B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa ústne prihlásiť k tomuto bodu. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
E. Angyalová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, vážený pán minister, my sme, pán minister, včera spolu kuloárne hovorili. Ja som myslela, že ani nevystúpim v prvom čítaní, pretože problém, ktorý s týmto návrhom mám, je skôr odborný a v druhom čítaní ho teda prednesiem. Napriek tomu, že pán minister včera povedal, že to tak nie je, ako to hovorím, ja si myslím, že predkladaný návrh zákona je v potenciálnom rozpore so zákonom o účtovníctve, ale to v druhom čítaní. Teraz chcem niečo iné vlastne povedať, dve veci.
Prvá vec je, že by som vás naozaj v rámci politickej kultúry chcela poprosiť, aby to, že potrebujeme niektoré veci harmonizovať so smernicami EÚ, nebolo zneužívané na to, že sú zákony predkladané v skrátenom konaní. Všetci dobre vieme, že tieto zákony o spotrebných daniach a tento návrh zákona, ktorý teraz prišiel o DPH, tu nie je pre nič iné, len preto, lebo je problém so štátnym rozpočtom a treba vykryť výpadok príjmov. To, že paralelne, že sekundárne tento návrh zákona rieši aj to, že zákon bude v súlade so Šiestou smernicou Európskej únie, áno, to je podľa mňa v tomto prípade sekundárne. Preto prichádza návrh zákona teraz, lebo je výpadok príjmov. Takže by som bola veľmi rada, keby to nebolo, povedala by som, tak decentne zneužívané.
Ale inú vec sa chcem spýtať. Pán predrečník predo mnou to asi povedal, len to nepovedal úplne jasne. Takže sa chcem spýtať na pána Figeľa, keď vyjednával prechodné obdobia: Aký zmysel mala jeho práca, keď teraz prichádza tento návrh zákona? Ani neviem, či sa mám spýtať až tak tvrdo, ale mne to pripadá ako neúcta k jeho robote. Takže, keby ste mi mohli odpovedať, pán minister. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete sa vyjadriť k rozprave.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Najskôr k vystúpeniu pána predsedu Komunistickej strany, pána Ševca. Začnem, ak dovolíte, tým, čím ste vy končili, pán predseda. Hovorili ste, že pochybná politická aritmetika tu niečo deformuje. Myslím si, že pomery v parlamente sú dané štandardným demokratickým procesom, výsledkom legitímnych demokratických volieb. Ak existovala niekedy pochybná parlamentná aritmetika, tak existovala v rokoch 1948 až 1989, teraz tu žiadnu pochybnú aritmetiku nevidím.
Čo sa týka zmien zákonov a Európskej únie, hovorila o tom aj pani poslankyňa Angyalová. Takže chcel by som povedať, že ja som netvrdil, že sadzby dávame tak, ako dávame, z dôvodu zosúlaďovania s Európskou úniou. A dokonca dám vám za pravdu, pani poslankyňa, aj v tom, že som netvrdil, že primárnym dôvodom predkladania tejto novely je zosúlaďovanie s EÚ, ja som pri odôvodňovaní skráteného legislatívneho konania hovoril, že v súvislosti s touto novelou očakávame aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. A teraz som to dokonca aj kvantifikoval pri uvedení tohto návrhu zákona, keď som uviedol, že je to 800 mil. až 900 mil., zároveň je pravdou, že sa touto novelou aj v súlade so Šiestou smernicou novelizuje tento zákon, čo sa týka zálohových faktúr, zdaňovania zálohových faktúr. To je proste pravda, je to tak. Takže čo sa týka Európskej únie, čo sa týka tých sadzieb a čo sa týka ešte otázky na pána Figeľa, resp. na vyjednanie tých výnimiek, chcem povedať, že jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty je expressis verbis explicitne zapísaná v programovom vyhlásení tejto vlády a toto programové vyhlásenie bolo tu v tomto parlamente schválené.
Nevidím žiaden rozpor, dovoľte mi povedať, s tým, že za bývalej vlády, ktorá nebola úplne totožná, aj keď väčšinovo bola podobná, ale nebola úplne totožná s touto vládou, bola iná predstava, pretože vtedy jednoducho nebola, neexistovala politická vôľa ani možnosť zjednotiť daň z pridanej hodnoty. Práve homogénny charakter tejto vlády, stredopravý homogénny charakter, programový, ideový, ideová zhoda tejto vlády umožnila, aby sme išli ďalej, aby sme nemuseli využiť to prechodné obdobie, ktoré sme predtým vyjednali, pretože sme presvedčení, že z ekonomického hľadiska je to lepšie. A všetci poslanci vládnej koalície, ak sa dobre pamätám, hlasovali za toto programové vyhlásenie vlády, v ktorom toto jednoznačne takto uvedené je. Takže nehľadajme rozpory tam, kde nie sú, pretože dnešná vláda nie je totožná s vládou minulou a riadi sa programovým vyhlásením, ktoré bolo tu schválené.
Takže chcem povedať, že jedna sadzba dane z pridanej hodnoty nie je zas až taká rarita, že by ju nikde nemali, pribúda krajín, ktoré ju majú. A som presvedčený, že aj v iných krajinách, ktoré tu boli menované, skôr či neskôr k tomuto zbližovaniu dochádzať bude.
Na otázku pána poslanca Ševca, či sme ochotní, alebo som ochotný uvažovať o iných sadzbách alebo o nižšej sadzbe, o nulových sadzbách, chcem odpovedať, že nulová sadzba nebude možná od vstupu do Európskej únie. To, že niektoré krajiny dnes majú výnimočný režim nulovej sadzby, aj ony ho budú musieť zmeniť a zrušiť, znížená sadzba možná síce je, ale pri znížených sadzbách by nebolo možné uskutočniť daňovú reformu, ale, predovšetkým, tá jedna sadzba dane z pridanej hodnoty má svoje vecné a ekonomické opodstatnenie, zjednodušuje daňový systém a prispieva k tomu, že slovenská ekonomika bude dynamickejšia a konkurencieschopnejšie bude tvoriť viac pracovných príležitostí. Takže ja si myslím, že je to dobré riešenie a že sociálna politika by sa nemala robiť cez deformovanie daňového systému. Pomôžme tým, ktorí pomoc potrebujú, adresnou sociálnou politikou, ale neznižujme dane, lebo keď znižujeme daň napr. daňou z DPH na potraviny, tak znižujeme cenu tých potravín nielen pre chudobných, ale aj pre tých bohatých, ktorí na potraviny míňajú rádovo viac peňazí ako tí, ktorí sú chudobní a odkázaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.
Tlačidlo mi nefunguje na zvonenie, technici, chcel by som upozorniť poslancov, že pristúpime k hlasovaniu. No už zvoní.
Nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.
J. Mikuš, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 75.
Vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu. (Hlasy z pléna.)
Páni poslanci za KSS, prečítajte si rokovací poriadok. V rokovacom poriadku jednoznačne máte napísané, aký je postup v takomto prípade. Nebolo dosť poslancov, to znamená, že sme nemohli právoplatne sa rozhodnúť. Takže ideme znovu.
Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Takže, ešte raz odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných 75.
Vážení páni poslanci, pýtam sa vás, či je všeobecná vôľa, aby sme pokračovali v rokovaní a potom hlasovali. (Reakcia z pléna.) Nie je. Dobre.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, do rokovacieho priestoru je zakázané aj nosiť telefóny, nieže telefonovať, to je jedno, či rokujeme alebo nie.
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite svoje miesto, pristúpime k hlasovaniu.
Chcem zároveň upozorniť poslancov, že podľa rokovacieho poriadku keď nebude ani teraz dosť poslancov, môžeme pristúpiť k rokovaniu o ďalšom bode bez toho, že by sme museli čakať na dostatočný počet hlasujúcich.
J. Mikuš, poslanec: Takže budeme hlasovať do tretice. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 77 poslancov, za návrh hlasovalo 77.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, druhé hlasovanie.
J. Mikuš, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 256 z 2. júna 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 94 poslancov, za návrh hlasovalo 84, proti 3, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spravodajca.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 231, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 230.
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ najmä dosiahnutie plnej kompatibility s direktívami Európskej únie upravujúcimi poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
V rámci procesu aproximácie poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín Európskej únie je povinné zaviesť do právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc Európskej únie, aby sa odstránili rozdiely medzi ustanoveniami zákonov v tejto oblasti poistenia, ktoré by mohli byť prekážkami pri voľnom pohybe osôb a poisťovacích služieb v rámci krajín Európskej únie. Zákonom sa zavádza povinnosť poisťovateľa určiť v každom členskom štáte likvidačného zástupcu s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Vymenovanie týchto zástupcov by malo byť jednou z podmienok na začatie vykonávania tohto druhu poistenia.
Ďalej je potrebné prijať zákonné opatrenia týkajúce sa orgánu pre náhradu škody, na ktorý sa môže poškodený obrátiť v prípade, že poisťovňa neurčí svojho likvidačného zástupcu alebo odkladá výplatu poistného plnenia. Dostupnosť informácií týkajúcich sa nielen poisťovateľa, ale aj držiteľa, vlastníka, prevádzkovateľa motorového vozidla, ako aj údaje o likvidačnom zástupcovi rieši register poistenia zodpovednosti, prostredníctvom ktorého Slovenská kancelária poisťovateľov bude plniť funkciu informačného strediska v zmysle smernice Európskej únie.
V predloženej právnej úprave sa navrhuje účinnosť 1. júla 2003 s výnimkou tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2004, a tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu podpredsedovi.
Ešte predtým čo dám slovo spravodajcovi, chcem vyzvať všetkých predsedov poslaneckých klubov, keby teraz išli za rokovaciu miestnosť do malej zasadačky, pán predseda Národnej rady zvoláva len predsedov poslaneckých klubov počas rokovania. Takže chcel by som upozorniť aj tých predsedov poslaneckých klubov, ktorí momentálne nie sú v zasadačke, aby teda prišli okamžite, aby sa záležitosti okolo zmluvy dali prerokovať.
Pokračujeme ďalej a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jurajovi Liškovi. Pán poslanec, nech sa páči.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 231), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Zatiaľ sa prihlásili písomne dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Fico za klub Smer, nech sa páči, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Blanár.
R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, ako už je zvyčajné pre pána ministra financií, nepovedal podstatu návrhu zákona, ktorý predložil do Národnej rady Slovenskej republiky. Vôbec nie je dôležité to, čo hovoril, pokiaľ ide o zákon o povinnom zmluvnom poistení, ale najpodstatnejšou časťou návrhu, ktorý predkladá minister financií, je vypustenie § 30 zo zákona o poisťovníctve, na základe ktorého pán minister financií odpúšťa súkromným spoločnostiam, ktoré vyberajú zmluvné poistenie sumu 460 mil. korún. Toto je podstata návrhu zákona. A je mi veľmi-veľmi ľúto, že minister financií ani len nepovedal jedným jediným slovkom vo svojom vystúpení, že o toto v návrhu zákona ide. Takže dovoľte mi pár slovami na túto situáciu zareagovať.
Vážené dámy a páni, ako viete, po zavedení povinného zmluvného poistenia vznikla v zákone povinnosť týchto súkromných poisťovacích spoločností odvádzať 8 % na osobitný fond na ministerstvo vnútra. Z týchto 8 % sa má kupovať technika pre Záchranný a hasičský zbor, ďalej technika pre Rýchlu zdravotnícku pomoc. A v roku 2002 táto suma bola vyrátaná vo výške 460 mil. korún, to je 8 % z celkového vybraného poistného. Čo sa udialo? Súkromné spoločnosti povedali, že to nezaplatia. Jednoducho si postavili hlavu, pretože 460 mil. korún je naozaj veľký peniaz, a urobili niekoľko vyhlásení, že podľa nich je zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a neviem čo. Zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky iba vtedy, ak tak povie Ústavný súd Slovenskej republiky, a súkromné spoločnosti nemajú žiadne právo nerešpektovať zákon, ktorý im ukladá povinnosť 8 % zaplatiť. Namiesto toho, vážené dámy a páni, aby ministerstvo financií prikročilo k tvrdým sankciám, aby prinútilo zaplatiť tieto súkromné spoločnosti sumu 460 mil. korún, dokonca možno aj pod hrozbou odňatia licencie týmto spoločnostiam, prichádza minister financií opäť s čarovným návrhom. Dobre, veď 460 mil. korún nakoniec nepotrebujeme asi. A navrhuje preto vypustiť § 30 z tohto zákona, to znamená, že už nebudú mať povinnosť tieto súkromné spoločnosti zaplatiť 460 mil. korún, ktoré sa používajú na nákup tejto techniky. Ja už neviem, čo mám na to jednoducho povedať, a kladiem si otázku, koho vlastne zastupuje minister financií, či zastupuje súkromné spoločnosti alebo zastupuje štát, zastupuje jednoducho orgány, ktoré potrebujú peniaze do štátneho rozpočtu?
Aby ste boli trošku v obraze, vážené dámy a páni, zobral som si tabuľku techniky, ktorá sa napr. používa v Hasičskom a záchrannom zbore. Len tak pre zaujímavosť pokiaľ ide o cisternové automobily, priemerný vek tejto techniky je 24 rokov, pokiaľ ide plošiny, priemerný vek je 23 rokov, pokiaľ ide o rebríky, priemerný vek je 24 rokov, pokiaľ ide o penové hasiace automobily, priemerný vek je 22 rokov, pokiaľ ide o práškové automobily, priemerný vek je 25 rokov. Hasičský a záchranný zbor je v dezolátnom stave a súrne potrebuje peniaze, ktoré súkromné spoločnosti mali platiť na základe § 30 tohto zákona.
Takže opätovne sa pána ministra financií pýtam, koho vlastne zastupuje, pretože ak si zoberieme štátny rozpočet, tak na rok 2004 sa nepredpokladá žiadne navýšenie pre Hasičský a záchranný zbor alebo pre ďalšie inštitúcie, ktoré čerpali z tohto fondu konkrétne peniaze. Považujem za veľmi neférové, že minister financií o tejto skutočnosti v úvodnom slove vôbec neinformoval Národnú radu, lebo toto je podstata tohto návrhu. Som presvedčený, že súkromné spoločnosti pritlačili na ministra financií. Otázka je, aká bola motivácia pána ministra financií, keď 460 mil. korún takýmto hrubým spôsobom odpúšťa.
Takže, vážené dámy a páni, toto je podstata návrhu zákona a prosím, berte na zreteľ, že keď zahlasujete za tento návrh zákona, tak vlastne likvidujete Hasičský a záchranný zbor. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlásia pán poslanec Malchárek a pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Rád by som sa k tomuto vyjadril. Čiastočne by som chcel súhlasiť s predrečníkom pánom poslancom Ficom, snáď s tým rozdielom, že ten návrh zákona ako taký má v sebe podstatne viac pozitív ako negatív. A preto my podporíme tento návrh zákona do druhého čítania, v ktorom ale určite nepodporíme tú myšlienku presunu tých prostriedkov disponibilných na ministerstvo financií. A nemyslíme si, že aj tá medializácia okolo toho bola veľmi správna, že si mohli dovoliť poisťovne vyhlásiť niečo za protiústavné a dokonca konať v rozpore so zákonom. A myslím si, že podobný názor v tomto duchu uplatní aj v druhom čítaní minimálne svojím hlasovaním aj SMK a, počúvam aj tuná hlasy aj od ostatných kolegov, aj poslanci z koalície. Takže ja prídem s pozmeňujúcim návrhom, ktorým túto vec z tohto návrhu zákona sa budem snažiť vypustiť. A verím tomu, že v tomto duchu potom bude aj návrh zákona ako taký celý s tými ostatnými dodatkami podporený. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Šulaj sa hlási s faktickou poznámkou.
I. Šulaj, poslanec: Ja by som sa len chcel opýtať pána ministra: V prípade, že by sme odsúhlasili takýto návrh novely zákona, s ktorou ja osobne nesúhlasím, bude sa toto odpustenie záväzku považovať od týchto poisťovní za daňový výnos z hľadiska daní z príjmu právnických osôb?
B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave ešte z písomne prihlásených vystúpi pán poslanec Blanár. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Blanár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, predloženým vládnym návrhom novely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov chce vláda riešiť niektoré menej zásadné, ale i skutočne zásadné zmeny, ktoré pravdepodobne sú založené na ročnej skúsenosti fungovania tohto zákona. Platný zákon v súčasnosti počíta s 3-ročným prechodným obdobím, ktoré sa malo skončiť až v roku 2005.
