Štvrtý deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. júna 2003 o 13.14 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pán podpredseda Národnej rady Veteška, páni poslanci Cabaj, Danko, Gaľa, Hajduk, Chovanec, Kolesár, Vavrík a Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste sú panie poslankyne a páni poslanci Bauer, Baška, Belohorská, Béreš, Duka-Zólyomi, Fico a Tkáč.
Chcem vás ďalej informovať, že pán guvernér Národnej banky Slovenskej republiky mi listom oznámil, že odcestoval na dlhodobo plánovanú zahraničnú cestu, a preto žiada, aby správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2002 mohla namiesto neho uviesť v Národnej rade pani viceguvernérka Národnej banky Elena Kohútiková. Preto sa vás chcem spýtať na začiatku rokovania štvrtého dňa 13. schôdze Národnej rady, či je súhlas s tým, aby túto správu o menovom vývoji namiesto pána guvernéra Národnej banky uviedla pani viceguvernérka Národnej banky. Panie poslankyne, páni poslanci, je s tým všeobecný súhlas? (Hlasy v sále.) Ďakujem pekne.
Ďalej vám chcem oznámiť, že na základe politickej dohody dnes budeme rokovať o správach a informáciách, ktoré Národná rada musí prerokovať ešte na tomto rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, a celkom máme predložených správ a informácií 21. Politická dohoda, ktorú uzavreli jednotlivé poslanecké kluby, bola taká, že dnes prerokujeme tieto správy a informácie a vzhľadom na účasť niektorých našich poslancov na rokovaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy po prerokovaní týchto správ a informácií by sme rokovanie dnes prerušili a pokračovali zajtra rokovaním o jednotlivých bodoch programu tak, ako ich máte v rozdanom programe, a to zajtra návrhmi zákonov na skrátené legislatívne konanie, a ďalej by sme odhlasovali všetky dnes prerokované body programu. Pýtam sa, či aj s takýmto postupom je všeobecný súhlas. (Hlasy v sále.) Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k rokovaniu o
súhrnnej správe o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizácii na rok 2003.
Správu vlády máte predloženú ako tlač 221 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 221a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády Pál Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám súhrnnú správu o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizáciu na rok 2003.
Predmetný materiál sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia č. 291 z 12. mája 1999, na základe ktorého sa vyhodnotenie a aktualizácia Národného programu boja proti drogám predkladá každoročne. Je vyhodnotením protidrogovej politiky vlády Slovenskej republiky, ktorá záujem riešiť problém drogových závislostí zapracovala aj do svojho programového vyhlásenia.
Vážení prítomní, zneužívanie, nezákonná výroba a obchod s drogami predstavuje jeden z najnegatívnejších javov súčasnej spoločnosti. Globálnosť tohto problému zasahuje do morálnych základov ľudskej spoločnosti, ovplyvňuje ekonomiku a právny systém krajiny. Drogové závislosti sa nemôžu považovať za špecificky izolovaný jav, ale sú súčasťou mnohých iných všeobecných javov charakteristických pre dnešnú spoločnosť. Drogová scéna sa veľmi rýchlo rozvíja. Dokazuje to aj takmer nekontrolovateľné spektrum zneužívaných látok a spôsob ich užívania, ako aj čoraz nižšia veková hranica skupín užívateľov a s tým súvisiace spoločenské, zdravotné a ekonomické dôsledky. Vývoj drogovej scény je charakterizovaný veľkou dynamikou.
Slovenská republika sa za posledné roky v oblasti drog stala z krajiny tranzitnej aj krajinou cieľovou, to znamená spotrebiteľskou. Sú zaznamenané i pokusy o produkciu drog, zatiaľ však len v menšom množstve, zvyčajne pre vlastnú potrebu, príp. potrebu malej komunity, úzko viazané na domáci produkt. Ide hlavne o pestovanie konopy siatej, resp. o výrobu pervitínu.
Negatívny vplyv na drogovú scénu má aj skutočnosť, že cez Slovenskú republiku vedie tzv. Balkánska cesta. Ide hlavne o transport drog cez Slovensko, čo znamená hlavne prepravu opiátov od producentov v Ázii smerom k hlavným odberateľom v Európskej únii. Distribúcia drog je vykonávaná vysoko organizovanou trestnou činnosťou.
V súvislosti s uvedeným je potrebné venovať osobitnú pozornosť predovšetkým mladej generácii, ktorá najmä nevedomosťou o škodlivých následkoch drog prepadá tejto novodobej drogovej závislosti a v snahe získať drogu pohybuje sa často na hrane zákona.
Indikátory získané z centier pre liečbu drogových závislostí, Ústavu zdravotníckych informácií a Kriminalisticko-expertízneho ústavu naznačujú rast dopytu po drogách. Napriek tomu v roku 2002 číselne možno badať mierny pokles v počte hlásených užívateľov, najmä pokiaľ ide o počty závislých od narkotík. Nepriame indikátory však naznačujú, že počet tzv. skrytých užívateľov drog, ktorí nie sú v kontakte so žiadnym zdravotníckym zariadením, stúpa.
