P. Rusko, podpredseda NR SR: Prosím pána spoločného spravodajcu o záverečné slovo.
P. Farkas, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Pôvodne som nechcel vystúpiť, veď som spravodajca náhradník za kolegu, ale vychádzajúc z toho, že bol predložený návrh uznesenia Národnej rady, musím pár slov k tomuto uzneseniu povedať. Predovšetkým ide o dve veci. Ten návrh pod písm. a) sa vzťahuje na určitý odpočet práce alebo na určitú činnosť, ktorú má vykonať pán predseda vlády v súvislosti so zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu. Ja si myslím, že v tejto súvislosti sme si vypočuli návrh pána poslanca Ďaďa k návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý je veľmi presne sformulovaný a reaguje aj na túto správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Teda možnože trošičku by bolo potrebné aj v tejto súvislosti spresniť tento návrh. Ale na návrh pod písm. b) už reagoval aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, že prakticky zmení systém, zabehnutý systém u nás. A takýmto spôsobom predložiť návrh, aby predseda Národnej rady zabezpečil zmenu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade v tom slova zmysle, ako ste to naznačili, je to nemožné, lebo zákony prijíma Národná rada, predseda Národnej rady nemôže zabezpečiť zmenu zákona. Teda aj s vaším súhlasom, pán kolega, o tom druhom návrhu neodporúčam ani hlasovať. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie v tomto bode programu.
Prosím vás, keby ste zaujali svoje miesto.
Nasledujúcim bodom programu je
správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002.
Správu ste dostali ako tlač 248 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 248a.
Prosím viceguvernérku Národnej banky Slovenska pani Elenu Kohútikovú, aby správu uviedla. Nech sa páči, pani viceguvernérka.
E. Kohútiková, viceguvernérka Národnej banky Slovenska: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za dôveru, ktorú ste mi dali, že môžem správu predniesť.
Dovoľte mi, aby som v stručnosti zhrnula hlavné charakteristiky ekonomického a menového vývoja v minulom roku, ktoré sú obsahom predkladanej správy. Správa je predkladaná v súlade s § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska.
Základný rámec makroekonomického a menového vývoja v roku 2002 vytvárali znižujúca sa miera inflácie spolu s postupným zrýchľovaním ekonomického rastu, ale aj pretrvávajúci deficit zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie.
Spotrebiteľské ceny v roku 2002 zaznamenali spomalenie tempa rastu na 3,4 %, čo je najnižšia inflácia v histórii Slovenskej republiky v porovnaní so 6,5 % v roku 2001. A súčasne aj dynamika jadrovej inflácie sa znížila o 1,3 bodu na 1,9 %. Pomalší cenový rast v porovnaní s rokom 2001 bol determinovaný predovšetkým nižším rozsahom úprav regulovaných cien, ale aj znížením tempa rastu v ostatných základných segmentoch spotrebiteľských cien, predovšetkým potravín. Takisto tlmiaci efekt malo mierne zhodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny hlavne voči doláru.
Hospodársky rast slovenskej ekonomiky bol charakterizovaný zrýchlením jeho medziročnej dynamiky. Podľa predbežných údajov vzrástol hrubý domáci produkt v roku 2002 o 4,4 % v stálych cenách. Na rozdiel od roku 2001 bol ekonomický rast v roku 2002 ovplyvnený aj kladným príspevkom čistého exportu v dôsledku predstihu tempa ratu exportu pred importom. Na raste hrubého domáceho produktu sa však podieľal predovšetkým domáci dopyt s rozhodujúcim príspevkom konečnej spotreby. Pomerne dynamický rast konečnej spotreby domácností bol do značnej miery ovplyvnený predstihom rastu reálnych miezd pred rastom reálnej produktivity práce, čo bolo ovplyvnené predovšetkým mzdovým vývojom vo verejnom sektore. Relatívne dynamický vývoj zaznamenala aj konečná spotreba verejnej správy, o ktorej sa tu už hovorilo, ktorej rast sa však po prijatí úsporných opatrení v druhom polroku spomalil. Podiel fiškálneho deficitu na hrubom domácom produkte sa mierne znížil zo 7,3 % v roku 2001 na 7,2 % v roku 2002. Deficitný vývoj bežného účtu platobnej bilancie pokračoval aj v roku 2002. Jeho podiel na hrubom domácom produkte sa však znížil z 8,5 % na 8,1 %. Zníženie deficitu obchodnej bilancie, ktoré malo pozitívny dopad na vývoj bežného účtu, bolo ovplyvnené nižším prírastkom dovozu v porovnaní s minulým rokom a miernym zvýšením exportnej výkonnosti.
Čo je pozitívne, že vo vývoze došlo k čiastočnému zlepšeniu komoditnej štruktúry, keď najvyššiu dynamiku rastu dosiahol vývoz hotových výrobkov. Menová politika bola aj v uplynulom roku realizovaná v prostredí rastúceho prebytku voľnej likvidity obchodných bánk, ktorá bola sterilizovaná štandardnou formou. Významným prolikvidne pôsobiacim faktorom bol v roku 2002 predovšetkým vysoký objem privatizačných príjmov. Potreba sterilizácie prebytočných zdrojov výrazne vzrástla predovšetkým v dôsledku použitia ich častí na skládku domáceho štátneho dlhu.
V prvej polovici roku 2002 bola menová politika prísnejšia. Dôvodom sprísnenia menovej politiky bolo napriek znižujúcej sa miere inflácie predovšetkým prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy ovplyvnené rastúcim deficitom zahraničného obchodu, ako aj neprijatie dostatočných opatrení na elimináciu rizík v oblasti verejného sektora spolu s potenciálnymi dopytovými stimulmi vyplývajúcimi z použitia privatizačných príjmov. Koncom apríla preto Banková rada Národnej banky rozhodla o zvýšení kľúčových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. Rast miery neistoty v očakávaniach ekonomických subjektov sa prejavil znehodnotením kurzu slovenskej koruny voči euru. Nakoľko podľa Národnej banky Slovenska bola bezprostredná miera tohto znehodnotenia neprimeraná, vstúpila Národná banka Slovenska v priebehu júna na devízový trh a realizovala priame intervencie za účelom stabilizácie situácie.
V II. polroku sa situácia zmenila. Očakávania ekonomických subjektov pozitívne motivované výsledkami parlamentných volieb, progresom v prístupových rokovaniach Slovenska s Európskou úniou, zlepšením ratingu Slovenska medzinárodnými agentúrami a pozvaním Slovenska na prístupové rokovania o vstupe do NATO viedli k výraznému prílevu krátkodobého kapitálu zo zahraničia s následným tlakom na výmenný kurz. Zhodnocovanie slovenskej koruny však nebolo podložené primeraným zlepšením ekonomických fundamentov a jeho pokračovanie by mohlo negatívne ovplyvniť exportnú výkonnosť ekonomiky. Národná banka Slovenska preto realizovala intervencie na devízovom trhu, pričom tieto operácie boli podporené znížením kľúčových úrokových sadzieb o 1,5 percentuálneho bodu v novembri roku 2002.
Proces harmonizácie nástrojov menovej politiky s inštrumentáriom ECB pokračoval aj v roku 2002. V splatnosti od 1. januára bola znížená sadzba povinných minimálnych rezerv z 5 % na 4 %, v tomto roku na 3 % a súčasne boli zrušené zmenkové obchody a lombardný úver.
Národná banka je presvedčená, že Slovensko by sa malo usilovať o plné naplnenie integračných efektov v Európskej únii čo najskorším splnením podmienok na prijatie eura. Problematikou vstupu do Európskej menovej únie sa zaoberá spoločný strategický materiál Národnej banky Slovenska a ministerstva financií, ktorý bol predložený pred niekoľkými týždňami na verejnú diskusiu. Je prístupný prostredníctvom internetu. Formulácia spoločnej stratégie by mala tvoriť významný komunikačný nástroj Národnej banky Slovenska a vlády Slovenskej republiky pri prezentácii zámerov Slovenska tak voči verejnosti a domácim subjektom, ako aj voči zahraničným inštitúciám. Realizácia menovej politiky bude teda v strednodobom horizonte prebiehať v podmienkach členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v zmysle napĺňania Maastrichtských kritérií, resp. vytvárania prostredia na ich plnenie, pričom bude naďalej zameraná na plnenie hlavného cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani viceguvernérka.
Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená viceguvernérka Národnej banky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 243 z 30. mája 2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 17. júna 2003. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. mája správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002 prerokoval Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 101 zo dňa 11. júna 2003, Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 124 zo dňa 12. júna 2003 a Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo uznesením č. 56 zo dňa 10. júna 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali, ju svojimi uzneseniami zhodne zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002 vziať na vedomie. Zo strany výborov NR SR ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil spoločnú správu uznesením č. 132 zo dňa 16. júna 2003 a prijal patričné uznesenia k prerokovaniu tohto bodu na dnešnom rokovaní pléna Národnej rady.
Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2002.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Prosím pánov poslancov, aby využili možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil 1 poslanec, pán poslanec Šulaj. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Šulajovi. Nech sa páči.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani viceguvernérka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný. Veľmi pozorne som si vypočul správu o činnosti Národnej banky Slovenska. Pýtam sa a mám len jednu otázku, aké vlastné imanie vykazuje Národná banka k 31. 3., ak je takýto údaj, a aké sú možnosti riešenia tohto vlastného imania. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť k rozprave pani viceguvernérka? Nech sa páči.
E. Kohútiková, viceguvernérka Národnej banky Slovenska: Ďakujem veľmi pekne za otázku. Táto otázka nie je predmetom správy o menovom vývoji, bola predmetom správy o hospodárení. Ak sa nemýlim, vlastné imanie nebolo k 31. 3. záporné.
A, samozrejme, vaša otázka, pán poslanec, asi naráža na stratu Národnej banky, ktorú má, ktorú vykazuje a ktorá aj v súčasnosti je pomerne vysoká. Ale nie je to len problém Národnej banky Slovenska. Podobnú situáciu majú národné banky všetky transformujúcich sa krajín vzhľadom na to, že privatizácia ekonomiky prináša veľký príliv devíz do ekonomiky. A národné banky majú tým pádom otvorenú devízovú pozíciu.
A strata centrálnych bánk sa delí na 2 časti. Jedna časť je tzv. nerealizovaná, ktorá vyplýva práve z tejto otvorenej devízovej pozície. To znamená, ak prerátame devízové rezervy Slovenskej republiky k 1. januáru v určitom kurze a ten kurz posilní, k 31. decembru sa vykáže nerealizovaná strata. Druhá časť je realizovaná strata. Tá vyplýva z toho, že Národná banka v súčasnosti na dennej báze sterilizuje okolo 230 mld. korún z trhu a za tieto peniaze platí obchodným bankám úrok. Táto sterilizácia je nevyhnutná kvôli tomu, aby sa nenarušil zdravý menový vývoj. A vyplýva tiež z toho, že do ekonomiky prišlo veľa devízových prostriedkov. Štát časť z nich použil na splatenie dlhov, tým pádom sa neotočili korunové bondy. A táto strata je cenou za to, že ten vývoj menový v slovenskej ekonomike, ako sme hovorili, je stabilný, kurz je stabilný. A svojím spôsobom centrálna banka to berie na seba tak, aby to nenarušilo ekonomické väzby.
Riešenie tejto otázky sme prerokovali viackrát v Bankovej rade. Rokuje sa aj s inými centrálnymi bankami. Riešením, nakoľko u nás neexistuje nejaká iná cesta, je uhrádzať, postupne umorovať túto stratu z budúcich ziskov, ktoré budú. To znamená, pokiaľ, poviem teraz príklad, americký dolár posilní, tak ten výsledok bude iný. Čiže ak bude vytvárať Národná banka zisky, tieto zisky sa budú používať na umorovanie tejto straty. Môže to, samozrejme, trvať dlhšie obdobie, ale menový vývoj to nenarušuje. A je to, naopak, ja hovorím, cena za to, že ten vývoj v slovenskej ekonomike je stabilný a že nemáme tu také turbulencie alebo inflačné špirály, ktoré by nám tu ekonomiku rozbili. Ďakujem veľmi pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nie.
Ďakujem pekne obom.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je
ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002.
Správu máte ako tlač 275 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 275a.
Prosím guvernéra Exportno-importnej banky pána Ladislava Vaškoviča, aby správu uviedol.
L. Vaškovič, guvernér Exportno-importnej banky SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, bol som požiadaný, aby som bol stručný, pokúsim sa v krátkom vystúpení hovoriť o výsledkoch Eximbanky za minulý rok.
Rok 2002 znamenal v rozhodujúcom ukazovateli, t. j. percente podpory zahraničného obchodu výsledok, ktorý bol zatiaľ najlepší v histórii Eximbanky. Bolo podporených 8,3 % z exportu, ktorý dosiahol na Slovensku hodnotu vyše 600 mld. korún. Z toho sa podieľali bankové činnosti vykonávané Eximbankou rádovo dvoma tretinami, poisťovacie činnosti rádovo jednou tretinou. V bankových činnostiach to boli predovšetkým refinančné úvery, ktoré boli poskytnuté v objeme približne 3,6 mld. korún, eskontné úvery približne v objeme 90 mil. korún a priame úvery približne v objeme 650 mil. korún. V poisťovacích činnostiach to boli krátkodobé poistenia v objeme približne 11 mld. korún, potom strednodobé a dlhodobé poistenia v objeme približne 6,7 mld. korún.
Aktíva Eximbanky za minulý rok dosiahli objem 7,92 mld. Sk, čo je prekročenie voči rozpočtu rádovo o 1,51 mld. korún. Výnosy boli predovšetkým dosiahnuté pomocou bankových a poisťovacích činností, na ktorých sa podieľali bankové činnosti v objeme 230 mil. korún, z toho refinančné úvery v objeme 167 mil. korún, z poisťovacej činnosti v objeme 184 mil. korún, a hospodársky výsledok činil 138 mil. korún, čo je lepšie, ako pôvodne plánovaný rozpočet, o 12 mil. korún.
Chcel by som tiež upozorniť, že z vlastných zdrojov nerozdeleného zisku z minulých rokov bolo zvýšené základné imanie Eximbanky minulý rok o rádovo vyše 300 mil. korún na 3 mld. korún.
To je všetko, čo by som v stručnosti považoval za potrebné uviesť k tejto správe. Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Zsolta Komlósyho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som podal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokovaní ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 226 zo 7. mája 2003 pridelil ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2002 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Súčasne určil Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002 vo výbore.
Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 124 zo 16. júna 2003 súhlasil s ročnou správou o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky ju schváliť. Uznesenie Národnej rady dostal každý písomne s touto správou.
Inak pod č. 275a v tejto správe sa konštatuje, že v ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2002 je zahrnutá aj čiastka, ktorú vykazuje banka ako výnosy vo výške 659,455 mil. Sk, náklady vo výške 521,278 mil. korún a bilančný rozdiel vo výške 138,177 mil. Sk.
Ďakujem pekne, môžete, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto sa do rozpravy ústne neprihlásil. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň končím rozpravu.
Zrejme ani jeden z pánov nemá dôvod zaujať svoje stanovisko, keďže rozprava nebola.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďakujem obidvom, aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovná uzávierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.
Návrh ste dostali ako tlač 249 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 249a - nové znenie.
Návrh uvedie predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Svätopluk Hlavačka. Nech sa páči, pán predseda.
S. Hlavačka, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovnú uzávierku za rok 2002, tak ako ju schválila Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne na svojom rokovaní 17. 4. 2003.
Výsledkom hospodárenia k 31. 12. 2002 bol dosiahnutý deficit vo výške 4,7 mld. Sk. Uvedená výška predstavuje síce pokles deficitu oproti roku 2001 o 796 mil. korún, znamená to však súčasne, že tento deficit bol dosiahnutý iba vďaka tomu, že boli poskytnuté mimorozpočtové zdroje vo výške 1,5 mld. Sk. Ak by Všeobecná zdravotná poisťovňa nebola obdržala tieto zdroje, bola by prehĺbila svoj deficit o 757 mil. korún.
Predkladaný materiál podrobne popisuje hospodárenie s jednotlivými fondmi poisťovne. A tu mi teda dovoľte uviesť iba niekoľko najvýznamnejších skutočností.
