Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kiňo, po ňom pani poslankyňa Angyalová.
I. Kiňo, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda a minister, vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby som nadviazal na vystúpenie a zdôvodnenie, ktoré tu predložil predo mnou pán poslanec Šulaj, a aby som nadviazal aj na môj návrh, ktorý na minulej schôdzi bol predložený, zdôvodnenie určitých skutočností, ktoré boli kritizované v rozprave.
Môj návrh sa týka doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271). Doplňujúci návrh
1. predpokladá doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty v § 10 o nový odsek s týmto textom: "Pri tovare a službách, uvedených v prílohe číslo ..., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 0 %.
Príloha číslo ... k zákonu Národnej rady č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov:
Zoznam tovarov podliehajúcich sadzbe dane 0 %.
Kapitola 4901 - Knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výroby, tiež výrobky i v listoch (hárkoch) okrem kníh, brožúr a letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch (hárkoch), ktorých reklama, inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch (hárkoch), ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % z celkového obsahu výrobku.
Kapitola 4902 - Noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsahujúce inzercie alebo reklamy okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých reklama a inzercia predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % z celkového obsahu výrobku, okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % z celkového obsahu výrobku.
Kapitola 4903000 - Obrázkové albumy alebo obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanky pre deti.
Kapitola 49040000 - Hudobniny (noty).
Kapitola 4905 - Kartografické výrobky všetkých druhov."
2. doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty o nový odsek v § 57 s týmto textom: "Zákon č. ... § 10 nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2004."
To hlavné zdôvodnenie tohto návrhu je v tom, že principiálne máme záujem na tom, aby občania Slovenskej republiky mali umožnený oveľa väčší prístup k informáciám. Týka sa to hlavne periodickej tlače, pretože 19-percentné zaťaženie výrazným spôsobom obmedzí vydavateľov, zníži sa ich predajnosť, tým aj marža, aj to reálne riziko, že dôjde k bankrotu jednotlivých, hlavných tých regionálnych a slabších periodík.
Čo sa týka kníh, tlačovín, albumov, obrázkových kníh pre deti, sme toho názoru, alebo kladiem si otázku, pretože určite pán minister bude zdôvodňovať, že v rozpočte na to nie je priestor, pretože nemá ambíciu škrtať výdavky, tak si kladiem otázku, či chceme mať národ vzdelaný, alebo chceme mať národ, alebo armádu po zuby ozbrojenú. Odpovedzte si sami.
To je z mojej strany všetko, ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, po nej pán poslanec Karlin.
E. Angyalová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, páni, vážený pán minister, chcem sa dotknúť dvoch konkrétností predkladanej novely zákona o dani z pridanej hodnoty.
Začnem tým, čo hovorí dôvodová správa. Hovorí sa, že návrh novely zákona, teda v dôvodovej správe sa píše, "návrh novely zákona sa predkladá v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády, ktorým sa vláda zaviazala zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty pred vstupom do Európskej únie a zavedenie jednej sadzby dane nie je v rozpore so 6. smernicou Rady Európskej únie, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii". Tieto fakty sú pravdivé, ale je tiež faktom, že keď už hovoríme o tom, že je to v programovom vyhlásení, že tí poslanci, ktorí sa dnes vyjadrujú kriticky k tejto novele, aj pri programovom vyhlásení hovorili, že s tým môžu mať problémy, preto si nemyslím, že to je teraz nekonzistentné.
To, že to uvádza programové vyhlásenie vlády, a to, že to nie je v rozpore so 6. smernicou Rady Európskej únie, je pravda. Ale je to v rozpore s negociačným procesom. Ja som to už tu na tomto mieste raz hovorila a vy ste, pán minister, vtedy odpovedali tak, že sa zmenila vláda, preto sa zmenili jej priority. Takže poznám vašu odpoveď, ale chcem vás upozorniť na to, že v ostatných dňoch sa vyjadrili k tejto novele a k sadzbe DPH 19 % aj inštitúcie, ktoré predstavujú významnú skupinu osôb touto novelou dotknutých. Bola to Slovenská obchodná a priemyselná komora, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a ony takisto vyzývali, alebo teda hovorili, že sa budú snažiť rokovať s predstaviteľmi vlády aj parlamentu, pretože si myslia, že dodržanie harmonogramu zvyšovania daní tak, ako bolo v negociačnom procese dohodnuté, má svoj zmysel a takisto, že to je istý druh ochrany trhu a že teda nie celkom rozumejú tomu, prečo zrazu táto diskontinuita.
Čiže v tomto zmysle chcem povedať, že podporím pozmeňujúci návrh pána Šulaja, ktorý tu bol pred nejakou chvíľou predložený. A ešte by som v tomto zmysle chcela povedať aj to, že si myslím, že každá zmena, ktorá sa robí s úmyslom, aby trvala dlhšie ako len to volebné obdobie, v ktorom ten-ktorý minister je ministrom, by mala chcieť byť teda zachovaná, aby mala, by som povedala, parametre trvácnosti. A keď sme nedospeli k elementárnemu konsenzu o tom, že tá jednotná sadzba dane, ak už má byť jednotná DPH, je 19 %, tak potom si myslím, pán minister, že sa môže stať, že ak príde nová vláda a povedzme už nebudete ministrom financií, tak celkom legitímne môže vzniknúť snaha to zmeniť. A bude to problém, ako hovoril pán poslanec Šulaj, pretože už medzitým budeme v Európskej únii a bude to minimálne zvláštne vyzerať, ak ustúpime najprv zo svojich požiadaviek, ktoré sme vynegociovali, a potom sa k nim budeme chcieť vrátiť, takže... Navyše musíte vedieť, že keď sa robia časté zmeny, tak je tu nestabilita systému, prináša to šoky do ekonomiky a je to spojené so zvýšenými nákladmi. Čiže k tomu len toľko, že prechodné obdobia na DPH sa nedodržujú a nemyslím si, že je to dobré.
Ale chcela som ešte druhú vec, druhej veci sa dotknúť. Som rada, že ste povedali vo svojom úvodnom slove, že sa stotožňujete s návrhmi, ktoré vznikli vo výbore, hlavne čo sa týka vypustenia dvoch bodov, ktoré sa týkali povinnosti platiteľov DPH v budúcnosti podvojne účtovať, pretože je to naozaj tak, ako som povedala v prvom čítaní, že je to v rozpore, teda je to nepriama novela zákona o účtovníctve. Ono to má aj širší rozmer, samozrejme, pretože ak si predstavíme, ako vyzerá jednoduché účtovníctvo a ako vyzerá podvojné účtovníctvo, tak asi všetci vieme, že to podvojné je drahšie, čiže finančne náročnejšie a administratívne náročnejšie, a súčasne vieme, že niektorí platitelia DPH sú tí na konci, ja neviem, napríklad obchodníci s potravinami, ktorí buď sú dobrovoľne registrovaní, alebo sú registrovaní tak, že v ten rok, keď proste náhodne niekedy presiahli hranicu, ktorá je určená v zákone o DPH, a potom ešte rok musia byť registrovaní a potom dokazujú, že už nespĺňajú tú hranicu, a potom opäť nie sú platiteľmi. Alebo vôbec nedosahujú tú hranicu, ale jednoducho sú tým posledným článkom v obchodnom reťazci a už potom predávajú konečnému spotrebiteľovi. A tam si myslím, že kým takíto obchodníci jednoduché účtovníctvo vedeli (relatívne) viesť aj samostatne ako osoby, tak určite to podvojné nebude pre nich také jednoduché. Buď si budú musieť zakúpiť počítačovú techniku a riešiť to tak, alebo si zaplatiť proste daňového poradcu alebo účtovníka, pretože to podvojné, si nemyslím, že môžu samostatne viesť. Čiže to je aj zvýšenie cien.
Ale navyše ešte problém s účtovníctvom, ktorý som chcela povedať, ja viem, že v krajinách EÚ je celkom normálne, keď platitelia DPH účtujú podvojne. Ja si myslím, že je to dobré, pretože viem, že chcete zabrániť tomu, aby sa tam robili všelijaké prešmyčky, ktoré sa tam dajú robiť, napríklad pri sprostredkovaní atď. Čiže ja si myslím, že budete asi hľadať spôsob, ako novelizovať zákon o účtovníctve. Ale stále budeme narážať na ten problém, že jedno účtovné obdobie sa musí ukončiť, keď ho začne podnikateľ v jednej sústave, tak musí dokončiť účtovanie v tej jednej sústave a začať druhou sústavou až od ďalšieho účtovného obdobia. Takže možno by sme mohli uvažovať o tom,
1. čo som spomínala o tých malých podnikateľoch, že ako ich vylúčiť z toho, aby sme im zbytočne nezvýšili náklady a
2. ako spraviť to, aby povedzme, ja neviem, doúčtovali proste v tom účtovnom období, keď sa stali platiteľmi, ešte v jednoduchom účtovníctve a mali povinnosť účtovať v podvojnom účtovníctve až do ďalšieho účtovného obdobia, napríklad.
Čiže toľko som chcela k tomu povedať. Naozaj si myslím, že je to legitímne chcieť, aby bolo podvojné účtovníctvo, ale majme na mysli, aké to bude mať aj iné dosahy ako len tie, že zamedzíme prípadne nejakým únikom. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Karlin.
G. Karlin, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ctené auditórium, som dojatý nevšedným záujmom kolegov poslancov, akým sledujú také banálne zásahy do života a celej spoločnosti, akými sú prerokúvané vládne návrhy o daniach. Hlavná vec, kolegovia, že potom zajtra by ste vedeli stlačiť to správne tlačidlo. Svoje vystúpenie k problematike, ktorá je v Národnej rade od roku 1999 najviac prerokúvaná, a preto by som mohol začať aj otázkou: Čo sa v našej republike najviac mení? Odpoveď jednoduchá: Počasie a dane.
Daňové zákony v tomto parlamente majú za sebou každý rok niekoľko úprav. Myslím si, že je namieste kritika podnikateľskej sféry, že približne polročná lehota trvania statusu quo je v daňovej oblasti najväčšou prekážkou zostavenie rozpočtu na príslušný rok, ale aj koeficientom s najnižšou stabilitou vplyvu na podnikanie. Môžeme zároveň konštatovať, že čím je viac daňových zmien, tomu úmerne je aj viacej daňových nedoplatkov.
Pán minister, zamysleli ste sa nad tým už niekedy? Lebo je to asi tak. Táto koncepcia vo fiškálnej politike štátu približuje síce veľmi rýchlo, ale dovolím si tvrdiť, že len na papieri, zvýšený príliv zdrojov do štátneho rozpočtu, ale keďže sa nenaplní celý čas jej realizácie, nestačí sa ani overiť, či by bola ozaj dlhodobejšie platná a či by zdroje do rozpočtu natiekli.
Táto vláda, resp. aj predchodca od roku 1999, zákon o DPH menila šesťkrát. Zákony o spotrebných daniach piva, vína, cigariet a minerálnych olejov osemkrát. A tu chcem povedať, že vždy nepriaznivo smerom k obyvateľstvu alebo k podnikateľom. Z toho minimálne polovicu, teda 50 % v skrátenom legislatívnom konaní.
Za najneprehľadnejšie je možné považovať zvyšovanie, alebo nazvime to úpravu daní kumulatívne, lebo kto nie je zainteresovaný, nespája napríklad úpravu spotrebnej dane s daňou z pridanej hodnoty. Lebo ak sa napríklad zvýšenie daní dotýka energie, ktorá má plošný vplyv na výrobnú cenu tovaru alebo služby, pretože DPH je percentuálna daň, tak sa v tejto súvislosti zdvihne aj suma dane z výrobku, čo má zvýšený dosah na platbu od spotrebiteľa, pretože ten musí toto zvýšenie zaplatiť.
A teraz konkrétne k dani z pridanej hodnoty. Táto daň nepatrí v podnikateľskej sfére medzi priame položky, ktorou by sa zaťažili náklady, jej výber a teda aj vplyv je nepriamy, pretože ju treba vyberať, uhrádzať a mať vždy dostatok zdrojov, aby sa podnik nestal neplatičom. Spomaľuje teda podniku peňažné toky, ktoré by mohol podnik využiť na iné obrátkové činnosti. Ďalší vplyv je na objem predaja tovaru, lebo čím je tovar drahší pre spotrebiteľa, tým on vzhľadom na kúpnu silu, ktorá je uňho nízka, menej kupuje a podnik na trhu stráca konkurencieschopnosť. Tento vplyv vzhľadom na zvýšenie DPH o 5 % pri potravinách najviac postihne odvetvie pôdohospodárstva a tým aj predaj potravín, lebo tam je najvyššia spotreba.
Pán minister zdôvodňuje síce svoj krok výnimočnosťou daňovej reformy, zahraniční konkurenti to však s radosťou prijímajú, veď oni vedia prečo. Otvára sa priestor v obchodovaní, ale rozumní ekonómovia varujú pred ďalšou šokovou terapiou. Takmer vo všetkých štátoch Európskej únie sa používajú diferencované sadzby DPH aj na potraviny. V krajinách ako Belgicko, Taliansko, Holandsko, Luxembursko, Portugalsko majú sadzbu DPH vysoko zníženú od 3 do 6 %, v Írsku, ktoré tak často pán minister využíva ako vzor, a v Anglicku majú nulovú sadzbu.
Mohol by nám pán minister oznámiť, kedy tieto štáty plánujú zaviesť 19 %. Bude to od 1. 5. 2004, až budeme spoločne v EÚ? Treba povedať aj to, že niektoré štáty EÚ uplatňujú zníženú sadzbu aj v niektorých svojich regiónoch. Ako Francúzsko, Grécko využívajú DPH s 0,9, 2,1 atď. percentami. Podobne koná aj Portugalsko, Španielsko aj ďalšie štáty OECD. Naši najbližší susedia používajú taktiež zníženú sadzbu, pritom vieme, že priemerné zárobky sú u nich omnoho vyššie ako u nás. V Českej republike je to 5 %, v Poľsku 7, v Maďarsku 12, v Rakúsku 10 atď.
Najrozumnejší by bol návrh hornú hranicu znížiť na 19 % a zníženú ponechať ešte aspoň 3 roky na úrovni 14 %. Ja si myslím, že zdroje do štátneho rozpočtu treba hľadať v znížení daňových nedoplatkov a vo zvýšenom obrate výroby a spotreby. Taktiež treba povedať, že čím sa znižuje dovoz a zvyšuje vývoz, tým sa zároveň zníži aj masa vybraných prostriedkov na DPH. Tento dosah je podľa mňa taktiež nie zanedbateľný. Ak budeme mať ešte do vstupu do Európskej únie vysoké DPH a zahraniční turisti budú u nás nakupovať tovar, bude pri vývoze a vracaní časti DPH ešte väčší deficit do štátnej pokladnice.
A na záver ako poľnohospodár by som chcel položiť ešte takú malú otázku, že by bolo vhodné, aby niekto raz vyčíslil, že keď sa pôdohospodárstvo síce podieľa na tvorbe HDP nie celými 5 percentami, koľko prispieva do daní cez DPH a spotrebiteľskej dane. Myslím si, že by to bolo celkom zaujímavé číslo.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Po písomne prihlásených poslancoch otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, ale chcem sa spýtať, či niekto z prihlásených poslancov má faktickú poznámku. Neviem to rozoznať. Má niekto z nich? Pán Mikuš sa hlásil do rozpravy, pán Jarjabek do rozpravy, pán Kovarčík do rozpravy. Pán poslanec Blanár, faktická poznámka? Nie, do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovolím si predložiť návrhy, ktoré som spomínal v spoločnej správe. Ide v podstate o návrhy, ktoré vyšli z gestorského výboru, ktoré riešia určité špecifické záležitosti. Tie návrhy sú tri.
Prvý sa týka cestovných kancelárií a obsahuje tri zmeny alebo tri návrhy novely k bodu 32. Nový text znie:
V § 46 ods. 1 úvodná veta: "Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru (ďalej len "cestovná kancelária") a vo svojom mene obstaráva jednotlivé služby cestovného ruchu alebo ich kombinácie pre zákazníkov, uplatňuje daň pri ich predaji zákazníkom takto:"
V § 46 ods. 2: "Službami cestovného ruchu podľa ods. 1 sú osobná doprava cestujúcich, ubytovanie, stravovanie, služby sprievodcu a ďalšie služby určené pre osobnú spotrebu účastníkov cestovného ruchu."
A posledný návrh v § 46 ods. 9: "Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, použije postup podľa ods. 1 až 6 len pri predaji služieb cestovného ruchu, ak nie sú objednané iným platiteľom na jeho podnikateľské účely."