Priemerný vek užívateľa v roku 2002 bol 25 rokov. Dá sa povedať, že drogová populácia starne a vzniká skupina chronických užívateľov drog. Z hľadiska sociálnych pomerov vysoké percento tvoria nezamestnaní, až 61 %. Pozitívnou správou je, že sa neobjavili nové prípady chýb pozitívnych, klesol aj počet prípadov hepatitídy typu B, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami pomerne nízke číslo.
Predložený materiál podáva ucelený obraz o všetkých aktivitách rezortov v oblasti boja proti drogám, a to vo všetkých fázach, prevencii, liečbe, resocializácii, a obsahuje tiež aktivity orgánov presadzujúcich právo v boji proti drogám. Ako vyplýva z úloh Národného programu boja proti drogám, ako aj úloh, ktoré si rezorty v rámci aktualizácie na rok 2002 po zvážení potrieb zadali, boli v prevažnej miere splnené.
Vážení páni, vážené dámy, na základe predloženého materiálu je potrebné záverom zdôrazniť, že ústredným motívom protidrogovej politiky musí však aj naďalej byť ochrana občanov pred deštruktívnymi následkami zneužívania drog a podpora ich slobodnej vôle k životu bez drogových závislostí. V tomto smere sa budú aj v roku 2003 orientovať aktivity protidrogovej vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pekne, pán predseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Prosím teraz poverenú členku výboru pre zdravotníctvo poslankyňu Máriu Majdovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte, aby som podala správu o prerokovaní spomínaného materiálu.
Súhrnnú správu o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 2002 a aktualizáciu na rok 2003, ktorú máte ako tlač 221, prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre zdravotníctvo zobrali uvedenú správu na vedomie.
Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá odporučil Národnej rade, aby súhrnnú správu zobrala Národná rada na vedomie v zmysle pripomienok, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, taktiež sú súčasťou uznesenia, ktoré máte pred sebou.
To je z mojej strany všetko, pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov nemám. Ako jediný pán poslanec Ševc. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, treba privítať, že táto súhrnná správa dáva ucelený obraz o tom, čo treba urobiť v najbližšom období, aby sa tento spoločenský jav nerozširoval práve na mladú generáciu. Myslím si, že tuná nezáleží na tom, kto to predkladá, ale nám všetkým ide o to, aby sa tieto veci, tieto javy pribrzdili. A ak ste si všimli, v tejto správe sa hovorí, že 70 % ľudí, ktorí používajú tieto drogy, nepatrí medzi ľudí akýchsi, ktorí by sa túlali len po uliciach, že má trvalé bydlisko u rodičov, pričom 91 % stále má ubytovanie. To je jav, na ktorý treba upriamiť pozornosť. A upriamiť treba pozornosť do rodín. Preto by bolo dobré, keby sa vôbec tieto naše občianske združenia, ale aj spoločenské organizácie viacej začali zaujímať o tento problém, ako len byť púhymi pozorovateľmi z ulice.
Navrhujem, pôjde to možnože v budúcnosti, pán podpredseda vlády, v rámci ministerstva školstva je celý rad opatrení, ktoré reagujú na tieto veci, ale vedie sa diskusia o povinnom a nepovinnom predmete v rámci svedomia a vedomia, či by nebolo dobré či už o etickej výchove alebo katolíckej výchove, už to je otázka iná, priamo do osnov predmetu jedného alebo druhého zakotviť túto problematiku, aspoň 100 vyučovacích hodín, aby sa priamo deti bezprostredne stali súčasťou výchovného procesu, nielen zároveň len akýmsi nástrojom kontroly zo strany ministerstva školstva. Ja by som bol povďačný, keby sa takéto návrhy mohli realizovať i vo výchovno-vzdelávacom systéme. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave a sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete reagovať? Nie.
Pani spravodajkyňa, chcete reagovať? Nie.
Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať bodom
správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2002.
Správu ste dostali ako tlač 219, spoločnú správu výborov máte v tlači 219a.
Správu vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2002 je predkladaná na dnešné rokovanie pléna na základe uznesenia Národnej rady č. 2401 z roku 2002. Bola prerokovaná na zasadnutí vlády 23. apríla 2003, táto ju vzala na vedomie uznesením č. 284.
Štruktúra správy vychádza zo stanovenej osnovy. Obsahuje novú hodnotiacu časť úrovne dôveryhodnosti Policajného zboru a pocitu bezpečia občanov. Vývoj bezpečnostnej situácie na jednotlivých úsekoch trestnej činnosti je po prvýkrát posudzovaný aj z pohľadu žalovateľnosti páchateľov, čo samo osebe vytvára objektívnejší pohľad na vývoj kriminality a vymožiteľnosť práva. Okrem toho sú v jednotlivých častiach správy zvýraznené realizované ťažiskové opatrenia a kroky rezortu na utlmenie jednotlivých druhov trestnej činnosti. V záverečnej časti správy sú vytýčené úlohy koncepčného charakteru na rok 2003. Rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ktorým bola správa pridelená, zvýraznili podporu v riešení efektívneho a úspešného boja s kriminalitou. Napriek tomu mi dovoľte, aby som správu doplnil o pár myšlienok.
Policajný zbor pokračuje v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Spoločným znakom ťažiskových druhov násilnej, majetkovej a ekonomickej kriminality bola vysoká miera recidívy, násilia, resp. hrozby násilia so zbraňou a organizovaných foriem. Každý piaty násilný trestný čin a každý tretí majetkový trestný čin bol spáchaný recidivistami. Ako pozitívny trend je možné hodnotiť zdvojnásobenie odhalenej a evidovanej ekonomickej kriminality. Táto je odrazom nekorektných ekonomických vzťahov v spoločnosti počas predchádzajúcich rokov. Jej sprievodným znakom je aj naďalej vysoká miera latencie. Odhaľovanie a objasňovanie latentných foriem ekonomickej kriminality je niekoľkoročnou záležitosťou s vysokými nárokmi na zadováženie dôkazných prostriedkov. Môžem konštatovať, že v boji s touto kriminalitou Policajný zbor spravil výrazný krok vpred nielen v počte odhalených prípadov, ale aj v úrovni ich objasnenia. Došlo takmer k 50-percentnému medziročnému nárastu objasnených ekonomických trestných činov.
Správa o bezpečnostnej situácii poukazuje aj na korupciu ako na celospoločenský problém, ktorý sa prejavuje vo všetkých oblastiach života v spoločnosti. Koreň tohto problému je možné vidieť v podceňovaní nedostatočnej jednoznačnosti právnych noriem, resp. ich účelovej aplikácie. V rámci silových a represívnych rezortov sú pripravené a realizované kroky, ktoré umožnia úspešne eliminovať tieto nežiaduce prejavy. Tento problém je však potrebné riešiť komplexne aj u iných profesijných skupín zamestnancov štátu.
Taktiež na úseku majetkovej kriminality sa Policajnému zboru darilo utlmovať pokračujúci nárast majetkovej kriminality. Môžem s radosťou konštatovať, že sa darilo riešiť dlhodobo kritizovaný úsek boja s krádežami motorových vozidiel. Došlo nielen k zníženiu počtu ukradnutých motorových vozidiel, ale aj k zvýšeniu objasnenosti týchto krádeží.
Na úseku násilnej kriminality sa Policajnému zboru darilo organizačnými, preventívnymi a represívnymi opatreniami utlmovať nárast rasového násilia a narastajúcich aktivít extrémistických hnutí. Prejavilo sa to nielen zvýšením odhalených a objasnených prípadov, ich počtu, ale aj skvalitnením spolupráce s tretím sektorom. Taktiež sa podarilo prelomiť bariéru nedôvery poškodených pri objasňovaní lúpežných prepadnutí a domáceho násilia.
Na druhej strane napriek vynaloženému úsiliu nemôžem konštatovať, že by sa darilo utlmovať porušovanie dopravnej disciplíny účastníkov cestnej premávky.
Takisto rezervy máme v pokračujúcom vývoji migrácie zo stredoázijského priestoru do Slovenskej republiky.
Oveľa intenzívnejšie sa začínajú prejavovať nové trendy v kriminalite, a to napr. počítačová a environmentálna kriminalita. Tieto budú vyžadovať od Policajného zboru prijatie efektívnych opatrení.
Vývoj bezpečnostnej situácie dokresľuje stav pri odhaľovaní a dokumentovaní organizovaných foriem kriminality. Zvýšená pozornosť rozkladným opatreniam organizovaných skupín sa odzrkadľuje v utlmovaní ich aktivít.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Policajný zbor na represívne formy práce nadväzoval aj celým radom preventívnych aktivít. Orientoval ich nielen na verejnosť, ale aj do vlastných radov. V spolupráci s rezortom školstva a organizáciami tretieho sektora sa venoval výchove a vzdelávaniu rizikových skupín občanov s dôrazom na mládež, ženy, drogovo závislé osoby, seniorov, na čo využíval vlastné preventívne projekty a programy. Preventívne pôsobenie do vlastných radov Policajného zboru bolo štandardne orientované na stretnutia riadiacich pracovníkov s občanmi, poskytovanie a sprístupňovanie informácií občanom v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám s cieľom vytvárať tlak občianskej verejnosti na kvalitu práce policajtov. Veľký dôraz bol kladený na dodržiavanie zákonnosti, ako aj plynulosti a kvality pri vybavovaní stránok na prijímanie opatrení protikorupčného charakteru a ich dôsledné vyžadovanie.
Na tieto preventívne kroky nadväzovali opatrenia v personálnej oblasti. Išlo predovšetkým o uplatňovanie nových kritérií prijímania nových uchádzačov do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, nový systém prípravy policajtov v rezortnom školstve, ale aj nekompromisné realizovanie prepustení policajtov pri porušovaní zákonnosti a vytvorenie nového hodnotiaceho systému práce Policajného zboru. Opatrenia sa odvíjali zo súčasnej personálnej skladby výrazne omladeného Policajného zboru.
Na tieto problémy nadväzujú pretrvávajúce problémy vo finančnom a materiálno-technickom zabezpečení. Faktom je, že rozpočtované finančné prostriedky sú okliešťované a umožňujú zabezpečovanie len nevyhnutných činností. Pridelené finančné prostriedky na rok 2002, ale aj na tento rok nevytvorili a naďalej nevytvárajú podmienky pre plné finančné krytie viacerých systémových opatrení v oblasti obmeny, doplnenia a modernizácie materiálno-technického vybavenia v útvaroch Policajného zboru.
Ďalším problémom v tejto oblasti je personálna stabilizácia, ktorá sa ako pálčivý problém prejavovala a prejavuje u policajtov s dobou služby od 5 do 10 rokov služby. V tejto kategórii dochádza k vysokej vonkajšej fluktuácii, čo výrazne znižuje počet policajtov s vyššou praxou. Dôvodmi tohto problému tejto špecifickej skupiny policajtov je neschopnosť získať byt, a tým založiť si rodinu, nízke spoločenské ohodnotenie práce, nízka cena práce nehovoriac o tom, že sa neustále opakujú cyklické snahy o redukciu sociálnych istôt. Tu by som chcel na dokreslenie uviesť príklad zvýhodňovania nelogického finančného ohodnotenia práce vojaka ozbrojených síl pred prácou príslušníka Policajného zboru. Práve z týchto dôvodov správa zvýrazňuje, že rezort vnútra a Policajný zbor hľadá svoje vnútorné, materiálne a finančné rezervy tak, aby nebola narušená jeho funkčnosť pri plnení prioritných úloh bezpečnostného úseku rezortu. Okrem toho upozorňuje na nutnosť úpravy organizačnej štruktúry Policajného zboru, ale aj náplne i činnosti jeho jednotlivých služieb. Predpokladá nové prerozdelenie činnosti služieb Policajného zboru s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť boja s kriminalitou. Naznačuje potrebu redukcie prebujneného administratívneho aparátu, zložitých riadiacich vzťahov, rozdielnosť v zaťaženosti služieb Policajného zboru a v neposlednom rade aj potrebu riešenia nedostatku finančných prostriedkov pri zabezpečovaní nových úloh, ktoré vyplývajú z požiadaviek spoločnosti a z medzinárodných záväzkov štátu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených faktov je možné konštatovať, že Policajný zbor musel aj v roku 2002 značnú časť energie naďalej vynakladať na hľadanie optimálnych a ekonomicky nenáročných riešení, čo mu sťažovalo boj s kriminalitou. Sebareflexiou sa mu darilo prekonávať ťažkosti a pokračovať v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Je však nutné dodať, že metódu dočasného provizórneho riešenia problému nie je možné využívať dlhodobo.
Na záver vás chcem ubezpečiť, že snahou Policajného zboru je aj v tomto roku zúročiť výsledky, ktoré boli dosiahnuté za rok 2002. Naďalej bude pokračovať v prehlbovaní medzinárodnej policajnej spolupráce, ktorá je základom úspešnosti boja s organizovaným zločinom. Považujem za samozrejmé, že Policajný zbor svoju činnosť bude zameriavať aj na riešenie "menej" závažnej trestnej činnosti, s ktorou sa stretávajú občania a ktorá je tiež dôležitým mienkotvorným faktorom hodnotenia jeho práce. Chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude úspešný a za podpory zákonodarného zboru a ostatných štátnych orgánov bude možné o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a naši občania majú vyšší pocit bezpečia ako v súčasnosti. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím poverenú členku výboru pre obranu a bezpečnosť poslankyňu Máriu Majdovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.
M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte, aby som predložila správu o prerokovaní správy o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 2002 vo výboroch.
Predseda Národnej rady pridelil tento materiál na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady výbor pre obranu a bezpečnosť.
Všetky uvedené výbory Národnej rady správu prerokovali, zobrali ju na vedomie a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie.
Gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Krajči, nech sa páči, máte slovo, potom vystúpi pán poslanec Polka.
G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami a myšlienkami sa vyjadril k správe o bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike za rok 2002.
Táto správa má svoj predpísaný charakter, má svoj predpísaný rámec a na základe toho môžem konštatovať, že správa bola podľa tejto metodiky vypracovaná. Je podstatne prehľadná a dáva nám presné informácie o tom, v akej situácii sa nachádza Slovenská republika z hľadiska bezpečnosti.
Keď si túto správu premietneme do reality, treba povedať, že táto správa je skutočne vážnym signálom, že bezpečnostná situácia na Slovensku sa zhoršuje a nielen to. Vo väčšine druhov trestnej činnosti musíme konštatovať, že dochádza k nárastu trestnej činnosti, aj keď sa v správe hovorí, že je to v dôsledku zníženia výšky škody spôsobenej trestnou činnosťou z dvojnásobku na násobok minimálnej mzdy, čo je pochopiteľné. Ale na druhej strane ide o niektoré závažné druhy trestnej činnosti, ako je násilná trestná činnosť, ekonomická trestná činnosť, krádeže vlámaním, krádeže automobilov a pod., kde jednoznačne sa v tejto správe konštatuje, že počet trestných činov stúpa, ale ich objasnenosť nám klesá. To je alarmujúci stav a skutočne je na ministrovi vnútra, aby v tejto veci urobil isté opatrenia, pretože napr. z celkového počtu 15 000 evidovaných násilných trestných činov bolo objasnených 12 948, čo je pokles o 244 objasnených trestných činov. Taká istá situácia sa opakuje aj v ďalších druhoch trestnej činnosti. Nebudem tú správu čítať, pretože ju máte pred sebou.
Ale v každom prípade chcem sa dotknúť inej časti správy. A to je otázka pocitu bezpečia občanov a dôveryhodnosti Policajného zboru. Na strane 2 sa konštatuje, že výsledky hodnotenia pocitu bezpečia občanov nasvedčujú, že väčšina, t. j. 53,3 %, sa cíti bezpečne, zdroj je vývoj dôveryhodnosti Policajného zboru a analýza faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, čo bolo vypracované Akadémiou Policajného zboru v roku 2002. Keď sa však pozriem na stranu 19 tej istej správy, nájdem tam od tejto istej inštitúcie úplne iné hodnotenie, ktoré hovorí, že pravidelne sa opakujúce prieskumy verejnej mienky naznačujú zložitosť postojov občanov k Policajnému zboru a jeho zložité postavenie v spoločnosti. Na začiatku roku 2002 Policajnému zboru dôverovalo približne 30 % občanov, ktoré sa odvíjali od medializovaných prejavov korupcie a podozrení z korupčného správania, neúcty policajtov k zákonom a iným právnym predpisom, ako je požívanie alkoholu, trestná činnosť prevádzačstva, zapájania sa do skupín organizovaného zločinu. V priebehu hodnoteného obdobia poklesla dôveryhodnosť Policajného zboru na úroveň 20 % a to je alarmujúce číslo, o ktorom by sme si mali povedať niečo, pretože s takouto dôveryhodnosťou Policajný zbor nie je schopný bojovať proti trestnej činnosť, pokiaľ, samozrejme, nebude mať na svojej strane podporu občana pri riešení týchto problémov. Tým nechcem povedať, že na vine je súčasný minister vnútra. Isteže tento vývoj má už dlhodobý charakter, ale, žiaľbohu vždy sa zhoršuje. To znamená, že prijímané opatrenia v tomto probléme nie sú dostatočné a jednoducho neprinášajú žiaden efekt.
Aj v predchádzajúcom období sme práve preto často riešili otázku spolupráce občana a Policajného zboru, ktorá vyústila potom do predloženia návrhu zákona o pomocníkovi Policajného zboru. V súčasnosti je to nejaký dobrovoľný spolupracovník Policajného zboru. To znamená, že jednoducho pokiaľ my občanov nedokážeme vtiahnuť do tejto spolupráce s Policajným zborom aj tá dôveryhodnosť bude skutočne minimálna. Vtedy tento návrh zákona bojkotoval bývalý minister Ladislav Pittner, dôsledky sa možno prejavujú dnes v dnešnom období. A bol by som rád, keby pán minister trošku venoval viac pozornosti spolupráci občana a Policajného zboru, nielen v deň polície, keď sa, samozrejme, policajti na verejnosti predvedú a ukážu, čo dokážu, ale pravidelnými stretnutiami s občanom a vysvetľovaním závažnej práce príslušníkov Policajného zboru.
Na záver teda chcem len konštatovať jednu vec, že táto správa nám signalizuje nedobrý stav vývoja bezpečnostnej situácie na Slovensku a jednoducho poukazuje na to, že dôveryhodnosť Policajného zboru nám klesá. Týmto by sme sa mali zaoberať a mali by sme pomôcť aj ministrovi vnútra, aby sa tento stav zlepšil do budúcej správy, ktorá bude čítaná v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vystúpiť s pomerne obsiahlym diskusným príspevkom k správe, ktorá má bytostne zaujíma, a chcel som prispieť nejakými návrhmi k riešeniu niektorých vecí. Včera som dostal jeden list z policajného útvaru z Bratislavy, ktorý má primal k tomu, že som si povedal, že je zbytočné hádzať hrach na stenu a riešiť problémy s ľuďmi, ktorí si takéto riešenia nezaslúžia. Úprimne už niekoľkokrát sme zdôraznili, a môj predrečník to takisto povedal, držíme palce a fandíme ministrovi vnútra, aby spravil poriadok v Policajnom zbore, ktorý, povedal by som, si niekedy nezaslúži tú úctu a vážnosť tých 30 % či 35 % občanov, ktorí mu ešte dôverujú. Ale je to vnútorný problém Policajného zboru, ktorý musí riešiť aj tento parlament. A musí sa nejakými vecami zaoberať.
Chcel som pomerne obsažne hovoriť o probléme výberu, výchovy a vzdelávania policajtov Policajného zboru. Myslím si, že tu je základná prapríčina toho, čo sa dnes v Policajnom zbore deje. Výber je možno ešte poznačený prvkami náboru niekedy za socializmu, keď sa hľadali takí alebo onakí. Dnes sa do toho zasunuli politické aspekty, pretože niekedy v týchto laviciach exposlanec Pittner obviňoval mojich kolegov, že sme vyberali funkcionárov Policajného zboru podľa príslušnosti k HZDS. Kategoricky som to odmietal a odmietam to i teraz, pretože to bol do neba volajúci nezmysel. Nájsť schopného policajného funkcionára, policajného dôstojníka v okrese Námestovo, ktorý sa vtedy v tom čase vytvoril, bolo skutočne hľadaním ihly v kope sena, a nie ešte hľadaním nejakých sympatizantov alebo priaznivcov HZDS. Ale dnes sme svedkami, že je tu zase istý tlak, istý lobizmus, isté prepojenia na stranícke štruktúry. Policajt, ktorý chce ísť vyššie za maršalskými palicami alebo generálskymi výložkami, musí sa zapísať na nejakom straníckom sekretariáte a odtiaľ potom lepšie bojuje s podriadenými a lepšie sa mu bojuje s ďalšími. Pri poslaneckom prieskume sme narazili na Policajnej akadémii na taký drobný problém. Sú tam frekventanti alebo študenti, ktorí sú civilmi a v týchto dňoch budú končiť Policajnú akadémiu. Niekedy pred dvomi či tromi mesiacmi sme zistili, že v podstate sa ešte nevie, čo s týmito ľuďmi bude. Keď sme požadovali správu o koncepcii výchovy a vzdelávania policajtov, dostali sme informáciu, že je tu nejaká analýza a že sa to bude riešiť.
Z tohto by som chcel vyvodiť jeden záver a odporúčanie. Je nevyhnutné, aby ministerstvo po vzore iných štruktúr ozbrojených silových zložiek pripravilo, vytvorilo útvar strategického plánovania, aby sme sa nedostali do situácie, že budujeme perfektne vybavené colnice na hraniciach, ktoré o niekoľko mesiacov nebudú hranicami, že robíme kadejaké zátarasy na chodníkoch, ktoré nebudú hranicami a kde nebude dôvod týchto hraníc. Chápem, Schengen je iné ako vstup do Európskej únie, ale budovať nejaké bariéry medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a budovať monštruózne colnice bolo nezmyslom, na ktorom sa podieľajú, samozrejme, viaceré vlády, nielen táto vláda.
Chcel som dlhšie hovoriť o tom probléme strategického plánovania. Niekedy tu existoval právnický inštitút alebo právnicky ústav pri ministerstve spravodlivosti. Dnes ministerstvo spravodlivosti chrlí návrh zákona za návrhom zákona namiesto ucelenej koncepcie Trestného zákona, Trestného poriadku. Ale aké sú kriminologické aspekty páchania trestnej činnosti u nás, tým sa zaoberá viac-menej ako svojím hobby úzky okruh odborníkov možno na Policajnej akadémii a možno niekde inde, je ťažké sa k tomu publikačne dostať. Čiže aj v kriminalite sa dá istým spôsobom, nechcem to charakterizovať slovom plánovať, predvídať vývoj. Je úplne jasné a zrejme, že absolútny nárast bol markantný v majetkovej trestnej činnosti, v ekonomickej trestnej činnosti a, samozrejme, aj miera odhalenia tejto trestnej činnosti je najnižšia v porovnaní trebárs s násilnou trestnou činnosť.
