Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Abelovský má procedurálny návrh, pán poslanec Gabriel, predpokladám, že faktickú poznámku. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pani podpredsedníčka, navrhujem za tri poslanecké kluby procedurálny návrh, aby sa o tomto bode programu hlasovalo tajným hlasovaním. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Gabriel, faktická poznámka.
J. Gabriel, poslanec: Ďakujem. Ja len niekoľko myšlienok, pretože myslím, že dôvody, ktoré tu boli predostreté z rôznych strán a dosť široko, široko na to, aby som to znovu opakoval. Myslím si však jednu takú zásadnú vec, že to, čo som povedal na výbore, kolegovia tam niektorí boli, že situácia v tomto smere je naozaj vážna, či to berieme z toho hľadiska koncepčného riešenia, stavu a tak ďalej, systému riadenia tohto problému, je naozaj vážna. Musíme si uvedomiť, že budúce rozvojové impulzy, zásadné rozvojové impulzy Slovenska pôjdu cez tieto zdroje. Keď nezvládneme a nezmanažujeme tieto zdroje riadnym spôsobom a zodpovedne, tak Slovensko má v budúcnosti obmedzené cesty rozvoja a zase zmeškáme nejakú dlhú etapu a budeme to tvrdým spôsobom doháňať. Prečo o tom hovorím. Hovorím o tom preto, že si myslím, že teraz nejde o SMK, že pán Csáky je zo SMK, ale malo by ísť aj o SMK, pretože väčšina jeho voličov je na južných územiach, ktoré majú najväčšie problémy s nezamestnanosťou. A keď chceme riešiť nezamestnanosť, tak musíme zase cez tieto zdroje tú nezamestnanosť riešiť. Preto si myslím, že musí byť veľkou snahou každého tento proces zefektívniť, ale aj personálne zefektívniť, prosím vás. Napríklad mne sa osobne nepáčilo, že pán Berényi išiel na ministerstvo zahraničných vecí a dlhodobo bol pripravovaný v oblasti procesu a projektovania týchto smerov a mohol sa ako osoba SMK využiť v tomto smere, to je môj názor osobný, i keď ja nemám právo hovoriť o personálnej politike SMK. Teda využívajme ľudí, ktorých máme k dispozícii na to a pripravených na to, aby správnym spôsobom pôsobili, lebo inak to nemôže ísť. A ja si myslím, často to bolo spomínané, že načo odvolávame, aj tak sa odvolať nedá, lebo politická vôľa tu na to nie je, ja si myslím, že tento ťah na odvolávanie bol veľmi dobrý, lebo konečne všetci, aj vládne strany, sa zásadným spôsobom zaoberali touto otázkou. Každá jedna, aj vládna strana, vo svojich vrcholných orgánoch prebrala situáciu v integrácii a jasne dala najavo, že nie je v tomto bode spokojnosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, sú splnené všetky podmienky, ktoré ústava požaduje pre to, aby Národná rada rokovala o otázke dôvery dvom členom vlády, tak ako boli predložené. Ak sú tieto ústavnoprávne podmienky formálne splnené, predsa sa tohto rokovania nezúčastňujeme a od veci sa dištancujeme. Nie sme spolupredkladatelia a nie sme prítomní na tomto rokovaní a keď skončím ja, tiež odídem. Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s týmto návrhom, vyvolávajú v nás viacero otáznikov. Aká je legitimácia všetkých navrhovateľov. Celý systém demokratickej sústavy v Slovenskej republike je postavený na tom, že občania uskutočňujú svoju moc cez volených zástupcov, títo zástupcovia sú volení podľa volebného zákona a ak hneď po voľbách jedenásť ľudí poruší tento princíp, aká je ich legitimita v parlamente a prečo máme legitimovať ich aktivity v parlamente. Je ich aktívna legitimácia menším porušením ústavných princípov slobody a demokracie ako tých, ktorých chcú odvolávať? Od hanby ušli a takto budú utekať pred sebou celý život.
Pokiaľ ide o otázku podmienok zákona, ja si uvedomujem, že aj Hnutie za demokratické Slovensko sa zlým výberom ľudí podieľa na tejto chybe, ale nemienime podporou tejto skupiny znásobovať svoju chybu ďalej. Takisto táto skupina dáva odôvodnenie pre predčasné voľby, aby viacej takíto ľudia v parlamente neboli a aby každý, kto kandiduje za svoj klub a stranu, riadne svoju straníckosť aj vo vzťahu k voličovi plnil.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s týmto dnešným rokovaním a vôbec s celým vývojom politickej situácie na Slovensku, je tu jedna otázka, ktorá ma do značnej miery znepokojuje. A to je postraníčtenie ústavných orgánov a inštitúcií. Hlavnú správu v štáte preberá koaličná rada, ktorá nie je ústavným orgánom. Poslanci nemôžu byť prevodová páka strán na plnenie ich uznesení. Pokiaľ ide o otázky vzťahu poslancov v parlamente, nemôžu byť veci stavené tak do protikladu, ako včera veľmi smiešne tamto pani podpredsedkyňa dávala, opozícia a koalícia, vážení, každý z vás, zastupujeme občanov, ktorí sú si navzájom rovní a rovnoprávni. Čiže naše postavenie v parlamente je rovnaké a nemôže byť sankcionované náhodné spoločné hlasovanie o akomkoľvek probléme v parlamente. Sme tu rovnakí zástupcovia ľudu ako vy! Nemáme žiadne iné privilégiá, akurát naše role sú rôzne. Vy podporujete vládu, my sme v opozícii, ale zodpovednosť za stav štátu máme spoločnú. A tu je čo robiť. Sme za to, aby sa opatrenia, ktoré sa robia, prijímali ako opatrenia systémové, ale aj forma politiky aby sa menila. Aby bola viacej programová, aby bolo na strane parlamentu viacej iniciatívy.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré sa otvárajú dnes na tému o diskusiách, tak si dovolím povedať, že robíme opozičnej politike, tí, ktorí v opozícii s týmto vystupujú, medvediu službu. Ak sa tu urobili kroky k tomu, že boli obvinení členovia vlády s podozrením korupcie a tie sa nepreukázali, sme ich očistili. Buď je politika konkrétna, buď existujú fakty, alebo potom radšej nerobme na tých faktoch reflexiu vo verejnosti takú, ktorá vzbudzuje pocity a reakcie opačné. Za smiešne a hanebné som považoval výzvy zastupiteľskému úradu v Spojených štátoch amerických, aby predkladal parlamentu dôkazy. Prosím vás, to sa kde robí ešte okrem nás!