Druhý návrh sa týka dodávateľov energií - tepelnej energie, elektrickej, plynu a vody. V § 15 sa dopĺňa ods. 7 a 8, ktoré znejú:
"(7) Ak platiteľ, ktorý dodáva tepelnú energiu, elektrickú energiu, plyn a vodu, prijme v jednom zdaňovacom období viac platieb za zdaniteľné plnenie, môže vyhotoviť za toto zdaňovacie obdobie súhrnný daňový doklad.
(8) Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie, za ktoré vyhotovil daňový doklad podľa ods. 6, a prijme splátku alebo jej časť pred dohodnutým dňom splatnosti tejto splátky v zdaňovacom období, v ktorom mala byť splátka zaplatená, nie je povinný vyhotoviť iný daňový doklad ako daňový doklad vyhotovený podľa ods. 6."
Posledný návrh. Navrhujem v prípade, že tieto dva návrhy prejdú, ktorý posúva termín účinnosti tohto zákona. V čl. 3 nový text, ktorý znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2003 okrem bodov 2 až 9, 11, 13, 15 až 17, 19 až 26, 34, 36 až 38, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2004."
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, by sme asi mali vítať, veď najčastejším zvratom v tomto návrhu je "vypúšťa sa". A to hovorí o skutočnosti, že navrhovaný nový či novelizovaný zákon je jednoduchší a prehľadnejší. Nuž a to je práve to, čo našej legislatíve aj objektívne chýba a čo žiadajú správy zahraničných expertov. Pravda, inak sa už situácia javí, ak sa do návrhu zahľadíme dôkladnejšie a vylovíme si z archívu platné znenie tohto zákona. Vtedy totiž zistíme, že za tým nevinným zvratom "vypúšťa sa" sa skrýva nesmierne brutálny útok na občana a jeho životnú úroveň. A čo je ešte nepríjemnejšie, nie na občana, ktorý je schopný postaviť sa v tejto chvíli brachiálnej štátnej moci na odpor, ale na ľudí, ktorí od spoločnosti potrebujú pomoc, ktorí sú odkázaní na iných a o ktorých sa starať je našou mravnou, a ak chcete, aj kresťanskou povinnosťou.
Pán podpredseda vlády, uvažovali ste niekedy o tom, koľkože peňazí získate do štátneho rozpočtu, ak od zrakovo postihnutých zinkasujete za písací stroj s Braillovou klávesnicou daň 19 %? Bude to 5 tisícok alebo naozaj 10? A vám stojí za to navrhnúť parlamentu, aby slabozrakým, ktorí majú v živote problémov dosť a dosť, položil pod nohy ešte jedno poleno. Nie aby ste pripravili zákon, ktorý by uľahčil slabovidiacim a slepým spoločenské uplatnenie, vy im, naopak, chcete vyrúbiť mastnú daň, ak by sa náhodou chceli o seba postarať sami.
Spočítal niekto z toho vášho tímu, čo sa občas sekne o 8 a niekedy aj 10 mld., či náhodou nie je podstatne drahšie poskytovať sociálne podpory ľuďom, ktorí sa o seba mohli postarať, aby ste od nich nežiadali 19-percentnú daň z pridanej hodnoty na základné pomôcky, ktoré na ich uplatnenie sú jednoducho nevyhnutné?
Pozrite sa, vážení koaliční kolegovia, predtým ako počúvnete povel koaličných generálov, ktoréže tovary a služby to dodnes majú zníženú sadzbu DPH, hoci už zďaleka nie 5-percentnú, ako to bolo v čase, keď tento zákon vznikol. Je vari pitná voda, lieky, základné hygienické potreby, povedzme cumeľ pre nemluvňatá, ortopedická pomôcka alebo kniha, či noviny tým tovarom, na ktorého predaji sa zarábajú peniaze na nasýtenie večne lačnej štátnej byrokracie? Alebo inak: Kto z nás 150 poslancov slovenského parlamentu si dobrovoľne nechá nasadiť psiu hlavu totálneho egoistu, ktorého nezaujíma, aký bude dosah zákona, ktorý nám pán podpredseda vlády položil na stôl?
Dámy a páni, viem, že človek je tvor omylný a za istých okolností by som bol ochotný zmieriť sa aj s tým, že odhad príjmov štátneho rozpočtu jednoducho nebol presný. Nehľadal by som za tým žiadne sprisahanie, keby mal pán podpredseda vlády v sebe toľko slušnosti a prišiel by sem s ospravedlnením a návrhom, ako zredukovať výdavky, aby štát dokázal hospodáriť aj s menšími zdrojmi. Namiesto toho máme na stole návrh, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní uvalili na všetko, od pitnej vody po značku Whisky a od invalidného vozíka po luxusné bavoráky, 19-percentnú daň z pridanej hodnoty. To sa už prieči nielen princípu solidarity a elementárnemu sociálnemu cíteniu. To je jednoducho brutálny cynizmus.
Súčasťou tohto vládneho návrhu je aj zvýšenie dane na súbor tovarov a služieb, ktoré spadajú do oblasti kultúry.
Pán minister Šimko ešte ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky označil v novembri 1997 návrh zvýšiť DPH na noviny a časopisy za ohrozenie slobody slova. Dovoľte mi, aby som citoval súčasného ministra Šimka vtedy z toho roku 1997. Citujem: "Zavádzate tu ekonomickú cenzúru", vyhlásil na tomto mieste 13. novembra.
A Mikuláš Dzurinda, vtedy ešte tiež poslanec, dodal, citujem: "Na tlač dajme nulovú sadzbu a na erotickú tlač takú daň, ktorá vykompenzuje zníženie dane pre normálnu tlač." Teraz už ako premiér nám ten istý, len trochu prešedivený pán Dzurinda navrhuje, aby sme aj normálnu, aj erotickú tlač hodili do jedného mecha a zdanili ju jednotnou daňou. Tomu sa už povie naozaj vývoj myslenia.
Pani Schmögnerová, vaša koaličná súpútnička, hoci to v tejto chvíli určite budete popierať, pán minister, ktorá sa neskôr preslávila razantným zvýšením DPH, v roku 1997 spoza tejto tribúnky povedala: "Chcela by som uviesť, že priemerná neznížená sadzba dane z pridanej hodnoty v štátoch Európskej únie je 15 %, a chcela by som dodať i to, že mnohé štáty Európskej únie majú dokonca tretiu, oficiálne sa nehovorí, že je to tretia sadzba, ale jednoducho nulová sadzba dane z pridanej hodnoty, čo iste pán minister tiež vie, a dotýka sa základných potravín. Ako príklad, ktorý rada používam," hovorila ďalej pani ministerka Schmögnerová, "pretože sa ním trošku zaoberám, je Veľká Británia. Je veľmi dobre známe, že zvýšenie dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači výrazne neprispeje k zníženiu deficitu štátneho rozpočtu. Takže skutočný zámer vlády je zrejme iný. Dostatočne sa už v médiách pertraktovalo, aký dosah bude mať zvýšenie dane z pridanej hodnoty pri periodickej tlači zo 6 na 23 % na cenu tlače. Chcela by som len citovať názor predsedu Združenia vydavateľov periodickej tlače, ktorý hovorí, že by si to vynútilo zvýšenie cien novín a časopisov, čo by prinieslo ďalšie zaťaženie občanov, čo vieme, ale zároveň je výrazný pokles nákladov tlače a znamenalo by to vlastne, že predpokladaný prínos do štátneho rozpočtu by bol výrazne nižší. A tiež poškodenie mena Slovenska vo svete, pretože takéto opatrenia a takáto výška dane z pridanej hodnoty pre tlač nemá obdobu v demokratických krajinách." Stále citujem bývalú pani ministerku.
Ale naša súčasná kolegyňa pani Edit Bauer, ktorú tiež všetci poznáme, použila ešte tvrdšie slová. Dovoľte mi, aby som odcitoval: "Dovoľte mi, aby som vás upozornila na správu, podľa ktorej Európsky parlament v októbri prijal rezolúciu týkajúcu sa tlače v Európe. V tejto rezolúcii parlament zreteľne vyzýva Európsku komisiu a orgány členských krajín na spoluprácu pri znížení dane z pridanej hodnoty v rámci harmonizácie predpisov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty vzťahujúcej sa na denníky a periodickú tlač na teritóriu Európskej únie. Cieľom rezolúcie je znížiť daň z pridanej hodnoty na čo najnižšiu mieru, a ak je to možné, tak až na nulovú hodnotu."
Pán kolega Bárdos vtedy uzatvoril sériu kritických vystúpení slovami, opäť citujem spred tých niekoľkých rokov dozadu, teraz je samozrejme všetko inak: "Rokovanie 35. schôdze Národnej rady a odhlasovaný program s množstvom skrátených legislatívnych konaní je dôkazom toho, že vládna koalícia zneužíva svoju parlamentnú väčšinu na prevalcovanie všetkého, čo jej stojí v ceste pri dosiahnutí svojich úzko straníckych, skupinových, resp. koaličných cieľov." Toľko vtedy opozičný poslanec pán Bárdos. "Slovenský syndikát novinárov, Združenie vydavateľov periodickej tlače na Slovensku sa jasne a jednoznačne, viditeľne vybielenými titulnými stranami vyjadrili k návrhu vlády." Stále citujem pána poslanca Bárdosa. "Takisto aj veľká časť, drvivá väčšina verejnosti odmieta návrh, ktorý je hrubým zásahom do slobody prejavu a tlače, teda slobodného šírenia informácií. K domácim protestom sa pripojili aj medzinárodné organizácie, ktoré taktiež upozorňujú na nebezpečenstvo prerokúvanej novely zákona na pluralitu informácií a na slobodu prejavu a tlače. Táto účelová zmena má jednoznačne likvidačný charakter pre jednotlivé periodiká, má slúžiť koaličným zámerom aj zásahom do slobody prejavu a tlače." Koniec citátu. (Potlesk.)
Dámy a páni, patrím k tým poslancom, ktorí nepovažujú svoje kreslo za stranícku sinekúru, ale snažím sa s ktorýmkoľvek z vás hľadať spoločné riešenia vážnych spoločenských problémov. Zdaňovanie tlače a časopisov, ale aj kníh a kultúrnych aktivít som vo všeobecnosti považoval za nesprávne aj v roku 1997 a považujem to za nezmysel aj dnes. Napokon príjem štátneho rozpočtu z týchto položiek sa ráta v miliónoch, a teda nie je to studňa, ktorá by zahojila niekoľkomiliardový omyl odborníkov okolo pána Mikloša. A čo ak sa prerátajú tento rok zasa? Nie je mi jasné, či opäť na budúci rok budeme rozprávať o zjednocovaní sadzby akurát tu na 25 %. Uvidíme. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, aj s odvolaním sa na citované výroky dovoľujem si vám navrhnúť, aby sme vládny návrh č. 271 upravili takto, teda pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím.
1. V § 10 ods. 2 sa slová "pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 14 %" nahradzujú textom "pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 1 %".
2. Príloha č. 1 sa nahrádza prílohou č. 1a v tomto znení: "Zoznam tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 1 %:
Skupina 4901 - Knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, tiež v jednotlivých listoch," prepáčte, ale musím to čítať, lebo z rokovacieho poriadku jednoducho musím," okrem kníh, brožúr a letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v ktorých reklama a inzercia predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu výrobku.