Celkové zdroje financovania dosiahli v minulom roku výšku 40 mld. Sk. Z nich výber poistného dosiahol 20 mld. korún a znamenalo to naplnenie rozpočtu na 105 % u ekonomicky aktívnych poistencov.
Ďalšie zdroje prichádzali ako príjmy z prerozdeľovania, kde mi dovoľte poznamenať, že situácia bola značne komplikovaná tým, že Spoločná zdravotná poisťovňa neodvádzaním finančných prostriedkov na osobitný účet prerozdeľovania pripravila Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v roku 2002 o zdroje vo výške 760 mil. korún. Celkovo Spoločná zdravotná poisťovňa dlhuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni objem vo výške 2,3 mld. Sk.
Významnú položku v zdrojoch tvorili aj mimorozpočtové zdroje. Ako som už spomenul, 1,5 mld. bolo poskytnutých a bolo účelovo určených najmä na úhradu záväzkov po lehote splatnosti najmä lekárňam vo výške 1,3 mld. a vo výške 200 mil. na úhradu záväzkov po lehote splatnosti voči štátnym zdravotníckym zariadeniam.
Použitie fondov ovplyvnili neustále narastajúce náklady na lieky. Náklady na lieky na 1 poistenca sa minulý rok zvýšili o 16,28 %, a to i napriek skutočnosti, že lieky, teda doplatky na tieto lieky zo strany pacientov vzrástli až o 20 %.
Čo sa týka výkonov, poisťovňa uhradila výkony poskytovateľom zdravotnej starostlivosti približne v rovnakom objeme ako v minulom roku.
Počas roka 2002 takisto výrazne narástol počet a výška blokovaných finančných prostriedkov na účtoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne exekučnými príkazmi najmä zo strany lekární a došlo k snahe veriteľov vymôcť tieto finančné prostriedky.
Za rok 2002 boli uhradené penalizačné faktúry v celkovom objeme 395 mil. Sk. Výška záväzkov za penalizačné faktúry k 31. 12. v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 277 mil. Sk. Čiže chcel by som upozorniť, že toto je veľmi vážny problém a v súčasnosti je teda čiastka 797 mil. Sk, ktoré bude treba uhradiť ako penalizačné faktúry.
V decembri 2002 Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila splátku návratnej finančnej výpomoci vo výške 300 mil. Sk, ktorú nemala pre nedostatok finančných zdrojov v plnom objeme krytú rozpočtom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1805 zo dňa 18. decembra 2001, bolo neprehlbovať ďalej schodok v hospodárení a udržať ho na úrovni predchádzajúceho roku. Už pri predkladaní sme poukazovali na to, že nie je v silách poisťovne vlastnými zdrojmi realizovať takto vyrovnaný rozpočet. Podarilo sa ho realizovať iba vďaka tomu, že sme obdržali mimorozpočtové zdroje vo výške 1,5 mld.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh účtovnej uzávierky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 schváliť. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Birošovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda správnej rady, milé kolegyne, kolegovia, pred sebou máte návrh na nové znenie spoločnej správy (tlač 249a). To nové zdôvodním tým, že v pôvodnom znení spoločnej správy došlo k technickej chybe, preto vám bola doručená na stôl nová spoločná správa. Spoločná správa pochádza z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
A obidva tieto výbory na svojom rokovaní, výbor pre financie, rozpočet a menu dňa 11. júna 2003 a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo 12. júna 2003, odporučili túto správu schváliť.
To isté odporučil aj gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo.
Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovnej uzávierke Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.
Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.
Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil nikto písomne. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci pán Džupa a pán Paška. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Džupa.
K. Džupa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hospodárenie s fondmi a účtovná uzávierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne má špecifické kritériá a aj takto bola posudzovaná. Je posudzovaná rovnako aj vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Napriek tomu umožňuje retrospektívny pohľad na prácu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vývojové trendy, čo má obzvlášť veľký význam práve pre vývojové trendy s výhľadom na tento prebiehajúci rok 2003.
Pripomeniem aspoň, z čoho tento význam vyplýva. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je etablovaných 66 % poistencov Slovenskej republiky a zo všetkých poistencov tejto poisťovne 60 % je poistencov štátu. Ak to preložíme alebo dáme do súvislosti so štruktúrami jednotlivých fondov, najmä základného fondu, analýza pohybov v tomto fonde vlastne dáva jasný obraz o tom, akým spôsobom sa vyvíjali platby a tým pádom objednávky zdravotnej starostlivosti pre jednotlivé typy zdravotníckych zariadení Slovenskej republiky. Pripomeniem, že išlo zhruba o 40 mld. korún a z toho 20,5 mld. išlo na výkony, čo predstavuje nárast o 3 %, nie je to signifikantný nárast oproti roku 2001, ale, tak ako tu aj predkladateľ uviedol vo svojej správe, 15 mld. išlo na lieky, čo je nárast o 7 % oproti predchádzajúcemu obdobiu, a to je už signifikantné číslo. Ak k tomu prirátame údaje, že na lôžkovú zdravotnú starostlivosť, predovšetkým akútnu zdravotnú starostlivosť bolo použitých 98 % rozpočtu roku 2001, a to pri výrazne zmenených a navŕšených vstupoch zdravotníckych zariadení, hlavne na zvýšení prevádzkových nákladov týchto zdravotníckych zariadení a zvlášť lôžkového typu, o ktorých je tu vlastne reč, skutočne to znamená, že poisťovňa bola nútená limitmi obmedzovať objednávanie zdravotnej starostlivosti lôžkovej a najmä následnej starostlivosti, čo ako vývojový trend je varujúce konštatovanie.
Ďalej, nie je možné si nevšimnúť, že na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a špeciálnu ambulantnú starostlivosť odbornú je index nárastu 2, resp. 8 %, čo, povedzme, by bolo v trende, ktorý je potrebný v rámci transformácie slovenského zdravotníctva realizovať. A je tu potrebné teda presunúť činnosti do tohto úseku práce. Napriek tomu sa mi zdá a som toho presvedčenia, že až takýto výrazný nárast v porovnaní s kapacitami a obmedzeniami lôžkovej zdravotnej starostlivosti hlavne v kapitole spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek je potrebné stabilizovať a ďalej ho nepúšťať týmto spôsobom, pretože z odborného hľadiska a hlavne z toho ekonomického je to trend, ktorý bude znamenať únik finančných prostriedkov. No a, skutočne nemôžem sa venovať celej šírke problematiky, keď tieto základné kritériá alebo ukazovatele vývoja v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne dáme do súvahy s deficitom 5,5 mld. korún, čo je zhruba 14 % ročného objemu, s ktorým poisťovňa pracovala, a keď berieme do úvahy, že poisťovňa má 12,5 mld. záväzkov, ako tu už bolo povedané, skoro 0,8 mld. len na penalizačných faktúrach, a opäť keď dáme do súvislosti trend, akým sa to vyvíjalo od roku 1999 do roku 2002, lezie to adekvátne s číslom, aké tu už prezentoval predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s číslom narastania nákladov na lieky a zdravotnícke pomôcky, a teda 0,8 mld. len na vyplatenie penále. A táto suma 12,5 mld. resp. 5,5 mld. korún, už predstavuje hranicu 45 % ročného objemu, s ktorým pracuje Všeobecná zdravotná poisťovňa. Z praxe vieme, že toto číslo je už varujúce.
Vôbec by sa nedalo argumentovať v tejto chvíli skutočnosťou, že Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky vo výške vyše 20 mld. korún, pretože opäť keď podrobíme určitej analýze štruktúru týchto pohľadávok, je jasné, že drvivá väčšina z nich je v pásme ťažko vymáhateľných až nevymožiteľných. To, že sa podarilo zabezpečiť vyrovnanosť, tak ako to bolo uložené v rámci súvahy štátneho rozpočtu a vôbec súvahy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zdôvodnil opäť predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne nenávratnou pôžičkou. Z toho teda jasne vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pracuje s deficitom hospodárenia.
Tento negatívny vývoj musíme dnes analyzovať aj z hľadiska skutočnosti roku 2003. Totiž keď v roku 2002 to prinieslo sprísnenie limitov, veľmi často a na úkor hlavne lôžkových zariadení a nielen následnej, ale už aj akútnej starostlivosti to jasne prinieslo obmedzenie činnosti hlavne v tejto škále poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda vznikla napätosť poskytovania odbornej ambulantnej, ale hlavne lôžkovej starostlivosti, viac následnej, ale týkalo sa to aj akútnej lôžkovej starostlivosti. Totiž rok 2003, a to je to najdôležitejšie, z ktorého si musíme urobiť poučenie, priniesol nové špecifiká. Pri nezvýšenom alebo takom istom rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa opäť výrazným spôsobom zvýšili prevádzkové náklady v zdravotníckych zariadeniach hlavne lôžkového typu. Ale súbežne s tým prebehla a prebieha zmena zriaďovateľov lôžkových zdravotníckych zariadení, keď do hry nám vstupuje podľa doterajšieho vertikálneho rozloženia poskytovateľov aj horizontálne členenie. A vlastne viete všetci veľmi dobre, že máme nemocnice od obecných nemocníc, nemocníc vyššieho územného celku až po verejnoprávne nemocnice, nemocnice rôznych typov lôžkovej starostlivosti, ktoré sú priamo pod riadením ministerstva zdravotníctva a podobne. A keď k tomu prirátam ďalšie ekonomické zmeny, ktoré sa, samozrejme, nutným spôsobom sekundárne dotýkajú aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä lôžkovej starostlivosti, popri napätosti vzťahov v následnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti je dnes jasné, a treba to očakávať hlavne v III. a IV. kvartáli tohto roku, že vznikne napätie aj na úrovni poskytovateľov akútnej zdravotnej starostlivosti lôžkového typu.
Keď sme to analyzovali aj vo výbore pre zdravotníctvo, vyslovili sme veľkú obavu zo schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne hradiť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ale aj odbornú lôžkovú, akútnu a doliečovaciu lôžkovú starostlivosť s výhľadom na tento rok. Z týchto dôvodov, pretože si uvedomujeme význam Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako strategického partnera pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s majoritným zastúpením starostlivosti o populáciu Slovenskej republiky, je príliš dlhý čas čakať na účtovnú uzávierku, je príliš dlhý čas si počkať na koncoročné výsledky, pretože skutočne sme v júni, preberáme rok 2002 a máme rozbehnutý už temer končiaci sa I. polrok 2003. Výbor pre zdravotníctvo prijal uznesenie, podľa ktorého sa budeme zaoberať problematikou vývoja fondov a hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne v polročných intervaloch nie preto, aby sme nahrádzali Správnu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ani jej profesionálne zložky a orgány, ale jednoducho preto, aby sme hlavne napomáhali reorganizovať štrukturálne kroky k tomu, aby skutočne nebola ohrozená platba za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto sa je nutné dívať aj na stroho formulovanú tézu tejto správy v širších súvislostiach. Je našou povinnosťou, a tak sme sa k tomu aj postavili, prispieť, aby všetky obavy, riziká a doteraz ešte celkom číselne nepoznané dopady všetkých štrukturálnych krokov, ktoré sa udiali v slovenskom zdravotníctve za tento kalendárny rok, sme vedeli odhaliť a aby sme potom vedeli napomôcť stabilizovať situáciu v zdravotníctve. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Paška.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tri poznámky k problémom, ktoré sa pomaly stávajú axiómami slovenského zdravotníctva.
Som prvý rok v parlamente, ale už po niekoľký rok počúvam ako občan v správe Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v koľkých miliardách sa pohybuje deficit. Moja otázka nielen ako poslanca, ale aj ako občana znie, kto a kedy a z čoho tento deficit zaplatí, pretože sú to reálne peniaze, ktoré reálne patria niekomu, reálnym vlastníkom.
Druhá axióma, ktorá sa používa ako neuveriteľne silný argument dôvodu kolapsu financovania zdravotníctva, rastúce náklady na lieky. Áno, existuje indukovaná preskripcia, ale štát, minimálne rezort zdravotníctva má už niekoľko rokov v rukách všetky nástroje, ktorými môže túto tzv. indukovanú preskripciu obmedziť. Dovolím si ctenú snemovňu upozorniť na jediný fakt, že liek je dneska v systéme slovenského zdravotníctva jediný reálny hodnotový ekvivalent. Je to aj preto, že ho 80 % dovážame a jednoducho jeho hodnota je vyjadrená silou slovenskej koruny v parite kurzu, ktorým sa prepočítava.
Tretia axióma, a tá je tiež pomerne iritujúca, penále. Ak existuje rovnosť prístupu k trhu, ak existujú šance a parita na trhu a ak dnes je prevažná časť sektora v privátnych rukách a príslušenstvo pohľadávok tvorí všade na svete štandardný spôsob alebo je štandardným ekonomickým nástrojom v rovnosti prístupu na trhu, nerozumiem, prečo sme hlavne v poslednom období svedkami interpretácie obrovskej nemorálnosti používania príslušenstva, ako keby všetci tí, ktorí prišli na trh, v podmienkach stanovených zákonom, v podmienkach stanovených trhom uplatnia štandardný ekonomický nástroj, boli tí najväčší triedni nepriatelia, ktorí dnes v tom systéme sú. Ďakujem vám veľmi pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť predseda správnej rady pán Hlavačka? Nech sa páči.
S. Hlavačka, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi krátko. Chcel by som sa vyjadriť k tým penále. Všeobecná zdravotná poisťovňa nenapáda to, že si majú ľudia uplatňovať svoje nároky. Poisťovňa tvrdí aj ja ako predseda jej správnej rady tvrdím, že keď nám Spoločná poisťovňa neodvedie 2,3 mld. z prerozdelenia a potom to penále má dopadať na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá z tohto dôvodu nemá finančné prostriedky, aby uhradila svoje záväzky, my to považujeme za problém.
Čo sa týka rastu cien nákladov na lieky. Liek skutočne je ekvivalent jediný. Faktom ale zostáva, že hodnotiaca misia Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá tu bola v týchto dňoch a napr. hodnotila aj segment psychiatrie, kde sú celkom jednoznačne najvyššie nárasty na lieky, povedala, že čo sa týka liekov, skutočne liečime príliš liekmi a málo psychosociálnym vplývaním na pacienta. Takže toho roku sa prijali určité opatrenia, ktoré nám dávajú určité svetlo v tuneli. Tak Všeobecná zdravotná poisťovňa rozpracovala tento sektor a dokonca roka by sme mali v tomto smere, čo sa týka nákladov na lieky, mať nejaké kroky, ktoré by mohli byť uspokojivejšie. Ďakujem veľmi pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca? Nie.
Ďakujem pekne obom pánom.
Prerušujem rokovanie v tomto bode programu.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to k
návrhu účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.
Návrh ste dostali ako tlač 230 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 230a.
Návrh uvedie predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne pán Rudolf Martančík. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
R. Martančík, predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi krátko uviesť pred vaším rokovaním účtovnú uzávierku Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002.
Výsledky hospodárenia poisťovne aj v uplynulom roku odrážali dlhoročný konflikt medzi zdrojmi zdravotného poistenia a požiadavkami zdravotníkov na úhrady výkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Pokračujúci deficit verejných financií v tomto sektore sa aj napriek prijatým legislatívnym a iným opatreniam nepodarilo v uplynulom období znížiť. Oproti predchádzajúcemu roku však bol dosiahnutý stabilnejší stav v rozhodujúcich oblastiach výdavkov teda v ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo výdavkoch na lieky.
Aj napriek vynikajúcim výsledkom poisťovne v oblasti výberu poistného v hodnotenom období nedošlo paradoxne k zníženiu jej celkových záväzkov, skôr opak je pravdou. Príčina tohto nelogického stavu je v pretrvávajúcom zle nastavenom systéme solidarity a prerozdelenia v rámci zdravotných poisťovní.
Samosprávne orgány poisťovne sa intenzívne a pravidelne zaoberajú priebežnými výsledkami hospodárenia poisťovne. Prijaté opatrenia pre výkonné orgány smerujú k zabezpečeniu primeranej zdravotnej starostlivosti pre poistencov poisťovne. V tomto smere orgány poisťovne chápu aj princíp prioritného uplatňovania solidarity v zdravotnom poistení.
Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne prerokovala a odsúhlasila návrh účtovnej uzávierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2002 a navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky tento materiál schváliť. Ďakujem vám za pozornosť.