Druhý deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. apríla 2003 o 9.05 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady Rusko, panie poslankyne Angyalová, Antošová, Mušková, Zmajkovičová, páni poslanci Duka-Zólyomi, Kozlík, Malchárek a Tkáč. (Ruch v sále.) Prosím o pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Rusnák. Na zahraničnej služobnej ceste je pán podpredseda Národnej rady Veteška a pani poslankyňa Belohorská.

Pristúpime k rokovaniu o bode programu, ktorým je

vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 202 v prvom čítaní.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister životného prostredia Miklós.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, predovšetkým ďakujem, že ste mi umožnili teraz predložiť ten zákon. Nebudem vás dlho zdržiavať. Ide o veľmi špecifický zákon, s ktorým, otvorene sa priznám, zatiaľ na Slovensku nemáme žiadne skúsenosti.

Ide o novú generáciu zákonov, ktoré majú charakteristiku v slovách integrovaný, integrácia. Jednoducho povedané, doteraz povolenie na sprevádzkovanie zdrojov a prevádzkovanie závodov išlo po zložkách. Osobitne sa riešili otázky znečistenia ovzdušia a znečistenia vôd, odpadov a ďalšie. A tento postup predpokladá, že sa budú hodnotiť jednotlivé prevádzky v celku, teda podľa všetkých zložiek a bude sa vydávať integrované povolenie. Podľa Európskej únie tento postup výrazne zvýši kvalitu životného prostredia, pretože naozaj sa stávalo, že jednotlivé prevádzky boli v niektorých zložkách na veľmi dobrej úrovni a v iných zložkách neplnili limity. Chcem však povedať, že tento zákon nepredpokladá žiadne sprísnenie limitov, ide len o zmenu administratívneho postupu. Sú však niektoré novosti v tomto postupe a predovšetkým ide o to, že bude môcť byť periodické obnovovanie, dokonca bude povinnosť periodického obnovovania vydaných povolení a účasť odbornej aj laickej verejnosti sa predpokladá v tomto povoľovacom procese.

Chcel by som povedať, že štátnou správou pre toto integrované povoľovanie, integrujúci povoľovací proces bude Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože územne je tak rozložená, ako sa predpokladá. Pre vašu informáciu, z praktického hľadiska ide približne o 560 podnikov, ktoré budú spadať pod tento zákon, z ktorých 30 podnikov bude musieť mať toto povolenie do dátumu vstupu do Európskej únie a ostatné ho budú musieť mať do roku 2007. Takže ide o celkove nový zákon, ktorý má charakter v tomto momente administratívny, žiadne sprísnené normy neočakávame a ani neobsahuje.

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet najmä v súvislosti so zriadením a prevádzkou pracovísk, ale tento dopad je vyčíslený a bol zaradený do rozpočtu ministerstva životného prostredia, takže navyše sa nič nepredpokladá.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, prosil by som vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Prosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku k návrhu vlády k prerokúvanému návrhu zákona.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 202).

Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Odporúčam súčasne prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody by bol gestorský výbor a prerokovali by ho v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor v lehote do 27. mája 2003.

Prosím, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu.

Prosím pána poslanca, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

P. Muránsky, poslanec: V tom prípade, pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3. písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 101 prítomných, 100 za návrh, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili do druhého čítania.

Prosím o ďalší návrh, pán poslanec.

P. Muránsky, poslanec: Zároveň navrhujem prideliť v druhom čítaní tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor bude výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a aby ho prerokovali výbory v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor v lehote do 27. mája 2003.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 102 prítomných, 100 za návrh, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi.

Teraz pristúpime k rokovaniu o včera prerušenom bode programu, o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.,

ktoré sme prerušili pri rozprave.

Sú ešte prihlásení dvaja rečníci ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Chovanec.

Prosím pani poslankyňu Černú a pána spoločného spravodajcu pána poslanca Biroša, aby zaujali svoje miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcov, a pána poslanca Chovanca o vystúpenie.

Nech sa páči, pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, očakával som, že návrh novely zákona (tlač 210) vyvolá kontroverznú diskusiu. Napriek takémuto očakávaniu úroveň doterajšej diskusie pravdupovediac ma prekvapila. Pôsobila veľmi emotívne. Problém sa zjednodušil na označenie tých dobrých, ktorí sú za stiahnutie zákona, a tých druhých, zlých, objavilo sa i oslovenie pokrytci. Pritom nejde o nič prevratné, o žiadnu skutkovú zmenu oproti doterajšiemu stavu. Prípadným prijatím zákona sa súčasný stav potvrdzuje len vyššou právnou normou. Týmto konštatovaním však v žiadnom prípade nechcem bagatelizovať závažnosť prerokúvaného zákona. Je mi veľmi dobre známe, že prijatím zákona ide o istú legislatívnu úpravu a vzťah medzi ústavou a zákonnou normou. Som ale presvedčený, že používaním silných slov sa riešeniu nepomôže, skôr naopak.

Z vecného problému sa vykľul problém politicko-ideologický. Domnievam sa, že ani spochybňovanie koalície a možnej nepredvídavej reakcie jednotlivých strán nie je dobrá správa pre občana. Som však ďaleko od toho, aby som sa miešal do politických hier vládnych strán. Bez komentára ponechám aj návrhy pýtať sa poškodeného dieťaťa, či chce alebo nechce žiť.

Pán poslanec Hort konštatoval, že problém sa mal najskôr vydiskutovať na iných miestach a až potom na pôde parlamentu. Áno, myslím si, že má naozaj pravdu, po včerajšku som však presvedčený, že po akýchkoľvek diskusiách by reakcie v parlamente boli podobné tým, ktoré odzneli, možno boli by o niečo uvážlivejšie.

Chcem s plnou vážnosťou zdôrazniť, že si úprimne vážim a plne akceptujem ľudí s presvedčením o dominantnom postavení života v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja, napriek tomu za poslanecký klub Smeru konštatujem, že sme pripravení návrh zákona podporiť. Pritom vôbec nepociťujeme menšiu úctu k životu ani sa necítime byť tými zlými, ale, povedal by som, snáď tolerantnejšími. Pokladáme za akceptovateľné, aby matka, ale aj otec mali právo v istých, presne zákonom definovaných situáciách rozhodnúť o tom, či tehotenstvo v takýchto prípadoch budú akceptovať aj naďalej alebo považujú za vhodnejšie jeho ukončenie. Akceptujeme istú právnu silu pri ich rozhodnutí. Naše stanovisko nemienim zdôvodňovať právnymi, filozofickými, medicínskymi, morálnymi či etickými argumentmi. Tí, ktorí sa problémom zaoberajú dlhšie, iste potvrdia, že tieto argumenty existujú, aj keď pre tých, ktorí vyznávajú inú filozofiu, majú iné presvedčenie, nie sú akceptovateľné, presne tak ako pre tých druhých termíny vražda, zabitie a iné, ktoré pri argumentácii používajú tí prví.

Zásadný problém teda tkvie len v tom, koľko právnej možnosti poskytneme žene a či jej vôbec nejakú možnosť pri rozhodovaní a riešení ponecháme. Máme v sebe toľko sily, aby sme ju vyradili z procesu možného rozhodovania pri takejto tak osobnej a tragickej udalosti, alebo si osvojíme jedine správny názor na absolútne právo života geneticky alterovaného jedinca? Poznám viacero rodín, ktoré takýto údel prijali, v ktorých starostlivosť o ťažko postihnuté dieťa sa stalo náplňou ich života. Rozhodli sa dobrovoľne, vyznávajúc svoju filozofiu, svoj vzťah k životu. Máme však právo nariadiť to každej matke, každej rodine? Nie som si celkom istý, že áno. Preto nielen mne, ale i mojim kolegom je predsa len bližší liberálnejší postoj s akceptovaním práva ženy podieľať sa na rozhodovaní o osude jej alterovaného dieťaťa v čase, keď ešte nie je schopné samostatného života.

Dovoľte malé odbočenie. Včera ma zaujala poznámka, z môjho pohľadu veľmi racionálna, pani kolegyne poslankyne, myslím, Sabolovej, odpustite, ak sa mýlim, ktorá pripomienkovala tú skutočnosť, že ukončenie tehotenstva je až v 24. týždni gravidity. Naozaj, veľmi by som privítal, ak by sme mali možnosť prijať také opatrenia, aby sme posunuli tento týždeň o niekoľko týždňov nižšie. Chcem povedať, že problém je v diagnostikovaní, vo včasnom diagnostikovaní, pretože doterajšími skríningovými metódami jednoducho nie je možné zistiť skôr a jednoznačne potvrdiť skôr geneticky alterovaného jedinca. Ak by sme mali len tú možnosť čo len Česi, ktorí používajú tzv. triplotest, bolo by úplne reálne a možné, aby sme dokázali rozhodnúť skutočne kompetentne asi okolo 20. týždňa. Veľmi by som si prial, keby to bolo možné.

Pri tejto príležitosti si dovolím vysloviť ešte jednu poznámku. V prípade, ak tento zákon nebude posunutý do druhého čítania, resp. schválený, samozrejme, bude platiť doterajšia platná vyhláška, ale ak by Ústavný súd posúdil teoreticky neústavnosť tejto právnej normy, v podstate celú prenatálnu diagnostiku môžeme ukončiť, pretože aký zmysel by mala prenatálna diagnostika bez toho, že by sme mohli žene ponúknuť právo rozhodnúť sa. Len na to budeme robiť prenatálnu diagnostiku, aby sme jej oznámili s veľkou ľútosťou, že bude mať poškodené dieťa, že sa jej narodí anencefalus, že sa jej narodí dieťa s agenézou obličiek a podobne?