Ak dôjde k schváleniu predloženého návrhu zákona, budú môcť všetky poisťovne odo dňa jeho platnosti stanoviť výšku poistného bez dodržiavania akejkoľvek kategorizácie. Vieme všetci dobre, že súčasná kategorizácia podľa kubatúry nie je objektívna, nie je správna. Ale ako to bude stanovené v budúcnosti, ani len rámcovo predkladateľ nehovorí v predkladanom návrhu zákona. Nechá sa to živelne asi na posudzovanie poisťovni. Samotné poisťovne po 2 rokoch fungovania poistného zmluvného poistenia avizujú, že nemajú dostatok štatistických údajov na reálne zmeny kategorizácie. Zaujímavé na tom je, že o tom hovorí nielen poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, ktorá tu pôsobila ako jediná pred platnosťou súčasného zákona, podľa súčasnej kategorizácie v zmysle kubatúry, a má k dispozícii dostatok štatistických údajov o priebehu nehodovosti, ale že o tom hovoria aj iné zväčša zahraničné poisťovne, ktoré sú licencované, ktoré s takýmto druhom poistenia majú bohaté skúsenosti v európskych krajinách. A nerobí sa to podľa kubatúry.
Vážené dámy, vážení páni, pán minister povedal, že zrušenie zákonných obmedzení by malo priniesť, podotýkam, by malo priniesť predovšetkým posilnenie konkurenčného boja, ktorý by mohol viesť k znižovaniu cien. Vážené dámy, vážení páni, podmieňovací spôsob svedčí nie o veľkom alebo silnom presvedčení pána ministra. Je to zrejme preto, že sám nemá predstavu o tom, ako sa do cien poistenia, či už krátkodobom alebo dlhodobom horizonte, premietne zdedený deficit zákonného poistenia, ktorý sa odhaduje dnes asi na úrovni 4,6 mld. Sk. Pán minister, o akom znižovaní cien a v akom časovom horizonte hovoríte, keď všetky poisťovne vrátane tej najväčšej avizujú zvýšenie poistného nielen o infláciu, ale pravdepodobne aj o zvýšenie nehodovosti? Zasa platí zrejme vaše obľúbené, že trh vyrieši všetko. A odnesú si to radoví občania popri ďalších balíčkoch opatrení, ktoré prerokovávame tu v tejto snemovni počas tejto schôdze. Štát sa zbavil dlhu a necháva to na všemocný trh, neurobili ste nič, pán minister, ani v pôvodnom zákone, ale ani v tom navrhovanom zákone a dokonca ani vláda neurobila nič, aby tento deficit bol pod kontrolou a ďalej nenarastal, čo sa, samozrejme, ako spojené nádoby premieta i v cenách poistného zodpovednosti za škody.
Napr. v Českej republike keď demonopolizovali trh, tak urobili obmedzenie na odškodnenie, ktoré sa dostalo iba na 2,5 mil. úrovne. Bohužiaľ u nás to tak nie je. O stave, keď po demonopolizácii poistného v roku 2001 prešli dlžoby na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, hovoria absurdné prípady vymáhania bolestného pred rokom 2001, čo v okolitých krajinách predstavuje zlomok vymáhaných súm. Poviem jeden prípad za všetky, kde manželka žaluje svojho manžela za 30 mil. Sk, áno, dobre počujete 30 mil. Sk, ako bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie. Manžel sa, mimochodom, vyjadril, že sa vôbec nebojí o úspech tohto súdneho konania, že bude úspešné. Čiže o 30 mil. zasa narastie dlh, ktorý, samozrejme, poisťovne premietnu do cien poistného. Samozrejme, advokáti sú posmelení prvými úspechmi, a preto sumy za odškodnenie narastajú. A čo vláda? Tá sa len prizerá. Len 800 poškodených žiada dovedna 1,8 mld. Sk. Nuž čo k tomu dodať? Napr. v Českej republike je to 988 000 Sk po prepočte a v Nemecku, ktoré je krajinou, ktorá sa pokladá za najdrahšiu krajinu z hľadiska plnenia škodových udalostí, je to maximálne 15 mil. Sk po prepočte. U nás i keď Slovenská kancelária poisťovateľov sa snaží, aby sa tento nárast jednoducho zastavil, vláda mlčí a nič nerobí. Na Slovensku túto sumu, vážené poslankyne a vážení poslanci, desiatky prípadov jednoducho, musíme konštatovať, prekračujú.
