P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Keďže už nie sú žiadne faktické poznámky a vy ste boli posledný prihlásený do rozpravy, končím rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. (Reakcia ministra.) Áno, krátke stanovisko chce zaujať, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Keďže tá rozprava bola veľmi dlhá a obsiahla, musím zareagovať, nebudem reagovať na všetko, ale na to, čo považujem za podstatné a najpodstatnejšie.

Po prvé chcem povedať, že tento návrh je navrhovaný v kontexte s celkovou daňovou reformou a v súlade s programovým vyhlásením vlády. Samozrejme, pani poslankyňa Angyalová, máte pravdu, keď hovoríte, že vy ste s programovým vyhlásením nesúhlasili, takže je, samozrejme, logické a legitímne, že nemusíte súhlasiť ani s týmto. To je plná pravda. Zároveň poslanci vládnej koalície s týmto programovým vyhlásením vlády súhlasili a súhlasili s jeho obsahom vrátane tohto zámeru, preto považujem za nekorektné obviňovať ich z toho, že stláčajú, aby som parafrázoval niektorého z opozičných poslancov, že stláčajú tak, ako koaliční generáli velia. Je to nezmysel. Tento zámer v programovom vyhlásení je napísaný v súlade a v kontexte s programovými cieľmi tejto vlády a je možné, že táto vláda a strany tejto vládnej koalície chápu inak priority a nástroje aj hospodárskej politiky z hľadiska vytvárania stimulov pre dlhodobý udržateľný ekonomický rast. Pretože treba jasne povedať, že ak nebude schválená jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty, ak nebude naplnený tento explicitný zámer programového vyhlásenia, tak sa nedá realizovať daňová reforma tak, ako je navrhnutá. Nedajú sa v dostatočnej miere znížiť priame dane, nedá sa zaviesť rovná daň. A práve zníženie priamych daní, zavedenie rovnej dane považujeme za jeden zo zásadných stimulov na rýchlejší, udržateľný ekonomický rast, a to nielen teória, ale to potvrdzuje prax krajín, ktoré takúto daňovú reformu robili.

Takže keď pán poslanec Maxon hovoril, že bude narušený princíp konkurencieschopnosti voči zahraničiu alebo doma, tak chcem povedať, že to jednoducho nie je pravda. Čo sa týka konkurencieschopnosti našich výrobkov v zahraničí alebo zahraničných výrobkov u nás, tak žiadna zmena DPH nič v konkurencieschopnosti v tomto zmysle nemení, pretože daň z pridanej hodnoty sa platí, všetci, či domáci, alebo zahraniční výrobcovia platia tú istú, aká platí na území krajiny, v ktorej sa tovary predávajú. Inými slovami, všetky, aj zahraničné tovary budú predávané s našou 19-percentnou, ak bude schválená, a naše tovary vyvážané napr. do Českej republiky tam budú predávané s daňou z pridanej hodnoty, aká platí v Českej republike alebo v iných krajinách.

Zároveň, zároveň, zároveň... (Reakcie z pléna.)

Ak dovolíte, ja som vás neprerušoval, vypočul som si veľmi pozorne vaše príspevky.

Zároveň ja, samozrejme, nevylučujem a hovorím to, že áno, z hľadiska krátkodobého a z hľadiska porovnania oproti dnešnej situácii, v niektorých sektoroch, ktoré majú dnes nižšiu daň a potom budú mať vyššiu daň, áno, z krátkodobého hľadiska a v týchto konkrétnych segmentoch dôjde k zložitejšej situácii, ale zároveň z hľadiska celkového ekonomického prostredia, z hľadiska naštartovania vyššieho ekonomického rastu a už zo strednodobého hľadiska aj v tých segmentoch ako, ja neviem, cestovný ruch alebo stavebníctvo budú tieto dôsledky pozitívne. Takže nie je pravdou, že dochádza k zhoršeniu, najmä nie je pravdou, že dochádza k zhoršeniu, čo sa týka napr. zahraničia.

Potom ďalšia vec, tá zásadná, je, ktoré krajiny to majú. Tu sa citovali krajiny, ktoré, a faktom je, že väčšina krajín dnešných krajín EÚ má viacero sadzieb dane z pridanej hodnoty. Ale toto, ak má byť argument, že to máme mať aj my, tak plávame veľmi po povrchu. Pretože faktom tiež je, že väčšina ekonómov sa zhoduje v tom, že mať jednu sadzbu je z ekonomického hľadiska, z hľadiska podnikateľského prostredia omnoho, omnoho lepšie, ale zároveň je to politicky veľmi ťažko presaditeľné, pretože, samozrejme, všetky skupiny, ktoré majú dnes zvýhodnené dane, tlačia a vykonávajú aktívny odpor proti tomu, aby k tejto zmene došlo. Tak ako aj u nás dnes. Čiže je to politicky ťažko presaditeľné opatrenie, ale opatrenie racionálne a potrebné.