Skupina 4902 - Noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsahujúce inzerciu alebo reklamy okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu výrobku.
Sekcia 49030000 - Obrazové albumy alebo obrázkové knihy, predlohy na kreslenie alebo maľovanky pre deti.
Sekcia 49040000 - Hudobniny (noty), ručne písané alebo tlačené, tiež viazané alebo ilustrované.
Sekcia 4905 - Kartografické výrobky všetkých druhov vrátane atlasov, nástenných máp, fotografických plánov a glóbusov.
Sekcia 92 - Rekreačné, kultúrne a športové činnosti."
Nepochybujem, že tí z vás, ktorí ste odborníkmi na iné oblasti, viete zase za svoje rezorty definovať, ktoré druhy tovarov a služieb treba do tejto kategórie symbolického zdanenia zaradiť. A verím, že naši legislatívci ustriehnu aj to, aby sme sa nedostali do nejakého formálneho klepca.
Na záver by som ešte rád pripomenul niekoľko výrokov, ktoré zazneli na margo návrhu presunúť niektoré tovary a služby zo 6-percentnej sadzby do vyššej. Vtedajší poslanec a súčasný minister pán Šimko ďalej v tejto diskusii hovoril. Citujem: "Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty nie je len rana medzi oči nezávislým médiám. Má to byť lekcia národu, lekcia skláňania sa pred mocnými, pred vami, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste rozhodnutí za túto novelu zákona hlasovať. Tak ako sa skláňate vy pred vašimi politickými šéfmi. Toto je koncepcia moci, ktorá sa tu znova zavádza." Súčasný pán minister Šimko. (Potlesk.)
Ekonomický expert a poslanec, veľmi známy istý pán exposlanec Palacka hovoril v tom období: "Nezakrývajme sa všelijakými smernicami, nezakrývajme sa inými úpravami dane z pridanej hodnoty, povedzme, že vláda nie je schopná naplniť svoje príjmy vyžadovaním platobnej disciplíny, daňovej disciplíny od podnikateľov. Tak chcete chýbajúce zdroje vyžmýkať od občanov vo forme zvýšenej ceny za telekomunikácie. Toto je jediný dôvod, prečo vláda tento zákon predložila." Pán exposlanec Palacka.
A celkom nakoniec mi dovoľte, aby som zacitoval muža - muž, ktorý nám ako predseda vlády dnes predložil návrh na jednotnú 19-percentnú daň z pridanej hodnoty na všetko a bývalý poslanec Mikuláš Dzurinda, dovoľte mi, aby som zacitoval, čo nám povedal pán Mikuláš Dzurinda. Citujem: "Dámy a páni, zdá sa mi, že máme podarenú vládu. Robotníkom obmedzuje mzdy a zároveň im zvyšuje ceny už aj toho základného a to je denná tlač. Takýto prístup je proti záujmom širokých vrstiev obyvateľstva, preto my, ktorých volili ľudia, by sme mali byť proti takýmto návrhom vlády." (Potlesk.)
Dámy a páni, skutočne nemám čo dodať. Hádam na záver len toľko, že návrh pána Dzurindu celkom netradične a bez výhrad podporujem. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou - pán poslanec Jaduš.
J. Jaduš, poslanec: Vážení priatelia, veď tu odznelo niekoľko nadčasových výrokov a ja sa čudujem, že vy nedokážete tlieskať týmto výrokom, tak ako dnešná opozícia. Nebodaj sa hanbíte za slová svojich kolegov spred niekoľkých rokov? (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, slovo dostáva pán poslanec Kovarčík.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, žijeme v dobe, ktorá nepraje väčšine obyvateľov tejto krajiny. Mnohí sa dostali na hranicu chudoby a vyhliadkový trend nie je pre väčšinu priaznivý. Občan už teraz je v situácii, keď už dávnejšie prestal kupovať dennú tlač, odhlásil káblovú televíziu a s hrôzou sleduje neúmerné zvyšovanie cien za odber energií a zdražovanie základných potravín. Mnohí, najmä starší občania, sa dostali do štádia obmedzovania pozerania dostupnej televízie a de facto sa odstrihli od prijímania informácií.
Dlhodobá transformácia štátu a pripravovaný vstup Slovenska do Európskej únie si zákonite žiada aj primerané informácie pre široké vrstvy obyvateľstva. Právo na informácie zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky presne podľa vzoru ostatných demokratických štátov sveta. Zvlášť teraz v čase blížiaceho sa vstupu Slovenska do Európskej únie je nevyhnutné podporovať rôzne informačné periodiká a nie ich smerovať do postupnej likvidácie. Zavedenie 19-percentnej dane z pridanej hodnoty nielen na tlačoviny, ale všetky komodity roztočí neúmernú špirálu prudkého nárastu cien. Následne dôjde k rapídnemu poklesu kúpychtivosti občanov, čo môže zatriasť ekonomikou Slovenska. A toto všetko sa stane v čase nášho vstupu do Európskej únie. V takom chaose vstupovať medzi ekonomicky vyspelé štáty bude až príliš odvážne, nepremyslené a šokujúce. Je na čase, aby sme sa spamätali a niektoré postupy vlády skorigovali.