Z hľadiska personifikácie oboch osôb, ktoré sú navrhované na odvolanie, nestotožňujem sa s tým, nie preto, že som vo fanklube Ivana Mikloša alebo Pála Csákyho. Naopak, mám výhrady tak, možno aj ďalej ako všetci ostatní, ale nemienim robiť politiku takú, ktorá pre pohľad na dve osoby mi zakryje celý systém chýb, v ktorých pozadí sú a ktoré sa potom koncentrujú len týchto dvoch ľudí. Pokiaľ ide o chyby, ktoré tu sú, každý z nich má svoje aj dobré, aj negatívne vlastnosti, Ivan Mikloš hrá svoju hru, je primerane arogantný, kde-kto ho zo všeličoho podozrieva, ale nemôžem pripustiť, že zodpovedá za zákony prijaté týmto parlamentom. Za to zodpovedáte vy, čo ste za to hlasovali, sedemdesiati ôsmi, ak sa neplnia, musíte si urobiť nápravu a opatrenia na to, aby sa zlepšili, to je nie naša úloha! Naša úloha je upozorňovať, aké sú dôsledky dopadu na ostatných občanov. Pokiaľ ide o Národnú radu Slovenskej republiky a ostatné veci, tak zodpovednosť je tu delená medzi ústavné inštitúcie, nie medzi strany.
Pokiaľ ide o otázky súvisiace s integráciou a s organizáciou vstupu do Európskej únie, prepáčte, ale si myslím, že sa všetci trošku schovávajú za Csákyho a že Csáky v danej situácii nie je tá ústredná osoba, že ak tak musíme povedať, že tu systémové hrubé chyby na strane vlády, na strane parlamentu, ktoré viedli k situácii, ktorá dnes existuje.
Samozrejme, nemôže nebrať ani do úvahy podozrenie z toho, že si tu niektorí liečia vlastné chyby. Keď sa pripravovalo referendum o vstupe do Európskej únie, Smer formálne deklaroval, že áno, ale... Ale v kampani som nevidel, ale za výsledok kampane a prístupový proces sme zobrali politickú zodpovednosť všetci. A už to nehovorím o nezávislých, o tých nebolo ani počuť. Čo keď sa niekde vzadu čakalo za bukom, kým sa vyvolá kríza vlády na princípe toho, že nebudeme prijatí do Európskej únie a dnes sa tento postoj má zmeniť cez toto rokovanie na obhajobu svojho postoja vtedajšieho? To aj opozícia si musí uvedomiť, že každý za niečo nesieme zodpovednosť a v čase, keď bola kríza a bolo sa treba veci venovať, tak všetci neťahali. Ani z opozície všetci neťahali a bola to spoločná zodpovednosť všetkých.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré stoja pred Národnou radou Slovenskej republiky, dovoľte, aby som vám povedal, že tu nie sú vôbec rozdiskutované základné veci. Ako sa bude v orgánoch Európskej únie obhajovať základný záujem štátu? Počúvam, jedni hovoria, my budeme v takej alebo onakej komisii alebo v klube, ale kde budeme všetci za Slovensko? Aký bude ten vnútorný mechanizmus, na princípe ktorého budeme vôľu štátu utvárať a obhajovať? Boli politické spory v Európskej únii rôzne, ale nikdy neboli ako vnútroštátne spory francúzsko-francúzsky, nemecko-nemecký! My s týmto chceme ísť do Európskej únie? A ten mechanizmus dosahovania dohody v parlamente nie je! Bude treba prijať ústavný zákon o utvorení veľkého výboru pre integráciou s účasťou vlády, ústavných činiteľov, so záväznosťou návrhov, s prepojením na poslancov Európskeho parlamentu. Ak toto nebude, toto je vec parlamentu, to je nie vec Csákyho. Vinu na tom nesieme všetci.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia ešte s touto výstavbou, musím povedať aj to, že Národná rada sa tiež podpísala na týchto chybách. Navrhovateľom je pani predsedníčka výboru pre európsku integráciu, ale sama sa súčasne sťažuje, že sa jej výbor neschádza. A prečo sa schádza Nagyovi a prečo sa neschádza Beňovej? Nemá na tom vlastný podiel viny? Aká je komunikácia toho výboru. (Hlas v rokovacej sále.) Ďakujem, že mi do toho hovoríte! Nemusíte mi šepkať, mám svoju hlavu! Aj svoje vlasy mám. (Ruch v rokovacej sále.) Pokiaľ ide o tieto otázky, tak samozrejme, aká je potom aktivita tohto výboru, na čom stavia, ako rozvíja koncepciu roboty v súvislosti s európskou integráciou aj vo vzťahu k vláde. Pokiaľ ide o tento veľký výbor, som za to, aby vznikol čo najskôr. Z hľadiska finančných fondov nutných pre vstup oveľa dôležitejšie ako plakanie nad tým, že nemá kto odovzdávať projekty, je zabezpečenie týchto projektov ekonomicky! Neexistuje úverová linka na 50 % hodnoty projektov. To ani cez banky nejde, ani cez vládne zdroje nejde, ani cez zákony parlamentu nejdú, ak neuvoľníme túto cestu. V parlamente právo zákonodarnej iniciatívy máme každý, tak ju neotvoríme ani cez vládu.
Podobne minister zahraničných vecí zodpovedá za to, že nie je pripravenosť aparátu pre Európsku úniu priamo v Bruseli, pán Play zodpovedá za to, že nie je vybudovaný aparát Európskej únie v tomto štáte, ministri zodpovedajú za to, že nie sú čerpané jednotlivé fondy. Vláda ako celok zodpovedá za to a my v parlamente zodpovedáme za to, že nemáme vytvorenú funkciu ministra pre európsku integráciu, ktorú majú všetky krajiny, ktoré členom európskej integrácie sú. Chýbajú funkcie štátnych tajomníkov na ministerstvách, chýbajú funkcie odborných útvarov na ministerstvách, chýbajú garanty projektov, chýbajú projekty. Tak ako? Ak chýba celá sieť, tak za to zodpovedá jeden človek, alebo zodpovedá za to celá sústava strán a vzťahov parlament - vláda a projektovania svojej budúcnosti pre európske obdobie. Ak sa tieto veci nespravia nie za mesiace, ale za dni, tak sa veci nevybudujú.
Pokiaľ ide o priority, nemyslím si, že najzávažnejšia skutočnosť dnes je práve odvolávanie Csákyho a Mikloša, skôr si myslím, že sú tie priority niekde inde, že ide o rozdiely programové, ktoré existujú, z ktorých potom vyplýva celá politika vlády. Že ide o odvetvia, ktoré dnes majú mimoriadne kritickú situáciu.
Vážené dámy a páni, každého z nás učil nejaký učiteľ. Dnes 90 % pedagógov na Slovensku štrajkuje. Chcú nám voľačo povedať. My sme ich zástupcovia, ale do istej miery aj ich žiaci. Čo im dnes povieme? Že máme problémy s Csákym a s Miklošom? Alebo je tu na rade povedať si, tak je tu spoločenský tlak, tak ho prijmime a zodpovedne sa k nemu postavme. Ak dnes nepodporíme učiteľov a nebudeme riešiť ich problém, v septembri máme generálny štrajk škôl znovu a v novembri ich máme so študentmi niekoľko dní v uliciach s politickým protestom proti parlamentu ako celku. Proti každému z nás. Aj proti vláde. Tak je tu otázka, ako tú politiku vlastne budeme chápať a robiť? Je lepšia situácia na ministerstve práce a sociálnych vecí? Budeme prehliadať situáciu na ministerstve spravodlivosti, keď minister pokusmi o koncentráciu moci narušuje ústavný systém? Veď to je tiež ohrozenie istého stupňa, ktoré sa nás týka všetkých. Ako je to s otázkami reformy verejnej správy, ktorá zabrzdí a ku koncu roka dostane do deficitu celú vnútornú správu?
