B. Bugár, podpredseda NR SR: Aj od vás, pán minister, je to milé, že ste si to všimli.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz budeme pokračovať bodom

správa o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii.

Správu vlády máte predloženú v tlač 241, spoločnú správu výborov máte v tlači 241a.

Správu vlády uvedie jej podpredseda Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o správu, ku ktorej bola vláda zaviazaná aj uznesením Národnej rady na marcovej schôdzi, a ide o správu, ktorá má 2 časti. V tej I. časti sa nachádzajú návrhy zákonov, teda minimálne v podobe uvedenia, o aký návrh zákona ide, a legislatívnych zámerov, ktoré nespadajú pod gesciu žiadneho rezortu a ktoré v spolupráci so mnou pripravuje odbor boja proti korupcii na Úrade vlády. V II. časti sa nachádzajú návrhy legislatívnych zámerov a návrhy zákonov, ktoré sú v gescii jednotlivých rezortov.

Správa má charakter veľmi vecný. Ide teda o konkrétne návrhy zmien právnych predpisov, príp. zaužívaných postupov. Návrhy sa týkajú všetkých oblastí boja proti korupcii. Ide tak o systémové zmeny, najmä v rozhodovacích procesoch s cieľom eliminácie subjektivizmu v rozhodovaní, ako aj sprísnenie kontroly, represie a zavedenie preventívnych mechanizmov.

Táto správa je posunom od všeobecne formulovaných národných programov alebo akčných plánov. A podľa mojej mienky by mala znamenať prechod k činom. Každý návrh tam je popísaný, v čom by mal byť zmenený, v čom by mal prispieť v boji proti korupcii a aký je termín jeho predloženia do Národnej rady. A tie termíny sú také, že na 90 % ide o termíny v tomto roku. To znamená, návrh je tak robený, aby bol kontrolovateľný aj poslancami, aj verejnosťou. Snažili sme sa ubrániť rôznym všeobecným termínom, klišé, ktoré sa často pri boji proti korupcii používajú. Ako príklad uvediem slovo transparentnosť - treba niečo stranparentniť. Musí to byť oveľa konkrétnejšie, čo treba urobiť, v akom zákone a dokedy. A to bolo ambíciou tejto správy. A myslím, že tá ambícia v tejto správe je naplnená.

V I. časti, ktorá má charakter nadrezortný, sa objavuje návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, zákon o lobingu v legislatívnom procese, zákon o postihovaní osôb, ktoré nadobudli majetok protiprávnym spôsobom, zavedenie nárokového alebo aukčného systému prideľovania licencií, ale aj mnohé významné zmeny v oblasti represie, či ide o zriadenie špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry alebo vznik inštitútu korunného svedka, posilnenie postavenia agenta v trestnom konaní a mnohé ďalšie návrhy. Časť z nich je už predložená v Národnej rade. V Národnej rade na tejto schôdzi bude návrh novely ústavného zákona o konflikte záujmov a takisto návrh zákona o špeciálnom súde a špeciálnej prokuratúre. Na júlovej schôdzi je návrh novelizácie Trestného poriadku, ktorej cieľom je zaviesť do nášho právneho poriadku inštitút korunného svedka, ktorý by mohol byť veľmi efektívne využívaný práve v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

Problém korupcie je problém, ktorý nie je ľahký, a preto na jeho riešenie neexistuje jedno ľahké magické riešenie. Myslím si, že len komplex konkrétnych opatrení v oblasti represie a prevencie môže mať za následok zníženie korupcie v našej krajine, také zníženie, ktoré na jednej strane zabezpečí po stránke preventívnej, aby sa zúžil priestor na korupciu v konkrétnych oblastiach, a po stránke represívnej, aby sa zvýšilo riziko odhalenia korupcie. Ja som presvedčený, že ak väčšina z týchto návrhov bude v Národnej rade podporená v tomto roku, tak na konci volebného obdobia Národnej rady sa dostaví efekt spočívajúci v znížení miery korupcie na Slovensku.

Preto by som vás chcel, vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadať nielen o podporu tejto správy, ale aj o podporu konkrétnych opatrení, ktoré v krátkej dobe prídu do Národnej rady. A veľmi rád by som uvítal aj aktivitu opozície v tejto oblasti a konkrétne návrhy, o ktorých by sme mohli spolu hovoriť a ktoré by sme mohli spolu v našom právnom poriadku presadiť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Miššíka, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania tejto správy. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov o prerokovaní správy o konkrétnych opatreniach pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu o konkrétnych opatreniach pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti boja proti korupcii pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem výborov uvedených v správe. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 16. júna 2003, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením z 11. júna 2003, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 12. júna 2003, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením z 10. júna 2003, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením z 12. júna 2003, výbor pre zdravotníctvo uznesením z 12. júna 2003, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením z 12. júna 2003, zahraničný výbor uznesením zo 16. júna 2003, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením z 11. júna 2003 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 10. júna 2003 prerokovali správu v určenom termíne a odporúčali vziať správu na vedomie.

Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením odporúčal Národnej rade prijať návrh uznesenia, v ktorom Národná rada zaväzuje vládu Slovenskej republiky, aby dodržiavala termíny predkladania jednotlivých návrhov zákonov, ktoré prispejú k znižovaniu úrovne korupcie a klientelizmu vo verejnom živote v Slovenskej republike.

Výbor pre verejnú správu a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijali uznesenie, nakoľko návrh uznesenia berie na vedomie správu, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii vziať na vedomie.

Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 171 dňa 16. júna 2003.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že ako jediný pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, správa vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii je nekoncepčná s nesystémová. Je to konglomerát správ odboru boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky a jednotlivých rezortov vlády Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti boja proti korupcii.

Vzhľadom na uvedené predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie, ak je to vôbec možné, o ktorom žiadam hlasovať. A ja by som z toho návrhu na uznesenie prečítal stručne niektoré časti.

"Národná rada Slovenskej republiky vyslovujúc vážne obavy z pretrvávajúceho podozrenia, že zneužívanie moci, korupcia a klientelizmus sú zdrojom obrovského bohatstva niektorých jednotlivcov a skupín, osôb, majúc na pamäti existenčný záujem vytvárať legislatívne a zákonno-aplikačné podmienky pre dodržiavanie zákonnosti právneho štátu a dodržiavanie základných práv a slobôd občanov na území Slovenskej republiky a medzinárodnej akceptácie Slovenskej republiky, pripomínajúc nebezpečenstvo, ktoré tento stav protiprávny predstavuje, prerokovala správu vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii A. neschvaľuje správu vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii a vracia ju vláde Slovenskej republiky na dopracovanie a prepracovanie, pretože je nekoncepčná a nesystémová, B. ukladá predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi správu vlády Slovenskej republiky o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii dopracovať a prepracovať takto:

"Správa bude riešiť komplexne boj proti všetkým najzávažnejším protispoločenským činnostiam, najmä boj proti porušovaniu ľudských práv a slobôd, boj proti korupcii, klientelizmu, zneužívania právomoci verejného činiteľa, nezákonného prisvojovania si cudzieho majetku. Správa bude vypracovaná systémovo, bude definovať jednotlivé druhy protispoločenskej činnosti v štátnom sektore, vo verejnom sektore a v súkromnom sektore so stručným popisom ich dopadu na spoločnosť, jednotlivca a na fungovanie vonkajších a vnútorných funkcií štátu. Správa bude prezieravo vymenúvať prijaté opatrenia na odstránenie zisteného nezákonného stavu oblasti občianskeho života, podnikania, štátnej správy a územnej samosprávy. Správa bude ustanovovať zásady ukladania sankcií za preukázanú protispoločenskú činnosť, a to najmä zákaz činnosti aj doživotný, výnimočný trest, zhabanie majetku, povinné verejnoprospešné práce, peňažné pokuty a zverejňovanie páchateľov a ich protispoločenských činov vo vytvorenej databáze prístupnej širokej verejnosti. Správa bude obsahovať plán legislatívnych úloh s časovým harmonogramom predkladania jednotlivých návrhov zákonov, ktoré budú riešiť príslušnú problematiku odstránenia neprijateľného stavu.

Správa bude riešiť najmä odstránenie protispoločenských činností, ako sú umožnenie alebo zakrytie protispoločenskej činnosti, nezákonné rozhodovanie súdov a iných štátnych a správnych orgánov, notárskych úradov, exekučných úradov a ich vedomé prieťahy v príslušných konaniach, účasť predstaviteľov politickej moci a podnikateľov v tichých spoločnostiach vykonávajúcich protispoločenskú činnosť, rozkrádanie majetku štátu, obcí, verejnoprávnych inštitúcií a neziskových organizácií od roku 1989, korupcia a klientelizmus, neprijateľné zákonné prepojenie politickej moci na mafiánske podsvetie, financovanie politických subjektov za účelom získavania neskorších obohatení a rôznych výhod darcov, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, nehospodárne nakladanie s majetkom štátu, obcí, verejnoprávnych inštitúcií a neziskových organizácií, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, porušovanie pravidiel verejnej súťaže a verejného obstarávania a verejnej služby, únik informácií zo štátnych, obecných a iných verejnoprávnych inštitúcií a ich zneužitie vo vlastný prospech alebo v prospech svojich blízkych, pranie špinavých peňazí a neplatenie daní a odvodov, podnikateľská činnosť súbežná s výkonom funkcie v štátnych, obecných a iných verejnoprávnych inštitúciách, úmyselná likvidácia vlastného podnikateľského subjektu za účelom získavania bezdôvodného obohatenia alebo zakrytia trestnej činnosti, nezákonné prideľovanie dotácií a subvencií, uprednostňovanie osôb na úkor iných v rozpore s ich schopnosťami a výsledkami v prijímacích pohovoroch a v konkurzoch, nezákonné podnikanie a zabezpečovanie neoprávneného zisku, používanie rôznych foriem fyzického a psychického nátlaku, nadržiavanie, aby páchateľ unikol trestnému stíhaniu."."

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný ústne prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ja som bol vždy toho názoru, že boj proti korupcii nemôže byť len bojom vlády proti korupcii, že to musí byť širší konsenzus aj v rámci politického spektra, aj v spoločnosti. A tak som to vnímal aj vo výboroch, kde mnohí opoziční poslanci veľmi konštruktívne navrhovali určité riešenia a podporovali ich. V úplnom protiklade s tým bolo vystúpenie pána poslanca Ondriaša, ktoré mi pripomenulo roky minulé - veľa balastu, nič konkrétne. Mrzí ma to. Mrzí ma to, pretože, žiaľ, týmto vystúpením zástupca Komunistickej strany vyjadril, že nechcú byť opozíciou konštruktívnou, ale len a len deštruktívnou. Mrzí ma to o to zvlášť, že ide o problém, ktorého riešenie by malo byť v záujme nás všetkých. A ja veľmi rád privítam konkrétne návrhy, nie balast, nie reči, tie si nechajme v tomto prípade na míting, ale konkrétne návrhy. Mrzí ma, že takýto postoj zaujal zástupca Komunistickej strany. Ja verím, že v iných prípadoch sa budeme vedieť so zástupcami opozície dohodnúť a snažiť nájsť riešenie na problém, ktorý nie je jednoduchý, ale komplikovaný a jeho riešenie je, myslím si, v záujme všetkých občanov našej vlasti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ja sa vyjadrím ku konkrétnemu návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Ondriaš, pretože on v návrhu uznesenia hovorí o existenčnom záujme vytvárať legislatívne a zákonno-aplikačné podmienky pre dodržiavanie zákonnosti právneho štátu a dodržiavanie základných práv a slobôd občanov na území Slovenskej republiky a medzinárodnej akceptácie Slovenskej republiky. Zároveň ale navrhuje neschváliť správu a vrátiť ju vláde na dopracovanie a prepracovanie, pričom táto správa obsahuje legislatívne návrhy a opatrenia pri plnení programového vyhlásenia vlády v boji s korupciou. To znamená, že už samotný tento návrh uznesenia je návrhom, ktorý, samozrejme, prerokúvať budeme. Ale myslím si, že je oveľa lepšie, keď k tým opatreniam, ktoré prijíma vláda a ktoré prídu do parlamentu, bude môcť aj pán poslanec Ondriaš prijať normy a návrhy, ktoré by mohli tieto normy vylepšiť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi poslancovi.

Teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 252, spoločnú správu výborov máte v tlači 252a.

Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. V tlači 259 ste dostali

stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

Návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rokovaním o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 sa napĺňa zodpovednosť vlády voči Národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, čo je ustanovené zákonom o rozpočtových pravidlách. Vláda prerokovala a schválila návrh štátneho záverečného účtu na svojom zasadnutí 21. mája a poverila ma odôvodniť ho v Národnej rade.

K rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu v pléne parlamentu pristupujeme po jeho prerokovaní v jednotlivých parlamentných výboroch a v gestorskom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu. Výbory zodpovedne a z rôznych aspektov posúdili minuloročné hospodárenie vlády aj celej verejnej správy. Okrem materiálu, ktorý je predmetom dnešného rokovania, prerokovali aj záverečné účty rozpočtových kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach sa za prítomnosti zástupcov ministerstva financií aj správcov rozpočtových kapitol objasnili mnohé skutočnosti a otázky. Aj napriek tomu však predpokladám, že aj v pléne bude k tomuto dokumentu diskusia. Štátny záverečný účet je totiž nielen odpočtom hospodárenia vlády s prostriedkami štátneho rozpočtu, resp. v širšom slova zmysle hospodárenia s verejnými financiami, ale aj hospodársko-politickým dokumentom.

Predložený materiál obsahuje po prvýkrát komplexné zhodnotenie hospodárenia všetkých zložiek verejnej správy, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet. Obsahuje aj viaceré informácie, ktoré svojím charakterom prekračujú ročný rámec hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu. Ide napr. o údaje o štátnych aktívach a pasívach, o stave vývoja zadlženosti vlády a verejnej správy, poskytnutých zárukách a tak ďalej.

Štátny rozpočet na rok 2002 vychádzal z parametrov charakterizovaných predpokladaným tempom rastu HDP o 3,6 %, priemernou mierou inflácie 6,7 % a priemernou mierou nezamestnanosti 18,9 %. Údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že skutočný vývoj bol priaznivejší, a to tak vo vzťahu k predpokladom pri tvorbe štátneho rozpočtu, ako aj vo vzťahu ku skutočnosti roku 2001, keď vlani sa zvýšil hrubý domáci produkt o 4,4 %, dosiahla priemerná miera inflácie len 3,3 % a priemerná miera nezamestnanosti 18,5 %, ale odvtedy v priebehu tohto roka sa rapídne znížila. Základné parametre štátneho, resp. verejného rozpočtu na rok 2002 boli určené zákonom o štátnom rozpočte. Cieľ dodržania deficitu na úrovni 3,5 % HDP sa mal zabezpečiť dosiahnutím, udržaním schodku na úrovni 38 mld. korún, miernymi schodkami v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach a obciach a vyrovnaným hospodárením v obidvoch privatizačných fondoch a taktiež prebytkami v štátnych fondoch a v Národnom úrade práce. Zákon o štátnom rozpočte súčasne umožňoval zvýšiť takto rozpočtovaný schodok o 15,5 mld. korún, a to výdavkami na finančné krytie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných na účely reštrukturalizácie bánk do sumy 12,7 mld. korún. Rozpočtové zámery sa mali prakticky napĺňať v podmienkach, keď sa uskutočňovali viaceré reformné opatrenia vlády, ktoré mali priamy dopad na rozpočtové príjmy aj výdavky. Ide najmä o reformu verejnej správy, keď z pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy boli do pôsobnosti územných samospráv prevedené právomoci na úseku školstva, zdravotníctva, kultúry, sociálnych vecí a s tým súvisiace rozpočtové prostriedky.

V rámci celkovej reformy riadenia verejných financií sa v uplynulom roku aj v štátnom rozpočte uskutočnili viaceré zmeny. Ide o ďalšie napĺňanie princípov programového rozpočtovania a viacročného rozpočtovania, keď súčasťou rozpočtových dokumentov bol aj strednodobý finančný výhľad. Formou programov sa uskutočnilo 17 % úhrnných výdavkov štátneho rozpočtu. V štátnom rozpočte na rok 2002 sa po prvýkrát pri sledovaní výdavkov uplatnila funkčná rozpočtová klasifikácia, čím sa ich rozpočtovanie i sledovanie zosúladilo s medzinárodným štandardom. Realizácia zámerov stanovených zákonom o štátnom rozpočte si vyžadovala prísne sledovať čerpanie výdavkov v priebehu roka, ako aj vykonať viaceré korekcie rozpočtových príjmov a výdavkov. Vykonanými úpravami sa pôvodne rozpočtované celkové príjmy znížili o 2,7 mld. korún, najmä v dôsledku zníženia nedaňových príjmov. Vo výdavkoch, ktoré sa úpravami zvýšili o 13,1 mld. korún, išlo najmä o úpravu rozpočtu v dôsledku uskutočnenia výdavkov určených na reštrukturalizáciu bánk. Považujem za potrebné upozorniť, že všetky zmeny rozpočtu sa uskutočnili bez nevyhnutnosti meniť schodok schválený zákonom o štátnom rozpočte a v rámci splnomocnení daných vláde, resp. ministrovi financií zákonom o rozpočtových pravidlách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ ide o konkrétne dosiahnuté výsledky rozpočtového hospodárenia, myslím, že nie je účelom tu hovoriť podrobné údaje, ktoré sú predmetom celého materiálu, preto spomeniem len to podstatné. Úhrnný schodok štátneho rozpočtu, ktorý zahrnuje aj výdavky na reštrukturalizáciu bánk, dosiahol 51,6 mld. korún, schodok z bežného rozpočtového hospodárenia bez týchto výdavkov je 37,1 mld. korún, čo predstavuje 3,5 % hrubého domáceho produktu. V porovnaní so schváleným rozpočtom bol deficit o 923 mil. korún nižší. Celkové príjmy sa medziročne zvýšili o 7,3 %, dosiahli 220,4 mld. korún. Pozitívne ich ovplyvnili najmä daňové príjmy, ktoré medziročne vzrástli o 14,4 %. Naopak, nedaňové príjmy dosiahli len 20,8 mld. korún, čo predstavuje plnenie ich upraveného rozpočtu na 80,8 % a medziročný pokles 15,8 %. Súvisí to najmä s neplnením neštandardných príjmových položiek, ako je napr. odvod zostávajúceho zisku Národnej banky, odvod Slovenskej konsolidačnej a príjem z predaja hotela Forum, ktorý sa v minulom roku ešte neuskutočnil. Rozpočtové výdavky boli zákonom o štátnom rozpočte určené sumou 257,9 mld. korún, ktorá sa rozpočtovými opatreniami zvýšila o 13,1 mld. korún. Medziročným zvýšením spolu o 53,2 mld. korún sa vytvoril priestor na zvýšenie najmä tých výdavkov, ktoré sa predtým rozpočtovali a realizovali prostredníctvom štátnych fondov. Záverom k rozpočtovým výdavkom chcem uviesť, že ich prostredníctvom sa rozdelilo 25,3 % vytvoreného hrubého domáceho produktu, čím miera znovuprerozdeľovania prostredníctvom štátneho rozpočtu ostala zhruba na úrovni roku 2001.

Pokiaľ ide o hospodárenie celej verejnej správy Slovenskej republiky, tak toto hospodárenie sa skončilo konsolidovaným schodkom 46,3 mld. korún vrátane 14,6 mld. na reštrukturalizáciu bánk. Bez týchto výdavkov je to 31,7 mld., čo predstavuje len 86,2-percentné plnenie schváleného schodku verejného rozpočtu a 3-percentný podiel na hrubom domácom produkte. Všetky doteraz uvádzané údaje o rozpočte a jeho plnení sú v národnej metodike, ktorá sa používa pri tvorbe rozpočtov jednotlivých zložiek verejnej správy. Podľa metodiky ESA 95, ktorú požaduje uplatňovať Európska únia, v uplynulom roku dosiahli čisté výpožičky 77,8 mld. korún a verejný dlh 475,7 mld. korún, čo je vo vzťahu k hrubému domácemu produktu 7,2 % deficit, resp. 44,3 % verejný dlh.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ako som už uviedol, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku sa skončilo schodkom vo výške 51,6 mld. korún. Vláda uznesením č. 383 z 21. mája v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 prijala rozhodnutie kryť tento schodok sumou 15,8 mld. korún z výnosov z predaja štátnych dlhopisov Slovenskej republiky a úvermi prijatými v roku 2002 vo výške 35,8 mld. korún vydaním nových štátnych dlhopisov v roku 2003. Odporúčam, aby sa Národná rada stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o krytí schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2002 a prijala uznesenie, ktorým schvaľuje aj návrh štátneho záverečného účtu za rok 2002 ako celok tak, ako bol predložený. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002. Nech sa páči.

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002. V predloženom stanovisku hodnotíme dodržiavanie zákona č. 586/2001 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2002, zákona Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ďalej hodnotíme formálnoprávne náležitosti návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002, rozpočtové hospodárenie celkom, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, štátne aktíva a štátne pasíva.

Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 2002 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, štátnych fondoch, Národnej banke Slovenska, ďalej, o výrok audítora k účtovnej uzávierke Národnej banky Slovenska k 31. 12. 2002, údaje a informácie poskytnuté Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Tu vás prosím o opravu v predloženom stanovisku na strane 13 v druhom odseku, kde preklepom sme uviedli čiastku 6 740 mil. Sk, správne má byť čiastka 6 380 mil. Sk. Tento preklep nemá vplyv na obsah predkladaného stanoviska, je v súlade s tabuľkovým údajom stanoviska.

Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 je zostavený v súlade s § 50 ods. 1 zákona Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za rozpočtový rok 2002. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných uzávierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných uzávierok týchto vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií vrátane príloh v súlade s § 50 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách. Štátny záverečný účet Slovenskej republiky obsahuje aj zhodnotenie hospodárenia zložiek verejného rozpočtu v metodike ESA 95, ako aj súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu.

Skutočný vývoj rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľov bol v roku 2002 priaznivejší oproti predpokladom pri tvorbe štátneho rozpočtu. Ekonomický vývoj posudzovaný podľa týchto makroekonomických ukazovateľov bol priaznivejší aj oproti skutočnosti roku 2001. Vyšší rast hrubého domáceho produktu oproti predpokladom sa pozitívne prejavil v príjmovej časti štátneho rozpočtu v kategórii daňových príjmov.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu v roku 2002 medziročne vzrástli o 7,3 % na 220,4 mld. Sk, čo predstavovalo plnenie oproti upravenému štátnemu rozpočtu na 101,5 %.

Pozitívny vývoj príjmov štátneho rozpočtu v roku 2002 ovplyvnil predovšetkým výber daní na úrovni 188,8 mld. Sk, čo bolo o 8,1 mld. Sk viac, ako bolo rozpočtované v štátnom rozpočte. Vyššie plnenie daňových príjmov v roku 2002 súviselo predovšetkým s nárastom výberu dane z pridanej hodnoty medziročne o 11,8 %, spotrebných daní medziročne o 12,7 %, daní z príjmov právnických osôb medziročne o 38,1 % a daní z príjmov fyzických osôb medziročne o 7,5 %. Výpadok nedaňových príjmov o 7,5 mld. Sk oproti schválenému štátnemu rozpočtu a 5 mld. Sk oproti upravenému štátnemu rozpočtu súvisel s nenaplnením rizikových položiek štátneho rozpočtu neštandardného charakteru, a to napr. odvodu zostávajúceho zisku Národnej banky Slovenska v sume 4,7 mld. Sk, odvodov Slovenskej konsolidačnej, a. s., v sume 3,5 mld. Sk a predaja hotela Forum v sume 1 mld. Sk.

Neplnenie neštandardných príjmov štátneho rozpočtu sa v roku 2002 nahradilo príjmami z deblokácií časti ruského dlhu v sume 6,1 mld. Sk v kapitole Štátny dlh Slovenskej republiky, ktoré majú jednorazový charakter a v zmysle medzinárodných metodík sa nezapočítavajú do štandardných príjmov.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že objem maximálneho schodku štátneho rozpočtu vymedzený zákonom o štátnom rozpočte na rok 2002, t. j. v sume 53,5 mld. Sk, vláda Slovenskej republiky dodržala napriek tomu, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu sa v roku 2002 nepodarilo napĺňať plánovaný objem príjmov jednotlivých položiek. Išlo už o spomenutý výpadok v kategórii nedaňových príjmov o 7,5 mld. Sk oproti schválenému rozpočtu.

Objem výdavkov na rok 2002 bol zákonom o štátnom rozpočte stanovený v sume 257,9 mld. Sk, skutočné výdavky v celkovej sume 272 mld. Sk prevýšili upravený rozpočet o 1 mld. Sk a predstavovali jeho plnenie na 100,4 %. Zásadnou metodickou zmenou v sledovaní výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2002 bolo uplatnenie funkčnej klasifikácie namiesto odvetvovej, podľa ktorej sa výdavky sledovali do roku 2001.

Objem realizovaných výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2002 výrazne ovplyvnila reforma verejnej správy, keď sa v súlade so zákonom o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v priebehu roku postupne delimitovali rozpočty organizácií v oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a kultúry z pôsobnosti príslušných rozpočtových kapitol do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Úroveň realizovaných výdavkov ovplyvnila aj transformácia štátnych fondov do štátneho rozpočtu.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly hospodárenia a správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 konštatuje:

V rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky sa v roku 2002 dosiahli príjmy 220,361 878 mld. Sk, výdavky 272,003 866 mld. Sk, schodok predstavuje čiastku 51,641 988 mld. Sk. Štátny dlh k 31. 12. 2002 je vykázaný vo výške 388,435 424 mld. Sk a oproti roku 2001 sa zvýšil o 20,897 222 mld. Sk. Zo zdrojov získaných z privatizácie majetku štátu boli v roku 2002 uhradené záväzky štátu z minulých rokov vo výške 56,286 984 mld. Sk. Hospodárenie verejnej správy za rok 2002 vykázané v metodike ESA 95 dosiahlo schodok vo výške 77,805 mld. Sk, čo predstavuje 7,2 % HDP. Vláda Slovenskej republiky pri realizovaní výdavkov dodržala objem maximálneho schodku štátneho rozpočtu, ako bol stanovený v zákone o štátnom rozpočte na rok 2002. Vláda Slovenskej republiky v roku 2002 tiež dodržala rámec maximálneho možného zvýšenia objemu záväzkov štátu vymedzený zákonom o štátnom dlhu. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 383 z 21. mája tohto roku v bode C. uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií vykonať zúčtovanie a finančné vysporiadanie rozpočtových vzťahov ústredných orgánov a nimi riadených organizácií, obcí a vyšších územných celkov so štátnym rozpočtom do 31. 8. 2003. V návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 je hodnotenie stavu a zmien majetkovej časti štátu v tuzemských spoločnostiach len v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky, a nie všetkých subjektov uvedených v § 49b ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách. V roku 2002 pretrvával stav, keď colné úrady viedli svoje účty v rozpore s § 34 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách v komerčných peňažných ústavoch. V roku 2002 pretrvávali nedostatky v uplatňovaní zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov pri použití rozpočtových prostriedkov, najmä zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o účtovníctve, zákona o verejnom obstarávaní a zákona o cestovných náhradách, pričom uvedené dokumentuje množstvo zistených porušení týchto zákonov v jednotlivých rozpočtových kapitolách v súvislosti s uplatňovaním zásad maximálnej hospodárnosti, efektívnosti a transparentnosti pri čerpaní rozpočtových prostriedkov. Výsledky kontrol financovania projektov v rámci predvstupových fondov Európskych spoločenstiev poukazujú na nutnosť rýchlejšieho zosúladenia všeobecne záväzných predpisov so smernicami Európskych spoločenstiev, v programe SAPARD bolo z celkového objemu disponibilných finančných zdrojov k 31. 12. 2002 v percentuálnom vyjadrení využitých 1,6 % schválených finančných prostriedkov. V roku 2002 pretrvával nepriaznivý stav v oblasti príjmov z realizovaných štátnych záruk a poskytnutých návratných finančných výpomocí najmä z dôvodov insolventnosti, konkurzov a likvidácií dlžníkov štátu, pri preberaní štátnych záruk dochádzalo aj k nahradzovaniu priamych výdavkov štátu úvermi so štátnou zárukou, čo vedie k odkladaniu finančných problémov štátu do ďalších období. Dlhodobo pretrvávajúca prax rozpočtového hospodárenia štátu na úkor jeho prehlbujúceho sa zadlžovania, ako aj poskytovanie takých štátnych záruk, ktorých realizovanie je vysoko rizikové, sa premieta do stavu, v ktorom je Slovenská republika zatiaľ vzdialená od dosiahnutia referenčnej hodnoty 3 % podielu schodku verejných financií na hrubom domácom produkte ako jedného z kritérií na vstup do Európskej menovej únie.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky využiť toto stanovisko v procese schvaľovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002, ako aj pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 a v ďalšom legislatívnom procese. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím teraz predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a návrh kapitol štátneho záverečného účtu za rok 2002 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 225 zo 7. mája 2003 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR, Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru NR SR pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva na prerokovanie do 13. júna 2003 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu do 16. júna 2003.

Gestorskému výboru výbory NR SR podávajú správy o výsledkoch prerokúvania návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2002 a jeho kapitol. Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. mája 2003 o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 rokovali všetky výbory, ktorým tento návrh bol pridelený.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre verejnú správu prerokovali návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a zobrali na vedomie po prvé stav štátnych finančných aktív Slovenskej republiky k 31. 12. 2002 v stanovenej výške, po druhé výsledky rozpočtového hospodárenia obcí za rok 2002, po tretie výsledky rozpočtového hospodárenia vyšších územných celkov za rok 2002, po štvrté záverečné účty štátnych fondov za rok 2002, po piate hospodárenie verejnej správy za rok 2002, po šieste hospodárenie verejnej správy za rok 2002 v metodike uplatňovanej v štátoch Európskej únie a súhlasili s úhradou schodku štátneho rozpočtu vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2002 vo výške 51,641 988 mld. Sk výnosmi z predaja štátnych dlhopisov a prijatými úvermi v danej výške a odporučili Národnej rade schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

Ústavnoprávny výbor, Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody zobrali na vedomie návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 a prijali uznesenie k uvedenému návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

Zahraničný výbor návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 neprerokoval do stanoveného termínu, teda do 13. júna 2003.

K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady o návrhoch kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002 rokovali výbory s výsledkami tak, že bez pripomienok a doplňujúcich návrhov bol vyslovený súhlas so všetkými 49 rozpočtovými kapitolami štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2002. Uvedené kapitoly sú tu vymenované na stranách 4 a 5.

Prerokovanie podľa výborov. Na stranách 5 a 6 sú uvedené stanoviská jednotlivých výborov.

Pán predsedajúci, počítam s tým, že páni poslanci túto spoločnú správu majú pred sebou a prakticky každý výbor prijal platné stanovisko a odporučil schváliť návrh štátneho záverečného účtu, takže by som nečítal otrocky všetky stanoviská, tak ako ich prijali jednotlivé výbory.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda, aj ja predpokladám, že po večeroch to študovali poslanci, takže, nech sa páči, môžete pokračovať.