Čtvrtek 19. června 2003

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný písomne prihlásený je pán poslanec Krajči. Nech sa páči, môžete interpelovať, potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku obraciam sa na ministra obrany Ivana Šimka.

Vážený pán minister obrany, interpelujem vás vo veci súvisiacej s podozrivými praktikami v systéme výberových konaní, ako aj o možnosti korupcie štátnych orgánov, konkrétne Ministerstva obrany SR a Úradu pre verejné obstarávanie. Z dobre informovaného zdroja som sa dozvedel o okolnostiach výberového konania súkromnej spoločnosti pre potreby budovania logistického systému Armády Slovenskej republiky. V médiách bola uverejnená informácia, že zahraničná spoločnosť IBM sa stala víťazom verejnej súťaže a vzápätí aj podpísala zmluvu o budúcej zmluve na realizáciu spomínaného systému. Pripomeňme len to, že ide o zákazku v hodnote vyše 400 mil. Sk, čo už dáva priestor na určité machinácie. Vzniknuté okolnosti výberového konania tieto podozrenia len potvrdzujú. V súvislosti s realizáciou logistického systému sa uskutočnilo prvé výberové konanie, v ktorom zvíťazila slovenská spoločnosť SLOVAKODATA. Konkurent v súťaži spoločnosť IBM podala sťažnosť a výberové konanie sa opakovalo. Samozrejme, víťazom druhého kola už bola spoločnosť IBM aj napriek skutočnosti, že jej projekt obsahoval sumu vyššiu o 130 mil. Sk. Zvýšenie zdôvodnili potrebou vyplatiť náklady pre akéhosi zahraničného poradcu. Je zaujímavé, že na Slovensku sa ani jedna verejná súťaž neobíde bez podozrení z klientelizmu a korupcie, hoci táto vláda prijala Národný program boja proti korupcii.

Vážený pán minister obrany, v tejto súvislosti vám predkladám nasledujúce otázky: Prečo sa opakovalo výberové konanie na tvorbu logistického systému? Prečo v druhom kole vyhrala akurát IBM a spoločnosť SLOVAKODATA bola odsunutá na tretie miesto napriek skutočnosti, že prvé konanie vyhrala táto spoločnosť?

Nepotrebuje náhodou spoločnosť IBM o 130 mil. korún navyše, aby mohla vyplatiť niekomu tučnú províziu, ktorú označuje ako náklady pre zahraničného poradcu?

Už vopred vám ďakujem za odpoveď.

V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou súvisiacou s rekonštrukciou cesty tretej triedy na úseku Kolinovce - Kaľava v okrese Spišská Nová Ves. Ide o cestnú komunikáciu v dĺžke 3,5 kilometra, ktorá zabezpečuje nevyhnutné dodávky potravín a dopravu občanov Slovenkou autobusovou dopravou (SAD) do obce Kaľava, v ktorej žije 425 obyvateľov. Spomínaná komunikácia sa nachádza v blízkosti lyžiarskeho strediska Krompachy-Plejsy a v blízkosti národnej kultúrnej pamiatky Spišský hrad, preto je táto cesta dôležitou súčasťou pre rozvoj turistiky a cestovného ruchu v spomínanej oblasti.

Cesta bola vystavaná pred 35 rokmi a odvtedy neboli na nej uskutočnené žiadne opravy väčšieho rozsahu, zabezpečujúce požadovanú spôsobilosť pre cestnú dopravu. Vykonané opravy sa realizovali len na úrovni tzv. vysprávok, čo nerieši kritický stav vozovky. Ako ma informovali občania z obce Kaľava, cesta sa doslova rozpadáva. Už dnes hrozí stav, že bude pozastavené zásobovanie obce základnými potravinami, ako aj prevoz osôb, keďže prepravcovia sa sťažujú na nízku kvalitu vozovky. Starosta obce Kaľava Jozef Bandžuch žiadal o pomoc Slovenskú správu ciest už v auguste 2002. Odpoveď Slovenskej správy ciest znela, že na rekonštrukciu nie sú financie. Sľúbili však, že náklady na opravu budú zahrnuté do návrhov opráv Slovenskej správy ciest v roku 2003. S rekonštrukciou sa však do dnešného dňa ani nezačalo.

Vážený pán minister, v súvislosti s uvedenými skutočnosťami vám kladiem nasledujúce otázky:

1. Občania obce Kaľava vás o kritickom stave vozovky informovali petíciou z 29. januára 2003. Odvtedy prešlo už päť mesiacov. Čo konkrétne ste urobili na vyriešenie nezávideniahodnej situácie občanov z Kaľavy?

2. Z pozície svojej funkcie vo vláde vás vyzývam, aby ste verejne vyhlásili, že vyviniete všetko úsilie, aby sa konečne celková rekonštrukcia cesty Kolinovce - Kaľava v dĺžke 3,5 kilometra zrealizovala. Dokážte zabezpečiť, že Slovenská správa ciest dodrží svoj sľub a oprava cesty sa uskutoční v roku 2003.

V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Vladimíra Palka.

Vážený pán minister, predkladám vám interpeláciu súvisiacu s pripravovaným vymenovaním 10 kaplánov do služobného pomeru Policajného zboru, ktorí majú rozvíjať duchovnú a pastoračnú činnosť v radoch polície. Vymenovanie zastrešuje Ordinariát ozbrojených síl Slovenskej republiky. V tomto období sa uskutočňujú personálne vymenovacie akty a prvý kaplán by mal byť ustanovený už 1. júla 2003 na Policajnej akadémii v Bratislave. Podľa stanoveného kľúča budú v polícii pôsobiť celkom 10 kapláni v služobnom pomere s plánovanou hodnosťou podplukovník a nástupným tabuľkovým platom v rozmedzí od 25 do 30 000 korún. Štyria budú pôsobiť na krajských riaditeľstvách, dvaja v Bratislave a Košiciach, dvaja na stredných školách a dvaja priamo na ministerstve vnútra.

Vážený pán minister, od nástupu do svojej funkcie ste presadzovali scivilňovanie Policajného zboru. Nábor 10 katolíckych kaplánov do služobného zboru iste nie je krokom k scivilňovaniu policajných zložiek. Kaplán by mal byť civilným zamestnancom a nie je vhodné, ak bude podriadený priamo ministrovi vnútra. Druhá otázka stojí, ako sa môžu v polícii presadzovať viery iných cirkví, napríklad evanjelickej, pravoslávnej, židovskej a podobne.

V tejto súvislosti vám kladiem nasledujúce otázky:

1. Myslíte si, že zaradenie 10 kaplánov do služobného pomeru v Policajnom zbore je krokom k scivilňovaniu policajných zložiek?

2. Nie je vymenovanie len katolíckych kaplánov v radoch polície diskrimináciou iných cirkví pôsobiacich na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky o slobode vierovyznania?

Ďakujem za odpoveď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa hlási ústne s interpeláciami? Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácie.

Pán poslanec Jarjabek, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hopta.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za slovo.

Interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavla Prokopoviča, problematika Rádiokomunikácií v kontexte mediálnej legislatívy.

Citujem: "Vážený pán predseda, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavla Prokopoviča.

V súvislosti s novelou zákona o koncesionárskych poplatkoch, rovnako ako i pri úprave zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase sa vždy ako jedna z neznámych vynorí budúcnosť Rádiokomunikácií. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Pavol Prokopovič už v januári 2003 deklaroval zámer rokovať s nemeckým partnerom v Slovenských telekomunikáciách o odkúpení Rádiokomunikácií späť do vlastníctva štátu. Deklaroval tak záujem ukončiť pre mediálne prostredie, ale aj pre štát, ktorý je povinný občanom určité záruky v mediálnej informačnej oblasti poskytnúť, veľmi nebezpečný proces, ktorý majitelia Slovenských telekomunikácií začali v roku 2002.

Stručne. Založili dve eseročky - RT Transmischen a RK Tower - s cieľom rozdeliť nehnuteľnosti a vysielacie technológie a spoločnosti predať podľa možnosti rôznym záujemcom. Ešte na prelome rokov 2002 a 2003 sa snažilo súčasné vedenie Rádiokomunikácií prinúť vysielateľov, aby podpísali nové zmluvy so spoločnosťou RK Transmischen. Vysielatelia na takýto postup nepristúpili. Od deklarácie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií do dnešného dňa pravdepodobne prebiehajú rokovania s nemeckým partnerom. Čo sa však odohráva v Rádiokomunikáciách a v novovzniknutých spoločnostiach (na jednu už je prevedená časť nehnuteľností, druhá už má vybavenú licenciu na poskytovanie telekomunikačných služieb), však celkom známe nie je.

Vážený pán minister, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o predloženie informácie: V akom štádiu sa rokovania nachádzajú a kedy budú uzavreté; či štát vlastne oficiálne oslovil nemeckého partnera v tejto veci; kedy a akou formou plánuje štát Rádiokomunikácie odkúpiť, v pôvodnej forme vysielače, trasy, satelit a objekty vo forme odštepného závodu alebo spoločnosti RK Transmichen, alebo RK Transmichen, alebo RK Tower? Kto ich prevezme a aké sú ďalšie zámery s nimi? V akom režime dnes Rádiokomunikácie vlastne pôsobia?

Zastávam názor, že aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a rovnako mediálne prostredie by malo mať možnosť do rozhodovania o spôsobe spravovania budúcnosti Rádiokomunikácií vstúpiť a mali by byť informovaní o konaní prebiehajúcich rokovaní.

Za kladné vybavenie vopred ďakujem a ostávam s pozdravom."

A vám ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný bude interpelovať pán poslanec Hopta. Nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, v piatok tento týždeň drvivá väčšina učiteľov všetkých typov našich škôl vstupuje do výstražného štrajku. Tento štrajk sa koná predovšetkým preto, lebo vaša vláda neplní svoje programové vyhlásenie v oblasti školstva, ktoré vďaka vášmu vládnutiu sa dostalo do veľmi kritickej situácie a je v mnohých oblastiach doslova pred kolapsom. Zvlášť stredné a základné školy, ale aj materské školy sú v stave, keď nemajú peniaze na svoju normálnu existenciu a riaditelia týchto školských zariadení sa z vedúcich pracovníkov, ktorí by mali predovšetkým riadiť pedagogicko-výchovný proces, zmenili doslova na ľudí zháňajúcich sponzorské príspevky na veci, ktoré by mal finančne zabezpečovať štát, resp. samospráva, ak by jej štát poskytol dostatok finančných prostriedkov.

Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás, kedy vaša vláda nájde dostatok finančných prostriedkov na to, aby naše školy mohli normálne fungovať a učitelia sa dočkali lepšieho spoločenského, morálneho, ale predovšetkým finančného ohodnotenia? Nezabúdajte, pán predseda vlády, že o tom, ako bude vyzerať naša krajina v budúcnosti, sa rozhoduje už dnes v našich školách. A vy, vážený pán predseda vlády, ste z pozície svoje funkcie zodpovedný za to, aby naše školy boli v stave, ako sa na začiatok 21. storočia sluší a patrí.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Končím bod interpelácie a vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny. Za tých 20 minút upravia priestory tak, aby sme potom mohli začať s neverejnou schôdzou. Máme tam dva body: správy SIS a vojenskej rozviedky. A potom by sme po neverejnej schôdzi ešte rokovali, samozrejme, o vyslaní vojakov do Iraku tak, ako pán predseda povedal.

Takže do 16.00 hodiny prestávka.

(Prerušenie rokovania o 15.40 hodine.)

(Po prestávke o 16.00 hodine sa začalo neverejné rokovanie 13. schôdze NR SR o dvoch bodoch programu: Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2002, Správa o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2002.)

(Po skončení neverejného rokovania pokračovalo verejné rokovanie 13. schôdze NR SR o 17.37 hodine.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Panie poslankyne a páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

návrhu na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 276. Správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch máte ako tlač 276a.

Dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil. (Ruch v sále.) A zároveň vás prosím o väčší pokoj v rokovacej sieni.

Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister obrany SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky.

Po skončení vojenskej časti operácie mnohonárodnej koalície v Iraku a porážke režimu Saddáma Husajna naďalej pretrváva potreba vojenskej prítomnosti v Iraku na zachovanie stabilného bezpečnostného prostredia. Podpora bezpečnosti a stability v Iraku je v súčasnosti kľúčovou úlohou pre koaličné sily. Tento proces má umožniť humanitárnu rekonštrukciu krajiny do čias, pokiaľ nová iracká administratíva nebude schopná prevziať samostatnú a účinnú kontrolu nad územím Iraku. V rámci povojnovej obnovy Irackej republiky budú vytvorené tri sektory: americký, britský a poľský.

12. mája 2003 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dostalo pozvanie Poľskej republiky na pôsobenie v mnohonárodnej divízii v rámci stabilizačných síl v Irackej republike. Na základe analýzy možností sa Slovensko môže zúčastniť na tejto operácii ženijnou jednotkou ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte do 85 osôb.

Hlavnou úlohou vyslanej ženijnej roty bude odmínovanie a odstraňovanie nástražných systémov na plochách a cestných komunikáciách. Vyslanie ženijnej jednotky do Iraku je uskutočňované na základe Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1483 z roku 2003, ktorá vyzýva členské štáty OSN na aktívnu participáciu na obnove a rekonštrukcii Iraku a vytvorení stability a bezpečnosti ako základných podmienok na fungovanie nových demokratických inštitúcií.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s vyslaním ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky. Ďakujem za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Patakyho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výboru.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 261 zo 6. júna 2003 pridelil návrh na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi dňa 16. júna 2003 vo svojom uznesení č. 34 súhlasil s vyslaním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním a pôsobením ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky v počte do 85 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky na svojej 16. schôdzi. V prijatom uznesení č. 86 súhlasil s vyslaním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním a pôsobením ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky v počte do 85 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Masárová... (Reakcie z pléna.) Masácová. No tak to je hrozne, hrozne škaredo napísané. A pán poslanec Ondriaš. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Urbáni, pán poslanec Figeľ. (Reakcie z pléna.) Ale dobre už, no. Potom sa ešte raz... (Smiech v sále.) Ďakujem, končím možnosť prihlásiť sa ústne.

Nech sa páči, pani poslankyňa Masácová.

P. Masácová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to tak dávno, čo sme na tejto istej pôde vášnivo diskutovali o tom, či vyslať, alebo nevyslať jednotku radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky ako súčasť koaličných síl do oblasti Perzského zálivu. Uvedomovali sme si riziko a nebezpečenstvo, ktoré predstavoval režim v Iraku pod vedením Saddáma Husajna. 8. februára tohto roku 81 poslancov rozhodlo, že Slovenská republika aktívne prispeje k pôsobeniu koaličných síl v Iraku. Celý svet s napätím sledoval priebeh vojny, médiá prinášali informácie takmer nepretržite. Uplynulo niekoľko mesiacov, vojenské operácie v Iraku boli ukončené.

Teraz však nastáva fáza, ktorá je rovnako dôležitá, ako bolo zvrhnutie režimu Saddáma Husajna. Obyvatelia Iraku, poznačení dlhoročnými útrapami pod nadvládou diktátora, nevyhnutne potrebujú každú dostupnú pomoc. Stabilita a bezpečnosť v regióne sú teraz najdôležitejšími úlohami NATO, aby mohla fungovať humanitárna pomoc, aby mohla začať obnova a rekonštrukcia krajiny. Pri tejto úlohe by Slovensko nemalo chýbať. Máme dlhoročné skúsenosti a vynikajúcu reputáciu z rôznych mierových operácií. Za všetky spomeniem len našu účasť v Kosove, kde pôsobíme v jednotkách KFOR. Aj posaddámovskom Iraku môžeme, ba dovolím si tvrdiť, že je to našou povinnosťou, prispieť k udržaniu mieru a k zvýšeniu bezpečnosti krajiny. Pozvanie poľského ministra obrany, aby sme sa pripojili k mnohonárodnej divízii v rámci stabilizačných síl, je jednoznačnou výzvou. Účasť slovenskej ženijnej jednotky na tejto operácii je jednou z foriem, ako môžeme pomôcť. Je logickým premietnutím faktu, že udržanie bezpečnosti sa stáva otázkou "out of area", pretože v globálne previazanom svete je defenzívna, len na vnútorné hranice previazaná bezpečnostná politika neúčinná.

