súvislosti tak vychvaľované reformy sa v podstate od komplexnosti a koncepčnosti vzďaľujú. Opakované úkony od roku 1998 v podstate evidujeme aj dnes. Ak dochádza k deficitom, tak sa zvyšujú ceny. V roku 1999 po druhom balíčku, prvý bol na Vianoce 1998, sa získalo 20 miliárd Sk od občanov, v roku 1999 boli daňové nedoplatky v októbri vyše 16 miliárd Sk a zasanovaný bol štátny rozpočet o 20 miliárd Sk. Vytiahol som si jeden dokument, ktorý v tejto sále odznel, je to materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, pod č. 338, ktorý sa nazýva Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska. Skutočne, keď som si prešiel jeho obsah, tak musel som sa niekoľkokrát naozaj, ako hovorí pán kolega Gaľa, cez slzy usmiať, pretože kým sa kritizoval predchádzajúci ekonomický vývoj, že áno, makroekonomicky to bolo v poriadku, ale aká bola hrozná mikroekonomika, tak kde sme dnes? Ja sa pýtam, akým spôsobom sa tie obrovské reformné úspechy, ktoré si možno Nemci nedovolia urobiť, akým spôsobom sa premietajú do konkrétneho života.

A teraz poďme na fakty. 22. mája minister práce presviedčal túto snemovňu, že môže zvýšiť dôchodky len o 6 %, pretože životné náklady vzrastú až niekedy v novembri, aby mohla vzniknúť skutočnosť, že tie dôchodky treba zvyšovať inak. A 28. mája, šesť dní nato minister financií predkladá do vlády obrovský balík daňových zákonov, šesť dní nato, čiže už slová ani podstata pána ministra práce neplatia, po šiestich dňoch vláda prijíma reštriktívne opatrenia, ktoré budú mať veľký multiplikačný efekt - zatiaľ to nikto nevedel vyčísliť - na rast životných nákladov a bude sa musieť meniť koncepcia životného minima v tejto súvislosti, čiže bude ďalšia záťaž na dávky sociálnej starostlivosti, sociálnej pomoci, bude sa musieť zrejme znovu vrátiť k zvyšovaniu dôchodkov, pán prezident pri vrátení zákona mal pravdu, a bude treba diskutovať o dopadoch týchto cien na minimálnu mzdu. Nehovoriac o tých humánnych, ľudských dopadoch na rodiny s deťmi, rodiny dôchodcov a rodiny, ktoré majú nezamestnaných svojich členov. Čiže v tejto súvislosti po šiestich dňoch dochádza k takýmto zásadným otázkam. Nech mi niekto toto vysvetlí, či to je seriózna politika a koncepčná, komplexná, či previazaná sociálna politika a politika hospodárska.

Keď som si zobral záver z tej strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a tí apologéti, ktorí opisujú v médiách, ako úžasne sa tu reformuje, tak zrejme by mohli mať takúto pamäť, a zoberieme si záver, ako je časový prehľad hlavných reforiem a politík, tak veľká väčšina sa z toho nesplnila, a pritom Národná rada tento dokument vlastne prerokovala.

Dovoľte poukázať na niektoré záležitosti súvisiace s duchom reforiem. Vážení, sme svedkami jednej superatrakcie, nechcem používať silnejšie slová.

Bývalá vládna garnitúra, ktorá preberá kontinuitu i v súčasnosti, vytvorila zákon o sociálnom poistení. Ten zákon o sociálnom poistení prešiel do novej vládnej koalície, od roku 1998 do roku 2002 v tomto období bol ten zákon prijatý, bol veľmi zle prijatý, ale to je iná otázka, a tá istá garnitúra v podstate len pri zmene koaličného partnera ten istý zákon nechá zamraziť. Zákon zostáva, síce je v platnosti, je platný, ale nie je účinný a súbežne s tým sa pripraví zákon o sociálnom poistení, nový. A teraz si povedzme, aká je tu zákonitosť. Budem sa vyhovárať vždy na koaličného partnera, že síce to bola megakoalícia, tak časť koalície mi blokovala veci, ale aj napriek tomu sme to prijali. Ja neviem, aký je potom duch reformátorov, alebo teda aká je morálna sebareflexia tých, ktorí za ten zákon dvihli ruku, a teraz ho jednoducho necháme zmraziť a robíme úplne nový zákon. A keď si spočítate rok za rokom, tak v podstate 5 či 6 rokov tieto reformy kvôli takýmto krokom spia. Ja skutočne toto chápem ako, povedal by som, super raritu, ktorá v sociálnej sfére aj z hľadiska histórie nemá obdobu. Bol podobný prípad v roku 1924, keď sa prijímal nový česko-slovenský zákon, veľmi moderný, o sociálnom poistení, svetom uznávaný doteraz, a dva roky trčal v parlamente, ale dva roky sa v parlamente v podstate vylepšoval. Boli tam expertízy, mohol by som o tom prednášať, keď som to študoval, skoro som mal alergiu na prach z archívov. Ale bola taká skúsenosť. Bol to veľmi moderný, progresívny zákon.

Dnes v podstate prijmeme zákon a tá istá garnitúra jednoducho o tom nevie. To je aká zodpovednosť reformátorov? Analyticky alebo s tým súvisí aj väzba daňovej takzvanej reformy, ktorú ja naozaj nazývam len zdražovaním a ničím iným, pretože táto daňová reforma nie je vôbec kompatibilná s celkovou analýzou a optimalizáciou daňového, príspevkového, poistného a odvodového zaťaženia štátu, zamestnancov, zamestnávateľov, podnikateľskej sféry i občanov. Analýza a optimalizácia mi v tomto smere chýbajú.

A keď som tvrdil aj v médiách, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá, tak dovoľte ešte niekoľko údajov. Za tieto pomery musí zodpovedať podpredseda vlády a minister financií, pretože, (Hlas v rokovacej sále.) pán minister, existuje v podstate úžasná rozkmitanosť, rozkolísanosť sociálnych, finančných inštitúcií. Sú škandalózne pomery vo vedení Sociálnej poisťovne. Vrabce čvirikajú, že 3. júla by malo dôjsť k výmene riaditeľstva či vedenia Sociálnej poisťovne. Aj koncepcia budovania Sociálnej poisťovne v budúcich obdobiach je z vašej strany, zo strany vašej vlády narušená, pretože aj keď nejde o to, že sa tam likviduje tripartizmus, v podstate výkonný orgán, rada riaditeľov vymenovaná vládou by mala rozhodovať o zásadných otázkach týkajúcich sa 100 miliárd korún. 110 miliárd korún. Piati úradníci vymenovaní vládou. Doteraz si to robila verejnoprávna inštitúcia sama, bez zásahu politických síl, pokiaľ sa tak dialo, do roku 1998. Rozkmitaná Sociálna poisťovňa je aj rozkmitaním doplnkového dôchodkového poistenia. Pán minister i pán štátny tajomník a vy ako minister financií a podpredseda vlády musíte tú rozkmitanosť brať vážne, pretože ide o systém, ktorý má obrovské kapitálové dôsledky, je to systém temer desiatich miliárd korún, dotýka sa státisícov občanov. Vyhlásil štátny tajomník najprv to, že treba zrušiť právnu subjektivitu doplnkovým dôchodkovým poisťovniam, a pán minister potom povie, že ich treba dať ako samostatné finančné inštitúcie, a klientela je rozkmitaná, začínajú pomaly vypovedať zmluvy, nové zmluvy končia a máte v systéme obrovský kmit. Ak k tomu pripočítame traumu, ktorá vaša garnitúra vládna neriešila vo vzťahu k nebankovým, nelicencovaným subjektom a k tomu pripočítame, že za záhadných okolností sa pridelila licencia na doplnkové dôchodkové poistenie piatej poisťovni, za veľmi záhadných a zvláštnych okolností, a keď si toto všetko dám na stôl, tak sa vás pýtam veľmi seriózne a naozaj odborne, bez emócií a politiky, ako chceme, aby si ľudia, občania seriózne vyberali zo súkromných správcovských dôchodcovských spoločnosti pri pluralite kapitalizačného piliera, ktorý súbežne so zákonom o sociálnom poistení nebol. Ja keby som bol minister financií, tak nedopustím, aby vláda prerokovala jeden pilier a o druhom pilieri nerokovala, alebo nemali by sme v tomto smere jasno. Navyše ak sa zákon o sociálnej poistení nastaví na zmeny a zmätky v Sociálnej poisťovni, nedôvera občanov v čase, keď majú absolútne dôveryhodne bez straty kredibility rozhodovať, ktorú súkromnú poisťovňu si zvolia, to je vážna, zásadná chyba. A tiež treba si jasne uvedomiť, že stabilita sociálnej inštitúcie by mala fungovať.

Pán minister, dovolím si pripomenúť, že pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2003 som vám položil otázku, na ktorú ste mi odpovedali. (Ruch v rokovacej sále.) Pýtal som sa vtedy jasne, či viete garantovať, poprosím, pán predsedajúci, jednoducho sa tu nedá diskutovať.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP