B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, pripraví sa pán poslanec Abelovský.
F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať k návrhu tejto novely, pretože cítim, že mi to neprináleží, ale cítim potrebu, ak dovolíte, ako najstarší poslanec v tejto sále, vyjadriť sa k istému politickému aspektu, ktorý sa týka vládnej koalície. My môžeme v médiách zastávať svoje ideové názory, môžeme ich zastávať najmä vtedy, ak koalícia je zložená z viacerých ideových prúdov, ako je kresťanský, pravicový, prípadne liberálny. Nikto nás nemôže obrať o túto možnosť, pretože potrebujeme ďalej rozvíjať svoju stranícku líniu. Vo chvíli, keď vstupujeme do koalície, musíme však nejakým spôsobom rešpektovať to, čomu hovoríme koaličná zmluva. Dnes klub ANO, a povedala to aj pani poslankyňa Černá, na návrhu novely zákona je podpísaný pán predseda Rusko, je tam pán poslanec Lintner ako predseda klubu a ďalší poslanci, predložili návrh novely tohto zákona. V prestávke, ktorú sme pred týmto rokovaním vyvolali spolu s ďalšími dvoma klubmi, sme prečítali našim kolegom z ANO z koaličnej zmluvy a dovoľujem si to prečítať, je to bod 6 koaličnej zmluvy Všeobecné a záverečné ustanovenia, ods. 1: "Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú svoje návrhy v Národnej rade Slovenskej republiky presadzovať spolu s koaličnými partnermi. Ak sa niektorí z koaličných partnerov vo vážnej veci," vo vážnej veci a toto je pre KDH veľmi vážna vec, "a proti vôli ďalších členov koalície spojí na presadenie návrhu s opozíciou, je to hrubé porušenie práv ostatných partnerov koalície podľa bodu 5". Ja chcem len povedať, že od tejto chvíle, ak prejde tento návrh zákona do druhého čítania, oznamujem poslancom za klub ANO, že od tejto chvíle je v koalícii dovolené všetko. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Lintner, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Ľ. Lintner, poslanec: Samozrejme, by sa dalo dlho na toto reagovať, ja to zúžim naozaj len na to, čo sme teda prediskutovali v zákulisí. Necítime sa vôbec v zmysle toho, že by sme porušovali príslušné ustanovenie, ktoré si citoval, pán poslanec, my sme pri predkladaní tohto zákona urobili maximum, aby sme koaličných partnerov oboznámili s návrhom novely zákona, a považujem to za nátlak, nenáležitý politický nátlak, keď minútu pred prerokovaním príslušného bodu zaradeného do programu - nikto sa pred schôdzou neozval - sa vytvára takýto precedens.
A toto, čo si povedal pán poslanec, že sa necítiš viazaný, tak preberáš zodpovednosť za činnosť tejto vládnej koalície.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, môžete reagovať na faktickú poznámku.
F. Mikloško, poslanec: Ja len chcem potvrdiť slová pána predsedu, ktorý povedal, že sa "necítia", a ja len tvrdím, že už do budúcnosti sa nikto nemusí "cítiť", nič viac som nechcel povedať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ja viem, nemám právo komentovať, ale toto je najlepšia cesta do záhuby. Takže pán poslanec Abelovský, nech sa páči v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Brocka.
M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Myslím si, že na napísanie tohto zákona a respektíve na formulovanie toho kontroverzného ustanovenia § 4a, ktorý dnes prerokúvame, som minimálne dal podnet pri rozhovoroch, ktoré vyplynuli zo štúdia materiálov a so zastupovaním Národnej rady Slovenskej republiky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci vyslovenia časti zákona o umelom prerušení tehotenstva na Ústavnom súde. Pri zadovažovaní si expertných posudkov vyplynulo najmä z radov lekárov, bioetikov a gynekológov, absolútna požiadavka na to, aby takáto novela zákona prišla ešte skôr, ako Ústavný súd o veci rozhodne, a ja túto novelu aj tak vnímam, ako vyplnenie právneho vákua, ktoré by tu mohlo vzniknúť v tejto veľmi dôležitej, by som povedal až bytostnej ľudskej činnosti od rozhodnutia Ústavného súdu dovtedy, keď sa my ako poslanci zídeme a prijmeme patričné právne konzekvencie z rozhodnutia Ústavného súdu. Zdôrazňujem, z rozhodnutia Ústavného súdu, nech bude akékoľvek. Bioetici a lekári hovoria, že ak, a to môžem po právnych analýzach zodpovedne povedať, že s pravdepodobnosťou sa rovnajúcej istote bude vyslovená, napadnutá časť, ktorú táto novela nahradzuje, a vzniklo by tu veľmi nebezpečné právne vákuum, ktoré by prakticky lekárom, ktorí kontinuálne vyšetrujú ženy, a ako mi aj povedal pán kolega, prakticky permanentným skríningom tehotných žien zisťujú, či tehotenstvo prebieha normálne, alebo sú tam nejaké zmeny. Len po zistení týchto zmien, z toho skríningu, ktorému sa dobrovoľne každá žena podrobí, je možné potom uzavrieť a robiť cielené vyšetrenia aj na genetické poškodenie. Nie je možné urobiť takéto vyšetrenie cielene skôr ako po 12. týždni tak, aby sa tieto veci zistili. Hádam netreba ani pripomínať, že umelo prerušiť tehotenstvo žene, ktorá si to nechce dať vykonať, nie je možné. Môže sa tak urobiť len na základe jej dobrovoľného rozhodnutia, prípadne so súhlasom u osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, na základe rozhodnutia jej zákonného zástupcu.
