Druhý deň rokovania
13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. júna 2003 o 9.03 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Milan Cagala, Dušan Čaplovič, Andrej Hajduk, Ján Jasovský, Ladislav Polka.
V rokovaní 13. schôdze Národnej rady budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 267, návrh na pridelenie tohto návrhu na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 252.
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby návrh uviedol. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy. Z koncepcie daňovej reformy vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhu príslušných právnych predpisov, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť k 1. júlu, resp. augustu tohto roka. Zapracovanie zámerov koncepcie, ako aj nároky na výdavky zo štátneho rozpočtu v roku 2003 si vyžadujú čiastočnú novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2003.
V predkladanej novele zákona sa navrhuje zvýšenie sadzieb dane, čo sa týka cigár, cigariek, cigariet s dĺžkou do 70 mm vrátane a cigariet s dĺžkou nad 70 mm z 95 halierov na kus na 1,40 Sk na kus, tabakového zvyšku...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, kľud v rokovacej sále. Pán podpredseda, keby ste chvíľku počkali. Pán poslanec. Nech sa páči, môžete pokračovať.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: ... z 880 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram, cigaretového tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet z 1 000 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram, ostatného tabaku na fajčenie z 880 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram, žuvacieho tabaku a šnupacieho tabaku z 880 korún na kilogram na 1 350 korún na kilogram.
Navrhovaným zvýšením sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov sa dá očakávať zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu v roku 2003 o zhruba 1 mld. korún.
Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že úpravou sadzieb dane môže dôjsť k ovplyvneniu štruktúry spotreby cigariet.
Návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jurajovi Liškovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 267), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku nemám. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.
J. Liška, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 103 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 23, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán spravodajca, druhé hlasovanie.
J. Liška, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 252 z 2. júna 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 107 poslancov, za návrh hlasovalo 78, proti 22 poslancov, hlasovania sa zdržalo 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spravodajca.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z . o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 269, návrh tejto tlače na pridelenie výborom máte pod č. 254.
Prosím znova pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Predkladá sa v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplýva zámer presunúť daňové bremeno z priamych daní na dane nepriame a z koncepcie daňovej reformy vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhov príslušných právnych predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon o spotrebnej dani z piva.
Navrhované zmeny sadzby dane v zákone a zrušenie kategórie malý pivovar majú zabezpečiť posilnenie príjmov štátneho rozpočtu.
Navrhované zmeny predpokladajú pozitívny dopad na verejné financie.
Zároveň je potrebné uviesť, že spotrebné dane vstupujú do základu na výpočet dane z pridanej hodnoty a takto tvoria súčasť cien tovarov, teda môžu mať určitý vplyv aj na ich výšku. Pri premietnutí celej výšky sadzby dane by sa cena bez DPH l litra piva zvýšila o asi 2,4 koruny, teda pollitrová fľaša asi o 1,2 koruny. Celkový predpokladaný výnos po zvýšení by bol o 500 mil. korún vyšší, ako je to dnes. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov (tlač 269), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Ako spravodajca Národnej rady si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Najskôr budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku o návrhu, či postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.
J. Hurban, poslanec: Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za návrh 73, proti 46, hlasovania sa zdržal 1 poslanec, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Hurban, poslanec: Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Pán predsedajúci, dajte, prosím, o tomto mojom návrhu hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu.
(Hlasovanie.) Prítomných 111 poslancov, za 82 poslancov, proti 18, zdržalo sa 11 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spravodajca.
Budeme pokračovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 265, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod č. 250.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy.
V predkladanej novele zákona sa navrhuje zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z bezolovnatých benzínov o 3 100 korún na 1 000 litrov, olovnatých benzínov o 3 500 korún na 1 000 litrov, stredných a plynových olejov o 2 700 korún na 1 000 litrov, vykurovacích olejov o 200 korún na 1 000 kilogramov, skvapalnených plynných uhľovodíkov o 3 500 korún na 1 000 kilogramov a označeného plynového oleja o 2 700 korún na 1 000 litrov.
Navrhovaným zvýšením sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov sa dá očakávať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o zhruba 2,2 mld. korún, čo pomôže zníženiu napätosti v príjmovej časti štátneho rozpočtu a súčasne vytváraniu potrebných zdrojov na pokrytie nevyhnutných potrieb vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Navrhované zvýšenie sadzieb dane bude znamenať zvýšenie cien od 2,70 do 3,50 korún na 1 liter motorovej nafty a automobilových benzínov bez dane z pridanej hodnoty.
Návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov (tlač 265), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 13. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Šulaj aj pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo a potom sa pripraví pán poslanec Hanzel.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon o spotrebnej dane z minerálnych olejov považujem za jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý budeme teraz prerokúvať v Národnej rade Slovenskej republiky. Tento zákon bude mať vplyv na podniky, ktoré vyrábajú výrobky, pretože takmer 99 % výrobkov je založených na báze či už dopravy alebo určitých energetických vplyvov. Bude mať takisto vplyv na konečného spotrebiteľa, pretože tovary budeme musieť dovážať, a dovážajú sa väčšinou ku konečnému spotrebiteľovi, ale bude mať takisto vplyv aj na konečných odberateľov, to znamená či už verejnú správu alebo obyvateľstvo, ktoré budú realizovať jednotlivé výrobky, produkty alebo služby.
Hovorili sme, a tak som pochopil aj ja celú daňovú koncepciu a daňovú reformu, že by mala byť založená na fiškálnej neutralite. Preto sa pýtam, akým spôsobom je zabezpečená fiškálna neutralita pri aplikácii tohto zákona od 1. 7. 2003.
Ak by sme teoreticky hovorili o daniach z príjmov, tie by mali začať platiť až od 1. 1. 2004. Môžu mať vplyv na zníženie daňového zaťaženia právnických osôb alebo fyzických osôb. Tu sa však pýtam, či existuje dopadová štúdia na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, ktorým sa od 1. 7. budú ich výdavky zvyšovať, pretože všetky tieto vplyvy spotrebných daní sa premietnu do cenovej hladiny konečných výrobkov.
Takže toto sú moje otázky v súvislosti s prijímaním alebo prerokúvaním tohto návrhu zákona o spotrebných daniach. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel. Nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená koalícia, možno vás prekvapím, keď skonštatujem, že viaceré z vašich krokov, t. j. zavádzanie spotrebnej dane na alkohol, tabak a minerálne oleje, sú kroky správne. Je to jedno z prvých opatrení, ku ktorým siaha každá rozumná vláda v prípade potreby naplnenia rozpočtu alebo v krízových prípadoch. Tieto opatrenia nesú so sebou dokonca i iné pozitívne hodnoty, ako je napr. zdravie ľudí, nižšiu hustotu premávky na cestách, a tým i nižšiu nehodovosť a podobne.
Mnohí z vás sú určite prekvapení, že sa takto vyjadrujem, ale robím to preto, lebo to je v absolútnej zhode s mojím svedomím aj mojím poznaním a skúsenosťami zo zahraničia. Robím to tiež preto, lebo koalícia v rámci hesla novej politickej kultúry v parlamente nehovorí v rozprave nič. Nie sme vám hodní ani toho, aby ste s nami diskutovali, lebo je to zbytočné, i tak viete, ako si to odhlasujete, resp. ako to musíte odhlasovať. Denne vidíme, ako tu niekoľkí bossovia riadia celé hlasovanie parlamentu, a často vidíme, ako sa rozčuľujú, keď náhodou niekto zahlasuje inak. Vidíme, ako tu bossovia z vládnych strán riadia parlament, ktorý by mal vlastne kontrolovať vládu. Denne počúvame z médií, ako rozhodol parlament, a pritom vieme všetci, čo tu sedíme, že rozhodli vlastne štyria až ôsmi z nás. Uberáte nám právo nielen na rozhodovanie, ale aj na diskusiu. Musím sa priznať, že takú bezmocnosť, akú pociťujem v tomto parlamente, som ešte nezažil a to mám za sebou veľmi pestrý život. Musím vám tiež povedať, že sa za náš parlament hanbím a je mi ľúto občanov Slovenska, ktorí nám všetkým, koalícii i opozícii, dali svoje hlasy v dobrej viere, že ich dôveru nesklameme.
A teraz dovoľte, aby som sa vrátil k spotrebným daniam.
To, voči čomu protestujem ja, v prvom rade je to, že sa to deje opätovne v skrátenom konaní. Nepochybujem o tom, že pán Mikloš a jeho ministerskí úradníci o tomto kroku vedeli ešte prv, ako zostavili vládu. Dokonca ja sám som túto potrebu predpovedal v zahraničnom výbore ešte minulý rok, čomu sa schuti vtedy, ako aj teraz zasmial pán Figeľ aj pán Kubovič.
To, voči čomu protestujem, je, že sa tieto prostriedky používajú na zaplátanie nejakej diery, a nie systémovo, napr. účelovým viazaním na rozvoj školstva, na platy učiteľov, zdravotníkov či na tie dôchodky, na ktoré, ako tvrdíte, nie sú peniaze. Zažil som už na svojej koži úpravu spotrebných daní presne týchto komodít vo Švédsku, ale vždy to bolo spojené s niečím iným, pozitívnym, napr. udržaním ceny chleba, ceny mlieka čiže základných potravín. Ibaže u nás sa súčasne zvyšujú i ceny základných potravín cez vyššiu DPH a iné vplyvy.
Preto záverom žiadam, aby sa takto získané prostriedky použili účelovo na platy učiteľov, zdravotníkov a príp. časť z nich sa vyčlenila na budúcoročné zvýšenie dôchodkov. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne. Aj preto, že pán poslanec Hanzel namietal, že sa nediskutuje, ja som včera vystupoval ku každému vystúpeniu, ku každému skrátenému konaniu a k tým argumentom alebo výhradám, ktoré boli hovorené, takže chcem aj teraz využiť túto príležitosť a odpovedať pánovi poslancovi Šulajovi, pretože položil dve otázky.
Čo sa týka fiškálnej neutrality, fiškálnou neutralitou sa myslí skutočnosť, že bude naplnený štátny rozpočet, tak ako bol schválený. Keďže to plnenie je nižšie, tak tieto opatrenia dodatočne prijímané majú zabezpečiť vlastne tie predpokladané zámery z hľadiska príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Takže fiškálna neutralita sa myslí v tom zmysle. A v budúcom roku po zavedení daňovej reformy sa myslí zase v tom zmysle, že z hľadiska celkových príjmov a celkových výdavkov, celkových daňových príjmov, sa predpokladá taký objem daňových príjmov, aký by sme dosiahli aj bez daňovej reformy. Ale napriek tomu ten zmysel daňovej reformy je v tom, samozrejme, že sa mení štruktúra týchto príjmov a že to má iné pozitívne efekty na vyšší ekonomický rast, vyššiu motiváciu, vyššie investície a tak ďalej, vyššiu tvorbu pracovných príležitostí.
Čo sa týka dopadovej štúdie týchto zmien, chcem zdôrazniť, že aj napriek uskutočneniu skoršieho zvýšenia spotrebných daní nebude miera inflácie vyššia, ako bola tá, ktorá sa pôvodne predpokladala. Samozrejme, inflácia ovplyvňuje kúpnu silu a ovplyvňuje reálne príjmy. Čiže oproti tým reálnym príjmom a oproti tej inflácii rastu spotrebiteľských cien, ktoré sa predpokladali aj bez zámeru zvýšenia týchto daní, inflácia nebude vyššia, čo inými slovami znamená, že keby nebolo teraz toto zvýšenie k 1. júlu alebo k polovici roka, tak by inflácia bola až o 1 až 1,5 % nižšia v tomto roku, ako sa pôvodne predpokladalo. Ale opakujem, dopadové štúdie v tomto zmysle, samozrejme, existujú, ale nevidím a nepovažujem za dôležité kompenzovať zvýšenie ceny cigariet, tabaku a alkoholu, a čo sa týka celkového zvýšenia tých cien, nebudú vyššie, ako sa pôvodne predpokladalo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nie.
Pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, môžete uviesť to prvé hlasovanie.
J. Mikuš, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za návrh 74, proti 47, zdržali sa 3 a nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán spravodajca, teraz keby ste ešte navrhli výbory a lehoty výborom.
J. Mikuš, poslanec: Áno. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 250 z 2. júna 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný vo výboroch s termínom ihneď. Ako posledný o tomto návrhu bude rokovať gestorský výbor. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať o tomto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za návrh 82, proti 21, hlasovania sa zdržalo 15, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Pán poslanec Miklušičák má procedurálny návrh.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja mám len takú procedurálnu poznámku. Vzhľadom na to, že už tretí spravodajca nám dával hlasovať o tom, že Národná rada odporučí prerokovať v druhom čítaní tento návrh zákona, chcem len upozorniť do budúcnosti, že ho prerokuje v druhom čítaní. Takže to má byť upozornenie pre ďalších predkladateľov, resp. spoločných spravodajcov. Národná rada prerokuje v druhom čítaní všetky tieto návrhy zákonov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ale vždy predsedajúci musí konštatovať, o čom sme hlasovali, príp. upozorniť na to. A ja to "citujem" podľa rokovacieho poriadku.
J. Miklušičák, poslanec: Ale my hlasujeme podľa toho, čo navrhne spoločný spravodajca, nie čo vy potom prečítate, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 271, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 256.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom zákona je zavedenie jednej sadzby dane z pridanej hodnoty v súlade s programovým vyhlásením vlády, a tým dosiahnutie zjednodušenia mechanizmu uplatňovania tejto dane, čo konkrétne bude znamenať, že namiesto doteraz používanej základnej sadzby 20 % a zníženej sadzby 14 % by mala od roku 2004 platiť a uplatňovať sa jedna sadzba dane vo výške 19 %. Návrhom zákona sa tiež dosiahne posilnenie príjmov štátneho rozpočtu z nepriameho zdanenia. Ostatné zámery z daňovej reformy budú riešené v novom zákone o dani z pridanej hodnoty, ktorý sa v súčasnosti pripravuje a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bude predložený v októbri 2003. Okrem toho novela zákona od polovice tohto roka zavádza zdaňovanie záloh na dodávky tovarov a služieb v súlade so Šiestou smernicou Európskej únie.
Vplyvom tohto ustanovenia je možné očakávať posilnenie príjmov štátneho rozpočtu už v roku 2003. Navrhované zmeny predpokladajú pozitívny vplyv na verejné financie. Zdaňovanie záloh posilní príjmy štátneho rozpočtu už v tomto roku, pričom podľa kvalifikovaného odhadu Asociácie lízingových spoločností sa dá len v danej oblasti do konca roka očakávať zvýšenie výnosu DPH v rozsahu od 800 mil. do 900 mil. korún. Konkrétny dopad v ostatných oblastiach nie je možné presne kvantifikovať vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii údaje o tom, v akom rozsahu spoločnosti vystavujú zálohové faktúry. V roku 2004 sa predpokladá zvýšenie výnosu dane z pridanej hodnoty o asi 14,1 mld. korún. Súčasne je potrebné konštatovať, že táto daň ako neoddeliteľná súčasť ceny bude znamenať určitý vplyv na ceny všetkých tovarov a služieb, ktoré do konca roka 2003 podliehali zníženej sadzbe dane.
Návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som jednu písomnú prihlášku, od pána poslanca Ševca za klub KSS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, lebo na pána poslanca ešte môžu reagovať s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, Komunistická strana Slovenska dane a daňový systém považuje za najdôležitejší a najsyntetickejší ukazovateľ politiky štátu voči svojim občanom a voči svojej krajine. Je to aj akési magické zrkadlo, ktoré odráža nielen súčasný stav krajiny, ale aj perspektívu a retrospektívu. To je aj hlavný dôvod, prečo zosúladenie daňovej politiky na úrovni EÚ je iba rámcové. Dalo by sa povedať, že je značne tolerantné. Členské krajiny EÚ si ponechávajú tento nástroj vo svojich rukách, pretože s jeho pomocou môžu čo najefektívnejšie presadzovať svoje národné a štátne záujmy. Vlády členských štátov robia všetko, aby si udržali autonómiu v daňovej oblasti. Preto akékoľvek tendencie smerujúce k rigidite daňového systému s odvolávaním sa na EÚ sú zavádzajúce a nemiestne. Takmer vo výlučnej kompetencii členských štátov zostávajú priame dane. Pokiaľ ide o nepriame dane, ako to tu bolo povedané, najviac sú reglementované spotrebné dane. Má to svoju logiku. Daň z pridanej hodnoty je stanovená rámcovo na úrovni 15 %.
Dôležitou ďalšou črtou daňových systémov je ich stabilita. Tá im zabezpečuje dôveryhodnosť, funkčnosť a solídnosť štátu voči občanovi a celej spoločnosti. U nás v priebehu uplynulých 10 rokov boli novelizované daňové zákony viac ako 30-krát, fabrikujú sa ako rohlíky na bežiacom páse. Ešte sotva nadobudli právoplatnosť a už sa hovorí o potrebe ich novelizácie. Napr. zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty bol doteraz 12-krát novelizovaný. Vláda tvrdí, že účelom noviel bolo prispôsobovanie právnej úpravy DPH v Slovenskej republiky legislatíve EÚ. Toto tvrdenie je tiež zavádzajúce, najmä pokiaľ ide o výšku DPH. Väčšina zmien daňových zákonov bola podmienená neudržateľným pnutím v štátnom rozpočte. Aj za predloženým unáhleným vládnym návrhom daňovej reformy je rovnaká príčina, bezprostredné ohrozenie funkčnosti celého radu kapitol štátneho rozpočtu.
Hovorí sa, že každý systém, i ten najhorší, má nielen negatívnu, ale aj pozitívnu stránku. Kvalita systémov je daná ich pomerom, tým, ktorá z nich prevažuje. Najhorší je stav chaosu, ktorý sa prejavuje v nestabilite, v krajnej nesystémovosti. Súčasný vývoj na Slovensku sa nachádza práve v takomto stave. Žijeme v akomsi absurdistane bez hospodárskej a sociálnej politiky, už nehovorím o ekonomickej a sociálnej stratégii s pozitívnym nábojom. Preto žijeme bez perspektívy, bez nádeje, v strachu, v permanentnom strese. Naša chorá spoločnosť degeneruje. Bez diagnózy sotva môže byť účinná terapia.
Po tieto dni som zaregistroval v tlači vtip o prístupe našej vlády k riešeniu problému nezamestnanosti. Vychádza z toho, že nezamestnanosť sa skoro vyrieši tým, že polovica mladších a schopnejších ľudí ide za prácou do zahraničia a tá druhá vymrie. Včera prispel náš kolega tiež perličkou na úsmev, že môžeme skrátiť pracovný týždeň na 4 dni a jedni budú pracovať vtedy a druhí vtedy. Samozrejme, myslel to úsmevne.
Ešte sa dobre pamätám, ako nás pán Dzurinda a minister Mikloš presviedčali pri prerokúvaní a schvaľovaní rozpočtu, že nimi navrhované opatrenia budú všeliekom na neduhy našej spoločnosti. Vzápätí na to prišiel minister Zajac s návrhom protiústavnej novely zákona, o tom všetkom, čo tvorí vo svojom rezorte minister Kaník, už ani nehovorím. O tom, akými ďalšími reformami a novelami nás ešte prekvapí táto vláda dokonca funkčného obdobia, sa nechce ani rozmýšľať, hlavne preto, aby občania už dnes neboli ešte viac stresovaní tým, čo ich ešte čaká a neminie. Jedno je isté, vláda sa vo svojej pravicovej a asociálnej politike nezastaví.
Ale vráťme sa k daňovej reforme. Vždy doteraz pri predkladaní návrhov na všetky reformné kroky v daňovom systéme sa šermovalo tým istým zdôvodňovaním. Vraj keď dane budú nižšie, ľahšie potečú do štátnej kasy, už nehovoríme o tom, kde všade sa zneužívalo na zdôvodnenie, že treba všeličo obetovať pre pritiahnutie zahraničného kapitálu. Keď sa na to pozrieme bližšie, vidíme, že to jednoducho nemôže byť pravda. Na začiatku tohto roku nedoplatky na daniach a clách činili podľa štatistiky asi okolo 80 mld. korún. A teraz sa ďalej zvyšujú na 85 mld. Je to šokujúce preto, že colnice všeobecne trvajú na zaplatení cla a DPH hneď pri prepúšťaní dovážaných tovarov do voľného obehu. Inými slovami to znamená, že tieto nedoplatky boli spôsobené výnimkami. Kto tieto výnimky dáva? A komu? Zrejme nie tým malým a stredným subjektom, o ktorých sa hovorí, že im treba pomáhať, ale hlavne tým favorizovaným, opäť tým, čo takmer zadarmo sprivatizovali majetok, čo sľubovali, že budú investovať a zabezpečovať nové pracovné miesta. To isté platí aj o daniach. Verejne sa šepkalo o zoznamoch daňových subjektov, v ktorých nemala byť vykonaná daňová kontrola. Nepreverovali sme to, zdá sa, že na Slovensku už nemôže nič prekvapiť.
Podnikatelia, ale aj mnohí radoví občania sa pýtajú, prečo ministerstvo financií sa nezameria na nedoplatky na daniach a clách, ale na ďalšie zvyšovanie spotrebných daní a DPH na nevyhnutné životné potreby. Ozaj, prečo? Zvýšenie ceny nafty o viac ako 3 koruny za liter sa prejaví vo zvýšení nákladov prepravcov v nákladnej a autobusovej doprave o 10 %. Kto to zaplatí? Cestujúci a spotrebitelia prepravovaných tovarov. Len v dôsledku zvýšenia spotrebnej dane na benzín, ak sa to tu schváli, a naftu sa inflácia zvýši zo súčasných 7,7 % minimálne na 8,2 %. Pri zvyšovaní spotrebnej dane na benzín a naftu sa špekuluje na súčasnej parite slovenskej koruny k doláru a dočasnej relatívnej cene ropy. Ak sa tieto 2 komponenty zvýšia, vždy je veľmi prekérna situácia, ktorá sa prejaví na raste inflácie a pauperizácie sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva.
To, s čím sa prichádza v oblasti dane z pridanej hodnoty na základné životné potreby obyvateľstva, nemá obdobu v celej Európe. Za necelý polrok sa navrhuje zvýšenie zo 6 % na 19 %, to je zvýšenie takmer o 150 %. Ak tento koeficient dáme do súladu s podielom potravín a iných nevyhnutných potrieb na život na celkovej spotrebe jednotlivých sociálnych skupín, potom jasne vidíme krajne asociálny charakter navrhovaných zmien. Veď ak dôchodcovia zo svojich žobráckych dôchodkov zaplatia za bývanie, za teplo, za vodu, nezostane im ani tých 20 korún na návštevu lekára. Pritom v tomto prípade sa vláda nemôže vyhovárať ani na EÚ, ani na iné svetlé vzory, čo EÚ doporučuje, je maximálne 15-percentná DPH. U Čechov a Poliakov sa DPH na potraviny a spotrebný tovar pohybuje na hranici 5 - 6 %. Írsko, ktoré bolo tak často frekventované ako náš veľký vzor v predreferendovej kampani, má nulovú DPH na potraviny. KSS sa vážne zamýšľa nad touto neradostnou situáciou. Uvedomujeme si, že to nie je jednoduchý rébus.
Vychádzajúc z povedaného a zbožných krajne nebezpečných synergetických dôsledkov chceme požiadať, vážený pán minister, vás aj vládu, aby v pripravovanej navrhovanej komplexnej reforme ste zaviedli nulové dane na lieky a zdravotnícke pomôcky, znížili daň z pridanej hodnoty na potraviny, knihy a noviny, ktoré sú doteraz zdaňované 14 %, z doterajších 14 % na 15 %, v krajnom prípade ponechať DPH na úrovni 14 %. Ak to neurobíte, klub poslancov Národnej rady za KSS príde do Národnej rady s takýmto návrhom. Po tretie, Európska únia odsúhlasila Slovenskej republike 4 výnimky. Medzi nimi je aj znížená sadzba na plyn a elektrickú energiu, ktorá by mala byť paušálne priznaná až po vstupe. Okrem toho EÚ akceptovala 2 prechodné obdobia, čo sa týka spotrebnej dane na cigarety a zníženej sadzby DPH na tepelnú energiu. V súvislosti s predloženým návrhom na jednotnú 19-percentnú DPH vzniká otázka, či budú tieto výnimky zachované alebo po prijatí predloženého návrhu zákona občania budú platiť za plyn, elektrickú a tepelnú energiu 19 % DPH. Náš klub je za zachovanie týchto 4 výnimiek. Týmto vyjadrujeme aj svoju pripravenosť, vážený pán minister, hľadať spoločné východisko, ktoré by bolo prijateľnejšie a znesiteľnejšie pre občanov.
Vyzývame aj vás, parlamentné koaličné subjekty, a poslancov, vážené pani poslankyne a poslanci, na skutočné demokratické posúdenie vládneho návrhu. Nemožno sa donekonečna spoliehať iba na metódu bezduchej väčšiny. To je jeden s kľúčových dôvodov hluchoty súčasného parlamentu, žiaľ, dôvod neschopnosti načúvať hlasu občanov, najmä tých, čo sú v núdzi. Poďme medzi nich a uvidíme, aké sú názory medzi ľuďmi. To je dôvod umŕtvovania solidarity v čase najpotrebnejšej. Ak to neurobíme, budú nás za to všetkých biť, či v koalícii alebo opozícii.
Celý problém je zložitejší o to, že sa všeobecne hovorí o právach menšín, ktoré sú zohľadňované v našej spoločnosti. V tomto prípade ide paradoxne o právo väčšiny, ktorá je v dôsledku pochybnej politickej aritmetiky predstavená v parlamente menšinou. Ak bude tento parlament aj naďalej hluchý a ignorantský k zastupiteľskej menšine, ktorá tu paradoxne reprezentuje sociálnu väčšinu, potom možno všetko očakávať, aj sociálne výbuchy, aj to, že si odkázaní občania vezmú právo do svojich rúk, a to by bolo veľké nešťastie, ale aj dôsledok vašej politiky, vážení páni. Ďakujem za pochopenie.