No a ďalší problém ešte chcem ukončiť, že ak tento zákon nepostúpi do druhého čítania a nebude schválený, prakticky zabránime možnosti terapeutického intrauterinného ovplyvnenia niektorých chýb, ktoré je dnes už možné intrauterinne riešiť a zabezpečiť, aby sa dieťa narodilo zdravé.

Už viac ako 25 rokov pracujem v odbore, ktorý rieši tieto aj pre lekárov, aj celý zdravotnícky personál neskutočne kontroverzné stavy. Sme pri zrode nového života a o chvíľu vykonávame zákrok, ktorý život na jeho začiatku ukončuje. Zásadným spôsobom sa chcem vyhnúť personifikácii, hraničným a vyhroteným emotívnym príkladom z mojej praxe, domnievam sa, že by som nekorektným spôsobom zneužíval moje osobné skúsenosti na vecnú argumentáciu, tobôž na parlamentnej pôde. Nedá mi však nespomenúť, že som videl vlastnou matkou uškrtené dieťa, že som videl matku po suicídiu po neschválenej interrupcii. Bol som požiadaný a nie jedenkrát o pomoc a radu pri žiadosti o interrupciu takých rodičov, ktorí s absolútnou úprimnosťou vyznávali názor o dominantnosti života. A ak by im bol niekto pred dvomi-tromi mesiacmi hovoril o možnej interrupcii, z presvedčenia im vlastného by odmietli o nej čo i len diskutovať. Áno, poznám však ženy, ktoré sa do tejto situácie dostali, uniesli ju osobnostne i morálne. Zdieľam nesmiernu úctu k takýmto osobám.

Chcem upozorniť ešte na niekoľko ďalších skutočností. Dnes je úplne bežné dostať medikamenty, ktorými je možné navodiť minimálne porušenie, ale aj ukončenie gravidity v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva. Ak sa žena rozhodne, že tehotenstvo ukončí, tak ona to skutočne spravidla aj učiní. Chceme zaviesť tú povestnú, a teraz, prosím, odpustite mi tento termín, ktorý použijem, potratovú turistiku, ako je v istej susednej krajine? Je pre nás prijateľnejšie zachraňovať ženy po predávkovaní abortívnymi liekmi s komplikáciami, ktoré so sebou prinášajú? Chcem opakovane zdôrazniť, plne akceptujem a chápem názor ľudí, pre ktorých je prerušenie, resp. ukončenie gravidity neprijateľné. Neopovrhujem tým názorom, ale prosím, akceptujme a rešpektujme názory tých, ktorí majú iné filozofické vybavenie, inú predstavu a vnímanie hraničných situácií v živote, ktorí žijú iný život, ako niekto je ochotný akceptovať, tobôž keď isté hraničné situácie ani nezažil. Ja vnímam svoj poslanecký mandát aj ako istú povinnosť zohľadňovať a posudzovať právo a povinnosti občanov. Nevnímam ho ako právo rozhodovať o jedine správnych právnych krokoch a určovať ich.

Dovoľte ešte jednu poznámku. Chápem iniciatívu jednotlivcov, spoločnosti i osobností, že zaujímajú také vyhranené postoje, ktoré by viedli k zákazu interrupcií. Chápem ich, aj keď ich nie som pripravený bez zbytku akceptovať. Avšak práve z týchto kruhov vychádzajú aj požiadavky o nevhodnosti alebo zákazoch výchovy k rodičovstvu či sexuálnej výchovy v školách, zákazoch alebo neodporúčaniach antikoncepcií a podobne. Práve týmito skutočnosťami, ako aj zvyšovaním zdravotného uvedomenia sa znížil počet interrupcií 6-násobne, v niektorých lokalitách i viacnásobne. Žiaľ, zhoršovaním sociálno-ekonomickej situácie, bytovej situácie, zvyšovaním nezamestnanosti významne, až dramaticky poklesla i pôrodnosť.

Riešenie týchto skutočností pokladám minimálne za tak závažné ako problém navrhovanej právnej úpravy. Nespomínam si, že by z radov koalície odzneli tak emotívne vystúpenia pri riešení týchto problémov, ako zazneli včera pri predloženej novele zákona. Vážené kolegyne a kolegovia, zvážme teda, či naozaj práve my máme absolútne právo rozhodnúť v tak osobitnej situácii, ktorú novela zákona rieši. Vnímam tieto situácie ako príliš osobné na to, aby som ich dokázal jednoznačne, rigorózne, neomylne zvládnuť a dokázal nariadiť všetkým riešenia, ktoré práve niekto z nás považuje za najsprávnejšie, vlastne za jedine správne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási 9 poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán poslanec Chovanec, nedá mi nereagovať na vás svojou vlastnou skúsenosťou. Ako viceprimátorka Bratislavy som mala tú možnosť výrazne sa podieľať spolu s občianskym združením Inklúzia na jednom z môjho pohľadu a skúseností najzmysluplnejšom projekte chránenej dielne Kaviarnička Radnička, kde našlo uplatnenie a trvalé zamestnanie 6 mladých ľudí s mentálnym postihom a ako čašníci. Možno namiesto rozsiahlej rozpravy v tomto parlamente by bolo pre nás všetkých lepšie, aby sme toto miesto navštívili, aby sme pochopili, že to nie sú ľudia, ktorých treba v zárodku odstrániť, sú len trochu iní, ale rozhodne nie menej hodnotní ako my. Škoda, pani predkladateľka, že som tam nemala možnosť byť aj s vami, určite by ste mnohé pochopili. Aj ja som si myslela, že idem týmto ľuďom pomáhať, ale po čase našej vzájomnej spolupráce som pochopila, ako veľmi oni obohatili mňa. Okolo tejto malej kaviarničky sa vytvorila veľká radničkárska rodina. Predávali a ponúkali sa tam mnohé výrobky z chránených dielní z celého Slovenska. Mnohí známi výtvarníci, napr. manželia Cipárovci, viedli tvorcov k vysokej profesionálnej úrovni ich výrobkov. Začali sa organizovať Radničkine trhy, spolu so sympóziom a oceňovaním najlepšieho tvorcu či chránenej dielne, pracuje sa nad projektom chráneného bývania. To sú aktivity, o ktorých by sme tu aj my mali hovoriť dnes, lebo sú konkrétne a tie nás navzájom obohacujú. V kaviarničke nájdete nápoje a recepty mnohých slávnych umelcov a ľudí, medzi inými aj vianočný punč manželky nášho pána poslanca Heribana či recept Štefana Skrúcaného. Neuverili by ste, čo dokážu na pracovnej terapii tí ľudia, ktorí majú najťažší mentálny postih z Domova sociálnych služieb na Lipského ulici. Vyrábajú len malé guľôčky z hliny, ktoré ďalší... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, táto debata je výsostne morálna a o to je ťažšia, pretože morálka je vec dosť subjektívna. Ja som bol pred 2 týždňami zhodou okolností na omši v chráme Notre Dame v Paríži. A tam povedal kňaz jednu úžasnú vetu, ktorú by som tu chcel povedať: "Pán Boh nám nedáva silu, ale dáva nám činku, ťažobu na to, aby sme pomocou nej túto silu dosiahli." Ja sa nazdávam, že keď žena zistí, že má v tele geneticky poškodený plod, toto je tá činka, toto je tá ťažoba pre ňu a je na nej ako sa rozhodne, či si ten plod nechá vziať alebo nie. Bude to asi pre ňu veľmi ťažké rozhodovanie. Ale to, či to je morálne, mám pocit, nemáme právo rozhodovať my, ale niekto iný. A myslím si ale, že na čo právo máme, to je právo poskytnúť tej žene tú slobodnú voľbu, či sa rozhodne morálne alebo nie. Či zvládne tú ťažobu, je na nej, a niekto iný ju bude súdiť. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja nie som odborník a ani sa nechcem do odbornej diskusie zapájať, len sa chcem vrátiť k histórii, ona je múdra. Chcel by som povedať, že tento problém nie je nejaký nový ani problémom, ktorý by sme si akosi začali vytvárať tu v tomto parlamente.

Jednu poznámku k tomuto problému. On je nie nový, je starý ako ľudstvo samo. Chcem pripomenúť tejto ctenej snemovni, a nech mi je odpustené, stanovisko pápeža Gregora XIII. Pápežom bol zvolený v roku 1572 ako významný právnik a diplomat. V otázke potratov zastával omnoho liberálnejšie stanoviská ako niektorý z nás hriešnikov. Prehlásil: "Plod mladší ako 40 dní nie je ľudský a jeho vyvolanie potratom preto nie je zločinom." Usmrtenie plodu staršieho ako 40 dní síce pokladal za vraždu, ale napriek tomu veril, že potrat nie je hriechom tak strašným ako usmrtenie niekoho, kto sa už narodil. "Na rozdiel od vraždy, potrat nezahrnuje hriešnu motiváciu, ako spravidla pripisujeme tým, kto prežije svoje narodeniny, napr. hnev, nenávisť či pomstu." Toľko hovorí citát zo strany 182 od Johna Hugha z knihy Posledný pápež, proroctvo svätého Malachiáša týkajúce sa nového milénia. Kniha vyšla v Anglicku v roku 1998. Ja si myslím, že by sme sa mali poučiť aj z histórie a treba si aj ctiť našich niektorých múdrych ľudí. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, hovorili ste, že vyššou právnou normou sa len potvrdzuje súčasný stav. Prečo nejdeme opačným spôsobom? Keď nižšia právna norma je v rozpore so zákonom, tak ju upravme, a na tom mal kompetenciu rezort ministerstva zdravotníctva, ak už chceme k tejto téme diskutovať.

Hovoríte, že z vecného problému sa prešlo do ideologického zápasu. Nie je to pravda, pretože aj vaše vystúpenie bolo istým spôsobom emotívne, trošku iným smerom. Neboli to vyložene zásadné odborné lekárske argumenty. A prepáčte, bolo to len zase vaša skúsenosť, o ktorej ste hovorili.

Chcem sa vás však spýtať ako lekára: Kde máte 100-percentnú istotu, že vždy po istej diagnostike sa narodí poškodené dieťa? Kde máte tú istotu pri iných ochoreniach, kde pri diagnostike ťažkých zdravotných stavov sa potvrdí diagnóza alebo sa zmení úplne zdravotný stav? Toto je trošku odvážne tvrdenie z vašej strany, že či sa treba pýtať poškodeného dieťaťa, či chce žiť. To tu nezaznelo ani v jednom vystúpení našich poslankýň.

A ešte snáď možno k tomu, že ste tolerantnejší. Ja sa pýtam, ku komu ste tolerantnejší. Hovoríte stále len o ženách, ale dávate im teda len slobodu voľby. Ale nehovoríte aj o ťažkej traume, ktoré postupujú ženy po takýchto vykonaných zákrokoch? A tie sa liečia oveľa dlhšie a oveľa ťažšie. A je veľmi veľa skúseností z praxe, keď žene, ktorej sa ponúkla pomoc pri odhodlaní sa ísť na potrat, sa to dieťa narodilo, bola šťastná. Len jej treba podať pomocnú ruku. A toto by mala vytvoriť spoločnosť, aby tým ženám, ktoré sa dostávajú do takejto situácie, bol poskytnutý priestor, aby mohli kdesi tu svoju ťarchu, ak ju nenachádzajú doma, kde ju môžu zložiť, skutočne zložiť kdesi inde. Toto je problém spoločnosti.

A ešte snáď k tomu, že návrh nepostúpi do druhého čítania. Veď tu dnes zákon platí. Upravme nižšiu právnu normu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Tri krátke poznámky k vystúpeniu pána poslanca Chovanca.

Z jeho vystúpenia vyplynulo, že ak nebudeme robiť pri poškodených plodoch interrupcie, tak sa neoplatí robiť prenatálnu diagnostiku. No to snáď nie je možné. Veď robme ju kvôli tomu, aby sme mohli operovateľné prípady operovať počas gravidity. Teraz obletela svet fotografia dieťaťa, ktoré bolo operované, myslím, v 6. alebo 5. mesiaci pre rozštep chrbtice a ktoré po otvorení maternice chytilo ruku operatéra. Čiže robme ju kvôli terapeutickým výkonom.

Ďalej, poznám 30 detí, ktoré sa narodili zdravé po pozitívnom vyšetrení alfa-fetoproteínov. Pán primár veľmi dobre vie, o čom hovorím. V prípade všetkých 30 detí bola odporúčaná interrupcia.

A ďalšia vec. Vy hovoríte o tom, čo treba poskytnúť žene. Kde u nás existuje prenatálna poradňa. Genetik vyšetrí, gynekológ odporučí interrupciu a potom necháme tú ženu, aby sa v 6. mesiaci tehotenstva, keď nosí tehotenské šaty, rozhodla, že nechá potratiť svoje dieťa.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega, spomenuli ste vo svojom príhovore skúsenosť zo včerajšej diskusie. Vy ste sa snažili akýmsi spôsobom zaškatuľkovať ľudí, ktorí hovorili za a proti, ako keby sa hrali jedni na dobrých a druhí na zlých. Áno, táto diskusia vždy bude emotívnejšia ako ktorákoľvek iná, ale v tom vašom vystúpení ste jedným dychom stihli povedať, že vy akurát ste tí tolerantnejší. Čiže opäť to je zakastovanie nás, ktorí si myslíme, že ešte nie je doba na to, aby sme v tejto oblasti takto dnes a tu mohli rozhodovať, ako keby sme my boli tí netolerantnejší.

Ja by som ešte chcel reagovať na to, že ste použili niektoré svoje skúsenosti, na jednu moju skúsenosť z čias, keď som ešte robil primátora v Novej Dubnici. Takmer každé ráno som sa stretával s jednou rodinou, ktorá mala dieťa postihnuté Downovým syndrómom. To dieťa chodilo do materskej škôlky a takmer každý deň mi rozprávali, akým spôsobom sa to dieťa rozvíja, ako už vie chytiť ceruzku, ale hlavne akým spôsobom v prostredí, v ktorom sa pohybuje, dokáže svojou prítomnosťou vytvárať tolerantnejší svet.

Tento návrh smeruje k tomu, aby akýmsi spôsobom znížil bolesť. Ja sa nezastávam toho, že má byť bolesť na svete, ale nikomu sa doposiaľ nepodarilo bolesť odstrániť. Ale tam, kde sa ona odstraňuje a kde možno nedovolíme jej, aby sa transformovala na vyššiu kategóriu ľudskosti dobra a tolerancie, tak tam chýba.

A na základe toho, ako som mal skúsenosť z Novej Dubnice s tým jedným dieťaťom, myslím si, že deti, ktoré takýmto spôsobom majú byť akceptované a vnímané, majú nezastupiteľné poslanie v spoločnosti. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Z vystúpenia pána poslanca Chovanca pre mňa vyplynulo, že mali by sme sa snažiť o to, aby sme robili pozitívne kroky tak, aby sme mali viac chcených detí, a nesnažiť sa reštriktívnou cestou zvýšiť počet detí nechcených.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím vás o vypnutie mobilných telefónov, páni poslanci. Rušíme sa navzájom.

B. Hanzel, poslanec: Pokiaľ by naši kolegovia chceli vedieť, ktoré sú tie pozitívne kroky, tak sú to napr. vyššie rodinné prídavky, vyššie sociálne istoty pre viacdetné rodiny, vyššia miera sociálnej pomoci v oblasti vzdelávania a školstva detí, vyššia miera starostlivosti o voľný čas našich detí, vyššia starostlivosť, aby sme deti chceli mať pre radosť, a nie pre starosť. Musím však konštatovať, že pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, pri prerokúvaní viacerých zákonov týkajúcich sa týchto problematík sme sa však správali vždy tak, ako by išlo vo všeobecnosti o deti nechcené. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán poslanec Chovanec okomentoval včerajšiu rozpravu k tomuto poslaneckému návrhu zákona, že bola veľmi emotívna. A musím sa priznať, že vzhľadom na to, že on je primárom gynekologického oddelenia, jeho vystúpenie dnes bolo veľmi povrchné a plytké. Pán poslanec Chovanec, vy ste povedali, že nechcete bagatelizovať túto tému, a vyjadrili ste zároveň stanovisko vašej strany, že rešpektujete právo rodičov rozhodnúť sa, či budú tehotenstvo akceptovať alebo nie. Pán kolega, vy ste boli určite nie pri jednom potrate. Vy tomu hovoríte prerušenie tehotenstva? Ja tomu hovorím ukončenie života. Pán kolega Chovanec, samostatného života nie je schopné ani moje 6-ročné dieťa ako to nenarodené dieťa. A to vôbec neznamená, že tá neschopnosť samostatného života môže byť dôvodom na zabitie človeka. Pán poslanec Chovanec, základné ľudské práva, to sú nie relatívne hodnoty. Právo na život je absolútna hodnota. A to, že to povedal lekár, pán poslanec Chovanec, musím sa priznať, že to je najväčším sklamaním v tejto poslaneckej snemovni, keď sa hovorí o živote. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som vo vystúpení pána poslanca Chovanca oceniť racionalitu. Ďakujem vám, pán poslanec, lebo ste išli presne po línii, ktorá viedla predkladateľov tohto zákona, racionálnosti a pragmatickosti.

Mňa mrzí priebeh tej diskusie. Ja som mohol tiež včera reagovať. Ja len chcem kolegom z poslaneckého klubu KDH povedať, ja si vás vážim veľmi ako ľudí za všetko, čo ste urobili, veľmi si vás vážim, chcem s vami komunikovať. Preto ma aj mrzelo včerajšie vystúpenie pána poslanca Mikloška, lebo to nebolo vystúpenie kandidáta na prezidenta. To nebolo vystúpenie človeka politika, ktorý chce byť prezidentom všetkých občanov. Budem si vás vždy vážiť, a preto ma mrzelo vo vašich vystúpeniach, že ste nás označili za ľudí, ktorí chcú sa podieľať na návode na vraždu. To ma veľmi mrzí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Chovanec chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.

M. Chovanec, poslanec: Ja naozaj veľmi úprimne ďakujem za pozornosť, ktorú ste mi venovali pri vypočutí môjho príspevku. Bolo mi jasné a zrejmé, že pre časť poslaneckej snemovne bude prijateľný, pre časť nie, inak to ani nie je možné. A akceptujem tie kritické pripomienky, ktoré ste vzniesli voči môjmu diskusnému príspevku.

Z vecnej stánky iba k niekoľkým poznámkam. Tento zákon, pani poslankyňa, nerieši ukončenie tehotenstva týkajúceho sa mentálne retardovaných detí, tento zákon rieši ukončenie tehotenstva pri poškodeniach, ktoré sú nezlučiteľné so životom, alebo mimoriadne ťažko poškodených záležitostiach. Ja viem, že v podstate pre vás, a ja to akceptujem, to som opakovane zdôraznil, veľký rozdiel v tomto nie je. Ale ja to vnímam, že to vy takto vnímate, a akceptujem to. Nemám čo k tomu viac povedať. Nie je pravda, že môže dôjsť k prerušeniu pri ľahko poškodenom a mentálne retardovanom dieťati. Tu môže byť problém v odbornej diskusii, že dajú sa ešte vylúčiť niektoré indikácie na ukončenie do 24. týždňa. Úplne s tým súhlasím. A sám by som dokázal napr. vylúčiť Downov syndróm a niektoré ďalšie, pretože niektoré deti s Downovým syndrómom sú vychovávateľné až do úrovne osobitnej školy. Takže som na vecnú diskusiu pripravený.

Pani doktorka Záborská, k alfa-fetoproteínu. Zvýšená hladina alfa-fetoproteínu nie je indikáciou na umelé prerušenie. Zvýšená hladina alfa-fetoproteínu nie je nič iné, iba návod na ďalšie dodiagnostikovanie na vykonanie ďalších testov na amniocentézu a podobne.

K pánu Brockovi snáď len toľko. Ja som na začiatku povedal, že nechcem sa veľmi odborne tu rozširovať. Predsa myslím, že neviem dosť dobre, aký význam by tu malo, keby sme vyslovene odbornú diskusiu na túto tému viedli na pôde parlamentu.

Ale aj tak ďakujem všetkým za príspevky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný do rozpravy prihlásený k tomuto bodu programu je pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, po včerajšej diskusii som celý tento problém, o ktorom rozprávame, začal vidieť ešte z iného pohľadu. Keď som prišiel domov, tak som si spomínal, ako sa narodili naše dcéry. Veľmi dobre si spomínam, keď sa narodila moja staršia dcéra, aký som mal pocit v hrdle. Pochopil som, prečo muži pijú v podobnej situácii, lebo asi s tým majú problémy viacerí, ktorí sú citlivejší. Keď sa Alena vrátila z pôrodnice, tak niekde našla básničku Milana Rúfusa, ktorú som nikde v žiadnej zbierke potom nenašiel. Založili sme našej dcére album a včera som si prečítal tú básničku znovu. Dovoľte, aby som kúsok aj vám z nej prečítal. Je to úryvok od Milana Rúfusa z básničky Dieťatko spí: "Iba zo sna plače, zo spánku sa smeje, nedelí ho na noc ani na dníčky, už sa narodilo, ešte o nás nevie, dokončieva veľké ticho z mamičky, už sa narodilo, ešte nie je doma, na polceste do nás, samo bez ľudí, spí a spí a nevie, nevie, aké to má, kam sa po tom veľkom spánku zobudí." Prečítal som úryvok básničky Milana Rúfusa úmyselne. Možno by nám Milan Rúfus vedel lepšie poradiť ako ktokoľvek iný, aj keď predpokladám, že on o tomto intímnom probléme asi nikdy verejne nehovoril.

Ani ja nechcem dlho rozprávať, lebo moji predrečníci včera večer a dnes povedali asi všetko dôležité. Slovensko nemá v otázke interrupcií jednotný názor. Ani my ho zákonite nemôžeme mať jednotný. Z doterajších reakcií deliaca čiara však neprebieha medzi mužmi a ženami, ako by sa to na prvý pohľad mohlo zdať.

Vo svojom vystúpení by som rád vysvetlil našu motiváciu, aj keď pán poslanec Abelovský presne pomenoval situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde. Náš návrh zákona mal len technicky vyriešiť túto aktuálnu situáciu. Kolegovia právnici nás upozornili, že platná vyhláška č. 74/1986 Zb. nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorej sa v čl. 13 ods. 2 uvádza: "Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom." Chcem podčiarknuť slová "len zákonom". To znamená, ak by bol Ústavný súd spochybnil platnosť vyhlášky, podľa ktorej sa od roku 1986 riešia podobné zákroky, na Slovensku by ženy nemali možnosť takýto lekársky zákrok absolvovať. My teda nechceme nič meniť, nechceme platný stav liberalizovať, rozširovať doteraz platnú právnu úpravu. (Hlasy z pléna.) Pán Brocka, strašne ma teší, že takto reagujete, ale priznám sa vám, že som predpokladal, že vy budete reagovať inak. Návrh zákona len odstraňuje nesúlad platnej právnej úpravy pri zachovaní súčasného platného stavu.

Ja osobne chápem poslancov, ktorí podporujú zákaz interrupcií. Ich argumenty sú ľudské a morálne. Ich vystúpenia boli emotívne a múdre. Ale v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí majú na tento problém iný názor. Určite nie je lepší ani horší, je len iný.

Pán poslanec Brocka veľmi presne citoval myšlienky o slobode. Ja si myslím že také závažné intímne rozhodnutie, ako je rozhodnutie o prerušení tehotenstva, môžu urobiť len tí, ktorých sa to týka, žena a muž, ktorých sa to týka. A to rozhodnutie by mali urobiť slobodne a zodpovedne. Myslím si, že nikto z nás nemá právo súdiť, či sa rozhodli správne alebo nesprávne. V tejto otázke možno viac ako inokedy platí biblické Kto si bez viny, nech hodí kameňom. Ja sám poznám prípady, keď sa moji priatelia kolegovia rozhodli vychovávať postihnuté dieťa. Obdivujem týchto ľudí a viem, že to dieťa tú rodinu posilňuje. Sú absolútne vyrovnaní s tou situáciou a nerobia rozdiel medzi zdravými deťmi a inými deťmi. Dokonca možno majú radšej tie iné deti ako svoje zdravé.

Pani poslankyňa Majdová spochybňuje 24. týždeň. Ja nie som lekár, takže dúfam, že odborníci v zdravotníckom výbore posúdia jej argumenty, a predpokladám, že všetci privítame, ak zásadné rozhodnutie bude môcť byť urobené oveľa skôr. Ak budeme môcť zmeniť 24. týždeň na 20. alebo na 18., alebo na 16. týždeň, neviem si predstaviť kolegov a kolegyne v tejto poslaneckej snemovni, ktorí by za tento návrh nehlasovali.

Pán Brocka, ja si vážim váš názor, ale nikto tu v poslaneckej snemovni takýmto spôsobom, keď ste vy rozprávali, takto sa nesprával. (Potlesk.) Neviem, čo si myslia moji kolegovia z Aliancie nového občana. Ja sa priznám, že ma ani vo sne nenapadlo, že náš návrh, ktorý rieši len právnu techniku súčasného stavu, môže vyvolať podobné reakcie. Moje kolegyne navštívili našich partnerov v koaličných kluboch a vysvetlili im dôvody, prečo sme návrh zákona pripravili. Mali sme pocit, že táto téma je pre každého výsostne intímna, a preto aj jednotlivé reakcie boli rozdielne. Je mi ľúto, že takýto hlboko ľudský problém sa v tejto chvíli v našom parlamente politizuje.

Chcel by som využiť túto príležitosť a obrátiť sa na poslancov z SDKÚ a z SMK, aby prehodnotili svoj názor, aby hľadali v sebe, aby nevnímali tento problém ako problém koaličný a opozičný, aby ho vnímali taký, aký je, že je to problém ľudský.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona sme predkladali v dobrej viere. Nebola to pre nás téma politická ani koaličná, ani opozičná, bol to pre nás problém, ktorý sa nemôže odkladať, ktorý bolo treba podľa nášho názoru riešiť okamžite.

Prosím tých, ktorí si myslíte, že žena má právo slobodne rozhodovať o svojom osude, podporte návrh zákona, aby mohol prejsť do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Šesť poslancov sa hlási s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

A. Přidal, poslanec: Vážené dámy a páni, mám 5 detí a žijem 20 rokov v spoločnej domácnosti so švagrom, ktorý je duševne, telesne postihnutý, navyše asi 5 rokov má kolostomický vývod. A ten život s ním naozaj nie je ľahký.

A teraz by som chcel povedať, že som pripravený podporiť návrh pani poslankyne Černej v tom prípade, keď s týmto návrhom dajú návrh na pokračovanie toho prerušeného života tie matky, ktoré si to rozmyslia.

Ale teraz nejde o žiadne prerušenie tehotenstva, ale o zabitie človeka. A aj podľa toho vášho názoru by bolo lepšie, keby sa ten môj švagor nebol narodil, keby ho jeho matka dala zabiť. Som presvedčený, že prerušiť možno prácu pri šijacom stroji, prácu nad zákonom, vysielanie televízie, ale tehotenstvo možno len ukončiť. A to ukončenie má za následok zabitie jedinečného bezbranného a, to chcem zdôrazniť, nevinného dieťaťa. To dieťa má právo žiť s nami i postihnuté aj preto, aby sme aj my dokázali, že sme ľudia, ktorí vedia, čo je to láska, ktorí dokážu milovať i postihnutých, i bezbranných, i vtedy, keď to nie je ľahké.