P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi za aktívnu účasť pri prerokúvaní tohto prerokovaného bodu a ostatných prerokovaných bodov, ktorých navrhovateľom za vládu bol pán podpredseda vlády a minister financií.
Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programe, ktorým je
správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002,
ktorú prerokúvame ako tlač 174.
Prosím teraz pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jozefa Stahla, aby Národnú radu informoval o návrhu a výsledkoch uvedených v správe z kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov predkladám správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002.
Správa obsahuje informácie o postavení, pôsobnosti, organizačnom členení, zameraní kontrolnej činnosti, výsledkoch kontrolnej činnosti a ostatnej činnosti NKÚ za rok 2002.
Prílohu správy tvorí stručné vyhodnotenie výsledkov kontrolnej činnosti NKÚ podľa jednotlivých kontrolných akcií a kapitol štátneho rozpočtu.
V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že Najvyšší kontrolný úrad vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky v priebehu hodnoteného obdobia zasielal správy o výsledkoch kontrolnej akcie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ktorý je gestorským výborom Národnej rady pre Najvyšší kontrolný úrad, ako aj vecne príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou týchto správ bol aj prehľad opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Správy boli v zásade zároveň zasielané aj príslušným štátnym orgánom pre informáciu a v niektorých prípadoch so žiadosťou o zabezpečenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, resp. uplatnenie sankcií za porušenie rozpočtovej disciplíny.
V roku 2002 mal Najvyšší kontrolný úrad vykonávať svoju činnosť s plánovaným počtom 237 zamestnancov. Skutočný stav zamestnancov k 31. 12. 2002 bol 231 plus 3 zamestnankyne boli na materskej dovolenke.
Najvyšší kontrolný úrad v hodnotenom období vykonával kontrolnú činnosť na základe polročne schvaľovaného zamerania. Vychádzal pritom z pôsobnosti vyplývajúcej mu zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
V roku 2002 NKÚ vykonal 88 kontrolných akcií, z toho 12 v príjmovej časti štátneho rozpočtu a 76 vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Predmetom kontrol vykonaných v príjmovej časti štátneho rozpočtu bolo najmä overovanie správnosti vedenia evidencie daňových a colných príjmov a ich porovnanie s príjmami sledovanými na bankových účtoch v Národnej banke Slovenska. Ďalej bola preverená evidencia daňových a colných nedoplatkov, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných smerníc pri poskytovaní odkladov platenia daňových a colných povinností vrátane sankcií alebo odpustení ich platenia, ako aj vybavovanie rozhodnutí pri odvolaniach.
Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu boli vykonané tematické kontroly správnosti zostavenia záverečného účtu rozpočtových kapitol a tematické kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu u správcov rozpočtových kapitol a v organizáciách, v ktorých sú zriaďovateľmi, resp. zakladateľmi za účelom získania podkladov na vypracovanie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2001 a za účelom získania podkladov na vypracovanie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003, tematické kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladania s majetkom štátu na krajských a okresných úradoch a dodržiavania stanovených postupov súvisiacich s prechodom pôsobnosti z orgánov štátnej správy v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. a nadväzujúcich právnych predpisov, tematické kontroly stavu pripravenosti štátnych podnikov, resp. akciových spoločností na privatizáciu, ďalej, kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami poskytnutými Slovenskej republike z Európskej únie a zo Svetovej banky, ako aj kontrola stavu hospodárenia s majetkom Fondu národného majetku Slovenskej republiky vo vzťahu k ustanoveniam zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná správa je vypracovaná na základe protokolov o výsledkoch jednotlivých kontrol, ktoré boli v zmysle zákona o NKÚ prerokované so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a príslušných štátnych orgánov, a zároveň boli prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Plnenie týchto opatrení NKÚ priebežne kontroluje a vyhodnocuje.
V roku 2002 bolo spolu prijatých 1 735 opatrení, z toho na ústredných orgánoch 186 opatrení, čo bolo o 271 opatrení viac ako v roku 2001. Na úrovni ústredných orgánov, teda správcov rozpočtových kapitol sa však počet prijatých opatrení oproti roku 2001 znížil o takmer 50 %.
Údaje uvedené v správe naznačujú, že v roku 2002 bol zaznamenaný menší počet kontrolami zistených nedostatkov u správcov rozpočtových kapitol pri porovnateľnom rozsahu a zameraní kontrol, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vykonal v predchádzajúcom období. V tejto súvislosti sme zaznamenali aj pozitívne zmeny pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami a nakladaní s majetkom subjektov v kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Na základe analýzy kontrolných zistení je možné uviesť, že sa zlepšila rozpočtová disciplína v subjektoch, v ktorých Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu viackrát, ako v subjektoch, v ktorých bola kontrola vykonaná po prvýkrát, a že plnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov prispelo k zlepšeniu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu vo viacerých štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách. Podrobnejšie je táto problematika uvedená v predloženej správe.
Vychádzajúc z výsledkov kontrol vykonaných v roku 2002 v príjmovej časti štátneho rozpočtu, ako aj zo skúseností z predchádzajúceho obdobia Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že závažným problémom aj naďalej zostáva trvalý rast daňových nedoplatkov, ktoré napriek prijímaným opatreniam na ich zamedzenie dosiahli k 31. 12. 2002 výšku 75 mld. Sk. Vymáhanie daňových nedoplatkov zostáva aj naďalej zložitým procesom najmä vo fáze exekúcie a predaja majetku na uspokojovanie pohľadávok štátu. Najväčšie daňové úniky sme zaznamenali v dani z pridanej hodnoty pri neoprávnenom nárokovaní nadmerných odpočtov, najmä pokiaľ ide o poradenské a sprostredkovateľské služby. Situácia je komplikovaná i tým, že najmä z kapacitných dôvodov správcovia daní nie sú schopní preveriť všetky nároky uplatnených nadmerných odpočtov DPH. Dorubenie daní a sankcií často len zvýši daňové nedoplatky, ktoré sa stávajú nevymožiteľné, najmä pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzeným.
Nadobudnutím účinnosti zákona č. 121/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, došlo od 1. mája 2001 k zásadným zmenám pri predaji zhabaného a prepadnutého tovaru, ktorý sa stal majetkom štátu. Podľa uvedeného zákona je potrebné pri predaji takéhoto tovaru vyhlásenie o zhode, identifikácia jeho pôvodu alebo predloženie certifikátu. Rešpektovanie tejto požiadavky robí prakticky neuskutočniteľným predaj tovaru nízkej kvality, napr. obuvi a textilu, čím vznikajú a narastajú náklady colných úradov na jeho skladovanie.
Výsledky kontrolných akcií uskutočnených vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu boli využité pri spracovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu za rok 2001 a stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Bolo zistené, že aj v roku 2002 opakovane a aj u tých istých správcov rozpočtových kapitol dochádzalo k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s hospodárením s rozpočtovými prostriedkami, majetkom a majetkovými právami.
V uplynulom období boli do viacerých kontrolných akcií začleňované prvky kontroly výkonnosti ako účinného nástroja na riešenie systémových problémov verejného sektora. Cieľom bolo poskytnúť objektívne informácie o hospodárnom, efektívnom a účelnom vynakladaní prostriedkov štátneho rozpočtu a prispieť k prijatiu systémových opatrení na zlepšenie zisteného stavu. Prípady nehospodárneho a neefektívneho konania boli zistené najmä v procese prípravy a realizácie investičnej výstavby. Ďalej bolo zistené vo viacerých prípadoch nehospodárne a neefektívne konanie pri uzatváraní nájomných zmlúv na prenájom majetku štátu, keď zmluvne dohodnutá výška nájmu bola neodôvodnene nižšia, ako stanovoval všeobecne záväzný právny predpis, resp. ako bola stanovená v danej lokalite príslušnými orgánmi verejnej správy predpísaná čiastka.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, správa Najvyššieho kontrolného úradu obsahuje aj analýzu stavu dodržiavania rozpočtovej disciplíny subjektov zapojených na štátny rozpočet prostredníctvom ukazovateľa objem viazania rozpočtových prostriedkov, resp. podiel úľav z viazania na celkovom objeme viazania rozpočtových prostriedkov z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny.
V roku 2002 boli z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny viazané rozpočtové prostriedky v celkovom objeme 109,03 mil. Sk, čo predstavuje 61 rozpočtových opatrení a 0,04 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Objem viazania z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi klesá.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle § 47 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách povoľuje čiastočné úľavy z titulu zamedzenia tvrdosti zákona v zmysle kritérií poskytovania úľav z viazania.
Údaje uvedené v správe poukazujú na skutočnosť, že podiel poskytnutých úľav z viazania na celkovom objeme rozpočtových prostriedkov viazaných z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny má klesajúci charakter. V roku 2002 predstavoval 36,87 mil. Sk, t. j. 33,82 %, kým napr. v roku 2001 to bolo 247,25 mil. korún, a teda 70,95 %.
Uvedený stav dokumentuje, že viazanie prostriedkov z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny nie je len administratívny nástroj, ale stáva sa aj reálnym finančným nástrojom zabezpečujúcim zvyšovanie úrovne dodržiavania rozpočtovej disciplíny. Zároveň postupne klesajúci objem viazania rozpočtových prostriedkov naznačuje aj zlepšovanie rozpočtovej disciplíny manažmentu v kapitolách štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad sa prakticky od svojho vzniku, ale systematickejšie od roku 1998 zaoberal aj problematikou prevencie a odhaľovania podvodov a korupcie. Kvalitatívnym medzníkom v tejto činnosti bolo v roku 1998 rokovanie a prijaté závery 16. kongresu INTOSAI v Montevideu na tému Úloha najvyšších kontrolných inštitúcií pri prevencii a odhaľovaní podvodu a korupcie. Vychádzajúc z prijatých záverov kongresu vyplýva, že orientoval svoju kontrolnú činnosť najmä do oblasti daní, ciel a ďalších príjmov rozpočtu, obstarávania tovarov, prác a služieb, priznávania subvencií, grantov a do oblasti privatizácie.
Najvyšší kontrolný úrad zistil aj v roku 2002 v rámci kontrolnej činnosti viaceré nedostatky, ktoré dôvodne vzbudzovali podozrenie, že činnosťou kontrolovaných subjektov bola spáchaná trestná činnosť. V súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podal NKÚ celkove 8 trestných oznámení a v 11 prípadoch poskytol vyžiadanú súčinnosť orgánom prokuratúry a policajným orgánom.
V roku 2002 bolo na NKÚ doručených 982 podaní, sťažností a petícií, ktoré boli riešené v zmysle internej smernice.
V zmysle citovanej smernice sa Najvyšší kontrolný úrad zaoberal aj podnetmi poukazujúcimi na nehospodárne konanie subjektov v jeho kontrolnej pôsobnosti. Jedno z prijatých podaní malo veľmi významný charakter, týkalo sa obstarávania ľahkých motorových jednotiek Železnicami Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad bol aj v roku 2002 aktívnym účastníkom legislatívneho procesu. V rámci pripomienkového konania sa v roku 2002 vyjadroval celkom k 261 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, k medzinárodným dohovorom, k množstvu záväzných novelizácií predpisov a k správam rôzneho druhu z najdôležitejších oblastí národného hospodárstva.
Najvyšší kontrolný úrad aj na základe poznatkov z kontrolnej činnosti uplatňoval legislatívne návrhy a odporúčania. Adresoval ich príslušným orgánom Národnej rady, predovšetkým výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a ďalším dotknutým štátnym orgánom.
Legislatívne odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu boli uplatňované i v rámci stanovísk, ktoré boli predkladané Národnej rade na základe ustanovení § 5 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
V súlade s ustanoveniami § 16 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vo verejnom záujme na účely informovanosti verejnosti prostredníctvom predsedu a podpredsedov úradu pravidelne, najmenej raz za 3 mesiace zabezpečoval úrad formou tlačových konferencií informácie z kontrolnej činnosti. Informovanie verejnosti bolo zabezpečené aj formou ďalej individuálnych rozhovorov, vystúpení v médiách a v oznamovacích prostriedkoch.
V roku 2002 pokračoval Najvyšší kontrolný úrad vo vydávaní periodík Spravodajca a Kontrola.
Pozornosť bola venovaná aj aktualizácii internetovej stránky Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá umožňuje voľný vstup k skrátenej verzii Spravodajcu, a teda ku všetkým jednotlivým správam z vykonaných kontrolných akcií. Osobitný dôraz bol kladený na vybavovanie žiadostí a poskytnutie informácie v zmysle zákona o informáciách. Na tento účel bola zriadená elektronická adresa úradu, ktorá našla pozitívnu odozvu u žiadateľov o informácie.
Záverom niekoľko slov k medzinárodnej spolupráci nášho úradu. Plán medzinárodnej spolupráce v roku 2002 vychádzal z prioritných úloh vyplývajúcich z prístupového procesu do Európskej únie. Zohľadňoval závery pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a povinnosti vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách najvyšších kontrolných inštitúcií INTOSAI a EUROSAI, ako aj bilaterálne dohody o spolupráci.
Výsledky, ktoré náš úrad dosiahol, i jeho doterajšie hodnotenie zo strany zahraničných partnerov potvrdzujú zapojenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky do medzinárodnej spolupráce a jeho kontrolórov do spoločných kontrolných medzinárodných tímov. Ďakujem vám za pozornosť
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi za uvedenie správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002.
Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní správy v gestorskom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu. Pán poslanec Hurban nie je prítomný. Zastúpi ho pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené dámy, vážení páni, vychádzajúc z toho, že pán spravodajca je na pohrebe, tak mi dovoľte, aby som ho zastupoval.
Chcem vám poskytnúť informáciu, že uvedený materiál prerokovali všetky výbory, ktorým bol tento materiál pridelený, to sú výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ako gestorský výbor v tejto veci vystupoval výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý v termíne predložil spoločnú správu. Všetky výbory, ktoré prerokovali uvedený materiál, prijali platné uznesenia a odporučili schváliť túto správu.
Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje túto správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Antošová za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, význam správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky rastie najmä v období, v ktorom korupcia, klientelizmus a zneužívanie právomoci verejného činiteľa výrazne ohrozujú integračný proces Slovenskej republiky do európskych štruktúr.
V strategickom dokumente o rozširovaní Európskej únie a v správe Európskej komisie o pokroku jednotlivých kandidátskych krajín v príprave na vstup do Európskej únie sa konštatuje, že korupcia na Slovensku vyvoláva naďalej vážne znepokojenie. Pripomínam, že tento dokument vznikol v októbri 2002. Z tohto faktu pre mňa vyplýva, že pokiaľ Mikuláš Dzurinda svojho času, nemajúc argumenty, hystericky vykrikoval o špinavých paprčiach opozície, spomínaná správa dáva prechmatom Dzurindových vlád naozaj medzinárodný rozmer. Takisto prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster si musel vypočuť kritiku na rozsah korupcie na Slovensku počas stretnutia s prezidentom USA Georgom Bushom v júni minulého roka. Hodnotu Dzurindových slov v oblasti boja proti korupcii odhalilo aj odstúpenie slovenskej odnože Transparency International od Národného programu boja proti korupcii aj napriek tomu, že práve predstavitelia tejto mimovládnej organizácie program iniciovali. Naproti tomu všade vo svete mimovládne organizácie svojim vládam dôsledne šliapu na päty. Niet teda divu, že veľká časť slovenskej verejnosti nedôveruje formálnym iniciatívam predchádzajúcej a súčasnej vlády realizovaním prostredníctvom vybraných mimovládnych organizácií, navyše keď prvá Dzurindova vláda ich chcela v minulom období obdarovať sumou až 1,5 mld. korún získaných z privatizácie slovenských strategických podnikov. Tento zámer bol podľa môjho názoru flagrantnou snahou korumpovať vláde lojálne mimovládky.
Pripomínam, že práve zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko žiadali pri prerokúvaní návrhu zákona o nadáciách, aby právna úprava zaväzovala mimovládne organizácie preukazovať výšku a pôvod peňazí, ktoré využívajú. Koaličný valec však tento jednoduchý kontrolný mechanizmus hlasovaním 18. decembra 2001 zatlačil do prachu. Korupcia v rôznych podobách zákerne ohrozuje demokratický vývoj v Slovenskej republike a z toho vyplýva, že každá kontrolná činnosť je viac ako potrebná a je životne nutná.
Využívam túto príležitosť a vyslovujem poďakovanie vyše 230 pracovníkom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za ich činnosť v roku 2002. Všetci súdni ľudia si uvedomujú, že ich prácu sťažujú transformačné, reformné a najmä privatizačné procesy. So všetkou rozhodnosťou zdôrazňujem, že vďaku som vyslovila nielen preto, že Najvyšší kontrolný úrad je už z princípu prirodzeným spojencom opozície. Počas Dzurindových vlád sa však korupcia rozrástla do takých rozmerov, že nie je možné sa uspokojovať s výsledkami kontrol realizovaných NKÚ.
Jedným dychom s poďakovaním musím upozorniť aj na rezervy a nedostatky v práci NKÚ. Je v záujme väčšiny občanov Slovenskej republiky čo najskôr zastaviť hazardérstvo súčasnej vlády, a to všetkými dostupnými demokratickými prostriedkami. Preto niet pochýb, že medzi ne patrí, a to dokonca na jedno z popredných miest, aj správne a efektívne fungujúci Najvyšší kontrolný úrad.
Vážení prítomní, okrem plánovania kontrol musí byť jedným z hlavných kritérií pri výbere zamerania kontroly miera nebezpečnosti ohrozenia záujmov našej spoločnosti. Veď aj samotná predložená správa v časti 1. 3. s názvom "Zameranie kontrolnej činnosti NKÚ v roku 2002" priznáva ustanovenie "reagovať podľa kapacitných možností na kontrolné námety poslancov, resp. výborov Národnej rady, členov vlády, ako aj iných subjektov vrátane sťažností a podnetov fyzických osôb". Som presvedčená, že Najvyšší kontrolný úrad mal automaticky venovať zvýšenú pozornosť takému veľkému privatizačnému projektu, akým bol predaj 49-percentného balíka akcií Slovenského plynárenského priemyslu, keď nielen zástupcovia politickej opozície, ale aj nezávislí odborníci hovoria o škandalóznom výpredaji pod cenu za 130 mld. Sk. Reálna hodnota sa pohybovala v čase predaja od 170 mld. do 210 mld. korún. Navyše vyšiel najavo aj ďalší prechmat Dzurindovej vlády, ktorá akceptovala medzinárodnú zmluvu bez ustanovenia o participovaní na kurzových zmenách, čím vznikla 9-miliardová strata. Vinník reagoval na následnú rozhorčenú kritiku len aroganciou sebe vlastnou. Faktom však zostáva, že keby podobne koncipoval medzinárodnú zmluvu študent, tak by skúšku určite neurobil. Z tejto školáckej chyby výrazne poškodzujúcej občanov Slovenskej republiky vyplývajú pre mňa len 2 možnosti, po prvé, že jej realizátori zastupujúci Dzurindovu vládu zle študovali alebo, po druhé, že mali z tohto kšeftu kolosálny prospech.
Ďalšou výčitkou, ktorú smerujem voči Najvyššiemu kontrolnému úradu, je, že sa podľa môjho názoru necháva vtiahnuť do iniciatív, ktoré sú politicky motivované. Napr. zámer ovládnuť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva predstaviteľmi časti vládnuceho politického spektra vyplavil šokujúce skutočnosti. Jednou z nich je napr. aj dojemná zhoda niektorých mimovládnych organizácií, v tomto prípade Pufflerovej organizácie Občan a demokracia, s vládou. Mimochodom, je to tá istá Pufflerová a jej videnie demokracie, ktorá so svojimi pomocníkmi cielene ovplyvňovala prvovoličov hysterickou kampaňou, ktorú realizovalo Občianske OKO. Spomínaná zhoda sa prejavila aj osobnou účasťou generálnej riaditeľky Sekcie ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja Úradu vlády Mgr. Jany Kviečinskej na tlačovej konferencii 7. apríla tohto roka, ktorou vrcholila kampaň voči nezávislosti strediska. Na tejto tlačovej konferencii pani generálna riaditeľka vyhlásila, že medzinárodná zmluva o projekte, vzniku a činnosti strediska riadne uzatvorená medzi Slovenskou republikou a OSN je neplatná, hoci nedokázala preukázať prečo a odkedy. Dokonca na otázku, na základe čoho je rok čo rok plánovaných v štátnom rozpočte skoro 7 mil. korún na činnosť strediska, opakovane tvrdila, že je to na základe morálneho záväzku. Teda aj takíto odborníci ovplyvňujú existenčné podmienky pre prácu nezávislých inštitúcií ochraňujúcich ľudské práva občanov Slovenska. Projekt strediska, ktorý prvé 2 roky financovala holandská vláda, od začiatku zdôrazňoval, že stredisko musí zostať nezávislé aj potom, ako ho začne financovať vláda Slovenskej republiky, ktorá sa k tomuto v spomínanej zmluve aj zaviazala. Zámienkou štvavej kampane proti stredisku je odmietanie kontroly NKÚ, pretože svoje hospodárenie dáva kontrolovať nezávislým audítorom, čo ustanovuje práve medzinárodná zmluva. Pripomínam, že NKÚ v prípade straty 9 mld. nekoná, ale v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva s ročným rozpočtom vyše 6 mil. korún sa usiluje konať aj proti ustanoveniam medzinárodnej zmluvy. Tento postoj považujem za nevyvážený.
Dzurindove vlády však pripravujú Najvyššiemu kontrolnému úradu aj pasce iného druhu, napr. nečinnosť predchádzajúcej aj súčasnej vlády, keď aktivity nebankových inštitúcií nabrali rozmery poškodzujúce početné vrstvy obyvateľov. Väčšina vládnych subjektov sa vtedy tvárila, že sa ich to netýka, ako keby ani neverili, že po voľbách 2002 budú opäť vo vláde. Pštrosia politika Dzurindovcov bola aj v tomto prípade veľmi krátkozraká. Aj tu platí jednoduchá právna úvaha, že aj v prípade nečinnosti štátnych orgánov dochádza k porušeniu zákona. Ako povedal eximinister Dzurindovej vlády, len TV Markíza dostala za reklamu od týchto spoločností vyše 500 mil. korún. Aj TV TA 3 dostala do vienka od nebankových spoločností 149 mil. korún. Je zrejmé, že ak sa preukáže, že štát nekonal, keď konať mal, poškodení majú reálnu nádej, že prípadné súdne spory so štátom vyhrajú. S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno konštatovať, že Slovenská republika bude musieť či už dobrovoľne alebo na základe súdnych rozhodnutí odškodniť klientov nebankových inštitúcií. V prípade súdnych sporov to bude neporovnateľne drahšie, čo opäť zaplatia daňoví poplatníci. Táto situácia formuluje pre nás, ktorí nechceme participovať na nešťastí oklamaných občanov, aby sme čo najrýchlejšie prijali účinné právne normy, ktoré by nedovolili beztrestne okrádať takýmto spôsobom našich občanov.
Vážení prítomní, tiež by som rada upozornila na podnet, ktorý v utorok 17. 6. 2003 zverejnili predstavitelia Rómskej iniciatívy Slovenska. Predstavitelia listom zo 16. 6. 2003 žiadajú predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby dal urýchlene prešetriť efektívnosť a účelnosť využitia združených finančných prostriedkov z európskych fondov a zdrojov Slovenskej republiky určených pre rómsku komunitu. Predstavitelia RIS sú totiž presvedčení, že za uplynulé obdobie nastali len také malé zmeny v živote Rómov na Slovensku, ktoré nie sú adekvátne vynaloženým veľkým sumám peňazí, rádovo v stovkách miliónov až v miliardách korún. Svoju aktivitu opierajú aj o dokument Vyhodnotenie priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám za rok 2002.
Vážení prítomní, význam práce Najvyššieho kontrolného úradu zvyšuje aj rozhodnutie terajšej Dzurindovej vlády o pokračujúcej privatizácii strategických podnikov. Tlačová agentúra Slovenskej republiky v rámci informovania o zahraničnom vysielaní BBC z 11. 6. tohto roka priniesla správu: "Koaličné strany sa dohodli, že doprivatizujú väčšinové podiely v strategických podnikoch." Minister hospodárstva Robert Nemcsics v tejto súvislosti už dostal za úlohu pripraviť návrh novely zákona o veľkej privatizácii. Toto rozhodnutie koalície však zaniklo v pretrvávajúcom spore o interrupcie. Objavili sa dokonca aj úvahy, či nejde o zámienku alebo o zastierajúci manéver koalície. Správa ďalej informuje: "Analytik týždenníka Trend uviedol, že otázka doprivatizácie je veľmi dôležitá, pretože pôjde o veľké peniaze." Keď Hnutie za demokratické Slovensko iniciovalo referendum o neprivatizovaní strategických podnikov, tak Dzurindovci za masívnej podpory médií oklamali občanov, že je zbytočné, lebo privatizovaniu strategických podnikov bráni zákon. Len čo však dosadli do vládnych kresiel, hneď pripravili návrh novely tohto zákona a privatizáciu najlukratívnejších podnikov si aj schválili. Dnes dvíhame varovne hlas a voláme po účinnej kontrole, lebo dokonca už aj Markovič síce stále falošne, ale konečne pravdivo kričí v Slovenskej televízii, že minister financií nevie rátať. To však nevylučuje možnosť, že sa hlúpym len robí a za sprostých má radových občanov Slovenska, bohužiaľ. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová, bola jediná prihlásená písomne do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pani poslankyňa Dubovská, prosím, zaujmite miesto, ktoré vám patrí v rokovacej sále, nevyrušujte svojich kolegov.
Pýtam sa poslancov, kto sa chce hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Muňko, pán poslanec Vážny. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Muňko.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené dámy, vážení páni, správa je veľmi optimisticky ladená, trend je veľmi pozitívny. Je to skutočne pravda? Každodenná prax nás presviedča o opaku. Je známe, že výklad kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu je úporne rozporovaný zo strany kontrolovaných subjektov. Čiže veci, ktoré sú aj v kontrolnej správe, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vykonal, nie sú dotiahnuté do konca. Objasnenosť, došetrenie, resp. vyvodenie osobnej zodpovednosti, resp. trestnej zodpovednosti je také, že stále platí, oplatí sa porušovať predpisy, normy, stále sa oplatí kradnúť. Mechanizmus sankcií za porušovanie je nedôsledný, neexistuje príklad odsúdenia, resp. odvolania z vysokej funkcie. Ostane to na referentskej úrovni, resp. sa to stane nástrojom politického boja, nie trestom právnej zodpovednosti. Najvyšší kontrolný úrad musí dôslednejšie, kvalifikovanejšie trvať na svojich zisteniach. Nemožno sa uspokojiť s konštatovaním, že prišlo trebárs k poklesu úľav, ktoré poskytli daňové, colné orgány, ministerstvo financií, ale zamyslieť sa treba, prečo ich poskytli, keď si pozrieme, koľko bolo poskytnutých hlavne daňových a colných úľav.
Alarmujúci tiež zostáva na strane 9 trvalý rast daňových nedoplatkov. K 31. 12. 2002 to predstavovalo 75 mld. Sk, napriek prijatým opatreniam, tomu, že sú buď zlé, resp. nie sú rešpektované a prečo, čo s tým, čo navrhuje Najvyšší kontrolný úrad a v čom potrebuje pomoc Najvyšší kontrolný úrad od nás poslancov.
Takisto sú tam vysoké colné úniky. Prakticky nie je tam povedané ani, ako to rieši minister financií. Najvyšší kontrolný úrad podľa zákona určí audítora napr. na overenie účtovnej uzávierky Národnej banky Slovenska. Je zaujímavé, že bola vybraná firma Delloite & Touche, kde je spoločník aj pán Vladimír Masár, bývalý guvernér Národnej banky. Terajší guvernér Národnej banky bol jeho viceguvernérom. Bol by som rád vedel, koľko zaplatila za tento audit, nehovoriac o tom, že Delloite & Touche nie je proste uznávaná ani vo svojej materskej firme v Amerike, to už nehovoriac o privatizácii, ktorú zabezpečovala Delloite & Touche v Bulharsku.
Taktiež som si pozrel súčinnosť Najvyššieho kontrolného úradu s orgánmi činnými v trestnom konaní, tú prílohu. Je to absolútne nedostačujúce a, ako z toho vidieť, Najvyšší kontrolný úrad v tejto záležitosti veľmi málo konal.
Správa Najvyššieho kontrolného úradu neponúka riešenie, ako zlepšiť vlastnú prácu, ako účinnejšie pôsobiť svojou kontrolnou činnosťou na kontrolujúce subjekty, ako zvýšiť účinnosť spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, nehovorí o tom, či by mohla pomôcť Národná rada a či je dosť obsiahla. Nemá však vysokú vypovedajúcu hodnotu. Menej býva niekedy viac a to asi platí aj v tomto prípade. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vážny.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, zo správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2002 sme mali možnosť sa dozvedieť, že v NKÚ pracuje cirka 230 zamestnancov, ktorí stoja daňových poplatníkov cirka 120 mil. korún ročne a ktorí v roku 2002 vykonali 88 kontrolných akcií v okruhoch rozpočtov a majetku štátu a samospráv, ako aj v iných fondoch a inštitúciách, v ktorých je zainteresovaný štát. Za predpokladu, že prednesená správa je pravdivá, s čím sa stotožňujem, pôsobia na mňa výsledky kontrolných zistení ako na poslanca, ktorý ju má dnes, resp. zajtra schváliť, deprimujúco.
V tejto súvislosti si kladiem viacero otázok: Prečo sme na Slovensku dospeli až tak "ďaleko", že výška daňových nedoplatkov dosahuje čiastku až 75 mld. korún? Prečo u tých istých správcov rozpočtových kapitol dochádza v priebehu jedného, resp. vo viacerých po sebe idúcich rokoch k opakovanému porušovaniu pre nich záväzných právnych predpisov v tých istých ustanoveniach? Prečo kontrolované subjekty neoprávnene používali prostriedky štátneho rozpočtu? Prečo nadriadené orgány kontrolovaných subjektov pri zistení nedostatkov razantne nekonajú ? Prečo NKÚ nevyužíva možnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 39/1993 Z. z. o NKÚ, konkrétne § 20 ods. 4. A takto by som mohol pokračovať ďalej.
Najviac kontrolovanými subjektmi bola vláda Slovenskej republiky a jej podriadené zložky, samozrejme, preto, že vláda spravuje najväčší objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Pri týchto kontrolách bolo konštatovaných najviac zistení porušenia predpisov čo do množstva, tak aj do rozsahu finančného. Aj napriek závažnosti jednotlivých zistení vyústili tieto v kontrolovaných subjektoch do neurčitých, nič neriešiacich opatrení. Na základe protokolu o výsledku kontroly spracuje kontrolovaný subjekt opatrenia, v ktorých opíše pôsobnosti z platnej pracovnej zmluvy, a "ide sa ďalej". Vláda Slovenskej republiky nevyvodzuje tvrdé dôsledky voči tým, ktorí za porušenie predpisov priamo zodpovedajú, ani personálne, ani finančné. Je preto na mieste otázka: Stotožňuje sa vláda s takýmto chybným konaním? Na jednej strane vláda a následne náš parlament prijímajú reštriktívne opatrenia, ktoré majú nepriaznivý dosah na obyvateľov tohto štátu, na druhej strane sa stretávame s podivuhodnou benevolenciou voči štátnym úradníkom, ktorí mnohokrát opakovane a vedome porušujú zákony a ochudobňujú štátny rozpočet o nemalé čiastky. Je namieste teda otázka: Načo tento štát platí 120 mil. korún ročne? Načo živí 230 úradníkov, ak v plnej miere nevyužíva závery z kontrol, nehovoriac už o tom, že pre 230 ľudí sa takýmto prístupom kompetentných ich práca začína javiť ako zbytočná?
Aj napriek súčasnému stavu si však myslím, že NKÚ plní v spoločnosti významnú funkciu a jeho pracovníci si svoje úlohy plnia primerane. Vzhľadom na nie najlepšie vzťahy medzi vládou Slovenskej republiky a NKÚ z prirodzeného dôvodu, že je tu vzťah kontrolovaného a kontrolóra, musí byť našou prioritou zachovanie nezávislosti tohto úradu, zadefinovanie jeho rozhodujúcich kompetencií, ale aj povinností, ak to myslíme so zlepšením daného stavu v Slovenskej republike vážne.
Pri hlasovaní k správe o výsledku kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2002 sa má každý z vás, vážení páni poslanci a vážené panie poslankyne, vysporiadať s predloženou správou dvoma možnosťami, sa s ňou buď stotožniť a schváliť ju, t. j. ponechať tento stav nezmenený, alebo nestotožniť a skúsiť niečo zmeniť. Predpokladám, že chceme niečo zmeniť, a preto žiadam Národnú radu, aby doplnila uznesenie v tom zmysle, že a) požiada predsedu vlády Slovenskej republiky do 30 dní predložiť správu vlády Slovenskej republiky o tom, ako sa vláda Slovenskej republiky vysporiadala s kontrolnými zisteniami, aké prijala opatrenia a aké vyvodila dôsledky z porušení predpisov uvedených v správe NKÚ, a b) požiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby prostredníctvom Ústavnoprávneho výboru pri Národnej rade Slovenskej republiky zabezpečil zmenu zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v tom zmysle, aby boli zmenené kompetencie NKÚ z konštatačných na odporúčajúce s následnými sankčnými, resp. inými možnými postihmi voči kontrolovaným subjektom. Takýto návrh na uznesenie odovzdávam pánovi spravodajcovi v písomnej podobe a ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vážny bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán predseda.
S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja som pozorne počúval vystúpenie pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože sledujem stanoviská a závery tohto orgánu. Sledujem ich pozorne od rokov 1998 a 1999, keď nastúpil do funkcie pán predseda Stahl. Ja viem, že robota NKÚ je mimoriadne ťažká a zložitá, a preto ma veľmi trápi, že mnohé závery, ktoré boli v protokoloch z rôznych kontrol, ležia kdesi stále v šuflíkoch. A, bohužiaľ, vláda im neprikladá patričnú váhu a patričnú pozornosť. Osobne ma trápi, že nie sú vyšetrené stále kauzy z rokov 1998 a 1999, čo napadol aj Najvyšší kontrolný úrad, resp. závery k tomu prijal, kde bolo predaných mnoho 100-miliónových pohľadávok za cenu až 20 % pre eseročky, ktoré vznikli priamo z tohto titulu. Bol som hodne nespokojný, že práve generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest sa vzápätí stal ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií a mal sám seba alebo svoje kauzy prešetrovať. Tejto roboty je naozaj obrovské množstvo.
Bol by som ale naozaj rád, keby sa vláda k práci NKÚ stavala oveľa inak, než v predchádzajúcom roku, keď pán predseda NKÚ bol doslova šikanovaný. A ja som čakal, či náhodou nebude naňho vydané aj trestné stíhanie v súvislosti so závermi jeho roboty, ktorú vykazoval. Tie kauzy sa objavujú naďalej, veď zoberme si dnes 200-miliónovú kauzu, ktorá súvisí s tunelom Branisko. Ja sa naďalej obávam, že tie prešustrované miliardy už korún, ktoré sú v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií, upadajú postupne do zabudnutia, a preto sa prikláňam k stanovisku pána poslanca, ktorý dával návrhy v závere svojho vystúpenia, aby sme dostali stanoviská vlády, aby jednotlivé kauzy naozaj neboli zametané pod koberec. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda NKÚ Stahl.
J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za pripomienky a vystúpenia, názory, ktoré poslanci uviedli.
Úvodom by som povedal vo všeobecnosti, že Najvyšší kontrolný úrad sa môže riadiť len zákonom a v prvom rade ústavou. A ústava aj zákon o NKÚ určuje, že Najvyšší kontrolný úrad nie je sankčným orgánom a že má skutočne špecifické postavenie v štáte. Nie je to žiadny výmysel Slovenskej republiky. Je to súčasťou všetkých systémov ekonomík celkove. Ak som spomínal INTOSAI, ide okolo o 150 štátov, kde sú najvyššie kontrolné inštitúcie. Niekde sú rozlíšené pôsobnosti, napr. keď spomeniem, že egyptský úrad má aj svoje súdne orgány podobné španielskym, svoje súdne orgány, kde hneď po zistení nedostatkov sa zároveň aj vyšetruje teda orgánom, ktorý spadá tomuto úradu, a zároveň sa aj odsudzuje, dokonca aj je možné takýchto ľudí zavrieť. Je to veľmi operatívne, ale nezodpovedá to tým pravidlám zákonným a ústavným, ktoré sú u nás.
Čiže tým, že nie sme sankčným orgánom, nemáme ani neurčujeme osobnú zodpovednosť za nedostatky. Nedostatky môžeme len uvádzať smerom ku subjektom, ktoré kontrolujeme. Tam môžeme žiadať opatrenia. Môže sa javiť navonok, že tie opatrenia bývajú neúčinné alebo že sú len formálne. Nie je to tak, pretože veci treba posudzovať individuálne, prípad od prípadu a podľa jednotlivých subjektov. Nedá sa to zovšeobecniť, lebo aj my keď uvedieme teda v správach, že sú opakované nedostatky, neznamená to, že sú to nedostatky tých istých subjektov, ale v rámci tých istých kapitol, tak ako som aj hovoril, že tam, kde ideme už druhýkrát, tak vlastne už tie nedostatky prakticky neexistujú alebo ak sú, tak sú nejakého iného charakteru. V takom prípade, že sa opakujú nedostatky, tak vtedy už žiadame, aby priamo minister do toho vstúpil. A to vieme zasa dokumentovať práve podľa toho spomínaného § 20. Využívame tieto právomoci a vždy sa dosiahne náprava maximálne, keď už rokujeme o veci s príslušným ministrom.
Druhá otázka sú tie sankčné veci. Tie sa vzťahujú na ministerstvo financií, o tom som hovoril. To je otázka viazania finančných prostriedkov. Viazanie robí ministerstvo financií podľa zákona o správnom konaní. A zákon mu umožňuje, aby sa tvrdosť zákona zmiernila. Je vecou parlamentu, ak takéto ustanovenie vypustí a že vlastne bude bez pardonu musieť každý subjekt odviesť príslušnú zistenú čiastku bez toho, aby bola tvrdosť zákona braná do úvahy, je to vecou vašou, aby ste také úpravy schválili. To, že v akom postavení je Najvyšší kontrolný úrad, to vyplýva, teda ako som povedal, z ústavy, ale zároveň z medzinárodných štandardov, pri ktorých vyžaduje nielen svetová organizácia, ale aj Európska únia, aby boli dodržané. Čiže my sa musíme aj týchto štandardov držať. To znamená, že pokiaľ ide aj o spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, tá je veľmi operatívna. My už počas kontrol dávame podnety týmto orgánom, aby konali. Druhá vec je, ako konajú. Zase, nemáme právo my ich kontrolovať, či vo veci a v akom rozsahu konali. Čiže je to už potom vecou prokuratúry a policajných orgánov.
Teraz ku konkrétnym vystúpeniam.
Pani poslankyňa Antošová spomínala SPP. Prakticky Najvyšší kontrolný úrad od roku 1994 až do roku 2001 nemohol kontrolovať Fond národného majetku ani všetky jeho transakcie a privatizácie. Až novelou ústavy a následne novelou zákona o NKÚ bolo možné, aby sme mohli Fond národného majetku a tieto privatizácie kontrolovať. Je to veľmi krátke obdobie. Prakticky sme mohli začať v roku 2002. SPP bol kontrolovaný vôbec prvý raz, ako NKÚ je. Začal, ešte bol štátny podnik, transformoval sa na akciovú spoločnosť. Pokračovali sme, až kým nedošlo ku privatizácii. Ďalej sme prvý raz mohli v minulom roku vykonávať aj kontrolu zmlúv alebo privatizačných projektov. Tie boli realizované, možno viete z médií, v rôznych tých kľúčových oblastiach, ktoré rezonovali najviac vo verejnosti. Išlo napr. o zdravotnícke zariadenia, ale aj o SAD-ky, ktoré sa privatizovali vo veľkom rozsahu. Výsledky týchto kontrol sú a boli k dispozícii. Pokiaľ ide o postup pri privatizácii SPP, na základe toho, čo som hovoril, sme nemohli privatizáciu kontrolovať, ale budeme ju kontrolovať, máme to v zameraní v II. polroku tohto roku, kde budeme aj, tak ako nám to kapacity umožnia, ďalšie privatizačné zmluvy kontrolovať. Takže toľko k tomu jednému problému.
Stredisko pre ľudské práva, to je vec, ktorá sa ťahá už viac ako 5 - 6 rokov, ešte od bývalého vedenia NKÚ, pretože východisko bolo jednoznačné, žiadne politické vplyvy. Ale tým, že toto stredisko dostávalo peniaze zo štátneho rozpočtu a podľa ústavy a zákona NKÚ má právo kontrolovať všetky finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, tak bol záujem aj skontrolovať tento subjekt. Tým ale, že nebolo umožnené vstupu kontrolórov do subjektu, tak vlastne žiadnou násilnou formou sa nič nerobilo, ale zostalo to zase na Národnej rade, či prijme také ustanovenie, ktoré umožní vstup do tohto subjektu alebo nie. Čiže nie sú to nejaké mocenské alebo silové snahy do tohto subjektu vniknúť.
Otázka nebankových subjektov. Tá je úplne mimo nás. My nesmieme ani nemôžeme teda vstupovať do subjektov, ktoré majú charakter privátny, teda sú súkromné, okrem tých, kde účasť má štát. Aj to je zasa len od novely ústavy, teda prakticky od roku 2002. Týka sa to, vravím, len práv akcionárov v tých akciových spoločnostiach, kde podiel má štát vyšší ako 34 %. Čiže nemôžeme vstupovať do iných inštitúcií.
Pokiaľ ide o to podanie Rómskej iniciatívy, áno, dostali sme ho. Je to riadne zaevidované. Posudzuje sa možnosť, ako túto otázku prekontrolovať v rámci nášho už pripraveného zamerania.
No takto, aj pán poslanec Muňko vo svojom vystúpení vychádza zo svojich poznatkov a z toho, ako si prečítal tú správu. Názorom, samozrejme, nikto nemôže brániť. Je to každého vec. Ale vzhľadom na to, že považujem tieto názory čisto za osobné, subjektívne, navrhujem, aby sme sa stretli, to je jedno, kde sa dohodneme, a jednotlivé tieto prípady rozobrali, lebo skutočne sú to nepravdy alebo veci, ktoré zavádzajú a nevystihujú skutočnosť, aká je. To znamená, navrhujem vykonzultovanie si týchto otázok.
Pán poslanec Vážny, my využívame tie kompetencie. Čiže aj spolu môžeme rozobrať, čo môžeme, čo nemôžeme. Potom vlastne si vytvoríte aj obraz, kde môže Národná rada zasiahnuť alebo dosiahnuť zmenu. Je otázka, podľa súčasného znenia ústavy nemôžeme mať takú zodpovednosť alebo také kompetencie, o ktorých hovoríte, že by mali byť aj v návrhu uznesenia, pretože tam by muselo dôjsť k zmene ústavy. Môžeme aj o tom hovoriť, ale je to otázka potom už, že sa to vymyká aj štandardom Európskej únie. Prakticky my sme určitý obraz Európskeho účtovného dvora, ktorý je vlastne finančným kontrolným orgánom Európskej únie. Takže aj toto môžeme prerokovať. Však nedávno ste ma oslovili v podobnej veci, dal som vám podklady na to, je to právom každého poslanca. Nám nezáleží na tom, o akú politickú príslušnosť ide, ale práveže vítame iniciatívy alebo otázky poslancov a nebol to ani jeden, ani traja, ani piati, ktorí mali záujem o niektoré veci. Vysvetlili sa alebo stali sa predmetom našich kontrol. Takisto po novele zákona je možné, že pokiaľ Národná rada uznesením sa uznesie, môže nám uložiť vykonanie kontroly. Čiže aj takéto sú možnosti. Ale skutočne vidím veľký priestor na to, na osobné rokovania počas celého roka, nielen pri predkladaní správy. Správa, to je len súbor, súhrn myšlienok tých spracovateľov. Nemôže vystihovať to, čo si možno predstavuje niekto iný. Nedá sa ani stanoviť osnova. Ale rozhodujúce, si myslím, je to, že ak vás zaujali niektoré state, javia sa vám negatívne alebo aj pozitívne, môžeme o nich hovoriť, si ich vysvetliť a hľadať východiská. Ďakujem.