Čiže hovoríme len o ženách, ktoré si to umelé prerušenie tehotenstva chcú na základe dobrovoľného rozhodnutia dať urobiť. Od lekárov tu celkom oprávnene vyvstala otázka, že ak by vzniklo toto vákuum, ktoré tu hrozí, že vznikne, objektívne, a oni budú pokračovať v tých skríningových vyšetreniach a potom aj v cielených vyšetreniach na zistenie genetického poškodenia plodu, lekári vyhlásili, že nebudú ďalej vykonávať tieto vyšetrenia, pretože nebudú mať to svedomie dotyčnej žene povedať, že má geneticky poškodený plod a objektívne sa nebude dať vykonať potom na základe, teda, samozrejme, súhlasu tejto ženy, interrupcia.
Viete si predstaviť tie obrovské vnútorné psychické pochody, ktoré by prežíval ten lekár, ktorý má tú dotyčnú tehotnú ženu v starostlivosti, aby bol konfrontovaný s takouto situáciou len preto, že Národná rada Slovenskej republiky neurobila včas príslušné rozhodnutia, aby tomu zamedzila.
Ja si myslím, že aj tento zákon už mal byť prijatý v minulom volebnom období, pretože sťažnosť skupiny poslancov bola podaná v marci roku 2001, teraz už máme apríl 2003, pred dvoma rokmi ministerstvo zdravotníctva už malo dávno iniciovať prijatie takejto novely, takéhoto zákona, pretože teraz sa nám zdá, a aj z diskusie vyplynulo, že máme tu rozhodovať vôbec, či interrupcie áno alebo nie. Veď predsa to je predmetom rozhodovania Ústavného súdu a nikto tu nemôže v Národnej rade prejudikovať jej rozhodnutie, rozhodnutie Ústavného súdu.
Čiže ja podporujem túto novelu, je veľmi potrebná a myslím si, že zabráni veľmi ťažkým rozhodovaniam aj lekárov a aj matiek, ktoré sa dostanú do takejto veľmi ťažkej životnej situácie. Neviem si predstaviť totiž, že by taký lekár, ak zistí cieleným vyšetrením napríklad rozštep chrbtice u geneticky poškodeného plodu, a nebude môcť tej žene povedať, že je to tak, a objektívne sa tá interrupcia s jej súhlasom nebude môcť vykonať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou oneskorene pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Zapnite mikrofón.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som rada povedať asi tri poznámky. Vy ako právnik by ste mali vedieť, že vyhlášku nenovelizujeme, alebo neupravujeme zákonom, a zvolili sme si nesprávny postup. Hovorili ste na záver, že už sa to malo dávno urobiť. Kde boli tí, ktorí to chceli urobiť a majú na to takýto názor dva roky a prečo to robia práve počas rokovania Ústavného súdu a rozhodovania v tejto veci, ako zdá sa mi to nie celkom fér hra. A, pán poslanec, v tejto veci nejde o právne vákuum alebo o nejaký právny aspekt, v tejto veci ide o základné hodnoty života a o základné morálne hodnoty a pohľadu na život, čiže čudujem sa vám ako zástupcovi Národnej rady pred Ústavným súdom, že takto uvažujete a že hovoríte, že Národná rada či teraz práve v tomto období má rozhodovať. Národná rada môže dnes, zajtra, kedykoľvek aj zrušiť akýkoľvek zákon bez ohľadu na to, či rokuje alebo nerokuje Ústavný súd, a toto, myslím si, by ste mohli ako právnik ovládať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abelovský, môžete reagovať. Nech sa páči.
M. Abelovský, poslanec: Ja neviem, že kto to zapríčinil, ja som v Národnej rade nesedel, len od 15. októbra tu sedím. Evidentne som povedal, že podnet na ústavný súd bol podaný skupinou poslancov už v marci roku 2001, kedy objektívne hrozilo po akejkoľvek, by som povedal, aj veľmi plytkej právnej analýze, že tu dôjde k vysloveniu protiústavnosti v tej časti vyhlášky. Že nekonalo príslušné ministerstvo, za to ja nemôžem, ani to neviem zdôvodniť. Evidentné je, že skupina poslancov predložila návrh a ja ho budem podporovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pani poslankyňa Majdová.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Aj pani poslankyňa Černá už vo svojom vystúpení povedala, že ten ich poslanecký návrh novely zákona je vlastne reakciou na podnet inej skupiny poslancov, tridsať poslancov Národnej rady. Ten návrh pred dvomi rokmi podpísalo deväť poslancov Národnej rady za KDH, väčšina boli poslanci z iných strán. Návrh skupiny 30 poslancov podaný na ústavný súd sledoval jeden zámer, zúžiť, sprísniť súčasnú prax vykonávania interrupcií.
Návrh poslancov zo strany ANO má iný cieľ - liberalizovať súčasný stav, ešte viac ho uvoľniť. Keďže sa týmto znovu otvára diskusia o veľmi vážnom etickom, morálnom a spoločenskom probléme, dovoľte mi, aj keď som muž, vyjadriť sa k tejto veci, pretože sa nakoniec týmto otázkam venujem aj v poslaneckom klube.
Dámy a páni, každá vyspelá demokratická spoločnosť je založená na rešpektovaní istých hodnôt a princípov. Jednou z takýchto hodnôt je sloboda. Naša ústava sa vo svojom druhej hlave venuje slobode v mnohých článkoch, od slobody, od osobnej slobody cez slobodu vlastníckeho práva, cez slobodu pohybu a pobytu, cez slobodu myslenia, svedomia, cez politické práva, napríklad sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a podobne. Sloboda jednotlivca sa v celej druhej hlave ústavy rozvíja v podobe mnohých ďalších slobôd a práv. Ale pred týmto právom a pred slobodou je aj v našej ústave v článku 15 zakotvené právo na život. A podľa citovanej preambuly k základným právam v článku 12 sú si ľudia rovní v právach, aj v práve na život. Život je najvyššia hodnota a má prednosť pred inými hodnotami, dokonca aj pred slobodou. Tieto práva slobody tvoria pevné základy spoločnosti a pre ich povahu a funkciu, ktorú plnia v spoločnosti, dokonca o týchto základných právach a slobodách nemôžeme ani vyjednávať. Dokonca naša ústava nepripúšťa o týchto základných právach ani referendum!
Napriek tomu, dámy a páni, že ústava nám zaručuje slobodu, vonkajšiu slobodu v rôznych oblastiach, nemusíme byť vôbec spoločnosťou slobodných ľudí. Nový pojem, vnútorná sloboda, je totiž hodnota, povedal by som cnosť, ku ktorej musí človek dozrieť alebo sa dopracovať zvýšeným, určitým zvýšeným úsilím. Poznáte to iste aj z bývalého režimu. Napriek neslobode alebo neslobodnej spoločnosti, ľudia vnútorne slobodní boli tými, na ktorých totalitná moc nemala žiaden vplyv. Aj keby im siahla na život alebo na majetok. A keď počet týchto slobodných, vnútorne slobodných ľudí vzrástol, tak totalitný režim padol. Lebo byť vnútorne slobodný znamená byť nezávislý. Lebo závislosť je opak slobody. Poznáte prípady závislosti, nebudem sa o nich dlhšie zmieňovať, ale možno je namieste otázka, prečo toľko hovorím o slobode. Dámy a páni, preto, lebo tí, ktorí sú za právo ženy na potrat, vystupujú, ako keby tí druhí, ktorí bránia právo na život, obmedzovali ich slobodu, obmedzovali ich slobodu výberu a voľby. Ale aj sloboda má svoje hranice. My ich tušíme, všetci, máme ich zapísané vo svojom srdci. Je to totiž súčasť toho prirodzeného zákona. Každý, dámy a páni, to nie sú náboženské termíny. Tieto prirodzené etické požiadavky sú v každom ľudskom bytí. Dokonca aj naša ústava explicitne vymedzuje tieto hranice slobody, rovnako ako ústavy iných vyspelých demokratických krajín, ktorých súčasťou je základná listina ľudských práv a slobôd. V článku 12 prvá veta hovorí: "Ľudia sú slobodní a rovní," opakujem, "slobodní a rovní v dôstojnosti a právach." A nakoniec, alebo na okraj, myslím si, že človek, ktorý sa rozhodne pre život toho dieťaťa, predsa nestráca svoju slobodu! Naopak si myslím, že tí, ktorí sa rozhodnú pre interrupciu, to znamená zničiť nový život, sú väčšinou neslobodní a príliš závislí, niekedy napríklad aj od pohodlia alebo kariéry.
Zástancovia potratov nedávajú žiadnu šancu životu, žiaden výber, žiadnu voľbu. Dokonca idú ďalej a formulujú nové ľudské práva. Priam absurdné ľudské právo, právo na rodiť sa ako chcený. Právo narodiť sa ako chcený. Čo keby sme nechali toto právo voľby deťom až po narodení. Nech sa ony samy rozhodnú, či chcú žiť, alebo nie. Inak, vedie táto dnešná prax a uvažovanie priamo k eutanázii. Veď prečo by sme nemohli tak rozhodnúť, a už to hovoril aj pán poslanec Bódy, a ja som mu veľmi vďačný, že vyslovil k tejto veci svoj názor, veď prečo by sme nemohli tak rozhodnúť o chorých, hendikepovaných, starých ľuďoch a siahnuť im na život. Veď s nimi je rovnako starosť a sú bremenom. Veď nebyť takého množstva ľudí v dôchodkovom veku by sme nemuseli reformovať dôchodkový systém! Je to rovnako absurdné a zvrátené, lebo slabých treba chrániť, chorých treba liečiť, hendikepovaným treba prejavovať pozornosť a starším úctu.
Autori poslaneckej novely v dôvodovej správe uvádzajú, že umelé prerušenie tehotenstva z genetických dôvodov predstavuje závažnú príčinu, ktorá opodstatňuje skončenie tehotenstva aj v neskoršom štádiu vývinu plodu. Je to falošná a pokrytecká morálka. Ja si myslím pravý opak, práve postoj k narodeniu postihnutého dieťaťa je skúšobným kameňom úcty k ľudskému životu. Potrat kvôli postihnutiu dieťaťa možno považovať za súd, vynesený nad všetkými postihnutými žijúcimi deťmi, tak ako to povedal pán poslanec Bódy. Medzi postihnutými od narodenia a normálnymi ľuďmi nie je žiaden rozdiel v stupni životného uspokojenia. V pohľade na bezprostrednú budúcnosť či zraniteľnosť frustráciou.
Pre zaujímavosť poviem jeden príklad. Keď v skupine 150 náhodne vybraných pacientov s rázštepom chrbtice položili v jednej ankete už starším deťom, samozrejme, otázku, či ich postihnutie spôsobilo, že život nemá cenu, či im nemalo byť dovolené zomrieť pred narodením. Ich jednomyseľná odpoveď bola veľmi pôsobivá. Samozrejme, že chcú žiť a v podstate si mysleli, že otázka je smiešna.
Dvojtvárnosť a pokrytectvo tých, čo sú za potraty, sa prejavuje aj v inom. Dieťa, ktoré chcú, považujú za dieťa od počatia. Dieťa, ktoré nechcú, nie je človekom ani v šiestom mesiaci. Alebo matka, ktorá donosí a porodí svoje dieťa a potom ho odhodí, napríklad pred dvere sirotinca, považujú ju za krkavčiu matku a zákon ju trestá. Nie je to výraz pokrytectva a falošnej morálky? Jadrom problému potratov však nie je otázka, odkedy je plod človekom, odkedy žije človek. To je v medicíne už dávno jasné. Problém je dnes úplne inde! Je otázkou, ktorá začína, respektíve za tou otázkou, kedy začína život, je iná otázka a to, kedy na živote začína záležať, kedy musíme ľudský život rešpektovať. Ja hovorím, že od počatia, lebo život je najvyššia hodnota na zemi, dokonca väčšia ako všetko bohatstvo sveta.
Dámy a páni, u nás je uzákonený potrat na požiadanie do 12. týždňa, čiže dovtedy akoby to nebol život. Čím sa vyznačuje tento pre niekoho zhluk buniek alebo nádor? Tak len zopakujem to, čo je všeobecne známe, najmä tým, ktorí sú za slobodu voľby. Údery srdca sa začínajú v treťom týždni, v ôsmom týždni je vytvorený mozog a nervová sústava, dávno už, v deviatom týždni dieťa žmurká a prehĺta a ak sa dotknete dlane, tak ju zovrie v päsť. V jedenástom týždni zreteľne cmúľa prst a v dvanástom týždni pracujú všetky telové orgány.