Vo svojom vystúpení budem hovoriť iba smerom k dosahu zavedenia zvyšovania dane z pridanej hodnoty na vydavateľov periodickej tlače. Všetci dobre vieme, že v tomto smere máme na Slovensku niekoľko monopolistov, ktorí za uplynulé roky doslova spacifikovali našich menších a slabších. Aj napriek tejto skutočnosti jedno je isté, že na Slovensku teraz vychádza približne 650 000 výtlačkov periodickej tlače, čo je iba tretina z roku 1989. Uvedená skutočnosť hovorí o menšej možnosti informovania občanov. Zavedenie 19-percentnej dane najmarkantnejšie postihne regionálnu tlač. Najviac regionálnej tlače zanikne smerom na východ republiky, tam je ekonomická situácia najhoršia, hoci viacerí vládni protagonisti pochádzajú práve z tohto kúta Slovenska.
Keď v roku 1997 Mečiarova vláda iba uvažovala nad zvýšením DPH zo 6 na 23 %, vydavatelia periodickej tlače verejne protestovali. Pritom návrh sa mal týkať len novín, ktoré mali viac ako 10 % reklamnej plochy a pornografických obrázkov. Vlnu protestov vtedy podporil aj Slovenský syndikát novinárov, ktorý o situácii informoval bruselskú centrálu Medzinárodnej federácie novinárov. Po voľbách v roku 1998 nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá ústami samotného predsedu deklarovala, že žiadne zvyšovanie DPH sa konať nebude. Sľub Mikuláša Dzurindu trval iba niekoľko týždňov a následne v roku 1999 vláda zvýšila DPH na 14 %. Nikto vtedy neprotestoval a netvrdil, že je to útok na slobodu slova a demokraciu tak, ako to bolo počas protestov v roku 1997.
Situácia sa opakuje aj teraz, a pritom zvýšenie DPH ide na dramatických 19 %, čo v každom prípade zlikviduje mnohé periodiká, slovenskú knižnú literatúru a regionálnu tlač. Menší vydavatelia skrachujú a celý printový trh chytia do rúk monopolisti, ktorí už aj tak majú väčšinu trhu v rukách. Veľa novinárov stratí prácu, a ak budú chcieť predsa len písať, potom musia ohnúť chrbát, pokloniť sa i ponížiť sa a písať v duchu diktátu vlastníkov médií, ktorí sú až príliš často prepojení na niektoré politické centrály.
Kto dnes protestuje? Tí z roku 1997 mlčia. Ozvala sa Slovenská asociácia novinárov, ktorá je druhou najpočetnejšou stavovskou novinárskou organizáciou v Slovenskej republike. Ich protest išiel v týchto dňoch aj do Bruselu. Obrátili sa na Medzinárodnú federáciu novinárov, aby im pomohli s apeláciou na vládu Slovenskej republiky a zamedzili tak ďalšiemu obmedzovaniu občanov v dostupnosti ku kvalitným informáciám.
Chcem z tohto miesta vyzvať poslancov Národnej rady, aby vládny návrh na zvýšenie DPH nepodporili a spoločne sa usilovali o poslanecký návrh na zníženie súčasnej DPH pre tlač na nulovú hodnotu tak, ako je to v mnohých menších štátoch Európskej únie. Napríklad nulové zdanenie novín majú v Belgicku, Dánsku, Portugalsku, Veľkej Británii. Priame dotácie na tlač sú v Rakúsku, Belgicku, Francúzsku alebo v Taliansku.
Zvýšenie dane na 19 % ohrozí systém fungovania tlače. Výrazne sa obmedzí rozvíjanie a šírenie slobodných informácií a názorov. Neúmerne zdražie tlač, ktorá sa pre väčšinu obyvateľov stane nedostupnou, a takýto stav nie je smerom dopredu, ale dozadu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou - pani poslankyňa Dubovská. Medzitým odišla, stráca poradie, druhýkrát poradie, opäť stráca poradie, stráca právo vystúpiť s faktickou.
Pán poslanec Blanár, nech sa páči.
J. Blanár, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja by som ešte v krátkosti upäl našu pozornosť na jeden problém, ktorý skutočne je dosť dôležitý. Bol tu viackrát akcentovaný, ale pokúsim sa opäť aspoň trošičku ukázať širšie kontúry tohto problému, ktorý sa nazýva stavebníctvo.
Odvetvie stavebného priemyslu prežilo po prepadoch celého hospodárstva na začiatku deväťdesiatych rokov najvážnejšiu krízu a v závere roka 1998 a v následných rokoch 1999 a 2000 to bolo najvýraznejšie. Výpadok výkonov medzi rokom 1998 a 1999 znamenal obrovský negatívny dosah do stavebných činností, negatívne ovplyvnil aj mieru nezamestnanosti. Berúc do úvahy práve multiplikačný efekt stavebníctva, ktorý sa pohybuje v pomere 1 ku 2 až ku 3, je zarážajúce, že vlády Slovenskej republiky sa dlhodobo stavajú k stavebníctvu macošsky. Váhajú využiť odvetvie stavebníctva na riešenie najvážnejšieho problému Slovenskej republiky nielen z ekonomického hľadiska, ale aj riešenie problému nezamestnanosti.
Ja len krátko poviem, že v súčasnosti podiel stavebníctva na hrubom domácom produkte sa pohybuje, v roku 2002 to bolo 4,9 % na HDP, pričom napríklad v roku 1989 to bolo 9,1, ale už po osamostatnení to bolo 6,7, ale trvalo, trvalo toto číslo klesá, až sme na hodnote 4,9. Pritom by som chcel pripomenúť, že vo vyspelých krajinách, kde stavebníctvo má svoje významné postavenie, čo by malo mať v každej spoločnosti, tak sa na HDP stavebníctvo podieľa od 8 až 12 %, od 8 až 12 % na HDP. U nás je to za rok 2002 4,9 %.
