R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľujem si vám predložiť v rámci druhého čítania vládny návrh zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok. Predložený návrh zákona upravuje podmienky na výrobu, uvádzanie do obehu a používanie chemických látok, ktoré možno použiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok, vrátane ich vývozu a tranzitu tak, aby sa zabránilo ich zneužívaniu na nezákonnú výrobu návykových látok. Tento zákon ďalej upravuje povinnosti subjektov zaobchádzajúcich s určenými látkami a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach určených látok.

Návrh zákona umožňuje ukladanie pokút za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, čím nebude dotknutá zodpovednosť osôb pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu podľa § 187 a 188 Trestného zákona. Zriaďuje sa spoločné pracovisko na sledovanie určených látok medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky z dôvodu zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi zainteresovanými rezortmi s cieľom dosiahnutia plnej koordinovanosti a komplexnosti riešenia problému diverzifikácie určených látok od uplatňovania administratívno-preventívnych opatrení po vyšetrovanie podozrivých operácií vo vzťahu najmä k domácemu trhu alebo k medzinárodnému obchodu. Pre príslušné orgány štátnej správy vykonávajúce dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona si realizácia navrhovanej právnej úpravy nevyžiada žiadne zvýšené nároky na prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Rovnako dôležitým aspektom pre vypracovanie nového zákona bolo, že v právnych predpisoch Slovenskej republiky bol používaný výraz prekurzory, ktorý sa v tejto súvislosti v predpisoch Európskej únie nepoužíva, pretože jeho chápanie v praxi je širšie ako samotná definícia v zmysle už citovaného zákona 268/2000. Preto bolo Slovenskej republike odporúčané, aby zmenila názov predmetného zákona v súlade s nariadeniami a smernicami Európskej únie tak, aby bolo jasné už z názvu, že právny predpis upravuje iba zaobchádzanie s presne definovanou skupinou chemických látok. Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 124 z 13. februára tohto roku. V súlade s uznesením Národnej rady č. 223 z 9. apríla 2003 bol návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovaný a odsúhlasený vo všetkých výboroch Národnej rady, ktorým bol pridelený, t. j. vo výbore pre zdravotníctvo, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre verejnú správu a v gestorskom výbore, vo Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov uvedených výborov, ako i odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, sa zástupcovia predkladateľa stotožnili.

Takže, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno použiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo predsedovi a spoločnému spravodajcovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jánovi Rusnákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda vlády, keďže správu ste dostali písomne, sústredím sa len na niektoré časti. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 223 z 9. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok, tlač 164, výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo a privatizáciu.

Do stanoveného času žiadni poslanci nedali nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, v časti III máte uvedené stanoviská jednotlivých výborov a v časti IV sú uvedené jednotlivé body zo stanovísk výborov, o ktorých dám hlasovať podľa návrhu, ktorý je uvedený v závere tejto spoločnej správy, a to takto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 9 a 11 až 20 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode č. 10 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Pán predseda, mám poverenie gestorského výboru o pokračovaní v treťom čítaní. Žiadam vás preto, aby ste otvorili rozpravu v druhom čítaní, nech sa páči.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže z rozpravy neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sústredím sa na návrhy v spoločnej správe, tak ako som uviedol. Budeme hlasovať spoločne o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 9 a 11 až 20, s odporúčaním schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 9 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

J. Rusnák, poslanec: A 11 až 20.

P. Hrušovský, predseda NR SR: 1 až..., pán poslanec

J. Rusnák, poslanec: 1 až 9 a 11 až 20, schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR:

(Hlasovanie.) 91 prítomných, 88 za návrh, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Prosím, ďalšie návrhy.

J. Rusnák, poslanec: Pán predseda, ostáva nám hlasovať ešte o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 10 zo spoločnej správy. Pán poslanec Cagala, o bode 10 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) 96 prítomných, 25 za, 60 proti návrhu, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Neschválili sme návrh zo spoločnej správy.

J. Rusnák, poslanec: Pán predseda, to boli všetky návrhy uvedené v spoločnej správe, preto mi dovoľte, aby v súlade s odporúčaním, ktoré som uviedol v úvode, sme hlasovali o postúpení do tretieho čítania. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať uvedený vládny návrh zákona v treťom čítaní, ihneď.