Dámy a páni, náš odmietavý postoj k interrupciám, postoj Kresťanskodemokratického hnutia je výrazom úcty k ľudskému životu, je výrazom citlivého postoja ku všetkým fázam ľudského života od jeho začiatku po prirodzený koniec a je dokonca výrazom rešpektovania nielen základného práva na život, ale aj výrazom rešpektovania práva na slobodu. Žena má právo rozhodovať o sebe, pani Černá, ale pred počatím. Potom už nerozhoduje o sebe, ale rozhoduje o ďalšej, novej, jedinečnej a originálnej ľudskej bytosti. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Brocku s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, prosím vás, nepredpokladajte, že navrhovatelia sú voľajakí sadisti. Vyvarujte sa podobných emočne, ideologicky zameraných konštatovaní. Držme sa, prosím, reálnych ohrození pre slobodu ťažko postihnutých detí. Ako by ste, pán poslanec, definovali slobodu dieťaťa narodeného z rodičov narkomanov alebo chorých na AIDS, ktorí majú darovaný život krátky, ale plný utrpenia a žiaľu prizerajúcich sa na ich trápenie. Ako sú tieto deti slobodné? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vo svojom prejave ste používali slová sloboda, totalita, právo na život, pokrytecká morálka. Viete o tom, že posledných desať rokov sa nenarodilo viac ako 200 000 detí v dôsledku chudoby? Viete o tom, že mladí ľudia si nemôžu dovoliť dieťa alebo dve deti v dôsledku zlých ekonomických podmienok? Čo keby ste diskutovali radšej a riešili tento problém? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka, môžete reagovať na faktické poznámky.
J. Brocka, poslanec: Pani poslankyňa Bollová, na otázku, čo by som povedal na to, ak sa narkomanom narodí dieťa. No ja by som to dieťa nezabil, ale opýtal by som sa toho dieťaťa, či chce žiť. A pánu Ondriašovi, pán Ondriaš, to vôbec nie je pravda, že sociálne dôvody sú rozhodujúcou príčinou toho, či ľudia chcú, alebo nechcú mať deti. Na Slovensku, a to je aj vo vyspelých krajinách, najmenej detí majú tí najbohatší, ktorí si najprv kúpia terénne auto, zariadia byt alebo postavia dom. Nakoniec aj vaša generácia, vaši rodičia, keby uvažovali tak ako vy, tak dnes tu nie ste, pán poslanec. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová a ak nám ešte zostane čas, tak pán poslanec Hort. Nech sa páči.
M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, panie poslankyne, vážení páni poslanci . Dovoľte mi, aby som sa ako členka parlamentu i ako žena a zdravotná sestra s niekoľkoročnou praxou vyjadrila k predloženému návrhu zákona.
Predkladatelia novely zákona o umelom prerušení tehotenstva prezentovali na verejnosti zámer, citujem: "Odstrániť nesúlad platnej právnej úpravy pri zachovaní súčasného právneho stavu." Koniec citátu. Aký je súčasne platný právny stav? Dnes sa ukončenie tehotenstva, pretože z technického a podľa môjho názoru i právneho hľadiska nejde o prerušenie, ale o ukončenie tehotenstva, čiže dnes sa ukončenie tehotenstva vykonáva v súlade so zákonom a vyhláškou ministerstva zdravotníctva, ktoré boli prijaté v roku 1986. Zdôrazňujem, boli prijaté v roku 1986. To znamená pred 17 rokmi. Kto sa aspoň trochu vyzná v medicíne, vie, že 17 rokov je pre rozvoj medicínskej, alebo ak chcete lekárskej vedy, veľmi veľa. Za tých 17 rokov vedecký pokrok v medicíne a v oblasti prenatálnej diagnostiky išiel dopredu míľovými krokmi. V roku 1986, keď boli prijaté spomínané právne predpisy, bolo skutočne možné zistiť genetické poruchy vo vývoji ľudského plodu zhruba v 24. týždni tehotenstva. Pri dnešnom stave diagnostických a vyšetrovacích metód je takúto diagnostiku možné vykonať už medzi 14. až 18., maximálne 20. týždňom tehotenstva. To znamená, o celých 4 až 6 týždňov skôr, ako to bolo možné pred 17 rokmi.
Návrh, aby mohlo byť tehotenstvo z genetických dôvodov umelo ukončené v 24. týždni tehotenstva, teda z vedeckého hľadiska jednoznačne neobstojí. Mimochodom, 24. týždeň. Skúsme si tento nič nehovoriaci číselný kód preložiť do ľudskej alebo, ak chcete do hovorovej reči. 24. týždeň tehotenstva je ukončený 6. mesiac tehotenstva. Nie je nič výnimočné, ak v 6. mesiaci tehotenstva dôjde k predčasnému pôrodu. Dieťa, ktoré sa predčasne a neplánovane narodí v 6. mesiaci tehotenstva, je plnohodnotný človek s kompletne vyvinutými vonkajšími aj vnútornými orgánmi. Práve narodené i ešte nenarodené dieťa v 6. mesiaci tehotenstva vyzerá presne tak isto ako dieťa, ktoré sa narodí v normálnom termíne, teda v 40. týždni, čiže 9. mesiaci tehotenstva.
Organizmus dieťaťa predčasne narodeného v 24. týždni tehotenstva je schopný začať plniť presne tie isté funkcie ako organizmus dieťaťa narodeného v 40. týždni. Z toho jasne vyplýva, že vnútromaternicový vývoj plodu je v 24. týždni prakticky ukončený a schopnosť 24-týždňového ľudského plodu prežiť mimo tela matky je z vedeckého hľadiska nespochybniteľná. Dnes je úplne bežnou praxou, že zhruba v 6. týždni tehotenstva si lekár pozýva rodičov dieťaťa na ultrasonografické vyšetrenie. Zámerne hovorím o rodičoch, nie iba o matke. Je predsa úplne prirodzené, že aj otec dieťaťa chce vidieť svojho potomka už v tomto ranom štádiu jeho vývoja a muži túto možnosť veľmi radi využívajú, zvlášť ak ich k tomu partnerka povzbudí. Takýto zážitok v nich prehlbuje pocit spolupatričnosti s matkou dieťaťa i s dieťaťom samotným. Takýto zážitok v nich prebúdza otcovskú hrdosť a pýchu. Takýto zážitok v nich prebúdza zodpovednosť za počatý život i odvekú túžbu muža milovať a chrániť svoju ženu a svoju rodinu. Ženy by mali takéto pozitívne city a schopnosti mužov podporovať, a nie ich vyhláseniami o samostatnosti, nezávislosti a nesprávne chápanom práve na súkromie posielať do zabudnutia. V tomto ranom štádiu tehotenstva si väčšina párov odnáša zo sonografického vyšetrenia fotografiu svojho dieťaťa. A v tomto ranom štádiu, keď rodičia ešte ani len netušia, aké bude mať ich dieťa pohlavie, hľadajú preň meno. Už v tomto ranom štádiu vývoja rodičia svoje dieťa bezvýhradne milujú. A preto je pre mňa ako pre ženu i zdravotnú sestru nepochopiteľné, ako je možné, že sa týmto milujúcim ľuďom o pár týždňov neskôr snaží naša spoločnosť nahovoriť, že život ich dieťaťa bude mať cenu iba vtedy, ak príde na svet ako stopercentne zdravý, silný a životaschopný jedinec.
Je pre mňa nepochopiteľné, ako je možné, že sa naša na základoch humanizmu postavená spoločnosť snaží týmto milujúcim ľuďom nahovoriť, že môžu svoje ešte nenarodené dieťa len tak, na základe nejakého lekárskeho vyšetrenia prestať milovať a môžu ho nechať bez výčitiek svedomia zabiť. Nedokážem pochopiť, že spoločnosť, ktorá v mene dodržiavania ľudských práv a rovnosti šancí robí všetko možné i nemožné, aby pomohla telesne a mentálne postihnutým ľuďom integrovať sa ako rovnocenným členom spoločnosti, jednoducho, ja nedokážem pochopiť, že táto istá spoločnosť sa snaží rodičom nenarodeného dieťaťa nahovoriť, že pre ich dieťa je lepšie sa nenarodiť, a to preto, že by kvôli zdravotnému postihnutiu urobilo nešťastným seba i svojich rodičov.
A navyše túto vysoko humánnu spoločnosť by jeho zdravotné postihnutie príliš veľa stálo. Všetky tie medicínske prípravky, návštevy lekárov, sociálnych pracovníkov, všetky tie financie vynaložené na kompenzačné prostriedky a ústavnú starostlivosť. A preto je vraj lepšie takéto dieťa zbaviť života skôr, ako si ho mohlo užiť. Rozhodli miesto neho, keď ho splodili, nech teda bez jeho súhlasu rozhodnú aj o tom, že pre túto spoločnosť nemá jeho život žiadnu cenu. Veď také dieťa by predsa podľa názorov niektorých vysoko humánnych kruhov nevedelo byť šťastné.
Vážené dámy, panie poslankyne, aj medzi vami sedí niekoľko žien, ktorých dieťa prišlo na svet s viac či menej závažným ochorením. Len vy samy viete, koľko sĺz, lásky a sebazaprenia vás stálo, že ste sa svojmu dieťaťu museli venovať viac než iné matky. Pýtam sa vás, keby ste boli v čase tehotenstva vedeli, čo všetko budete musieť vy a vaše dieťa podstúpiť, boli by ste ochotné svoje dieťa zabiť? Nemilujete svoje dieťa oveľa viac práve preto, že sa narodilo slabšie a bezbrannejšie než iné deti? Nemilujete snáď toto svoje dieťa práve preto, že ste s ním strávili tak veľa času, kým ste ho naučili vyrovnať sa s jeho hendikepom? Máte snáď pocit, že vaše dieťa je menej spokojné či menej šťastné ako iné deti len preto, že prišlo na svet s istým obmedzením? Skutočné šťastie sa predsa nemeria ani výškou bankového konta, ani mierou intelektuálnych schopností. Skutočné šťastie sa nemeria ani fyzickou krásou. Skutočné šťastie je závislé jedine od našej ochoty a schopnosti prijímať výzvy života a prekonávať prekážky.
Skutočné šťastie je závislé jedine od miery lásky, ktorú sme schopní prijímať a dávať práve tým najslabším, najbezbrannejším, najchorľavejším a spoločensky najzávislejším.
Vážená snemovňa, medzi geneticky, alebo ak chcete, dedične podmienené ochorenia patrí napríklad aj krátkozrakosť, rakovina, srdcovo-cievne ochorenia, niektoré typy obezity a niektoré ochorenia tráviaceho traktu, cukrovka a iné poruchy metabolizmu. Prítomnosť týchto ochorení do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu života človeka. Možno sa v blízkej budúcnosti dočkáme toho, že lekárskym vyšetrením bude možné už počas tehotenstva presne zistiť percento pravdepodobnosti výskytu niektorého z týchto ochorení. Zahrnieme časom aj takéto geneticky podmienené ochorenia medzi dôvody na umelé ukončenie tehotenstva? Pokus o dokonale zdravú a geneticky čistú ľudskú rasu sme v histórii ľudstva už raz mali. Verím, že táto snemovňa sa nechce podieľať na takýchto pseudovedeckých experimentoch a návrh novely zákona odmietne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave, dnes ako posledný, vystúpi pán poslanec Hort. Potom by sme dnes prerušili rokovanie a zajtra ráno by sme pokračovali. Ešte ostane do rozpravy pán poslanec Chovanec a pán poslanec Heriban. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
M. Hort, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dámy, páni. Pôvodne som sa nechcel prihlásiť do rozpravy, ale aj počas toho, čo som si tu vypočul, ale hlavne na základe diskusie, ktorá bola aj u nás v poslaneckom klube, by som chcel z tohto miesta upozorniť na niektoré skutočnosti.
O koaličnej zmluve už tu hovoril František Mikloško a preto nebudem do tejto vody vstupovať. Chcel by som však upozorniť na to, že téma interrupcií, tvrdosti tohto zákona, alebo mäkkosti, je problémom, o ktorom sa diskutuje odvtedy, ako sa v našej spoločnosti mohlo začať verejne diskutovať, to znamená od roku 1989. Od roku 1989 s menšími alebo väčšími úspechmi alebo neúspechmi sa táto téma dostávala na pretras a musím konštatovať, že vždy sa dostávala na pretras s cieľom zákon, ktorý sme zdedili z komunizmu, sprísniť v zmysle alebo s obavou zachovania alebo nezachovania národa, s obavou zachovania alebo nezachovania nášho slovenského alebo občianskeho rodu na Slovensku.
Sám som o tejto veci diskutoval veľakrát s ľuďmi, ktorí mi vedeli nastaviť mravné, morálne a iné zrkadlo a pochopil som, že táto téma by sa mala dostať na rokovanie snemovne Národnej rady vtedy, keď bude prediskutovaná nielen v odborných kruhoch, keď bude prediskutovaná v kruhoch, ktoré predstavujú vážne morálne autority, a to nielen v cirkvi, ale s ostatnými ľuďmi, ktorí majú záujem diskusiu v tejto oblasti posunúť dopredu. Lebo táto téma sa netýka len matky, pri všetkej úcte k ženám, táto téma sa týka dieťaťa, táto téma sa týka rodiny, táto téma sa týka aj národa. A veľmi vážne sa týka národa v tej dobe, v ktorej teraz žijeme. Viete, keď som sa zamyslel nad tým, s akou ľahkosťou, po tom všetkom, čo sa už o tejto veci "oddiskutovalo", s obavami niektorých kruhov, že sa ten zákon sprísni, sa takýto návrh, ktorý naopak nesprísňuje, ale liberalizuje tento bod alebo tento problém našej spoločnosti, s akou ľahkosťou sa dostáva na rokovanie Národnej rady. Spomenul som si na to, ako sme svojho času prerokúvali v poslaneckom grémiu návrh na obmedzenie poslaneckej imunity. To sa musím nad tým pousmiať, keď sme sa dokázali v grémiu zhodnúť, že neurobíme z ústavy trhací kalendár a nepôjde s jedným návrhom Galbavý, s druhým pôjde Mečiar, s tretím pôjde pán Fico a vieme sa vzácne zhodnúť na tom, že takúto vec, ako je poslanecká imunita, budeme riešiť v spoločenstve nielen jedného poslaneckého klubu, nielen koalície, ale aj opozície, a vec, ktorá sa týka života a smrti, ktorá sa týka budúcnosti, ktorá sa týka takej citlivej otázky, ako je zrušenie života pred jeho narodením, takáto vec sa dostane s takouto ľahkosťou na rokovanie Národnej rady.
Ja si myslím, že každý, a nejdem vstupovať do svedomia ani lekárom, ani právnikom, ani slobodným tu prítomným, ani ženatým, ani viacnásobným matkám a otcom, takáto vec je niečo, čo predtým, ako sa veľmi vážne začne celospoločenská diskusia, jednoducho nie je možné ju posunúť do takej vážnej rozhodovacej roviny, kde budeme mnohí z nás nie celkom "obdarení" všetkými informáciami, ktoré potrebujeme. A mnohí z nás, ktorí máme iba svedomie, ktoré sme zdedili výchovou, ktorú sme dostali, a pritom nikomu nechcem do svedomia vstupovať, ale myslím si, že to je téma, ktorá sa dá nazvať slovom transcendentná, nepatrí sem dnes, nebude sem patriť ešte v blízkej budúcnosti, lebo ak chceme my, ktorí máme iný názor, rešpektovať tých, ktorí si myslia, že do koaličnej zmluvy ani nikde sa tieto témy nemohli zapísať preto, lebo nie je ešte zrelá doba, tak prosím všetkých tých, ktorí vyžadujú v tejto oblasti toleranciu, aby s týmito témami dnes a teraz neprichádzali, pretože dnes a teraz nie je doba na to, aby sme ich takýmto spôsobom riešili. Ja som v tomto duchu prosil, nemali sme v poslaneckom klube stanovisko jednotné, ktoré by sme tu chceli predostrieť, ale prosil som poslancov nášho poslaneckého klubu, aby zvažovali všetky tieto skutočnosti, aby to, čo sa neodhodlal nikto urobiť, za posledných 13 rokov, to znamená akýmkoľvek spôsobom túto veľmi citlivú tému posunúť niekam, a my sa naozaj dnes bavíme o tom, či zlegalizujeme interrupciu nie do 12 týždňov, ale do 24 týždňov. O tom sa tu dnes rozprávame. A v tejto oblasti takýmto závažným spôsobom ešte ani jeden z parlamentov doposiaľ sa neodvážil pristúpiť k rokovaniu a k hlasovaniu. Teraz, prosím, v tomto zmysle zvažujme a prosím vás, aby sme tento návrh nepodporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážená Národná rada, prerušujem rokovanie. Zajtra, chcem upozorniť, že o 8.30 bude poslanecké grémium. O 9.00 budeme pokračovať podľa schváleného programu 16. bodom, a to je vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a po prerokovaní tohto bodu budeme pokračovať v rozprave k tomuto zákonu. V rozprave ešte vystúpia dvaja poslanci, pán poslanec Chovanec a pán poslanec Heriban, potom, samozrejme, ešte môžu sa vyjadriť pani navrhovateľka a pán spravodajca. Pán poslanec Figeľ...
J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som pozvať členov zahraničného výboru na krátke rokovanie do zasadačky 149, teraz po skončení, hneď. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže dovidenia zajtra o 9.00.
(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)