P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Príjemný dobrý deň, panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci a poslankyne Beňová, Elsner, Zmajkovičová, na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Bugár a poslanci Dubovská, Figeľ a pán poslanec Kaliňák. Budeme pokračovať v rokovaní 12. schôdze

ktorý prerokúvame ako tlač 224. Prosím teraz pána poslanca Vladimíra Mečiara, aby za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona uviedol a odôvodnil. Pán poslanec Mečiar, nech sa páči, máte slovo.

V. Mečiar, poslanec: Ďakujem, želám príjemný dobrý deň a dúfam, že sa všetci dnes rozhýbali. Minule, keď som predkladal návrh ústavného zákona, jeden z pánov poslancov z vládnej koalície mi povedal: "Ten zákon je dobrý, ale chyba bola, že ste ho predkladali vy." (Hlasy v rokovacej sále.) Nuž dovoľte, aby som... Citujem v origináli toho, čo mi to hovoril, páni, nepochybujte o tom, že to tak bolo. Citujem. Nie, pán Galbavý, vy ste to neboli, žiaľ.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ty si lepší ústavný právnik. (Smiech v sále.) (Potlesk.)

V. Mečiar, poslanec: Preto si dovolím citovať jedno staré čínske porekadlo, ktoré hovorí, že vôbec nevadí, akú farbu má mačka, záleží na tom, či vie chytať myši. Tí chytrejší prídu na to, že ide o chytanie, tí slabší budú pochybovať o tom, že uvádzam čínsky príklad. Z hľadiska návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky skupina poslancov predkladá návrh zmeny v tom smere, aby Národná rada Slovenskej republiky, ktorá je najvyšší orgán Slovenskej republiky, okrem funkcie zákonodarcu mohla efektívne plniť aj funkciu kontrolnú. Ústava jej túto povinnosť ukladá, ale nikde v ústave neprecizuje nástroj, ako ho má plniť. Nástroj kontroly a vyšetrovania vecí, takzvaného parlamentného vyšetrovania, ktoré je podstatne širšie ako vyšetrovanie iné, je demokratický inštitút, ktorý je v krajinách, ktoré prešli rozsiahlou demokratickou výstavbou, bežne používaný. Existuje v Spojených štátoch amerických a práve v súčasnosti prebieha jedno z vyšetrovaní, existuje v Nemeckej spolkovej republike, existuje v susednej Českej republike i vo väčšine štátov Európy. Tento inštitút má umožniť zamerať sa na tie otázky, ktoré z hľadiska spoločnosti sú najdôležitejšie, najzaujímavejšie, a má dovoliť Národnej rade sa nimi zaoberať s plnou zodpovednosťou. V Národnej rade sedia zástupcovia občanov. Aby mohli plnohodnotne svoju funkciu plniť, potrebujú na to plnohodnotné nástroje. Tu sa jeden z nich ponúka. Z hľadiska postoja k vyšetrovaniu a podobne treba povedať, že vyšetrovanie súvisí nielen s kriminálnymi trestnými činmi, ale súvisí aj s porušovaním zásad a princípov demokracie, s poškodzovaním štátu, s neplnením povinností ústavných činiteľov a môže súvisieť aj s osobnými pomermi, ako je podozrenie z korupcie ústavných činiteľov. Ak toto Národná rada môže vykonať, jej rozhodnutia môžu byť vecné, opreté o faktografiu, a vyhneme sa tak skúsenosti z minulého rokovania, pri ktorom stálo slovo proti slovu, ale nie dôkaz proti dôkazu. Prijatie tohto inštitútu sa veľakrát zamieňa s vyšetrovaním policajným alebo prokuratúry. Chcem povedať, že aj keď to je istej skupine ľudí známe, no Národná rada je nadradená vláde, nie polícia a prokuratúra. Neprislúcha polícii a prokuratúre robiť kontrolu vlády. To by sme si potom zamieňali demokraciu za policajný štát. Ďalej ak má naplniť všetky funkcie, ktoré sa tu ponúkajú, tak vykonáva vyšetrovanie v tom, v čom je to možné podľa ústavy. Treba tiež povedať, že návrh upravuje aj sústavu vzťahov k súdom, keď hovorí o tom, že inštitút vyšetrovania a jeho závery nie sú záväzné pre súdne orgány. Tie v konaní môžu dospieť aj k inému záveru. Nie sú záväzné ani pre orgány činné v trestnom konaní, ale tie môžu konať len vo veciach, v ktorých Trestný zákon vykazuje príslušné znaky. To, čo nie je obsahom znakov zákona, nemôže byť predmetom ich preverovania, tak mimo akejkoľvek pozornosti spoločnosti leží veľké množstvo konaní, ktoré nekontroluje nikto.

Samozrejme, že môžu byť použité i pomocné inštitúcie na pomoc pri úkonoch, ktoré sa robia, z hľadiska trestnoprávneho ide o doručovanie, ide o spisovanie zápisnice, prístup verejnosti, ide o to, aby pri prerokúvaní tohto materiálu tí, ktorí o ňom rokujú, mohli kvalifikovane rozhodnúť. Nejde o nahrádzanie orgánov činných v trestnom konaní. Ďalej návrh rieši aj veľmi demokratickú požiadavku vzťahov väčšiny a menšiny v parlamente. Nie je určený len pre tento čas a pre túto vládu. Je určený i pre všetky vlády a ústavných činiteľov v budúcnosti. To znamená, že 30 poslancov môže podať návrh a plénu vzniká povinnosť vyšetrovaciu komisiu zriadiť. Máme zatiaľ v histórii slovenského parlamentu skúsenosti so štyrmi, to bola tá známa aféra okolo cukru, skončila sa tak, že očistila člena vlády. Boli vykonané ďalšie, ktorých úkony skončené neboli.

Vážené dámy a páni, na plnenie parlamentných funkcií tu parlament môže získať svoj nástroj. Ste zástupcovia ľudu. Je otázkou, či ako zástupcovia chcete tento nástroj mať a chcete funkciu, ktorú od vás občania očakávajú, že v ich zastúpeniu ho budete s plnou zodpovednosťou vykonávať. Ústava to ukladá už teraz. Návrh ústavného zákona precizuje spôsob, precizuje kreovanie a precizuje záväznosť jeho výstupov. Myslím, že v každom prípade si tento návrh zaslúži podporu. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím teraz pána poslanca Miklušičáka, ktorého poveril gestorský, ústavnoprávny výbor, aby uviedol stanovisko gestorského výboru k predloženému návrhu ústavného zákona skupinou poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o dôvode potreby novej právnej úpravy i o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, v ktorej sa konštatuje, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu ústavného zákona upravená a problematika nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Ústava - základný zákon štátu a spolu s ďalšími ústavnými zákonmi vrchol právnych noriem krajiny - by v mojom ponímaní mala byť v istom slova zmysle posvätným textom. Ako k takému treba k nemu aj pristupovať s náležitou úctou a rešpektom. Samozrejme, je vecou každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ako využíva svoje ústavné právo, ktoré mu je dané čl. 87 ústavy, predkladať návrhy zákonov, avšak vzhľadom na to, čo bolo povedané v úvode, som presvedčený, že v prípade návrhov na zmeny ústavy treba s takýmto právom nakladať veľmi citlivo. Som presvedčený, že predložený návrh je dobrou témou pri zvažovaní možných zmien v ústave. Nepovažujem však za správne novelizovať ústavu takýmito čiastkovými krokmi.

Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc o oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona. Pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu, páni poslanci. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Predložený návrh reaguje na situáciu, keď objektívne nemáme k dispozícii všetky nástroje parlamentarizmu, ktoré sú pri realizácii kontrolnej funkcie parlamentu nevyhnutné. Vyšetrovacie výbory, ak si urobíte čo len malú komparáciu ústav krajín európskej pätnástky, alebo v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike sú integrálnou súčasťou minimálne rokovacích poriadkov a rieši sa tam situácia, ktorá môže nastať, o ktorej hovoril relatívne podrobne navrhovateľ, a ktorú musíme zobrať do úvahy. Málokto možno vie, kto sa nezaoberá parlamentarizmom, že existujú rôzne nástroje na to, ako parlament realizuje svoju kontrolnú funkciu, napríklad vo Fínsku existuje dokonca súd, parlamentný súd, ktorý posudzuje kvalitu výkonu práce a je schopný za nedbalé vykonávanie úradu ukladať výhradné tresty, samozrejme, s osobitosťami, ktoré náležia povedzme parlamentnej kontrolnej činnosti. Tento inštitút vyšetrovacieho výboru alebo vyšetrovacej komisie, ktorý si môže parlament zriadiť, bol súčasťou aj nášho rokovacieho poriadku. Niekedy, tuším v roku 1998, sme ho odtiaľ dostali, na základe politických konzekvencií vtedajšieho politického boja, keď sa začal z neznámych dôvodov pociťovať tento inštitút ako čosi, čo je zneužiteľné a podobne, ale objektívne vtedy sme neposúdili primeranú komparáciu o okolité prostredie a nedocenili sme, že tento inštitút, ak chceme hovoriť o tom, že parlament má realizovať kontrolnú právomoc, je absolútne nevyhnutný. Okrem toho, keď si pozriete ktorékoľvek výstupy z posledných konferencií, alebo aj vedecké práce, ktoré sa zaoberajú tendenciami rozvoja parlamentarizmu, tak práve rozvoj kontrolnej funkcie parlamentu je ústrednou témou takýchto prác, takže som presvedčený, že je potrebné, aby sme aj na Slovensku u nás parlamentný systém a systém práce parlamentu dotvorili aj tak, aby bolo možné práve v súvislostiach, keď ide o posudzovanie činnosti ústredných orgánov štátnej správy, čosi, čo má ekvivalent napríklad v podobe takzvaného "impeachmentu" napríklad v Spojených štátoch, kde jednoducho minister vnútra, pričom som presvedčený, že sa to nedotkne pána ministra Palka, ale minister vnútra za istých okolností, keď nemáme takýto inštitút, nie je prakticky možné, aby podliehal tomu štandardnému efektu v rámci ministerstva, s tým, že by tam došlo k takým situáciám, ktoré v každom prípade by neposlúžili veci a tento inštitút vyšetrovacej komisie je na to akoby stvorený. Chcem tým naznačiť, že naozaj tam, kde dochádza aj k významným stretom pri posudzovaní povedzme istých deliktov, ktoré majú aj politické konzekvencie, kde je potrebné, aby bol dostatočne široký dozor všetkých relevantných politických síl v krajine. Na to sú práve vyšetrovacie výbory, na to je pomerné zastúpenie jednotlivých členov politických strán a som presvedčený, že patrí teda do nášho poriadku. Trošičku by som sa zastavil aj pri tvrdení spravodajcu, ktorý hovorí, že týmito čiastkovými novelami a podobne, nepochybne rozumiem aj tejto námietke, len potom mi chýba inštitút stálej komisie parlamentu pre aktualizáciu alebo posudzovanie ústavy, ktorý je schopný permanentne zbierať podnety v tomto smere a je schopný, pokiaľ dôjde k primeranej politickej zhode, v primeraných časových obdobiach predkladať parlamentu návrhy. U nás, žiaľ, ani v oblasti vedy a výskumu nemáme ľudí, ktorí by sa permanentne a postupne zaoberali problémami parlamentarizmu a boli by schopní politickej reprezentácii ponúkať nejaké riešenia. Objektívne vznikajú podnety iba na pôde parlamentu, takže snáď by bolo, pán predseda, alebo vážení kolegovia, možné zamyslieť sa aj nad tým, aby sme popri komisii pre prípravu rokovacieho poriadku mali stálu komisiu pre prípadnú rekonštrukciu ústavy, už ako by sme to nazvali, je iná vec a bolo by možné takéto návrhy posudzovať. Keďže takáto komisia nie je, je asi nevyhnutné diskutovať o týchto veciach aj ad hoc s tým, že tento ústavný návrh je relatívne úzky. Ten zásah do ústavy by bol nevýrazný. Samozrejme, ostáva tu ešte aj ďalšia otázka, či by nebolo možné takúto komisiu zriadiť jednoducho novelou rokovacieho poriadku. Pravdepodobne by teda bolo dobré, aby komisia pre prípravu rokovacieho poriadku zvážila aj takúto možnosť, pretože doteraz bol inštitút vyšetrovacej komisie súčasťou rokovacieho poriadku, takže je možné uvažovať aj o tom a, samozrejme, treba zvážiť ústavné súvislosti, ale pre prípad, že by sme z rôznych dôvodov nechceli tento návrh zákona schváliť, v každom prípade si myslím, že je dôležité, aby sme tento inštitút mali na pamäti, ale chcem zároveň vysloviť presvedčenie, že aj schválením tohto návrhu zákona a ešte jeho nevyhnutnou úpravou v druhom čítaní by sme posunuli kvalitu parlamentarizmu a hlavne kontrolnej funkcie aj u nás.

Trošičku som prekvapený tým návrhom uznesenia. Nebýva zvykom, aby sa návrh, ktorý sa dostane do parlamentu v prvom čítaní, predkladal návrh na neschválenie, pretože objektívne pred prvým čítaním zasadnutie výboru posudzuje iné okolnosti, skúma predovšetkým to, či návrh má potrebné náležitosti a podobne, s tým, že vlastné posúdenie návrhu je výsledkom práce parlamentu a až potom pravdepodobne je potrebné zvažovať, či aj ten návrh uznesenia v tejto podobe povedzme je čiastočne predčasný, alebo potom na druhej strane si zvyknime na to, že spravodajca podľa politickej príslušnosti bude už v prvom čítaní predkladať návrhy na zamietnutie alebo nezamietnutie návrhu zákona.

Takže ešte raz, vážení kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste vážne pristúpili k tomuto návrhu zákona, zvažovali všetky aspekty, ktoré tam sú.

Posledné, čo chcem povedať vo vzťahu k navrhovateľom, trošku ma mrzí, vážený pán kolega, že odôvodnenie tohto návrhu zákona je nezvykle sporé, je tam iba pár viet, aj keď chápem, že pravdepodobne nechceli ste o politických konzekvenciách písať v tom návrhu, predsa len niektoré tie právne nuansy tohto problému, maličká komparácia toho prostredia okolitých ústavných systémov by bola veci prospela, napriek tomu chcem vás teda vyzvať, aby sme posunuli tento návrh do druhého čítania, aby sme sa pokúsili ešte tie inštitúty, ktoré je potrebné dopracovať, dopracovať a aby sme si v tomto smere posilnili vlastnú kontrolnú právomoc a vytvorili evidentne chýbajúci mechanizmus v našom politickom systéme. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Husár s faktickou poznámkou...

S. Husár, poslanec: Chcem zareagovať predovšetkým na tú časť vystúpenia pána kolegu, v ktorej hovoril o odmietaní tohto návrhu z dôvodov, že čiastkové zásahy do ústavy sú nežiadúce a nevhodné. Áno, rozhodne, ústava by mala vykazovať základnú a potrebnú dávku stability, ale ústava, aj keď je najvyšším zákonom každého štátu, je zároveň zákonom. Každá novelizácia zákona, každá reakcia je vlastne odrazom alebo reakciou na spoločenskú potrebu a klímu a jej prijatie, alebo neprijatie, alebo omeškanie s prijatím môže spôsobovať v spoločnosti často veľmi závažné dôsledky. Nie je čo zakrývať, že v súčasnosti, ale aj v minulosti jedným z hlavných problémov Slovenska, ktorý nás, žiaľ, negatívne prezentuje v zahraničí, je predovšetkým korupcia. Ja som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky reči o boji s korupciou myslí úprimne. A ak ich myslí úprimne, čas na to, aby sa riešili aj z pôdy parlamentu, nastal. Ten čas už nastal nie dnes, možno pred rokom, možno pred troma a inštitút, ktorý je touto novelou ústavy navrhovaný, môže významným spôsobom preventívne, ale aj konkrétne v tejto oblasti zohrať významnú a dôležitú úlohu nie na prospech tohto výboru, nie na prospech opozície, ale na prospech Slovenskej republiky. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Čiža, nech sa páči, pán poslanec.

V. Mečiar, poslanec: Samozrejme, že po vyjadrení pána spravodajcu je navrhovanie jednoduchšie. Trošku to treba vyhrotiť. Chce tento parlament budovať parlamentarizmus, alebo chce udržiavať stav latentnej neschopnosti? Premeníme ho na inštitúciu kontroly všetkých spoločenských záujmov a kontroly zmeny spoločenských pomerov, alebo ho budeme udržiavať v latentnej situácii "žvatlárne", že jeden druhého poobviňujeme, nič nedokážeme a pred verejnosťou pôsobíme ako cirkus nehodnovernosti a zložka nehodnovernosti, ktorú spoločnosť nemôže dosť dobre akceptovať. Ak doteraz táto možnosť nebola, dnes tá možnosť existuje! Kto ju odmietne, tak ju môže odmietnuť len ten, kto vedome nechce vidieť, nechce počuť a chce zostať bezmocný. Samozrejme, každý sme rovnaký, každý máme rovnaké hlasovacie právo aj rovnakú politickú vôľu. Len či odmietaním vytvoríme situáciu, že komu poslúžime. A tých spoločenských káuz, ktoré si treba parlamentom všimnúť, je veľmi veľa. Opakujem znovu, orgány činné v trestnom konaní môžu konať len v tých veciach, kde sú znaky podľa Trestného zákona, v iných nesmú a ani nemôžu a orgány trestné tiež potrebujú občas kontrolu! Vieme my, aké skupiny, a čo sa robí vo vnútri? Ani vláda nevie o všetkom, čo sa v mechanizme vlády a inde robí.

Včera som pozeral jeden americký film dosť neskoro v noci, ukazovali tam výber amerického ministra zahraničných vecí. Musí prejsť senátnym vypočutím, musí prejsť vypočutím v kongrese, tí si najímajú ľudí, ktorí preverujú jeho minulosť a bezúhonnosť a až potom to preverovanie môže ísť ďalej! Je rozsiahly systém previerok ľudí. U nás nič podobné neexistuje, čiže ak berieme demokraciu ako jav, ktorý sa vyvíja v iných štátoch niekoľko sto rokov, tak text, ktorý máte pred sebou, je viac-menej prevzatý z ústavy, s istými obmenami, Nemeckej spolkovej republiky. Ak to považujete za nedemokratické, tak hovoríte, že nie je demokratické ani toto. Je prevzatý sčasti z Ústavy Spojených štátov amerických a z rozhodnutí Ústavného súdu Spojených štátov amerických. Čiže inštitút je bezpochyby demokratický a v týchto spoločenských podmienkach stabilizačný, stabilizuje politické pomery a to za cenu drobnej úpravy ústavy stojí! V opačnom prípade mi už nikdy nehovorte za tie roky, čo tu budeme sedieť, že ste proti korupcii a že ste za to, aby sa v tomto smere spoločenská náprava dosiahla, pretože ju nechcete. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Na úvod len dve pozvánky k vystúpeniu pána Číža. Ja som vo svojom úvodnom slove povedal tiež, že považujem návrh predkladateľov minimálne za dobrú tému na zamyslenie sa pri celkovej novelizácii ústavy v neskoršom konaní, čiže v tomto sa trochu zhodneme. Taktiež som však povedal, že nepovažujem cestu takéhoto útržkovitého novelizovania ústavy za šťastnú. A druhá poznámka, pán kolega Číž tiež navrhoval jednu z možných ciest, ako sa uberať v budúcnosti pri novelizácii ústavy. Sám je členom komisie na novelizáciu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, čiže nič mu nebráni, aby predložil taký návrh, kde bude v rokovacom poriadku uzákonená stála komisia na novelizáciu ústavy, a neboli by potom prekáračky v pléne Národnej rady, či ten návrh, ktorý niekto predloží, je dobrý alebo nie. Ďakujem. Pán predsedajúci, môžeme hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pristúpime k hlasovaniu, páni poslanci. Prosím pán poslanec Miklušičák, uvádzajte hlasovanie.

J. Miklušičák, poslanec: Vo svojom úvodnom slove som odporučil, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona. Prosím, dajte hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 115 prítomných, 63 za návrh, 48 proti, 4 sa zdržali.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi predkladateľovi pánovi poslancovi Mečiarovi, pánovi poslancovi Miklušičákovi za spoluprácu pri prerokúvaní predloženého návrhu ústavného zákona. Pán poslanec Malchárek...

V. Mečiar, poslanec: Ďakujem za hlasovanie, ešte niekoľkými návrhmi vám umožním, aby ste sa pred verejnosťou znemožnili. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste v súlade s § 24 ods. 5 bez rozpravy dali hlasovať o mojej žiadosti vypustiť schválený bod programu, ktorým je môj bod, a je to 15. bod tohto schváleného programu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Malchárek, ktorý je navrhovateľom 15. bodu programu, ktorým je návrh zákona o investičných stimuloch, aby bol z rokovania 12. schôdze vypustený. Už sme ho zaradili, len na návrh troch poslaneckých klubov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 113 prítomných, 109 za návrh, 4 sa zdržali.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister spravodlivosti pán Daniel Lipšič.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom novelizácie zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky je vytvoriť zodpovedajúce právne predpoklady na realizáciu obranného plánovania na úrovni štátu a umožniť zmeny organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany. Úprava problematiky obranného plánovania umožní zavedenie systému obranného plánovania na úrovni štátu, kompatibilného so systémom obranného plánovania NATO.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále!

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Zároveň sa navrhuje aj zmena organizačnej štruktúry orgánov štátnej správy na úseku obrany, ktorú v súčasnosti vykonávajú 3 vyššie vojenské správy a 79 územných vojenských správ. Ich súčasná štruktúra a počet pracovníkov zaradených na tomto úseku už nezodpovedá úlohám, ktoré tieto orgány v súčasnosti plnia. V nadväznosti na realizáciu zmien vyplývajúcu z dlhodobého plánu rozvoja a štruktúry ozbrojených síl Slovenskej republiky, model 2010, došlo od 1. októbra minulého roku k podstatnému zníženiu mobilizačných úloh, napríklad v oblasti personálu päťnásobne, v oblasti vecných prostriedkov desaťnásobne. Taktiež sa štvornásobne znížil počet odvedencov povolávaných na výkon základnej alebo náhradnej služby. Z uvedeného vyplýva, že na zabezpečovanie úloh v oblasti doplňovania ozbrojených síl Slovenskej republiky a výkonu štátnej správy na úseku obrany vykonávanú vojenskými správami nie je potrebné udržiavať vojenské správy v súčasných organizačných štruktúrach a počtoch. V čl. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, sa odstraňujú nepresnosti, ktoré sa vyskytli pri aplikácii tohto zákona od nadobudnutia jeho účinnosti, ale taktiež ustanovuje zmeny, ktoré vyplývajú z navrhovaných zmien v štruktúre vojenských správ.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vavríkovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Ako predseda Národnej rady spomenul, výbor pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obrane Slovenskej republiky a zákon o brannej povinnosti.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a taktiež náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Taktiež mi dovoľte v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhnúť, aby v druhom čítaní tento zákon prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre verejnú správu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň navrhujeme, aby bol výborom gestorským.

Pán predseda, toľko zo spravodajskej informácie, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Cagala? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. poprosím pán poslanca Vavríka, aby predložil jednotlivé návrhy uznesení k prerokúvanému návrhu zákona.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby sa uzniesla, aby bol prerokovaný predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 82 prítomných, 67 za návrh, 7 proti, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Schválili sme návrh.

R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, poprosím, aby ste dali teraz hlasovať o tom, že predloženú tlač prerokujú tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý by bol zároveň gestorským výborom. Prosím v tomto hlasovaní, aby sa Národná rada uzniesla aj na tom, že uvedené výbory tento návrh prerokujú v termíne do 20. júna tohto roku a gestorský výbor do 23. júna. Pán predseda, prosím o hlasovanie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Vavríka, ktorý odporúča prideliť návrh zákona určeným výborom, lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní, ako aj určenie gestorského výboru. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 88 prítomných, 79 za návrh, 5 proti, 4 sa zdržali.

Návrh sme schválili.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zákona, ktorého z poverenia vlády je predkladateľ pán minister spravodlivosti, ktorým je

Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä rozšíriť okruh zamestnávateľských organizácií, v ktorých budú môcť občania vykonávať civilnú službu a tým postupne znižovať počet občanov čakajúcich na vykonanie civilnej služby. V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 752 z 15. augusta 2001 sa navrhuje rozšírenie možnosti výkonu civilnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore. Navrhuje sa tiež rozšírenie možnosti aj pre povolávanie na výkon civilnej služby duchovných a diakonov, ktorí nie sú členmi reholí, čo v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje. Zároveň sa upravuje určenie poradia dôležitosti pri výbere zamestnávateľov na zaradenie občanov na výkon civilnej služby s cieľom zabezpečenia priority verejného záujmu v oblasti plnenia brannej povinnosti. Navrhujú sa aj úpravy na základe získaných praktických skúseností z aplikácie platného zákona, napríklad v úprave spôsobu vedenia evidencie dochádzky do zamestnania občanov vykonávajúcich civilnú službu. Je odôvodnený predpoklad, že pri plynulom povolávaní občanov čakajúcich na výkon civilnej služby, z ktorých veľká časť je nezamestnaná, sa ušetria prostriedky na výplaty dávok v nezamestnanosti. Návrh obsahuje aj legislatívnotechnické úpravy, ktorými sa reaguje na nové všeobecne záväzné právne predpisy prijaté od nadobudnutia účinnosti poslednej novely zákona o civilnej službe. K návrhu zákona boli výbormi Národnej rady predložené pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe a s týmito pozmeňujúcimi návrhmi súhlasím.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím pána poslanca Šimka, ktorého poveril gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 225 z 9. apríla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, tlač 183, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie vo svojom uznesení súhlasil s vládnym návrhom a odporučil Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný vládny návrh zákona s týmito pripomienkami: Máte ich zachytené v štyroch bodoch spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 4 a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, tlač 183, vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, tlač 183, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 81 na svojej 14. schôdzi. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Galbavý? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Dávam slovo opäť spoločnému spravodajcovi, aby predložil návrh na uznesenie. Pán poslanec Šimko...

J. Šimko, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste nechali hlasovať o bodoch spoločnej správy tak, ako to navrhuje gestorský výbor. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4, gestorský výbor odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 101 prítomných, 82 za návrh, 10 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

J. Šimko, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste nechali hlasovať o tom, že Národná rada postúpi uvedený vládny návrh zákona do tretieho čítania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní, ihneď.

(Hlasovanie.) 113 prítomných, 100 za návrh, 6 proti, 7 sa zdržalo.

Na základe schváleného návrhu otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto v rámci tretieho čítania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie k záverečnému hlasovaniu o vládnom návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o zákone ako o celku. Gestorský výbor odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe, zákon o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečení politiky zamestnanosti a zákona o priestupkoch. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) 109 prítomných, 98 za návrh, 9 proti, 2 sa zdržali.

Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi. Budeme pokračovať bodom programu 21, keďže sme na úvod schôdze odsúhlasili, že body 18, 19 a 20 prerokujeme ako prvé body zajtrajšieho rokovacieho dňa, preto pristúpime k prerokúvaniu

Návrh zákona prerokúvame ako tlač 164. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 164a. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister hospodárstva pán Robert Nemcsics. Podľa informácie z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pán minister je už v budove Národnej rady, že by som poprosil o chvíľku strpenia do času jeho príchodu do rokovacej sály.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním vládneho návrhu zákona o zaobchádzaní s chemickými látkami, tak ako som uviedol na úvod tohto bodu programu. Nech sa páči, pán minister Nemcsics, z poverenia vlády uveďte predmetný návrh zákona. Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Pán poslanec, páni poslanci! Nech sa páči, pán minister.