Po relatívne krátkej fáze presadenia mieru, ktorú slovenskí chemici zvládli so cťou, nastupuje kvalitatívne úplne iná a pravdepodobne i časovo dlhšia fáza budovania rozvoja mieru. Naši vojaci sa budú podieľať na odstraňovaní protipechotných a protitankových mín, ktoré ohrozujú civilné obyvateľstvo. Teraz je čas, keď môžeme ukázať, že nie sme len, podľa niektorých vyjadrení z februára tohto roka, bojachtiví, ale vieme taktiež prevziať zodpovednosť, aktívne pristupovať k riešeniu medzinárodných konfliktov a chceme sa spolu s medzinárodným spoločenstvom podieľať na procese obnovovania stability, bezpečnosti a dodržiavania základných ľudských práv vo svete. Schválenie vyslania našej ženijnej jednotky bude znamenať konkrétny významný prínos Slovenskej republiky k naplneniu týchto cieľov.

Vážené dámy, vážení páni, pre tieto dôvody, ktoré som uviedla, budem i ja, i moji kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ hlasovať za vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl SR do Irackej republiky. Dúfam, že tak urobíte i vy. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím, faktická, pán poslanec Zubo? Faktická poznámka, pán poslanec Zubo? Nech sa páči.

S. Zubo, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa vám priznávam, že od takej pohľadnej ženy toľko bojachtivosti som nečakal. Ja by som práve trošku naopak chcel povedať, že tie prostriedky, ktoré tam chceme dávať, by sme ich mohli dať niekde inde. Pán podpredseda vlády tu zdôvodňoval, aké nebezpečenstvo hrozí slovenskej ekonomike a slovenskému štátu, ak nezvýšime prostriedky cez minerálne oleje, cigarety, tabak a cez pivo. Na druhej strane sme ochotní milióny dávať tam, kde sa nikdy nevracajú a kde nebudú pracovať tieto milióny v prospech občanov našej krajiny, ani krajiny, kde ich dávame, ale v neprospech tejto krajiny. Pozrime sa lepšie na situáciu, ktorá tam je. Pozrime sa, ako radoví Iračania, občania Iraku vítajú tzv. oslobodenecké jednotky, ktoré tam sú.

A koho my tam vlastne chceme podporovať? Odporúčam preto tie prostriedky, ktoré mieni ministerstvo a vláda venovať na vyslanie jednotky do Iraku, aby boli dané k dispozícii ministerstvu školstva, učitelia, ktorého budú zajtra štrajkovať a zrejme vedia, prečo budú štrajkovať a za čo budú štrajkovať. Nech slúžia na bezplatné školstvo v tejto republike. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja chcem upozorniť, pán poslanec, že vo faktickej poznámke nemôžete dávať návrhy.

Poprosím, rozprava pokračuje pán poslancom Ondriašom. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pred niekoľkými týždňami sme v televízii so záujmom sledovali fungovanie globálneho imperializmu v priamom prenose. (Reakcie z pléna.) Počas deviatej križiackej výpravy pod názvom "Trvalá sloboda" dve sofistikované vojenské skupiny sa zmocnili druhých najväčších zásob ropy na svete. To im dovolí získať vlastnú ropu a obmedziť vplyv krajín vyvážajúcich ropu ako OPEC-u na jej cenu, čo im výsledne posilní rozvoj ekonomík a zisk... (Reakcie z pléna.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Páni poslanci, keby ste nezdržovali.

K. Ondriaš, poslanec: Je zaujímavé, že tejto sofistikovanej vojenskej agresii nezabránila ani rezolúcia OSN, ani správa šéfa zbrojných inšpektorov Hansa Blixa, hovoriaca, že v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia. Nezabránili jej ani milióny demonštrantov na uliciach odsudzujúcich vojenskú agresiu v Iraku. Proste globálny imperializmus je taký silný, že si môže robiť, čo chce. Posledný týždeň sa dozvedáme, že dôvod preventívnej vojny, dôkazy CIA o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, o ktorých nás uisťovali naši a cudzí politici, boli vymyslené, často pod tlakom vlastných politikov, že nátlak bol robený aj na šéfa zbrojných inšpektorov Hansa Blixa zrejme ako súčasť dnešnej demokracie a dodržiavania ľudských práv.

Vlastne dnes je to už všetko jedno, lebo účel posvätil prostriedky. Áno, globálny imperializmus je taký silný, že sa môže vysmievať medzinárodným zákonom a namiesto toho, aby vojenských agresorov súdil Medzinárodný súd, agresori v súčasnosti rozhodujú o deľbe koristi. Pri tejto deľbe chce svoj podiel získať aj Slovensko.

Komunistická strana Slovenska odsudzuje takéto praktiky vo svete a je proti vyslaniu ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky. Nesúhlasíme s tým, aby vojaci robili humanitárnu pomoc. Sme aj proti humánnemu bombardovaniu a proti humánnym preventívnym vojnám ako súčasť dnešnej demokracie. Navrhujeme, aby do Irackej republiky namiesto vojenskej ženijnej jednotky bola vyslaná civilná nemocnica a civilní učitelia, ktorí prinesú irackému ľudu zdravie a vzdelanie. Tomu my hovoríme humanitárna pomoc.

Milé poslankyne, vážení poslanci, bojovníci za slobodu a demokraciu, za ľudské práva... (Sústavné reakcie z pléna.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj, SDKÚ, naozaj o pokoj v rokovacej sále.

K. Ondriaš, poslanec: ... bojovníci proti socializmu a za humanitu, verím, že neodsúhlasíte vyslanie ženijnej jednotky do Iraku a že podporíte náš návrh humanitárnej pomoci Iraku...

P. Rusko, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort.

K. Ondriaš, poslanec: Nemyslím si, že v mene civilizácie vám stačí len raz za čas odsúdiť režim na Kube, v Severnej Kórei, okupáciu Tibetu alebo nedodržiavanie ľudských práv v Číne.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem. Poprosím faktické poznámky. Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Vážený pán kolega Ondriaš, určite viete, že ja mám veľkú úctu ku každému, kto tu povie svoj názor, a nebudem znevažovať váš názor. Ja som ani nemyslela, že budem reagovať, ale keď niekto povie globálny imperializmus, tak si spomeniem na svojho starého otca, ktorý si dosť veľa zažil počas istého obdobia. A ja sa vás len chcem spýtať, že keď ste spomínali imperializmus (myslím, že dosť veľa ľudí tu o vás vie, že ste boli v Amerike istý čas za socializmu), tak ma to zaujíma, že ako sa môžete stavať k imperializmu, keď ste vtedy navštívili imperialistickú krajinu a dosť dlho ste tam žili. Ďakujem pekne.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči. Chcete reagovať? (Reakcie z pléna.) Pán poslanec má právo reagovať. (Ruch v sále.) Dobre, nehučte.

Pán poslanec Miššík, nech sa páči. (Veľký ruch v sále.) Prosím vás, buďte takí láskaví. Vydržte, pán poslanec Ondriaš. Pán poslanec Miššík, kde ste? Tu ste. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: No, vážený pán kolega, ja len vás chcem zacitovať, že "globálny imperializmus si môže robiť, čo chce". Ja hovorím, že našťastie, lebo potom lokálni diktátori si nebudú môcť robiť, čo chcú. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Áno, ja by som najprv povedal, že si myslím, že je horšie, keď imperializmus si robí, čo chce, ako keď lokálni diktátori si robia, čo chcú.

A pani poslankyni by som chcel povedať, že ozaj ten imperializmus som poznal v tých Spojených štátoch amerických a, bohužiaľ, keby som tam nebol, možno ho ani nepoznám. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

No a čo som tam robil? V Spojených štátoch som bol na postdoktorálnom študijnom pobyte na troch amerických univerzitách počas šiestich rokov. To som tam robil. (Potlesk a ruch v sále.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj, pokračujeme ďalej. Pán poslanec Urbáni vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Vážený predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ubehlo niekoľko týždňov a mesiacov, keď som dosť jasne vyjadril svoj názor, či máme vyslať chemickú jednotku do Kuvajtu, alebo nie, kde som bol za vyslanie tejto jednotky, a za tie týždne, vám poviem, tŕpol som a modlil som sa, aby sa tým chlapcom nič nestalo. Chvalabohu, vrátili sa zdraví a nespravili hanbu Slovensku, a preto by som navrhoval, my sme ich tam poslali, my sme to odhlasovali a zatiaľ som nepočul, neviem, ak oficiálne mimo predsedníctvo Národnej rady poslalo nejaký ďakovný list alebo niečo, ale chcel by som, aby sme aj my, ktorí sme ich tam poslali, vyjadrili poďakovanie, že dobre reprezentovali Slovensko.

Čo sa týka vyslania ženijnej jednotky, ktorá tam nejde bojovať, ale ide pomáhať, zachraňovať, ja si myslím, že keď sme pred tiež niekoľkými týždňami tu odsúhlasili, že sa hlásime k NATO, tak dnes je dosť ťažko tu polemizovať, či tam budeme hovoriť, alebo nebudeme hovoriť a čo ideme budovať, ako tu počúvame. Ja si myslím, že jednohlasne by sme mali, ale apeloval by som na vládu, vidím dosť slabú prácu vlády v tom, že nevyužíva dostatočne pre Slovensko to, čo robíme. Ani koľko stojí vyslanie tej ženijnej jednotky, myslím, že neprofituje Slovensko tak, ako mohlo eventuálne pri dobrej diplomatickej robote. A takisto aj tu, keď teraz vysielame, tak si myslím, treba nejaké vyjednávacie pozície pre Slovensko, aby sme aj do budúcna pri budovaní alebo znovu pri zmene, pri budovaní Iraku, rekonštrukcii Iraku boli prítomní a aby aj Slovensko malo z toho profit. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím, pán poslanec Figeľ, nech sa páči.

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, situácia v Iraku ani po týždňoch od operácie, ktorá prebiehala v marci a apríli, nie je ľahká. Saddám Husajn, jeho režim je preč, ale krajina je stále v nepokoji, pretože prechod od diktatúry k slobode, k usporiadanosti v arabskom svete je naozaj ťažký. Práve vývoj okolo operácie, ale aj po nej i dnešný stav a situácia potvrdzujú argumentáciu, o ktorú sa opierali zdržanlivé a nesúhlasné postoje Kresťanskodemokratického hnutia s vojenským riešením takým, aké bolo zvolené v tom čase, a v tých podmienkach okolo Iraku formou tzv. preventívneho úderu alebo preventívnej vojny.

Kríza a zvolené riešenie rozdelili takmer celý svet, Európu, Európsku úniu, Severoatlantickú alianciu. Hovorím to preto, lebo z toho je veľmi dôležité sa čím skôr poučiť a dostať, hľadať cesty, ako takýmto krízam predchádzať, resp. spoločne ich riešiť. To je výzva, samozrejme, aj pre Slovensko, ktoré vstupuje do únie i do aliancie. V tejto chvíli, v týchto dňoch ide o to, ako krajine pomôcť k stabilite, bezpečnosti ľudí, ktorí tam žijú. Toto môže vytvoriť základ na slobodný, celistvý a azda niekedy aj demokratický Irak. Aj Slovensko tu môže a má zohrať konkrétnu úlohu aj politicky, ekonomicky, ale aj vojensky.

Vyslanie jednotky, ktoré sa opiera o medzinárodné právo a medzinárodnú zodpovednosť, je nielen symbolickou pomocou obyvateľom Iraku. Odmínovanie a odstraňovanie nástrah je v záujme civilného obyvateľstva Iraku i medzinárodného spoločenstva. Preto klub Kresťanskodemokratického hnutia vyslanie jednotky ženistov do Iraku väčšinovo podporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Elsner sa hlásil s faktickou poznámkou? Pán poslanec Elsner. Nechce? Lebo bol na tabuli. Nie? (Reakcia z pléna.)

Zapnite ho, prosím vás. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Elsnera.

J. Elsner, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Urbáni ma trošku inšpiroval k tomu, aby som sa ja k tomu vyjadril a povedal niekoľko slov o tom, ako poznajú naši občania Slovenskej republiky a chápu celý proces. Vyslanie našej jednotky najskôr do Kuvajtu a teraz momentálne v súvislosti s plnením ženijných úloh v Iraku.

Dovoľte mi povedať, napriek tomu, že si niektorí myslia, že naša ženijná jednotka nebude alebo by nemala plniť tieto úlohy, možnože mimoriadne a možnože sa to ešte nestalo, neviem, nepamätám si, ale poprosím pána ministra, aby našim vojakom odovzdal pozdravenie, ak nie celého parlamentu, tak určite moje, že im držím palce a ďakujem za to, že si plnia skutočne úlohy, ktoré si vyžaduje svetové spoločenstvo.

Je našou občianskou, morálnou a etickou povinnosťou prispieť k tomu, aby Európa a svet boli prinajmenšom jednotné, aby sme udržali mier vo svete, aby sme nemali takéto problémy, ktoré sa v súvislosti s regionálnymi rovinami momentálne vyskytujú.

Pán minister, poprosím ešte, pozdravte ich a povedzte, že im držíme palce. Myslím si, že občania Slovenskej republiky za to, čo dokázali momentálne v Kuvajte a dokážu aj v Iraku, a budeme hrdí na nich a jednoducho sa vrátia s veľkými poctami a my na základe toho získame zasa medzinárodný kredit.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Chce.

I. Šimko, minister obrany SR: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme stále ešte v nepokojnom svete, a ak chceme, aby občania Slovenskej republiky, ale nielen občania Slovenskej republiky, ale aby ľudia vo svete žili podľa možnosti stále v lepšom a bezpečnejšom svete, nemôžeme sa nepozerať na to, že existujú miesta destabilizácie a miesta aj nebezpečných režimov.

Takýmto režimom bol aj režim Saddáma Husajna. A informácie, ktoré vyšli najavo o tomto režime, boli naozaj zarážajúce a neviem si predstaviť, že by niekto mohol takýto režim obhajovať. A myslím si, že ani poslanci Komunistickej strany takýto režim neobhajujú.

Ja viem, že bolo veľmi sporné a veľmi komplikované rozhodovanie vtedy, keď nám súčasný medzinárodnoprávny rámec neposkytoval nástroj, lebo tu nebola spoločná vôľa na to, aby bola prijatá Rezolúcia Bezpečnostnej rady, ktorá je najuniverzálnejším nástrojom na použitie sily. Ale dnes sme v inej situácii. Dnes je tu situácia, keď treba vrátiť Irak normálnemu životu a nech si Irak vytvorí vládu, ktorá bude demokratická, a keď sa treba aj vyrovnať s následkami vojnovej činnosti nielen tej poslednej, ale za posledné desaťročia. A máme tu aj ten medzinárodnoprávny nástroj, lebo je tu Rezolúcia Bezpečnostnej rady.

Jednotka, ktorú pripravujeme, a ak rozhodnete, tak ju vyšleme do Iraku, tak bude plniť poslanie, ktoré bude naozaj zachraňovať ľudské životy, pretože Irak je plný rozličných nástražných systémov a mín, ktoré sa tam začali klásť ešte v 80. rokoch. Preto táto jednotka, ak tam pôjde, tak zachráni životy, ktoré by inak vyhasli.

Preto sa veľmi prihováram za to, aby ste rozhodli tak, ako navrhuje vláda, aby ste udelili svoj súhlas na vyslanie jednotky so silou 85 príslušníkov. Táto jednotka bude plniť úlohy, ktoré majú predovšetkým humanitárny charakter.

Ďakujem pekne.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Žiada si slovo spravodajca? Nie.

Predtým ako pristúpime k hlasovaniu, dovoľte mi zistiť prítomnosť poslancov a vytvoriť priestor na prezentáciu. Prosím, aby ste sa prezentovali. Len prezentácia, prosím. Dobre.

Takže pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

J. Pataky, poslanec NR SR: Hlasujeme o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorým vás oboznámim.

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 19. júna 2003 k návrhu na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky

Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním a pôsobením ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky v počte do 85 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky."

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za 84, proti 15, zdržalo sa 15.

Konštatujem, že Národná rada súhlasí s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky.

Zároveň mi dovoľte prerušiť rokovanie 13. schôdze do skončenia 14. schôdze, to znamená, s predpokladom začiatku v stredu o 9.00 hodine budeme pokračovať... (Nesúhlasná reakcia pléna.)

O 13.00 hodine. V stredu o 13.00 hodine. Je štrnásta zajtra. Zajtra je štrnásta, musíme ísť na neverejnú časť.

V stredu o 13.00 hodine budeme pokračovať 13. schôdzou. Ďakujem.

Pán poslanec Juščík.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, ja by som chcel upozorniť členov výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, že v stredu podľa plánu sme mali mať zasadnutie ráno o 8.00 hodine, ale hodina sa posúva na 11.30 hodinu. Preto vás prosím, poznamenajte si to, pretože už pozvánky ináč nebudú. O 11.30 hodine v stredu 25. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 18.07 hodine.)

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP