B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, je dosť veľký kľud na pomery Národnej rady, nech sa páči. Musím povedať, že tí, ktorí poprípade budú vyrušovať, samozrejme, rokovanie, tak ich upozorním.
V. Tkáč, poslanec: Pána ministra som sa v tom čase pýtal pri tvorbe rozpočtu, či vie garantovať závery kolektívnej dohody uzavretej vo verejnej a štátnej službe. Pán minister vtedy jasne povedal, áno, že berie zodpovednosť a zodpovedá. Je to v stenografickom zázname. Kolektívna dohoda krachla práve v čase vyslovovania nedôvery, štrajkujú a demonštrujú učitelia, odborový zväz má absolútnu pravdu, keď čítal východiská rozpočtu na rok 2004, kde sa znovu zakladá nedofinancovanie školstva, kde sa rušia doplnkové dôchodkové poistenia práve v oblasti školstva, kde je zasa snaha ničiť tarify, minimálne mzdové tarify ako garanciu, kde sa kolektívna dohoda nedodržuje. Všetky tieto požiadavky jednoducho sú nevyvrátiteľné zo strany štátnej moci, pretože sú faktické a sú absolútne reálne.
Ďalej by som chcel uviesť ako ďalší príklad, pán minister, neviem, či vám tento problém vznikol, ale do východísk štátneho rozpočtu ste napríklad aj vo väzbe na rozpočet Sociálnej poisťovne škrtli 600 miliónov korún pre kúpeľníctvo. 24 kúpeľov na Slovensku je ohrozených, pretože nebudú jednoducho predávať poukazy, rezervy sú tam zhruba na niekoľko týždňov a vo východiskách štátneho rozpočtu sa jednoducho likviduje také čosi, klenot a poklad, národné bohatstvo, ako je slovenské kúpeľníctvo, možno jedna z mála aktivít alebo ekonomických záležitostí, ktorá pripútava aj zahraničie a nehovoriac o slovenských občanoch, ktorí si tam môžu aj cez zdravotné poistenie aj cez sociálne poistenie zlepšovať svoj zdravotný stav a kúpeľníctvo je dnes v absolútnom ohrození. Nikoho to nezaujíma, ministerstvo zdravotníctva nevie o tom, ministerstvo práce nereaguje, východiská sú schválené a likvidujete brandžu.
Ak by som zobral ďalšie brandžové situácie, zákon o sociálnom poistení, ktorý ste schválili, likvidujete slovenský balet, likvidujte cez zrušenie dôchodku za výsluhu rokov hudobné telesá, ktoré požadujú dôsledné zmeny zdravotného stavu, bez toho, aby sa stalo niečo nové. Idete likvidovať a to isté ste schvaľovali minulý týždeň, Národný úrad práce. Národný úrad práce je tripartitná inštitúcia, ktorá je málo korupčná, pretože tam deväť ľudí rozhoduje o projektoch, a Národný úrad práce je inštitúcia, ktorá jasne dokazuje, že v podstate pokles nezamestnanosti sa deje len cez reštrikcie a cez kamufláž. V tejto súvislosti je to ďalšia systémová búračka. Miesto toho, aby sa povedalo: Áno, táto inštitúcia je podľa našej mienky nefunkčná, tak ju nahrádzame funkčnejšou. Čím ju nahrádzate? Poštátňujete ju opäť, znovu štátny úradník bude rozhodovať o 12 miliardách korún. Bez urážky štátnych úradníkov. Miesto toho, aby o tom rozhodovali nezávislé sociálne skupiny cez sociálne partnerstvo.
V tejto súvislosti by som chcel uviesť problémy týkajúce sa skrátených legislatívnych konaní, flekovania štátneho rozpočtu prostredníctvom modelu štátnej pokladnice, ja už som to viackrát avizoval, že vstup sociálnych inštitúcií do štátnej pokladnice zoberie dôchodcom ďalšie milióny korún. Len odpočítateľné položky poistného v sociálnom poistení za vychovávané deti a vstup Sociálnej poisťovne do štátnej pokladnice ochudobní na budúci rok rozpočet Sociálnej poisťovne o 1,5 miliardy korún. To sú dva transfery, za ktoré skutočne musí zodpovedať koordinátor, ktorým by mal byť komplexne koncepčný, podpredseda vlády. Ak údaje alebo fakty, ktoré som tu uviedol, sú emotívne politické, tak sa ospravedlňujem. Ak sú, skutočne, povedal by som, zosumarizované, toto sú príčiny, prečo postupne pán Mikloš stráca aj moju dôveru, dôveru mojich kolegov. Poprosím, aby sa o týchto veciach dobre diskutovalo, pretože odstránenie týchto skutočností by stabilizovalo ekonomickú, finančnú a sociálnu sféru. Opak znamená deštrukciu a aj to bola jedna z motivácií, prečo som podpísal návrh na vyslovenie nedôvery citovanému pánovi. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Šulaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády, kolegyne, kolegovia. Už bolo toho dosť povedané, budem sa snažiť byť stručný a hovoriť heslovite. Ak by som mal ja pomenovať výhrady voči pánovi Miklošovi a jeho rezortu, tak ako ho riadi, dal by som ich do troch oblastí.
Po prvé, je tu problematické plnenie Programového vyhlásenia vlády. Uvedomujem si, že Programové vyhlásenie vlády je na štyri roky, ale v Programovom vyhlásení vlády ja osobne som nevidel žiaden cieľ súvisiaci so zvýšením daňového zaťaženia. Teraz v roku 2003 ideme túto skutočnosť robiť, viete, že sme hovorili o daňovej reforme, hovorili sme o koncepcii daňovej reformy, myslím si, že ak to myslíme vážne s týmto dokumentom, mali sme tento dokument prerokúvať tu v Národnej rade, pretože v opačnom prípade vznikajú disproporcie pri ďalšej legislatíve. V rámci Programového vyhlásenia vlády som takisto očakával, že budeme napĺňať priority súvisiace s problematikou daňového zjednodušenia a so znížením daňového zaťaženia. Toto v súčasnosti momentálne nie je pravda, asi ťažko budeme vysvetľovať niektorým ľuďom, či už pivárom alebo normálnym ľuďom, ktorí budú tankovať do áut, že naše daňové zaťaženie z hľadiska HDP klesá. Uvedomujem si tento teoretický problém, na druhej strane si myslím, že sa stále zvyšujú dane. Čo sa týka druhej oblasti, mám takisto výhrady v ekonomickej situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza. Boli tu už menované informácie a citované informácie o nepriaznivom vývoji v štátnom rozpočte, nebudem ich druhýkrát opakovať. Pre mňa je veľmi dôležitá jedna skutočnosť, že k 31. 5. máme neplnenie daňových príjmov v objeme 17,5 miliardy korún a za to je niekto zodpovedný. Takisto by som mohol hovoriť o nepriaznivej ekonomickej situácii v regiónoch, o fiskálnej decentralizácii, ale tu už tieto pripomienky odzneli.
Na záver by som povedal ešte jednu výhradu, je to v oblasti konkrétnej práce ministerstva financií. Stále tu hovoríme o tom, že máme problémy v daňových príjmoch, stále hovoríme o tom, že je potrebné zvýšiť daňovú disciplínu, ale neviem, či si uvedomujete, že do 31. 3. nebolo možné podať ani daňové priznania za rok 2003, pretože na ministerstve financií neboli spracované jednotlivé dokumenty k tomu, aby sa tieto veci mohli uskutočňovať.
Takže toto sú moje konkrétne výhrady. Predpokladám, že k daniam sa ešte vrátime, nechcem vás zaťažovať "dépeháčkou", daňou z príjmov. Mám tam pripravených niekoľko strán, ale myslím si, že moji predrečníci už povedali ten celkový výsledok, alebo tie skutočnosti, s ktorými ja takisto súhlasím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády. Prvýkrát v tomto volebnom období máme na programe mimoriadnej schôdze odvolanie, návrh odvolania ministrov vlády Slovenskej republiky. Je to legitímne právo opozície, podať takýto návrh. Argumenty, ktoré však v návrhu sú, sú zhrnuté zhruba v siedmich okruhoch, z ktorých dva sú už notoricky známe, staré, preto sa ich nebudem dotýkať, dotknem sa len troch z nich, ktoré aj zrejme navrhovatelia považujú za najzávažnejšie, a to sú nezvládnutie rozpočtu, návrh na zvýšenie spotrebných daní a nový návrh daňovej reformy. Návrh skupiny poslancov kritizuje nesplnenie príjmov, čo je reálny fakt, ale aj neefektívne míňanie zdrojov verejných financií. Tu by som chcel povedať, že táto vláda prvýkrát prišla s koncepčným a systémovým návrhom znižovania schodku verejných financií. Zníženie schodku zo 7,2 % na 4,92 % HDP v tomto roku, vlastne v tohtoročnom rozpočte v reálnych peniazoch znamenajú šetrenie zhruba 25 miliárd korún. A to je zásluha, samozrejme, aj ministerstva financií a zásluha ministra Ivana Mikloša. Vláda chce ďalej takýmto spôsobom pokračovať ďalej až po splnenie jedného u maastrichtských kritérií, dosiahnuť v roku 2006 schodok verejných financií na úrovni 3 % HDP. Toto je priorita a z tohto aj vychádzali alebo vychádzal návrh rozpočtu na rok 2003, aj nešťastné skrátené legislatívne konania na konci minulého roka. Áno, treba priznať výpadok v príjmoch hlavne v spotrebných daniach, ale na druhej strane treba priznať aj to, že prioritou koalície a samozrejme aj vlády je udržať deficit schodku, a preto treba priznať aj to, že je férové z ministerstva financií, že prichádza včas s návrhom riešenia. Pre ekonomiku Slovenska a zabezpečenie trvalého rozvoja je toto riešenie určite nie ľahké, ale lepšie ako skončiť s vyšším prebytkom, okolo 5,2 % HDP, a treba povedať, že riešiť momentálne rozpočet na strane výdavkov pri schválenom rozpočte je nereálne. Zvýšenie spotrebných daní nebude mať však také katastrofické dôsledky, ako tu prezentovali niektorí kolegovia poslanci, podobne ako to bolo na konci roka 2002.
Myslím si, že minister Ivan Mikloš priznal zodpovednosť, a nesúhlasím s tým, čo je napísané v návrhu skupiny poslancov, za chybu svojho rezortu pri rozpočtovaní príjmov a myslím si, že sa postavil k tomuto problému chlapsky a otvorene. V pléne Národnej rady vysvetlil, aj aké dôsledky vyvodil v rámci svojho rezortu, aj to, že je pripravený niesť osobnú zodpovednosť. Čo sa týka daňovej reformy, opäť je to prvýkrát, čo ministerstvo financií prichádza s návrhom, ktorý nie je novelou, ale koncepčne úplne novým predpisom, ako platí doposiaľ. Táto koncepcia bola zverejnená v dostatočnom časovom predstihu na verejnú diskusiu a ohlasy odborníkov, domácich, ale aj zahraničných, sú v drvivej väčšine pozitívne. Nie je pravda, že chýbajú dopadové štúdie na jednotlivé skupiny obyvateľov a na príjmovú zložku štátneho rozpočtu, a už vôbec nie je pravda, že reforma bude znamenať zvýšenie daňového zaťaženia podnikateľov. Schválenie reformy by znamenalo rýchlejší rast ekonomiky Slovenska, vytvorilo by podstatne lepšie podmienky pre podnikanie a Slovensko by sa mohlo stať vyhľadávanou krajinou pre investorov. Toto sa v určitej miere deje aj dnes, kedy sú len ohlásené zámery vlády a samozrejme aj zverejnenej koncepcie. Zároveň tým sa rieši aj možno najväčší problém, ktorý na Slovensku existuje v súčasnosti, a to je nezamestnanosť. Bol tu spomenutý kolegom Banášom seminár v Prahe, kde vystúpili Ivan Mikloš ako minister financií s predstavou daňovej reformy. Ja by som chcel, aby sme nehovorili len o odborníkoch zo Slovenska, lebo iný kolega poslanec povedal, že Európska únia sa uberá úplne iným smerom. By som chcel zacitovať z Lidových novín z 27. 5. 2003, kde vyšiel článok pod názvom Prezident Václav Klaus závidí Slovákom ministra financií. Dlhotrvajúci potlesk zožal včera na seminári centra pre ekonomiku a politiku slovenský minister financií Ivan Mikloš. Seminár v Národnom dome na pražských Vinohradoch moderoval Václav Klaus, ktorý si nenechal ujsť príležitosť k podpichovaniu vlády Vladimíra Špidlu. Citujem: "Môžeme závidieť Slovensku, že má ministra financií ekonóma," prehlásil Klaus so zjavnou narážkou na právnické vzdelanie českého ministra financií Bohuslava Sobotku. Mikloš v Prahe predstavil slovenský koncept daňovej reformy, ktorá spočíva predovšetkým v zavedení rovnej dane vo výške 20 %. V publiku ho pozorne počúvali napríklad i niekdajší Klausovi najbližší spolupracovníci Ivan Kočárnik, Karel Dyba a Dušan Tříska. Klaus pritom reformu označil ako, citujem: "zaujímavú a odvážnu". Na seminári vystúpil aj tieňový minister financií za ODS Vlastimil Tlustý, ktorého prezident predstavil ako, citujem, "známeho finančníka". Tlustý vo svojom príspevku zapochyboval, či 20-percentná rovná daň je odvážna, dosť odvážna. Citujem: "Viem, že sa to ľahko hovorí tieňovému ministrovi, horšie tomu skutočnému, ale napriek tomu sa odvažujú zmieniť, že by som jednotku začínajúcej sadzby privítal viac než tú dvadsiatku," povedal Tlustý, ktorého strana pred rokom navrhla rovnú daň vo výške 15 %. Teraz citujem Tlustého: "Pred dvoma rokmi Estónsko, Rusko, Nový Zéland a Írsko ako príklady k vážnej diskusii o rovnej dani nestačili. Prajem Slovensku, aby uspelo, hlavne preto, aby sa z toho stal pre Českú republiku príklad."
Vážené kolegyne, kolegovia, z dôvodov, ktoré som tu uviedol, ako aj z toho dôvodu, že nepovažujem návrh skupiny poslancov za objektívny, chcem povedať za klub SDKÚ, že nepodporíme odvolanie Ivana Mikloša z postu člena vlády. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne. Myslím si, že dnes už bolo povedané veľa a všetko podstatné z rôznych pohľadov a rôznymi inými slovami, o čom som chcel aj ja rozprávať. Myslím si, že je zbytočné, aby sme to naťahovali. Skrátim svoj príspevok do troch viet, ktoré adresujem všetkým poslancom, aj koaličným, aj opozičným, ale hlavne tým, o ktorých sa dnes rozpráva. Som toho názoru, že nestačí mať plné ústa Európy, ale treba sa identifikovať s jej politickou kultúrou a podľa toho i voči sebe vyvodiť dôsledky. Chcete ísť do Európy, ale v Európe sa za takéto veci abdikuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vidím, že diskusné príspevky akcelerujú. To znamená, budem sa snažiť aj byť stručný. Podľa čl. 1 ods. 1 našej ústavy Slovensko je demokratický, zvrchovaný a právny štát, ktorý nie je viazaný na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
Prakticky tento týždeň v prvom čítaní vďaka vládnej koalícii prešiel návrh zákona, ktorý predkladal pán podpredseda vlády Mikloš a minister financií, a ktorý má názov novela zákona č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Podľa tohto návrhu podľa čl. 1 písm. b) sa vypúšťajú samostatné rozpočtové kapitoly Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ak som citoval našu slovenskú ústavu, tento návrh, nami podaný návrh, ktorý som podpísal, ruší týmto návrhom zákona ústavnému orgánu rozpočtovú kapitolu a, samozrejme, to, čo budem hovoriť o generálnej prokuratúre, platí aj pre najvyšší súd, vážnym spôsobom ohrozuje demokratické fungovanie v tomto štáte, ktoré vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a v nej deklarovanému spôsobu delenia moci v štáte.
Samozrejme, že nechcem hovoriť o budúcnosti tohto zákona, pretože ešte len prešiel prvým čítaním, ale ak teda minister spravodlivosti dáva takýto návrh, a nech ho viedli akékoľvek iné dôvody, časť z nich tu povedal pri jeho uvádzaní tento týždeň, myslím si, že ak bude teda schválený a vládna koalícia má dostatočnú silu, aby si ho schválila, budú vážnym spôsobom ohrozené demokratické základy tohto štátu. Návrh rozpočtu totiž pre generálnu prokuratúru a jej zrušenie bude znamenať, že správca rozpočtovej kapitoly, v tomto prípade to má byť minister spravodlivosti, teda príslušník výkonnej moci, nesporne bude znamenať, že prakticky generálna prokuratúra nebude môcť ovplyvniť svoj rozpočet ani rozpočet svojich podriadených krajských a okresných prokuratúr. Do rozpočtu rozpočtových prostriedkov môže správca rozpočtovej kapitoly urobiť rôzne zásahy a úpravy, či môže priamo, nepriamo ovplyvniť činnosť prokuratúry, a to nielen v oblasti hospodárenia, ale v oblasti plnenia úloh, ktoré patria do jej pôsobnosti. Zásahy do činnosti prokuratúry môžu byť uskutočnené aj prostredníctvom realizácie kontrolnej právomoci správcu rozpočtových kapitol. Generálny prokurátor evidentne stratí akúkoľvek možnosť ovplyvniť investičnú politiku rezortu, určovať jej priority a závislosti od bezprostredných potrieb, ktoré majú vplyv na plnenie úloh prokuratúry. Rovnako generálny prokurátor bude mať obmedzenú právomoc aj v oblasti riadenia personálnej politiky rezortu.
Toto isté, čo som povedal, platí aj pre najvyšší súd. Teda orgán, najvyšší orgán súdnej moci. Vyjadrím sa obrazne. Škoda, že odišiel pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic, pretože ak hovoríme o páchateľovi, tak určite on v tejto veci je spolupáchateľom. Myslím, že včera alebo predvčerom pán poslanec Murgaš vo svojom vystúpení povedal, a ja by som ho parafrázoval, že v súvislosti s návrhom na odvolanie pána Mikloša, je chlapské a prvý krok k tomu, aby som nerobil chyby, že si ju priznám. Pán Mikloš, zatiaľ z jeho úst som nepočul, že by si takúto vinu priznal, a preto budem hlasovať za jeho odvolanie z funkcie. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný písomne do rozpravy prihlásený je pán poslanec Číž.
M. Číž, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. V podstate sa vzdávam slova, chcem len využiť tento priestor na malú poznámku. Keď som prešiel do poslaneckých lavíc, opäť to opakujem, niekoľký raz, veril som v parlamentarizmus. Veril som slovenský parlamentarizmus. Verím aj v politickú kultúru. Je nesmierna škoda, že tento úplne štandardný spôsob parlamentného života, keď opozícia jednoducho cíti nutnosť hovoriť o istých otázkach v rámci parlamentu, pretože klasická väčšina, klasické väčšinové fungovanie parlamentu to neumožňujú, takže nebola príležitosť na to, aby sme sa veľmi vážne zamysleli nad zásadnými témami, ktoré v spoločnosti rezonujú, ak si čo len trochu vážime voličov a sledujeme, ako vyzerajú prieskumy verejnej mienky, tak o mnohých témach, o ktorých sme dnes hovorili, sú veľmi úzko vlastné našim voličom, a nielen našim, ale aj vašim koaličným voličom.
Diskusia opäť sa zmenila na jednostranný monológ opozície, bez akéhokoľvek pokusu a náznaku serióznej parlamentnej diskusie, chcem vyjadriť v tomto smere ľútosť. No a k meritu veci, som presvedčený, že tento typ takzvanej novopravicovej politiky Slovensku nesmierne škodí a veľmi rýchlo, predpokladám do dvoch rokov to všetci uvidíme. Chcem len všetkých vyzvať, aby sme venovali týmto otázkam, hlavne teda základným východiskám našej ekonomickej politiky, pretože ďalšie dva roky totožného typu politiku, ako robíme päť rokov, Slovensko nevydrží. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Gabriel s faktickou poznámkou, nech sa páči.
J. Gabriel, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja len krátko využijem to, že pán minister financií teraz vystúpi. Chcem sa na niektoré veci rozvinutím tu môjho kolegu spýtať, alebo požiadať o to, aby sa predniesol odborný názor. Prosím vás, ja som za rovnosť podmienok, mne ako osobe vyhovuje rovná daň, rovné riešenie a tak ďalej, rovnaké pre všetky sektory podmienky a tak ďalej. Preto ma vždy irituje spotrebná daň, ktorá vytvára nerovnaké podmienky pre viacerých, pretože je to iba jeden produkt, ktorý iní používajú v tom či onom rozmere, jedni viacej, druhí menej. Napríklad teraz tá spotrebná daň z minerálnych olejov a hlavne nafta. Včera ma zastavili ľudia, ktorí robia v tomto sektore. Samozrejme, som poslanec, tak automaticky, vy poslanci schvaľujete a všetci ste vinní a tak ďalej, jednoznačne tvrdia, že je to obrovský nápor na vlastné zdroje. Zároveň je tu, asi o tom viete, pripravuje sa cestná daň v Nemecku a gro našich exportov je Markova oblasť, bývalá, a gro ciest ide Holandsko, Belgicko a tak ďalej, Dánsko, kde sa pripravuje cestná daň, a tvrdí sa, že môže byť až 0,17 eura na kilometer. Teraz ďalšie zvýšenie, oni urobili kontrakty, urobili kontrakty na tento rok, tým pádom tá nová spotrebná daň už v tých kontraktoch nie je, ďalšie zaťaženie, a sektor, vonkajší sektor z Nemecka a z Rakúska sa tlačí na náš trh. Je tam dosť zamestnaných ľudí, dosť slušných podnikov. Myslím, že tá daň, treba zvážiť, čo s tým ďalej, či taká vysoká je nutná, aby bola.
Prvá vec. Druhá vec, podnikatelia v oblasti výroby cigariet tvrdia, že nedosiahneme cieľ takým vysokým zvýšením dane, spotrebnej dane za cigarety, tvrdia, že reálne zvýšenie, ktoré je absorbovateľné, je okolo 1100 Sk, nie 1400 Sk, ktoré sa momentálne deje. Prosil by som k tomuto sa vyjadriť a zvážiť, čo ďalej. (Zaznel zvuk časomiery.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž, chcete reagovať na faktickú poznámku pána poslanca? Nie. Páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Masácová, Paška, Angyalová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Masácová.
P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes ráno som na rádiu Twist počúvala prehľad dnešných udalostí. Mimoriadnu schôdzu parlamentu moderátor zhodnotil ako cirkusovo-spoločenský program, pri ktorom sa budú odvolávať Pál a Ivan. A o tom podľa môjho názoru celá dnešná schôdza je. Pomaly nadobúdam pocit, že z odvolávania podpredsedu vlády Mikloša sa stáva akýsi povinný tanec opozície. Tvrdíte o sebe, minimálne Smer, že ste konštruktívnou opozíciou. Návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena vlády ani nie rok po voľbách je však podľa mňa len opozičný, konštruktívny určite nie je.
Nebudem sa vyjadrovať ani k štátnemu rozpočtu, zvýšeniu spotrebných daní, ani k daňovej reforme. To už urobil, myslím, že veľmi kvalifikovane, môj kolega Jozef Mikuš. Ďalším počinom, ktorý podľa vás má viesť k odvolaniu vicepremiéra Mikloša, je návrh oslobodiť súkromné poisťovacie spoločnosti od povinnosti odvádzať 8% z výberu zmluvného poistného na motorové vozidlá. Myslím, že podpredseda vlády sa k tejto problematike vyjadril v uplynulých dňoch jasne. Je úplne samozrejmé, že je našou povinnosťou postarať sa o to, aby záchranné systémy boli plne funkčné, aby plnili úlohy, pre ktoré vznikli, a to je zachraňovať ľudské životy. Odkiaľ však získať prostriedky na ich financovanie, to už je iná vec. V rokoch 2003 a 2004 budú potreby pokryté z prostriedkov poisťovní. Už teraz však hľadá ministerstvo iný, kvalitnejší, transparentný systém. Väčšinou je vláda obviňovaná z toho, že všetko robí na poslednú chvíľu. Zdá sa vám, že rok a pol na prípravu a uskutočnenie zmeny systému je málo času?
Výpočet obvinení na hlavu podpredsedu vlády však zďaleka nekončí. Údajne mal lobovať v prospech agentúry B+Business Center. Dámy a páni, ak minister na požiadanie firmy napíše odporúčanie, že s touto firmou spolupracoval a spolupráca bola úspešná, a ešte do tohto listu explicitne napíše, že odporúčanie dal na žiadosť uvedenej firmy, to je klientelizmus? V civilizovanom svete, ak chcete byť čo i len opatrovateľkou detí, potrebujete odporúčania od predchádzajúcich zamestnávateľov, či ste svoju prácu vykonávali dobre, či bol váš predchádzajúci zamestnávateľ či spolupracovník s vami spokojný. Časy, keď firmy dostávali štátne zákazky v deň svojho vzniku, alebo dokonca ešte pred ním, sú už, chvalabohu, za nami. Preto mi až smiešne pripadá snaha kriminalizovať tento čin, ktorý je absolútne legálny a čitateľný.
Predaj SPP je takou častou predhadzovanou témou, že niekedy nadobúdam pocit, akoby opozícia už nemala žiadne ďalšie témy. A tak zúfalo lipne na údajných prešľapoch minulej vlády. Dovolím si zopár argumentov. Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, inak známy ako INECO, vykonáva každý štvrťrok hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení vlády. Hodnotenia sa zúčastňuje 50 nezávislých expertov z rôznych inštitúcií. Títo ľudia nemajú záujem na chválení či hanení vlády. INECO chce poskytnúť nezávislý, čo najobjektívnejší obraz činnosti vlády a parlamentu. A pozrime sa! Privatizáciu SPP považuje týchto 50 odborníkov za najdôležitejšie privatizačné rozhodnutie vlády Mikuláša Dzurindu, s ratingom 173,1; pričom rating sa pohybuje v rozpätí od -300 do +300. Koeficient dôležitosti tohto rozhodnutia bol stanovený na úrovni 85,6 %. Dovolím si citovať z komentára hodnotiacej komisie k opatreniu: "Víťazné konzorcium spoločnosti Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom je kvalitným strategickým investorom, ktorý zavedie v SPP kvalitnejšiu podnikateľskú kultúru, zvýši jeho ziskovosť a tak zhodnotí aj zostávajúci podiel štátu. Zloženie konzorcia taktiež vytvára ideálne podmienky pre maximalizáciu tranzitu plynu cez naše územie." Koniec citácie. Aj ekonomickí analytici považujú cenu za adekvátnu k podmienkam súťaže. K obvineniam o kurzovej strate pri predaji SPP sa už podpredseda vlády i samotný premiér vyjadrovali toľkokrát, že nemá zmysel opakovať už stokrát povedané. Kto chce, dávno pochopil a akceptoval predložené argumenty, kto nechce, nikdy mu žiadne vysvetlenie nebude dosť dobré.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnešnú mimoriadnu schôdzu parlamentu považujem za úplne zbytočnú. Uznávam, opozícia má právo podávať návrhy na odvolanie členov vlády, to vôbec nespochybňujem. Myslím si však, že dnešný deň sme mohli a mali využiť omnoho účelnejšie a zmysluplnejšie rokovaním riadnej 13. schôdze Národnej rady. Argumenty, ktoré predkladáte ako dôkazy o tom, že podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš nie je dobrý minister a nemôže zastávať tento post, považujem za chabé a ľahko vyvrátiteľné.
Dámy a páni, podpredseda vlády a minister financií je správny minister na správnom poste. Nevidím žiadne dôvody na jeho odvolanie, a preto budem hlasovať proti návrhu skupiny 31 poslancov. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších. Nech sa páči.
M. Číž, poslanec: Vážená kolegyňa, práve tento typ vystúpení robí z tohto stretnutia frašku. Mám taký pocit, že vám s ním veľmi výrazne pomáhal pán podpredseda, ale prosím, neberte to ako invektívu. V tejto súvislosti len toľko, vyslovili sme niekoľko veľmi vážnych podozrení o tom, čo ste rozprávali vy, je snáď jedna desatina a ešte s tónom, ktorý jednoducho nemôže vyvolať žiadnu diskusiu, lebo týmto spôsobom ten kontakt naozaj netreba, len potom jedinou cestou, aby sme urobili zmysluplnou túto diskusiu, je prestať sa schovávať pred verejnosťou. Také závažné rokovanie parlamentu, ako je diskusia o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády pre ekonomiku a podpredsedovi vlády pre integráciu, zvlášť keď verejnosť a dokonca už aj tlač zistila, v čom sú zásadné problémy, potom naozaj nemá význam, aby sme sa navzájom počúvali, ale potom zabezpečme, aby tých 600 000 korún, čo stojíme týchto poplatníkov mesačne, aby sme mohli hovoriť nie navzájom si tie veci, ale verejnosti, a nech verejnosť rozhodne. Iná cesta nie je. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Paška.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte zmieniť sa o oblasti, ktorá okrajovo zaznela vo vystúpení pána kolegu Kiňa, a je to oblasť zdravotníctva, kde sa domnievam, že pán minister financií a podpredseda vlády pre ekonomiku nesie bezpochyby svoju zodpovednosť. A poviem aj prečo. Keď sme minulý rok schvaľovali štátny rozpočet a zároveň aj rozpočet kapitoly zdravotníctva, spýtal som sa vás, pán podpredseda vlády, vonku, pri pohári šampanského, ako je možné schváliť deficitný rozpočet s deficitom skoro 9 miliárd korún. Nedali ste mi vtedy odpoveď, otočili ste sa a odišli ste.
Ja, samozrejme, chápem, že vám vyhovuje typ reformného ministra, ktorý objektívne reformu robí a tvrdí, že na ňu netreba peniaze. Nechápem však, kto a kedy zaplatí dlhy, ktoré v zdravotníctve vznikali a vznikajú aj tohto roku. Preto považujem z vašej strany za krajnú nezodpovednosť, že ako predstaviteľ exekutívy a ekonóm prehliadate ďalšie enormné zadlžovanie systému, čo je však ešte závažnejšie, nerobíte nič, aby ste zabránili procesom deformujúcim legislatívu, ktoré ako keby mali umožniť zbaviť sa štátnej zodpovednosti za dlhy. To je ukážkovým prípadom, skrátené legislatívne konanie dva sedem trojky o prevzatí dlhov za zdravotné poistenie, kde nakoniec len na základe pozmeňujúceho návrhu sa zachovala zodpovednosť aspoň za istinu dlhov a pohľadávok, ktoré sú dnes v zdravotníctve. Dnes vidíme túto tendenciu aj pri navrhovanom zákone o zdravotných poisťovniach, ktorý, podľa môjho názoru bez vášho prispenia, dáva dôvod, aby sme si mysleli, že takisto ide len o elegantné zbavenie sa zodpovednosti za dlhy.
A ďalším príkladom, ktorý je aj súčasťou 13. schôdze, je zákon č. 13/2002, ktorý hovorí o podmienkach premeny rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové inštitúcie, ktorý nielen vo mne vyvoláva nepríjemný pocit, že ide o ďalší elegantný spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti za dlhy a ako previesť bonitný majetok štátu do iných rúk. Ale ten najdôležitejší dôvod, ktorý vo mne vyvoláva obavy, je aj za minulej vlády, aj počas tohto obdobia, nerobíte nič, aby ste odstránili základnú deformáciu financovania zdravotníctva, a to je primeraný podiel štátu pri platbách za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo do fondu zdravotného poistenia vo výške takej, aby aspoň matematicky bolo možné naplniť ústavný princíp solidarity, na ktorom je tento systém postavený. To je tých spomínaných 405 Sk, keď ste veľkou slávou zvýšili o 20 korún oproti minulému roku. Chcem upozorniť, že len zvýšením DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky sa príjem štátneho rozpočtu zvýšil skoro o 600 miliónov korún. To znamená, že nejde o žiadne posilňovanie platieb štátu za svojich poistencov.
Takže dovoľte, pán podpredseda vlády, som presvedčený, že aj toto je výsostne ekonomický a finančný problém, ktorý priamo súvisí so štátnym rozpočtom, a preto mu jednoducho musíte venovať pozornosť! Ak ju nevenujete, je to prejav vašej ľahostajnosti. A na túto vašu ľahostajnosť doplatia občania. Nielen doplatia, ale aj zaplatia. Vy možno na to máte, oni všetci asi nie. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, ako posledná prihlásená do rozpravy.
E. Angyalová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní, vážení členovia vlády. Už strašne veľa tu toho bolo povedané, preto sa pokúsim skrátiť to čo najviac.
Keď som v roku 2001 poskytla svoj prvý politický rozhovor, položili mi otázku, ako jednu z posledných, ktorý politik mi je z vtedajšej vlády sympatický. A ja som vtedy odpovedala, že to je pán Mikloš, lebo najmä kvôli svojmu vzhľadu mi je sympatický. (Šum v sále. Smiech.) Takže chcem vysloviť obdiv pánovi ministrovi, že vzhľadom na funkciu, ktorú zastáva a zastával aj v posledných rokoch, si výrazne zlepšil kondíciu a že teda môžu vyvolať obdiv aj niektoré jeho športové výkony. Len neviem, či by nebolo dobré, keby sa s takým istým nasadením začal venovať aj tomu, čo mu vyplýva z jeho ústavnej funkcie, všetkým svojim úlohám. Keby to bolo tak, že by sa s takým istým nasadením venoval svojej ústavnej funkcii, potom dnešná schôdza s návrhom na jeho odvolanie vôbec nemusela byť. Už vyše štyri hodiny počúvate všetky tie veci, ktoré vám nielen opozícia vyčíta, takže nebudem opakovať množstvo vecí, ktoré boli povedané, ale predsa si len dovolím jednu analýzu, ktorá bola vyrobená, ktorá bola napísaná v roku, na začiatku roku, myslím, 2003, o tom, ako v uplynulých štyroch rokoch, keď ste boli podpredsedom vlády pre ekonomiku, boli splnené tie oblasti programového vyhlásenia, za ktoré ste boli zodpovedný vy. Ale nebudem hovoriť všetky, ktoré sú tu, len z každej oblasti jedno.
V oblasti miery prerozdeľovania jeden z hlavných zámerov znížiť rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu a svoju výdavkovú politiku prispôsobiť vyrovnaniu verejných financií. A plnenie zámerov: rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov cez verejné financie, nielen štátny rozpočet, ako vláda zúžene definovala, sa neznížil. Podľa predbežných údajov sa očakáva, že v roku 2002 môže byť pomer konsolidovaných verejných výdavkov k HVP približne o 6 percentuálnych bodov vyšší ako v roku 1998. Neuskutočnili sa reformy verejných výdavkov predovšetkým v dotačnej politike a v sociálnej sfére, v prispôsobovaní výdavkov smerom k potenciálnemu vyrovnaniu verejných financií nedošlo.
Iná oblasť - celkové hospodárenie s verejnými financiami. Znižovať deficit verejných financií ku koncu funkčného obdobia, dospieť k vyrovnávanému finančnému hospodáreniu takzvanej všeobecnej vlády, to bolo aj v minulom programovom vyhlásení. Plnenie zámerov: deficit verejných financií po očistení o finančné transakcie sa neznižuje. Naďalej je výrazne vzdialený a nepribližuje sa k vyrovnanému rozpočtu.
Tretia oblasť: systém spravovania verejných financií. Jeden z hlavných zámerov: zvýšiť transparentnosť finančných tokov vo všetkých zložkách verejných financií. Plnenie zámerov: transparentnosť verejných financií sa zvýšila, napríklad rozhodnutím o rušení štátnych fondov, ale problémy pretrvávajú, napríklad nejednoznačne predkladané plánované výsledky hospodárenia.
Je tu množstvo ďalších vecí. Nebudem to už čítať, lebo naozaj beží čas.
Množstvo mojich predrečníkov spomínalo rovnú daň. Už aj teraz, aby som teda išla k tomu momentálnemu obdobiu, súčasnému, v ktorom ste vo vláde, už aj teraz vyšlo niekoľko analýz, ktoré hovoria, že najviac utrpia uplatnením navrhovaných zmien ľudia s mesačnými príjmami do 21 000 korún, dôchodcovia, nezamestnaní a ďalší príjemcovia. Ľudia s mesačnými príjmami okolo 40 000 Sk zostanú zhruba na rovnakej úrovni ako dnes. Jednotlivci s príjmami od 50 000 mesačne vyššie daňovou reformou získajú. Citeľne si však polepšia ľudia s ročným príjmom nad milión korún. Nebudem už ďalej hovoriť, lebo bolo naozaj veľa povedané.
Pán Mikloš, vo výsledkoch vašej práce prevládajú evidentne negatíva. Počúvali ste ich tu vyše štyroch hodín. Domnievate sa, že ešte môžete byť v niečom prínosom pre občanov Slovenska?
Podľa mňa si mnohí občania myslia, že prínosom môžete byť najmä vtedy, keď nebudete zastávať funkciu člena vlády Slovenskej republiky. A potom vám už nebude nič brániť v tom, aby ste sa naďalej dobre pripravovali na triatlon na Havaji, na Vaseov beh vo Švédsku a ja vám môžem sľúbiť, vážne, že pri najbližšom politickom rozhovore opäť poviem, že mi je sympatický pán Mikloš, pretože sa stará o svoju kondíciu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Erotika bokom, pani poslankyňa!
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave... Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán podpredseda vlády a minister financií, ktorého návrh na vyslovenie nedôvery žiada skupina poslancov, sa chce jednak k dôvodom, ale aj k vystúpeniam poslancov vyjadriť. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aby som sa vyjadril k rozprave, aj k tým návrhom, ktoré vlastne boli predložené.
Najskôr chcem povedať, že sa budem vyjadrovať len k tým vecným argumentom, ktoré boli predložené, a nie k tomu množstvu osobných invektív, ktoré často vyplývajú zo zle utajovanej osobnej zášte, ako to bolo v prípade pána poslanca Murgaša alebo pána poslanca Fica. Takže budem sa vyjadrovať vecne k tým veciam, ktoré tu boli hovorené.
K vystúpeniu pána poslanca Kiňa, a to sa samozrejme opakovalo, a je to jeden ako z hlavných dôvodov uvádzané, je vlastne neplnenie predpokladaných, rozpočtom predpokladaných príjmov. K tejto veci chcem povedať, že - a nakoniec vo vládnom materiáli je to napísané - aj tá analýza je urobená a bola prijatá vládou, chcem skonštatovať, áno, v tomto roku dochádza k výpadkom v plnení dane z príjmov právnických osôb, DPH a v zrážkových daniach, k väčším výpadkom, ako to bolo zvykom aj v minulých rokoch. A ja som vysvetľoval pri schvaľovaní skrátených konaní noviel zákonov o zvýšení spotrebných daní aj dôvody, kvôli ktorým k tomu došlo, a povedal som, že tie dôvody sú aj objektívne, ale aj subjektívne a že vyplývajú z chybných odhadov ministerstva financií pri zostavovaní štátneho rozpočtu.
Nechcem sa zbavovať osobnej zodpovednosti. Otvorene som tu aj povedal, že túto osobnú zodpovednosť na seba beriem. Aj som vyvodil dôsledky voči konkrétnym ľuďom, ktorí boli za to konkrétne zodpovední, a je, samozrejme, na vás, či vyvodíte politickú zodpovednosť voči mojej osobe pri hlasovaní o mojej dôvere. A ja to, samozrejme, plne budem rešpektovať.
Chcel by som však pripomenúť, že štátny rozpočet bol zostavovaný v prvých týždňoch pôsobenia druhej vlády Mikuláša Dzurindu a že v týchto prvých týždňoch jednoducho človek nemá, človek na poste ministra financií nemá inú možnosť - ako aj na iných ministerských postoch - ako pracovať s tými údajmi, s tými podkladmi, a s tými ľuďmi, nakoniec, ktorých na ministerstvách nájde.
K tomu deficitu však chcem povedať, že problém, ktorý riešime skráteným konaním zákonov o spotrebných daniach, má rozmer a objem 3,7 miliardy korún, pričom keď som vystupoval v diskusii o týchto spotrebných daniach, tak z úst viacerých opozičných poslancov bolo zosmiešňované, keď som povedal, že štátny rozpočet je vždy prognóza. Je to zákon, ale je to zároveň aj prognóza. Keďže to bolo zosmiešňované, dovoľte, aby som vám povedal na konkrétnych príkladoch za roky 1995 až 2002, ako sa teda táto prognóza vždy líšila od skutočnosti, každý jeden rok.
V roku 1995 napríklad sa celkové daňové príjmy líšili v skutočnosti o 6,8 miliardy korún od tých, ktoré boli rozpočtované. Takisto sa líšili napríklad celkové príjmy dokonca o 16,7 miliardy korún. Tie, ktoré boli rozpočtované v zákone o štátnom rozpočte, a tie, ktoré sa potom v skutočnosti dosiahli. Takisto v roku 1996 daňové príjmy boli o 5 miliárd korún v skutočnosti nižšie, ako boli rozpočtované, a tak ďalej. V roku 1997 to bolo 9,1 miliardy korún menej v skutočnosti, ako to bolo rozpočtované v zákone o štátnom rozpočte. Takže preto hovorím a opakujem, že to, že skutočný vývoj sa líši od toho, ktorý je predpokladaný v zákone o štátnom rozpočte, je niečo, čo platí každoročne a čo je vec bežná.
Je pravdou, čísla, ktoré tu zazneli z úst pána poslanca Šulaja a ďalších, že je to tých 17 miliárd korún, je pravda, ale je pravda aj to, že niektoré iné položky sa plnia lepšie, ako sa pôvodne predpokladalo, a je pravdou, že problém, ktorý tu musíme riešiť novelami zákonov o spotrebných daniach, má rozmer 3,7 miliardy korún. K tomu by som rád podotkol, že sme museli na výdavkoch usporiť oproti pôvodným predpokladom, ktoré sme predpokladali v štátnom rozpočte, 2,2 miliardy korún, ktoré sme museli nájsť na krytie nákladov na získanie investície Peugeot-Citröen v Trnave. Takže ak by nebolo došlo k tomuto riešeniu, tak by sme viazaním vedeli tú sumu 3,7 miliardy, väčšiu jej časť, riešiť napríklad týmto spôsobom, ktorým sme riešili Peugeot-Citröen. Takže tá disproporcia potom, ktorá zostáva na riešenie, by bola len 1,5 miliardy korún, čo pri predpokladaných celkových príjmoch štátneho rozpočtu 255 miliárd korún je vec, ktorá je zanedbateľná.
Takže k tejto skupine dôvodov, ktoré sú uvádzané, chcem teda uzavrieť, že ten vývoj je síce iný, ale je iný každý rok, ale že je pravdou, že v tomto roku tie rozdiely vznikli aj z dôvodov subjektívnych chýb, z ktorých boli však vyvodené dôsledky.
Čo sa týka tej povinnosti 8-percentného odvodu z poistného, ktorý neustále, neustále veľmi účelovým a nepravdivým spôsobom interpretuje pán poslanec Fico, chcel by som veľmi jasne povedať. Návrh, aby poisťovne odvádzali 8 % z prijatého poistného, považujeme za nesystémový a zlý. Za takýto ho považovala aj minulá vláda, ktorá nenavrhovala takéto riešenie v tomto zákone, až poslaneckým návrhom tu bol schválený, tu bol doplnený tento zákon, ktorým sa zavádza tento odvod 8-percentného poistného. Už minulá vláda teda to považovala, aj terajšia vláda to považuje, aj terajšie ministerstvo financií, za zlé, nekoncepčné riešenie, čo, mimochodom, je potvrdené aj tým, že nikde na svete takýmto spôsobom záchranná služba financovaná nie je. Zároveň treba povedať, že navrhujeme, navrhovali sme, aj vláda navrhuje zrušenie tohto odvodu, ale zrušenie až od 1. 1. 2004. Teda tento odvod platil v minulom roku, platí aj v tomto roku a z tohtoročného odvodu by sa mala financovať tá záchranná služba v budúcom roku. Inými slovami, na financovanie záchrannej služby sú vytvorené finančné podmienky aj pre tento rok, aj pre budúci rok a je rok a pol na hľadanie iného systémového riešenia, ktoré ministerstvo financií bude navrhovať.
Teda interpretovanie také, že sme tu chceli niečo prepašovať, pán poslanec Fico, je lživé. Hovorím vám otvorene, klamete, ak to interpretujete tak, že sme tu čokoľvek chceli prepašovať, a vôbec nie je pravda, ako ste to povedali, že som mal pánovi poslancovi Malchárkovi povedať, že teda keď ste na to prišli, tak to dajme preč. Povedal som mu, že keď je to neakceptovateľné pre poslancov vládnej koalície, v poriadku, ten zákon však rieši iné dôležité veci, a povedal som mu, že by bolo chybou a škodou, keby sme zákon neprijali kvôli tomu, že nie je zhoda na tomto jednom partikulárnom probléme. Nikto tento zámer, pán Fico, netajil, tento zámer zrušiť ten 8-percentný odvod z poistného bol diskutovaný aj vo výboroch a teda všetci o ňom vedeli.
Čo sa týka daňovej reformy, to bola ďalšia vec, ktorá tu bola z úst viacerých otváraná, takže dovoľte, aby som sa vyjadril aj k nej. Venoval sa jej najmä pán poslanec Murgaš, aj keď väčšinu svojho vystúpenia skôr venoval osobným invektívam ako vecnej argumentácii. Takže z tých pár vecí, ktoré hovoril v rovine vecnej, na ne budem reagovať.
Čo sa týka vertikálnej spravodlivosti, definícia vertikálnej spravodlivosti, ktorú on citoval z publikácie OECD, vôbec neznamená ani propagovanie progresívneho zdanenia, ale ani propagovanie rovnej dane. To, že tí, ktorí zarábajú viac, platia viac, platí totiž aj pri progresívnom zdanení, aj pri rovnej dani. Rozdiel pri progresívnom zdanení a pri rovnej dani je, či ide o platenie viac aj absolútne, aj relatívne, to platí pri progresívnej dani, alebo či je to platenie rovnako relatívne, ale viac absolútne. Takže odporúčal by som, aby si tieto veci pozrel, a zistí, som presvedčený o tom, že zistí, že definícia OECD, ktorú citoval, neznamená preferovanie ani rovnej dane, ani progresívneho zdanenia. Definícia, ktorú citoval z koncepcie daňovej reformy, je definíciou, ktorá zdôvodňuje rovnú daň. Zdôvodňuje, že pri princípe vertikálnej spravodlivosti síce relatívne platia všetci rovnako, ale absolútne tí, ktorí zarábajú viac, platia viac aj pri relatívne rovnakej sadzbe dane. Za závažnú považujem však tú vec, ktorú hovoril pán poslanec Murgaš ohľadom harmonizácie priamych daní. On vlastne propagoval potrebu harmonizácie priamych daní v Európskej únii a je faktom, že niektoré členské krajiny smerujú k tomu, že chcú navrhovať harmonizáciu priamych daní. Takže chcel by som veľmi jasne povedať všetkým poslancom, najmä poslancom Smeru a najmä pánovi poslancovi Murgašovi, že to, čo hovoril, je veľmi zlé pre Slovenskú republiku. Inými slovami, že harmonizácia priamych daní by bola v neprospech záujmov Slovenskej republiky. A on priamo túto harmonizáciu obhajoval. Ja som presvedčený o tom, že je to v neprospech Slovenskej republiky, pretože Slovenská republika potrebuje rásť rýchlejšie ako vyspelé krajiny a práve preto je pre nás výhodná daňová konkurencia, práve preto je pre nás výhodné, aby sme nižšími sadzbami pritiahli omnoho viac investorov a investícií aj z tých krajín, ktoré sa daňovo harmonizovať s nami chcú. A toto je pozícia, musím povedať, všetkých ministrov financií, ale aj ekonómov z novo pristupujúcich krajín, takže považujem tie veci, ktoré tu propagoval alebo preferoval, za škodlivé pre slovenskú ekonomiku do budúcnosti.
Ďalej chcem povedať, a to by som veľmi rád zdôraznil, pretože pán poslanec Murgaš tu použil, myslím si, že veľmi neférovým spôsobom, jednoducho lživé informácie, že som mal niečo v úzkom kruhu povedať. Chcem povedať, že je to lož. Je to lož alebo je to narábanie s neoverenými informáciami. Nikdy som žiaden taký citát, aký som údajne mal povedať, že polovička obyvateľov prežije, nepovedal a nepoužil, a považujem to zo strany pána poslanca Murgaša za veľmi zákerné a nepravdivé, lživé obvinenie, ktoré, samozrejme, má svoj účel. Keď pán Murgaš nakoniec citoval nejaký citát o Argentíne a povedal, že sa veľmi hodí na naše slovenské pomery a na moju osobu, tak mu chcem povedať, že neviem, či vie, aká je ekonomická situácia v Argentíne, a neviem, či vie, ako je hodnotená ekonomická situácia na Slovensku. Na Slovensku je všetkými relevantnými ekonomickými analytikmi, ekonomickými inštitúciami, finančnými inštitúciami, medzinárodnými inštitúciami situácia v slovenskej ekonomike hodnotená ako jedna z najlepších v stredoeurópskom a východoeurópskom regióne z hľadiska konkurencieschopnosti, z hľadiska ekonomického rastu a z hľadiska vytvárania podmienok na dlhodobo vysoký ekonomický rast. Najlepším dôkazom toho je, že nedávno, pred niekoľkými týždňami vydané eurobondy slovenskej vlády boli umiestnené za historicky najvýhodnejších podmienok, za najnižších úrokových sadzieb, aké kedy ktorákoľvek transformujúca sa krajina dosiahla. Finančné trhy sú najlepším indikátorom, pretože oni sa nedajú ovplyvniť rôznymi politickými záujmami. Takže musím konštatovať, že vystúpenie pána poslanca Murgaša, aj keď on aj sám seba deklaruje ako za ekonóma, považujem za čisto účelové a čisto politické.
Pán poslanec Fajnor, vy ste hovorili o vážnych veciach, vy ste okrem taktiež osobných invektív dosť z veľkého množstva hovorili o trestnoprávnej zodpovednosti, preto by som vás chcel upozorniť, že ak máte akékoľvek informácie o spáchaní trestného činu ktoréhokoľvek človeka, ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, vrátane člena vlády, je vašou povinnosťou podať trestné oznámenie. Je vašou povinnosťou a keď tak neurobíte, porušujete zákon, takže sú dve možnosti. Sú dve možnosti - buď viete o porušení zákona o trestnoprávnej zodpovednosti niektorého z členov vlády, možno o mojej, a porušujete zákon, ak nepodávate trestné oznámenie, alebo rozprávate do vetra. Jedna z týchto dvoch možností, žiadna iná, žiaľ nie je, takže vyzývam vás, aby ste takéto trestné oznámenie podali.
Čo sa týka robenia protiľudovej politiky, to tu odznieva veľmi často a musím vám povedať, že to tak, samozrejme, nie je. My vieme, že prijímame mnohé ťažké zákony, ťažké opatrenia, verte, že sa nám neprijímajú ľahko. My by sme chceli, aby dôchodky mohli rásť viac, nemyslite si, že nie, lenže máme aj zodpovednosť a my vieme, že keby sme to urobili, keby sme viac zvýšili dôchodky, keby sme neupravovali dane, tak v konečnom dôsledku, tie dôsledky pre práve sociálne slabších by boli omnoho horšie. A zároveň vieme, že keď budeme robiť tie reformy, ktoré robíme, ktoré nie sú ľahké, tak výsledkom bude vyšší udržateľný ekonomický rast a výsledkom bude aj vyššia životní úroveň. A dovoľte mi to teda povedať na príklade Estónska, lebo neviem, čo má dnes Slovensko spoločné s Argentínou, ale podľa môjho názoru nič, ale má určite Slovensko mnohé podobné črty s inými transformujúcimi sa krajinami. A práve daňová reforma, ktorú ste tak hlava-nehlava kritizovali, práve tá je medzi ekonómami uznávaná ako jedna z hlavných príčin vysokého ekonomického rastu v Estónsku. Podobná daňová reforma tam bola zavedená v roku 1995, platí od roku 1996 a od roku 1996 Estónsko znížilo náskok, ktorý Slovensko pred Estónskom malo, výrazným spôsobom. V roku 1995 v Estónsku hrubý domáci produkt na obyvateľa bol o 35 % nižší ako na Slovensku, dnes je to už len 11 %, Takže aj preto robíme tieto reformy, aby ekonomický rast a potom dosah aj na životnú úroveň bol lepší a väčší.
Ďalšia skupina argumentov, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je tá, že padla tu kritika, že neznižujeme výdavky a že neznižujeme, aj pani poslankyňa Angyalová, ak sa dobre pamätám, daňové zaťaženie. Nie je to pravda. Daňové zaťaženie však nemôžme merať tým, či sa zvyšuje spotrebná daň, z piva alebo minerálnych olejov. Daňové zaťaženie sa, vážení, meria a môžeme brať objektívne, len podielom príjmov z daní len na hrubom domácom produkte, či sa to niekomu páči, alebo nie, je to tak a merané týmito ukazovateľmi, v rokoch 2002 až 2004 znížime daňové zaťaženie, znížime daňové aj odvodové zaťaženie a zároveň výrazne znižujeme deficit verejných financií. Ak by sme len v tomto roku neznížili deficit oproti minulému roku a ak by sme ponechali daňové odvodové zaťaženie také, aké bolo v minulom roku, tak by sme vo výdavkoch mali naviac až takmer 37 miliárd korún. Však práve preto, že sme presvedčení o tom, že neľahká cesta, ale jediná cesta pre budúcu prosperitu a zvyšovanie rastu je znižovanie deficitu, máme tých prostriedkov k dispozícii menej a tých 37 miliárd korún nie je málo peňazí a práve preto sa musia robiť úsporné opatrenia. Za dva roky je to dokonca suma 76 miliárd korún. Takže musím konštatovať, že sa nezvyšuje daňové zaťaženie a že sa znižujú výdavky.
Veľmi stručne k ďalším argumentom, ktoré tu padli. Rušenie rozpočtových kapitol generálnej prokuratúry a najvyššieho súdu neohrozuje deľbu moci ani demokraciu v krajine. Ak by to bola pravda, že ohrozuje, tak potom väčšina západoeurópskych krajín by boli nedemokratické krajiny, pretože tam samostatné rozpočtové kapitoly tieto inštitúcie nemajú.
Zdravotníctvo, pán poslanec Paška, znížili sme tvorbu nových dlhov a my sme ani nemali ambíciu v tomto roku odstrániť tvorbu nových dlhov, znížila sa zhruba na polovicu oproti minulému roku a od budúceho roka máme ambíciu zastaviť vznik nových dlhov v zdravotníctve.
A pani poslankyňa Angylová, môžem vás ubezpečiť, že sa venujem tejto práci intenzívne, dokonca tak intenzívne, že mám slabšiu kondíciu, ako som mal vlani, vlani som absolvoval cyklomaratón, v tomto roku som si netrúfol, takže budem myslieť na vaše slová a budem aj s tou kondíciou teda niečo robiť.
Chcel by som teda uzavrieť, ak dovolíte, svoje vystúpenie tým, že, samozrejme, plne rešpektujem legitímne právo opozície a nakoniec Národnej rady rozhodnúť o tom, či mi bude, alebo nebude vyslovená dôvera, zároveň však musím konštatovať, že tie dôvody, ktorými je preukazovaný tento návrh, nepovažujem za relevantné. Ďakujem pekne. (Potlesk.)