Dovoľte, aby som sa zastavil aj pri niektorých veciach v súvislosti s koalíciou, vládnou. Veľmi vás prosím, neotravujte nás a netraumatizujte občanov Slovenska vašimi vnútornými vzťahmi. Čo nás je do toho, ako sa na koaličnej rade dohodnete alebo nedohodnete? Zobrali ste zodpovednosť za vládu, buď ju držte a neste a netraumatizujte všetkých, alebo to položte.
Ide aféra za aférou. Teraz končí aféra s interrupciami, od pondelka máme aféru so zahraničnými Maďarmi, o mesiac ďalej vznikne aféra okolo prípravy rozpočtov, potom príde aféra okolo čerpania niektorých druhov zdrojov a podobne, jedna za druhou. Nemôžete robiť politiku bez toho, aby ste traumatizovali všetkých? Takže skúste si riešiť vzťahy vo vnútri a potom robiť z toho celoslovenskú traumu. Už sa mi zdá, že niekedy nejde o to, kto má aký koaličný, ale kto má aký vydieračský potenciál.
Pokiaľ ide o otázky politické, podmieňované sú odbornými postojmi. Názorová pluralita musí byť zachovaná. Postoj k chybám je jedna z vecí, ktoré sú nevyhnuté. Nestotožňujeme sa ani s tým, že tieto kampane majú byť do takej miery medializované, do akej sa veci zdvíhajú. Nie som zástanca adrenalínovej politiky, že lepší politik je ten, kto viacej adrenalínu poslucháčom v krvi zdvihne. Táto politika má svoje obmedzenia a skúsenosť ukazuje, že sa musí zmeniť. Pokiaľ ide o nás, prešli sme k tomu, že nechceme politiku konfrontácie, nie že by sme ju nevedeli robiť, my sme dospeli k štádiu, keď to má byť už za nami. Ide nám o vecné riešenia. Čakáme, ako bude na túto zmenu reagovať vládna koalícia, ale pozeráme aj, ako reaguje opozícia. Ak na politiku, ktorá sleduje nekonfrontáciu, reagujú vedúci predstavitelia Smeru tak, že obviňujú opozičného partnera, že zmena kurzu je ovplyvnená tým, že sa bojíme väzení, bojíme sa korupčných a majetkových afér, dovoľte, aby som vás požiadal, páni, neutierajte si o nás viac špinavé ústa! Ak vy hľadáte majetkové motívy vo všetkom, je to vaša vec. Ale tento druh politiky ohovárania, klebiet, "osierania" partnerov, to je už dávno za nami, ak je to váš primitivizmus taký v Smere, že to robiť chcete, robte si to, len prosím vás, nás z toho vynechajte. A je to vždy zbraň, ktorá má dva konce. Nemôžeme sa ani stať nástrojom osobných sporov. Ja sa nemôžem pozerať na to, ako sa tu rozohráva spor na pozadí ústavných vzťahov, a v podstate je to spor osôb. Fico obviní Mikloša. Mikloš žaluje Fica. Fico podá podnet prokuratúre. Potom idú obidvaja do médií. Pretože reakcia nie je náležitá, ideme znovu do parlamentu, Fico, Mikloš. Prosím vás, čo to je za vzťah? My máme byť nástroj toho osobného sporu? Občas mám dojem, že politika ozveny potrebuje aj ohlas, že vlastne toho Dzurindu a Mikloša Fico potrebuje, inak by nemal tému.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré máme vyriešiť pre budúcnosť, nemôžu sa riešiť. Som presvedčený, že je to na vládnej koalícii. Vyslovíte podporu, alebo respektíve nevyslovíte nedôveru pánovi Csákymu, Miklošovi, vaša vec, majte si ich. Nakoniec tak či tak stranícke sebectvo a sebazáchova vás k niečomu dovedú.
Pokiaľ ide o otázky tém, ktoré sa dávajú, ak chce mať Smer mediálnu tému, majte si ju, ale neťahajte nás do toho, aby sme boli vaši spoluhráči. Rozvíjajte si to aj na báze vyslovovania nedôvery vo vláde. Pokiaľ ide o otázky, politika, ktorá je politikou traumy, nie je politikou zmeny. Robíme politiku a budeme robiť politiku nezávislú. Budeme rozvíjať vlastnú stratégiu, budeme sa usilovať o dôveru ľudí. Nepochybujeme o tom, že ako oko verejnej mienky, tak oko pamäti národa si bude pamätať všetko, čo sa deje, a verte, náš postoj, ktorý dnes celé Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana prezentuje, ako postoj, ktorý vám chce odkázať, sme nad tým. Podstata problémov ľudí je dnes v niečom inom. Poďme k opatreniam systémovým, legislatívnym, organizačným a poďme z nich odvodzovať zodpovednosť inštitúcií a spoluprácu inštitúcií ako celku. Ak sa na tomto dohodneme a spolupracovať môžeme. Ak mediálne kampane, sebaprezentácia osôb, ak konflikt, ktorý neprinesie ľuďom nič a smeruje mimo všeobecného blaha, nepočítajte s nami, že budeme vôbec sedieť v takých miestnostiach, kde sa bude takto rokovať a takto konať. Ak ste ma pochopili, v poriadku. Ak nie, tiež v poriadku. Aj na jedno aj na druhé vám dá odpoveď čas. Čas, ktorý dá aj odpoveď, aj účet. Ďakujem, dovidenia.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Faktické poznámky pani poslankyňa Masácová a pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Masácová.