Aktuálny stav v stavebníctve v roku 2000 až 2002. V posledných troch rokoch negatívne trendy v stavebníctve pretrvávajú, opakovane upozorňujú na to rôzne združenia, či už je to Združenie podnikateľov Slovenska, ktorí sa dokonca vyjadrili o tzv. krízovom stave vo vývoji stavebného priemyslu v Slovenskej republike. Slovenské stavebné firmy zostávajú naďalej podkapitalizované. Jeden príklad na porovnanie so susednou Českou republikou, ktorá je nám ako vždy najbližšia, pretože sme s ňou dlho, dlho spolupracovali v jednom štáte, je taký, že v roku 2000 bola stavebná produkcia v Českej republike cca 225 mld., v slovenských korunách je to 285 mld. Sk. V Slovenskej republike v tom istom roku len 69,5 mld. Sk, čo je, dobre budete počuť, 24,55 % stavebnej produkcie v Českej republike, ktorú môžeme počítať, že je dvojnásobne väčšia, čo sa týka trhu, ako Slovenská republika, pritom tento pomer je iba 24 %.
Príliv zahraničných investícií zaostáva za deklarovanými i predpokladmi vlády Slovenskej republiky. Priznávam, samozrejme, že stavebná produkcia nie je len o investíciách, ktoré dáva verejný sektor, to znamená štát, do výstavby diaľnic alebo do výstavby iných stavieb. Je to širší problém, ale stavebníctvo jednoducho používa všetky tie nástroje, ktoré ponúka vláda a vláda by mala stavebníctvo stabilizovať, a jeden z tých nástrojov je práve aj zvýhodnenie vo forme dane z pridanej hodnoty.
Celkový objem stavebných prác v Slovenskej replike, zasa na porovnanie, aby ste vedeli, ako sa to vyvíjalo, tak je to: v roku 1995 51,6 mld. stavebnej produkcie, v roku 1996 64,1, v roku 1997 74,1, v roku 1998 77,6, ale v roku 1999 už len 64, pokles zo 77 na 64. Výnimočne sa správal rok 2002, kde vyskočila stavebná produkcia na 81,7 %, čo sa zrejme opakovať nebude po tom, ako sa zvýši daň z pridanej hodnoty na 19 %.
Vážené dámy, vážení páni, ako v tejto súvislosti postupuje vláda, aby stimulovala rozvoj stavebníctva na jeho udržateľnú úroveň, môžeme len konštatovať asi takým spôsobom, že zvyšuje daň z pridanej hodnoty. A možno uvediem niekoľko zásadných vecí, ako sa to vyvíjalo z pohľadu DPH v stavebníctve. V roku 2000 to bolo: spodná daň pre stavebné práce 6 %, pre materiál 24 %, v roku 2001 to vyskočilo na 10 a 23, v roku 2002 10 a 23, v roku 2003 je to 14 a 20, nuž a v roku 2004 by to malo byť 19 %. To znamená, že z priemeru DPH, ktorá sa pohybovala v stavebníctve, pri 6 a 25 to bol priemer 6,5 % celkového zaťaženia DPH na stavebnej produkcii, potom, keď sa to zmenilo na 10 a 25, to bolo priemerne 10,7. Nuž, teraz je to asi 14,9 priemerne DPH v stavebnej produkcii pri spodnej sadzbe 14 a hornej 20, no a v budúcnosti to bude 19 %.
Ak si predstavíme priemernú novostavbu, kde asi 70 % ceny diela tvoria stavebné materiály a asi 30 % stavebné práce, bude to znamenať zdraženie takejto stavby približne o 8 % len z titulu zmeny a zjednotenia DPH na úroveň 19 %. Ak pridáme aj predpokladanú infláciu v tomto roku do 8,8 % a v budúcom roku do 8,5 %, je jasné, že zdražie oboje - stavebné práce aj materiály. Byty a rodinné domy, čiže individuálna bytová výstavba, komplexná bytová výstavba tvoria u nás 30 % z celkovej stavebnej produkcie v roku. Pokles kolaudovaných bytov pritom je -20 %. Rodiny, čiže IBV a KBV, 30 %, v I. kvartáli 2003 cca o 40 % menej vydaných stavebných povolení na bytové domy oproti I. kvartálu 2002 je varujúci údaj. Svedčí to o tom, kde sa stavebníctvo uberá.
Ja by som azda už len tak na záver spomenul. V krajinách, kde záleží na tom, aby stavebníctvo pôsobilo ako multiplikačný efekt, nielenže bez stavebníctva nie je možné sa zaobísť a je potrebné aj stabilizovať či malých, stredných, alebo aj veľkých podnikateľov v stavebníctve, ktorí zamestnávajú a zároveň dávajú aj práce v inej sfére, ktorá je nadväzná na stavebníctvo, tak napríklad v Belgicku je to 12 % na stavebné práce, v Nemecku 7 %, v Luxembursku 15 %, v Portugalsku 5 % a vo Veľkej Británii dokonca 3 - 0 %, 5 % a 7,5 %.
Čiže, ak ste dobre počúvali, je jasné, že zvýšenie DPH v stavebníctve nebude viesť k žiadnemu oživeniu stavebníctva už aj z toho dôvodu, že vláda tam, kde vyčleňuje finančné prostriedky, napríklad na výstavbu diaľnic, tiež nebudú rapídne narastať, takže stavebníctvo nebude nejakým spôsobom prekvitať, čiže skôr to bude úpadok.
Preto by som vás chcel poprosiť, zvážte tieto argumenty, ktoré som spomenul, a skúste podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predložil môj kolega poslanec Šulaj, kde by sme chceli navrhnúť, aby stavebníctvo v tých vybraných kategóriách v zmysle zákona o DPH bolo znížené na spodnú sadzbu dane 10 %. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)