A existuje množstvo dôvodov na zdôvodnenie toho, prečo je to tak. Robiť sociálnu politiku prostredníctvom deformácie daňového systému alebo cenového systému je jeden z najhorších spôsobov robenia sociálnej politiky. A poviem to, ak dovolíte, na príklade dane z pridanej hodnoty pri potravinách. Pretože ak dávame nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty pri potravinách, tak dotujeme tie potraviny nielen chudobným, ktorí to potrebujú, túto dotáciu, ale dotujeme tieto potraviny aj bohatým, ktorí mimochodom vynakladajú na potraviny absolútne omnoho viac ako chudobní, pretože nakupujú aj luxusnejšie, drahšie potraviny, ako nakupujú chudobní. Keď je tu potom zámer to nejako riešiť, tak v Španielsku sa to pokúsili riešiť tak, že rozdelili reštaurácie na dva druhy, na luxusné a na menej luxusné a menej luxusné dali do nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty a luxusné do vyššej. Samozrejme, vôbec to nefunguje, pretože sa stalo to, že všetky sa prekategorizovali do tej sadzby nižšej.

Takže robme sociálnu politiku, pomáhajme odkázaným a chudobným, ale nie deformovaním daňového systému, ale adresnými príspevkami a dávkami. Dobrý príklad je bytová politika. Existuje možnosť robiť bytovú politiku deformáciou daňového systému, daňovými zvýhodneniami alebo omnoho lepšie, priamym spôsobom, napr. bonifikáciou hypotekárnych úverov, bonifikáciou úrokových sadzieb. Takže... To platí aj pre kultúru, pre ďalšie veci, pre knihy, pre periodiká. Problémom je, že len čo pripustíme výnimku v jednej, v dvoch oblastiach, ten proces sa nedá zastaviť a nedá sa odôvodniť, prečo periodickú tlač áno do zníženej a prečo, ja neviem, potraviny, zdravotnícke pomôcky už nie. Takže tá jedna sadzba aj z toho hľadiska má svoje opodstatnenie.

K tým analógiám. Pán poslanec Jarjabek bol taký nadšený svojím príspevkom a svojím prejavom, že ani nepostrehol... (Reakcia poslanca z pléna.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Pán poslanec.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: ... že nepostrehol jeden zásadný rozdiel. Jeden zásadný rozdiel, pán poslanec, medzi vaším návrhom v roku 1997 a týmto návrhom. (Reakcia poslanca z pléna.)

Tak návrhom hnutia, ktorého ste členom a ktorého ste boli členom, ktorého ste teraz členom.

Ten zásadný rozdiel bol v tom, že vy ste nepredkladali ten návrh na zvýšenie dane z pridanej hodnoty, resp. vaši dnešní súkmeňovci nepredkladali tento návrh ako súčasť nejakej ucelenej daňovej reformy, ktorá mala napr. zlepšiť podnikateľské prostredie, pretože počas ôsmich rokov vlády HZDS tu nedošlo k poklesu priamych daní. Daň z príjmov právnických osôb bola 42 alebo 45 %, ak sa dobre pamätám. Ale došlo len účelovo k návrhu na zvýšenie DPH pri dennej tlači zo 6 na 23 %. A všetci, ktorí si pamätajú tie roky, vedia, že účelom bolo, že to bol účelový návrh, ktorý mal za úlohu útok na tlač. Ale o tomto návrhu sa to hovoriť nedá, pretože to je systémový návrh, ktorý sa týka zjednotenia všetkého na 19 %. A, pán poslanec, ak dovolíte, ja som sa stretol dvakrát s vydavateľmi tlače a jeden z predstaviteľov vydavateľov tlače použil tento argument, ktorý ste povedali vy, že Mečiar takto chcel likvidovať dennú tlač. Keď sme sa však dali do diskusie o tomto, musel sám uznať, že to porovnanie kríva na obidve nohy a že tá situácia nie je analogická. Takže vytrhávať z kontextu súvislosti a z kontextu celkových reforiem, ktoré sa robia, niektoré veci a dávať ich takto do súvisu vytrhnutými citátmi vytrhnutými z kontextu, môže byť síce zábavné, ale z hľadiska porovnania skutočnosti a reality dosť krívajúce na obidve nohy.