P. Masácová, poslankyňa: Je mi veľmi ľúto, že pán predseda odišiel, chcela som sa ho len spýtať, pretože som bola trošku v rozpakoch z jeho prejavu, akú váhu majú jeho slová, alebo nakoľko vážne ho máme brať, keď ani jeho vlastní poslanci, poslanci strany, ktorej je predsedom, nepovažovali za dôležité tu byť. Tak potom už skutočne neviem. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Galbavý sa vzdáva. Skôr ako ukončím rozpravu, chcem sa spýtať pána podpredsedu vlády Csákyho, či chce reagovať na rozpravu. Áno. Pán podpredseda vlády, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril k niektorým základným otázkam, ktoré tu boli otvorené. Po prvé chcem povedať, že od roku 1998 tu stojím v tejto pozícii tretíkrát. Vždy svoje vystúpenie som začal s tým, a dovoľte mi, aby som tradične pokračoval v tejto téme, že chcem deklarovať aj teraz, že návrh poslancov na vyslovenie nedôvery mojej osobe chápem ako plne legitímny návrh v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. O tomto návrhu budete rozhodovať vy a ak mi dnes bude vyslovená nedôvera, tak, samozrejme, v pondelok som pripravený podať demisiu. Po druhé, nikdy som sa, vždy som sa hlásil k svojej časti zodpovednosti. Chcem však vás požiadať, ak budete posudzovať kroky a činy ktoréhokoľvek člena vlády, aby sme postupovali v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle zákonov Slovenskej republiky. Viete, že my sme súčasťou výkonnej moci a ústava nám káže, že máme, že môžeme konať a máme konať len v zmysle zákonov a len na základe zákonov. Základný takýto zákon je kompetenčný zákon a uznesenia vlády Slovenskej republiky sú taktiež takými dokumentmi na základe ktorého my môžeme realizovať naše zámery. Takže s úctou beriem tie názory, že v oblasti európskej integrácie som zodpovedný za všetko, ale, bohužiaľ, to nezodpovedá pravde. Do Európskej únie vstúpi celá krajina, nielen ja a nielen vláda Slovenskej republiky. Ja sa hlásim k vlastnému dielu zodpovednosti, ale za celý proces je zodpovedná vláda Slovenskej republiky a je to výzva pre každého občana Slovenskej republiky.
Po tretie, dovoľte, aby som vás veľmi stručne informoval o tom, že nevidím dôvod v súvislosti s fondmi Európskej únie na nejakú veľkú nervozitu, čo sa týka roku 2004. Všeobecne je známe, že z prostriedkov Európskej únie budeme môcť čerpať na úrovni 23 miliárd Sk, pričom 10,7 miliardy Sk budeme musieť zaplatiť do spoločného rozpočtu Európskej únie. Chcem vás však informovať, že štruktúra tých 23 miliárd Sk je nasledovná: zhruba 7,5 miliardy, to budú predvstupové fondy PHARE, ISPA, SAPART. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že programovanie PHARE pred dvoma týždňami vláda odsúhlasila a ukončila. Programovanie na rozpočtové obdobie až do roku 2006 v oblasti PHARE máme zvládnuté. To znamená, v tejto oblasti nám nehrozia a nemôžu hroziť žiadne problémy. Možnože budú problémy s tendrovaním, ale myslím si, že tieto problémy sa dajú doriešiť do roku 2006, dokedy môžeme čerpať tieto prostriedky. Po druhé zdá sa, že je zlepšujúci sa trend v oblasti SAPARD-u a som presvedčený o tom, že SAPARD budeme môcť čerpať na dobrej úrovni, do konca roka minimálne na úrovni 80 % a tieto prostriedky, ktoré nedočerpáme v tomto roku, budú posunuté do ďalšieho rozpočtového roku, to znamená do budúceho roku.
Po tretie, najlepšia je situácia v oblasti programu ISPA, tam máme naprogramované už všetko a ISPA budeme môcť čerpať v tomto roku na 100 %, možno aj viac, to znamená, budeme už predbežne čerpať aj finančné prostriedky z budúceho rozpočtového roka. Takže 7,5 miliárd Sk do nášho rozpočtu na základe programov máme ošetrených a myslím si, že je reálna šanca tvrdiť a je reálne tvrdiť, že tieto prostriedky budú dobre vyčerpané.
Po druhé, ďalšia veľká kapitola je zhruba 5,8 miliardy Sk pre pôdohospodárstvo. Myslím si, že úspechy v oblasti SAPARD-u dávajú dobrý základ na to, aby som tvrdil, že dobre sa pripravujeme na túto oblasť, je to zodpovednosť pána ministra hospodárstva, ministerstvo hospodárstva a myslím si, že je reálna šanca, aby sme prostriedky zo záručného fondu pre pôdohospodárstvo vyčerpali v dostatočnom rozsahu. Chcem zdôrazniť, že zhruba 50 % týchto prostriedkov môže byť použitých nielen na poľnohospodárske účely, ale aj na takzvanú vidiecku politiku alebo na štrukturálne zmeny, čo sa týkajú pôdohospodárstva. Takže je to oveľa väčší horizont, ako bol doteraz, a myslím si, že je tu reálna šanca, že tieto prostriedky budú veľmi účelne využívané v Slovenskej republike.
Najviac sa teraz diskutuje o takzvaných štrukturálnych fondoch a o kohéznom fonde. Chcem vás informovať, že v budúcoročnom rozpočte je 5 miliárd 400 miliónov Sk na tento účel. Myslím si, že je reálna šanca na to, aby sme sa dobre pripravili na čerpanie týchto prostriedkov, ale chcem vám povedať, že v tejto chvíli detaily nikto ani v Bratislave, ani v Bruseli nepozná, pretože tieto prostriedky budeme môcť čerpať len na základe finančnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Oficiálne rokovania o týchto dokumentoch budeme otvárať len 29. júla a pravdepodobné finančné memorandum podpíšeme koncom októbra alebo v novembri. Takže aj v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že nevidím dôvod na nervozitu v tejto oblasti. Ten rozhovor, ktorý som mal s pánom Rivierom, vznikol z toho dôvodu, že nám boli skutočne vrátené dva operačné programy. Za jeden operačný program je zodpovedný pán minister a podpredseda vlády Nemcsics. Je to operačný program priemysel a služby, a za druhý operačný program bol zodpovedný pán minister Gyurovszky, kde z troch operačných programov sa urobil jeden na nátlak Európskej komisie, ja som bol vždy proti tomu a myslím si, že tam tie, skutočne tie priority neboli doladené na dostačujúcej úrovni. Chcem vás informovať, že 6. júna tieto dokumenty boli vrátené v anglickom jazyku do Bruselu. Požiadal som ministra Gyurovszkého, aby so štátnymi tajomníkmi navštívil Brusel. Na budúci týždeň sa uskutoční táto návšteva a do dvoch týždňov navštívi Brusel aj pán minister Nemcsics. Bude rokovať o vlastnom operačnom programe. Chcem mať čistý stôl 29. júla, kedy otvárame oficiálne negociácie o týchto dokumentoch, a som presvedčený o tom, že do konca októbra všetky tieto otázniky alebo nedostatky, ktoré sú v tom zozname, kedy som hovoril s pánom Rivierom, budú odstránené, a je to reálne.
Chcem vám ešte povedať, že mám veľmi silný záujem na tom, aby sme dostali dobrú hodnotiacu správu, tak som požiadal dvoch komisárov, komisára Barniera v oblasti regionálnej politiky a komisára Verheugena, ktorý je zodpovedný za rozširovanie, aby sme mali ešte osobné konzultácie koncom augusta alebo začiatkom septembra, aby sme všetky prípadné problémy mohli ešte v tomto roku vydiskutovať a potom odstrániť. Chcem vám povedať, že vláda na budúci týždeň odsúhlasí základný dokument k hodnotiacej správe a myslím si, že ten základný dokument bude dávať presvedčivé odpovede na tie otázky, ktoré boli tu otvorené.
Veľmi často sa hovorí o spolufinancovaní. Chcem vám povedať, že spolufinancovanie na budúci rok pre predvstupové fondy aj pre štrukturálny fond a kohézny fond je obsiahnuté v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Naviac je tam 600 miliónov Sk na kurzové výkyvy, ako rezerva. Bude to v kapitole, v rozpočtovej kapitole ministerstva financií. Je iný problém v súvislosti s financovaním týchto prostriedkov, predovšetkým do štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, a to je takzvané predfinancovanie. Totiž Brusel nám bude financovať už len realizované projekty. Do 15. augusta máme úlohu s pánom podpredsedom Ivanom Miklošom, aby sme predložili vláde rozhodnutie o tom, alebo návrh, ako chceme riešiť tento problém. Chcem vám povedať, že v tejto chvíli by sme mohli riešiť tento problém už s podporou Európskej rozvojovej banky, ktorá cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku by bola ochotná financovať okamžite tieto projekty. Budeme však hľadať aj iné riešenia, predovšetkým možnosť používania prostriedkov Fondu národného majetku ako aj prostriedkov zo súkromných bánk. Myslím si, že aj na to je reálna šanca. Tento problém potrebujeme doriešiť do 31. decembra tohto roka.
Posledná téma, ku ktorej sa chcem vyjadriť, to sú takzvané administratívne kapacity, kde skutočne máme problémy. Chcem však vám povedať, že k 31. marcu tohto roka na každom ministerstve boli vytvorené odbory alebo sekcie, ktoré sú priamo zodpovedné za realizovanie týchto projektov. Tieto odbory v tejto chvíli nie sú na stopercentných stavoch, zdá sa, že do 31. augusta sa nám to podarí urobiť, a títo ľudia, noví, ktorí prídu do štátnej služby, budú vyškolení aj s pomocou zahraničných expertov do 31. decembra. Chcem dosiahnuť, aby do 31. decembra už všetko bolo v poriadku, aj keď sme sa zaviazali Európskej únii a Európska únia od nás očakáva, aby sme ku dňu nášho vstupu mali doriešený tento problém. Ako viete, to je 1. máj budúceho roka.
Záverom, vážené dámy, vážení páni, viem a cítim, že je to veľmi zaujímavá téma a taká téma, ktorá teraz vzbudzuje oprávnene záujem aj našich občanov ako aj médií, ako aj vás. Chcem vám ponúknuť opakovane prezentáciu tejto témy. Pred desiatimi dňami som to urobil na Úrade vlády, som k dispozícii aj ja, všetci úradníci Úradu vlády, alebo aj páni ministri a, samozrejme, o všetkých detailoch sme pripravení vás informovať kedykoľvek. Myslím si, že tu padli návrhy na zlepšenie spolupráce vládnych štruktúr a parlamentu. Sme vám k dispozícii v budúcnosti a, samozrejme, podľa vášho rozhodnutia budeme pokračovať v tejto téme. Chcem však povedať, že nepovažujem za úplne šťastné, že v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie hovoríme len a len o peniazoch. Chcem využiť túto príležitosť, aby som deklaroval, že ide o oveľa hlbší a oveľa širší proces, peniaze sú a budú dôležité, ale nie sú jediným atribútom nášho budúceho členstva v Európskej únii. Myslím si, že by sme mali diskutovať aj o tom, o čom bude Slovensko v Európskej únii, ako sa chceme prezentovať, ako si tam chceme nájsť miesto aj ako jednotlivci, aj ako krajina, aj ako iné ekonomické subjekty.
Záverom vás chcem poprosiť na jednu vec. Myslím si, že v každej krajine, pristupujúcej, táto téma je veľmi horúcou témou. Totiž bolo veľmi ľahké vlani napísať do jednotlivých kapitol teoretické veci a teoretický obraz eurokompatibilného, moderného Slovenska. No teraz to musíme realizovať a je vám, alebo nám všetkým jasné, že v žiadnej pristupujúcej krajine tento proces nebude bez chýb, nebude bez problémov a myslím si, a ak dovolíte, dovolil by som si vás požiadať o to, že prílišné spolitizovanie tejto témy škodí tomuto procesu. Nemyslím si, že by sme túto tému mali takýmto spôsobom hysterizovať alebo spolitizovať, ako bolo doteraz, myslím si, že v tejto téme, čo je najhlbším a najprioritnejším národným záujmom tejto krajiny, by mala byť lepšia spolupráca opozície a koalície, vládnych štruktúr a parlamentu, môjho úradu možno a integračného výboru. Ponúkam vám takúto spoluprácu pre budúcnosť za predpokladu, že keby náhodou dnes pre mňa nebola vyslovená nedôvera. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda vlády, chcel by som reagovať na vaše vystúpenie s tým, že vo svojom rezorte máte na starosti nielen európsku integráciu, ale aj ľudské práva a národnostné menšiny. Chcel by som vyjadriť trošku znepokojenie nad tým, že napriek tomu, že petičný výbor za zachovanie Slovenského rozhlasu v prešovskom štúdiu sa na vás obrátil ako na predstaviteľa národnostných menšín, ukrajinských, Ukrajincov a Rusínov, verili, že v tejto záležitosti im pomôžete. Žiaľ, nestalo sa a dnes je už situácia taká, že to štúdio je už odrezané, je prakticky časť presťahovaná do Košíc. To je prvá moja poznámka. Po druhé, chcel by som vás poprosiť, možno aj takto verejne, nabudúce, ak bude váš sekretariát zabezpečovať nejakú činnosť alebo nejaké akcie pre poslanecké kluby v rámci Európskej únie, myslím jedno rokovanie, ktoré malo byť v piatok trinásteho, aby boli takí láskaví, aby do pozvánky napísali, vôbec kde to stretnutie sa uskutoční, respektíve, ak tam uvediete číslo telefónu, kde získame bližšie informácie, aby sa nestávalo, že ak zavoláme, tak nám hovoria, že oni o ničom nevedia, že sa také nejaké podujatie uskutočňuje. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Gabriel, faktická poznámka.
J. Gabriel, poslanec: Vážený pán podpredseda, aspoň vidíte, načo to bolo dobré to dnešné sedenie. Váš vtedajší prístup, ktorý ste tu deklarovali, snahu o spoluprácu, konštruktívnu, rozumné rozhodovanie, informovanie, mohlo byť dávno predtým a by sa mohlo tomuto vyhnúť! To znamená, že tento účel sme už dnes my splnili tým, že vy sám, sám hovoríte o tom, že máte záujem riešiť veci v spolupráci všetkých. Ja som bol na minulej prezentácii, bol som a sľubujem vám, že budem chodiť aj na ďalšie prezentácie a samozrejme vám sľubujem aj to, že akýkoľvek krok, ktorý pôjde nie dobre, budeme prezentovať na verejnosti aj cez parlament, cez interpelácie a výzvy voči vašej osobe, aby sa urobili kroky takým spôsobom, aby Slovensko účelne mohlo ísť ďalej a efektívne využilo proces prístupových a povstupových fondov.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nech sa páči.
M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, členovia vlády, pár poznámok k vystúpeniam.
K vystúpeniu pána ministra Lipšica a pána podpredsedu vlády pre európsku integráciu, pána Csákyho jedna vec. Opakovane sme ubezpečovaní, že vláda bude dohliadať na to, aby boli plnené, prijímané uznesenia, ktoré už boli prijaté. Prijímajú sa nové uznesenia, ktoré majú byť kontrolou tých uznesení, ktoré boli v minulosti prijaté. Zakladajú sa nové komisie, píšu sa nové správy. Výsledok je však taký, aký je, pred dvoma dňami informácia Európskej komisie: Slovensko bude čerpať štrukturálne fondy pravdepodobne na 40 %. Pravdepodobne.
Pôjdem ďalej. Zaznela tu veta, že bolo ľahké napísať do jednotlivých kapitol jednotlivé veci. Neviem, či by s tým súhlasil hlavný vyjednávač Ján Figeľ, keby počul, že bolo jednoduché napísať do jednotlivých kapitol jednotlivé veci. Podľa mňa to vôbec nebolo jednoduché, ten negociačný proces bol veľmi komplikovaný, tí, ktorí ste sa tým zaoberali, to určite dobre viete, každá jedna podmienka sa vyjednávala veľmi ťažko. O to viac ma mrzí, že dnes parlament schvaľuje zákony, ktoré idú nad rámec dohodnutých vecí, minimálne čo sa týka spotrebných daní.
Ďalej tu padla otázka od pána podpredsedu vlády, alebo také konštatovanie, že Európska únia nie je len o peniazoch. A o čom bude Slovenská republika v Európskej únii? Nuž, ona bude o tom, čo si my sami pripravíme. My nemôžeme čakať, že Európska únia za nás pripraví, ako bude pôsobiť Slovensko v Európskej únii. Momentálne ten stav našej prípravy na dôstojné členstvo v Európskej únii je, žiaľ, taký, ako odznel od jednotlivých rečníkov v rozprave.
Takže toľko k vystúpeniam členov vlády. Ešte raz chcem zdôrazniť, nie je to len opozícia alebo časť opozície, ktorá tvrdí, že Slovensko je najhoršie pripravenou kandidátskou krajinou. Sú to predstavitelia Európskej komisie, ktorí to tvrdili pred tromi týždňami, takže nie pred pol rokom, nie pred mesiacmi, ale pred tromi týždňami, kedy už mali byť napĺňané tie uznesenia, o ktorých tu členovia vlády rozprávali.
Ďalej k vystúpeniu pána poslanca Gyurovszkého. Absolútne rešpektujem jeho vystúpenie. Je predsedom... (Hlasy v sále.) Ospravedlňujem sa, prepáčte mi to, pána poslanca Bárdosa. Rešpektujem jeho vystúpenie, je predsedom poslaneckého klubu SMK, je úplne normálne, že SMK sa postaví za svojho člena.
Pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Brhel, veľmi pekne ďakujem za tú presnú špecifikáciu, ktorej ste sa venovali vo svojich vystúpeniach v rozprave a ktorá sa týkala už konkrétnych ekonomických ukazovateľov, myslím, že to boli veľmi hodnotné informácie. Je mi veľmi ľúto, že poslanci len málo tieto informácie počúvali.
Pán poslanec Banáš, ďakujem veľmi pekne aj vám za ocenenie toho, čo tu odznelo z mojej strany. Chcem len upresniť jednu vec. Vy ste povedali, že neprichádzame so žiadnym konkrétnym riešením. Pán poslanec, som opozičnou političkou a sme v politike rovnako dlho. Veľmi dobre viete, ako fungujú vzťahy v politickom systéme. To znamená, že ja nemôžem určovať, ako bude fungovať vláda a aké budú robené rozhodnutia na úrovni vlády. No mojou úlohou a mojou povinnosťou ako poslankyne Národnej rady je kontrolovať, či jednotliví členovia vlády konajú tak, aby to bolo v zmysle verejného záujmu. Takže to môžem urobiť maximálne pre to. Veľmi ma zaujala myšlienka, ktorú ste vyslovili, že možno by bolo výhodné oslobodiť pána Csákyho od témy európskej integrácie. Chcem len povedať, že na rozdiel od pána podpredsedu vlády nemôžeme európskej integrácii vyslovovať dôveru alebo nedôveru, takže v tomto prípade budeme musieť rokovať o pánovi podpredsedovi Csákym.
Pán poslanec Blanár, takisto veľmi pekne ďakujem najmä za tie upresnenia, ktoré sa týkali tých aktivít v predreferendovej kampani. A pán poslanec Blanár bol vlastne posledným vystupujúcim. Žiadne iné vystúpenie tu nezaznelo. Ďakujem vám veľmi pekne, dámy a páni, že sme sa navzájom počúvali a snažili sme sa nájsť riešenie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie. Pristúpime teda k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.
L. Nagy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, v rozprave vystúpilo 12 poslancov. Pán poslanec Abelovský dal procedurálny návrh, aby o vyslovení nedôvery pánovi podpredsedovi Csákymu sa hlasovalo tajne. O tomto návrhu budeme musieť hlasovať verejne. (Ruch v rokovacej sále.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, ktorý hovorí o tom, že hlasovanie o vyslovení nedôvery by malo byť tajné. Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za 43 poslancov, 68 proti, 1 sa zdržal hlasovania.
Konštatujem, že sme návrh na tajné hlasovanie neschválili.
Budeme teda pokračovať a budeme hlasovať o vyslovení nedôvery.
L. Nagy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada vyslovuje nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za návrh hlasovalo 43, proti 57 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada nevyslovila nedôveru podpredsedovi vlády pánovi Pálovi Csákymu.
(Potlesk.) Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme rokovaním o
návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.
Návrh ste dostali ako tlač 292. Uvedený návrh bol zaslaný vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a bol prerokovaný všetkými výbormi Národnej rady. Gestorským výborom je výbor pre financie, rozpočet a menu. Prosím povereného člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi.
Pán poslanec Kiňo, ste poverený. Nech sa páči. Máte slovo.
I. Kiňo, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené dámy, páni. Dovoľte mi, aby som z poverenia klubov strany Smer, Komunistickej strany Slovenska a Ľudovej únie predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi na úvod niekoľko reminiscencií. Po schválení rozpočtu v decembri v roku 2002 pán premiér Dzurinda vyhlásil, že bol schválený jeden z najlepších rozpočtov v histórii. Podľa pána ministra Mikloša rozpočet na rok 2003 je čistý, stojí na odhade reálnych príjmov a nie sú v ňom zahrnuté jednorazové príjmy ako napríklad deblokácie, nepredpokladá prideľovanie nových štátnych záruk a privatizačné príjmy minie len na záruky za Mochovce a železnice. Pán minister Mikloš označil rozpočet pre denník Sme 12. decembra 2002 za pravdivý a náročný.
Dovoľte mi vo svojom vystúpení povedať, aká je realita. Ani nie po troch mesiacoch fungovania štátneho rozpočtu nastávajú problémy. Vysoké deficity rastú každý mesiac. Koncom mája bola polovica schodku štátneho rozpočtu vyčerpaná, deficit štátneho rozpočtu dosiahol koncom mája 30 miliárd 580 miliónov slovenských korún, čo je plnenie celoročnej rozpočtovej úrovne na 54,6 %. Pri uvedenom tempe rastu by celoročný rozpočtový schodok dosiahol 127 % vládou plánovanej úrovne vyše 60 miliárd slovenských korún. Celkové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli za päť mesiacov 79 miliárd 62 miliónov korún a plnili sa na 33,6 %.
Objem celkových výdavkov štátneho rozpočtu predstavoval 109 miliárd 642 miliónov korún, čo znamenalo plnenie celoročných rozpočtových výdavkov štátneho rozpočtu na 37,6 %.
Daňové príjmy sa plnili na 33,5 % rozpočtovanej úrovne. Daň z pridanej hodnoty predstavovala z celoročnej úrovne len 29,7 %. Právnické osoby odviedli 35,9 % z celoročne očakávanej hodnoty. Daň z príjmov fyzických osôb predstavovalo plnenie plánovanej úrovne na 35,1 %. Bežné výdavky vlády z celkových výdavkov boli o 3,7 % vyššie v porovnaní s minulým rokom. Kapitálové výdavky však klesli o 4,8 %, pričom tvorili len 21,5 % celkovej očakávanej sumy. Čiže to sú čísla na úvod, aby sme si urobili nejaký obraz, či tie tvrdenia vrcholových predstaviteľov vlády Slovenskej republiky boli korektné, či neboli zavádzajúce voči poslaneckej snemovni alebo Národnej rade a občanom Slovenskej republiky.
Akým spôsobom sa dá označiť uvedený stav. Je úplne jednoznačné, že pán minister Mikloš nezvládol svoju úlohu pri zakomponovaní reálnych podmienok do kreovania štátneho rozpočtu na rok 2003. Počas rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v decembri 2002 sa zmietli zo stola takmer všetky námietky opozičných poslancov o nereálnosti predloženého rozpočtu. Vo svojom vystúpení, pokiaľ si niektorí pamätáte, a pri diskusii o návrhu o štátnom rozpočte či už v pléne alebo vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, som niekoľkokrát zdôraznil nutnosť zohľadňovať konštrukciu štátneho rozpočtu v širších súvislostiach. To znamená vnímanie celkovej reformy verejných financií, vplyv štátneho rozpočtu na zamestnanosť, ekonomický rast, vývoj cenovej hladiny a životnú úroveň obyvateľstva.
Podobne som upozorňoval na riziká spojené s príjmovou stránkou rozpočtu, v rámci ktorej hlavné opatrenia spočívali na zmenách v dani z pridanej hodnoty. Bolo jasné, že tieto opatrenia povedú k rastu spotrebiteľských cien a k zníženiu domáceho dopytu. A tieto príjmy sú jednoznačne rizikové. Rovnako som poukázal na riziká spojené s garanciami štátu pre podniky nachádzajúce sa vo finančných ťažkostiach a neudržateľnosť tohto systému.
Aké riešenia katastrofálneho vývoja v štátnom rozpočte navrhuje pán minister. Žiadny náznak sebakritiky svojej osoby a rezortu, ktorý riadi. Ani náznak akceptácie, že štátny rozpočet bol nesprávne dimenzovaný. Pán minister lakonicky priznal, že stav výberu daní nezodpovedá predpokladanému vývoju, ktorý sa plánoval, najmä v naplnení výšky dane z pridanej hodnoty. V apríli pán minister ohlásil, že nepriaznivo sa vyvíjajúci deficit rozpočtu by mohol byť vylepšený zvýšením spotrebných daní už v tomto roku, hoci zvýšenie bolo naplánované až na budúci rok v rámci pripravovanej daňovej reformy. To znamená sanácia štátneho rozpočtu prostredníctvom prenesenia celej ťarchy na obyvateľstvo.
Neviem, či si pán minister plne uvedomuje riziká uvedeného ťahu, ale predpokladám, že ako ekonóm si tieto riziká musí plne uvedomovať. Zvýšenie daní sa totižto môže premietnuť v poklese výroby, spotreby, v poklese kúpyschopného dopytu, čo následne môže mať negatívny dopad na verejné financie a možno aj na menový vývoj. Konečným výsledkom týchto opatrení nemusí byť zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v očakávanej výške. A opätovne celý proces má prebiehať v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko tieto zákony majú nadobudnúť účinnosť ešte v tomto roku.
Prečo pán minister v takejto vážnej situácii nezabezpečí škrty vo výdavkovej časti rozpočtu. Zníženie stále sa rozrastajúcej administratívy okresných úradov, v reformovaní sociálneho systému a zdravotníctva. Poznamenávam, že štátny rozpočet sa dá ozdraviť aj znížením výdavkov. Dotácie do súkromnej sféry by nemali stúpať a výdavky na regionálny rozvoj by mali byť nasmerované do správnych regiónov. Ďalej je potrebné radikálne zníženie počtu inštitúcií, ktoré sú podriadené ministerstvám. Niektoré inštitúcie sú financované tak štátom, ako aj komerčným spôsobom, sú v nich neprehľadné toky financií. Združenie podnikateľov Slovenska má námietky k daňovej reforme pána ministra, podľa nich je zarážajúce, že reforma sa sústreďuje len príjmovú časť, ale nie na výdavkovú časť. Čím viac sa podarí obmedziť výdavky štátu, tým je možné viacej znížiť aj daňové zaťaženie.
Uvediem jeden príklad, aké principiálne rozpory sú vo vládnej koalícii. V apríli tohto roku sa na zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vyjadril ku koncepcii daňovej reformy, ktorú predkladá, alebo ktorej garantom je pán minister, minister hospodárstva Robert Nemcsics. Podľa neho vedie táto koncepcia k zvýšeniu daňového zaťaženia a k rozšíreniu sivej ekonomiky. Myslím si, že je naozaj viac ako pravdepodobné, že určité vrstvy spoločnosti sa uchýlia ku konzumu pašovaného tovaru, a spotrebná daň sa ich ani nedotkne. Pán minister Nemcsics tiež poznamenal, že nenastala sľúbená reštrikcia verejných výdavkov, najmä čo sa týka spotreby rezortov. Naozaj, zoštíhlenie štátneho administratívneho aparátu, k čomu sa zaviazala vláda vo svojom programovom vyhlásení, je často len na papieri. Zoberme si len notoricky známe zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. V podstate prebehlo zlúčenie tohto ministerstva s ministerstvom hospodárstva. A zo zrušeného rezortu prešlo pod ministerstvo hospodárstva 70 ľudí. Vo všeobecnosti v podstate nedochádza k výraznej redukcii pracovníkov, ale k presunom medzi jednotlivými ministerstvami.
Zvýšenie spotrebných daní, ktoré plánuje pán minister, môže viesť k predzásobeniu obyvateľstva, čím sa síce zdvihnú príjmy do štátneho rozpočtu, ale následkom predzásobenia a nedostatku financií sa obyvateľstvo nevráti k nákupom v pôvodných objemoch a môže prísť k prudkému poklesu spotreby, dlhodobo spotreba bude rásť veľmi mierne.
A nedá mi nespomenúť ešte jeden prípad zvyšovania daní z pridanej hodnoty, 19-percentnú daň pre tlač. Pri porovnaní z 25 krajinami, z ktorých je 15 krajín Európskej únie a 10 kandidátskych, aj doterajšou 14-precentnou daňou sa Slovensko dostalo na posledné miesto. Vydavatelia denníkov si myslia, že zvýšená daň z pridanej hodnoty môže výrazným spôsobom sťažiť prístup obyvateľstva k informáciám. Vydavatelia listom vyzvali vás aj pána premiéra k rokovaniu, nakoľko vydavatelia budú mať len dve možnosti, zvýšiť cenu novín, alebo nejakým spôsobom vykryť stratu. Ako veľmi sa líši od sľubov členov terajšej vládnej garnitúry, ktoré dávali občanom v rokoch 1994 až 1998 o nulovej dani pre tlač. Pritom dovoľte, aby som pripomenul, že nulové zdanenie novín má Belgicko, Dánsko, Portugalsko, Veľká Británia. Podobné zvýšenie daní z pridanej hodnoty odmieta aj asociácia lekárnikov, podľa ktorých sa zvýšenie dane z pridanej hodnoty odrazí na raste cien a následne to oddiali riešenie dlhov lekární. Navrhovaná daňová reforma sa zameriava len na príjmovú časť štátneho rozpočtu a môže určitým spôsobom ohroziť plánované výdavky. Simultánne je potrebné na výdavkovej strane vytvoriť priestor na znižovanie výdavkov, je nutné zreformovanie verejných výdavkov, treba urobiť precíznu analýzu výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Daňovej reforme chýba precízna analýza dopadov na finálnu spotrebu obyvateľstva. Dôsledkom zavedenia jednotnej sadzba dane z pridanej hodnoty je zníženie konkurencieschopnosti práve tých odvetví, ktoré v súčasnosti produkujú tovar, a poskytujú služby v zníženej sadzbe DPH. Táto skutočnosť po vstupe do Európskej únie môže mať výrazné následky. Obyvateľstvo môže preferovať nákup potravín v Českej republike a v Rakúsku, kde je daň z pridanej hodnoty, 5 respektíve 10 a 12 %. Keď si to porovnáme alebo dáme do súvislosti s problémami, s akými sa v súčasnosti borí naše poľnohospodárstvo, tak dopady sú každému jasné.
Vážený pán minister, dovoľte zacitovať analytikov vami podporovanej inštitúcie MESA 10. Tvrdia, že potenciálne riziká prípadného výpadku z príjmov dane z pridanej hodnoty v roku 2003 ministerstvo financií podcenilo. Už pri konštrukcii rozpočtu títo analytici vás upozorňovali na nepriame pozitívne očakávanie ministerstva financií, od vývoja daní z pridanej hodnoty v roku 2003. Daňové príjmy z dane z pridanej hodnoty označili ako mierne až stredne rizikové, čím už sa stali najrizikovejšou príjmovou položkou rozpočtu. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že ste nebrali do úvahy ani názory odborníkov vášho odborného zázemia.
O čo sa opierali pracovníci ministerstva financií pri konštrukcii štátneho rozpočtu. Treba pripomenúť, že príčinou výpadku výberu dane z pridanej hodnoty boli dva faktory. Jednak zmena metodiky pri výberu a zápočte DPH, u podnikateľov platcov DPH už ďalej nebudú úverovať štát. Tento výpadok má stály charakter a môže spôsobiť výpadok vo výške 5 až 7 miliárd slovenských korún. Druhým faktorom s najväčšou pravdepodobnosťou je zblíženie sadzieb DPH, zníženie vrchnej z 23 na 20 a zvýšenie spodnej z 10 na 14, čo nemalo zďaleka taký pozitívny efekt, ako očakávalo ministerstvo financií. Čím si vysvetliť tieto kroky. Môj názor je jednoznačný. Ministerstvo financií a pán minister vy osobne ste podľahli tlakom straníckych sekretariátov vašich koaličných partnerov na neprimerané vysoké výdavky v jednotlivých kapitolách, ktoré spravujú jednotliví ministri z vašej koalície.
Prečo podporujeme návrh na odvolanie pána ministra Ivana Mikloša. Po prvé je to nezvládnutie konštrukcie štátneho rozpočtu na rok 2003, pretože Slovensko stojí pred potenciálnou hrozbou kolapsu štátneho rozpočtu, deficit štátneho rozpočtu sa od roku 2001 stále zhoršuje a je reálne ohrozené splnenie fiskálneho maastrichtského kritéria v roku 2006, a teda je ohrozený aj vstup do Európskej menovej únie. Za vášho pôsobenia v minulom období na poste podpredsedu vlády pre ekonomiku Slovensko dosialo najvyšší deficit verejných financií. Po druhé, Slovensko dosiahlo nezvládnutie postupov pri sanácii rozpočtového deficitu a nie je záruka, že zvýšením spotrebných daní sa dosiahne očakávaný efekt na príjmovej časti rozpočtu, a je neprimerané, aby celá ťarcha za zle postavený rozpočet spočinula na sociálne najslabších vrstvách obyvateľstva. A v neposlednom rade je to aj neprimerané lobovanie v prospech firmy, nechcem tu vysloviť jej meno, u svojho straníckeho kolegu pána ministra zahraničných vecí Kukana.
Na záver by som ešte dodal, v relácii Na telo zo dňa 10. novembra 2002 ste, pán minister, doslova povedali: "Beriem za seba zodpovednosť za štvrtinu toho dlhu, ktorý, ktorá vznikla," myslí sa tým dlh v železničnej doprave, "ale práve preto chceme ukončiť tento spôsob fungovania železníc, ale aj zdravotníctva. Takisto beriem na seba zodpovednosť, za to, že za posledné štyri roky narastal nový dlh v zdravotníctve a tiež s tými chceme urobiť poriadok a koniec." Koniec citátu. Pán minister, dnes by ste mali zobrať na seba zodpovednosť aj za nereálne zostavený rozpočet a jeho nastavenie so všetkými konzekvenciami, ktoré pre politika z toho vyplývajú. Ďakujem. (Potlesk.)