A ďalší vývoj? Slovenská kancelária poisťovateľov za posledných 8 mesiacov eviduje ďalších zhruba 500 súdnych sporov s požadovanými sumami až desiatok miliónov Sk. Toto vôbec nerieši predkladaný návrh, akým spôsobom sa vyrieši tento deficit, ktorý stále narastá, čo, samozrejme, poisťovne budú premietať automaticky do cien poistenia, čo, iste uznáte, bude veľmi ťažké pre mnohých občanov, ktorí vlastnia motorové vozidlo, znášať. S týmto jednoducho nemôžeme súhlasiť, a preto na to upozorňujem.
V krátkosti sa ešte dotknem toho, čo hovoril môj kolega. Pán minister jednoducho veľmi laxne pristúpil k neplneniu povinností poisťovní, ktoré mali do konca februára odviesť 460 mil., čo je 8 % z vybratého poistenia, na špeciálny účet ministerstva vnútra. Dodnes sa nič relevantné neudialo, i keď minister vnútra sa vyjadril minule na otázku môjho kolegu pána Hurbana, že bude postupovať štandardne súdnym konaním. Ale myslím si, že sú aj iné možnosti, o ktorých sa vôbec nehovorilo. Predsa tieto poisťovne dostali od niekoho licenciu. Prečo nejakým spôsobom sa nevyužíva aj tento inštitút? O tom sa, samozrejme, nehovorí.
Čiže z týchto dôvodov, nebudem sa dotýkať ďalších vecí, ktoré sú tam spomínané, myslím si, že to by bolo skôr na druhé čítanie, je dôležité, aby sme sa zamysleli, či vôbec tento návrh zákona má postúpiť do druhého čítania. Preto predkladám návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby bol vládny návrh novely zákona č. 381/2001 Z. z. stiahnutý z rokovania a aby boli dopracované spomínané oblasti, ktoré som tu citoval. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca, s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Fico. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som zareagovať na vystúpenie môjho kolegu pána poslanca Blanára. Naozaj chcem potvrdiť, ak občan nezaplatí do 31. marca napr. daň z príjmu, tak sa naňho vrhne celá skupina kontrolórov, dostáva rôzne sankcie a je doslova a do písmena prenasledovaný. Ak však súkromné poisťovne, ktoré dostali zadarmo, a chcem to podčiarknuť, zadarmo licencie na túto činnosť a zarábajú veľké peniaze, pretože obraty týchto poisťovní sú miliardové, si nesplnia povinnosť voči štátnemu rozpočtu a voči štátu, tak namiesto toho, aby takou istou skupinou kontrolórov také isté sankcie nastúpili, prichádza ústretový návrh ministra financií na vypustenie 460 mil. zo štátneho rozpočtu.
Chcem preto informovať aj o tom, že ak návrh zákona prejde do druhého čítania, bude podaný pozmeňujúci návrh, aby to nebol 8-percentný odvod, aby to bol 10-percentný odvod a v prípade nezaplatenia v konkrétnej lehote aby prišla okamžite sankcia v podobe odňatia licencie tejto súkromnej spoločnosti. Ale už musí naozaj skončiť obdobie, keď minister financií a vláda zastupujú len záujmy súkromných spoločností a kašlú na ľudí. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nakoľko pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto návrhu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Chcem zdôrazniť, že ten návrh predkladáme nie preto, ako to opakovane vyhlasuje pán Fico tu aj do médií, že by sme chceli chrániť záujmy súkromných spoločností, ale preto, že dnešné riešenie nepovažujeme za dobré a systémové. Zároveň ale, samozrejme, hľadáme riešenia, ktoré systémové a dobré budú. Pre rok 2003 a 2004 potreby Hasičského a záchranného zboru sú zabezpečené, pre ďalšie roky hľadáme jednoducho systémové a dobré riešenia.
Ale čo sa týka toho, že dnešný zákon platí v tej podobe, v akej platí, a že je nevyhnutné ho dodržiavať, tam o tom niet žiadneho sporu. A nikdy som ani ja, ani žiaden iný predstaviteľ či už ministerstva financií alebo vlády ani pol slovom nepovedal a nepotvrdil, že by sme mali rešpektovať alebo tolerovať nedodržiavanie zákona. Takže by som poprosil, pán Fico, keby ste mi nevkladali do úst veci, ktoré som nepovedal, a ani zámery, ktoré sme nikdy nemali. Ale stalo sa už vašou tradíciou namiesto vecných argumentov hovoriť len osobné invektívy, takže pokračujete v tejto tradícii aj pri prerokovávaní tohto zákona, čo ma nijako zvlášť, pán Fico, neprekvapuje. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave. Nie.
Pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spravodajca, najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Blanára.
J. Liška, poslanec: Pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol procedurálny návrh pána kolegu Blanára, podľa § 73 ods. 3 písm. a), len by som to upresnil, že nie stiahne sa návrh, ale, ten paragraf presne znie, že sa vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Blanára.
(Hlasovanie.) Prítomných 111 poslancov, za návrh hlasovalo 40, proti 54, zdržalo sa 17 poslancov.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.
Nech sa páči, môžeme pristúpiť k ďalšiemu hlasovaniu.
J. Liška, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za hlasovalo 70, proti 44 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, posledné hlasovanie.
J. Liška, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 230 z 13. mája 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 82, proti 13, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Vítam študentov na balkóne z Gymnázia Cyrila a Metoda, z cirkevného gymnázia z Nitry. Buďte tu vítaní a učte sa. (Potlesk.)
Ďalšie rokovanie bude viesť pani podpredsedníčka Martináková.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rokovaní prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona ste, dámy a páni poslanci, dostali ako tlač 256, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 248.
Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste návrh odôvodnili.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách.
Jedným z hlavných dôvodov na vypracovanie a predloženie tohto návrhu novely zákona je legislatívne zabezpečenie používania európskeho systému účtov v sektore verejnej správy ESA 95. Použitie tejto metodiky je nevyhnutné pre hodnotenie krajiny z hľadiska podielu súhrnného schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte s cieľom postupného dosiahnutia jeho referenčnej hodnoty platnej pre Európske spoločenstvá. Bilancia príjmov, výdavkov verejného rozpočtu bežného roka podľa metodiky ESA 95 vylučuje oproti doteraz používanej metodike Medzinárodného menového fondu akékoľvek finančné transakcie z bilancie príjmov a výdavkov. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť už pri spracovaní strednodobého finančného výhľadu a spracovaní návrhu verejného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, na čo je nevyhnutné vytvoriť potrebné právne prostredie.
Ďalšou dôležitou zmenou je zavedenie tvrdého rozpočtového obmedzenia v hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorým sa sprísňuje doterajšie ustanovenie v hospodárení vo vzťahu k vytváraniu záväzkov v bežnom roku.
V súlade s vládou schváleným projektom decentralizácie verejnej správy sú v návrhu premietnuté úpravy vzťahujúce sa na zmenu financovania územnej samosprávy. V rámci prvej etapy pre rok 2004 sa rušia rozpočtové kapitoly krajských úradov, čím sa vytvára možnosť v rámci dotácie pre samosprávu poskytnúť globálnu neúčelovú dotáciu v záujme zvýšenia autonómnosti rozhodovania orgánov územnej samosprávy podľa zákona o štátnom rozpočte v závislosti od toho, či pôjde o financovanie samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy.
Predložený návrh reaguje na zmenu pravidiel poskytovania dotácií vyplývajúcu z opatrení zameraných na boj proti korupcii. Každý rezort, ktorý dotácie poskytuje, ich bude poskytovať na základe právneho predpisu.
Predmetom návrhu novely je v záujme zjednodušenia a sprehľadnenia rozpočtových vzťahov aj návrh na zrušenie ďalších rozpočtových kapitol. Okrem kapitoly krajských úradov sú to aj kapitoly Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry, TASR, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie tohto návrhu. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Slovo má pán spoločný spravodajca Juraj Liška.
J. Liška, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 256), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu.