P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem vám, pán podpredseda vlády, za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili pánovi premiérovi.

Teraz by som vás prosil, aby ste zostali na mieste, pretože budete odpovedať na otázku ako člen vlády, ktorú vám položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: "Európska únia, aby zabránila úniku mozgov, plánuje zvýšiť financovanie vedy a výskumu na 3 % HDP do roku 2010. Otázka: Ako bude vláda zvyšovať financovanie vedy a výskumu, aby zabránila ďalšiemu úniku mozgov zo Slovenska?"

Nech sa páči, odpovedajte.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chcem sa poďakovať za tú otázku, pretože mi umožňuje vysvetliť veci a aj dať obraz o tom, ako je financovaná veda na Slovensku a aké sú ďalšie perspektívy.

Výdavkom na výskum a vývoj celkom a z toho výdavkom na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vynakladajú v krajinách OECD, v krajinách Európskej únie, aj v ostatných vyspelých štátoch, sa venuje taký záujem, aký vyplýva z legislatívy príslušnej krajiny a aký význam sa prisudzuje podpore sektora výskumu a vývoja zo štátnych prostriedkov ako jedného z nástrojov podpory rastu konkurencieschopnosti ekonomiky krajiny.

Odborné a poradné orgány Rady Európskej únie prijali na svojich zasadnutiach cieľ dosiahnuť v roku 2010 priemerné celkové výdavky na vedu a techniku z hrubého domáceho produktu v EÚ na úrovni 3 %. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti je priemer výdavkov na vedu a techniku v Európskej únii asi 1,8 % a zo štátneho rozpočtu 0,8 %. Existujú však významné rozdiely v týchto indikátoroch výskumu a vývoja medzi členskými krajinami Európskej únie. Vo Švédsku, Fínsku a Nemecku je to v rozpätí 2,5 až 4 % z hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo v Grécku, Španielsku a Írsku v rozpätí od 0,5 % do 1,5 % hrubého domáceho produktu. Je teda možné konštatovať, že čím výkonnejšia ekonomika, tým vyšší podiel výdavkov na výskum a vedu z hrubého domáceho produktu, pričom prostriedky štátneho rozpočtu sa na týchto výdavkoch podieľajú spravidla v rozmedzí 35 až 40 %.

Zámerom Európskej únie pri zvyšovaní výdavkov na výskum a vývoj v nasledujúcom období je rozšírenie a skvalitnenie európskeho výskumného priestoru, prehĺbenie jeho vzájomnej spolupráce na riešení spoločných európskych projektov a spolupráce s firmami. Nejde nejako v prvom rade o zamedzenie úniku mozgov, ale najmä o posilnenie konkurencieschopnosti Európy vo vzťahu k ostatným častiam sveta.

Slovenská republika síce nedosahuje úroveň priemerných výdavkov Európskej únie v tejto oblasti. Podiel výdavkov Slovenska na výskume a vývoji z HDP sa pohybuje v súčasnosti na úrovni 0,65 % HDP, ale z prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladá Slovenská republika prostriedky na výskum a vývoj v podiele porovnateľnom s ostatnými krajinami Európskej únie a OECD, teda 35 až 40 % z celkových výdavkov na výskum a vývoj. A výdavky štátneho rozpočtu vynakladané na vedu a techniku sú viac-menej stabilizované.

Od roku 1997 do roku 2001 sa to pohybuje v rozmedzí 2,5 mld. až 2,7 mld. korún. Pokles výdavkov, zároveň ale treba povedať, že došlo v období od roku 1997 k poklesu relatívneho podielu výdavkov na výskum a vývoj, no tento pokles výdavkov je zapríčinený poklesom výdavkov podnikateľskej sféry v tejto oblasti. V štátnom rozpočte sú každoročne zapracované rastové trendy v podpore vedy a techniky.

K rozvoju vedy a techniky schválila predchádzajúca vláda aj súčasná vláda vo svojich programových vyhláseniach i v ďalších koncepčných dokumentoch a zákonoch na podporu rozvoja vedy a techniky, a to najmä nasledujúce: uznesenie vlády č. 724 z 13. 9. 2000 ku koncepcii štátnej vednej a technickej politiky, uznesenie vlády č. 195 z 19. 3. 2003 k priebežnej správe o plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005 za obdobie rokov 2000 až 2002, uznesenie vlády č. 561 z 12. 7. 2000 k návrhu nového modelu financovania vedy a techniky v Slovenskej republike, uznesenie Národnej rady č. 1228 z roku 2000 k štátnej, vednej a technickej politike, zákon č. 132/2002 Z. z. o vede a technike, zákon o vysokých školách, zákon o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení neskorších predpisov a ďalšie.

Prierezové kompetencie v tejto oblasti má ministerstvo školstva, ktoré zodpovedá najmä za efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku, koordinuje činnosť ústredných orgánov a SAV pri príprave a uskutočňovaní strednodobej koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky.

V štátnom rozpočte boli od roku 2002 zabezpečované nasledujúce nárasty výdavkov na vedu a techniku:

- v roku 2002 oproti roku 2001 to bol nárast o 268,9 milióna korún, z toho na výskum a vývoj nárast o 225,7 milióna,

- v roku 2003 oproti roku 2002 nárast o 622,6 milióna korún, z toho na výskum a vývoj nárast o 375,9.

Absolútny nárast približne 200 miliónov korún podľa ministerstvom financií navrhovaných východísk na zostavenie štátneho rozpočtu v roku 2004 sa predpokladá aj oproti roku 2003 pri porovnateľnej metodike v roku 2004 oproti roku 2003.

Rámcový program Európskej únie pre výskum a technický rozvoj rozpočtovaný v roku 2003 v sume 500 miliónov korún predstavuje nárast výdavkov na vedu a techniku, pričom pokrýva rozpočtové dôsledky zákonných úprav v roku 2002 v oblasti odmeňovania zamestnancov výskumu a vývoja vo verejnej službe podľa zdravotníckych tabuliek a výdavky na dobudovanie Centra vedecko-technických informácií.

Vláda bude aj v nasledujúcich rokoch 2004, 2005 postupovať v súlade s uznesením vlády č. 724/2000 ku koncepcii štátnej a vednej politiky a uznesením vlády č. 195/2003 v priebežnej správe o plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky. V tomto uznesení je uložené podpredsedovi vlády a ministrovi financií zabezpečiť medziročný nárast prostriedkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku v Slovenskej republike, uvedený v koncepcii v súlade so zdrojovými možnosťami. Rovnako sú vládou Slovenskej republiky uložené úlohy aj ministrovi školstva a ďalším ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy pri plnení koncepcie štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005 a jej aktualizácie do roku 2010.

V nadväznosti na koncepciu štátnej, vednej a technickej politiky rozpracovalo ministerstvo školstva v spolupráci s ostatnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy SAV a vedeckou komunitou štátne programy výskumu a vývoja a návrh ich finančného zabezpečenia do roku 2006 s výhľadom do roku 2010, ktoré boli vládou SR schválené v septembri 2002. V rámci týchto programov boli schválené tiež osobitné podprogramy venované vytvoreniu podmienok na stabilizáciu mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja najmä v oblasti zlepšovania spoločenského postavenia vedy a techniky a budovania vedeckej kariéry, prognóza rozvoja využívania vedy a techniky do roku 2015, realizácia vynikajúcich projektov a podpora profesionálneho rastu mladých zamestnancov a doktorandov, stabilizácia mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja zlepšením sociálneho zabezpečenia.

Ak by sme sa mali priblížiť k tomu, na čo sa pýtate vo svojej otázke, teda výdavkami na vedu a techniku do roku 2010 tej cielenej priemernej úrovne Európskej únie, teda 3 % z HDP, znamenalo by to pri dnešnej úrovni hrubého domáceho produktu výdavky na vedu a techniku v sume asi 39 miliárd korún. Pri 30-percentnej účasti štátneho rozpočtu by výdavky štátneho rozpočtu potom mali predstavovať asi 11,7 mld. korún, pričom dnešný stav je taký, že v rozpočte na rok 2003 je 4,2 mld. korún a vo východiskách na budúci rok 4,4 mld. korún.

Ak by sa teda mala naplniť tá úroveň, tak by to znamenalo v najbližších siedmich rokoch takmer trojnásobný nárast výdavkov štátneho rozpočtu a medziročné prírastky by sa pohybovali asi na úrovni 1,2 mld. korún, čo nepovažujem za reálne. Zvyšovanie výdavkov na vedu a techniku totiž nemôže byť samoúčelné, resp. paušálne, pretože efektívne využitie prostriedkov rozpočtovaných na tento účel závisí aj od takých faktorov, ako sú legislatívne podmienky a nástroje využiteľné na motiváciu podnikateľského sektora investovať viac prostriedkov na technický rozvoj, t. j. rýchlejší rast mimorozpočtových zdrojov financovania výskumu a vývoja. Taktiež závisí od schopnosti ministerstva školstva a ďalších ústredných orgánov pružne koordinovať realizáciu programov výskumu a vývoja s merateľnými výstupmi a ukazovateľmi. Závisí aj od schopnosti ostatných správcov rozpočtových kapitol efektívne využívať rozpočtové prostriedky na rozvojové programy odvetví a využívať nástroje podpory v legislatíve tak, aby sa zabezpečil rýchlejší rast mimorozpočtových zdrojov a aby zdroje štátneho rozpočtu boli aj naďalej len doplnkovými zdrojmi. A závisí tiež od schopnosti súčasných výskumných a vývojových kapacít absorbovať rozsah zdrojov vo väzbe na efektívne projekty, vrátane medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a zdrojov z rozpočtu Európskych spoločenstiev.

Reálne možnosti priemerného medziročného zvyšovania výdavkov štátneho rozpočtu ministerstvo financií odhaduje na 300 až 350 mil. korún v závislosti od schopnosti správcov rozpočtových kapitol zabezpečovať realizáciu programov a efektívne využívať legislatívne nástroje a stimulovať podnikateľský sektor k inováciám a medziročnému zvyšovaniu výdavkov na výskum a vývoj v sume približne 650 - 700 mil. korún.

Skončil som, ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Ale predsa by som chcel ešte položiť otázku. Myslíte si, že navýšenia na vedu a techniku budú stačiť, aby sa zabránilo signifikantnému úniku mozgov zo Slovenska? Lebo o toto mi ide.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Takže budem sa venovať len tomuto.

Ja som spomenul vo svojej odpovedi, že podiel výdavkov na výskum a vývoj je dnes v Európskej únii od 0,5 %, ktoré má Grécko, až do 4 %, ktoré majú niektoré škandinávske krajiny. Už dnes ten podiel je na Slovensku vyšší, ako je dnes v Grécku, čím nechcem povedať, že je postačujúci, ale na ilustráciu to treba povedať.

Nemyslím si, že by nižší podiel výdavkov na vedu a výskum alebo výskum, vývoj a vedu bol nejakou hlavnou alebo zásadnou príčinou úniku mozgov a dovolím si použiť príklad Írska. Ja som spomenul medzi tými krajinami, ktoré majú nižší podiel, aj Írsko. Írsko má dnes 1,5 % hrubého domáceho produktu výdavky na výskum a vývoj, ale napriek tomu Írsko je krajinou nie odlevu mozgov, ale prílevu mozgov. A Írsko je tiež dobrým príkladom toho, čo sú skutočné faktory a podmienky, ktoré môžu buď vyvolávať únik mozgov, alebo skôr mu brániť. Keď Írsko začalo hlboké reformy, ktoré sú dnes považované za veľmi úspešné, tak malo problém, malo enormný problém úniku mozgov a mnoho najmä mladých vzdelaných ľudí, ktorí získali dobré vzdelanie, masovo odchádzali z Írska najmä do Spojených štátov a do iných krajín. Ale práve vďaka integrácii, úspešným reformám a rýchlemu ekonomickému rastu táto tendencia sa otočila, únik mozgov postupne prestal a teraz dokonca mnohí z tých, ktorí odišli v minulosti, sa vracajú naspäť. A Írsko je schopné dnes absorbovať aj mozgy z iných, chudobnejších alebo menej rozvinutých krajín napriek tomu, že na vedu a výskum dáva relatívne málo aj v porovnaní trochu menej, ako je dnešný priemer Európskej únie.

A myslím si, že Slovensko, ak, samozrejme, vstúpime do Európskej únie, ak budeme úspešní v reformách, ktoré ideme robiť a ak teda naštartujeme udržateľný rýchly ekonomický rast a staneme sa magnetom na investície, tak potom si myslím, že postupne aj tie dôvody, ktoré dnes, samozrejme, v istej miere existujú na únik mozgov, na odchod mladých kvalifikovaných pracovných síl, môžu sa postupne utlmovať a môžeme tento proces zvrátiť.

Iná metóda, myslím si, neexistuje, pretože, samozrejme, Európska únia znamená voľný pohyb osôb, služieb, kapitálu, ale som presvedčený, že práve realizácia reforiem, ktoré dnešná vláda a vládna koalícia realizuje, najlepšie môžu prispieť k tomu, aby sa motívy na odchod mladých kvalifikovaných pracovných síl a ľudí obmedzovali a aby vývoj nebol v tomto zmysle a smere zlý, čo ale nepopiera potrebu aj zvyšovať výdavky z verejných zdrojov, ale aj a možno najmä zo súkromných zdrojov do výskumu a vedy. Ale zase tu platí, že reformy by tomu mali napomôcť, pretože ak prilákajú investície, kapitál, ak prilákajú aj kapitál sofistikovanejší, tak zase toto je veľkým zdrojom rastu prostriedkov investovaných do výskumu a vývoja zo súkromnej sféry. A ja som spomínal, že všade v Európskej únii dáva štát približne 30 - 40 %, ale väčšina prostriedkov 60 - 70 % ide vlastne zo súkromného sektora.

Ďakujem, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zubo pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "V posledných rokoch štát nemá dostatok finančných zdrojov na to, aby podľa skutočných potrieb rozpočtovo zabezpečil tovarové náklady spojené s prevádzkou detských domovov. Napriek tomu každoročne na colniciach dochádza k znehodnoteniu materiálu rádovo za desiatky miliónov Sk a to takého (obuv, ošatenie, vybavenosť jedálenských prevádzok, elektronika a pod.), ktorý v detských domovoch chýba. Dokedy sa bude vláda nečinne pozerať na tento stav?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, pri vykonávaní § 436 zákona č. 238/2001 Z. z. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje správu majetku štátu, Colná správa musí prihliadať aj na existenciu iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú predaj, resp. uvádzanie tovaru na trh alebo do prevádzky.

Jedným zo spomínaných právnych predpisov je zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, na realizáciu ktorého bolo dosiaľ vydaných takmer 38 všeobecne záväzných právnych predpisov. K tomu treba taktiež pripočítať zákony, ktoré priamo upravujú technické požiadavky na výrobky uvádzané na trh, napr. zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Ďalším je zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 264/1999 Z. z., citujem: "Určené výrobky sa nesmú uviesť na trh, ak nie je preukázaná zhoda ich vlastností s technickými predpismi". Koniec citátu.

Pri predaji výrobkov podľa § 436 colného zákona Colná správa vystupuje ako distributér a musí splniť podmienky uvedené v § 10 zákona č. 264/1999 Z. z., to znamená, musí vydať vyhlásenie o zhode výrobku, ktorý musí spĺňať technické požiadavky podľa platných technických noriem.

Vzhľadom na skutočnosť, že Colná správa nemá možnosti na preverenie technických vlastností výrobku uvádzaného na trh a v prípade uvedenia takéhoto výrobku na trh a bez preverenia technických vlastností, by sa, samozrejme, dopustila porušenia zákona č. 264/1999 Z. z., musela by posúdenie technických vlastností zadať príslušnej autorizovanej osobe, teda skúšobni. Proces autorizovanej osoby na vydanie posudku alebo certifikátu na určený výrobok je časovo, ale najmä finančne náročný, čo je pre Colnú správu nevýhodné vzhľadom na malé množstvá jednotlivých typov výrobkov. Na pracovnej porade na Colnom riaditeľstve Slovenskej republiky so zástupcami Úradu pre normalizáciu SR, Ministerstva hospodárstva a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, konanej dňa 14. 5. 2002, zástupcovia týchto inštitúcií zhodne konštatovali, že Colná správa ako orgán štátnej správy by nemala bez certifikácie vstupovať na trh s výrobkami, na ktoré zákon č. 264/1999 Z. z. vyžaduje vyhlásenie o zhode. Do konca roka 2001 Colná správa na základe 76 uzatvorených zmlúv bezodplatne previedla tovar v celkovej hodnote 25,4 mil. korún na detské domovy, domovy dôchodcov a ústavy sociálnej starostlivosti na celom území Slovenska. Od roku 2002 sa z vyššie uvedených dôvodov neuskutočnila žiadna takáto realizácia tovaru bezodplatným spôsobom.

Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť otázku. Nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

S. Zubo, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja som vôbec nespochybňoval existenciu platných zákonov a právnych predpisov, ale trvám na tej otázke, ktorá je položená. Dokedy sa vláda chce pozerať na tento stav bez toho, aby riešila možnosti zabezpečenia tých tovarových prostriedkov, ktoré chýbajú v detských domovoch? Keď nemá finančné prostriedky, ukazuje sa tu jedna z možností zabezpečiť tieto veci. Roky bežia, plynú a veci sa nezabezpečujú, stoja na jednom mieste. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že 4 roky sme v detskom domove v kontakte s colnými správami, počínajúc colnicou cez riaditeľstvá krajských colných správ až po generálne riaditeľstvo, no ja závidím tým, ako hovoríte, že vo výške 25 mil. sa im podarilo získať prostriedky z colných úradov pre detské domovy. Nám sa nepodarilo ani za 1 korunu.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, môžete odpovedať.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Len na vysvetlenie tej sumy, pán poslanec. Tých 25 mil. to bolo do konca roku 2001, keď ešte neplatil zákon o technických požiadavkách. Ale ja s vami súhlasím, ja tiež nie som spokojný s touto odpoveďou v tom zmysle, že ona vysvetľuje, prečo sa to nedá a myslím si, že je potrebné hľadať možnosti, aby sa to dalo. Lebo je faktom, že zákon tomu bráni, ale treba hľadať iné možnosti, aby tovary nevyšli nazmar a aby, ak sa to dá, tak, samozrejme, bez porušenia právnych predpisov skončili tam, kde sú potrebné. Takže budem hľadať tieto možnosti a zadám pracovníkom príslušných inštitúcií úlohu hľadať takéto možnosti.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kolesár pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi: "Zavedenie poplatkov v zdravotníctve prinieslo pacientom len ďalšie komplikácie pri návšteve lekára. Vaša pozornosť však smeruje k akciám typu "guľový blesk", ktorá napr. v Košiciach má priniesť uvoľnenie lukratívnych budov, ktoré majú skončiť v rukách vám blízkych lobistických skupín. Aké je vaše prepojenie a osobné zainteresovanie na záujmoch týchto skupín v Košiciach?"

Pán minister, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. To znamená, pokiaľ rozumiem otázke, tak mám odpovedať, aké je moje prepojenie na tie skupiny. Takže neviem, o aké skupiny ide, prosím v doplňujúcej otázke, aby boli presnejšie identifikované tie skupiny. Skončil som, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Zatiaľ nie. Takže nech sa páči, pán poslanec, môžete položiť doplňujúcu otázku.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán minister, množstvo zdravotníckych pracovníkov z Košíc sa obrátilo na mňa aj na mojich kolegov, ktorí so znepokojením sledujú situáciu okolo nemocníc v Košiciach, najmä okolo Fakultnej nemocnice na Rastislavovej i Detskej nemocnice na Moyzesovej ulici. A moja otázka smerovala k tomu, či organizačné zmeny súvisiace s presunom zdravotníckych pracovísk a jednotlivých pavilónov v košických nemocniciach sú motivované záujmami o efektívnejšiu a racionálnejšiu zdravotnú starostlivosť, teda či sú v záujme pacientov, v tomto prípade aj detských pacientov, alebo naopak, či sú za týmto snahy určitých lobistických skupín o budovy lukratívnej časti mesta, ktorých cena sa odhaduje rádovo v desiatkach miliónov korún. Takže týmto smerom, prosím, aby ste mohli odpovedať. Akým spôsobom a za akým účelom sa robili tieto opatrenia v košických nemocniciach, napr. konkrétne chcete, v košickej Detskej nemocnici a tak ako aj pripravujete niektoré pavilóny Fakultnej nemocnice na Rastislavovej ulici?

Čiže týmto smerom prosím o vašu odpoveď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem. Tak tejto otázke už trochu lepšie rozumiem. To znamená, nemám žiadne prepojenie na žiadne lobistické skupiny, pán poslanec, keď je to otázka tých skupín a dokonca ani onakých. Čo sa pýtate, je otázka, na ktorú budem odpovedať, ide o vašu otázku č. 3, ale aj na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá dala tú istú otázku najmenej trikrát, štyrikrát, a ďalej aj na otázku pána poslanca Hrdličku.

Cieľom celej reštrukturalizácie košického, ale dnes už aj bratislavského zdravotníctva, pretože ako ste si všimli, vláda pre nedostatok zdrojov odstavila stavbu Fakultnej nemocnice Rázsochy, ktorú staviame presne 15 rokov, je lepšie využiť a efektívnejšie využiť prostriedky, ktoré z verejných zdrojov sme schopní v rámci ekonomickej situácie dávať. Všetci, čo poznajú situáciu košického zdravotníctva, vedia, že výsledkom akcie, ktorú sme pracovne nazvali "guľový blesk" nie preto, že má všetko rozbiť, ale preto, lebo dochádza k posunom, je vytvoriť detskú fakultnú nemocnicu a ukážem vám, pán poslanec, a aj pre vaše skupiny vami definovaných vystrašených lekárov, hodnotenie hlavného odborníka pediatrie, hodnotenie Pediatrickej spoločnosti, o aký významný počin pre košické detské zdravotníctvo ide.

Druhým cieľom je vybudovať konečne pre Východoslovenský kraj a Košice onkologický inštitút. Tie skupiny, ktoré sú také vystrašené a ktoré nás interpelujú, iste vedia, že v Košiciach dodnes nemáme fungujúcu onkológiu, že pacienti z Východoslovenského kraja a z tretiny Slovenska sa musia presúvať po strednom Slovensku, po západnom Slovensku a Čechách len preto, aby dostali napr. také jednoduché vyšetrenia, ako je izotopové vyšetrenie a nukleárna medicína.

Tretím cieľom je vybudovať traumatologický inštitút vzhľadom na to, že máme najvyššiu úmrtnosť na traumy a polytraumy aj z krajín pristupujúcej Európy.

Štvrtým cieľom je lepšie využiť existujúce priestory, dobudovať liečebne dlhodobo chorých, ktoré nám chýbajú, v Košiciach takisto na hanbu sveta a lepšie využívať tzv. geriatrické centrum. Záberom tejto akcie bude úplné vypratanie objektu na Moyzesovej ulici a odstavenie stavby vedľa geriatrického centra. Obidva tieto objekty vlastnícky patria nemocniciam, nepatria ministerstvu zdravotníctva ani ministrovi. A z predaja týchto objektov získame finančné prostriedky na dobudovanie onkologického inštitútu, vrátane nukleárnej medicíny a získame finančné prostriedky na dobudovanie detského a získame finančné prostriedky na dobudovanie liečebne dlhodobo chorých.

V tej chvíli, keď táto akcia prebehne, tak ako je popísaná, odsúhlasená a spustená, oveľa lepším spôsobom využijeme existujúce finančné zdroje. Navyše otvoríme 40 detských postelí späť v Moldave, ako sme ich tam mali kedysi, a to 25 akútnych a 15 pre dlhodobo chorých, čím komplexne budeme vedieť zabezpečiť tretinu Slovenska kardiologickými službami, pretože tí vaši vystrašení kolegovia si všimli, že už tam veľmi dobre funguje Východoslovenský kardiologický ústav, ktorý zvýšil výkonnosť o 40 - 60 % oproti tým službám, ktoré tam boli do roku 2002, onkologické služby, traumatologické služby, detská fakultná nemocnica, a to bez nárokov na štátny rozpočet. Ak v tejto veci som sa spojil s nejakými lobistickými skupinami, tak som sa spojil s 5,4 miliónmi slovenských občanov, z toho jedna tretina nedostávala tie zdravotné služby, na ktoré prinajmenšom pre dobré mravy mala nárok.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kondrót podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, ministrovi financií Ivanovi Miklošovi tohto znenia: "Aké sú výsledky podrobnej štrukturálnej analýzy príčin výpadku príjmov v štátnom rozpočte, ktorú ministerstvo financií bezpochyby urobilo pred návrhom na zvýšenie spotrebných daní?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, priebežný monitoring vývoja mesačných makroekonomických indikátorov a mesačného vývoja daňových výnosov v priebehu roka 2003 od januára do apríla signalizoval nasledujúce tri hlavné skupiny rizík plnenia daňových príjmov rozpočtovaných na rok 2003.

Po prvé prvou skupinou je slabší vývoj niektorých daňových základní oproti pôvodným predpokladom. V tejto skupine chcem spomenúť nižšie nominálne mzdy s priamym negatívnym vplyvom na daň z príjmu fyzických osôb. Podľa štatistickej správy za 1. kvartál 2003 priemerná mzda v národnom hospodárstve reálne poklesla o 1 %, pričom v rozpočte sa uvažovalo s miernym reálnym nárastom pri rovnakom predpoklade o miere inflácie.

Ďalej nižší rast súkromnej spotreby najmä v dôsledku nižších miezd priamym vplyvom na daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane v 1. kvartáli reálne vzrástla súkromná spotreba o 2,6 %. Pôvodný predpoklad na rok 2003 bol 3,8 %.

Ďalej to bol nižší rast vkladov aj v dôsledku nižších miezd, ale aj v dôsledku nižších úrokových sadzieb. Pri zohľadnení inflácie došlo k miernemu reálnemu poklesu s priamym vplyvom na daň vyberanú zrážkou a tiež slabší hospodársky výsledok podnikov v roku 2002 s priamym vplyvom na daň z príjmu právnických osôb inkasovanú v roku 2003.

Podľa správy Štatistického úradu sa situácia v roku 2003 už zlepšila, avšak vzhľadom na spôsob stanovovania preddavkov pre daň z príjmov právnických osôb to ešte neovplyvní výnosy v roku 2003. Takže toto je prvá skupina, kde by som ešte rád zdôraznil, že štruktúra rastu HDP bola iná, ale nižší domáci dopyt bol kompenzovaný vyšším vonkajším dopytom, čiže z hľadiska celkového ekonomického rastu sa predpoklady napĺňajú a vyšší zahraničný dopyt vedie potom ešte k pozitívnejšiemu, ako bol predpokladaný vývoj v oblasti deficitu zahraničného obchodu a deficitu bežného účtu platobnej bilancie.

Druhou skupinou príčin, ktoré viedli k nižšiemu výberu daní, boli chyby v odhadoch niektorých jednorazových efektov vyplývajúcich zo špecifických faktorov v daňovej legislatíve. Konkrétne výnos dane z pridanej hodnoty je nižší v dôsledku novelizácie platného zákona v súlade so 6. Smernicou Rady EÚ o harmonizácii zákonov o dani z obratu. Výnos je na hotovostnom princípe ovplyvňovaný ako priebežne, tak aj výrazne jednorazovo. Podľa novely vymedzenie pojmu daň na vstupe bolo upravené na daň, ktorú si voči platiteľovi dane uplatnil iný platiteľ za zdaniteľné plnenie, v prípade dovozu tovaru daň vyrobená colným orgánom. Daňové subjekty si podľa tejto novely mohli v prvom zdaňovacom období uplatniť nárok na odpočty zdaniteľných plnení uskutočnených od 1. 1. 2002, ktoré neboli uplatnené do konca roku 2002. A ďalej to boli nepresné odhady vplyvu zmien daňových sadzieb.

Uskutočnilo sa zblíženie sadzieb dane z pridanej hodnoty z pôvodných 10 a 23 % na 14 a 20 %. Odhad dane z pridanej hodnoty na rok 2003 sa upravil o predpokladaný pozitívny vplyv zblíženia sadzieb na výšku nadmerných odpočtov dane na vstupe, pričom došlo k nadmernému predpokladu pozitívneho vplyvu na štátny rozpočet. A taktiež dochádza k nižšiemu plneniu dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa v roku 2002 znížila z 29 na 25 %, avšak preddavky sa platili 29-percentnou sadzbou, čo spôsobuje nižšie, výraznejšie zníženie výnosu v roku 2003 z titulu vyrovnania dane.

Okrem týchto negatívnych faktorov, ktoré som rozdelil do troch skupín, existuje v niektorých ďalších oblastiach pozitívnejšie plnenie, ako bolo štátnym rozpočtom predpokladané. Je to najmä výraznejší prebytok mimorozpočtových zdrojov hospodárenia Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce. Ďalej je to úspora na dlhovej službe z titulu nižších úrokových nákladov, z titulu lacnejšieho výhodnejšieho refinancovania úverov štátu. Ďalej je to upresnenie deficitu v metodike ESA 95 a ďalej medzi takéto pozitívne efekty predpokladáme a rátame efekt zvýšenia spotrebných daní, ktoré práve Národná rada dnes prerokúva. Takže summa summarum v metodike ESA 95 navyše deficit vyplývajúci z nižšieho plnenia daňových príjmov, ale kompenzovaného vyšším plnením niektorých iných položiek, deficit potrebný na riešenie ostáva v objeme 3,7 mld. korún a práve tento deficit v tomto objeme by mal byť riešený novelami zákonov o spotrebných daniach a novelou zákona o dani z pridanej hodnoty.

Tak odpovedám, že takúto analýzu sme urobili a na jej základe sme navrhovali potom aj novely zákonov o spotrebných daniach a o dani z pridanej hodnoty.

Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa, máte doplňujúcu otázku. Nie. Ďakujem. Takže končíme... Pán poslanec, ale nehnevajte sa, na to máte technické zariadenie. Nefunguje? Počkajte, skúsim. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne. Nezvyknem klamať, pán podpredseda.

Pán podpredseda vlády, ďakujem za informáciu. Mňa zaujímalo trošku ešte možno viac dopodrobna, či robilo ministerstvo nejakú sektorovú analýzu, či ste išli až do odvetví a porovnávali ste, aký bol dosah zvýšenej, resp. zníženej, ale viac ma zaujíma tá zvýšená DPH z 10 na 14, či sú oblasti, ako je "stavarina", cestovný ruch a iné, kde to spôsobilo problémy a či sa potom z toho dá odraziť. Čo to urobí, keď dvihneme o pol roka zo 14 na 19 %? Či existujú takéto analýzy alebo či sa na nich aspoň pracuje?

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Analýzy, ktoré som uviedol, sú, samozrejme, k dispozícii aj podrobnejšie. Ja som uviedol tie základné celkové výsledky, čiže sú k dispozícii aj presnejšie kvantifikácie. Ale nepredpokladáme takto, nie je špeciálne analýza toho, aký bol vplyv zvýšenia z 10 na 14 % v tých sektoroch, v ktorých ku zvýšeniu došlo, ale sú isté rámcové analýzy. Predpokladám, že Združenie stavebných podnikateľov napríklad má podobné analýzy. Existuje z toho, čo si pamätám, napríklad analýza vplyvu rastu zvýšenia cien na potraviny, ktorá hovorí o tom, že cena potravín vzrástla v omnoho menšej miere, ako by bol efekt zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Inými slovami, pôsobí tam viacero faktorov. Na jednej strane z titulu zvýšenia DPH vzrástla určite cena potravín, ale na druhej strane konkurenčný tlak obchodných reťazcov a aj istý tlak nižšieho dopytu vplyvom opatrení, ktoré sa prijímali, viedol k tomu, že cena potravín v 1. štvrťroku vzrástla len o 1,9 %, pričom v roku 2002 potraviny vzrástli o 1,5 %, pričom celková miera inflácie bola 3,5 %.

Dá sa konštatovať, že tie vplyvy nie sú priamo úmerné, ale samozrejme, k tým efektom dochádza. Podstatné je ale to, o čom sme diskutovali na stretnutí podvýboru pre cestovný ruch. My si uvedomujeme, že pre niektoré konkrétne segmenty ekonomiky, ktoré dnes sú v nižšej sadzbe a pôjdu do sadzby vyššej, uvedomujeme si, že to bude mať pre ne z krátkodobého hľadiska aj negatívne dôsledky. Ale dôležité je, že celkové efekty pre celkovú ekonomiku, pre celkový ekonomický rast a dokonca aj pre tieto sektory, ale už zo strednodobého dlhodobého hľadiska, sú pozitívne. Čiže to, že dochádza ku krátkodobým negatívnym dôsledkom pre niektoré sektory ekonomiky, je pravda a je to nevyhnutná daň za potrebné zmeny, ktoré sú pomerne zásadné a majú viesť k celkovému zlepšeniu podnikateľského prostredia a vytvoreniu podmienok na vyšší ekonomický rast.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Končím hodinu otázok.

Zároveň vyzývam ešte členov vlády, aby tu ostali na ďalší bod programu a to sú

interpelácie.

Otváram tento bod s tým, že konštatujem, že písomne do interpelácií alebo s interpeláciami sa prihlásili pán poslanec Ševc, pán poslanec Zubo a pán poslanec Krajči. Nech sa páči, pán poslanec Ševc, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Zubo.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predkladám interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka.

Vážený pán minister, zaujíma ma, podľa akých kritérií vláda Slovenskej republiky rozhodovala pri schvaľovaní koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy a sídel obvodových úradov, keď za sídlo obvodového úradu schválila mesto Stropkov aj pre územie okresu Svidník. Podotýkam, že nie som rodák z okresu Svidník, ale z okresu Brezno a žijem viac ako 30 rokov v Bratislave.

Je všeobecne známe, že Okresný úrad Svidník je úradom druhého stupňa a okres má 33 495 obyvateľov, 68 obcí s rozlohou 550 km². Okresný úrad v Stropkove je úradom tretieho stupňa a navrhovaný obvod má 21 013 obyvateľov, 43 obcí s rozlohou 381 km². Spomedzi 38 bývalých okresov má dôjsť k jedinej zmene sídla obvodného úradu, a to namiesto Svidníka v Stropkove.

Zarážajúce, a preto sa aj pýtam, lebo som sledoval televíziu TA 3, až neuveriteľné v tejto súvislosti je verejné vystúpenie prednostu Okresného úradu v Stropkove a zástupcu primátora Stropkova Ing. Metoda Buzáka na TA 3 dňa 20. 5. tohto roku, kde sa vyjadril, že Stropkovčania majú dvoch poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky a ministra vlády Slovenskej republiky a že títo presadia sídlo v Stropkove.

Čo si máme o tomto myslieť, pýtam sa aj sám seba ako poslanca Národnej rady. Ide teda o vecne argumentačnú koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, teda o princíp, alebo o silný politický lobing? Vláda predkladá správu o boji proti korupcii. Navrhujem, aby vláda predložila do Národnej rady taktiež správu o boji proti politickému lobizmu.

Ďakujem vám pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Chcem, samozrejme, pán poslanec, ale aj vás, aj ostatných upozorniť, že musíte ešte písomne odovzdať interpeláciu. Dobre? Ďakujem pekne.

Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Zubo. Pripraví sa pán poslanec Krajči.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám v prílohe predložil interpeláciu na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľubomíra Kaníka.

Ani ja nie som z okresov, za ktoré budem interpretovať, napriek tomu sú určité veci, ktoré sa bezprostredne vzťahujú k určitým zásadám, ktoré musím spomenúť. V rámci otvoreného pripomienkového konania k návrhu zákona o organizovaní špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb boli vznesené pripomienky zo strany Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odboru sociálnych vecí a prednostu okresného úradu, ktoré smerujú k vami navrhovanému sídlu budúceho územného Úradu sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Banská Štiavnica s pôsobnosťou pre okresy Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica.

Pripomienkujúce subjekty sú toho názoru, že sídlom budúceho územného úradu pre uvedené tri okresy by mal byť Žiar nad Hronom. Existujú argumenty hovoriace v prospech zriadenia uvedených úradov v meste Žiar nad Hronom. Súčasná situácia, ale aj dlhodobo sledovaný vývoj hovorí o tom, že v okrese Žiar nad Hronom je sústredený najväčší populačný potenciál z týchto troch okresov. Kým v okrese Banská Štiavnica žije 17 151 obyvateľov, čo predstavuje 18 % obyvateľov v týchto troch okresoch, v okrese Žarnovica je to 27 634 obyvateľov, čo predstavuje 26 % v sledovaných okresoch, v samotnom okrese Žiar nad Hronom je to 48 125 obyvateľov, čo predstavuje nad 52 % obyvateľov všetkých troch okresov. Obdobná situácia je v počte obcí spadajúcich pod sídlo jednotlivých sledovaných okresov. Banská Štiavnica - je to 14 obcí, čo predstavuje 22 %, Žarnovica 16 obcí, čo predstavuje 26 %, a okres Žiar nad Hronom má 33 obcí, čo predstavuje 52 % z celkového počtu obcí.

Z uvedeného je zrejmé, že súčasný okres Žiar nad Hronom čo do počtu obyvateľov predstavuje viac ako 50 % počtu obyvateľov územia budúceho územného úradu. Na súčasnom území okresu Žiar nad Hronom je situovaných až 33 obcí, čo predstavuje takisto nad 50 obcí z celkového počtu obcí sledovaných okresov. Vývoj zamestnanosti a situácia na trhu práce sledovaných okresov ukazujú, že najväčší počet evidovaných nezamestnaných zhodnotených okresov má okres Žiar nad Hronom, ktorý sa počtom evidovaných nezamestnaných budúceho územného úradu podieľa 46 percentami. Z toho len samotné mesto Žiar nad Hronom k 31. 12. tohto roku evidovalo 2 056 nezamestnaných, čo je o 331 evidovaných nezamestnaných viac, ako eviduje celý okres Banská Štiavnica.

Okrem tejto skutočnosti v súčasnosti je viac ako zrejmé, že v okrese Žiar nad Hronom sa v budúcom období bude nezamestnanosť podstatne zvyšovať hlavne z týchto dôvodov: hromadné prepúšťanie v Závodoch Slovenského národného povstania, a. s., Žiar nad Hronom, ktoré bolo v uplynulých mesiacoch spôsobilo nárast nezamestnaných o počet 392; ďalej oznámenie o začatí hromadného prepúšťania v Pohronských strojárňach, a. s., Hliník nad Hronom, predpokladaný počet prepustených 76 pracovníkov; ďalej avizované prepúšťanie v mesiacoch jún až august tohto roku v Závodoch Slovenského národného povstania Žiar nad Hronom s predpokladom prepustených 400 až 500 pracovníkov. Všetky tieto stavy hromadne prepustených pracovníkov sa týkajú okresu Žiar nad Hronom.

Na základe uvedených faktov je zrejmé, že v rámci hromadného prepúšťania do evidencie nezamestnaných v tomto okrese Žiar nad Hronom pribudne viac ako 900 novoevidovaných pracovníkov. Sú reálne predpoklady, že počet evidovaných nezamestnaných už v najbližších mesiacoch prevýši v okrese Žiar nad Hronom počet 5 000 nezamestnaných.

V osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona o organizovaní špeciálnej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sa uvádza, že kritérium pre spracovanie návrhu, jej kreovania boli najmä dostupnosť, rozsah a obsah v súčasnosti vykonávanej štátnej správy, regionálne špecifiká a tak ďalej. Vychádzajúc z toho zámeru ministerstva pri rozhodovaní sa o budúcom sídle špecializovanej štátnej správy v tejto oblasti jednoznačne do popredia vychádza Žiar nad Hronom, no aj tak tento okres nedostal prioritu, prioritu dostala Banská Štiavnica.

Z tohto pohľadu musím jednoznačne konštatovať, že súčasný úrad sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v Žiari nad Hronom zabezpečuje viac ako 50 % služieb v oblasti poskytovania dávok sociálnej pomoci, účelových dávok i štátnych sociálnych dávok z celkového súčtu poskytovaných dávok za všetky tri okresy.

Na porovnanie uvádzam poskytovanie služieb v oblasti dávok takto v sumarizácii:

- Žiar nad Hronom: poberateľov 9 484, výdavky v tisícoch 141 736 000,

- Žarnovica: 6 198 poberateľov, 97 598 000,

- Banská Štiavnica: 3 196 poberateľov, suma 46 382 000 korún slovenských.

Obdobná situácia je v poskytovaní prídavkov na deti a v celom rade ďalších oblastí a náplní práce, ktoré bezprostredne zabezpečujú okresné úrady a miestne úrady sociálnych vecí a ktoré majú zabezpečovať budúce špecializované štátne správy.

Mesto Žiar nad Hronom je významným centrom a železničným uzlom. Je spádovou oblasťou pre navrhovanú pôsobnosť územného úradu. Dopravná prístupnosť cestná i železničná do Banskej Štiavnice je veľmi obmedzená, a to hlavne v zimných mesiacoch. Samotné mesto Banská Bystrica má nedostatočne vybudovanú cestnú komunikáciu a má nedostatok vhodných a voľných priestorov na uskutočnenie zamýšľaných inštitúcií.

Vážený pán minister, dovoľte mi po tejto rozsiahlejšej faktickej argumentácii položiť otázku: "Čo vás viedlo k tomu, že ste navrhli za sídlo územného Úradu práce, rodiny a služieb, zamestnanosti mesto Banská Bystrica, a to i napriek tomu, že nemá na to vytvorené základné demografické, sociálne a dopravné predpoklady? Ako mienite tieto skutočnosti prehodnotiť a aký postoj v danej záležitosti zaujmete?" Ďakujem. (Potlesk.)