Pokiaľ ide ešte o tú problematiku personálnej práce, rodinkárstvo, alkoholizmus, úplatkárstvo, kde hľadať jej príčiny. Je to problém, ktorý ťaží celú našu spoločnosť. Policajti nie sú Marťania, nie sú tu naklonovaní, sú to ľudia spomedzi nás. Poznám strašne veľa policajtov, ale nepoznám ani jeden prípad, že by policajt podplácal policajta. Podplácajú ožratí vodiči, podplácajú darebáci, ktorí sa potrebujú vyviniť. Ale, žiaľ, už sme v situácii, že aj nám policajti naťahujú na hlavy slipy a behajú po benzínových pumpách, čo je absurdný príklad, samozrejme, ale sú policajti, ktorí sa spreneverili svojej služobnej prísahe, ktorí sa spreneverili zákonom tejto republiky a bohapusto kradnú, chľastajú alebo dokonca prepadávajú čerpacie stanice. S tým sa musí niečo robiť. A je to, opakujem, otázka výchovy, výberu, vzdelávania policajtov. Ja skutočne nehorlím za to, aby firma Policajný zbor Slovenskej republiky vychovávala kapitánov a dôstojníkov, ale tým mladým sa treba venovať. Nehorlím za politrukov, ale nevidím ani riešenie v tom, že sa budú kňazi podieľať na výchove týchto policajtov. Policajný zbor disponuje istým počtom psychológov. Ale psychológovia sa orientujú predovšetkým na psychologické testy uchádzačov a potom na psychologické testy vodičov motorových vozidiel. To je ich doména. Práca s mladými policajtmi totálne absentuje.
Chcel by som ešte poukázať, že tie negatívne javy nie sú len u mladých policajtov. Ako žiadať od mladého policajta s platom 10 000 - 12 000, aby bol vzorným strážcom zákonnosti, keď v Trnave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Prešove v uplynulom roku boli riešení funkcionári so všelijakými výsledkami, inšpekciami a možno aj niečím ďalej, ale spravidla sa to niekde upratalo do neznáma, bývalý policajný prezident trestne stíhaný, bývalí funkcionári inšpekcie ministra vnútra, exministra Pittnera, neskôr Šimka trestne stíhaní, obvinení, s podozreniami, vzájomne všelijakými prepojeniami posmrdkávajúcimi prepojeniami aj na mafiánske kruhy. A napriek tomu počúvame od policajného viceprezidenta, že je tu hrozba prerastania mafií, organizovaného zločinu do štátneho mechanizmu. Treba pánovi viceprezidentovi vysvetliť, že on je tým reprezentantom štátneho mechanizmu. A ak mu to niekto prerastá, nech si to nechá vyoperovať. Pokiaľ ide o tých funkcionárov, tí mladí chlapci vždy videli vo svojom funkcionárovi, ministrovi istý symbol, istý idol. No ale ak tu majú funkcionárov, ktorí sú podozriví zo zneužívania motorových vozidiel ako na Policajnom prezídiu, ktorí sú podozriví z akýchsi nekalých operácií, nekalej spolupráce na útvare osobitného určenia, no tak potom, kde majú tí chlapci hľadať vzory a príklad?
Pokiaľ ide o to samotné znechutenie a nejaké ďalšie rozvíjanie diskusie o tejto správe, opakujem a zdôrazňujem, budeme nápomocní ministrovi vnútra a ďalším funkcionárom v tom dobrom, čo chcú robiť, a budeme tvrdo kritizovať to zlé, čo sa v Policajnom zbore deje, pretože v decembri 1999 som so skupinou spoluobčanov podal trestné oznámenia na neznámeho páchateľa v súvislosti s publikovanými článkami, ktoré mali charakter trestného činu ohovárania, dňa 30. 10. 2002 kapitánka, nemenovaná vyšetrovateľka rozhodla začať trestné stíhanie vo veci trestného činu ohovárania preto, že uvedené oznámenia neobsahujú skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin. Podával som trestné oznámenia na konkrétnu osobu a na ďalšieho neznámeho páchateľa, ktorý mal byť jeho zdrojom. Toto uznesenie vydané v Bratislave 30. 10. 2002 mi bolo doručené včera na svätého Jána. Ďakujem pekne za takú vyšetrovačku. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod sa chcem najprv poďakovať za konštruktívny tón v rozprave pánu poslancovi Krajčimu a pánu poslancovi Polkovi. Je to taký paradox, 10 rokov sa pohybujem zhruba v tej bezpečnostnej politike a musím konštatovať, že najlepšie, na úrovni a so znalosťou veci sa dá komunikovať s poslancami z HZDS alebo teda s bývalými poslancami za HZDS.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Asi máme problémy s mikrofónmi, pán minister. Skúste to ešte raz.
V. Palko, minister vnútra SR: Prosím vás, práve teraz som pochválil poslancov za HZDS, resp. bývalých poslancov za HZDS, ktorí vystúpili v rozprave.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak preto to nebolo počuť.
V. Palko, minister vnútra SR: Naozaj som to chcel povedať, ale nechcem to už opakovať, ale ďakujem za konštruktívny tón v diskusii, aj keď nesúhlasím so všetkým, čo povedali.
Pán poslanec Krajči, myslím si, že nemožno povedať, že sa zhoršila bezpečnostná situácia v roku 2002 oproti roku 2001. Ak vychádzate iba z tej štatistiky evidovaných trestných činov, tak to celkom nesedí, pretože teraz sa používa iná metodika. Sám ste spomínali, že časť priestupkov majetkových sa vlastne preradila zmenou v Trestnom zákone do kategórie trestných činov. Ak je spáchaná škoda pri majetkovom delikte aspoň v hodnote minimálnej mzdy, už je to trestný čin. Predtým to bolo iba do dvojnásobku minimálnej mzdy. Čiže automaticky niekoľko tisíc priestupkov sa presunulo do kategórie trestných činov a objavilo sa to v štatistike. To je jedna vec. A ešte sa používa aj iná metodika vôbec pri evidovaní trestného činu. Každé oznámenie občana o podozrení z trestného činu sa tu eviduje. Tým chceme zabrániť takému neduhu, ktorý tu bol v minulosti, že policajti sa snažili vlastne odhovárať oznamujúcich občanov, resp. neprijímať ich podnety, aby umelým spôsobom tú štatistiku tlačili dole. Najlepšie vidno na tom, či sa situácia bezpečnosti zhoršuje alebo zlepšuje, keď si zoberiete konkrétne kategórie závažnejších trestných činov. A keď to porovnáme, tak vidíme, že je to plus-mínus to isté ako v roku 2001. Najmä teda pokiaľ ide o vraždy, znásilnenia, ten počet je plus-mínus to isté, plus-mínus 1 tam bolo, myslím, v obidvoch kategóriách. Áno, zhoršili sa, pribudli, povedzme, lúpeže, ale zase odbudli výrazne krádeže automobilov. A čo sa týka tých automobilov, toto je trend, ktorý trvá už niekoľko rokov.
Pán poslanec Krajči spomínal viacero rôznych navzájom si odporujúcich prieskumov verejnej mienky. Ale tam v tých prieskumoch boli iné otázky. Faktom je, že viac ako polovica občanov označila v roku 2002, že sa cíti bezpečne. Bolo to cez 53 %. Samozrejme, iné odpovede dostanete, keď sa spýtate, povedzme, na dôveryhodnosť Policajného zboru. Pán poslanec Krajči, už neplatí to číslo, že Policajný zbor má dôveru u 20 % občanov. To je troška aj problém tejto správy. Mňa to mrzí, že správa o bezpečnostnej situácii za rok 2002 sa prerokúva vlastne v polroku roku 2003. Malo by to byť začiatkom tohto roku. Čiže už bavíme sa o veciach, ktoré sú už trošku zastarané. Prieskum dôveryhodnosti Policajného zboru v tomto roku už vykázal dôveryhodnosť 29 %.
Chcem ešte povedať niečo k trestnej činnosti policajtov. Nezakrývame si ten faktický stav. Ja vám môžem pokojne garantovať, že aj v najbližších mesiacoch, možno týždňoch bude verejnosť informovaná o ďalšom odhalení trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru. Proste je to tak. Na mnohých týchto skupinách, ktoré dokonca organizovaným spôsobom páchajú trestnú činnosť, pracujeme už niekoľko mesiacov. Kládol som hneď po nástupe do funkcie veľký dôraz na lepšiu prácu inšpekcie, kde som urobil personálne zmeny. A tieto zmeny aj prinášajú úspech. Spomínal sa problém alkoholizmu. Problém nie je vyriešený, ani nemôže byť vyriešený tak rýchlo. V každom prípade nie je to v takom zlom stave, ako to bolo začiatkom roku 2002, keď tu bolo niekoľko úmrtí, celá séria úmrtí alebo zabití občanov policajtmi, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu. Chcem ešte informovať, že dávam už v podstate väčší dôraz nie na odhaľovanie trestnej činnosti policajtov, ale aj na to, že keď sa takáto trestná činnosť odhalí, tak dávam vždycky vyšetriť aj, čo vedel zodpovedný nadriadený o tom, že jeho podriadený má sklony k takejto trestnej činnosti alebo k porušovaniu predpisov, k porušovaniu pravidiel.
Pán poslanec Polka spomenul celkom zaujímajú myšlienku útvaru strategického plánovania. Je to hodné zamyslenia, aj keď sa k tomu hneď teraz nemôžem vyjadriť detailne.
Dovolím si nesúhlasiť s pánom poslancom v tom, keď hovorí, že sú také praktiky, že policajt, ktorý sa chce dostať na funkciu, tak musí byť dobre zapísaný na nejakom straníckom sekretariáte. Myslím si, pán poslanec, že by ste mali veľké problémy, keby ste mali označiť, povedzme, konkrétneho významnejšieho súčasného funkcionára Policajného zboru a povedať mu, že ako, povedzme, súvisí s akýmkoľvek straníckym sekretariátom. Takže ja si myslím, že v tomto to nie je také zlé.
Obom diskutujúcim chcem poďakovať za podporu, ktorú mi prejavili. A je to od nich milé. Ďakujem za pozornosť.