Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Majdová.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctená snemovňa, dovoľte, aby som v mene poslancov Národnej rady pána Bódyho, pani Masácovej a Majdovej predložila pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce, pozmeňujúci návrh sa týka paragrafov, ktoré upravujú brigádnickú prácu študentov. Návrh novely zákona tieto paragrafy vypúšťa, čím dochádza k tomu, že študenti, vysokoškolskí študenti, ale aj teda stredoškolskí študenti budú mať problémy zamestnať sa počas prázdnin, alebo aj popri štúdiu na vysokej škole tak, ako je to doteraz, pretože pre ktoréhokoľvek zamestnávateľa bude nevýhodné, keby ho zamestnal aj na kratší pracovný čas, zamestnať človeka, ktorého musí na začiatku pracovného pomeru prihlásiť do všetkých, teda, poisťovní, zdravotnej, sociálnej, na príslušný úrad práce, a po uplynutí doby ho musí zo všetkých úradov odhlásiť. Okrem toho v súčasnosti platná legislatíva umožňuje tiež dať študentovi za takúto prácu plat do výšky 4 000, ktorý sa zdaňuje iba 10 %. Keby bola prijatá novela, ako ju navrhuje vláda, došlo by k tomu, že takýto brigádnik by sa stal veľmi drahým pre zamestnávateľa, čiže došlo by k znevýhodneniu študentov, pretože by ich nikto nezamestnal. Preto navrhujeme, aby novelizačný bod, ktorý je v návrhu, bol vypustený. Náš pozmeňujúci návrh máte pred sebou.
V druhom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujeme, aby novelizačné body 21 a 22 boli vypustené. V bode 3 navrhujeme nové znenie bodu 182. Bod 182 bude znieť: § 211 znie: U zamestnanca, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania v niekoľkých pracovných pomeroch, alebo vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa pri určení náhrady za stratu na zárobku vychádza z jeho priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to na dobu, za ktorú by mohli trvať.
Druhý odsek: U zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely odseku 1, je priemerným zárobkom pomerná časť dohodnutej odmeny za vykonanú prácu pripadajúca na jeden mesiac.
V 4. bode navrhujeme, aby novelizačné body 184, 185 a 186 boli vypustené. Tieto body sa priamo dotýkajú § 223, 224 a ďalších, ktoré v súčasnom znení upravujú možnosť práce na dohodu pre študentov.
V 5. bode navrhujeme vypustiť novelizačný bod 188, v 6. bode takisto navrhujeme vypustiť novelizačné body 191 a 194. V 7. bode navrhujeme zmeniť bod 195, ktorý bude znieť: § 226a sa vypúšťa. 8. bod nášho pozmeňujúceho návrhu znie: v novelizačnom bode 207 v § 252a ods. 3 sa vypúšťajú slová "dohodou o brigádnickej práci študentov a".
Všetky tieto nami navrhované body sa v rôznych paragrafoch zákona dotýkajú dohody o brigádnickej práci študentov. Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ešte snáď by bolo dobré povedať, že odznel argument, že študenti by mohli brať prácu ľuďom v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, chceme vás upozorniť na to, že študenti pracujú zväčša vo väčších mestách, kde študujú, čiže niečo také vôbec nehrozí. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Majdová bola poslednou z písomne prihlásených poslancov. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Cagala.
M. Cagala, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr vysloviť svoj názor, myslím si, že tento Zákonník práce konečne bude normou, ktorá umožní zamestnávať, nie Zákonník práce, ktorý sme prijali pred rokom a čosi, ktorý sme novelizovali pred jeho účinnosťou, ktorý bol proti zamestnaniu pracovníkov. Dovolím si napriek tomu, že si myslím, že tento zákonník je v norme, taký, ako Európa pozná, podať dva nie pozmeňujúce návrhy, ale dva body vypustiť z tohto zákona, ktoré riešia iné zákony. Dovoľte zdôvodniť konkrétne.
Môj pozmeňujúci návrh bude vypustiť § 120, a to z dôvodu, že tak ako je navrhnutý tento paragraf, spôsobuje neúmerné zasahovanie do práv zamestnávateľov tým, že im predurčuje prostredníctvom zákona štruktúru odmeňovania a je v rozpore s ideou minimálnej mzdy definovanej v inom zákone. Z tohto hľadiska zasahovania do štruktúry miezd nemá obdobu v Európskej únii, alebo nie je realizovaný v Únii, toto konštatovala aj Medzinárodná organizácia práce v Ženeve vo svojom stanovisku k platnému Zákonníku práce. To je jeden bod. Takisto si myslím - a to ani odborári na tom netrvali - neviem, prečo tam tento § 30 je, ktorý tiež žiadam vypustiť. Odôvodňujem to tým, že paragraf neupravuje pracovnoprávne vzťahy. Otázkou dedičského konania sa zaoberajú iné zákony. Aj komentár Medzinárodnej organizácie práce k tomuto hovorí, že, skutočne, tento bod nie je úmerný a nie realizovateľný a vykonateľný v praxi. Skoro by sa zdalo, že by možno poškodzoval tento Zákonník práce, ktorý, hovoril som na úvod, že je už podľa normy, ktorá v Európe má svoje práva a opodstatnenie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ševc, máte faktickú poznámku? Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Přidal. Ešte, pán poslanec, poprosím vás, predsa sa prihlásil pán poslanec Číž s faktickou poznámkou a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
M. Číž, poslanec: Dovoľte len veľmi krátku faktickú poznámku k vystúpeniu predrečníka. Nie som odborník na Zákonník práce, ale základnú informáciu o tom, ako vyzerajú európske normy, ako vyzerá Európska sociálna charta, mám. Rozumiem pánovi kolegovi, že je predstaviteľ zamestnávateľských zväzov, musíme si predsa len uvedomiť, že teraz vytvárame korektné prostredie pre veľmi vážnu organizáciu nesporne hospodárskej činnosti u nás, ale máme dve strany. Ľudia, ktorí prácu kupujú, a ľudia, ktorí ju predávajú. Ak vám rozumiem, pre vás existuje iba jeden pól tohto reťazca. No som presvedčený, že vaše návrhy parlament neprijme. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Přidal, máte slovo.
A. Přidal, poslanec: Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, teda prv, než prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, aby som povedal pár slov o sebe, lebo ono to trošku s tým súvisí, ja som 19 rokov pracoval vo Výskumnom ústave jadrových elektrární, kde sme pripravovali zamestnancov pre česko-slovenský jadrový program, a práve som prednášal oblasť ochrany pred ionizujúcim žiarením a potom som tri roky robil námestníka v jadrových elektrárňach, a teda tá navrhovaná zmena je v navrhovanom znení § 85 ods. 6 vypustiť text: "alebo ktorý spĺňa kritériá zaradenia do skupiny zamestnancov pracujúcich so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A podľa osobitného predpisu".
Chcel by som vám povedať, že súčasný, platný Zákonník práce v § 85 ods. 3 hovorí o tom, že pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje z ionizujúcim žiarením, je 33,5 hodiny. Právny poriadok Slovenskej republiky ani legislatíva Slovenskej republiky však nikde nehovorí o tom, kto je to zamestnanec, ktorý pracuje s ionizujúcim žiarením. Keď teda som robil v atómke, tak sme po tom pátrali, pýtali sme kompetentných na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, na Štátnom zdravotníckom ústave, ale nikto nám nevedel odpoveď. Jediní, ktorí vedeli odpoveď, boli naši odborári, ktorí nám povedali, že sú to všetci pracovníci, ktorí pracujú v kontrolovanom pásme. Ja musím im dať teda aj zapravdu, lebo pri takom trošku voľnejšom výklade, tak všetci, aj my, čo sme prítomní, pracujeme s ionizujúcim žiarením, respektíve ešte viac, každý z nás tu z prítomných je rádioaktívny, rádioaktívny je každý z vás, pretože má rádioaktívne rádium a polónium vo svojich kostiach, má rádioaktívne trícium a vzácne plyny vo svojich pľúcach, má rádioaktívny draslík v svaloch a rádioaktívny nie ste len vy, ale rádioaktívnu máte aj manželku, máte rádioaktívny dom, deti, aj svokru máte rádioaktívnu, jednoducho ono tu existuje také prirodzené pozadie a to žiarenie teda pochádza z rádioaktívnych nuklidov, ktoré sú v zemskej kôre, prichádza nám z hlbín vesmíru od slnka a každý, kto tu žije na tejto Zemi, dostane teda priemerne od toho prirodzeného pozadia dávku od 1 do 2 milisilvertov. Okrem toho ľudia, pretože chceli si teda uľahčiť nejako ten život, alebo tým druhým ho znepríjemniť, od 30. rokov minulého storočia začali uvádzať umelé zdroje ionizujúceho žiarenia a pracovať s nimi. Mám na mysli napríklad rengenovú diagnostiku alebo lekársku diagnostiku, potom je to aj obyčajný televízor, sú to niektoré hlásiče, požiarne, hodinky a spád zo skúšok jadrových zbraní a jadrová energetika, ktorá nás tiež všetkých zaťažuje, teda ionizujúcim žiarením. A tá dávka je priemerne od pol do jedného milisilverta. Len pre porovnanie, pracovníci, ktorí pracujú v takzvanom kontrolovanom pásme, ktorí sú v tej dikcii, navrhovanej, pracovníci kategórie A, dostávajú priemerne dávku 1,5 až 2 milisilverta za rok. Ja som veľmi rád, že naša legislatíva v zákone 272 z roku 94 v § 17a a 17y rieši ochranu pracovníkov v súlade s odporučeniami Medzinárodnej atómovej agentúry, v súlade s odporučeniami Medzinárodnej zdravotníckej organizácie aj Medzinárodnej organizácie práce, rieši ju aj vyhláška 12/2001 a v tej legislatíve sme v súlade s najnovšími odporučeniami, teda týchto kompetentných organizácií. Tá ochrana je postavená na takých troch princípoch. Jeden princíp sa volá princíp zdôvodnenia zdroja, druhý sa volá princíp limitovania dávok a tretí princíp optimalizácia radiačnej ochrany.
Pracovníci, ktorí pracujú v kontrolovanom pásme, dnes v atómových elektrárniach majú fond pracovnej doby, dohodnutý podľa kolektívnej zmluvy 35,5 hodiny, sú to zmenoví pracovníci, denní, majú 37,5 hodiny. V súlade s navrhovaným § 85, ods. 6 by mali mať fond pracovnej doby 33,5 hodiny, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že asi 4 000 zamestnancov v jadrovej energetike by muselo mať fond pracovnej doby v priemere o 3 hodiny týždenne menší. Toto riešenie je absolútne nesystémové, v konečnom dôsledku by to však postihlo práve týchto pracovníkov, lebo zamestnávateľ - keď sa bude chovať múdro, a ja verím, že sa bude chovať múdro - , tak im musí adekvátne krátiť aj ich mzdu. Už teraz títo zamestnanci majú poskytované kompenzácie, majú príplatky 8 Sk za hodinu, keď pracujú v tomto kontrolovanom pásme, majú nárok na dodatkovú dovolenku, majú zabezpečené rekondičné pobyty a ešte majú aj zvýšený príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie.
V závere by som chcel citovať z materiálov, ktorý je takou dozimetrickou alebo takou bibliou v ochrane pred žiarením, je to Basic Safety Standards 115, je to spoločný materiál, ktorý vydala Medzinárodná atómová agentúra, Medzinárodná organizácia práce a Svetová zdravotnícka organizácia, kde v prílohe 1, bod 1.15 sa píše: "Podmienky výkonu prác pracovníkov by mali byť nezávislé na existencii alebo možnosti vystavenia sa pracovníkov expozície. Špeciálne kompenzácie s dopadom na mzdu, poistenie, pracovnú dobu, dĺžku dovolenky by nemali byť poskytnuté ani použité ako náhrada za ochranu a bezpečnosť, ktorá je vyžadovaná teda týmto predmetným štandardom."
Opakujem, novelizácia Zákonníka práce, tak ako je tu navrhovaná, je nesystémová a minimalizácia zdravotného rizika je plne riešená v zákone 272 z roku 94 o ochrane zdravia ľudí, riešenie časti podmienok výkonu práce so zdrojmi žiarenia v Zákonníku práce je preto nadbytočné. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Skončili ste, pán poslanec?
A. Přidal, poslanec: Skončil som. Áno.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Zala, po ňom pán poslanec Minárik.
B. Zala, poslanec: Vážení kolegovia, pokiaľ ide o Zákonník práce, nepochybne jednou z najvýznamnejších súčastí Zákonníka práce sú odbory. Na Slovensku, pravda, sa šíri taký zvláštny jav, a to znižovanie významu odborov a občas sa stretneme aj s ich mediálnym parodovaním. Preto mi nedá v tejto chvíli nepripomenúť význam a zmysel odborov, predovšetkým na Slovensku, ale aj v kontexte s európskou právnou kultúrou. Nepochybne, odbory sú jedinou organizáciou, ktorá sa stará a ktorá zabezpečuje ochranu zamestnancov, či už práve prostredníctvom Zákonníka práce, alebo tarifným vyjednávaním, alebo ďalšími inštitútmi, ktoré odbory rozvinuli počas svojej skoro dvestoročnej činnosti. Ochrana, ktorú vytvárajú odbory, je nepochybne potrebná. Ja sám som prešiel mnoho tovární, zamestnaneckých hál na Slovensku, v ktorých bola príkladná starostlivosť o zamestnancov, kde si zamestnávatelia plnili svoje povinnosti, kde skutočne bola dobrá spolupráca a bolo to vždy a všade tam, kde fungovali odbory a odborové organizácie, pretože tlak treba vyvinúť. Kde tento tlak nie je, tam vždy prichádza k jednostrannému poškodzovaniu tých slabších. Videl som a zažil som aj desiatky a desiatky podnikov na Slovensku, v ktorých zamestnanci skutočne nemohli mať odbory a neboli splnené ani ich základné práva, ba videl som v niektorých častiach Slovenska aj podniky, kde prebiehalo klasické vykorisťovanie v štýle devätnásteho storočia. Aj to je realita Slovenska, a preto je potrebné, aby sme sa nad touto otázkou zamysleli a podporili význam, váhu a zmysel odborov aj na Slovensku, bez ohľadu na to, či už máme konkrétne výhrady k tomu-ktorému odborovému zväzu, k tej-ktorej reprezentácii a tak ďalej. Ide o inštitút odborov a dokonca ide o tento inštitút bez ohľadu na to, či sú odbory vpravo, vľavo, v strede, alebo niekde inde. Odbory sú rôzneho charakteru a združujú predovšetkým ľudí na ochranu práv zamestnancov. V tom nepochybne odbory zohrali mimoriadnu rolu aj pri zachovaní sociálneho zmieru, ktorý patrí k jedným zo základných inštitútov po druhej svetovej vojne, ktorý udržuje mierovú situáciu v celej Európe. V tom je aj zmysel tripartizmu a myslím, že aj preto ho Slovenská republika má vo svojej ústave, a preto je potrebné, aby sme tento tripartizmus podporovali, nepochybne aj v Zákonníku práce.
Preto mi dovoľte, dámy a páni, povedať, že Smer podporuje všetky legitímne funkcie odborov. Aby sme tieto funkcie odborov posilnili, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce návrhy k Zákonníku práce, ktoré svojimi podpismi potvrdilo 23 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pozmeňujúce návrhy:
Prvý. V § 234 odseku 5 v prvej vete za slovo "zložený" vkladajú sa slová "zo zástupcov príslušného odborového orgánu". V druhej vete sa na koniec vety za slovo "zamestnávateľa" vkladajú slová "tak, aby vo volebnom výbore mal príslušný odborový orgán nadpolovičnú väčšinu". Zdôvodnenie. Inštitút zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka v pracovnom práve Slovenskej republiky nemá tradíciu. Po prvýkrát ho upravil Zákonník práce s účinnosťou od 1. apríla roku 2002. Doterajšia prax ukázala, že u väčšiny zamestnávateľov tieto orgány neboli vytvorené jednak preto, že zamestnanci si neuvedomovali ich význam, ale hlavne z dôvodu nedostatku skúseností zamestnancov v tejto oblasti. Niet pochýb, že príprava, zorganizovanie a zabezpečenie priebehu regulárnych volieb je náročná úloha, ktorá si vyžaduje určité skúsenosti. Odborové organizácie takéto skúsenosti majú, nakoľko v každej z týchto organizácií sú vytvárané orgány takýmto spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasná právna úprava nepripúšťa možnosť súbežného odborového orgánu, nemohli by do tohto procesu, súčasného pôsobenia odborového orgánu a zamestnaneckej rady, respektíve zamestnaneckého dôverníka, odborové orgány nemohli do tohto procesu doteraz nijako zasiahnuť. V prípade akceptovania návrhu na zakotvenie práva odborov organizovať prvé voľby členov zamestnaneckej rady v spolupráci s volebným výborom tak, aby vo volebnom výbore mal príslušný odborový orgán nadpolovičnú väčšinu, je predpoklad, že voľby do týchto orgánov budú dobre a zodpovedne pripravené a že tieto orgány budú skutočne vytvorené tak, ako to predpokladá navrhovaná právna úprava.
Bod 2. V § 229 odsek 8, na konci vety sa vypúšťajú slová: "ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina členov zamestnaneckej rady". Odôvodnenie. Napriek tomu, že zákon predpokladá v prípade súbežného pôsobenia orgánov zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa rozdelenie kompetencií medzi odborovú organizáciu a zamestnaneckú radu, je potrebné zabezpečiť optimálne podmienky pre spoluprácu a súčinnosť týchto orgánov. Možno predpokladať, že u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, prebieha kolektívne vyjednávanie a je uzavretá kolektívna zmluva. Táto spravidla upravuje celý rad otázok, ktoré sú v zmysle návrhu novely v kompetencii zamestnaneckej rady. Akceptovanie tohto návrhu odstráni možnosť vzniku kompetenčných konfliktov medzi týmito orgánmi zástupcov zamestnancov a zabezpečí jednoduchšiu komunikáciu zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov pri rešpektovaní ich kompetencií.
Bod 3. V § 229 odsek 7 sa za slovo "zmlúv" vkladajú slová "právo na spolurozhodovanie" a za slovami "zamestnaneckej rade patrí právo na" sa vypúšťa slovo "spolurozhodovanie". Odôvodnenie. Deľba kompetencií medzi odborový orgán a zamestnaneckú radu, ktorú obsahuje pozmeňujúci návrh na rozdiel od vládneho návrhu, lepšie zodpovedá právnej podstate odborovej organizácie a rozdielom, ktoré medzi odborovou organizáciou ako právnym subjektom a zamestnaneckou radou ako orgánom zastupujúcim zamestnancov existujú. Zároveň zohľadňujú uvedené stanovisko Medzinárodnej organizácie práce, aby pracovnoprávna úprava rešpektovala historický vývoj krajiny a súčasne zohľadňovala systémy, ktoré sú v štáte už zaužívané. Ani v súčasnej platnej právnej úprave zamestnanecká rada právo na spolurozhodovanie nemá, má ho iba príslušný odborový orgán. Právo na spolurozhodovanie zákonodarca viaže na zásadnejšie opatrenia zamestnávateľa, na rozhodnutia, ktoré by mohli výraznejšie ovplyvniť právne postavenie zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch. Výsledkom spolurozhodovania má byť súhlasný prejav vôle zamestnávateľa na jednej strane a orgánu zástupcov zamestnancov na strane druhej. Takýto konsenzus sa predpokladá aj pre uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorej subjektom je výlučne odborová organizácia a nie zamestnanecká rada.
Bod 4. V § 136 odseku 3 sa na konci vety vkladajú slová "najmenej v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 240".
Bod 5. V § 240 sa dopĺňa novým odsekom 10, ktorý znie: "Zamestnávateľ poskytne počas funkčného obdobia pracovné voľno s náhradou mzdy, ak zamestnáva nad 500 zamestnancov, jednému členovi zástupcov zamestnancov. Možnosti dlhodobého uvoľnenia ďalšieho zamestnanca na výkon funkcie zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa a podmienky uvoľnenia možno dohodnúť so zástupcom zamestnancov alebo v kolektívnej zmluve". Odôvodnenie k bodu 4 a 5, ktoré treba, samozrejme, chápať spoločne. Platná právna úprava má ustanovenie, v ktorom vymedzuje podmienky, za ktorých zamestnávateľ poskytne počas funkčného obdobia zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie zástupcu zamestnancov. Uvedené ustanovenie zohľadňuje rozsah a náročnosť úloh, ktoré zástupca zamestnancov plní. Je nesporné, že ide o úlohy, ktoré sa priamo týkajú zamestnávateľa a jeho vzťahov k zamestnancom a úlohy, ktoré môžu ovplyvniť celkové pôsobenie a výsledky činnosti zamestnávateľa. Akceptovanie uvedeného návrhu vytvorí právne podmienky pre zodpovedné plnenie rozsiahlych a náročných úloh, ktoré zabezpečujú orgány zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva nad 500 zamestnancov.
A návrh 6. § 240 sa dopĺňa novým odsekom 11, ktorý znie: "Na výkon funkcie zástupcu zamestnancov, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času, poskytne zamestnávateľ pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, dohodnutý medzi zamestnávateľom a príslušným orgánom zástupcov zamestnancov. Ak k dohode nedôjde, poskytne zamestnávateľ pre orgán zástupcov zamestnancov pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najmenej 10 minút na jedného zamestnanca mesačne". Dôvody. Platná právna úprava má ustanovenie, v ktorom časovo vymedzuje minimálny rozsah pracovného voľna, ktoré zamestnávateľ poskytne na výkon funkcie v odborom orgáne ako v orgáne zástupcov zamestnancov. Toto ustanovenie v praxi nespôsobovalo problémy. Naopak, vytváralo rovnaké podmienky pre činnosť orgánu zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa. Výhodnejšie podmienky bolo možné dohodnúť v kolektívnej zmluve. Pozmeňujúci návrh sleduje predovšetkým cieľ, aby zákon vytváral podmienky na zodpovedné plnenie úloh, ktoré majú orgány zástupcov zamestnancov plniť. Požiadavka sa netýka priamo času , počas ktorého orgán zasadá. Ide predovšetkým o čas, ktorý musia zástupcovia zamestnancov venovať príprave zasadania, oboznámeniu sa s konkrétnym problémom, ku ktorému majú zaujať kvalifikované stanovisko, preštudovať príslušný materiál, rokovať so zamestnancom o probléme, ktorý má orgán riešiť, vypracovať podklady pre rokovanie, spracovať závery rokovania orgánu a podobne.
Dámy a páni, tieto pozmeňujúce návrhy by mohli výrazne prispieť ku kvalite Zákonníka práce. Dúfam, že podporíte tieto zmeny, ktoré by nepochybne pripojili Slovensko k silnej európskej sociálnej tradícii aj v riešení Zákonníka práce a postavenia odborov v nich. Zároveň žiadam o každom bode hlasovať individuálne, okrem bodov 4 a 5, o tých môžeme hlasovať spoločne, pretože sú navzájom previazané. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave je ďalej prihlásený pán poslanec Minárik, po ňom pán poslanec Čaplovič.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia. Moje vystúpenie, môj návrh bude smerovať k veľmi krátkemu pojmu sexuálna orientácia. Budem sa snažiť, aby aj vystúpenie bolo takéto krátke a bude to zodpovedať šírke diskusie, ktorá od problému zavedenia tohto pojmu do Zákonníka práce prebehla už pred týmto rokovaním. Preto sa obmedzím na veľmi krátke zdôvodnenie. Všetci si určite uvedomujeme, že rovnaké zaobchádzanie so všetkými skupinami občanov je našou morálnou povinnosťou a takisto si uvedomujeme potrebu zosúladenia Zákonníka práce so smernicou 78 Európskej únie z roku 2000. Cítim za seba i za kolegov, ktorí sú pod návrhom podpísaní, zodpovednosť za to, aby sme našli kompromisné riešenie, ktoré sa bude týkať tohto veľmi citlivého problému. Vzhľadom na to, že považujeme tento problém za problém vysoko intímny, chceme, aby sa jeho riešenie presunulo do oblasti zachovania súkromia. K tomu smeruje aj návrh, ktorý máte v laviciach, a hovorí, že v § 13 sa za ods. 1 vloží nový ods. 2, ktorý bude znieť: "Zamestnávateľ nesmie zisťovať sexuálnu orientáciu zamestnanca." Toto je, myslím, plne v súlade s našou ústavou aj s potrebami smerníc Európskej únie. Vzhľadom na to, že takto predložený návrh plne rieši problematiku, ktorá je riešená v bodoch 1 a 5 spoločnej správy, zároveň navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne a spoločne s tým, že môj návrh by ich mal nahradiť. To znamená, že žiadam, aby alebo prosím vás, kolegovia, aby sme týmto osobitným hlasovaním vylúčili tieto dva body a zaradili do nového Zákonníka práce tento odsek.
V krátkosti sa dotknem ešte jedného bodu zo spoločnej správy. Ak ide o rovnaké zaobchádzanie, myslím, že je potrebné zachovať aj rovnaký prístup k ochrane svojich práv cez odborové organizácie. V bode 34 sa zavádza opätovne právny stav z 96., kedy nie všetky odborové organizácie v jednotlivých podnikov sú rovnoprávne a môže sa pri uzatváraní kolektívnej zmluvy použiť právo akého si silnejšieho, čo nie je dobré a myslím, že to hraničí, napriek tomu, že nie som právnik, s ústavnosťou. Preto si dovolím požiadať, aby sa aj o bode 34 hlasovalo osobitne, ale nie spolu s tými prvými dvoma bodmi. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.
D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada. Rozhodnutia a riešenia prijaté na základe spoločenského konsenzu sú pre štát a spoločnosť akceptovanejšie a z dlhodobého hľadiska aj trvácnejšie. Do tejto kategórie čiastočne spadá aj navrhovaná novela Zákonníka práce. Počiatočná zrážka s niektorými predstaviteľmi sociálneho ignorantstva a trhového populizmu, tentoraz predovšetkým z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zosobnených najmä v postave nového ministra Ľudovíta Kaníka, chvalabohu, nakoniec viedla k spomínanému konsenzu. Okrem dohodnutých "nových pravidiel hry", ktoré obsahuje novela Zákonníka práce, chýba mi v jeho obsahu výraznejší dôraz na integráciu jedinca do pracovného procesu, najmä pomocou, a to podčiarkujem, a vždy to tu na pôde Národnej rady hovorím, vzdelávacích a rekvalifikačných procesov v zhode a, samozrejme, aj v záujme zamestnanca a zamestnávateľa. Pevne verím, že ste pozorne počúvali aj pozmeňujúce návrhy v tejto oblasti, pána poslanca Madeja a pani poslankyne Majdovej.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dnes stojíme pred výzvou uskutočňovať vo všetkých oblastiach života a to aj prostredníctvom zákonov, výraznú podporu vzdelávania a kvalifikácie občana a jeho zodpovedajúce zapojenie sa do spoločnosti, ktorá stojí aj na hodnotách solidarity, kooperácie a spoluzodpovednosti nielen štátu, ale aj zamestnanca a zamestnávateľa. Aj v našom Zákonníku práce, ktorý nanovo definuje vzťahy na pracovisku, musí byť citeľná podpora rovnosti šancí a odstránenia diskriminácie. Nezabúdajme na to autentické, kresťanské, humanizujúce, že ten, kto má veľa, aby nemal nazvyš a ten kto má málo, aby nemal nedostatok. Toho sa drží aj Európa. Včerajšie prázdne rétorické cvičenia z tejto tribúny od pána ministra Kaníka, ktorý eklekticky pospájal nespojiteľné a neporovnateľné, dokázali, že je len neoliberálnym demagógom bez náležitého odborného zázemia a kvalifikácie. Odporúčal by som mu z tohto miesta, využívam túto príležitosť, na dlhšiu stáž u pani Anny Diamantopoulouovej, európskej komisárky pre sociálnu politiku. Západná Európa sa ukazuje aj pre Slovensko ako perspektívny model proti brutálnej trhovej politike zvýhodňujúcej len tých najbohatších. Väčšie možnosti sa tu javia na strane regulatórnej sociálnej politiky, ktorej sa drží Európska únia, keď sa napríklad podpisom dohody z Maastrichtu stanovil minimálny štandard kolektívneho práva zamestnancov. Spoločenská rovnosť a spravodlivosť znamená v prvom rade zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých členov spoločnosti, vrátane motivácie občana zapojiť sa do pracovného procesu. Dôležitú úlohu v dosiahnutí pravidiel hry tu zohráva aj Zákonník práce. Nie je možné nadradiť zamestnanca, respektíve z druhej strany zamestnávateľa vo svojich právach voči tomu druhému. Žiadne práva bez povinností a žiadne povinnosti bez práv. Zo strany štátu to však vyžaduje vytváranie rámcových podmienok, vzájomnej participujúcej spoluzodpovednosti a taktiež súdržnosti. Napokon len občan, či už v postavení zamestnanca, respektíve zamestnávateľa, ktorý disponuje aspoň minimálnymi sociálnymi a materiálnymi istotami, je schopný využiť svoju šancu pre svoje právne zaistenú slobodu a tak ju aj premeniť na vlastnú sociálnu istotu. Demokracia môže byť dlhodobo stabilná len vtedy, ak sú na nej zainteresovaní všetci občania rovnakými právami a rovnakými povinnosťami. Preto je veľmi ťažké akceptovať názory neoliberálov, kde sa ráta len výkon a úspech, prípadne zisk najbohatších a ignoruje sa hodnota človeka, podmienky jeho života a vôbec ľudskosť ako taká. Spochybňovanie týchto hodnôt uvoľňuje cestu pravicovému populizmu, ktorý podporuje degradáciu človeka a decimovanie nižších a stredných vrstiev spoločnosti. V tejto oblasti aj Zákonník práce, chvalabohu, podčiarkujem, vytvára podmienky pre spoločenskú súdržnosť, pre vyváženú spoluzodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa, pre bezpečnosť a ochranu pracovného miesta i pre efektívne podnikanie.
Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, strana Smer podporí predložený návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú vyvážene chrániť tak záujmy zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Ďakujem vám za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikuš, po ňom pán poslanec Blajsko. Mikuš, Jozef.
J. Mikuš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dotknem sa Zákonníka práce alebo novely Zákonníka práce z pohľadu sfunkčnenia pracovného trhu, možno z pohľadu viac podnikateľov a z pohľadu možno zlepšenia najväčšieho problému na Slovensku, a to sa týka nezamestnanosti. Súčasný zákon č. 311, Zákonník práce, platí na Slovensku od 1. apríla 2002. V porovnaní so stavom pred týmto termínom ide o úplne nový predpis, ktorý nahradil predchádzajúci kódex prebratý so zmenami ešte z komunistického režimu. Napriek zásadnej zmene nový Zákonník práce znepružnil pracovný trh. Je brzdou rozvoja podnikateľských aktivít, je mimoriadne rozsiahly, striktnými formuláciami sa snaží chrániť zamestnanca, hoci na druhej strane sťažuje podmienky pre podnikateľov a tým paradoxne následne aj pre zamestnancov. Pri mnohých opatreniach sa odvoláva na medzinárodné záväzky Slovenska, avšak pritom je striktnejší ako v mnohých krajinách Európskej únie. Dnešný Zákonník práce je rozsiahly predpis, ktorý diktuje, ako v konkrétnych situáciách riešiť vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Potláča možnosť dohody, namiesto dialógu striktne nariaďuje a paradoxne znižuje váhu kolektívneho vyjednávania. Pracovný kódex je dnes jednou z hlavných bŕzd vytvorenia nových pracovných miest na Slovensku. Hospodársky rast a znižovanie miery nezamestnanosti budú v budúcnosti závislé od riešenia problémov pracovného trhu a predpisov, ktorý ho limituje. Pritom nejde len o vnútorný problém Slovenska s jeho vlastným zlým Zákonníkom práce. Európska únia si uvedomuje, že jednou z hlavných príčin zaostávania za Spojenými štátmi americkými je nepružný pracovný trh a preto už jednotlivé členské krajiny siahajú po zmenách. Preto bolo nevyhnutné, že aj na Slovensku muselo dôjsť k novelizácii Zákonníka práce a teoreticky možné aj jeho nového znenia. V programovom vyhlásení z konca minulého roka vláda Slovenskej republiky považuje pružný trh práce, schopný reagovať na hospodársky vývoj, za nevyhnutnú podmienku znižovania nezamestnanosti. Preto dôkladne zanalyzuje Zákonník práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní a navrhne zmeny, ktoré významne spružnia trh práce. V jednom dokumente rezortne príslušného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s názvom Stratégia podporu rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce z marca roku 2003 sa konštatuje, že nevyhnutnou, aj keď nie postačujúcou podmienkou rastu zamestnanosti sú pružnosť pravidiel regulujúcich trh a ich vynútiteľnosť. Vládou predložená novela zákona napĺňa zámery oboch spomenutých dokumentov. V prípade schválenia novely vzniknú skutočne predpoklady na spružnenie trhu práce.
Vláda navrhla zakomponovať takmer 200 zmien, ktoré možno rozdeliť do troch skupín. Prvou kategóriou je už spomenuté spružnenie trhu práce. Novelizáciou sa rozširujú možnosti rozbehu zamestnania, spružňuje sa uzatváranie pracovného pomeru, najmä na dobu určitú, rozširujú sa spôsoby možnosti trvania pracovného pomeru, skrátené pracovné záväzky, pracovný pomer bude na dobu určitú voľnejší ako dnes a tak ďalej. Zmeny v prvej kategórii vyvažujú vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, lebo výhody sú dnes papierovo na strane zamestnanca. No ozaj len papierovo, lebo nadmerná ochrana pred prepustením nadbytočných zamestnancov vedie zamestnávateľov k prehnanej opatrnosti pri prijímaní nových pracovníkov a tým potláča vytváranie nových pracovných miest.
Druhá kategória zahŕňa zmeny smerujúce k efektívnejšiemu využívaniu práce poskytovanej zamestnancami. Pracovný čas sa definuje voľnejšie, sú pestrejšie možnosti na jeho stanovovanie. Voľnejšie sa definuje pracovný týždeň, formy odpočinku, pracovné voľno, nočná práca a tak ďalej. Zmeny teda smerujú k väčšej voliteľnosti, no pri splnení dôležitého predpokladu - zamestnávateľ sa musí dohodnúť so zamestnancami. Tento znak charakterizuje celú novelu, menej predpisuje, viac odporúča a konečné rozhodnutie necháva na dohodu oboch strán. K efektívnejšiemu využívaniu pracovnej sily výhodnej pre zamestnávateľa aj zamestnanca patria i pružnejšie formy odmeňovania, ktoré je určite lepšie, ako keby pri prechodnom nedostatku práce musel zamestnávateľ zamestnancov prepustiť.
Tretia kategória zmien sa týka vnútrofiremných kolektívnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Novela vytvára predpoklady, aby sa do rovnocenného postavenia k odborom dostali zamestnanecké rady alebo zamestnaneckí dôverníci. Novela nevylučuje, aby v podnikoch pôsobili obe kategórie týchto zástupcov, pričom definuje ich právomoci. Na rozdiel od súčasného stavu nediktuje, že v podniku musia nutne pôsobiť zástupcovia zamestnancov. Ak však o vytvorenie takého zastupiteľského orgánu prejavia zamestnanci, podnikoví manažéri im musia vyjsť v ústrety a vytvoriť vhodné podmienky na ich pôsobenie. Takisto ako v druhej kategórii, aj v tejto oblasti sa vytvára priestor na dohodu zamestnávateľov so zástupcami zamestnancov.
Novele sa dajú vytýkať určite aj nedostatky. Prvým možno nazvať fakt, že ide iba o novelu a nie o dôkladnú zmenu celého zákona. Z hľadiska rozsahu sa v porovnaní so súčasným stavom situácia takmer nemení. Zákonník práce naďalej ostáva zbytočne rozsiahly predpis s ambíciou podrobne riešiť všetky situácie. Túto ambíciu určite nenaplní, pretože život prináša často nepredvídateľné situácie, namiesto riešenia môže takýto podrobný predpis priniesť vzájomnú kolíziu jednotlivých ustanovení. Hoci novela udeľuje viac možností zamestnávateľom a zamestnancom dohodnúť sa, jednotlivými podrobnými ustanoveniami necháva priestor na dohodu limitovaný. Po aplikovaní novelizovaného Zákonníka práce do praxe môžu vzniknúť na základe konkrétnych poznatkov oprávnené i neoprávnené tlaky na ďalšie zmeny, čo vyvolá ďalšiu potrebu novelizácií alebo podpory zamestnávateľov o obchádzanie zákona. Z tohto hľadiska sa nedá vylúčiť, že dlhodobým riešením bude vypracovanie úplne nového, stručného, rámcového, pracovného kódexu a ďalšie posilnenie inštitútu vnútrofiremného vyjednávania.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako tvorca súčasnej novely Zákonníka práce myslí na posilnenie inštitútu vnútrofiremného vyjednávania, čo najlepšie charakterizuje jeho vyjadrenie v inom dokumente, v spomínanej Stratégii podporu rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému práce. Dôslednosť pri takomto prístupe však môže spôsobiť, že znevýhodnené budú podniky, ktoré nebudú mať odbory, prípadne zamestnanecké rady. Nastavené pravidlá budú viesť manažérov k snahám vytvárať umelé združenia zamestnancov vo vlastných podnikoch, čo je prevrátenie myšlienky podpory vnútrofiremného vyjednávania naruby. Žiaľ, v súčasnej novele Zákonníka práce sú náznaky takýchto tlakov, napríklad stanovením jednoduchšej obsluhy pracovných zmlúv, spôsobu odmeňovania, čerpania dovoleniek, či vyrubovania oprávnených absencií pre firmy, ktoré majú uzavretú kolektívnu zmluvu s odbormi. Zákon by mal sledovať rovnosť podmienok pre všetkých. Teda pre firmy s odbormi, zamestnaneckými radami i bez akýchkoľvek kolektívnych zamestnaneckých inštitúcií.
Napriek uvedeným nedostatkom je novela Zákonníka práce z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny veľkým krokom vpred. Novelizovaný Zákonník práce by mal postupne od 1. júla roku 2003 spružniť pracovný trh na Slovensku. Naplní sa jeden z predpokladov na vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie zamestnanosti. Spolu s daňovou reformou, reformou systému sociálneho zabezpečenia, reformou zdravotníctva, konsolidovaním verejných financií, sfunkčnením práce súdov a skončením prípravného obdobia na vstup do Európskej únie sa stane presvedčivým argumentom pre investorov, aby zvýšili svoje aktivity v Slovenskej republike a podnietili ďalší rast životnej úrovne jej občanov. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami, pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, ja by som chcela pána poslanca Mikuša doplniť ešte o pár faktov, tri základné nedostatky vyčítajú zamestnávatelia Zákonníku práce tak, ako platí v dnešnej podobe, jednak je to prílišná komplikovanosť, po druhé nerovnovážny stav a silné postavenie odborov.
Prílišná komplikovanosť. Je to viac ako na 100 stranách, viac ako 260 paragrafov a si predstavme, že veľký počet pracovných miest nám vytvárajú samoživitelia, živnostníci, fyzické osoby, remeselníci, odborníci, skutoční fachmani, manažérsky zdatní, ale keď príde na papiere, často majú obavy, a preto by táto právna norma skutočne mala byť krátka, jasná a zrozumiteľná.
Nerovnovážny stav. Zákonník práce má základnú funkciu vytvoriť rovnováhu medzi povinnosťami zamestnanca aj zamestnávateľa. Dnes je ten stav posunutý veľmi na stranu zamestnanca a odborov a tento nerovnovážny stav pôsobí proti motivácii zamestnávateľov zamestnávať.
A tretí fakt, postavenie odborov v tomto Zákonníku práce je nadštandardné a vláda aj parlament sú stavané do polohy, aby presadzovali záujmy odborárov zákonmi. Presadzovanie záujmov zamestnancov, to je práca odborov v podnikoch a u zamestnávateľov. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister. Konkrétne ide o vypustenie navrhovaného ustanovenia § 255a predmetnej novely, bod č. 208, ktoré ruší vyhlášku bývalého federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 19/1991 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve, dlhodobo nespôsobilých k doterajšej práci, ktorá v Slovenskej republike platí od 1. februára 2001. Ide o právnu normu, ktorá upravuje poskytovanie špecifických nárokov, mzdové vyrovnávanie a odstupné mimo rámec Zákonníka práce a spája tieto nároky s nasledovnými skutočnosťami, ako je pracovný úraz, ohrozenie chorobou z povolania, alebo ochorenie chorobou z povolania.
Ochorenie chorobou vznikajúcou alebo podstatne sa zhoršujúcou vplyvom banského prostredia. Všetky uvedené skutočnosti majú charakter trvalého poškodenia zdravia s výnimkou najvyššej prípustnej expozície, ktorá plní preventívnu úlohu, a to na základe zákona č. 98/1987 o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a na základe § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Predmetné ustanovenie v § 255 písm. a) sa v takomto znení neobjavilo v návrhu novelizácie Zákonníka práce, ktoré koncom roku 2002 teda ministerstvo práce dalo na pripomienkovanie a v rámci teda riadneho toho pripomienkovaného konania sa nedalo k tomu vyjadriť práve cez Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu.
Do textu novely bolo zrušenie vyhlášky 19/1991 Zb. zahrnuté až v priebehu konečného rokovania, kde práve Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu nemá svojich zástupcov a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky nemala túto problematiku ucelene prerokovanú s týmto príslušným odborovým zväzom.
Zdôvodnenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nemajú celkom vecné argumenty a dalo by sa zhrnúť to do vyjadrenia generálnej riaditeľky sekcie legislatívy, ktorá, dovolím si odcitovať z listu: "Hoci vyhláška federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 19/1991 nie je novým Zákonníkom práce výslovne zrušená, jej ustanovenia nemožno uplatniť v praxi, nakoľko predmet jej úpravy v zákone bol zrušený." Pritom za zrušenie predmetu úpravy je považované zrušenie § 148a Zákonníka práce v novele č. 206/1996 Z. z., a to napriek tomu, že uvedené ustanovenie malo výlučne splnomocňovací charakter a do Zákonníka práce bolo implantované v rámci § 18 zákona č. 18/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkov. Pre zaujímavosť chcem uviesť, že samotný § 18 bol zrušený až v rámci nového Zákonníka práce, t. j. zákona č. 311/2001 Z. z. v § 255 ods. 1 a zákona o osobitnom príspevku baníkom platí až dodnes.
Dôvodom, prečo sa údajnou neplatnosťou zaoberám tak podrobne, sú informácie, podľa ktorých zástupcovia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri rokovaní o novele Zákonníka práce argumentovali pri presadení zrušenia predmetnej vyhlášky tvrdením, že ju treba zrušiť, lebo už aj tak neplatí. Ide o pozoruhodné tvrdenie, ktoré hovorí o neplatnosti vyhlášky na základe zrušenia splnomocňovacieho ustanovenia. Ide o už spomínaný, ten § 148 písm. a) podľa ktorého bola vydaná. Premietnuté do právnej praxe a teórie to vlastne znamená, že ak zanikne akékoľvek splnomocnenie, stanú sa neplatnými aj všetky úkony, ktoré boli na jeho základe a v čase jeho platnosti vykonané. Rovnaké zdôvodnenie sa objavilo dokonca aj v dôvodovej správe, osobitná časť predložená k návrhu novely Zákonníka práce v bode č. 208. Som presvedčený, že takýto dôvod zrušenia vyhlášky neobstojí, o čom napokon svedčí aj situácia v Českej republike, kde táto istá vyhláška po novelizácii aj Zákonníka práce platí, čo potvrdil svojím rozsudkom aj Najvyšší súd, máme a myslím, že ste to dostali, panie kolegyne a kolegovia tiež, tento dokument, kópie rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky. I keď ide o štát, iný, myslím si, že vzhľadom na rovnaký obsah vyhlášky, rovnaký predmet a legislatívny základ sporu, pokladám toto v tomto prípade za podstatnú skutočnosť tejto veci.
Čo sa týka dosahu uplatňovania vyhlášky v praxi, chcem uviesť niekoľko údajov. Vyhláška sa týka približne 5500 zamestnancov pracujúcich v podzemí, ôsmich zamestnávateľov.
Ročne sa vyhláška uplatní približne v 80 prípadoch, čo predstavuje náklady približne 2 až 3 mil. Sk, čo predstavuje zlomok v percentách celkových nákladov príslušných zamestnávateľov. Uplatňovanie tejto vyhlášky nezaťažuje v novovzniknutých prípadoch od 1. januára 1998 vôbec štátny rozpočet. Na základe týchto údajov si kladiem otázku, či je naozaj nevyhnutné zrušiť túto vyhlášku, a to na základe, podľa aj môjho názoru, chybného zdôvodnenia. Bez ohľadu na vývoj v slovenskej energetike je baníctvo a najmä jeho najväčšia časť uhoľné baníctvo limitované prírodnými podmienkami a bez akéhokoľvek pátosu ho možno označiť za vymierajúce povolanie. Nedomnievam sa preto, že akurát posledným generáciám baníkov na Slovensku má byť odňatá možnosť slušného zaopatrenia v situáciách vyvolaných ich nepochybne namáhavou a najmä zdraviu škodlivou prácou.
Na základe uvedeného dávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Vypustiť bod č. 208 týkajúci sa toho § 255a. Ďakujem pekne.