(Hlasovanie.) 100 prítomných, 96 za návrh, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok.

Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k záverečnému hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

J. Rusnák, poslanec: S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 104 prítomných, 103 za návrh, 1 sa zdržal.

Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

Ďakujem pánovi poslancovi Rusnákovi.

Teraz poprosím znovu pána ministra hospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 170, v druhom čítaní. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

R. Nemcsics, podpredseda vlády SR a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, dovoľujem si vám predložiť v druhom čítaní vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný a prerokúvaný návrh zákona transponuje do nášho právneho poriadku smernicu 98/8 Európskeho spoločenstva o uvedení biocídnych výrobkov na trh v Slovenskej republike. Medzi biocídne výrobky je potrebné zaradiť dezinfekčné prípravky, ako sú biocídne výrobky na osobnú hygienu, prípravky na dezinfekciu ovzdušia, povrchov materiálov, zariadenia a nábytku, prípravky proti hubám a riasam v stavbách, napríklad v skleníkoch, prípravky na dezinfekciu prázdnych skladísk, kontajnerov, vriec a sudov, čistenia plavární, akvárií, vody na kúpanie, systémy vzdušnej klimatizácie a podlahy v zdravotníckych a iných inštitúciách a mnoho ďalších. Medzi biocídne výrobky je potrebné zaradiť aj dezinfekčné prípravky na dezinfekciu pitnej vody pre ľudí a zvieratá, všeobecne možno hovoriť o konzervačných prípravkoch, prípravkoch na reguláciu živočíšnych škodcov a ostatné prípravky, ako sú napríklad prípravky proti hnilobe, prípravky na ochranu dreva a tak ďalej. Navrhovaná právna úprava zabezpečí uvedenie biocídnych výrobkov na trh len po ich posúdení Centrom pre chemické látky a prípravky s cieľom zabezpečenia maximálnej účinnosti biocídneho výrobku pri súčasnom minimalizovaní rizika na ľudí, zvieratá a na životné prostredie.

Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom v Slovenskej republike v súlade s právom Európskej únie pre autorizáciu biocídnych výrobkov a registráciu biocídnych výrobkov s nízkym rizikom bolo toto Centrum v postavení národného orgánu Slovenskej republiky, ktoré bolo zriadené zákonom č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch. Tomuto orgánu sa v zmysle navrhovanej právnej úpravy rozšíria aj jeho kompetencie, a preto nie je potrebné zriaďovať nový, špecializovaný orgán štátnej správy pre oblasť uvedenia biocídnych výrobkov na trh. Na rozšírenie kompetencie je potrebné Centrum personálne a materiálne dobudovať, čo si vyžiada z rozpočtu štátnu účelovú dotáciu na rok 2003 vo výške 2,8 mil. Sk a na rok 2004 vo výške 3,2 mil. Sk.

Zákonom sa novelizuje aj zákon č. 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu zavedenia poplatkov za vydanie rozhodnutia o autorizácii, registrácii, poplatkov za zmeny rozhodnutí o autorizácii alebo registrácii a poplatkov za vydanie rozhodnutia o autorizácii a registrácii biocídneho výrobku na základe vzájomného uznania. Zo správnych poplatkov by sa mala čiastočne kompenzovať účelová dotácia zo štátneho rozpočtu pre potreby Centra a podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.

Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky pod uznesením č. 134 zo 16. februára 2003. V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 224 z 9. apríla 2003 bol návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovaný a odsúhlasený vo všetkých výboroch Národnej rady, ktorým bol pridelený. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi poslancov uvedených výborov ako i odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sme sa ako zástupcovia predkladateľa plne stotožnili.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím pána poslanca Přidala, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

A. Přidal, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu, ktorú máte pred sebou ako tlač 170, k vládnemu návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 224 pridelila vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

V časti II je konštatované, že k predmetnému návrhu zákona neoznámil žiadny poslanec v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. V časti III je konštatácia, že všetky výbory, ktorým bol tento predmetný návrh zákona pridelený, súhlasia s pripomienkami a doplňujúcimi návrhmi predmetný návrh schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte v časti IV, týchto pozmeňujúcich návrhov je 22, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor navrhuje o bodoch 1 až 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Takisto gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh predmetného zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní, bola schválená uznesením č. 108 z 20. mája 2003. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu, páni poslanci. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Jarjabek? Nie. Pán poslanec Jarjabek? Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

A. Přidal, poslanec: Prosím, pán predseda, aby sme dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, pod bodmi 1 až 22 s návrhom gestorského výboru schváliť s tým, aby sme hlasovali o všetkých týchto návrhoch spoločne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh spoločného spravodajcu, ktorý odporúča hlasovať o všetkých bodoch zo spoločnej správy spoločne, s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

(Hlasovanie.) 84 prítomných, 81 za návrh, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

A. Přidal, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada postúpi uvedený návrh zákona do tretieho čítania, ihneď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

(Hlasovanie.) 107 prítomných, 107 za návrh.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu a pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Cagala? Nie. (Smiech.) Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia k záverečnému hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

A. Přidal, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) 111 prítomných, 111 za návrh.

Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.

Ďakujem pánovi poslancovi Přidalovi, pánovi ministrovi za spoluprácu pri prerokúvaní uvedených návrhov zákonov.

Pristúpime k rokovaniu o bode 23, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 117. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 177a. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov predkladáme v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Novelizáciou zákona sa reaguje na požiadavky smerníc Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce a najmä na požiadavky aplikačnej praxe. Účelom novely Zákonníka práce je minimalizovať kogentnosť ustanovení, vytvoriť predpoklady pre rozšírenie možností kolektívne vyjednávať, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov tým, že sa navrhujú upraviť základné rámce a ďalšia úprava bude závisieť od podmienok zamestnávateľa, čím sa zjednoduší ich aplikácia a zväčší sa priestor pre kolektívne vyjednávanie.

Obsahom návrhu je najmä

- v základných zásadách zrovnoprávniť postavenie zamestnancov a zamestnávateľov v prípade porušenia práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a tiež v prípade konfliktov záujmov pri kolektívnom vyjednávaní;

- možnosť dohodnúť sa, predĺžiť, alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer, najdlhšie na tri roky a zároveň uvoľniť opakované uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu pre širší okruh zamestnancov;

- obmedziť nadmernú ochranu zamestnanca pri skončení pracovného pomeru v prípade uzatvorenia pracovného pomeru na kratší pracovný čas, ktorý nepresiahne 20 hodín týždenne;

- podmieniť povinné poskytnutie odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov, a to skončením pracovného pomeru dohodou;

- pružnejšie rozvrhnúť pracovný čas podľa podmienok a potrieb zamestnávateľa a zamestnancov;

- umožniť dohodnutie so zamestnancom výkon práce na čas o 250 hodín ročne nad limit, 150 hodín bez vydania povolenia Národným úradom práce;

- komplexne upraviť prekážky v práci, ktorými sa obmedzuje poskytovanie pracovného voľna zamestnancom s náhradou mzdy;

- dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca zo strany zamestnávateľa, najdlhšie však na jeden mesiac v prípade, ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa;

- upraviť vykonávanie kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj odborovým orgánom;

- vypustiť dohodu o pracovnej činnosti a komplexne upraviť dohodu o vykonaní práce;

- upraviť kolektívne pracovnoprávne vzťahy, najmä kompetencie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady ako zástupcov zamestnávateľov, ktorí pôsobia popri sebe ako rovnocenní partneri, alebo samostatne s tým, že odborovému orgánu je ponechaná kompetencia kolektívne vyjednávať a súčasne sú upravené podmienky kreovania zamestnaneckej rady a podmienky činnosti zástupcov zamestnancov.

Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 24. januára a 28. februára. Na druhom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody po mnohých náročných a komplexných rokovaniach dospeli sociálni partneri k dohode o znení tohto Zákonníka práce. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182 z 12. marca 2003 bol predmetný návrh zákona schválený. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, ktorú poveril gestorský výbor, aby bola spoločnou spravodajkyňou pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona a zároveň ju prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 228 z 9. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75, ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 130 z 13. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 82 zo 6. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 99 z 15. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 68 z 9. mája 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 81 z 19. mája 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte rozdané na stole v spoločnej správe.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach, uvedený pod bodom 3 tejto spoločnej správy, a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79, ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov po rozprave schváliť. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov Kláru Sárközy na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom a treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a b) predloženie návrhu podľa § 83, ods. 4, § 84, ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.. Pán predseda, po hlasovaní potom uvediem, po rozprave uvediem spôsob hlasovania. Ďakujem, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne sa k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona prihlásili traja páni poslanci. Za poslanecký klub nezávislých poslancov pán poslanec Tkáč, a ďalej páni poslanci Róbert Madej a Mária Majdová. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Vojtech Tkáč. Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, máte slovo.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni. Dovoľte, aby som stručne povedal svoj postoj k novele Zákonníka práce. Je, samozrejme, táto novela veľmi rozsiahla a dalo by sa o nej diskutovať celé dni a hodiny, ale tieto diskusie sú v mnohých smeroch už za nami. Treba uviesť, že pôvodné varianty novely Zákonníka práce smerovali k novele v tom zmysle, aby sa napravili záležitosti týkajúce sa kódexu, ktorý bol za veľmi hektických okolností a vo veľmi nepriaznivých pomeroch prijatý tu v Národnej rade v minulom roku. Chcem uviesť, že by nebolo vhodné - a to je aj poučenie zo Zákonníka práce -, aby kódex bol v takto zbabraných pomeroch prijímaný za účasti zadných politických dohovorov o komárňanskej župe, či o ôsmich vyšších územných celkoch. To postihlo potom Zákonník práce a bolo evidentné, že aj sociálni partneri mali záujem na príprave jeho zmeny. Viete veľmi dobre, že pôvodné varianty novely Zákonníka práce ovplyvnili pôsobenie sociálnych partnerov, osobitne odborových organizácií, Konfederáciu odborových zväzov, ale aj odborových zväzov vôbec, ktoré používali protestné akcie na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, boli medializované tieto skutočnosti. Je už, netreba o nich dnes diskutovať.

Na základe modelu, ktorý by sa mal uplatňovať aj v budúcnosti, sa vložila, ak tak môžem povedať, do súbojov medzi zamestnávateľskými organizáciami a odbormi, aj Medzinárodná organizácia práce. Mal som možnosť zúčastniť sa na stretnutí s expertmi MOP v Ženeve a treba uviesť, že na tomto stretnutí boli aj tripartitní partneri z Českej republiky. Chcem povedať, že nie je rozhodujúcim podielom Medzinárodnej organizácie práce, že novela Zákonníka práce je dnes prijateľná, ale že takéto konzultácie mali taký dôvod, že sa vlastne posilnil odborný prvok v tvorbe pracovného práva.

V tejto súvislosti treba uviesť, že aj na pôde výboru pre sociálne vecí a bývanie sme hľadali kompromis, aj sociálni partneri mali možnosť vystúpiť k týmto otázkam a že v podstate sociálni partneri nás aj žiadali, a teraz to aj tlmočím plénu, aby sa vážnymi zásahmi nenarušila krehká rovnováha, ktorá vyšla z tripartitného rokovania. To sa aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie zohľadnilo.

Treba uviesť aj to, že po predložených návrhoch Konfederácia odborových zväzov pripravila niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa mojej mienky nie sú v rozpore so záujmami ani zamestnávateľských zväzov. Ide skôr o to, že sa v týchto návrhoch ladí model participácie medzi zamestnaneckými radami a medzi odborovými organizáciami, pôsobiacimi v podnikoch. Tuším jeden či dva návrhy prijal aj výbor pre sociálne veci a bývanie a dnes, predpokladám, v rozprave sa aj ďalej tieto ďalšie návrhy podajú. Chcem naozaj zodpovedne povedať bez akýchkoľvek zámerov, že tie návrhy, ktoré sú síce nad rámec tripartitného rokovania, nepoškodia zamestnávateľov, vyladia len systém participácie v podnikoch.

Chcem ešte uviesť niektoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa neuralgických bodov, by som povedal, tohto pripravovaného novelizovaného kódexu, a to je otázka sexuálnej orientácie aj z hľadiska väzieb na Európsku úniu. Treba povedať, že na výbore pre sociálne veci a bývanie sme prijali tuším 10 či 11 pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli, znovu opakujem, vyladením, používam to slovo častejšie dnes, smerníc Európskej komisie vo vzťahu k niektorým sociálno-ekonomickým právam občanov z hľadiska pracovného času, dovolenky, či z hľadiska postavenia osamelých zamestnancov, žien, matiek v pracovnom procese a podobne. Obdobne je to a tvorí to aj problém sexuálnej orientácie. Je zrejmé, že k tomuto problému sa parlament vráti pri komplexnej právnej úprave, týkajúcej sa diskriminačného alebo antidiskriminačného zákona, ale treba povedať, že tou podstatou ochrany alebo teda zákazu určitých aktivít v Zákonníku práce nie je niečo, čo by malo nabúrať nejaké morálne kritériá alebo presvedčenie ľudí, ktoré absolútne viem pochopiť. Treba však na druhej strane uviesť, že v pracovnoprávnych vzťahoch nevystupujú štátne orgány. Podľa Ústavy Slovenskej republiky jednoducho platí, že štátny orgán sa môže pohybovať len v rámci stanovenom zákonom. Ostatné subjekty sa správajú tak, že môžu urobiť všetko, čo nie je zakázané. A v tejto súvislosti, ak by došlo k prípadu, že by zamestnávateľ diskriminoval nejakého zamestnanca alebo uchádzača o zamestnanie, tak nastupuje problém.

Môžem to dokumentovať na príkladoch, ktoré už sú obsiahnuté v judikatúre súdov ešte aj z čias bývalého režimu, ale nemajú podstatu bývalého režimu. Poviem príklad. Brnenský krajský súd napríklad riešil spor, keď zamestnankyňa alebo uchádzačka o zamestnanie dostala od zamestnávateľa písomne oznámenie: "Vašej žiadosti o prijatie do pracovného pomeru nemôžeme vyhovieť a nesúhlasíme s uzavretím pracovnej zmluvy z dôvodov vašej ťarchavosti." A krajský súd judikátom tento prípad riešil tak, že táto žena bola diskriminovaná z hľadiska svojho fyziologického stavu, v ktorom sa nachádzala, a rozsudok súdu nahradil prakticky pracovnú zmluvu a vznikol pracovný pomer.

Samozrejme, je tu otázka morálno-etická, ak by ten zamestnávateľ, čo sa v praxi robí, vôbec nenapísal, prečo ju neprijíma, ale jednoducho by napísal, že jednoducho vás neprijímam do pracovného pomeru. A nikto nikoho neprinúti, aby vysvetľoval, prečo niekoho neprijal. Takže čím sa menej uvedie, tým, samozrejme, má ten zamestnávateľ menej starostí.

Európske orgány však trvajú na tom, aby tam ten zákaz diskriminácie práve z titulu sexuálnej orientácie nebol.

Možno ešte by som vystúpil neskôr vo faktickej poznámke. To, čo sa akceptovalo vo výbore pre sociálne veci a bývanie, viem, že bude ešte predmetom dnešnej diskusie, chcem využiť fórum z toho dôvodu, aby som vás požiadal, že zmeny, ktoré sa navrhnú v rozprave, o ktorých som informovaný, sú konformné s Európskou komisiou a s Európskou úniou, čiže ak by ešte potom v rozprave o tom bola reč, tak dopredu, apriori, teda chcem uviesť, že tieto zmeny navrhované už dnes v pléne sú v súlade s príslušnými direktívami EÚ a je to možné a je to vysvetliteľné pre prípadný kontrolný režim.

Z hľadiska ďalšieho osudu pracovného práva jednu poznámku na záver mi dovoľte povedať. Ako sa domnievame v Ľudovej únii i v Klube nezávislých poslancov, čo ďalej. V každom prípade si myslím, že by bolo treba orientovať pozornosť, a to je aj vec ministerstva práce, na mimoprávne formy pôsobenia rozvoja pracovnoprávnych vzťahov. Myslím tým napríklad otázky týkajúce sa spoločného postupu pri zvyšovaní odbornosti, kolektívneho tarifného vyjednávania a tripartizmu. Nie je dobrá situácia v súčasnosti, aj pripravované sociálne aktivity sociálnych partnerov sú toho dôkazom, a preto si myslím, že obchádzať tripartitu, alebo nevyužiť tento mechanizmus aj pri jeho ďalšom skvalitňovaní by nebolo vhodné.

Ďalej by som chcel uviesť, že bude treba zrejme v čase po vstupe do Európskej únie prejsť, a toto v predreferendovej kampani naozaj chýbalo z hľadiska kompetentnosti, prejsť na tie dokumenty, ktoré dnes stanovujú princípy sociálnej Európy. Raz by možno bolo v parlamente vhodné o podstate sociálneho programu alebo sociálnej Európy urobiť aj rozpravu. Minimálne budeme to iniciovať vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Myslím tým závery z Leakenu, závery z Amsterdamu, z Maastrichtu či z Nice o sociálnych programoch, ktoré musí každá krajina po vstupe do Európskej únie naplniť. Ako jeden z hlavných dokumentov, ktoré po vstupe do EÚ bude treba riešiť v sociálnej oblasti, je otázka národného programu boja proti chudobe.

Chcem v tejto súvislosti uviesť, že zásadným problémom je otázka zamestnanosti. A musím povedať na záver, aj keď som skôr za konštruktívny dialóg, že nezdieľam optimizmus, ktorý sa šíri v súvislosti s novelou Zákonníka práce, že by práve tento model novely mal zásadným spôsobom znižovať nezamestnanosť či podporovať práve opak, teda zamestnanosť, myslím si, že sa usporiadajú niektoré inštitúty a že nebude dlho trvať, kým znovu v problematike či zamestnanosti, či úpravy pracovnoprávnych vzťahov budeme môcť pristúpiť.

Je tam ešte jedna skutočnosť, ktorú chcem uviesť v rozprave, a to je otázka, ktorá je nóvum v pracovnom práve, zavedenie právneho režimu úpravy postavenia duchovných. Ja som osobne asi trikrát už z tejto tribúny hovoril o tejto otázke, pretože naďalej platí nešťastný nález Ústavného súdu, musím to tak nazvať, o súbehu kanonického práva a pracovnoprávne úpravy postavenia duchovných. Kanonické právo vychádza z toho, že duchovný vykonáva službu Bohu a ľuďom a nevzniká tam pracovný pomer, ktorý je regulovaný pracovnoprávnymi predpismi v danej krajine. Dnes sa tam tá regulácia zavádza a možno po istom čase vyhodnotiť efektívnosť tejto právnej úpravy, pretože práve doteraz to upravované nebolo a pri novom Zákonníku práce ešte pred prvým čítaním sme mali niekoľko konzultácií, kde sme o tom hovorili, a nakoniec sa dohodlo, že sa to nebude upravovať a že skutočne sa to nechá, povedal by som, na prax, na obyčajné právo a zatiaľ hovorím, platí ten nález Ústavného súdu, ktorý však nie je podľa mojej mienky v súlade s právom. Ale rešpektujem, že je tento nález. Takže bude treba v tejto otázke zrejme v budúcnosti možno nájsť nejakú platformu a tú efektívnosť raz preskúmať, či sa to podarilo v tejto novele. Nebudem hlasovať proti tomu, len chcem na to upozorniť v súčasnosti, keď ešte tá právna úprava je skutočne prioritná, alebo prvýkrát v histórii pracovného práva na Slovensku sa to začne regulovať.

Vo vzťahu k iným inštitútom naozaj by bolo možné dlho hovoriť. Chcem len uviesť, že aj - a to je posledná poznámka - prapodstata vývoja pracovného práva by mala spočívať v tom, čo sa podarilo začiatkom 90. rokov. Kým začiatkom v 90. rokov sme na piedestál dostali kolektívnu zmluvu po rokoch obrovskej hypertrofie, keď v bývalom režime zo 6200 právnych predpisov celého právneho poriadku Česko-Slovenska z 2200 právnych predpisov jedna tretina boli predpisy pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Z toho 800 predpisov bez 5 - 795 - predpisov mzdových alebo platových a v tejto súvislosti aj v budúcom období bude treba na piedestál dostať kontrakt pracovný, teda pracovnú zmluvu, tak ako sa to podarilo v súvislosti s kolektívnou zmluvou, aby sa tá regulácia zmenšovala, aby naozaj rozsah regulácie išiel do princípov deregulácie a aby sa zmluvný základ stal podstatou tak, aby sa zároveň rešpektovali medzinárodné právne dokumenty, máme 64 dohovorov MOP, Medzinárodnej organizácie práce, ktorými sme viazaní, je tu Európska sociálna charta a niektoré ďalšie smernice v oblasti Európskej únie.

Celkovo treba povedať, že aj to, čo sa zmenilo v čase po príchode dokumentu do parlamentu, nie je v rozpore s princípmi sociálneho partnerstva a takto postavená novela Zákonníka práce je podľa mojej mienky prijateľná. Ďakujem vám za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Madej z poslaneckého klubu Smer. Po ňom pani poslankyňa Majdová z klubu Kresťanskodemokratického hnutia.

Pán poslanec Madej zrejme... Aha, prepáčte, ja som vás nepostrehla. Nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k návrhu novely Zákonníka práce. V prvom rade oceňujem dohodu sociálnych partnerov o tom, že naozaj pracovné právo začne byť o niečo flexibilnejšie na Slovensku. Ale napriek tomu niektoré výhrady k tomuto Zákonníku práce a jeho zlepšeniu mi nedajú, aby som nepredložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predmetnej novele Zákonníka práce. O chvíľu budú rozdané dve listiny, pozmeňujúce návrhy poslancov Národnej rady na listine A a B, dovolil by som si niektoré priblížiť.

V prvých pozmeňujúcich návrhoch ide o zmenu spôsobilosti na právne úkony, spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti ako zamestnávateľ. V Zákonníku práce je to definované dovŕšením 18 rokov, podľa Občianskeho zákonníka sa však plnoletosť nadobúda aj iným spôsobom, súdom od 16 rokov v prípade, že osoba uzavrie manželstvo. Táto úprava napriek tomu, že k tomu boli výhrady, podľa živnostenského zákona osoba môže nadobudnúť, alebo živnostenské oprávnenie len od 18 rokov, sa však týka aj iných osôb. Predstavme si, pretože Zákonník práce sa vzťahuje aj na sústavnú a súvislú závislú činnosť vykonávanú pre osobu, ktorá nemusí byť len podnikateľom, môže to byť osoba v domácnosti, ktorá pracuje pre niekoho. Je to závislá činnosť, kratší pracovný čas, a zamestnávateľ v tomto prípade môže byť plnoletá osoba, hoci nemusí byť staršia ako 18 rokov.

Čo sa týka ďalšieho ustanovenia, Zákonník práce v aplikačnej praxi spôsobuje problémy, pretože nie je v ňom jasne ustanovené, čo je to bezúhonnosť. Dopĺňa sa v § 41 ods. 6 písm. c) bezúhonnosť tým, že sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako 6 mesiacov.

Legislatívnotechnické zosúladenie termínov, kde tehotná žena alebo muž sa zamieňa, zamestnanec, zamestnankyňa alebo tehotná zamestnankyňa. Ďalšie doplnenie sa týka zamestnaneckých rád. V podnikoch s veľkým počtom zamestnancov by podľa navrhovanej úpravy spôsoboval veľký problém napríklad v prípade desiatich alebo dvadsiatich tisícov zamestnancov, keď máme na každých 500 zamestnancov 1 člena zamestnaneckej rady, je to 40-členná zamestnanecká rada, preto sa tu navrhuje zamestnaneckú radu zúžiť.

Toľko asi k tým prvým pozmeňujúcim návrhom. Myslím si, že ide o zlepšenie Zákonníka práce a nemalo by spôsobovať žiadne problémy pri tomto prijímaní. Preto navrhujem o týchto bodoch, 1 až 5, hlasovať spoločne.

Čo sa týka druhých pozmeňujúcich návrhov, ide možno aj o programovo rozdielne otázky, tak si ich dovolím prezentovať asi takto: Zákonník práce zaručuje určitú sankciu zamestnávateľom, ktorí porušia základné predzmluvné vzťahy, keď sa budú zamestnanca pýtať na otázky, ktoré nemajú zamestnancovi čo dávať. Zamestnanec v tom prípade má právo podľa zákonníka, súčasného Zákonníka práce žiadať dvojnásobnú mesačnú mzdu ako sankciu za to, že nebol prijatý do zamestnania, keďže bol diskriminovaný.

V spoločnej správe sa to rieši problematicky, pretože dvojnásobná mesačná mzda sa vyníma z tejto sankcie a určuje sa istá primeraná náhrada. V aplikačnej praxi dokonca dvojnásobná mesačná mzda robí problém, aká je to mzda, keďže ju vôbec nedostával, tak ako určiť túto mzdu, ako určiť výšku tejto dvojnásobnej mzdy. Preto v pozmeňujúcom návrhu navrhujem určiť pevnú sankciu zamestnávateľovi, ktorý poruší tento predzmluvný vzťah. Pretože naozaj, súdy môžu mať veľký problém s tým, ako určia výšku tejto sankcie. Preto sa navrhuje trojnásobok minimálnej mesačnej mzdy podľa osobitného predpisu. V súvislosti s tým si dovolím navrhnúť, aby bod 9 spoločnej správy, ktorý vlastne koliduje s týmto návrhom, bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

Pán minister, ja viem, že je veľkým záujmom plniť fondy, možno sociálne, preto ja osobne veľmi ľutujem, že sa vynímajú dohody o pracovnej činnosti a dohody o študentskej brigádnickej práci, čo zase oceňujem návrh poslancov, aby sa aspoň brigádnická práca študentov vrátila. Napriek tomu aj toto bude spôsobovať veľké problémy pre osoby, ktoré už sú zamestnávané v pracovnom pomere na kratší týždenný čas, ako je 20 hodín, sú chránené v pracovnoprávnych vzťahoch podľa Zákonníka práce a od prijatia tohto zákonníka sa stane to, že ich zamestnávateľ bez udania dôvodu s 15-dňovou výpovednou lehotou bude môcť prepustiť. Preto v ďalšom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby osoby zdravotne ťažko postihnuté a osoby starajúce sa o dieťa do 3 rokov boli vyňaté z tých ustanovení, ktoré obmedzujú ich pracovnoprávnu ochranu. Je to náhrada, akceptujem to ako náhradu za zrušené dohody o pracovnej činnosti, tento pracovný vzťah alebo pracovný pomer na kratší čas, ale na druhej strane sú osoby, ktoré musia byť chránené podľa Zákonníka práce, aj keď pracujú na kratší týždenný ustanovený čas.

Čo sa týka ďalšej veci, novelizačného bodu č. 70, spôsobuje veľké problémy to, že istá výhrada zamestnávateľa, že nedovolí zamestnancovi pracovať mimo jeho pracoviska v činnosti obdobnej s predmetom činnosti zamestnávateľa. Tak ako je to uvedené v návrhu novely Zákonníka práce, je to veľmi nebezpečné ustanovenie. Je veľmi široké, pretože na jednej strane dáva právo zamestnávateľovi povedať, že akákoľvek práca, ktorá súvisí s jeho pracovnou činnosťou, je pre jeho zamestnanca zakázaná. Čo to v praxi znamená? Každá firma, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť má možno v predmete podnikania sprostredkovateľskú činnosť alebo nešpecializovaný predaj v maloobchode alebo takéto veci, zamestnávateľ, keď si nájde ten zamestnávateľ niekoho iného, stačí, že povie, ten má ten istý predmet podnikania aspoň v jednom bode, to znamená zamestnanec nemôže uzavrieť ďalší pracovný pomer s týmto ďalším zamestnancom. Je to podľa môjho názoru dosť obmedzujúce.

V bode 63 v § 76 ods. 2 sa upravuje ochrana zamestnanca a v tomto si dovolím navrhnúť obligatórne odstupné pre zamestnanca, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov. Tento pozmeňujúci návrh koliduje s bodom 20 spoločnej správy, ktorý podľa môjho názoru nedostatočne upravuje toto ustanovenie. Preto si dovolím navrhnúť bod 20 na osobitné hlasovanie.

Vážené dámy a páni, toľko k týmto pozmeňujúcim návrhom. Dúfam, že do budúcnosti Zákonník práce prinesie mnoho pozitív, a dúfam, že sa nám ho podarí vylepšiť tak, aby aj sociálni partneri boli s touto úpravou spokojní. Ďakujem pekne. (Potlesk.)