Takže, ak dovolíte, uzavriem tú diskusiu tým, že návrh na zjednotenie dane z pridanej hodnoty na 19 % považujem za kľúčovú súčasť reforiem programového vyhlásenia, ale aj daňovej reformy ako takej. A keď pán poslanec Maxon hovoril, že mu chýba taká analýza porovnania aj so zákonom o dani z príjmov, tak musím povedať, že návrh zákona o dani z príjmov je na internete vyše mesiaca. Predpokladám, že máte všetci aj notbooky a prístup na internet, takže to by problém byť nemal. Koncepcia daňovej reformy je na internete už štyri mesiace. Všetky zákony, všetky návrhy zákonov, nielen návrh zákona o dani z príjmov, sú na internete už mesiac. Pred necelým týždňom sa skončil termín pripomienkového konania.

K tým technickým pripomienkam, ktoré hovoril pán poslanec Šulaj, chcem povedať, že my sme o tom diskutovali aj vo výbore a k mnohým tým technickým veciam sa moji spolupracovníci vyjadrovali, takže ja to nebudem opakovať. Ďakujem mu za tie písomné pripomienky. Ja ich dám, samozrejme, analyzovať, a ak bude možné ich využiť, tak samozrejme, že ich využijeme.

Chcem teda za predkladateľa povedať, že chcem odporučiť na schválenie z tých návrhov, ktoré odzneli, návrhy pána poslanca Mikuša, ktoré sa týkajú energetiky, cestového ruchu, a taktiež návrhy, ktoré už predtým vlastne odporučil schváliť gesčný výbor pre financie, rozpočet a menu.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som len veľmi rýchlo chcel zrekapitulovať to, čo tu odznelo v rozprave...

P. Rusko, podpredseda NR SR: Rozprava sa skončila, páni, takže to pokojne môžete stiahnuť. (Reakcie z pléna.) O. K. Na procedurálne návrhy počkáme.

Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Mikuš, poslanec: Môžem? Takže diskutovalo 10 poslancov a ja by som to chcel zrekapitulovať, ak som náhodou na niečo zabudol a nemám to zachytené, takže zajtra budeme hlasovať o tých 8 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe plus, a v takom poradí, v akom to budem čítať, pozmeňujúce návrhy pánov poslancov a pani poslankyne v poradí Maxon, Podracká, Šulaj, Kiňo, Mikuš a Jarjabek. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pýtam sa pána poslanca, či má procedurálny návrh. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Číž, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, v zmysle § 34 má poslanec právo podávať procedurálny návrh a tento návrh sa dotýka spôsobu prerokúvania veci. V tejto súvislosti chcem požiadať aj vás, aby ste to prípadne skúsili pripomenúť našim hosťom z vlády. Problém je ten, že nevystupujú k jednotlivým vystúpeniam tak, aby sa dalo na ich vystúpenia reagovať. Výsledkom potom je, že na záver sa veľmi suverénne označia vystúpenia...

P. Rusko, podpredseda NR SR: Vy ste mali hovoriť procedurálny návrh.

M. Číž, poslanec: To je procedurálny návrh, pán podpredseda.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Povedzte procedurálny návrh.

M. Číž, poslanec: Procedurálny návrh vám poviem. Procedurálny návrh je, aby ste upozornili navrhovateľov... (Smiech v sále.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: To nie je procedurálny návrh. Odoberám vám slovo.

Nech sa páči, pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán podpredseda, dovoľujem si podať procedurálny návrh v zmysle § 34, aby sme o celom bloku daňových zákonov aj o pozmeňujúcich návrhoch hlasovali teraz, kým máme ešte v živej pamäti brilantné zdôvodnenia pána podpredsedu vlády k týmto daňovým zákonom, k týmto návrhom. Tak, aby nám to nevypadlo z pamäti, aby sme sa vedeli kvalitne rozhodnúť, dajte hlasovať o celom bloku teraz. Ďakujem veľmi pekne.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ja vám len chcem pripomenúť, pán poslanec, že idete proti dohode, ktorá sa zrodila aj za účasti vášho predsedu poslaneckého klubu na poslaneckom grémiu, a to je nekorektné. A na druhej strane, prosím, môžeme sa presvedčiť o tom. (Ruch v sále a potlesk.) Prosím vás pokoj.

Hlasujme, to znamená, ja som povinný dať hlasovať bez rozpravy. Najprv však urobíme prezentáciu. Prosím, prezentujte sa, poslanci, ktorí sa chcú prezentovať. Nech sa páči. Prezentujeme sa.

Takže vzhľadom na neprítomnosť väčšiny poslancov prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny.

Ďakujem pekne, dovidenia. (Potlesk.)

(Prerušenie rokovania o 18.27 hodine.)